Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 3S/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100013
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100013.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov

senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.
XXXXX XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom C. XX,
XXX XX D., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru,
so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-
OKAP-2020/009964-008 zo dňa 20. januára 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

III. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobcovia spoločným podaním zo dňa 14. júna 2019 doručeným na Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru v Košiciach (ďalej aj „povinná osoba“) žiadali podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v platnom
a účinnom znení (ďalej aj „Infozákon“) od povinnej osoby sprístupnenie informácií vo vzťahu k privolaniu
policajnej hliadky k incidentu, ktorý sa mal odohrať dňa 02. marca 2019 v zariadení pre seniorov na
ul. Garbiarskej 4 v Košiciach medzi dvomi obyvateľkami tohto zariadenia, konkrétne, kto privolal túto
hliadku, zvukový záznam a písomný prepis nahrávky volania na číslo 158, úradný záznam o zákroku

Policajného zboru, ako aj kompletný spisový materiál k tomuto incidentu.

2.Povinnáosobadňa24.júna2019vydalarozhodnutieč.KRPZ-KE-SI-42-008/2019,ktorýmnevyhovela
žiadosti, pretože požadovanými informáciami „v štruktúre faktov označených žiadateľom“, pokiaľ ide o
čas vykonania zákroku, nedisponuje. Na základe odvolania žalobcov zo dňa 15. júla 2019 žalovaný toto
rozhodnutie zrušil rozhodnutím č. PPZ-OKAP-2019/044920-004 zo dňa 19. augusta 2019 a vec vrátil
povinnej osobe na ďalšie konanie.

3. Následne v poradí druhým rozhodnutím č. KRPZ-KE-SI-42-021/2019 zo dňa 04. septembra 2019
povinná osoba opätovne nevyhovela žiadosti, pretože požadované informácie predstavujú služobné
údaje výlučne pre potreby Policajného zboru podľa § 69 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zborevplatnomaúčinnomznení(ďalejaj„zákonč.171/1993Z.z.“)atietoniesúverejné;ďalejžeideoosobné
údaje, pričom dotknuté osoby neudelili súhlas na ich sprístupnenie, a napokon preto, že k predmetnému
zákroku žiaden správny spis nevedie. Na základe odvolania žalobcov zo dňa 23. septembra 2019

rozhodnutie povinnej osoby žalovaný opätovne zrušil rozhodnutím č. PPZ-OKAP-2019/055395-004 zo
dňa 04. novembra 2019 a vec vrátil povinnej osobe na ďalšie konanie.

4. Následne povinná osoba časť žiadosti, týkajúcu sa informácie o mene a priezvisku osoby, ktorá
privolala policajnú hliadku (bod 1 žiadosti o sprístupnenie informácií), listom zo dňa 15. novembra 2019

postúpila Okresnému úradu Košice, pretože nie je tou povinnou osobou, ktorá má predmetné informácie
k dispozícii. O tom boli žiadatelia podaním, obom doručeným dňa 23. novembra 2019, upovedomení.

5. Povinná osoba následne dňa 19. novembra 2019 vydala rozhodnutie č. KRPZ-KE-SI-42-039/2019,
ktorým žiadosti nevyhovela a túto odmietla. Povinná osoba uviedla, že požadovaný písomný prepis
telefonátu (bod 2 žiadosti o sprístupnenie informácií), ako aj jeho zvuková nahrávka (bod 3 žiadosti o

sprístupnenie informácií), podliehajú obmedzeniu sprístupnenia podľa § 69 zákona č. 171/1993 Z. z.,
keď tieto údaje nie sú podľa jeho odseku 5 verejne prístupné, ako aj podľa § 9 ods.1 Infozákona z dôvodu
potreby ochrany osobných údajov. Povinná osoba uviedla, že meno, priezvisko, trvalý pobyt a obsah
informácie oznámenej linke tiesňového volania na čísle 158 predstavujú takýto údaj. Povinná osoba
zároveň nie je povinná kontaktovať a vyzývať dotknutú osobu na udelenie súhlasu so sprístupnením jej

osobných údajov žiadateľom. Pokiaľ išlo o úradný záznam a spis (bod 4 a 5 žiadosti o sprístupnenie
informácií) uviedla, že takýmito informáciami nedisponuje s vysvetlením, že policajná hliadka nebola
na uvedenú adresu vyslaná na vykonanie služobného zákroku, ale iba na asistenciu rýchlej zdravotnej
pomoci, ktorá ale nakoniec nebola potrebná, preto sa z tohto vyslania nevyhotovil žiaden úradný záznam
ani správny spis.

6. Žalobcovia sa podaním bez bližšieho odôvodnenia, doručeným dňa 09. decembra 2019, odvolali.
Podaním, doručeným dňa 09. januára 2020, žalobcovia žiadali o prerušenie konania o odvolaní z
dôvodu, že pre svoju zaneprázdnenosť v súvislosti s inými konaniami zatiaľ nemohli nimi podané
odvolanie bližšie zdôvodniť.

7. Rozhodnutím č. PPZ-OKAP-2020/009964-008 zo dňa 20. januára 2020 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“) žalovaný nevyhovel návrhu na prerušenie konania, odvolanie zamietol a prvostupňové
rozhodnutie povinnej osoby potvrdil. Stotožnil sa s existenciou dôvodov na nesprístupnenie
požadovaných informácií, pričom k nevyhoveniu návrhu na prerušenie konania uviedol, že dôvody

uvádzané žalobcami nie sú náležité a títo mali dostatok času na spracovanie odôvodnenia nimi
podaného odvolania do dňa vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobcovia následne
rozsiahlym podaním, doručeným dňa 24. januára 2020, doplnili odôvodnenie svojho odvolania; toto
podanie žalovaný preskúmal z hľadísk podľa § 62 a § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“), no nezistil, že by bol daný

dôvod na obnovu konania alebo na zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Uvedené zistenie
bolo žalobcom oznámené listom žalovaného č. PPZ-OKAP-2020/009964-014 zo dňa 11. februára 2020.

II.
Konanie pred Krajským súdom v Košiciach č. 1

8. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podali následne dňa 30. marca 2020 žalobcovia správnu
žalobunaKrajskýsúdvKošiciachakovtomčasevecneamiestnepríslušnýsprávnysúd.Ichžalobabola
zaregistrovaná pod sp. zn. 7S/94/2020, no neobsahovala bližšie odôvodnenie, iba návrh rozhodnutia
(petit). Správny súd uznesením č. k. 7S/94/2020-9 zo dňa 24. júna 2020 konanie o tejto žalobe zastavil.

Uviedol, že žalobné body neboli doplnené ani v predĺženej lehote na jej podanie vzhľadom na zákon č.
62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „zákon
č. 62/2020 Z. z.“), pričom po uplynutí lehoty na podanie žaloby nebol súd povinný žalobcov vyzývať na
jej doplnenie.

III.
Konanie pred kasačným súdom č. 19. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcov doručenej dňa 04. augusta 2020, Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením sp. zn. 5Sžk/3/2021 zo dňa 25. februára 2021 zrušil uznesenie č. k. 7S/94/2020-9
zo dňa 24. júna 2020 a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Uviedol, že s ohľadom

na mimoriadne okolnosti, ktoré zohľadnil i zákon č. 62/2020 Z. z. Krajský súd v Košiciach mal dostatok
priestoru na to, aby sa so žalobou oboznámil aspoň v tej rovine a do tej miery, aby si po jej prijatí mohol
urobiť úsudok, či má podaný návrh predpísané náležitosti, alebo nie, a pokúsiť sa ich odstrániť výzvou.
Ani relatívne krátka doba totiž neznemožňuje správnemu súdu, aby vyzval žalobcov na odstránenie vád
vhodným spôsobom. Krajský súd v Košiciach dospel uvedenými závermi k nezákonnému postupu, keď

mal za to, že nie je povinný vyzývať žalobcov na odstránenie takýchto zásadných vád v prípade, keď
lehota na podanie žaloby už uplynula, pretože s ohľadom na vyššie uvedené táto lehota neuplynula.

IV.
Konanie pred Krajským súdom v Košiciach č. 2

10. Po vrátení veci na Krajský súd v Košiciach bolo konanie o žalobe žalobcov zapísané pod
sp. zn. 8S/40/2021. Následne Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 20. mája 2021 vyzval
žalobcov na doplnenie žalobných bodov. Žalobcovia podaním doručeným dňa 07. júna 2021 doplnili
žalobné body, v rozsiahlom podaní rekapitulovali doterajší priebeh administratívneho konania, namietli
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, rozhodnutia povinnej osoby zo dňa 19. novembra 2019, ako

aj správneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a požadovali zrušiť napadnuté rozhodnutie
žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobcovia najmä namietali to, že prvými dvoma
rozhodnutiami povinnej osoby im boli poskytnuté nepravdivé informácie o neexistencii požadovaných
informácií, čo potvrdil žalovaný svojimi zrušujúcimi rozhodnutiami, avšak hoci nakoniec povinná osoba
žiadateľom požadované informácie nesprístupnila, žalovaný tretím (pozn. napadnutým) rozhodnutím

toto rozhodnutie potvrdil zároveň konštatujúc, že povinná osoba zistila skutočný stav veci. Žalobcovia
zároveň namietali postup pri vybavení vznesenej námietky zaujatosti a pri vybavení „Doplnenia
odvolania zo dňa 9.12.2019“ podaného dňa 24. januára 2020. Podľa tvrdenia žalobcov sériou až šiestich
rozhodnutí vydaných v administratívnom konaní im boli zatajené, a teda neboli sprístupnené pravdivé
informácie, o ktorých sprístupnenie žalobcovia žiadali, pričom nepravdivosť mala spočívať v tom, že

zákrok vykonávaný dňa 02. marca 2019 voči A. B. nebol takým zákrokom, aký predpokladá ustanovenie
§ 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z., ale jednalo sa len o akýsi výkon v trvaní 37 minút spočívajúci v
asistencií hliadky Policajného zboru pri nástupe A. B. do vozidla rýchlej zdravotnej pomoci.

11. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 06. októbra 2021, v ktorom uviedol, že je

možné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie spĺňa obsahové aj formálne náležitosti podľa § 47
správneho poriadku, žalovaný v odôvodnení zákonným spôsobom a riadne zdôvodnil, na základe akého
ustanovenia nebolo vyhovené návrhu žalobcov na prerušenie konania, a uviedol aj dôvody, ktoré ho
viedli k zamietnutiu odvolania žalobcov a k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o informácie
požadované v bode č. 1 žiadosti, Policajný zbor nimi nedisponuje a žalobcovia boli upovedomení o

postúpení tejto časti žiadosti na vybavenie inej povinnej osobe, pokiaľ ide o informácie podľa bodov č. 2
a 3 žiadosti, tieto sa spracúvajú len na služobné účely a pre účely trestného konania podľa § 69 zákona
č. 171/1993 Z. z. a podliehajú obmedzeniu sprístupnenia informácií v zmysle § 9 ods. 1 Infozákona, a
informáciami uvedenými v bodoch č. 4 a 5 žiadosti Policajný zbor nedisponuje.

12. Krajský súd v Košiciach rozhodol rozsudkom č. k. 8S/40/2021-72 zo dňa 09. novembra 2022 tak, že
zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rovnako priznal žalobcom
voči žalovanému právo na náhradu trov konania. Uviedol, že pokiaľ ide o nesprístupnenie informácií
z dôvodu ochrany osobných údajov vo vzťahu k zvukovému záznamu a písomnému prepisu nahrávky
volania na číslo 158 (body 2 a 3 ich žiadosti), k takémuto postupu mohli orgány verejnej správy dôjsť

až vtedy, ak by mali predchádzajúci písomný súhlas dotknutej osoby. Z administratívneho spisu, ani
z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí však nemožno zistiť, či konajúce orgány verejnej správy
získali alebo nezískali tento súhlas, resp. či takýmto spôsobom postupovali. Tým, že takto žalovaný
orgán verejnej správy nepostupoval, zaťažil svoje rozhodnutie vadou ustanovenou v § 191 ods. 1 písm.
d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“), pretože

jeho rozhodnutie je v tomto rozsahu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

13. Pokiaľ ide o dôvod nesprístupnenia informácií spočívajúci v tom, že povinná osoba k veci
nedisponovala správnym spisom ani úradným záznamom, tento dôvod nesprístupnenia považovalKrajský súd v Košiciach za zákonný; rovnako nič nevytkol ani postúpeniu časti žiadosti o informácie,
pokiaľ ide o informáciu o mene a priezvisku osoby, ktorá privolala policajnú hliadku (bod 1, 4 a 5 ich
žiadosti).

V.
Konanie pred kasačným súdom č. 2

14. Žalovaný podal voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/40/2021-72 zo dňa 09. novembra

2022 kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, navrhujúc jeho zrušenie
a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie.

15. Žalovaný namietal, že v konaní je nesporné a zrejmé, že sprístupnením informácií žalobcom by
došlo k sprístupneniu informácií, ktoré sa spracovávajú len pre služobné účely a pre účely trestného
konania podľa § 69 zákona č. 171/1993 Z. z. a zároveň sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej

osoby (volajúceho), a teda požadované informácie podliehajú obmedzeniu sprístupnenia informácií
ustanoveného v § 9 ods. 1 Infozákona, keďže ich zverejnením môže dôjsť k ohrozeniu ochrany
osobnosti, súkromia a osobných údajov volajúcej osoby. Žalovaný sa stotožnil s názorom Krajského
súdu v Košiciach, podľa ktorého by predmetné informácie bolo možné sprístupniť žalobcom až vtedy, ak
by mali predchádzajúci písomný súhlas dotknutej osoby (volajúceho), podľa jeho názoru však povinná

osoba nie je povinná skúmať existenciu predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby a taktiež
nie je povinná vyzývať žiadateľa na predloženie takéhoto súhlasu, resp. vyžiadať takýto súhlas od
dotknutej osoby. Keďže žiadne ustanovenia Infozákona neukladajú povinnej osobe povinnosť požiadať
o písomný súhlas dotknutej osoby, povinná osoba nemusí (resp. nie je oprávnená) žiadať dotknutú
osobu o súhlas. Preukázanie existencie predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby je na

žiadateľovi. Ak žiadateľ o informácie nevie preukázať takýto súhlas dotknutej osoby alebo súhlas nie je
založený v úradnom spise, povinná osoba informáciu bez ďalšieho nesprístupní.

16. Žalovaný rovnako poukázal na to, že z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (veci sp.
zn. 6 Sžo 162/2015 a sp. zn. 6 Sžo 250/2008) vyplýva ním prezentovaný záver (bod 14 tohto rozsudku),

avšak Krajský súd v Košiciach sa od tejto judikatúry odklonil.

17. Žalobcovia sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

18. O kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom

sp. zn. 5Svk/16/2023 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/40/2021-72 zo dňa
09. novembra 2022 a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť otázku, či
povinná osoba, ak zistí, že je daný dôvod obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 9 ods. 1 a
2 Infozákona (ochrana osobných údajov), a súčasne nemá splnenú jednu z výnimiek uvedených v
citovanom ustanovení (preukázaný súhlas dotknutej fyzickej osoby), je povinná žiadateľa vyzývať na

zadováženie a predloženie takéhoto súhlasu, resp. či je povinná osoba povinná si takýto súhlas obstarať
sama z vlastnej iniciatívy. Nebolo pritom sporné, že prepis volania na linku 158, ako aj písomný záznam
takéhoto hovoru obsahuje osobné údaje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 Infozákona. Kasačný
súd v tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyjadrenú napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6Sžo/162/2015 zo dňa 23. augusta 2017, v ktorom bolo

konštatované: „Ak žiadateľ požiada o sprístupnenie informácií o súkromí alebo osobných údajov [...],
povinná osoba ich podľa § 9 [InfZ] sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe
predchádzajúcehopísomnéhosúhlasudotknutejosoby(osoby,ktorejsatýkainformáciaosúkromíalebo
osobný údaj). Keďže tieto ustanovenia neukladajú povinnej osobe povinnosť požiadať o písomný súhlas
dotknutej osoby, povinná osoba nemusí žiadať dotknutú osobu (resp. blízku osobu alebo zákonného

zástupcu) o súhlas. Ak žiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto súhlas dotknutej osoby alebo ak
súhlas nie je založený v úradnom spise, povinná osoba informáciu nesprístupní.“ Obdobné závery sú
obsiahnuté aj v skorších rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to sp. zn. 6Sžo/250/2008
zo dňa 25. novembra 2008, sp. zn. 8Sži/1/2014 zo dňa 28. januára 2016, ako aj v rozhodnutiach Veľkého
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky – v rozsudku sp. zn. 1Va/1/2021 zo dňa 24. februára

2022 alebo v uznesení sp. zn. 2Sžfk/45/2020 zo dňa 24. novembra 2021. Úlohou správneho súdu bude
opätovne posúdiť žalobu žalobcov v medziach jej žalobných bodov, ktoré si správny súd bude musieť
náležite ustáliť, pričom dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného nebude môcť byť
tá skutočnosť, že sa žalovaný aktívne nepokúsil získať súhlas dotknutých fyzických osôb v zmysle § 9ods. 1 a 2 Infozákona, ak sa takýto súhlas v administratívnom spise nenachádza a ak ho žalobcovia
aktívne povinnej osobe nepredložili.

VI.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

19. Podľa § 3 ods. 1 Infozákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby
k dispozícii.

20. Podľa § 3 ods. 3 Infozákona, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného
dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

21. Podľa § 9 ods. 1 Infozákona, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej
osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy

týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy,
ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak
dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o
sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel
archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov

a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.
Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

22. Podľa § 18 ods. 2 Infozákona, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom
v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola

odložená (§14 ods. 3).

23. Podľa § 22 ods. 1 Infozákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (pozn. správneho súdu - týmto všeobecným
predpisom o správnom konaní sa rozumie správny poriadok).

24. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
25. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

26. Podľa § 9 os. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona

vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z
ich páchania.

27. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., Policajný zbor spracúva podľa tohto zákona a osobitného
predpisu11bc) informácie a osobné údaje zhromaždené pri plnení úloh Policajného zboru vrátane

informácií a osobných údajov poskytnutých zo zahraničia v rozsahu nevyhnutnom na ich plnenie.
11bc) Zákon č. 428/2002 Z. z. v znení zákona č. 602/2003 Z. z.

28. Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z., Policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie
jeho úloh, vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové,

obrazové alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku.

29. Podľa § 69 ods. 4 zákona č. 171/1993 Z. z., informácie a osobné údaje, ktoré vedie Policajný
zbor podľa odseku 1, ako aj zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných,
ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 2, sa poskytujú prokuratúre, súdom, Slovenskej informačnej

službe, Vojenskému spravodajstvu, Vojenskej polícii, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colnej správe,
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky,
Národnémubezpečnostnémuúradunaplnenieichúlohaobecnejpolíciipodľaosobitnéhopredpisu;27b)iným orgánom alebo osobám a do zahraničia podľa § 69d a 69da a ďalším právnickým osobám a
fyzickým osobám, len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného zákona.
27b) § 24 zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona č. 319/1999

Z. z.
§ 28 zákona č. 335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

30. Podľa § 69 ods. 5 zákona č. 171/1993 Z. z., informácie a osobné údaje podľa odseku 4 nie sú
verejneprístupnéaosobyuvedenévodseku4ichmôžuposkytnúťtretímosobámlenspredchádzajúcim

súhlasom Policajného zboru.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

31. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v

správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na
Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/40/2021. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto

veci príslušný Správny súd v Košiciach. Náhodným výberom bola vec pridelená senátu 3S a následne po
zrušení veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky bola vec zapísaná pod sp. zn. 3S/3/2024.

32.Správnysúdvďalšomkonanípovráteníveciopakovanepreskúmalzákonnosťžalobounapadnutého
rozhodnutia a administratívneho konania žalovaného, ako aj povinnej osoby ako orgánu prvého stupňa

v intenciách záväzného právneho názoru (§ 469 SSP) vysloveného Najvyšším správnym súdom
Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 5Svk/5/2023 zo dňa 27. októbra 2023 a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju v súlade s § 190 SSP zamietol.

33. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok

vyhlásil dňa 09. januára 2025 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené
dňa 17. decembra 2024).

34. Vychádzajúc zo zrušujúceho rozsudku kasačného súdu, úlohou správneho súdu v prvom rade bolo
ustáliť žalobné námietky žalobcov. Tieto podľa záverov, ku ktorým správny súd dospel abstrahovaním

z rozsiahlych a nejednoznačných tvrdení žalobcov v žalobe, spočívali v nesprávnom právnom posúdení
veci žalovaným ako aj povinnou osobou, pretože poskytli žalobcom nepravdivé informácie na nimi
podanú žiadosť o informácie. Ďalšia námietka žalobcov spočívala v procesnom pochybení orgánov
verejnej správy v súvislosti s vybavením námietky zaujatosti, ako aj podania zo dňa 24. januára 2020
označeného ako „Doplnenie odvolania zo dňa 9.12.2019“.

35. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, teda k spôsobu vybavenia žiadosti žalobcov o informácie
podanej u povinnej osoby v zmysle Infozákona správny súd aj s ohľadom na nedostatočnú konkretizáciu
žalobných bodov uvádza, že predmetom napadnutého rozhodnutia je vybavenie žiadosti o informácie
podanej žalobcami dňa 14. júna 2019 v rozsahu bodov 2.-5. V časti bodu 1. (kto privolal policajnú

hliadku dňa 02. marca 2019) bola žiadosť v súlade s § 15 ods. 1 Infozákona postúpená ešte dňa 18.
novembra2019naOkresnýúradKošice,oddeleniecivilnejochranyakrízovéhoplánovania,koordinačné
stredisko Integrovaného záchranného systému, o čom boli žalobcovia upovedomení listom z toho istého
dňa a ktorý bol obom zhodne doručený dňa 23. novembra 2019. Napadnuté rozhodnutie vo výroku
o časti žiadosti o informácie v rozsahu bodu 1. nepojednáva, preto správny súd námietku nesprávneho

právneho posúdenia veci vo vzťahu k bodu 1. žiadosti o informácie neposudzoval.

36. V časti týkajúcej sa požadovaných informácií v bode 2. a 3. žiadosti o informácie (sprístupnenie
písomného prepisu nahrávky volania na tel. č. 158 a zvukového záznamu nahrávky na tel. č. 158)
tak povinná osoba, ako aj následne žalovaný žiadosti žalobcov nevyhoveli z dôvodu, že požadované

informácie sú spracovávané pre služobné potreby a pre účely trestného konania podľa § 69 zákona č.
171/1993 Z. z. a zároveň z dôvodu, že sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a teda podliehajú
obmedzeniu sprístupnenia informácií v zmysle § 9 ods. 1 Infozákona. Nakoľko námietka žalobcov
spočívala len v nepravdivosti poskytnutých informácií, správny súd sa opätovne zameral výhradne napreskúmanie právneho posúdenia spôsobu vybavenia žiadosti o informácie v požadovanom rozsahu.
Ako zhodne uviedli orgány verejnej správy, právnym základom spracúvania požadovaných informácií
je zákon č. 171/1993 Z. z., z ktorého im priama povinnosť sprístupniť tieto informácie nevyplýva.

Ustanovenie § 69 ods. 5 zákona č. 171/1993 Z. z. ďalej explicitne upravuje, že tieto informácie nie sú
verejne prístupné, avšak správny súd (odlišne od právneho názoru žalovaného) zároveň dodáva, že
z toho istého ustanovenia vyplýva, že osoby uvedené v odseku 4 ich môžu poskytnúť tretím osobám,
avšak len s predchádzajúcim súhlasom Policajného zboru. Analogicky teda možno dospieť k záveru, že
aj samotný Policajný zbor je oprávnený takéto informácie poskytnúť tretím osobám, avšak správny súd

je toho názoru, že uvedené je možné len v prípade, že nie je dané iné obmedzenie, ako napríklad to,
ktoré vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 1 Infozákona.

37. V tu súdenej veci nebolo sporné, že informácie požadované žalobcami v bode 2. a 3. žiadosti
o informácie obsahovali aj skutočnosti týkajúce sa osobných údajov (rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/16/2023, bod 19), ktorých sprístupnenie podlieha obmedzeniu

vyplývajúcemu z § 9 ods. 1 Infozákona v zmysle ktorého informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a
súkromiafyzickejosoby,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímkyaobrazovéazvukové
záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len
vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby.
Správny súd mal za preukázané, že orgány verejnej správy súhlasom dotknutej osoby nedisponovali

a takýto súhlas nepredložili ani žalobcovia. Preto aj s prihliadnutím na zrušujúci rozsudok kasačného
súdu a v ňom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/162/2015 zo
dňa 23. augusta 2017, z ktorých vyplýva, že Infozákon neukladá povinnej osobe povinnosť o písomný
súhlas dotknutú osobu žiadať, sa správny súd stotožnil s právnym názorom orgánov verejnej správy,
že informácie požadované v bodoch 2. a 3. žiadosti nemožno sprístupniť a námietku žalobcov posúdil

ako nedôvodnú.

38. V časti týkajúcej sa požadovaných informácií v bode 4. a 5. žiadosti o informácie povinná osoba
a následne aj žalovaný žiadosť žalobcov odmietli, pretože v zmysle § 15 ods. 1 nemajú požadované
informácie k dispozícii. S dôvodmi odmietnutia sa orgány verejnej správy riadne vysporiadali

v odôvodnení rozhodnutí, preto správny súd posúdiac uvedené nevzhliadol právnu relevanciu námietky
nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúcej v nepravdivosti týchto záverov.

39. K námietke žalobcov ohľadom procesného pochybenia pri vysporiadaní sa s námietkou zaujatosti,
ktorú žalobcovia vzniesli v odvolaní zo dňa 23. septembra 2019 voči v poradí druhému rozhodnutiu

povinnej osoby správny súd uvádza, že o jej vybavení boli žalobcovia upovedomení listom zo dňa 18.
novembra2019,spôsobvybavenianijakonenamietaliatentolistaniniejepredmetomprieskumuvtomto
súdnom konaní. Z uvedeného dôvodu na túto námietku správny súd neprihliadal.

40. Pokiaľ ide o námietku žalobcov smerujúcu voči vybaveniu podania zo dňa 24.

januára 2020 označeného ako „Doplnenie odvolania zo dňa 9.12.2019“, v prvom rade správy súd
uvádza, že toto podanie bolo urobené až po vydaní napadnutého rozhodnutia a teda nemá vplyv na
jeho zákonnosť. Zároveň z administratívneho spisu je zrejmé, že podanie zo dňa 24. januára 2020
bolo vybavené žalovaným dňa 11. februára 2020, o čom boli žalobcovia riadne upovedomení listom -
Podnet na preskúmanie rozhodnutia – upovedomenie, obom žalobcom doručeným dňa 19. februára

2020 a ktorý nie je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu posúdil správny
súd námietku smerujúcu voči vybaveniu podania zo dňa 24. januára 2020 označeného ako „Doplnenie
odvolania zo dňa 9.12.2019“ ako nedôvodnú.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žiadosť žalobcov o informácie zo dňa

14. júna 2019 bola vybavená v súlade s Infozákonom. Len samotný nesúhlas žalobcov so spôsobom
vybaveniaichžiadostinezakladánezákonnosťrozhodnutiaa správnysúdnevzhliadolžiadendôvod,pre
ktorý by malo byť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie povinnej osoby zrušené, preto
žalobu konajúc v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

42. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobcovia nemali v konaní ani
len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy,
ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči
žalobcom nepriznal.43. O trovách kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 SSP, pretože
žalobcovia nemali v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli

žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať, správny súd mu
nárok na ich náhradu voči žalobcom nepriznal.

44. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§

440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).