Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 28, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/165/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200592
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200592.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov

senátu Mgr. Romana Die a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu:
DER SERVICE s. r. o., so sídlom Južná trieda 1553/8, 04001 Košice, Slovenská republika, IČO:50
690 868, právne zastúpený: TAX LAW, s. r. o., so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, Slovenská
republika, IČO:53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, Slovenská republika o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
101006108/2020 zo dňa 08. júna 2020, vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2018 a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 10.08.2020 doručenou 10.08.2020 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach,
sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101006108/2020 zo dňa
08.06.2020, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej
aj „správca dane“) č. 100464595/2020 z 19.02.2020, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej

aj „Daňový poriadok“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
za zdaňovacie obdobie máj 2018 v sume 41 856,- EUR. Žalobca žiadal, aby súd zároveň zrušil aj
rozhodnutie správcu dane, vec vrátil správcovi dane a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Súčinnosťouod01.06.2023začalsvojučinnosťSprávnysúdvKošiciach(ďalejaj„správnysúd“alebo
„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu

v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho
znení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 08.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“
a rozhodol v zákonnom zložení senátu v zmysle platného rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach.

Administratívne konanie

3. Správca dane na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly č.
101517242/2018zodňa07.08.2018začalužalobcudaňovúkontroluvovzťahukdanizpridanejhodnoty
za zdaňovacie obdobie máj 2018. Oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo doručené žalobcovi dňa08.08.2018. V rámci daňovej kontroly boli vykonané výsluchy svedkov, konateľa spoločnosti, predložené
listinné doklady, vykonávaná medzinárodná výmena informácií.

4. Dňa 22.10.2018 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým prerušil výkon daňovej kontroly, pretože
správca dane zisťoval informácie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a to v Českej
republike, Maďarskej republike, Rumunskej republike. Žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií
neboli úspešné, nakoľko osoby, od ktorých mali byť informácie získané (konatelia subdodávateľov
žalobcu), nebolo možné vypočuť.

5. Správca dane vykonal i miestne zisťovanie za účelom preverenia sídla dodávateľa žalobcu a to
spoločnosti RALU TRADE s.r.o. a Femagusta s.r.o., pričom zistil, že na adrese uvedenej v obchodnom
registri spoločnosť nesídlila.

6. Žalobca bol zo strany správcu dane opakovane vyzývaný, aby predložil podklady k zmluvám,

predmetom, ktorých bolo plnenie zväčša reklamných služieb rôzneho druhu (najmä grafické návrhy,
logá, fotodokumentácia), ktoré boli uzatvorené so spoločnosťou SULLY Transport s.r.o. a BUFEX s.r.o..
Uvedené doklady žalobca nepredložil. Správca dane dožiadaním požiadal Daňový úrad Bratislava
o vypočutie konateľa spoločnosti SULLY Transport s.r.o., Dávida Šimčíka (konateľ dodávateľa žalobcu).
Daňový úrad Bratislava v odpovedi konštatoval, že vo veci daňového subjektu SULLY Transport s.r.o.

sám vykonával daňovú kontrolu, spoločnosť SULLY Transport s.r.o. nespolupracovala, k odpovedi
predložil zápisnice o ústnom pojednávaní a výsluchu svedkov. Dodávateľ žalobcu predložil časť
podkladov. Správca dane opätovne vyzval žalobcu, aby predložil podklady k zdaniteľným tvrdeniam.
Žalobca na výzvu správcu dane odpovedal konštatovaním, že požadované doklady už správcovi dane
v minulosti odovzdal a doteraz mu neboli vrátené, všetky skutočnosti boli predložené.

7. Správca dane zosumarizoval zistené skutočnosti z daňovej kontroly v protokole z daňovej kontroly č.
102425577/2019 zo dňa 23.10. 2019, v ktorom správca dane posúdil dodané služby v zmysle faktúr od
spoločnosti BUFEX s.r.o. a SULLY Transport s.r.o. Podľa správcovi dane nebolo žiadnymi relevantnými
dôkazmi preukázané, že sa jednalo o reálne obchodné transakcie a že dodávateľom vznikla daňová
povinnosť. Správca dane konštatoval, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, keďže nebolo

preukázané, že jeho dodávateľom vznikla daňová povinnosť. Výsledkom protokolu je rozdiel na dani vo
výške 41 856,-EUR.

8. Žalobca dňa 20.11.2019 doručil správcovi dane vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly. V tomto
žalobca uviedol, že rozhodnutie o prerušení konania mu nebolo doručené a namietal jeho neurčitosť a

nezákonnosť dĺžky, tak aj využitia inštitútu prerušenia. Ďalej namietal nezákonnosť výsluchu svedkov.
V rámci prerokovania pripomienok a dôkazov, správca dane k prerušeniu kontroly uviedol, že kontrola
bola prerušená z dôvodu medzinárodnej výmeny informácii. Rozhodnutie o prerušení bolo žalobcovi
doručené, o čom svedčí aj doručenka v spise. K dĺžke uviedol, že prerušenie bolo na dobu, kým
budú získane potrebné skutočnosti a tvrdenie o maximálnej dĺžke prerušenia (30 dní) bolo nesprávne.

K námietke týkajúcej sa neupovedomenia o výsluchu svedkov, uviedol, že táto možnosť mu bola daná
v rámci kontroly za marec 2018 (v inom zdaňovacom období). Vo vzťahu k spoločnosti BUFEX, s.r.o.
(dodávateľ žalobcu) konštatoval, že vykonanie úkonov nezatajil a potrebné informácie správcovi dane
boli známe z jeho predchádzajúcej činnosti a taktiež to, že odpovede svedka v predmetnej zápisnici boli
nedostačujúce pre účely posúdenia dodania tovarov a služieb.

9. Správca dane dňa 19.2.2020 vydal rozhodnutie č. 100464595/2020, ktorým bol žalobcovi vyrubený
rozdiel dane v sume 41 856,-EUR. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že posúdil
dodanie služby v zmysle vystavených faktúr dodávateľmi BUFEX, s.r.o. a SULLY Transport, s.r.o.t za
nepreukázané. Nebolo preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi, že sa jednalo o reálne obchodné

transakcie a nebolo preukázané, že dodávateľom vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby podľa
§ 19 ods. 2 zákona o DPH. Na základe uvedených skutočností správca dane prijal záver, že nebolo
preukázané splnenie základných podmienok potrebných na odpočítanie dane.

10. Dňa 25.03.2020 podal žalobca odvolanie, ktorého obsah bol v zásade zhodný s pripomienkami,

ktoré správca dane predložil k protokolu z daňovej kontroly. Základné odvolacie námietky spočívali v
tom, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, nebolo riadne doručené žalobcovi, daňová kontrola
bola prerušená 85 dní, pričom prerušená mohla byť najviac na 30 dní, žalobca mal, za to, že bola
prerušená účelovo, aby sa vyhol jednoročnej lehote na vykonanie daňovej kontroly, namietal, že bolivykonávané úkony počas prerušenia daňovej kontroly, namietal účelnosť vykonania medzinárodnej
výmeny informácii a namietal nezákonnosť výsluchu svedkov a nezákonnosť vykonania miestneho
zisťovania.

11. Žalovaný žalovaným rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
K namietaným dôvodovom sa žalovaný v žalovanom rozhodnutí vysporiadal nasledovne:
- Dôvod a dĺžka prerušenia daňovej kontroly bola jednoznačne uvedená a zmätočnosť, na ktorú žalobca
poukazoval, považoval za chybu v písaní, ktorá nemala vplyv na správnosť výroku. K dĺžke uviedol, že

daňová kontrola nebola prerušená zhodne na návrh účastníkov, preto správca dane nebol viazaný 30
dňovou lehotou.
- Vo vzťahu k „nezákonnému“ výsluchu svedkov uviedol, že správca dane sa s tým vysporiadal a uviedol,
že tieto námietky nemali vplyv na závery správcu dane o nepriznaní práva. Žalovaný konštatoval, že
žalobca preukázal splnenie podmienok formálnymi dôkazmi, avšak zo zistení správcu dane bolo zrejmé,
že ani žalobca, ani iné subjekty nepreukázali, že fakturované tovary a služby boli dodané. Doklady

spoločností BUFEX, s.r.o. a SULLY Transport, s.r.o. neboli správcovi dane doručené. Firmy, voči
ktorým bola vykonávaná medzinárodná výmena informácii (dodávatelia žalobcu BUFEX, s.r.o. a SULLY
Transport, s.r.o.) boli nekontaktné. K nezákonnému dôkazu a to použitiu zápisnice z iného zdaňovacieho
obdobia (marec 2018), zápisnica bola použitá ako listinný dôkaz a bola zabezpečená v súlade so
zákonom.

- Vo vzťahu k nespolupráci svedkov (predovšetkým konateľa spoločnosti SULLY Transport, s.r.o.), v
konaní bolo preukázané, že nespolupracoval, rovnako v konaní bola preukázaná aj skutočnosť, že
žalobca, ani jeho dodávateľ nepredložili na výzvu správcu dane(a to aj opakovanú výzvu) doklady
preukazujúce zdaniteľné plnenia.
- K tvrdeniu žalobcu, že sa správca dane nevysporiadal s námietkou, že správca dane účelovo predložil

iba časť zápisnice z výsluchu konateľa spoločnosťou BUFEX, s.r.o.(subdodávateľa žalobcu), žalovaný
uviedol,žetietosatýkaliibavýpovedekspornejfaktúretýkajúcejsazdaniteľnéhoplnenia, kzdaniteľným
obchodomvinomzdaňovacomobdobínebolopotrebnéobjasňovať,pretopredloženázápisnicavkonaní
nesvedčí o zatajovaní úkonov a v konaní predložená zápisnica predstavovala listinný dôkaz, preto túto
námietku žalovaný považoval za neopodstatnenú. Žalovaný vyhodnotil rozhodnutie správcu dane ako

zákonne a správne, správca dane mal v konaní za preukázané, že žalobca si odpočítal daň z faktúr, ale
reálne vykonanie služieb nepreukázal, rovnako ich nepreukázali ani jeho dodávatelia. Úkony správcu
dane, ktorým boli zabezpečované dôkazné prostriedky boli vykonané v súlade so zákonom. Žalovaný
v závere konštatoval, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia
zákonom stanovených podmienok boli správne.

Konanie pred správnym súdom
12. Dňa 10.8.2020 bola pôvodne Krajskému súdu v Košiciach doručená správna žaloba o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V správnej žalobe sa žalobca pridržiaval už skôr produkovaných
uvedených tvrdení. Žalobca namietal, že žalovaný rozhodnutie

- nesprávne právne posúdil
- nedostatočne zistil skutkový stav
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia
- uviedol, že dôvody, na základe ktorých bolo právo na odpočet odmietnuté boli nezákonné, nakoľko

zákon takéto nepoznal
- žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu podanom odvolaní.
Žalobca v podanej žalobe argumentoval, že došlo k nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly. Podľa
žalobcu Daňový poriadok umožňuje prerušiť daňovú kontrolu na maximálne 30 dní, potom je potrebné
ju predĺžiť (§ 61 ods. 2 Daňového poriadku). Žalobca poukazoval, že o obsahu rozhodnutia o prerušení

daňovej kontroly sa dozvedel až po nahliadnutí do spisu vo februári 2019, rovnako žalobca uviedol, že
v rozhodnutí nebola uvedená dĺžka prerušenia, neboli špecifikované dôvody prerušenia. Poukazoval na
zmätočnosť rozhodnutia o prerušení konania, nakoľko dôvod prerušenia je uvedený ako § 61 ods. 1
písm. b), v texte dokumentu sa uvádzalo písm. a) – „že začalo konanie o predbežnej otázke z dôvodu, že
je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu“. Žalobca poukazoval, že kontrola

bola prerušená iba z dôvodu, aby správca dane stihol vykonať daňovú kontrolu v lehote. Žalobca mal za
to,žedaňovákontrolanebolanikdyzákonneprerušenáapretoprebiehalaneprerušene,vdôsledkučoho
vznáša námietku premlčania a konštatuje, že ak by aj bolo prerušenie zákonné, tak je nulitné z dôvodu
neurčitosti rozhodnutia. Žalobca namietal i nezákonnosť výsluchu svedkov a to, že výsluch svedkaDávida Šimčíka (konateľa SULLY Transport, s.r.o., dodávateľa žalobcu) bol vykonaný počas prerušenia
daňovej kontroly, na výsluchu nebol prítomný žalobca, nebolo mu úkon ani oznámený, rovnako nebol
oboznámený o výsluchu svedka Dominika Nádaždyho (bývalého konateľa spoločnosti BUFEX, s.r.o.,

dodávateľa žalobcu) a nemohol mu klásť otázky. Právny zástupca žalobcu taktiež uviedol, že výsluch
svedka bol v rozpore s účelnosťou, nakoľko požadované doklady správca dane mal k dispozícii a výsluch
nebol potrebný. Žalobca namietal nezákonnosť miestneho zisťovania, pretože ho nevykonal priamo
správca dane a mala byť umožnená prítomnosť aj žalobcovi.

13. Žalovaný sa svojím podaním zo dňa 27.01.2021 vyjadril k jednotlivým žalovaným bodom. Rovnako
zotrval na závere správcu dane a to, že rozhodujúcim pre vydanie rozhodnutia správcu dane bolo
nepriznanie práva na odpočítanie dane od spoločností BUFEX s.r.o. a SULLY Transport s.r.o. z dôvodu,
že nebolo preukázané, či uvedení dodávatelia tovar skutočne dodali. Rovnako zosumarizoval priebeh
daňovej kontroly, ktorá sa začala 04.09.2018, prerušená bola od 25.10.2018 do 15.01.2019, ukončená
29.10.2019. K žalobnej námietke neuvedenia dĺžky a dôvodov prerušenia daňovej kontroly, žalovaný

uviedol, že daňová kontrola sa prerušila od 25.10. 2018 do získania skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane, pričom správca dane uviedol čísla 3 žiadostí o medzinárodnú výmenu informácii,
kvôli ktorým prerušil konanie. Názor žalobcu o prerušení daňovej kontroly na obdobie maximálne 30 dní
nebol správny, nakoľko správca dane neprerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 2 Daňového poriadku.
Rovnako uviedol, že nedostatok a to nesprávne uvedený dôvod prerušenia daňovej kontroly a to cit.:

„že sa začalo konanie o predbežnej otázke“, je chybou v písaní, ktorá nemala vplyv na správnosť
a zákonnosť rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly. K výsluchu svedkov, tie považoval za zákonné
a správne. Vo vzťahu k námietke neúčelnosti medzinárodnej výmeny informácií, žalovaný uviedol, že sa
týkala troch subdodávateľov a bola využitá za účelom zistenia správneho a úplného zistenia skutkového
stavu. Skutočnosti ohľadom sídla spoločnosti Femagusta s.r.o. zistil iný správca dane v súvislosti s iným

konaním, ale jednalo sa o také informácie, ktoré mohol využiť aj správca dane vykonávajúci daňovú
kontrolu u žalobcu teda použil ho ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku, kedy ako dôkaz
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o
rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o

daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovým subjektom a doklady k nim. Spôsob, akým správca dane získaval dôkazy z rôznych zdrojov,
malo potvrdiť podľa žalovaného objektivitu vykonaného dokazovania. Žalovaný mal za to, že napriek
opakovaným výzvam správcu dane adresovaným žalobcovi, žalobca nepreukázal, že dodávateľom
vznikla daňová povinnosť a žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom splnenia reálnosti plnenia

zdaniteľných obchodov. V tomto poukázal na judikatúru napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/20/2011,
nález US SR sp.zn. III.ÚS 401/09.

14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril svojím podaním zo dňa 08.06.2021 (podal repliku),
v ktorej zotrval na svojich dôvodoch v podanej žalobe. Mal za to, že žalovaný nevyvrátil žalované

argumenty v podanej žalobe, sám žalovaný potvrdil svoje procesné pochybenia a navrhol vyhovieť
žalobnému návrhu.
15. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe bolo žalovanému preukázateľne doručené dňa
26.03.2021 spolu s výzvou na vyjadrenie (podanie dupliky), žalovaný sa v konaní už ďalej nevyjadril.

16. Žalobca podaním zo dňa 08.04.2022 (bez výzvy súdu) požiadal súd o nariadenie pojednávania a
to z dôvodu podozrenia z manipulácie s administratívnym spisom.

17. Správny súd uvedené podanie zaslal na vedomie žalovanému a zároveň ho vyzval na predloženie
interného predpisu, ktorý by upravoval náležitosti spisu daňového konania (čo by mal obsahovať spis z

hľadiska administratívneho konania, ako sa zakladá, ako by sa mal viesť, čo by mal obsahovať, ako by
sa mal číslovať a pod...). Žalovaný predložil interný predpis týkajúci sa vedenia spisu. Tento následne
správny súd zaslal žalobcovi na vedomie.

18. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.10.2024. Na tomto pojednávaní nebol prítomný

žalobca a právny zástupca žalobcu, ktorí neúčasť ospravedlnil podaním doručeným správnemu súdu
dňa 28.10.2024, kde zároveň súhlasil s konaním pojednávania v ich neprítomnosti. Žalovaný sa
nezúčastnil pojednávania. Keďže na pojednávaní nebola prítomná ani verejnosť, správny súd moholkonštatovať splnenie zákonných predpokladov (§ 137 ods. 3 SSP ) na vyhlásenie rozsudku vyvesením
jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na svojej úradnej tabuli.

Relevantné právne predpisy
19. Podľa § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. 06. 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

20. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže

domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

21. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“

22. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „Podľa § 19 ods. 1 a
2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti
je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o

dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8
ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“
23. Podľa§24ods.2,3a4daňovéhoporiadku vzneníúčinnomvrozhodnomčase„Správcadanevedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie

a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“
24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „ Právo odpočítať daň z tovaru

alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“
25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „Platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „ Právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“
27. Podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia
alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

Právny názor správneho súdu
28. SprávnysúdvKošiciachkonajúcprimárnepodľaust.§177anasl.SSP,pozistení,žesprávnažaloba
bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

29. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej
smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si
mohlauplatniťprávonaodpočítanieDPHsplatnejalebozaplatenejvtomtočlenskomštátezatovar,ktorý
jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:

- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240
smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie
c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
Podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ

dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),

c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane
z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH).
30. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia

zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.
To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte

správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný
nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno
uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť
preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva

iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež potrebné pripomenúť,
žedaňovýsubjektjepovinnýpreukazovaťlenskutočnosti,ktorésámtvrdíadeklaruje.Dôkaznébremeno
sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.
31. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že tieto svoje rozhodnutia založili na tom
závere, že reklamné služby neboli dodané žalobcovi, teda žalobca nepreukázal dôkazmi dodanie

služieb deklarovanými dodávateľmi BUFEX s.r.o. a SULLY Transport s.r.o.. Žalobca bol dokonca
opakovane vyzývaný zo strany správcu dane o predloženie ďalších podkladov, preukazujúcich dodanie
reklamných služieb. Z administratívneho spisu vyplýva, že ide o poskytnutie reklamných služieb
v značnej výške, dokonca ako vyplýva z administratívneho spisu, by malo ísť aj dodanie leteckej reklamy,
teda špecifickej služby. Žalobca dodanie reklamných služieb nepreukázal v rámci administratívneho

konania preukázaním napríklad reklamných plagátov, fotiek, CD, propagačných filmov, prípadne iných
reklamných materiálov. Žalobca napriek skutočnosti, že podľa faktúr išlo o značné plnenia, nebol
obozretný podnikateľ, a poskytnutie služieb jeho dodávatelia bližšie žalobcovi nepreukázali. V prípade
tejto hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane došlo, ako vyplýva z rozsudku Súdneho dvora
EU C-154/20 Kemwater ProChemie k statusu osoby dodávateľa, k judikatórnemu posunu. Závery tohto

rozhodnutia možno zhrnúť nasledovne: a) uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom
doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby dodávateľa (t. j.
poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) hmotnoprávnou podmienkou je, b) dôkazné
bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane.
Pokiaľ však existujú osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať za splnenú

i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V takom prípade nie je
potrebné preukazovať podvodné konanie. Keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje (žalobca), bol žalobca následne povinný
pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane
splnil. Pri realizácii obchodnej transakcie v tak významnom objeme žalobca mohol mať k dispozícii

aj iné dôkazy, napríklad doklady preukazujúce poskytnutie služieb, výpovede svedkov, propagačné
materiály, komunikácia s dodávateľom služieb. Tým bol zo strany správcu dane dôvodne spochybnený
status osoby dodávateľa ako jedna z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Pokiaľ chce
žalobca tvrdiť, že splnil hmotnoprávne podmienky odpočítania dane, správny súd poznamenáva, že tieto
je potrebné preukázať vo vzťahu ku konkrétnym dodaniam, k čomu podľa správneho súdu nedošlo.

Žalobcabolvtomtonečinný,nepredkladalkonkrétnedôkazy,hocbolnaneopakovanezostranysprávcu
dane vyzývaný.
32. Žalobca namietal nezákonnosť procesných úkonov vykonaných správcom dane, pretože správca
dane mal vykonať výsluch svedka Dominika Nádaždyho a miestne zisťovanie u spoločnosti Femagustas.r.o., bez toho, aby upovedomil žalobcu. Žalovaný sa s uvedenou námietkou vysporiadal už
vžalovanomrozhodnutí.Správnysúdpoukazujenato,žepredmetnýdôkazbolvkonanípoužitývsúlade
s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Daňová kontrola bola vykonávaná iným správcom dane v inej daňovej

veci a zistené skutočnosti v danej daňovej veci, boli použité v konaní ako dôkaz o činnosti o obchodnej
spoločnosti, ako aj o nedostupnosti dokladov. Predmetné dôkazy zabezpečil a vyhodnotil správca dane
ako i žalovaný v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku.

33. Vo vzťahu k nezákonnosti miestnej ohliadky, sídla spoločnosti Femagusta s.r.o., túto vykonal iný

správca dane v súvislosti s iným daňovým konaním. V posudzovanom prípade sa zistenia mohli použiť
aj v rámci daňovej kontroly u žalobcu, pretože z § 24 ods. 4 Daňového poriadku vyplýva, že ako dôkaz
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne
určeniedaneačoniejezískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,môžeísťnajmä
o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené

daňovým subjektom a doklady k nim. Správca dane tieto skutočnosti zistil, preto ich aj vyhodnotil a
v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku uviedol aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Išlo rovnako
o listinný dôkaz založený v administratívnom spise tvoriaci podklad na rozhodnutie.

34. K námietke neúčelnosti žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zahraničným daňovým

správam, je možné uvedenú žiadosť považovať za účelnú a nevyhnutnú pre účely riadneho zistenia
skutkového stavu. Správny súd uvádza, že žiadosť bola vykonaná v súlade s platnými právnymi
predpismi, pretože informácie, ktoré správca dane požadoval žiadosťami o medzinárodnú výmenu
informácií sa týkali troch subdodávateľských spoločností (Femagusta s.r.o., RALU TRADE s.r.o., Aukčná
a dražobná, s.r.o.), ktoré boli nekontaktné, majú virtuálne sídla a ich konatelia sú cudzí štátni príslušníci

a boli potrebné a rozhodujúce pre správne a úplné zistenie skutkového stavu.

35. Žalobca už v odvolaní namietal, že obsah rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly
nepoznal, pretože mu nebolo riadne doručené a rozhodnutie dostal právny zástupca k nahliadnutiu,
až na pojednávaní dňa 18.02.2020. Z predloženého spisového materiálu, žalobca rozhodnutie

č. 102085715/2018 zo dňa 22.10.2018 prevzal dňa 23.10.2018 o čom svedčí doručenka
v administratívnom spise.

36. K tvrdeniam žalobcu, ktoré sa týkali maximálnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly, žalovaný v
odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že správca dane neprerušil

daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 2 Daňového poriadku, ale z iného zákonného dôvodu, preto daňová
kontrola ani nemohla byť prerušená najdlhšie na 30 dní, ako to uvádza žalobca, pretože tento postup
by bol v rozpore so samotným ustanovením, podľa ktorého správca dane môže daňové konanie
prerušiť najdlhšie na 30 dní. Správny súd uvádza, že obsahovo dôvod prerušenia sa týka prerušenia
za účelom vyžiadania informácií prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácii. Dôvod prerušenia

presné vymedzenie zákonného ustanovenia je nesprávny, z obsahu dokumentu je však zrejmý dôvod
prerušenia, ako i doba, počas ktorej malo byť konanie prerušené. Išlo o chybu v písaní a uvedená chyba
nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej, pretože išlo o procesné rozhodnutie, obsahovo
preskúmateľné, dôvodné a účelné pre konanie.

37. Vo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly uvedenej v § 46 ods. 10
Daňového poriadku, správny súd nezistil prekročenie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly.
Z administratívneho spisu vyplýva, že u žalobcu sa kontrola na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2018 začala dňa 04.09.2018. Zo spisu vyplýva, že bola prerušená v období od 25.10.2018
do 15.01.2019, zo zákonného dôvodu a to z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.

Správca dane logicky zdôvodnil, prečo požadoval predmetné informácie, nešlo o opakované žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií a odpoveď na poskytnutie informácii (myslí sa tým aj negatívna
odpoveď) bola doručená v primeranom čase. Po doručení informácií správca dane ďalej konal vo
veci(nebol nečinný). Daňová kontrola, ktorá bola ukončená dňa 29.10.2019 doručením protokolu o
daňovej kontrole spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole o daňovej kontrole.

Daňová kontrola sa vykonávala po dobu 339 dní, teda zákonná lehota podľa § 46 ods. 10 Daňového
poriadku ( 1 rok, 365 dní ) bola dodržaná.38. Správny súd je oboznámený aj s rozhodnutím NSS SR sp.zn. 2Sfk/61/2022 zo dňa 26.06.2024
(týkala sa žalobcu v inej veci), pričom rozdielnosť prípadu vidí v čiastočne rozdielnych skutočnostiach
a taktiež, v danom prípade išlo o iné zdaňovacie obdobie a iné tvrdené a namietané skutočnosti, iné

dôkazné prostriedky produkované žalobcom v konaní. Žalobca odkazoval na CD, ktoré malo
preukazovať dodanie reklamných služieb, a toto malo byť podľa predloženej zmluvy o reklame súčasťou
fakturovaného plnenia. Keďže tento dôkaz - CD (CD nosič) mal preukazovať reálne dodanie služby.
Žalobca ním bezpochyby mohol disponovať a na výzvu správcu dane ho predložiť. Ak by sa ním
preukázalo dodanie služieb, mohlo by to preukazovať unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k

preukázaniu naplnenia podmienok priznania odpočtu DPH z vystavených faktúr. V preskúmavanej veci
takáto námietka vznesená však nebola.

39. Rovnakosasprávnysúdzaoberalajnámietkouvovzťahukprípadnejmanipuláciisadministratívnym
spisom. Žalobca túto námietku vzniesol až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Bližšie ju však
nerozviedol. Správny súd sa s touto námietkou vo všeobecnej rovine zaoberal, zo strany žalovaného

bol predložený interný predpis na tvorbu administratívneho spisu, samotný administratívny spis bol
žurnalizovaný, priebežne vyhotovovaný a nevykazoval znaky manipulácie.

40. Správny súd dospel k presvedčeniu, že žalobca správnou žalobou napadnutým rozhodnutím
žalovaného, ani ním potvrdeným rozhodnutím správcu dane nebol ukrátený na svojich právach.

Rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane považuje správny súd za zákonné a správne a preto s
poukazom na § 190 SSP, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
41. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

42. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
43. Správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával
činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a ktoré priamo súvisia s jeho

rozhodovacou činnosťou.
44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e

SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostaljeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).