Uznesenie Judgement was issued on Friday, November 15, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 60Cb/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123303817
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6123303817.3

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobkyne MAYFLOWER GROUP s. r. o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 46 402 594, zastúpenej LawService,
s.r.o., so sídlom Stráž 223, Zvolen 960 01, IČO: 36 861 723, proti žalovanej LIVING PARK PRO a.s., so
sídlom Ventúrska 18, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 01, IČO: 51 674 271, zastúpenej Valko
& Volný, s. r. o., so sídlom Porubského 2, Bratislava 811 06, IČO: 35 916 192, o zaplatenie 258.747,10

eura s príslušenstvom a o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z 23.10.2024 v znení jeho opravy
z 24.10.2024 domáhala, aby súd zriadil záložné právo v jej prospech na zabezpečenie pohľadávky
vo výške 258.747,10 eura s príslušenstvom na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovanej,

vedených na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu A., odbor katastrálny, okres A., obec A.,
katastrálne územie N. - v návrhu bližšie špecifikovaných pozemkoch a stavby „obchodné centrum s
parkovacím domom“.

2. Návrh odôvodnila tým, že voči žalovanej si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 258.747,10 eura s
príslušenstvom v spore vedenom Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. 60Cb/9/2023. Žalovaná

suma, ktorú si uplatňuje nie je zanedbateľná. Z verejne dostupných informácií zistila, že žalovaná
vlastní len nehnuteľnosti opísané v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nehnuteľnosti
žalovanej sú okrem vecných bremien zaťažené aj záložným právom v prospech veriteľa VÚB, a.s.
V prospech veriteľa žalovanej sú okrem uvedeného záložného práva k nehnuteľnostiam zriadené
za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa žalovanej vo výške 50.000.000 eur aj záložné práva
registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, v zmysle ktorých sú všetky nehnuteľnosti

vo vlastníctve žalovanej, hnuteľné veci, peňažné pohľadávky založené v prospech veriteľa žalovanej
na zabezpečenie pohľadávky vo výške 50.000.000 eur. Žalobkyňa na základe uvedených skutočností
uvádza, že aj v prípade jej úspechu v konaní jej pohľadávka nemusí byť uspokojená. Proporcionalita
žalobkyňou navrhovaného nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutná čo do rozsahu
všetkých nehnuteľností žalovanej, pretože z celkovej zadlženosti žalovanej k jej veriteľovi vo výške
50.000.000 eur vyplýva, že záväzky žalovanej sú zabezpečené zrejme celým jej majetkom. Návrh

na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je proporcionálny už len s ohľadom na skutočnosť, že
zabezpečovacie opatrenie je navrhované len do určitej výšky - istiny, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa
domáha v konaní vo veci samej. Žalobkyňa v návrhu uvádza, že výsledok hospodárenia žalovanej za
rok 2023 predstavuje mínusovú hodnotu -1.448.452 eur, pričom oproti predchádzajúcemu roku ide o
zvýšenie straty o viac ako 1.000.000 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že aj keby je žalobkyňa v konaní
vo veci samej úspešná, na základe hospodárenia žalovanej existuje riziko ohrozenia exekúcie, nakoľko

iné záväzky žalovanej 190-násobne prevyšujú pohľadávku žalobkyne. V týchto súvislostiach nemožno
vylúčiť aj neskoršie zriadenie iných záložných práv nielen na nehnuteľnostiach žalovanej ale aj na jejinom majetku, čím by došlo k zhoršeniu postavenia žalobkyne ako veriteľa. Žalobkyňa ďalej uvádza,
že ak by súd zriadil sudcovské záložné právo, žiadnym spôsobom nebude narušený výkon užívacích
práv žalovanej pričom dôjde k zabezpečeniu a ochrane nároku žalobkyne dostatočným a primeraným

spôsobom.

3.Súdsaoboznámilspredloženýmidôkazmi:ÚradnývýpiszNotárskehocentrálnehoregistrazáložných
práv sp. zn. NCRzp 17177/2020, sp. zn. NCRzp 17175/2020, sp. zn. NCRzp 29979/2024 , sp. zn.
NCRzp 29980/2024, LIVING PARK PRO a.s. - finstat.sk, výpis z listu vlastníctva č. XXXX.

4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť
záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 343 ods. 2 C. s. p. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

6. Podľa § 344 C. s. p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 328 ods. 1 C. s. p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 C. s. p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10.Zabezpečovacieopatreniejeinštitútomcivilnéhosporovéhoprocesu,ktorýmáposilniťistotuveriteľa,
že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť
výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom
opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda žalobkyňa musí v návrhu na jeho

zriadenie hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanej a taktiež existenciu
predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.

11. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť

neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd teda na návrh môže zriadiť záložné právo, ktoré
má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva
garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku.

12. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné,
aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobkyňou
navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanej. Okrem

existencie nároku, žalobkyňa musí osvedčiť i to, že bez nariadenia opatrenia by bola prípadná
budúca exekúcia voči žalovanej ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že
by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže
byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že

výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovanej, ktorého dôsledkom
je znižovanie hodnoty jej majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré
podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jej majetkové pomery.13. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možno poskytnúť ochranu
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv
žalovanej, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený.

Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť
na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť
konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok
trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť exekúcia ohrozená, nemôžu byť splnené podmienky pre

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

14. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej
strany je primeraný žalobkyňou osvedčenému porušeniu jej práv a právom chránených záujmov (zásada
tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,
musísúdzohľadniťuvedenúzásaduprimeranostizásahovdomajetkovýchprávdlžníka,atoajvovzťahu

k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné právo. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia
tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.

15. Súd sa oboznámil s návrhom žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinnými
dôkazmi predloženými žalobkyňou k návrhu a po ich preskúmaní dospel k záveru, že návrh nie je

dôvodný, pretože neboli osvedčené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Žalobkyňa podľa názoru súdu neosvedčila, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotné
osvedčenie existencie dlhu samo o sebe ešte dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie
je.

16. Ako už súd uviedol, zo strany žalobkyne nebola osvedčená existencia dôvodov obavy z budúceho
marenia exekúcie, t. j. žalobkyňa neosvedčila také konanie žalovanej, z ktorého by vyplývalo, že
pohľadávka žalobkyne bude v prípade jej judikovania nevymožiteľná a je daná obava z budúceho
mareniaexekúcie.Súdpoukazujenato,žesamotnáexistenciadlhovnemôžebyťbezďalšiehodôvodom
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia môžu

byť len také osvedčené skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol
byť marený, teda také konanie žalovanej, ktorého výsledkom je zníženie majetku postihnuteľného
výkonom rozhodnutia alebo také konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jej majetkové
pomery (R 20/1998). Nie akákoľvek dispozícia s majetkom je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ale len taká, ktorá vedie k negatívnym zmenám v majetku žalovanej. Žalobkyňa poukázala

na skutočnosť, že žalovaná zriadila na svojom majetku záložné právo v prospech jej veriteľa. K
registrácii záložného práva v prospech banky došlo v zmysle výpisov z notárskeho centrálneho registra
záložných práv 02.07.2020, pričom 12.08.2024 nastala zmena len vo vzťahu k subjektu LIVING
PARK RESIDENCE spol. s r. o. Z uvedeného ale nemožno vyvodiť úmysel žalovanej zbavovať
sa majetku. Takáto konštrukcia správania sa žalovanej nie je ničím osvedčená. Súd opätovne

zdôrazňuje, že dispozícia s nehnuteľnosťami / majetkom je dôvodom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia len vtedy, ak negatívne zmenšuje majetok žalovanej, čo nebolo zo strany žalobkyne
osvedčené. Z tvrdení žalobkyne vyplýva, že žalovaná je vlastníkom stavby „PROMENADA LIVING
PARK NITRA“ (obchodné centrum), a teda zriadenie záložných práv priamo súvisí s realizáciou
podnikateľskejčinnostižalovanej,naktorúvzmyslevýpisovznotárskehocentrálnehoregistrazáložných

práv čerpá stavebný a investičný úver. Nebolo nijako preukázané, že žalovaná sa zbavuje majetku.
Uvedené bez ďalšieho neodôvodňuje potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pretože nie je
osvedčené, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť marený. Len samotná existencia dlhu nie
je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Na tomto mieste súd v zhode s uznesením
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/121/2020 z 29.09.2020 ďalej konštatuje, že návrh na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť z objektívneho hľadiska presvedčivý, čo rovnako
nie je naplnené. Žalobkyňa totiž nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňuje svojimi obavami
a predtuchami, čo na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje. Dôvodom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia nemôžu byť predtuchy a obavy žalobkyne, ale reálne osvedčené konanie
žalovanej vyplývajúce z jej aktuálneho konania smerujúceho k ohrozeniu budúcej exekúcie pohľadávky

žalobkyne,čoosvedčenénebolo.Napokonjepotrebnéuviesť,žezabezpečovacieopatreniemusíspĺňať
aj požiadavku proporcionality, čo v danom prípade rovnako nie je osvedčené, keď hodnota nehnuteľnosti
nie je súdu známa, teda nariadením zabezpečovacieho opatrenia by mohol vzniknúť nepomer medzi
žalovanou sumou a hodnotou záložným právom zabezpečenej nehnuteľnosti.17. Žalobkyňa argumentuje aj skutočnosťou, že žalovaná spoločnosť je v nepriaznivej hospodárskej
situácii, nakoľko jej hospodárenie za rok 2023 predstavuje mínusovú hodnotu -1.448.452 eur, v dôsledku

čoho hrozí, že bude ohrozená exekúcia. Súd je názoru, že zo samotnej skutočnosti, že aktuálna
finančná situácia žalovanej nie je priaznivá, nemožno vyvodiť záver, že žalovaná sa snaží zmariť, alebo
ohroziť exekúciu pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa v návrhu neosvedčila, že by žalovaná vykonávala
úkony, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu exekúcie. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 4Cob/36/2017 zo dňa 03.04.2017 „iba samotné tvrdenia žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii

žalovaného (záporné vlastné imanie, generovanie straty, zriadenie ďalších záložných práv v prospech
financujúcej banke), a jeho úvahy o možných zámeroch žalovaného v súvislosti s účelom jeho založenia,
samo osebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci.“ Uvedené
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave prešlo aj cez Ústavný súd Slovenskej republiky - uznesenie
sp. zn. II. ÚS 741/2017. Súd má za to, že podnikateľská činnosť je spojená s určitou mierou rizika,
pričom na výsledku hospodárenia podnikateľskej činnosti sa podieľa množstvo faktorov, ktorých budúci

vývoj je do určitej miery neistý. Predloženie informácie o tom, že spoločnosť je v strate - 1.448.452
eur z internetového portálu www.finstat.sk nie je dostatočným podkladom pre posúdenie, či je exekúcia
ohrozená alebo nie a zároveň uvedenú skutočnosť nemožno považovať za aktívne konanie žalovanej,
ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jej majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť.

18. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobkyňa neosvedčila existenciu
dôvodnej obavy, že budúca exekúcia môže byť ohrozená. V konaní teda neboli rozhodujúce skutočnosti
osvedčené žalobkyňou dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonných
podmienok pre nariadenie žalobkyňou navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, a preto súd návrh
žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom
súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).