Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Petra Vysaníková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5Sf/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100478
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100478.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: AGROMELIO, s.r.o., IČO: 36 502 031, so sídlom vo A.
B., C. XX, právne zastúpeného: JUDr. Adriána Kmecová, MBA, advokátka so sídlom v Prešove, Hlavná
11, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná
63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101356659/2024 zo dňa 07.05.2024, o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 01.07.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 24.07.2024
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101356659/2024 zo dňa
07.05.2024 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102668009/2023 zo dňa 25.10.2023 (ďalej aj rozhodnutie

správcu dane alebo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) o vyrubení žalobcovi rozdielu dane
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018 v sume 7 035,75 eur. Žiadal tiež priznať
náhradu trov konania.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej aj SSP). Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
mu hrozí závažná ujma, nakoľko bude ohrozená jeho obchodná činnosť, ktorú vykonáva od roku 2006.
Ak bude dlžníkom štátu, obchodní partneri môžu odstúpiť od uzatvorených kontraktov. Žalobca ďalej
uviedol, že jeho ekonomická činnosť je zameraná najmä na predaj štrkov, pieskov a betónu. Stavebná
činnosť sa počas pandémie spomalila a v niektorých prípadoch pozastavila, a v nasledujúcom období
rapídne stúpala cena vstupného materiálu. Podľa názoru žalobcu je náročné udržať potrebný cash-flow

spoločnosti, súčasne si zachovať schopnosť plniť daňové a odvodové povinnosti vo vzťahu k štátu,
záväzky voči zamestnancom a obchodným partnerom a pritom sa nedostať do druhotnej platobnej
neschopnosti. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností poukázal na obraty podľa druhu pohybu
(bez DPH) za obdobie 01-05/2023 a 01-05/2024, z ktorých vyplýva pokles obratu, pokles tržieb a nárast
nákladov, v dôsledku čoho sa zvýšila strata z minuloročných 23 670,70 eur na sumu 62 097,85 eur,
pričom výška nákladov bola 924 291,89 eur a výnosov -862 194,04 eur. Žalobca ďalej uviedol, že

zamestnáva 27 zamestnancov, s čím súvisiace náklady predstavujú 187 451 eur mesačne, z toho
odvody 45 691,45 eur. Žalobca sa snaží udržať pracovné miesta, zefektívňovať svoju činnosť, podľa
možností vytvárať nové pracovné miesta, podieľať sa tak na zvyšovaní zamestnanosti v regióne a tvorbe
hrubého domáceho produktu. Výkon rozhodnutia by žalobcu existenčne ohrozil, nakoľko by mal dopad
na jeho celkovú ekonomickú činnosť, čo by v konečnom dôsledku spôsobilo nevyčísliteľnú škodu, a
poškodilo by jeho dobré meno, ktoré si dlhodobo budoval. Škoda spôsobená žalobcovi by tak mala

dopad aj na ďalšie na neho naviazané subjekty. ´Vzhľadom na uvedené, sú podľa názoru žalobcu splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, a to hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a
nevyčísliteľnej finančnej škody (mnohonásobne vyššej ako suma, ktorá je predmetom tohto konania),

ako aj ďalších vážnych nenapraviteľných následkov (poškodenie dobrého mena, strata schopnosti
zamestnávať, a iné). Priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko
podpora zdravého podnikateľského prostredia a vytváranie pracovných miest je vo verejnom záujme.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.12.2024 k návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku žaloby uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí. Poukázal na skutočnosť,
že daňovou kontrolou u žalobcu za viaceré zdaňovacie obdobia bolo zistené účelové konanie s cieľom
neoprávneného uplatnenia odpočítania dane z prijatých faktúr od dodávateľa v reťazci dodávok
poznačených podvodným konaním, a získania daňovej výhody. Skutočnosti uvádzané žalobcom
v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôžu mať podľa žalovaného za následok
spôsobenie závažnej ujmy, či značnej hospodárskej škody. Navrhol preto návrh žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5.Podľa§185písm.a/SSP,správnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť

podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe,
ktorousažalobcadomáhasúdnehoprieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,jeposkytnúťochranu
tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným

prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

9.Vuvedenýchsúvislostiachjenevyhnutnémaťtaktiežnazreteli,žesprávnysúdprirozhodovanívoveci
priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa
jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody

súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval
rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať
alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci
samej.

10. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm.
a/ SSP, ktoré predikuje (predpokladá) na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to
dve procesného charakteru [t.j. vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom aprebiehajúce konanie o správnej žalobe] a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru [t.j. existencia
hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného

účinku s verejným záujmom]. Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak
nesplneniektorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

11. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobcu, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom

kontexte aj s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že
žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky. Správny
súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

12. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky súd konštatuje, že samotné

skutočnosti tvrdené žalobcom neosvedčujú dostatočne, že by bezodkladným výkonom správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda, či
finančná škoda, prípadne iný nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu tvrdí, že bezodkladným
výkonom by bol ohrozená jeho obchodná činnosť, znížila by sa jeho dôveryhodnosť voči obchodným
partnerom, s ktorým vstúpil resp. plánuje vstúpiť do obchodno-záväzkových vzťahov, dostal by sa do

platobnej neschopnosti, kedy by nebol schopný uhrádzať svoje záväzky a plniť svoje povinnosti voči
zamestnancom a štátu (mzdy, odvody, dane, a pod.), čo by v konečnom dôsledku ohrozilo samotnú
existenciu žalobcu a malo vplyv aj na mieru zamestnanosti v regióne. Žalobca podrobnejšie neuviedol
o aké záväzky sa jedná, nešpecifikoval akým spôsobom by mala byť narušená činnosť obchodnej
spoločnosti, a neozrejmil ani príčinnú súvislosť medzi bezodkladným výkonom rozhodnutia a platobnou

neschopnosťou. Spolu s návrhom nepredložil žiadne relevantné listiny preukazujúce ním tvrdené
skutočnosti.

13.Žalobcasvojuargumentáciuobmedzilnapoukázanienavýsledkyhospodárenia,ato poklesobratov,
pokles tržieb a nárast nákladov v období od 01-05/2024 v porovnaní s obdobím 01-05/2023 a zvýšenie

straty zo sumy 23 670,70 eur na 62 097,85 eur, pričom výška nákladov bola 924 291,89 eur a výnosov
- 862 194,04 eur. Tieto ničím nepodložené údaje a samotné poukázanie na výšku vyrubeného rozdielu
danevšaknepostačujenapreukázanie,žejehobezodkladnouúhradouvzniknežalobcoviznačnáškoda.
Súd má za potrebné zdôrazniť, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe je inštitútom
mimoriadnym, kedy len v prípade preukázania zákonom vyslovene uvedených skutočností zo strany

žalobcu je možné odkladný účinok správnej žalobe priznať. Hrozba daňovej exekúcie a s tým spojené
následky v prípade, že bude napadnuté rozhodnutie zrušené súdom, nie je osobitnou okolnosťou na
strane žalobcu. V takejto situácii sa generálne nachádza každý žalobca v správnom súdnom konaní.
Tento argument sám osebe teda nezakladá právo na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
a ako taký nie je v súlade s ustanoveniami § 184 a 185 SSP, z ktorých jednoznačne vyplýva vyššie

uvedený výklad inštitútu odkladného účinku.

14. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná
zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je
povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým

ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či
iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len
nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom
následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a/ SSP, musí
vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré

by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné
považovaťzaosobitnúnáležitosťnávrhunapriznanieodkladnéhoúčinku.Vpreskúmavanejvecižalobca
bližšie nešpecifikoval svoju majetkovú situáciu, neuviedol všetky potrebné ekonomické ukazovatele, na
základe ktorých by si súd mohol vytvoriť obraz o hospodárená spoločnosti (zisk, aktíva, pasíva, vlastný

kapitál, mieru zadĺženosti a pod.), a nepredložil žiadne listinné dôkazy na preukázanie týchto skutočností
(uviedol na porovnanie iba vyššie uvedené údaje a počet zamestnancov cca 27). V dôsledku toho je
možné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.15. Vo svetle vyššie uvedeného, nakoľko žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo
možné vyvodiť záver, že mu hrozí zákonom predpokladaný následok, správny súd nezistil zákonný
dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

20. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby
(t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.

21. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

zamietol podľa § 188 SSP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.