Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Boris Minks

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoEk/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209210694
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4209210694.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera
Kolenčíka a JUDr. Mareka Olekšáka, v exekučnej veci oprávneného: RNDr. Juraj Novák - PIKER,
s miestom podnikania Agátová 3376/1, Trnava, IČO: 14 119 838, právne zastúpený: JUDr. Darina
Kurňavová, advokátka so sídlom Kapitulská 5, Trnava, proti povinnému: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom D. E. XXXX/XX, F., právne zastúpený: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom Klincová 35,

Bratislava, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Iveta Tóth Ailerová, Exekútorský úrad Levice, so sídlom
J. Bottu 21, Levice pod sp. zn. EX XXX/XXXX-X, o vymoženie 117 170,53 eura s príslušenstvom a trov
exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 14. októbra 2024, č.
k. 10Er/707/2009-996, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „EP“)
uznesením zo dňa 14. októbra 2024, č. k. 10Er/707/2009-996 zamietol návrh povinného na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 08. 10. 2024.

2. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 243h ods. 1 EP.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že návrhom na vykonanie exekúcie
doručeným pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Szabóovi dňa 16. 09. 2009 sa
oprávnenýdomáhalvymoženiapohľadávkyvočipovinnémuzexekučnéhotitulu,ktorýmjerozhodcovský
rozsudok Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 12/2009 zo dňa

27. 08. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 09. 2009. Dňa 16. 09. 2009
požiadal pôvodný súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe návrhu
oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal súd prvej inštancie dňa 21. 09.
2009 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril pôvodného súdneho exekútora vymožením
pohľadávky vo výške 117 170,53 eura s príslušenstvom v prospech oprávneného. V súčasnosti je
exekúcia vedená u súdnej exekútorky JUDr. Ivety Tóth Ailerovej. Dňa 09. 10. 2024 doručil povinný,

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podanie obsahujúce: „Návrh na uloženie pokynu súdnemu
exekútorovi podľa § 32 Exekučného poriadku“ a „Návrh na neodkladné opatrenie“, o ktorých návrhoch
žiadal rozhodnúť.

4. Súd prvej inštancie sa v rámci podania povinného zo dňa 08. 10. 2024 zaoberal návrhom povinného
na vydanie neodkladného opatrenia. K uvedenému súd uviedol, že o návrhu povinného na vydanie

neodkladného opatrenia v tomto konaní už bolo raz rozhodnuté, a to uznesením Okresného súdu
Komárno č. k. 10Er/707/2009-546 zo dňa 30. 06. 2021, kde súd rozhodol o tom, že návrh povinnéhona nariadenie neodkladného opatrenia ako neprípustný v zmysle § 9a ods. 2 EP v znení účinnom
od 31. 03. 2017 zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že neodkladné opatrenia sú upravené v
ustanoveniach § 324 a nasl. CSP, ktorý ako nový civilnoprávny kódex nadobudol účinnosť dňom 01. 07.

2016. V súvislosti s tým dňom 30. 06. 2016 zároveň zanikla účinnosť predchádzajúceho civilnoprávneho
kódexu, zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len „OSP“).

V súvislosti s týmito zmenami boli zákonom č. 125/2016 Z. z. do EP zaradené nové ustanovenia § 9a
a § 9b, ktoré riešia vzťah EP ako právneho predpisu primárne upravujúceho problematiku exekučného

konania ku kódexu upravujúcemu sporové konanie. V predchádzajúcej právnej úprave bol tento vzťah
riešený v ust. § 251 ods. 4 OSP, v zmysle ktorého sa ustanovenia OSP aplikovali aj na exekučné konanie
podľa EP, pokiaľ to EP priamo nevylučoval. CSP však takéto ustanovenie neobsahuje. Vzťah EP a CSP
je upravený priamo v EP v ust. § 9a a § 9b. Podľa tejto úpravy sa ustanovenia CSP primerane aplikujú
aj na exekučné konanie podľa EP, pokiaľ to nie je vylúčené povahou veci. V exekučnom konaní však v
zmysle§9aods.2EPvzneníúčinnomdo31.03.2017nemožnoaplikovaťprostriedkyprocesnéhoútoku

a procesnej obrany (§ 149 CSP), v exekučnom konaní taktiež nemožno odpustiť zmeškanie zákonnej
lehoty (§ 122 CSP), rovnako v exekučnom konaní nemožno podať návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 324 a nasl. CSP) a napokon sa nemôžu aplikovať ani
ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania (§ 153 CSP) a zákonnej koncentrácii konania (§ 154
CSP). Z ustanovenia § 9a ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 03. 2017 teda jednoznačne vyplýva,

že ustanovenia CSP o neodkladných opatreniach sa v exekučnom konaní nepoužijú. Je tomu tak
preto, že exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 03. 2017 obsahuje dostatočnú právnu úpravu
iných prostriedkov obrany povinného proti exekúcii, ktoré povinný v tomto exekučnom konaní aj využil
(námietky proti exekúcii, odklad exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie). Uvedené uznesenie bolo
potvrdené aj uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoE/88/2021-633 zo dňa 30. 11. 2021, podľa

ktorého v rámci exekučného konania nebolo možné vydať neodkladné opatrenie, ktoré je zákonne
upravené v CSP, pričom uvedené vylučuje exekučný poriadok – zákon v ust. § 9a účinného do 31.
03. 2017. Možno povedať, že pokiaľ návrh na vydanie neodkladného opatrenia navrhoval účastník
konania zastúpený právnym zástupcom, nebolo možné mať pochybnosti o tom, že návrh na neodkladné
opatrenie bol adresovaný priamo do exekučného konania. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh

povinného na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 08. 10. 2024 ako neprípustný v zmysle § 9a
ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 03. 2017 zamietol.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie povinný, prostredníctvom právneho zástupcu,
navrhujúc odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia vyhovie. V podanom odvolaní poukázal na existenciu odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Povinný uviedol, že súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie návrhu
na neodkladné opatrenie iba v bode 7. napadnutého uznesenia, pričom založil svoje právne posúdenie
veci na aplikácii § 9a a § 9b EP v znení účinnom do 31. 03. 2017. Súd prvej inštancie pritom odignoroval
chronológiu zmien EP ako aj skutočnosť, že predmetné exekučné konanie začalo v roku 2009. Súd

prvej inštancie selektívne aplikoval ust. § 243h ods. 1 EP, pričom opomenul aplikovať ostatné prechodné
ustanovenia. Selektívna aplikácia jedného z mnohých prechodných ustanovení EP je prejavom svojvôle
súdu a ignorancie ďalších zákonných ustanovení a ich nadväznosti. Podľa § 243b ods. 1 EP, exekučné
konania začaté pred. 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných od 31. októbra 2013,
ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Posudzované exekučné konanie začalo pred 1. novembrom 2013

a má sa dokončiť podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. Ustanovenia § 9a a 9b EP boli platné
a účinné iba v rokoch 2016 a 2017. Neboli teda účinné pred 1. novembrom 2013 a nie sú zahrnuté ani
vo výnimkách podľa ods. 2 a 3 § 243b EP. Ustanovenia §9a a 9b EP preto nie je možné z časového
hľadiska aplikovať na posudzované exekučné konanie, keďže nemôžu pôsobiť spätne, pred dátumom
kedy vôbec nadobudli účinnosť. Povinný v tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru: rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sž/28/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Ndob/82/2023
a rozsudok Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. BA-6Sa/26/2017.

6. Oprávnený ani súdny exekútor sa k odvolaniu povinného nevyjadrili.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd predmetné odvolanie povinnéhovyhodnotil za nedôvodné dospejúc k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je treba ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. V ďalšom odvolací súd poukazuje na zaujatý právny
záver prvoinštančného súdu rezultujúci z bodov 7. a 8. odôvodnenia napadnutého uznesenia, s ktorým

sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Podľa § 243h ods. 1 EP v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia CSP.

Podľa § 9a ods. 2 EP, ustanovenia CSP o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích

opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. V prípade tohto odvolacieho konania iniciovaného povinným v dôsledku ním včasne podaného
odvolania proti zamietajúcemu uzneseniu prvoinštančného súdu vo vzťahu k požadovanému návrhu
povinného na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej iba „NO“), odvolací súd vychádzal zo svojej
zákonnej povinnosti skúmať, či predmetné – napadnuté uznesenie nebolo vydané v konaní postihnutom
výskytom niektorej z procesných vád zakotvených v ust. § 389 ods. 1 CSP. Výsledok tejto prieskumnej

činnosti odvolacieho súdu sa následne prejavil v aplikácii procesného postupu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
majúceho za následok potvrdenie napadnutého uznesenia ako vecne správneho, pretože nevykazuje
ani jednu z procesných vád zakotvených v ust. § 389 ods. 1 CSP.

11. V súvislosti s osvedčovaním základných predpokladov pre nariadenie povinným požadovaného NO,

súd prvej inštancie dôvodne poukázal na zánik všeobecného procesného predpisu (OSP) dňom 30. 06.
2016, ktorý bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 nahradený novým všeobecným procesným predpisom,
t. j. CSP. Ďalej uviedol, že táto zmena spôsobila to, že prijatím zákona č. 125/2016 Z. z. boli do EP
zaradené ust. § 9 a § 9b riešiace vzájomný vzťah EP a CSP. Takáto úprava vzájomných vzťahov medzi
týmito dvomi právnymi predpismi síce nevylučuje primeranú aplikáciu ustanovení CSP na exekučné

konanie, avšak text ust. § 9a ods. 2 EP v znení účinnom ku dňu 31. 03. 2017 okrem iného doslovne
vylučuje možnosť v rámci exekučného konania podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
resp. zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na platnosť zásady Lexposterior derogat legi priori, čo v preklade znamená, že neskorší právny predpis ruší predchádzajúci
právny predpis.

12. S prihliadnutím na uvedené a zároveň aj ust. § 243h ods. 1 EP, podľa ktorého ak tento zákon v §
243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 (čo je aj daný prípad)
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, súd prvej inštancie dôvodne vzhľadom na
neprípustnosťpodanéhonávrhužalobcunanariadenienímpožadovanéhoNOvyvolanúpráveobsahom
ust. § 9a ods. 2 EP podaný návrh na nariadenie NO zamietol.

13. Pokiaľ ide o povinným v jeho odvolaní prezentovanú odvolaciu námietku majúcu podstatný význam,
spočívajúcu v tvrdení, že konajúci súd odignoroval chronológiu zmien EP, pričom selektívne aplikoval
ust. § 243h ods. 1 EP, hoci mal správne aplikovať § 243b ods. 2, 3 EP, tak odvolací súd takto uplatnenú
námietku nepovažuje za dôvodnú. K dôvodu vysloveného nesúhlasu je potrebné zdôrazniť to, že
samotný rámec prechodných ustanovení viažucich sa k EP nemôže obnoviť účinnosť OSP dňom 30. 06.

2016 zrušeného a s účinnosťou od 01. 07. 2016 nahradeného CSP. Takýto stav vyvolaný prijatím nového
procesnéhopredpisu,t.j.CSPsúčinnosťouod01.07.2016,bymohlizmeniťibaprechodnéustanovenia
obsiahnuté v rámci CSP, k čomu však nedošlo. Zjednodušene povedané, obsah prechodného ust. §
243b ods. 2, 3 EP nevylučuje aplikáciu ust. § 243h ods. 1 EP, tak ako správne postupoval súd prvej
inštancie.

14. V kontexte uvedeného, majúc pritom na zreteli, že povinný v danom exekučnom konaní využil
dostatočnú škálu prostriedkov na svoju obranu proti prebiehajúcej exekúcii (námietky a návrhy na odklad
a zastavenie exekúcie), odvolací súd napadnuté – zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ohľadom
požadovaného návrhu povinného na nariadenie NO podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správne

potvrdil. V prospech potvrdenia napadnutého uznesenia ako aj zachovania totožnej rozhodovacej
činnosti odvolacieho senátu 5Co na Krajskom súde v Nitre svedčí aj právoplatné uznesenie tohto senátu
zo dňa 30. 11. 2021, sp. zn. 5Co/88/2021-633 a v ňom zaujatý právny záver, ktorý je zhodný so zaujatým
právnym záverom v tejto prejednávanej veci.

15. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne exekučný súd v rámci rozhodovania o trovách
exekúcie.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.