Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/89/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200295
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200295.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

a členov senátu JUDr. Ing. Lindy Kovandovej, LL.M a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: A. B.
C., bytom D. E. XXX/XX, F., právne zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Miletičova 21,
Bratislava, IČO: 55134114, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so
sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 24296/2022/SCDPK/68783 zo dňa 06.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1.OkresnýúradTrenčín,odborcestnejdopravyapozemnýchkomunikácií(ďalejlen„okresnýúrad"),ako
vecnepríslušnýorgánmiestnejštátnejsprávyvoveciukladaniapokútzasprávnedeliktyaprejednávania
priestupkov podľa ustanovenia § 14 písm. f) zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 93/2005 Z. z.”), v súlade s ustanovením § 46 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny

poriadok”) vydal dňa 24.03.2021 rozhodnutie č. OU-TN-OCDPK-2021/010094-002, ktorým rozhodol
o uložení pokuty za správny delikt podľa ustanovenia 17 ods. 2 písm. c) zákona č. 93/2005 Z. z.,
inštruktorovi autoškoly A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F., za porušenie
povinnosti inštruktora autoškoly ustanovenej v § 10a ods. I písm. j) zákona č. 93/2005 Z. z. tým, že
nezaznamenal vykonávanie praktického výcviku na autocvičisku v kurze podľa § 2 ods. I písm. a) a b)
zákonač.93/2005Z.z.sinštruktoromnaidentifikačnomzariadenívýcvikovéhovozidlasEČVPDI72DH,
prostredníctvom identifikačného prvku prideleného inštruktorovi autoškoly podľa § 5 ods. 6 zákona č.

93/2005 Z. z., ktorý vykonával tento výcvik dňa 28.07.2020 v čase od 16.14 h do 16.18 h s účastníkom
kurzu pánom G. H. (matričné číslo 6465/2020/38/1), ktorý v tom čase viedol motorové vozidlo a zároveň
za porušenie povinnosti inštruktora autoškoly ustanovenej v § 10a ods. I písm. l) zákona č. 93/2005
Z. z. tým, že nezabezpečil zaznamenanie začiatku a konca výcviku v kurze podľa § 2 ods. 1 písm. a)
a b) zákona č. 93/2005 Z. z. na identifikačnom zariadení výcvikového vozidla ako inštruktor autoškoly
vykonávajúcipraktickývýcviknaautocivčiskudňa28.07.2020včaseod16.14hdo16.18hsúčastníkom
kurzu pánom G. H. (matričné číslo 6465/2020/38/1), ktorý v tom čase viedol motorové vozidlo s EČV

F. XXXXX.
2. Žalobca podal v zákonnej lehote podľa § 53 a § 54 Správneho poriadku dňa 14.04.2021 odvolanie
proti predmetnému rozhodnutiu.3. Okresný úrad podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku, v spojení s § 57 ods. 1 Správneho
poriadku po preskúmaní predmetného odvolania žalobca a vzhľadom k tomu, že dospel k záveru, že
dôvody uvedené v odvolaní sú opodstatnené, vydal rozhodnutie č. OU-TN-OCDPK-2021/010094-007

zo dňa 14.05.2021, ktorým podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku zrušil rozhodnutie č. OU-TN-
OCDPK-2021/010094-002 zo dňa 24.03.2021.

4. Dňa 13.07.2021 bol Okresnému úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov (ďalej len „OÚ
TN OPP”) doručený list Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, odboru kontroly,

štátneho dozoru a dohľadu (ďalej len „ministerstvo”), č. 34491/2021/0KŠDD/76598 zo dňa 13.07.2021,
so žiadosťou na preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu č. OU-TN-OCDPK-2021/010094-007
zo dňa 14.05.2021 mimo odvolacieho konania. Ako dôvod preskúmania rozhodnutia č. OU-TN-
OCDPK-2021/010094-007 zo dňa 14.05.2021 mimo odvolacieho konania ministerstvo uviedlo, že:
-„Súčasnéznenieustanovení16zákonač.93/2005Z.z.,týkajúcesaŠODbolodotohtozákonavnesené
zákonom č. 386/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony. Uvedený zákon nadobudol účinnosť dňa 23.05.2020. Keďže OKŠDD MDV SR sa podieľal na
tvorbe tohto zákona, vrátane ustanovení o ŠOD, veľmi dobre pozná účel a zmysel týchto ustanovení
a pri výkone ŠOD sa nimi v plnej miere riadi a riadil. Neexistujú teda žiadne objektívne nezrovnalosti,
či porušenia zo strany OKŠDD MDV SR pri výkone ŠOD nad autoškolami, jediné nezrovnalosti mohli

vzniknúť len pri nepochopení, resp. nerešpektovaní ustanovení zákona č. 93/2005 Z. z. zo strany
zamestnancov OÚ OCDPK. Ustanovenia § 16 o výkone ŠOD podľa zákona č. 93/2005 Z. z. totiž boli
koncipované jednoznačne a navyše, aby nevznikli akékoľvek pochybnosti, OKŠDD MDV SR vydal k
danej problematike aj Metodický pokyn č. 28/2020 o vykonávaní štátneho odborného dozoru podľa
zákona č. 93/2005 Z. z. (ďalej len „MP č. 28/2020”), ktorý oblasť výkonu ŠOD podľa zákona č. 93/2005

Z. z. podrobne a jednoznačne špecifikuje.
- K predmetnej veci Vám vo všeobecnosti uvádzame, že ustanovenie § 16 ods. 11 zákona č. 93/2005
Z. z. bolo koncipované tak, aby sa v oblasti autoškôl zjednodušil výkon ŠOD nad tou činnosťou
autoškoly, kde sa vyskytuje najviac nedostatkov. A to je neúčasť účastníkov vodičských kurzov na
teoretickej výučbe a praktickom výcviku v autoškolách a s tým súvisiaca klamlivá identifikácia týchto

účastníkov. Autoškoly totiž vo veľa prípadoch len výcvik vykazujú a neučia, čo má samozrejme
negatívny vplyv na bezpečnosť cestnej premávky. Z uvedeného dôvodu bol v § 16 ods. 11 zákona
č. 93/2005 Z. z. zadefinovaný špecifický (zjednodušený) postup výkonu ŠOD nad výučbou teórie v
autoškole alebo nad praktickým výcvikom spočívajúci práve v tom, že kontrolóri pri výkone ŠOD nad
touto časťou činnosti autoškoly po skontrolovaní účasti na prebiehajúcej výučbe alebo praktickom

výcvikom vypracovávajú výsledný materiál (záznam alebo protokol z vykonania ŠOD na mieste), ktorý
sa zasiela kontrolovanej osobe na oboznámenie. V prípade protokolu z vykonania ŠOD na mieste sa
nevypracováva zápisnica o prerokovaní protokolu. Funkciu zápisnice preberá v tomto prípade protokol z
vykonania ŠOD na mieste, v ktorom sa ukladá kontrolovanej osobe povinnosť v určenej lehote odstrániť
zistené nedostatky a predložiť orgánu ŠOD správu o ich odstránení. V uvedenom ustanovení je toto

jednoznačne stanovené. Cieľom takéhoto postupu je vykonanie čo najväčšieho počtu ŠOD-ov tohto
druhu a eliminovať tak rozšírené podvádzanie v danej oblasti.
- Iba v prípade kontroly nad autoškolou v prevádzkových priestoroch so zameraním napríklad na
dodržiavanie podmienok registrácie a podobne sa aplikuje „štandardný ” režim výkonu ŠOD, pri ktorom
sa v porovnaní so ŠOD nad výcvikom a výučbou teórie v autoškole vypracováva v prípade zistenia

porušení protokol o výsledku ŠOD v prevádzkových priestoroch s odlišnými náležitosťami a vypracováva
sa zápisnica o prerokovaní protokolu, v ktorej sa uloží kontrolovanej osobe povinnosť v určenej lehote
odstrániť zistené nedostatky a predložiť orgánu ŠOD správu o ich odstránení.
- Čo sa týka konkrétnej právnej roviny výkonu ŠOD podľa zákona č. 93/2005 Z. z. uvádzame, že podľa
ustanovenia § 16 ods. 11 zákona č. 93/2005 Z. z. orgány štátneho odborného dozoru pri výkone ŠOD

postupujú podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti (§ 8 až 15 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 10/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“)) a podľa
tohto zákona. Z uvedeného, ako aj aplikačnej praxe v iných oblastiach v rámci celej SR platí, že na
procesný výkon kontroly sa použije zákon č. 10/1996 Z. z. len v tom rozsahu, v akom to určí príslušný
hmotnoprávny predpis (v tomto prípade zákon č. 93/2005 Z. z.), ktorý na tento procesný zákon odkazuje.

Zjednodušene povedané, ak je nejaká časť ŠOD upravená príslušným hmotno-právnym predpisom,
prioritne sa využije na túto časť kontroly úprava práve tohto zákona. Vybrané ustanovenia zákona č.
10/1996 Z. z. sa využijú na výkon kontroly danej oblasti len vtedy, ak ich príslušný hmotno-právny
zákon neupravuje. V prípade zákona č. 93/2005 Z. z. v § 16 ods. 11 je jednoznačne stanovené, žepri výkone štátneho odborného dozoru nad praktickým výcvikom alebo výučbou teórie v autoškole
kontrolóri vypracujú protokol z vykonania ŠOD na mieste, ak sa štátnym odborným dozorom v tejto
oblasti zistia nedostatky alebo záznam z vykonania ŠOD na mieste, ak sa nedostatky nezistia. A pri ich

vypracovaní sa primerane postupuje podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z. Primeranosť náležitostí
týchto materiálov však neurčuje OU OCDPK, ale ich určilo OKŠDD MDV SR a to v prílohe č. 10 a č. 11
MP č. 28/2020. Aby bolo jednoznačné, že ide o konečný výsledok ŠOD bez potreby vykonania ďalších
procesných úkonov odchylných od postupov podľa zákona č. 10/1996 Z. z., bola do ustanovenia § 16
ods. 11 zákona č. 93/2005 Z. z. zakomponovaná súvisiaca veta, podľa ktorej „protokol z vykonania

štátneho odborného dozoru na mieste alebo záznam z vykonania štátneho odborného dozoru na mieste
sú výslednými materiálmi a zasielajú sa kontrolovanej osobe Taktiež ďalšia veta ustanovenia § 16 ods.
ods. 11 zákona č. 93/2005 Z. z. nahrádza vypracovanie zápisnice pri tomto type ŠOD, keďže podľa jej
znenia „ v protokole z vykonania štátneho odborného dozoru na mieste sa kontrolovanej osobe uloží
povinnosť v určenej lehote odstrániť zistené nedostatky a predložiť orgánu štátneho odborného dozoru
správu o ich odstránení”file_0.jpg

file_1.wmf

5. file_2.jpg

file_3.wmf

Upovedomenie o začatí konania o preskúmanie rozhodnutia č. OU-TN-OOP2-2021/025370005 zo dňa

03.09.2021 mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. správneho poriadku bolo účastníkovi konania
elektronicky doručené dňa 17.09.2021.

6. Žalobca využil svoje procesné práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a listom zo dňa
18.10.2021 a zaslal svoje vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania. OÚ TN OPP sa s námietkami

žalobcu uvedenými v liste zo 18.10.2021 vysporiadal v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia č. OU-
TN-OOP2-2022/002561-014 zo dňa 10.01.2022.
7. Žalobca podal dňa 08.02.2022 odvolanie proti rozhodnutiu OÚ TN OPP č. OU-TN-
OOP2-2022/002561-014 zo dňa 10.01.2022, doručené dňa 08.02.2022, v ktorom sa odvoláva
proti uvedenému rozhodnutiu v celom rozsahu. OÚ TN OPP odvolaniu nevyhovel a podľa §

57 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie spolu so spisovým materiálom predložil listom č. OU-
TN-OOP2-2022/002561-018 zo dňa 07.03.2022 odvolaciemu orgánu, ktorému bolo doručené dňa
10.03.2022.
8. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný”), ako príslušný orgán
štátnej správy podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, v konaní o odvolaní A. B. C., trvale bytom
D. E. XXX/XX, XXX XX F. zo dňa 08.02.2022, proti rozhodnutiu Okresného úradu Trenčín, odboru
opravných prostriedkov č. OU-TN-OOP22022/002561-014 zo dňa 10.01.2022 (ďalej len „odvolanie”),
podľa § 32, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení

neskorších predpisov rozhodlo tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolací orgán odvolanie účastníka konania zo dňa
08.02.2022 zamietlo a rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov č. OUTN-
OOP2-2022/002561-014 zo dňa 10.01.2022 potvrdilo.

Správna žaloba a žalobné body
9. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom
žiadal predmetné rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.
10. Žalobca žiadal zrušiť napádané rozhodnutie z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e)

a písm. f) zákona č.162/2005 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“), a teda žalobca má za to,
že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správybolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a súčasne skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
11. V odôvodnení správnej žaloby žalobca konkretizoval dôvody nezákonnosti napádaného

rozhodnutia, pričom uviedol, že v odvolaní proti rozhodnutiu Okresného úradu Trenčín č. k. OU-TN-
OOP2-2022/002561 zo dňa 10. januára 2022 predložil rozsiahly text s 90 stranami, v ktorých podrobne
rozoberal skutkový stav, navrhované dôkazy a námietky proti postupu štátneho odborného dozoru
Ministerstva dopravy a výstavby SR, ako aj postup Okresného úradu. Žalobca nečakal, že žalovaný sa
bude zaoberať každou jednotlivou námietkou, no tvrdil, že žalovaný nereagoval na podstatné námietky

týkajúce sa procesného postupu dozoru a neodôvodneného potvrdenia rozhodnutia prvostupňového
orgánu.
12. Žalobca tiež argumentoval, že začatie mimo odvolacieho konania podľa Správneho poriadku
predstavovalo zásah do jeho práv a právom chránených záujmov. Uviedol, že rozhodnutie Okresného
úradu Trenčín zrušilo pokutu z dôvodu nezákonného postupu Ministerstva dopravy a výstavby SR.
Podľa žalobcu bol použitý najinvazívnejší nástroj, ktorý umožňuje Správny poriadok, namiesto menej

zásadných opravných prostriedkov, ako je obnova konania. Žalobca tvrdí, že mimo odvolacie konanie
by malo byť použité iba v prípade verejného záujmu, v rámci ktorého je možné zasiahnuť do právnej
istoty účastníkov konania a správny orgán musí zvážiť intenzitu nezákonnosti a jej vplyv na rozhodnutie.
13. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 12/2002
zo dňa 28.05.2002, podľa ktorého inštitút preskúmavania rozhodnutí v mimo odvolacom konaní je

určený na nápravu nezákonných rozhodnutí, a to buď ich zrušením, alebo zmenou, pričom sa musí
rešpektovať ochrana dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov konania. Zrušenie rozhodnutia
je možné v prípade, že rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané, alebo ak je nevyhnutné vykonať
ďalšie dokazovanie, čo si vyžaduje opätovné rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa. V iných prípadoch
správny orgán rozhodnutie zmení v súlade so zákonom, pričom vždy dbá na ochranu dobromyseľne

nadobudnutých práv. Na základe uvedenej judikatúry mal žalobca za to, že rozhodnutie Okresného
úradu Trenčín o zrušení rozhodnutia o odňatí inštruktorského preukazu bolo v súlade so zákonom,
a to na základe správnej vecnej argumentácie. Okresný úrad Trenčín sa v plnej miere priklonil k
opodstatnenosti odvolania žalobcu, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a zrušilo rozhodnutie o
odňatí preukazu. Žalobca tvrdil, že Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, ktorý rozhodol

o začatí mimoodvolacieho konania, nebral do úvahy dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu a
bezdôvodne zasiahol do jeho práv priznaných právoplatným rozhodnutím.
14. Žalobca vyslovil, že napádané rozhodnutia zrušili len rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru
cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktoré zrušilo rozhodnutie o odňatí inštruktorského preukazu.
Tieto rozhodnutia však nezrušili všetky rozhodnutia vydané Okresným úradom Trenčín, ani neustanovili

povinnosť začať nové správne konanie, vykonať navrhované dokazovanie a opätovne rozhodnúť na
prvom stupni.
15. Upozornil tiež, že postup žalovaného bol nezákonný, pretože rovnaký správny orgán (Ministerstvo
dopravy a výstavby SR) podal podnet na začatie mimo odvolacieho konania a zároveň rozhodoval o
odvolaní žalobcu na druhom stupni. Tento postup považuje žalobca za nezákonný, pretože podávateľ

podnetu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Trenčín bol identický s podávateľom
podnetu na začatie mimoodvolacieho konania.
16. Žalobca v tejto súvislosti poznamenal, že jeho vyjadrenie k začatiu mimo odvolacieho konania
a odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Trenčín bolo rozsiahle, obsahovalo podrobný opis
skutkového stavu a námietky týkajúce sa nezákonnosti výkonu štátneho odborného dozoru vykonaného

MinisterstvomdopravyavýstavbySR,amalo91normostrántextu.Naprotitomurozhodnutiežalovaného
malo len 10 strán, z ktorých 5 strán tvoril opis skutkového stavu a kopírovanie vyjadrenia Ministerstva
dopravy a výstavby, ktoré podalo podnet na začatie mimo odvolacieho konania. Žalobca považuje
rozhodnutie ministerstva, ktorým bolo jeho odvolanie zamietnuté, za nedostatočné, zmätočné a
nedostatočne odôvodnené.

17. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, ktorý reagoval na námietky žalobcu o nezákonnosti
Protokolu č. 53/PV/2020 zo štátneho odborného dozoru. Žalovaný v rozhodnutí o námietkach tvrdil, že
zápisnica o prerokovaní protokolu je zbytočná, pretože povinnosti kontrolovanej osoby už boli uvedené
v protokole. Žalobca však upozornil, že inštitút prerokovania protokolu nie je len o uložení povinností,
ale umožňuje kontrolovanému subjektu predložiť svoje vyjadrenia a námietky, na ktoré sa orgán musí

písomnevysporiadať.Podľažalobcumunebolaposkytnutámožnosťvyjadriťsakvykonanémuprotokolu
a vzneseniu námietok proti zisteniam kontrolórov Ministerstva dopravy a výstavby SR.
18.Žalobcacitoval ustanovenia§13ods.6, §13ods.8a§12ods.1zákonač.10/1996Z.z.okontrolev
štátnej správe a uviedol, že podľa predmetného zákona má kontrolovaný subjekt právo vzniesť námietkyproti zisteniam uvedeným v protokole zo štátneho odborného dozoru. Správny orgán je povinný sa s
týmito námietkami písomne vysporiadať. Cieľom prerokovania protokolu nie je len uloženie povinností,
ale aj ochrana práv kontrolovaného subjektu tým, že môže vyjadriť nesúhlas s kontrolnými zisteniami.

Žalobca zdôrazňuje, že až po riadnom vysporiadaní sa s námietkami kontrolovaného subjektu je účel
štátneho odborného dozoru naplnený, pričom tieto námietky a vyjadrenia k nim by mali byť súčasťou
protokolu a zápisnice o prerokovaní protokolu.
19. Žalobca dal do pozornosti, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR pri rozhodovaní o jeho odvolaní
vychádzalo z nesprávneho právneho predpisu, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2022. Uvádza, že v

období pred touto novelizáciou (do 30. apríla 2022) zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách neustanovoval,
že protokol zo štátneho odborného dozoru sa neprerokováva. Novela z 1. mája 2022, naopak, stanovila,
že protokol sa neprerokováva a zápisnica o prerokovaní sa nevypracováva. Podľa žalobcu teda
Ministerstvo dopravy a výstavby SR nesprávne aplikovalo novelizovanú verziu zákona, ktorá nebola
účinná v čase vykonania kontroly.
20. Žalobca skonštatoval, že v reakcii na výzvu správneho orgánu doručil vyjadrenie k Oznámeniu o

začatí správneho konania, v ktorom zhrnul rozhodujúce skutočnosti a navrhol vykonať dokazovanie
prostredníctvom výsluchu svedkov. Navrhol tiež ústne pojednávania, počas ktorých by mohol predložiť
dôkazy a navrhnúť vykonať ďalšie dôkazy. V rámci prvostupňového konania predložil čestné prehlásenia
svedkov, ktorí boli prítomní pri vykonávaní štátneho odborného dozoru na autocvičisku. Žalovaný však
tieto dôkazy neakceptoval, označil ich za účelové a nevykonal ich.

21. Žalobca vymenoval jednotlivé porušenia zo strany štátneho odborného dozoru počas vykonávania
kontroly. Tieto porušenia zahŕňali skutočnosti ako napríklad, že štátny odborný dozor (ďalej ako „ŠOD“)
neoznámilprevádzkovateľoviautoškolya/alebokontrolovanejosobevýkonkontroly,čímporušilzákonnú
povinnosť podľa § 11 ods. 2 písm. a) Zákona o kontrole. Pracovníci ŠOD sa nepreukázali písomným
poverením na vykonanie kontroly, čo tiež porušuje § 11 ods. 2 písm. a) Zákona o kontrole. Pracovníci

ŠOD sa nepreukázali služobným preukazom alebo preukazom totožnosti, čím opäť porušili § 11 ods.
2 písm. a) Zákona o kontrole. Zápis z hlavného ŠOD neobsahoval mená zúčastnených osôb (vrátane
hliadky PZ a ich identifikačných údajov). ŠOD má povinnosť oboznámiť vedúceho kontrolovaného
subjektu s protokolom pred jeho prerokovaním a v primeranej lehote určenej pracovníkmi kontroly
vyžiadať od neho písomné vyjadrenia ku všetkým kontrolným zisteniam; písomné vyjadrenia predložené

v určenej lehote, ktorými vedúci kontrolovaného subjektu spochybňuje kontrolné zistenia, sú námietky; k
vyjadreniam predloženým po určenej lehote sa neprihliada. ŠOD má povinnosť preveriť opodstatnenosť
námietok ku kontrolným zisteniam, opodstatnené námietky zohľadniť v dodatku k protokolu a oboznámiť
s ním vedúceho kontrolovaného subjektu.
22. Ďalej ŠOD porušil ďalšie povinnosti, ktoré nesplnil, konkrétne mal: písomne zdôvodniť

neopodstatnenosť námietok najneskôr do termínu prerokovania protokolu, prerokovať protokol a
jeho súčasti (priebežný protokol, čiastkový protokol, dodatok) s vedúcim kontrolovaného subjektu a
upozorniť ho na dôsledky porušenia právnej povinnosti, v zápisnici o prerokovaní protokolu uložiť
vedúcemu kontrolovaného subjektu povinnosť predložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov a určiť
zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky a odovzdať protokol o výsledku kontroly, priebežný

protokol, čiastkový protokol, dodatok a zápisnicu o prerokovaní protokolu vedúcemu kontrolovaného
subjektu.
23. Žalobca uviedol, že povinnosti a oprávnenia sa vzťahujú aj na prizvané osoby a pracovníkov
vykonávajúcich vnútornú kontrolu. Podľa § 13 Zákona o kontrole majú pracovníci kontroly povinnosť
vypracovať protokol, ktorý musí obsahovať minimálne obligatórne náležitosti stanovené zákonom. Ak

sú proti kontrolným zisteniam podané opodstatnené námietky (podľa § 11 ods. 2 písm. e)), pracovníci
kontroly sú povinní vypracovať dodatok k protokolu, ktorý je jeho súčasťou. Pri vypracovaní dodatku
sa postupuje podľa rovnakých zásad, ako pri vypracovaní pôvodného protokolu. Vyjadrenia vedúceho
kontrolovaného subjektu k kontrolným zisteniam, ako aj ďalšie písomnosti a materiály potvrdzujúce
kontrolné zistenia, sú súčasťou protokolu o výsledku kontroly. To zahŕňa aj priebežný protokol, čiastkový

protokol a dodatok k protokolu, ktoré sa považujú za integrálnu časť celkového dokumentu. Podľa
§ 13 ods. 6 Zákona o kontrole, pri prerokovaní protokolu pracovníci kontroly vypracujú zápisnicu,
ktorá musí obsahovať: dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, dátum
prerokovania protokolu, mená prítomných osôb na prerokovaní a ich vlastnoručné podpisy. Zápisnica o
prerokovaníprotokolusapripojíkprotokoluovýsledkukontroly.Vzápisnicisauložípovinnosťvedúcemu

kontrolovaného subjektu v určenej lehote: prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich
príčinapredložiťichorgánukontroly,určiťzamestnancovzodpovednýchzazistenénedostatky,predložiť
správuosplneníopatreníaovyvodenídôsledkovvočizamestnancomzodpovednýmzatietonedostatky,
a uplatniť zodpovednosť za zistené nedostatky voči príslušným zamestnancom. Kontrola je považovanáza skončenú prerokovaním protokolu. Prerokovanie sa považuje za vykonané aj v prípade, že vedúci
kontrolovaného subjektu bezdôvodne neprišiel na prerokovanie alebo odmietol podpísať zápisnicu. V
zápisnici sa tieto skutočnosti musia uviesť. Kontrola končí podpísaním záznamu pracovníkmi kontroly a

jeho doručením vedúcemu kontrolovaného subjektu.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené, a to najmä z dôvodu nevykonania dôkazov v správnom konaní a
nezákonnosti podkladov na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie žalovaného, žalobca považoval
napádané rozhodnutia za nezákonné, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú
nepreskúmateľné a zmätočné z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia, vychádzajú z nedostatočne

zisteného skutkového stavu, a sú výsledkom nezákonného priebehu administratívneho konania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu
25. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že sa so žalobou a tvrdeniami
žalobcu nestotožňuje, v žalobe nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, okolnosti, a ani nové dôkazy
nežtie,sktorýmisaužzaoberalvkonaníoodvolaníarozhodolonichžalobounapadnutýmrozhodnutím.

26. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu týkajúcimi sa skutkových zistení ministerstva. Dňa 28. júla
2020 bol vykonaný štátny odborný dozor (ŠOD) nad autoškolou A. B. C., pri ktorom sa zistili porušenia
povinností inštruktorov. Protokol z vykonania ŠOD dokumentoval, že inštruktor B. C. vykazoval výučbu
teórie, pričom bol vo výcvikovom vozidle s iným účastníkom kurzu. Protokol uložil autoškole povinnosť
odstrániť zistené nedostatky a predložiť správu o ich odstránení. Po splnení opatrení zo strany autoškoly

ministerstvo podalo podnet na uloženie pokút, odňatie inštruktorských oprávnení a zrušenie registrácie
autoškoly z dôvodu porušenia povinností stanovených zákonom.
27. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu, že neboli splnené podmienky pre postup podľa §
65 a nasl. Správneho poriadku. Tvrdil, že okresný úrad mal k dispozícii dostatočné dôkazy na
rozhodnutie a podrobne vysvetlil dôvody zrušenia rozhodnutia č. OU-TN-OCDPK-2021/010094-007

zo dňa 14.05.2021 mimo odvolacieho konania. Z protokolu o štátnom odbornom dozore jednoznačne
vyplýva,žežalobcaporušilpovinnostiinštruktoraautoškoly,keďnezaznamenalvykonávaniepraktického
výcviku a nezabezpečil správne zaznamenanie začiatku a konca výcviku na identifikačnom zariadení
výcvikového vozidla. Žalovaný upozorňuje, že zákon neobsahuje žiadne liberačné dôvody pre tieto
porušenia, a preto okresný úrad bol povinný uložiť pokutu vo výške 500 eur. Okresný úrad sa však v

rozhodnutí príliš zameral na spochybňovanie postupu ministerstva, pričom sa s porušením povinností
vysporiadal povrchne a bez dostatočného zváženia faktov.
28. Zároveň žalovaný odmietol námietky žalobcu týkajúce sa porušenia pravidiel pri výkone štátneho
odborného dozoru (ŠOD). Žalobca sa podľa žalovaného snaží presunúť pozornosť na procesné aspekty
ŠOD, pričom zistenia ministerstva jasne ukazujú porušenie zákona č. 93/2005 Z. z. Žalovaný vyvrátil

jednotlivé námietky žalobcu a uviedol, že kontrolná skupina postupovala v súlade s § 11 ods. 2 písm.
a) zákona č. 10/1996 Z. z., podľa ktorého nie je potrebné oznámiť kontrolu pred jej začatím, ak by
to mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly. Oznámenie bolo teda urobené pri začatí kontroly. Kontrolná
skupina sa počas ŠOD preukázala platnými preukazmi kontrolórov, čo je podľa § 16 ods. 8 zákona
č. 93/2005 Z. z. považované za dostatočné oprávnenie na výkon kontroly. Písomné poverenie na

kontrolu sa nevyžaduje. Keďže sa kontrolóri riadne preukázali preukazmi kontrolórov, ako vyžaduje
zákon, nemajú povinnosť preukazovať sa služobným preukazom alebo iným preukazom totožnosti.
Zápis zo ŠOD neuvádza mená príslušníkov Policajného zboru (PZ), pretože tí sa priamo nezúčastňovali
výkonu ŠOD a nemali postavenie prizvaných osôb. Tieto informácie sa teda v zápise neuvádzajú, čo
je v súlade s metodickým pokynom. Kontrolná skupina postupovala podľa § 16 ods. 11 zákona č.

93/2005 Z. z., ktorý vyžaduje zaslanie protokolu kontrolovanej osobe a uloženie povinnosti odstrániť
zistenénedostatky.Žalovanýtvrdil,žekontrolovanýsubjektbolriadneoboznámenýsprotokolomazaslal
„správu o odstránení zistených nedostatkov“, v ktorej neboli vznesené žiadne námietky voči zisteniam.
Keďže neboli predložené žiadne námietky voči výkonu ŠOD, neboli potrebné ďalšie procesné kroky,
ako je prerokovanie námietok alebo ich zdôvodnenie. Vzhľadom na absenciu námietok nebolo nutné

vykonať ďalšie kroky podľa § 11 ods. 2 písm. d), e) a f) zákona č. 10/1996 Z. z., ako to požadoval žalobca.
Kontrolný orgán neprizýval žiadne iné osoby na výkon kontroly, takže uvedené povinnosti týkajúce
sa prizvaných osôb sa na tento konkrétny prípad nevzťahovali. K námietkam týkajúcich sa povinnosti
prerokovania protokolu vrátane jeho súčastí s vedúcim kontrolovaného subjektu, náležitostí protokolu
a náležitostí zápisnice, žalovaný vyslovil, že Kontrolná skupina postupovala v súlade so zákonom a

správne vypracovala protokol, ktorý bol zaslaný kontrolovanému subjektu. Žalovaný považoval tvrdenia
žalobcu o nesplnení týchto povinností za nesprávne interpretované a netýkajúce sa výkonu ŠOD v
cestnej premávke podľa zákona č. 93/2005 Z. z..29. Žalovaný vyslovil nesúhlas i s námietkou týkajúcou sa novelizácie zákona č. 93/2005 Z. z.. Žalovaný
považoval právny názor žalobcu za nesprávny, pričom uviedol, že ustanovenia týkajúce sa výkonu ŠOD
podľa § 16 zákona č. 93/2005 Z. z. boli zmenené a doplnené zákonom č. 386/2019 Z. z., ktorý nadobudol

účinnosť 23. mája 2020, t. j. pred vykonaním konkrétneho ŠOD zo dňa 28. júla 2020. Ministerstvo,
ktoré je vecným gestorom tohto zákona, veľmi dobre pozná účel a zmysel týchto ustanovení a riadne
sa nimi riadilo pri výkone ŠOD. Žalovaný zdôraznil, že neexistujú žiadne objektívne nezrovnalosti alebo
porušenia zo strany ministerstva pri vykonávaní kontroly nad autoškolami. Zákon č. 386/2019 Z. z. bol
podľa žalovaného prijatý s cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie v oblasti vodičských kurzov a zvýšiť

kvalitu odbornej prípravy žiadateľov o vodičské oprávnenie a inštruktorov autoškôl. Dôvodová správa
k tomuto zákonu tiež poukazuje na snahu vymedziť výkon ŠOD podrobnejšie a presnejšie stanoviť
skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov v závislosti od závažnosti spáchaného porušenia.
Žalovaný tiež odkázal na metodický pokyn MP č. 28/2020, ktorý podrobne špecifikuje postupy pri výkone
ŠOD podľa zákona č. 93/2005 Z. z. a ktorý bol vypracovaný ministerstvom, aby sa predišlo akýmkoľvek
nejasnostiam. Uviedol, že v rámci vykonávania kontroly sa striktne riadili týmto zákonom a metodickým

pokynom.
30. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na otázku výkladu § 16 ods. 11 zákona č. 93/2005 Z. z.,
ktorá sa týka vzťahu medzi týmto zákonom a zákonom č. 10/1996 Z. z. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že
cieľom je určiť, v akom rozsahu je zákon č. 93/2005 Z. z. špeciálnym právnym predpisom (lex specialis)
vo vzťahu k zákonu č. 10/1996 Z. z. ako všeobecnému právnemu predpisu (lex generalis). Základným

výkladom je zásada, že špeciálny predpis má prednosť pred všeobecným, ak sa týka rovnakej oblasti a
upravuje odlišné pravidlá, pričom neplatnosť všeobecného predpisu tým nie je dotknutá, len sa vylučuje
jeho aplikácia na konkrétny prípad. Podľa žalovaného § 16 ods. 10 zákona č. 93/2005 Z. z. nevyžaduje,
aby sa na výkon štátneho odborného dozoru (ŠOD) nad výcvikom a výučbou v autoškole použili výlučne
pravidlá stanovené v zákone č. 10/1996 Z. z. Tieto pravidlá sa aplikujú len vtedy, ak zákon č. 93/2005

Z. z. neobsahuje osobitnú úpravu pre danú situáciu. Konkrétne, § 16 ods. 11 zákona č. 93/2005 Z. z.
upravuje výlučne postupy pri výkone ŠOD nad výcvikom a teoretickou výučbou v autoškole, ako aj nad
kurzami a skúškami, a preto sa na tento postup aplikujú pravidlá uvedené v oboch zákonoch, pričom
osobitný predpis (lex specialis) má prednosť.
31. Žalovaný poukázal tiež na to, že zákon č. 10/1996 Z. z. a zákon č. 93/2005 Z. z. majú rovnakú právnu

silu, a preto sa na ich vzťah vzťahuje zásada lex specialis derogat legi generali. To znamená, že ak zákon
č. 93/2005 Z. z. obsahuje odlišné pravidlá, tieto majú prednosť pred pravidlami obsiahnutými v zákone
č. 10/1996 Z. z.. Konkrétne, v súvislosti s výkonom štátneho odborného dozoru (ŠOD) v oblastiach
týkajúcich sa autoškôl, zákon č. 93/2005 Z. z. ustanovuje nasledujúce postupy: ak sa počas kontroly
zistia nedostatky, kontrolóri vypracujú protokol o vykonaní štátneho odborného dozoru na mieste, pri

vypracovaní protokolu kontrolóri postupujú podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z., protokol je zaslaný
kontrolovanej osobe a protokol obsahuje povinnosť pre kontrolovanú osobu odstrániť zistené nedostatky
v určenej lehote a predložiť správu o ich odstránení. Zároveň žalovaný zdôraznil, že podľa všeobecnej
úpravy v zákone č. 10/1996 Z. z., ak sa zistia nedostatky, musí protokol obsahovať aj preukázané
kontrolné zistenia, ako je stanovené v § 13 ods. 1 písm. g) tohto zákona.

32. Žalovaný vysvetlil postupy a povinnosti pracovníkov kontroly podľa zákona č. 10/1996 Z. z., ktoré sa
týkajúkontrolyaprerokovaniaprotokoluovýsledkochkontroly. Uviedol,žepracovnícikontrolysúpovinní
oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom pred jeho prerokovaním a v primeranej
lehote vyžiadať od neho písomné vyjadrenie ku kontrolným zisteniam. Tieto vyjadrenia musia byť
predloženévstanovenejlehote,inaksananeneprihliada.Protokolmusíobsahovaťdátumoboznámenia

a podpis vedúceho subjektu, aby bolo preukázané, že bol s protokolom oboznámený včas (§ 11 ods. 2
písm.d)a§13ods.1písm.j)al)zákonač.10/1996Z.z.).Vyslovil,žeakvedúcikontrolovanéhosubjektu
podá námietky k kontrolným zisteniam, pracovníci kontroly sú povinní preveriť ich opodstatnenosť.
Ak sú námietky opodstatnené, zohľadnia ich v dodatku k protokolu. Ak sú neopodstatnené, musia do
termínu prerokovania protokolu zdôvodniť svoj záver vedúcemu subjektu (§ 11 ods. 2 písm. e) a f)).

Pracovníci kontroly sú povinní prerokovať protokol s vedúcim kontrolovaného subjektu (§ 11 ods. 2
písm. g)). V zápisnici o prerokovaní protokolu sa uloží vedúcemu kontrolovaného subjektu povinnosť
prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov, určiť zodpovedných zamestnancov a predložiť správu o
odstránení nedostatkov v určenej lehote (§ 11 ods. 2 písm. h)). Žalovaný ďalej vysvetlil, že zo všeobecnej
právnej úpravy zákona č. 10/1996 Z. z. vyplýva, že povinnosť prijať opatrenia a predložiť správu o ich

odstránenísaukladajúkontrolovanémusubjektuvzápisnicioprerokovaníprotokolu.Naopak,zosobitnej
právnej úpravy podľa § 16 ods. 11 zákona č. 93/2005 Z. z. vyplýva, že tieto povinnosti sa ukladajú
kontrolovanej osobe priamo v protokole z vykonania štátneho odborného dozoru na mieste.33.Žalovanýpoznamenal,žeŠODnadpraktickýmvýcvikomavýučbouvautoškolesariadiustanovením
§ 16 ods. 11 zákona č. 93/2005 Z. z. Podľa tohto ustanovenia kontrolóri pri vypracovaní protokolu
postupujú primerane podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z.. Použitie slova „primerane“ znamená,

že sa uplatňujú len niektoré časti právnej úpravy z uvedeného zákona, a nie jeho úplné znenie. Keby
sa mali vzťahy podrobiť celému zneniu zákona č. 10/1996 Z. z., použilo by sa slovo „rovnako“. Týmto
spôsobom zákon č. 93/2005 Z. z. vyjadruje, že existuje osobitná právna úprava, ktorá upravuje výkon
ŠOD v oblasti autoškôl, a táto úprava sa odlišuje od všeobecnej úpravy kontrolnej činnosti podľa zákona
č. 10/1996 Z. z.. Žalovaný ďalej poukázal na to, že výsledným materiálom z vykonaného štátneho

odborného dozoru v oblasti výcviku a výučby v autoškole je protokol, ktorý už v sebe obsahuje uloženie
povinnosti kontrolovanej osobe prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v určenej lehote
a predložiť správu o ich odstránení. Tým je jasné, že v tejto oblasti je protokol považovaný za konečný
dokument, v ktorom sú tieto povinnosti priamo uvedené, a nie zápisnica o prerokovaní, ako je to pri
iných druhoch kontrol.
34. Žalovaný uviedol, že účelom zmeny právnej úpravy zákona č. 93/2005 Z. z. (novelizovaného

zákonom č. 386/2019 Z. z.) bolo zjednodušiť výkon štátneho odborného dozoru nad autoškolami,
najmä kvôli nekalej činnosti niektorých prevádzkovateľov. Tento zjednodušený postup má zlepšiť kvalitu
odborného výcviku a urýchliť proces kontrol. Podľa nových pravidiel § 16 ods. 11 zákona č. 93/2005 Z.
z. sa vedúci kontrolovaného subjektu neoboznamuje s protokolom pred jeho prerokovaním, a preto sa
určité ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z. používajú „primerane“. To znamená, že protokol

nemusí obsahovať dátum oboznámenia a podpis vedúceho. Protokol sa zasiela kontrolovanému
subjektu, ktorý musí prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov. Tento proces sa nekončí prerokovaním
protokolu, ale jeho doručením kontrolovanej osobe, čo je v súlade s účelom tejto právnej úpravy.
35. Žalovaný dal do pozornosti, že znenie ustanovenia § 16 ods. 11 zákona č. 93/2005 Z. z. týkajúceho
sa ŠOD bolo medzičasom novelizované zákonom č. 106/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Znovelyustanoveniavyplýva,žespôsobvýkonuŠODnadautoškolami,ktorýžalobcaoznačilnesprávne
ako nezákonný, bol vykonávaný plne v súlade so zákonom č. 93/2005 Z. z. a pri postupe výkonu ŠOD,
ako aj pri vypracovávaní výstupných materiálov zo ŠOD sa novelou ustanovenia § 16 ods. 11 zákona
č. 93/2005 Z. z. nič zásadné nezmenilo.

36. V závere svojho vyjadrenia žalovaný skonštatoval, že námietky uvedené v žalobe nepoukazujú
na nezákonnosť postupu a vydaných rozhodnutí ministerstva a OÚ TN OPP napadnutých žalobou a
neodôvodňujú ich zrušenie. Preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Replika žalobcu

37. Žalobca v úvode vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe uviedol, že v celom
rozsahu popiera tvrdenia žalovaného a považuje ich za účelové, pretože sa nezakladajú na pravdivých
skutočnostiach. Zotrval na právnej argumentácii uvedenej v správnej žalobe. Doplnil však, že Okresný
úrad rozhodol v dvoch identických konaniach rozdielnym spôsobom, čím vytvoril právnu neistotu. V
konaní č. k. OU-TN-OOP2-2021-02570 (v súvislosti s účastníkom I. C.) zrušil rozhodnutie o uložení

pokuty a zastavil celé konanie. Naproti tomu v konaní proti žalobcovi (č. k. OU-TN-OOP2-2021-025371)
zrušil len rozhodnutie o zrušení pokuty, čím neuzavrel konanie úplne a nezabezpečil nové dokazovanie
ani nové rozhodnutie. Týmto spôsobom Okresný úrad uviedol žalobcu do stavu právnej neistoty, pokiaľ
ide o platnosť alebo neplatnosť rozhodnutia. Žalobca tvrdí, že tento rozdielny prístup porušuje zásadu
rovnosti a právnej istoty v správnom konaní, podľa ktorej by mal správny orgán v identických prípadoch

rozhodovať rovnakým spôsobom, aby sa predišlo neodôvodneným rozdielom v rozhodnutiach.
38. Znova zdôraznil, že považuje postup žalovaného za nezákonný, pretože rovnaký správny orgán -
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktoré sa podieľalo na štátnom odbornom dozore,
zároveň podalo podnet na začatie mimo odvolacieho konania a rozhodovalo o jeho odvolaní. Tento
konflikt záujmov podľa žalobcu naznačuje predpojaté rozhodovanie, uviedol že má pochybnosť o

nestrannosti rozhodovania. Mal za to, že žalovaný pri vydaní rozhodnutia postupoval v rozpore so
zákonom, keďže jeho zamestnanci sa zúčastnili v konaní správneho orgánu iného stupňa (Ministerstvo
dopravy a výstavby Slovenskej republiky – štátny odborný dozor, podávateľ podnetu na začatia mimo
odvolacieho konania, orgán rozhodujúci o odvolaní žalobcu).
39. Žalobca tiež v celom rozsahu poprel, že nezaznamenal vykonávanie praktického výcviku na

autocvičisku podľa zákona č. 92/2005 Z. z.. Doplnil, že v priebehu správneho konania predložil
Okresnému úradu v Trenčíne, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako aj odboru
opravných prostriedkov čestné prehlásenie inštruktora, ktorý sa v tom čase nachádzal na autocvičisku
ako aj čestné prehlásenie účastníka kurzu G. H., že neviedol motorové vozidlo a nevykonávalvýcvik. Toto čestné prehlásenie bolo predložené z dôvodu procesnej obozretnosti, nakoľko žalobca
predpokladal, že správny orgán, či už odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií alebo odbor
opravných prostriedkov odmietne vykonať dokazovanie výsluchom svedka, ktorého žalobca navrhol.

Správny orgán ako aj žalovaný toto čestné prehlásenie vyhodnotili ako účelovo vypracované bez
ďalšieho odôvodnenia odmietnutia tohto dôkazu, keďže samotný výsluch svedka bol odmietnutý. Týmto
výsluchom by bolo možné zo strany žalobcu preukázať rozpor v tvrdeniach žalovaného týkajúcich
sa nevykonania výcviku. Keďže žalobca nemal žiadnu inú možnosť ako predložiť čestné prehlásenie
účastníka kurzu, nebolo možné iným spôsobom preukázať pravdivosť svojich tvrdení, keďže správne

orgány odmietli vykonať riadne dokazovanie a ako jediný podklad svojich rozhodnutí zobrali výlučne
Protokol z ŠOD vypracovaný Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorý žalobca v
celom rozsahu namietal od začatia správneho konania. V závere repliky žalobca zopakoval totožný
žalobný návrh, aký uviedol už v správnej žalobe.

Duplika žalovaného

40. Žalovaný v duplike zo dňa 15.02.2023 zotrval na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 01.12.2022.
Námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho a nezákonného postupu, ako aj zaujatosti žalovaného
považoval za irelevantné. Uviedol, že postupoval podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti
vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom
č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na
uvedené navrhol žalobu zamietnuť. Predmetom prieskumu správneho súdu je rozhodnutie žalovaného
Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.24296/2022/SCDPK/68783 zo dňa 06.07.2022,
ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ako odvolací orgán odvolanie žalobcu zo dňa
08.02.2022 zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov č. OUTN-

OOP2-2022/002561-014 zo dňa 10.01.2022 potvrdil.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych dôvodov správnym súdom
41. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj postup správnych

orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na pojednávaní
dňa 31.10.2024, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto správnu žalobu zamietol podľa § 190
SSP.

42. Správny súd upriamuje pozornosť, že napádané rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.07.2022

je výsledkom konania správnych orgánov – preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Preto sa správny súd a priori zaoberal námietkami uplatnenými v správnej žalobe práve vo vzťahu
k tomuto rozhodnutiu ako aj rozhodnutiu prvostupňového orgánu zo dňa 10.01.2022, ktoré mu
predchádzalo. Z uvedených dôvodov správny súd zameral svoju pozornosť a to aj v zmysle
žalobných námietok najmä na to, či správne orgány venovali náležitú pozornosť prieskumu zákonnosti

rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií číslo OU-
TN-OCDPK-2021/010094-007 zo dňa 14. 05. 2021 vo vzťahu k aplikácií právnej úpravy § 65 a násl.
Správneho poriadku na posudzovanú vec.
43. V zmysle§ 65 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné môže
z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený

správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), aj ide o rozhodnutie ústredného orgánu
štátnej správy jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej komisie § 61 ods. 2). Správny orgán
príslušný na preskúmavanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení ak bolo vydané v rozpore so zákonom,
všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo
zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností
v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie ak sa po jeho vydaní
dostatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Podľa §
67Správnehoporiadkurozhodnutie,ktorýmsaúčastníkovikonaniadalsúhlasnaobčianskoprávnyalebo
pracovnoprávny úkon alebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu, nemožno mimo odvolacieho

konania zrušiť alebo zmeniť, ak účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.
- Preskúmavanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania ako mimoriadny opravný prostriedok, je
z hľadiska svojej právnej povahy prostriedok dozorového opravného prostriedku. Preskúmavanie
rozhodnutia v mimo odvolacom konaní sa môže vzťahovať na všetky druhy rozhodnutí vydanýchv správnom konaní vrátane rozhodnutí vydaných v rámci uplatnenia mimoriadnych opravných
prostriedkov. Predmetom preskúmavania rozhodnutia môžu byť nielen rozhodnutia vo veci, ale aj
procesnérozhodnutia,atospravidlatie,protiktorýmSprávnyporiadokpripúšťaopravnýprostriedok.Tie,

proti ktorým sa opravný prostriedok nepripúšťa, sa preskúmavajú až v rámci odvolania proti meritórnemu
rozhodnutiu. Jediným dôvodom na jeho uplatnenie je nezákonnosť. Predpokladom na uplatnenie tohto
opravného prostriedku je právoplatnosť rozhodnutia, a to bez ohľadu na skutočnosť či je rozhodnutie
prvostupňového orgánu alebo až druhostupňového orgánu. Podnet na preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania môže dať ktokoľvek, nielen účastník konania. Z vlastného podnetu môže

rozhodnutie preskúmať len orgán nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Dôvodom na takýto postup je spravidla výkon dozornej činnosti na podriadenom orgáne. Formálny
procesný postup pri preskúmavaní rozhodnutí mimo odvolacieho konania je modifikovaný dvoma
skutočnosťami
- preskúmavanie z hľadiska svojej podstaty dozorovým prostriedkom,
- obsahom tohto inštitútu je preskúmavanie právnych nedostatkov, tj. odstraňovanie rozporov rozhodnutí

so zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi. Na základe výsledkov preskúmavania rozhodnutia
mimo odvolacieho konania správny orgán rozhodnutie zruší alebo zmení. Či dôjde k zrušeniu alebo
k zmene rozhodnutia posúdi správny orgán podľa okolností konkrétneho prípadu. Dôvodom na zrušenie
alebo zmenu rozhodnutia môže byť len nezákonnosť rozhodnutia. V záujme zachovania stability
právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak

by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Pri preskúmavaní
rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny orgán vychádza zo skutkového a právneho stavu,
ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia. Nezákonnosť rozhodnutia teda musela existovať už v čase
vydania rozhodnutia. Zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel,
ktoré tvoria jeho súčasť, je daná predmetom konania. Teda správne konanie – procedúra výlučne

sleduje, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci ktorým sa
zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti bolo v súlade s hmotným právom.
Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj
preskúmaním podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku) takto prichádza do úvahy za situácie ak sa
v konaní (o mimoriadnom opravnom prostriedku) preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným

právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných
právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré
nemali vplyv na nezákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Či je právoplatné rozhodnutie
v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. To
predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, to je zabezpečiť potrebné

skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako orgánu, ktorý preskúmavané
rozhodnutie vydal. Tento proces nemožno zrušením rozhodnutia posunúť do pôvodného konania
a až tam zisťovať či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona, a ak áno či verejný záujem
prevyšuje nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka ( § 65 ods. 3 Správneho
poriadku). Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania slúži na odstránenie vád právoplatného

rozhodnutia, ktoré spočívajú v rozpore rozhodnutia so zásadou zákonnosti upravenou v ust. § 3
ods. 1 Správneho poriadku. Na odstránenie vád spočívajúcich v porušení zásady materiálnej pravdy
upravenej v ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku slúži nariadenie obnovy konania. Na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemá účastník konania právny nárok. Ak správny orgán zistí
dôvod na preskúmanie rozhodnutia, oznámi podávateľovi podnetu, že sa začína konanie o preskúmanie

rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ust. § 68 Správneho poriadku upravuje trojročnú prekluzívnu
lehotu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Uvedená lehota začína plynúť od
nadobudnutia právoplatnosti a do jej ukončenia musí správny orgán oznámiť účastníkovi, že začal
preskúmavať rozhodnutie.

44.Vsúvislostisprejednávanouvecousprávnysúduvádza,žezákonč.10/1996Z.z.okontrolevštátnej
správe je právnym predpisom lex generalis a zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách je právnym predpisom
lex specialis, ktorý má prednosť pred všeobecným zákonom č. 10/1996 Z. z. v jeho jednotlivých
ustanoveniach. A preto postup žalovaného ako aj postup prvostupňového orgánu Okresného úradu
Trenčín, odboru opravných prostriedkov, ako príslušného správneho orgánu podľa § 65 Správneho

poriadku, keď podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru
cestnej dopravy a pozemných komunikácií číslo OU-TN-OCDPK-2021/010094-007 zo dňa 14. 05. 2021
zrušil a žalovaný toto rozhodnutie napádaným rozhodnutím zo dňa 06.07.2022 v celom rozsahu potvrdil
je súladný so zákonom (§ 65 a násl. Správneho poriadku).45. Z administratívneho spisu vyplýva, že Okresný úrad Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikácií (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) ako vecne príslušný orgán miestnej štátnej správy

vo veci ukladania pokút za správne delikty a prejednávania priestupkov podľa ustanovenia § 14 písm.
f) zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
93/2005 Z. z.“), v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku, v spojení s § 57 ods. 1 Správneho
poriadkuodvolaniežalobcuataktiežajodvolanímnapadnutérozhodnutiepreskúmalavzhľadomktomu,
že dospel k záveru, že odvolanie bolo podané opodstatnene, vydal dňa 14. 05. 2021 rozhodnutie číslo

OU-TN-OCDPK-2021/010094-007, ktorým zrušil rozhodnutie číslo OU-TN-OCDPK-2021/010094-002
zo dňa 24. 03. 2021. Vo svojom odôvodnení uviedol, že výkon kontroly v štátnej správe sa riadi podľa
zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“). Tento zákon
je záväzný pre výkon kontrol a všetky prípadné vydané následné zákony, vyhlášky, metodické pokyny
a usmernenia nesmú byť v rozpore s týmto zákonom. Osobitne § 9, § 12, § 13 zákona č. 10/1996
Z. z.. Vedúci kontrolovaného subjektu nebol oboznámený s protokolom o výsledku kontroly pred jeho

prerokovaním, podľa § 11 ods. 2 písm. e) zákona č. 10/1996 Z. z. neboli preverené námietky a nebola
preskúmanáichopodstatnenosť,nebolasplnenápovinnosťpodľa§11ods.2písm.g)zákonač.10/1996
Z. z. prerokovať protokol o výsledku kontroly vrátane jeho súčastí, priebežného protokolu, čiastkového
protokolu a dodatku k protokolu s vedúcim kontrolovaného subjektu. Pri vypracovaní protokolu podľa
§ 13 ods. 1 písm. j) zákona č. 10/1996 Z. z. nebolo teda postupované podľa tohto ustanovenia, keďže

na protokole chýba dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, rovnako v
protokole absentuje podľa § 13 ods. 1 písm. l) zákona č. 10/1996 Z. z. podpis vedúceho kontrolovaného
subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený, čo platí aj pri vypracovaní priebežného protokolu a
čiastkového protokolu, kde sa postupuje podľa § 13 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z. z. primerane podľa
§ 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z. Nebol dodržaný zákonný postup podľa § 13 ods. 6 zákona č.

10/1996 Z. z., tým, že nebola o prerokovaní protokolu vyhotovená zápisnica, ktorá musí obsahovať
dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, dátum prerokovania protokolu,
mená prítomných na prerokovaní a ich vlastnoručné podpisy. Zápisnica o prerokovaní protokolu sa
prikladá k protokolu o výsledku kontroly. Rozhodujúci správny orgán však dôsledne nereflektoval na
ustanovenia zákona č. 93/2005 Z. z. a Metodického pokynu MP č. 28/2020 a to aj s ohľadom na

skutočnosť, že ,,kontrolované obdobie“, ktoré bolo v protokole zaznamenané od 01. 01. 2020 do
ukončenia Štátneho odborného dozoru - ŠOD, pričom samotný výkon ŠOD bol realizovaný dňa 28. 07.
2020 počas praktického výcviku v cestnej premávke. Kontrolované obdobie teda nebolo v celom rozsahu
totožné s výkonom kontroly, nakoľko samotný ŠOD bol vykonaný dňa 28. 07. 2020.

46. Vzhľadom na uvedené je námietka žalobcu, že začatie konania mimo odvolacieho konania podľa
Správneho poriadku predstavovalo zásah do jeho práv a právom chránených záujmov, keď prvstupňový
správny orgán zrušil rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru cestnej dopravy a pozemných
komunikácií číslo OU-TN-OCDPK-2021/010094-007 zo dňa 14. 05. 2021 z dôvodu nezákonného
postupu, ktoré následne potvrdil žalovaný a tiež, že bol použitý najinvazívnejší nástroj, ktorý umožňuje

Správny poriadok, namiesto menej zásadných opravných prostriedkov, ako je obnova konania je
nedôvodná.

47. K námietke žalobcu, že postup žalovaného bol nezákonný, keď rovnaký správny orgán (Ministerstvo
dopravy a výstavby SR) podal podnet na začatie mimo odvolacieho konania a zároveň rozhodoval o

odvolaní žalobcu na druhom stupni, správny súd uvádza, že z dikcie ust. § 65 Správneho poriadku
vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny
orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak
ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej
osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže

podať ktokoľvek, nielen účastník konania. Podnet ktoréhokoľvek subjektu podaný mimo odvolacieho
konania nemá povahu podania, ktorým sa začína správne konanie (§ 19) ako v prípade obnovy konania.
Ak správny orgán nezistí dôvod na preskúmanie rozhodnutia, vybaví vec neformálnym oznámením.
Podnet osoby na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemožno kvalifikovať ako
návrh na začatie konania podľa ust. § 18 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. V súvislosti so začatím

konania je potrebné uviesť, že nie na základe všetkých podnetov sa začína konanie o preskúmavaní
rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Po doručení podnetu je príslušný správny orgán povinný
posúdiť či existujú dôvody na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Posúdenie podnetu
nepodlieha režimu zákona o správnom konaní. Ak správny orgán po posúdení podnetu zistí, ženeexistuje dôvod na preskúmanie rozhodnutia, oznámi túto skutočnosť neformálnym listom osobe,
ktorá podala podnet. V takom prípade ešte konanie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho
konania nezačalo, preto po doručení oznámenia podávateľovi podnetu sa naďalej nevydáva žiadne

procesné ani meritórne rozhodnutie. Z administratívneho konania vyplýva, že odvolací orgán v zmysle
ustanovenia § 60 Správneho poriadku preskúmal podnet - Ministerstva dopravy a výstavby SR (ďalej
aj ,,MDV SR“) na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 13. 07. 2021 a aj celý
spisový materiál a v súlade s ustanovením § 65 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu číslo OU-TN-OCDPK-2021/010094-007 zo dňa 14. 05. 2021, ako

aj postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu uvedeného rozhodnutia,
pričom zaslal dňa 03. 09. 2021 splnomocnenému právnemu zástupcovi list: „Upovedomenie o začatí
mimo odvolacieho konania“, ktorý obsahoval aj informáciu, že v súlade s ustanovením § 23 ods. 1
Správneho poriadku, umožňuje účastníkom konania oboznámiť sa so spisom, podľa ustanovenia § 33
ods. 1 Správneho poriadku umožňuje účastníkom konania navrhnúť dôkazy a ich doplnenie a podľa
ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku dáva účastníkom konania možnosť vyjadriť sa pred

vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, v
lehote do 7 pracovných dní od doručenia zaslaného upovedomenia o začatí mimo odvolacieho konania.
Upovedomenie o začatí mimo odvolacieho konania bolo elektronicky doručené splnomocnenému
právnemu zástupcovi dňa 17. 09. 2021, čo je i dňom začatia mimo odvolacieho konania. Vzhľadom na
uvedené je námietka žalobcu v tomto smere nedôvodná.

48. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že administratívne konanie vo veci žalobcu sa vracia do štádia
predzrušenímrozhodnutiaOkresnéhoúraduTrenčín,odborucestnejdopravyapozemnýchkomunikácií
číslo OU-TN-OCDPK-2021/010094-007 zo dňa 14. 05. 2021.
49. Vzhľadom na uvedené správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.

50. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom
alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov
konania účastníkom konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady

trov konania žalovanému.

51. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohtoprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).