Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/106/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118229975
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6118229975.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: AC Property, s.r.o., so sídlom Farská 30, 949
01 Nitra, IČO: 36 007 684, zastúpeného advokátskou kanceláriou AKMK, s.r.o., so sídlom Farská 30,
949 01 Nitra, IČO: 36 859 061 proti žalovanému: Obecné siete, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 11, 949
01 Nitra, IČO: 36 831 522, zastúpenému Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o.,
so sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, IČO: 36 856 282, o zaplatenie sumy 6.205 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/44/2018-443 zo dňa 26.06.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č. k. 18C/44/2018-443 zo dňa
26.06.2023žalobuzamietolažalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivovýške
100 %. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 1 ods. 1 písm. g), § 66 ods. 1 písm.
a), ods. 2, 3, 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č. 351/2011
Z. z.“), § 151n ods. 1, 2, § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol,
že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 82.900 eur s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že

je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, na
LV č. XXXX pre k.ú. A., a to: parcela reg. "C", parc. č. 8000/5 o výmere 404 m2, druh pozemku: ostatné
plochy; parcela reg. "C", parc. č. 8000/11 o výmere 1242 m2, druh pozemku: zast. plochy a nádvoria,
na ktorých bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného, a to vecné bremeno spočívajúce
v povinnosti vlastníka strpieť zriaďovanie a prevádzkovanie verejných sietí a stavanie ich vedenia na
nehnuteľnosti v celom rozsahu podľa Z-501/2017 - 1185/2017 a Z 486/17 - 1162/17. Žalobca má nárok
na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemkov v dôsledku vecného

bremena, ktorú si uplatnil v sume 82.900 eur s poukazom na znalecký posudok.

2. Súd vo veci samej prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 18C/44/2018-178 zo dňa 27.06.2019 tak,
že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.205 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od
03.01.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd konanie v časti zaplatenia sumy
76.695 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 03.01.2018 do zaplatenia zastavil. Zároveň priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. Voči rozhodnutiu bolo

podané odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18C/44/2018-298 zo dňa
27.05.2021 vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a v tejto časti vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V časti výroku o čiastočnom zastavení
konania nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 18.07.2019. Voči rozhodnutiu Krajského súdu v Nitrežalobca podal dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 5Cdo/223/2021-366 zo
dňa 27.10.2022 dovolanie odmietol.

3. Po vrátení veci súd prvej inštancie uzavrel, že je potrebné ustáliť okamih vzniku zákonného vecného
bremena, a teda či na predmetných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu došlo ku vzniku zákonného
vecného bremena v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z. Len v takom prípade sa žalobca mohol dôvodne
domáhať náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností z dôvodu zriadeného zákonného
vecného bremena za obdobie od 15.03.2017 do 22.08.2018. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie

mal za to, že v danom spore neboli splnené hmotnoprávne predpoklady ako i formálne predpoklady pre
vznik zákonného vecného bremena. Súd preskúmal splnenie formálnej podmienky pre vznik vecného
bremena, ktorou je upovedomenie vlastníka nehnuteľnosti o začatí výkonu práva 15 dní vopred a dospel
k záveru, že uvedená formálna podmienka pre vznik zákonného vecného bremena splnená nebola.
V danom spore nebolo preukázané, že by sa upovedomenie o začatí výkonu práva vyplývajúceho
z vecného bremena dostalo do dispozície žalobcu ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň

súd odkázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý potvrdil, že upovedomenie žalobcovi žalovaným nebolo
doručené. Súd ustálil, že vznik vecného bremena časovo predchádza povinnosť upovedomiť vlastníka
o začatí výkonu, čo vyplýva zo samotného textu zákona, ktorý stanovuje pred začatím výkonu práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu upovedomiť vlastníka dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní
vopred, keď upovedomenie je jedným z predpokladov pre vznik zákonného vecného bremena. Žalovaný

tvrdil o.i., že za moment oznámenia začiatku výkonu práv žalovaného podľa § 66 ods. 3 zákona č.
351/2011 Z. z. možno považovať zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností. Splnenie tejto
informačnej povinnosti je v zákone na ochranu povinnej osoby a žalobca týmto potvrdzuje, že o tejto
skutočnosti bol informovaný. Súd sa s uvedeným tvrdením žalobcu nestotožnil, nakoľko deň zápisu
zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností ako moment oznámenia začiatku výkonu práv

žalovaného je vylúčený vzhľadom na evidenčný charakter záznamu, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu
a zánik práv k nehnuteľnostiam. Súd s poukazom na uvedené mal za to, že zákonné vecné bremeno
nikdy v tomto prípade nevzniklo, nakoľko neboli dodržané zákonom stanovené podmienky, ktoré zákon
expressis verbis stanovuje, vecné bremeno reálne neexistovalo, naviac nebolo ani preukázané, že
žalobca ako vlastník nehnuteľností bol obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľností. S poukazom na

uvedené sa žalobca nemohol dôvodne domáhať náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností
z dôvodu zriadeného zákonného vecného bremena za obdobie od 15.03.2017 do 22.08.2018 a preto
súd žalobu žalobcu ako podanú nedôvodne zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc napadnutý rozsudok

zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie
§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP. Namietal, že v danej veci je potrebné sa zaoberať otázkou začatia
výkonu práv podľa § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.; vzniku nároku na náhradu; vzniku vecného
bremena; vplyvu splnenia informačnej povinnosti na vznik nároku na náhradu resp. na vznik vecného
bremena. Otázka určenia momentu vzniku zákonných vecných bremien je v súčasnej právnej teórií

ale i praxi naďalej neustálená. Až do momentu, kedy si podnik začne uplatňovať práva podľa § 66
ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. voči konkrétnemu subjektu a konkrétnej nehnuteľnosti, tieto práva
predstavujú len potenciálnu zákonnú možnosť na ich uplatňovanie podnikom. Je teda kľúčové rozlíšenie
samotného vzniku oprávnenia podniku na výkon práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena
a momentu skutočného začatia výkonu núteného obmedzenia. Z uvedeného možno vyvodiť, že až do

momentu, keď podnik začne s výkonom svojich práv v zmysle § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.,
tieto práva podniku z vecného bremena spočívajú ako potenciálna možnosť. Zákonné vecné bremená
vznikajú na základe zákona, a teda k zákonom aprobovanému stavu musí pristúpiť ďalšia skutočnosť.
V tomto prípade je ďalšou skutočnosťou začiatok výkonu práv podľa § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011
Z. z., ktoré môže mať charakter právneho alebo faktického konania. Týmto konaním je okrem iného

napríklad aj návrh na záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností. Nakoniec ani samotný
zákon nepredpisuje konkrétny spôsob resp. formálny či neformálny právny úkon, ktorým by došlo k
uplatneniu týchto práv. Vznik nároku na náhradu je viazaný na moment skutočného začatia výkonu
núteného obmedzenia. Samotné vecné bremeno vzniklo a to najneskôr spolu s ďalšou skutočnosťou
– podaním návrhu na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností. Pričom táto skutočnosť je

súčasne začatím výkonu práv podľa § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., a tomu zodpovedá aj nárok
vlastníka dotknutej nehnuteľnosti na náhradu. Súd však uvedené nesprávne posúdil, keď uviedol, že
nedoručenie formálneho úkonu – upovedomenia o začatí výkonu práv žalovaného znamená nesplnenie
si podmienky žalovaným podľa § 66 ods. 3 druhá veta a toto má za následok, že vecné bremeno vôbecnevzniklo. Ani sám zákonodarca nespájal vznik nároku so splnením povinnosti upovedomiť vlastníka o
začatí výkonu. Podstatná je teda len skutočnosť, či sa vlastník o začatí výkonu núteného obmedzenia
dozvedel. On sa dozvedel o začatí výkonu práv žalovaného podľa § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.

najneskôr zápisom tohto práva žalovaného do katastra nehnuteľností. K rozsahu obmedzenia dodal, že
žalovaný sa rozhodol vykonávať toto svoje právo na pozemku v celom rozsahu. Ak by aj súd považoval
tento žalovaným uvedený rozsah za rozhodujúci, vznikol mu nárok na náhradu minimálne v rozsahu,
ktorý žalovaný uvádza ako nesporný, t. j. 57,5 m2. Zo znaleckého posudku Ing. Olivera Stollára vyplýva,
žejednorazovánáhradazatotonútenéobmedzeniepredstavuje50,36eura/m2,t.j.celkovájednorazová

náhrada by v tomto prípade predstavovala sumu 2.895,70 eura. Zákonodarca nespájal pred účinnosťou
novely č. 353/2016 Z. z. a ani po jej účinnosti so splnením povinností podľa ustanovenia § 66 ods. 3
druhá veta zákona č. 351/2011 Z. z. vznik nároku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva.
Z uvedeného dôvodu preto predĺžil lehotu na uplatnenie nároku na náhradu, pričom rozlišuje medzi
subjektívnou vedomosťou o vzniku núteného obmedzenia, kde určil lehotu jedného roka a objektívnym
vznikom núteného obmedzenia, kde určil lehotu tri roky. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie

vzniku nároku podľa § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z., je okamih vzniku núteného obmedzenia a
nie okamih vzniku vecného bremena. K vzniku vecného bremena došlo, a to najneskôr začatím výkonu
obmedzenia, a to tak, že žalovaný pristúpil k právnemu konaniu – podanie návrhu na zápis vecného
bremena k dotknutej nehnuteľnosti. Keďže tento záznam bol v katastri zapísaný v období od 15.03.2017
do 22.08.2018, v tomto období bol obmedzený v užívaní dotknutej nehnuteľnosti tak, že s ňou nemohol

disponovať v takom rozsahu ako by mohol, keby nedošlo k zápisu vecného bremena. Ďalej namietal, že
okresný súd v odvolaní napadnutom rozsudku v zásade prevzal hmotnoprávny názor, ktorý v rozpore so
zákonomvzrušujúcomuznesenívyslovilodvolacísúd.Žalovanývpodanomodvolanízodňa12.07.2019
odkazoval na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. e), písm. f) a písm. h) CSP, pričom odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď vyslovil nepreskúmateľnosť

tohto rozsudku, čím porušil § 380 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa v zrušovacom uznesení zaoberal otázkou
vzniku vecného bremena, kde však prekročil svoju právomoc, keď de facto medzi stranami vytvoril
spor, ktorý vrátil súdu na ďalšie posúdenie ohľadom otázky, či nedodržanie formálneho predpokladu
– nedoručenie upovedomenia má za následok, že vecné bremeno nevzniklo. V dovtedajšom spore
však argumentácia žalovaného bola založená výlučne na tom, že vzhľadom na zrušený zápis vecného

bremena na základe vyhovenia protestu prokurátora, vecné bremeno nevzniklo. Mal za to, že v zmysle
§ 66 ods. 3 druhej vety zákona č. 351/2011 Z. z. je síce uvedené, že o začatí výkonu práva je povinný
upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred, avšak nikde nie
je uvedené, že toto oznámenie je momentom vzniku zákonného vecného bremena. Odvolací súd svojou
argumentáciou preniesol dôkazné bremeno zo žalovaného na neho tak, že práve on má dokazovať, že

vecné bremeno vzniklo, a to i napriek tomu, že to bol práve žalovaný, ktorý sa v katastrálnom konaní
domáhal jeho existencie. Namietal, že odvolací súd svoje zrušujúce uznesenie založil na rozhodnutí,
ktoré nie je meritórnym rozhodnutím, ktorého skutkový stav nie je zhodný so skutkovým stavom v tomto
konaní, ktoré bolo posudzované podľa predpisov v čase relevantnom pre toto konanie neúčinných a v
neposlednom rade rozhodnutia krajských súdov nie sú v zmysle ustálenej praxe judikátmi. Odvolací súd

vytvoril pre strany sporu a obzvlášť pre žalobcu de facto neriešiteľnú situáciu, keď sa po vrátení veci
dostal do pozície, kedy už jeho právna argumentácia vyvracajúca právny názor odvolacieho súdu, bola
bezpredmetná, keďže okresný súd je povinný rešpektovať názor odvolacieho súdu a rozhodnúť tak, aby
jeho rozhodnutie reflektovalo vyjadrený právny názor odvolacieho súdu.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,
že žalobca v odvolaní neprináša žiadne iné skutkové tvrdenia či inú právnu argumentáciu než tú, ktorú
už v konaní uviedol a s ktorou sa súd prvej inštancie v rozsudku vysporiadal, v rozsahu dostatočnom
pre zabezpečenie práva na spravodlivý proces, kedy dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti

takému uplatneniu. Odvolaním napadnutý rozsudok spĺňa ústavné kritériá, keď dáva odpovede na
tie relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom, ktoré majú pre vec podstatný význam. Nie je
pravdou skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa v konaní domáhal záznamu vecného bremena v
rozsahu celých nehnuteľností. V proteste prokurátora vo veci záznamu vecného bremena, na základe
ktorého následne katastrálny úrad záznam vecného bremena ako nezákonný vymazal, je vyčerpávajúco

definované, v čom správny orgán pri vykonaní záznamu pochybil. Zákonné vecné bremeno v danom
prípade nevzniklo vôbec, k dôvodom sa žalovaný už opakovane vyjadril. Aj v prípadoch, ak právo
zodpovedajúce § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zákonne vzniká, vzniká len v nevyhnutnom rozsahu.
Žalovaný ani teoreticky nemohol obmedziť žalobcu pri výkone vlastníckeho práva v rozsahu celýchparciel,sohľadomnadruhsieteajejochrannépásmo.Žalobcasavodvolanírozsiahlovenujepovinnosti
upovedomiťvlastníkaaleboužívateľadotknutejnehnuteľnosti,aletátootázkajelensekundárnoutémou,
pretože ani v prípade doručenia upovedomenia by vecné bremeno nevzniklo, s ohľadom na absenciu

zákonných podmienok pre jeho existenciu. Zákon predsa explicitne stanovuje podmienky pre vznik
vecného bremena, ktorými sú minimálne (1) existencia podniku, (2) existencia verejného záujmu, (3)
preukázanie nevyhnutného rozsahu. Ak zákonné vecné bremeno nikdy nevzniklo, je irelevantné, po akú
dobu bol záznam o ňom uvedený na liste vlastníctve žalobcu. Z nezákonného záznamu neexistujúceho
zákonného vecného bremena nemohli stranám vzniknúť žiadne práva ani povinnosti. Nestotožnil sa

s úvahami žalobcu, že odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí prekročil rozsah oprávnení.
Záverom zotrval na svojich predošlých vyjadreniach.

6. K vyjadreniu žalovaného doručil súdu vyjadrenie žalobca. Opätovne poukázal na prekročenie
právomoci odvolacieho súdu. Uviedol, že zo samotného znenia návrhu na záznam vecného bremena
s poukazom na znenie vecného bremena, ktoré žalovaný katastru navrhoval zapísať nevyplýva, že by

ho bližšie určil, prípadne zúžil na konkrétny rozsah. Katastrálny orgán zapísal vecné bremeno v celom
rozsahu presne tak, ako to navrhoval žalovaný. Žalovaný nijak nenamietal, neprejavil žiaden záujem ani
inak nekonal smerujúc k zápisu vecného bremena v primeranom, resp. nevyhnutnom rozsahu. Bol to
až protest prokurátora zo dňa 24.07.2018, ktorému katastrálny orgán vyhovel a ktorým došlo k zrušeniu
pôvodného rozhodnutia. V obnovenom konaní katastrálny orgán žiadal žalovaného o doplnenie jeho

návrhu o. i. aj o geometrický plán, ktorý žalovaný už do konania nedoložil. Aj z tejto omisie žalovaného
možno vyvodiť, že nemal záujem mať vecné bremeno zapísané v obmedzenom rozsahu. Žalovaný
uviedol, že k záznamu vecného bremena došlo pochybením katastrálneho orgánu. Podaním návrhu
však došlo k začiatku výkonu núteného obmedzenia. Má nárok na primeranú náhradu za zriadené
vecné bremeno, ktorého zápis inicioval práve žalovaný a ktoré do zrušenia rozhodnutia nesporne trvalo

bez ohľadu na skutočnosti, ktoré vyvstali neskôr na základe protestu prokurátora. Medzi stranami
nie je sporné, že vecné bremeno bolo v predmetnom období zapísané a zverejnené na príslušných
listochvlastníctva.Týmtozverejnenímbolnepochybneobmedzenývdispozíciísnehnuteľnosťou,keďže
zapísané vecné bremeno vlastníka obmedzuje s dispozíciou veci. Je zrejmé, že ak na základe protestu
prokurátora bolo rozhodnutie katastrálneho orgánu o zápise práv k nehnuteľnostiam zrušené, nebolo

vydané v súlade so zákonom. Nič to však nemení na tom, že z konania žalovaného možno vyvodiť, že
mal záujem o zápis vecného bremena a bolo mu zrejmé, že na začatie s výkonom núteného obmedzenia
musí pristúpiť k podaniu návrhu na záznam.

7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný uvádzajúc, že v celom rozsahu zotrváva na všetkých svojich

skutkových tvrdeniach a právnej argumentácii, ako ich uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie a
vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Ďalším podaním zo dňa 04.01.2024 na podporu svojej argumentácie
žalovaný doručil súdu rozsudok NSS SR sp. zn. 5Svk/16/2022.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380

CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. V predmetnom konaní sa žalobca podanou žalobou domáhal pôvodne zaplatenia sumy 82.900 eur

s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných
Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX pre k. ú. A., a to: parcela reg. "C", parc.
č. 8000/5 o výmere 404 m2, druh pozemku: ostatné plochy; parcela reg. "C", parc. č. 8000/11 o výmere
1242 m2, druh pozemku: zast. plochy a nádvoria, na ktorých bolo zriadené vecné bremeno v prospech
žalovaného a to vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka strpieť zriaďovanie a prevádzkovanie

verejných sietí a stavanie ich vedenia na nehnuteľnosti v celom rozsahu podľa Z-501/2017 - 1185/2017
a Z 486/17 - 1162/17. Žalobca mal za to, že nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené
obmedzenie užívania pozemkov v dôsledku vecného bremena, ktorú si uplatnil v sume 82.900 eur
s poukazom na znalecký posudok. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 22Up/117/2018 zo dňa
06.03.2018, proti ktorému podal žalovaný vecne odôvodnený odpor. V priebehu konania žalobca zobral

podanú žalobu späť v časti zaplatenia sumy vo výške 76.695 eur s príslušenstvom a predmetom sporu
zostala suma 6.025 eur s príslušenstvom. Po vykonanom dokazovaní vo veci samej rozhodol súd
prvej inštancie tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.025 eur s 5 % úrokom
z omeškania ročne od 03.01.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd konaniev časti zaplatenia sumy 76.695 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 03.01.2018 do zaplatenia
zastavil. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol
odvolací súd tak, že napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách

konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok rozhodnutia
o zastavení konania v časti zaplatenia sumy 76.695 eur s príslušenstvom v dôsledku absencie odvolania
nadobudol právoplatnosť. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne rozhodol tak, že žalobu zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktorého posúdenie, ako aj posúdenie správnosti
napadnutého rozsudku, je predmetom tohto odvolacieho konania.

10. Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe.

11. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

12. Podľa § 1 ods. 1 písm. g) zákona č. 351/2011 Z. z., tento zákon upravuje oprávnenia a povinnosti k
cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním elektronických komunikačných
sietí.

13.Podľa§66ods.1písm.a)zákonač.351/2011Z.z.,podnikmôževnevyhnutnomrozsahuaakjetovo
verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti.

14. Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017, povinnosti
zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých

nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik.

15. Podľa § 66 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z., podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri
výkone práv podľa odseku 1 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch,
a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný

upovedomiťvlastníkaaleboužívateľadotknutejnehnuteľnostinajmenej15dnívopred.Zdôvoduhavárie,
výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo poruchy na vedení môže podnik vstúpiť
na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka
alebo užívateľa bezodkladne.

16. Podľa § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2017, ak je vlastník
alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom
užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania
nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom
podniku do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného

obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku núteného
obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej
náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov
odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

17. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim, upravený verejnoprávnymi
predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Aj keď majú nesporný verejnoprávny prvok daný spôsobom
ich vzniku a účelom, ktorému slúžia, nemožno prehliadať, že majú aj významný prvok súkromnoprávny.
Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho
obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremená sa

vyznačujú tým, že spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie
nehnuteľností alebo prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka alebo na
prospech určitej konkrétnej fyzickej či právnickej osoby. Toto obmedzenie je vždy spojené so zaťaženou
nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka v prospech panujúcej nehnuteľnosti). Tzv. zákonné vecnébremená tento charakter majú tiež. Ich režim ale nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných
bremien, lebo sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti, na ktorých
prevádzkovanie vznikli. V prípade vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide vo svojej

podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti.

18. Oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním
elektronických komunikačných sietí upravuje i zákon č. 351/2011 Z. z., čo nepochybne vyplýva z
ustanovenia § 1 ods. 1 písm. g) tohto právneho predpisu. Ide o obmedzenie verejnoprávne, ktoré je i

podľa výslovnej dikcie zákona konštruované vo verejnom záujme. Zákon č. 351/2011 Z. z. je vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku lex specialis. Umožňuje, aby si dotknutá osoba uplatnila nárok na jednorazovú
náhraduzapodstatnéobmedzenievužívanípozemkuzriadenímvecnéhobremenazozákona.Vzmysle
uvedeného zákona je podnik ako poskytovateľ verejnej siete vo verejnom záujme oprávnený zriaďovať
a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Povinnosti zodpovedajúce
oprávneniampodľaodseku1písm.a)(povinnostistrpieťvýkontýchtooprávnení)súvecnýmibremenami

viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach, ide o tzv. zákonné vecné bremená, za ktoré zákon priznáva
právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo
89/2008 zo dňa 21.12.2009).

19. V prípade vecného bremena podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. ide o zákonné

vecné bremeno; určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Toto obmedzenie
vlastníckeho práva je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto
zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka (porovnaj napríklad rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/89/2008 zo dňa 21.12.2009, sp. zn. 7Cdo/26/2014
zo dňa 24.03.2015 alebo sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo dňa 14.04.2016). Z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona č.

351/2011 Z. z. vyplýva, že povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými
bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011
Z. z. podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať
verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Predmetné ustanovenie tak zakotvuje (1)
oprávnenú osobu zo zákonného vecného bremena, ktorou je podnik (§ 5 ods. 1 prvá veta zákona č.

351/2011 Z. z.), (2) zákonný predpoklad, ktorý musí byť splnený na vznik zákonného vecného bremena,
t.j. verejný záujem na existencii zákonného vecného bremena ako aj (3) obsah zákonného vecného
bremena, t.j. právo podniku zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej
nehnuteľnosti a (4) rozsah zákonného vecného bremena, t.j. v nevyhnutnom rozsahu, v akej miere je
dotknutá nehnuteľnosť zaťažená.

20. Odvolací súd na základe podaného odvolania žalobcu preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, v súlade s odvolacími dôvodmi vznesenými odvolateľom a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď bez toho, aby sa

zaoberal kumulatívnym splnením všetkých podmienok pre vznik zákonného vecného bremena tak ako
to uvádzal vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd, súd len stroho konštatoval
skutočnosť, že žalobcovi nebolo doručené upovedomenie o začatí výkonu práva vyplývajúceho
z vecného bremena podľa § 66 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z., preto nemohlo dôjsť k vzniku
zákonného vecného bremena. Odvolací súd sa s takto prijatým strohým záverom súdu bez ďalšieho

odôvodnenia a preskúmania všetkých kumulatívnych podmienok pre vznik zákonného vecné bremena
nestotožňuje. Už vo svojom predošlom zrušujúcom rozhodnutí, ktoré je potrebné vnímať ako celok
aprihliadaťnavšetkyskutočnostiaprávnenázoryvňomuvedené,odvolacísúduviedol,žeprepriznanie
jednorazovej peňažnej náhrady žalobcovi bolo potrebné sa v danej veci vysporiadať s podstatnou
právnou skutočnosťou, a to či na predmetných pozemkoch žalobcu došlo ku vzniku zákonného

vecného bremena, pretože len v prípade ak ku vzniku zákonného vecného bremena skutočne došlo,
žalobcovivznikolnároknapeňažnúnáhraduzanútenéobmedzenieužívanianehnuteľnosti.Danosťtejto
právnej skutočnosti o vzniku zákonného vecného bremena musí súd nevyhnutne predbežne skúmať pri
posudzovaní dôvodnosti žaloby žalobcu o zaplatenie primeranej náhrady za zriadené zákonné vecné
bremeno. Odvolací súd súčasne uviedol vo svojom rozhodnutí zákonné podmienky, ktoré musia byť

kumulatívne splnené pre vznik zákonného vecného bremena, a to oprávnená osoba zo zákonného
vecného bremena, verejný záujem na existencii zákonného vecného bremena, obsah zákonného
vecného bremena, t.j. právo podniku zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na
cudzej nehnuteľnosti a nevyhnutný rozsah zákonného vecného bremena. Uvedené podmienky súd prvejinštancie vôbec neskúmal, zameral sa len na samotné doručenie upovedomenia o začatí výkonu práva
a z toho vyvodil záver, že zákonné vecné bremeno v danej veci nevzniklo.

21. Ako už súd uviedol, v spore o zaplatenie peňažnej náhrady za zriadené vecné bremeno ku
konkrétnemupozemkupodľa§66ods.2zákonač.351/2011Z.z.musísúdnevyhnutneskúmaťsplnenie
podmienok na vznik vecného bremena, pretože jeho vznikom je podmienený vznik nároku vlastníka
nehnuteľnosti (žalobcu) na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Keďže
súd prvej inštancie opätovne zákonné podmienky pre jeho vznik neskúmal, resp. sa v odôvodnení

rozhodnutia bližšie nevysporiadal s tým, či ich považoval za naplnené, keď len preskúmaval podmienku
doručenia oznámenia o začatí výkonu práva z vecného bremena, odvolací súd považuje za dôvodné sa
k ich naplneniu bližšie vyjadriť a súčasne s tým i ustáliť okamih vzniku vecného bremena. Z citovaných
zákonných ustanovení vyplýva, že pre vznik zákonného vecného bremena musia byť splnené viaceré
zákonné podmienky súčasne. Oprávneným z vecného bremena môže byť len subjekt, ktorý je podnikom
v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. (podmienka oprávneného subjektu) a okrem toho zriaďuje

a prevádzkuje verejnú sieť vo verejnom záujme (podmienka verejného záujmu a obsahu vecného
bremena). Uvedené podmienky oprávneného subjektu, verejného záujmu a obsahu zákonného vecného
bremena boli naplnené, pretože žalovaný je podnikom v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. a
zriaďuje a prevádzkuje verejnú sieť vo verejnom záujme, čo medzi stranami sporu bolo nesporným. Čo
sa týka poslednej zákonnej podmienky nevyhnutného rozsahu zákonného vecného bremena, odvolací

súd má za to, že i táto podmienka bola naplnenou, keď vecné bremeno malo vzniknúť len na časti
dotknutýchparciel,ktorýmibudúprechádzaťoptickékáble,resp.káblovévedenia.Právozodpovedajúce
vecnému bremenu vzniká zo zákona len v nevyhnutnej miere a v rozsahu potrebnom pre poskytovanie
služby vo verejnom záujme, v súlade s princípom primeranosti a proporcionality tak, aby došlo k
obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva v najnižšom možnom rozsahu. Rozsah vecného bremena

vyjadruje, v akej miere je dotknutá nehnuteľnosť zaťažená, pričom v danom prípade má byť, resp. je
zaťažená len časť dotknutých parciel kadiaľ by viedli optické káble, resp. káblové vedenia, a teda nie
celé dotknuté nehnuteľnosti. Uvedené vyplýva z návrhu žalovaného na vykonanie záznamu zákonného
vecného bremena a k tomu priloženej prílohy, ktoré sú súčasťou spisu Okresného úradu, katastrálneho
odboru Z 501/17. V samotnom návrhu žalovaný uviedol, že trasy telekomunikačných vedení sú volené

tak, aby čo najmenej zasahovali do práv tretích osôb, čo potvrdzuje aj priložený vypracovaný projekt B.
C. D., ktorý zobrazuje plánované káblové trasy. Nie je preto pravdou, že žalovaný sa rozhodol vykonávať
právo na pozemku v celom rozsahu, pretože už z obsahu podaného návrhu na vykonanie záznamu
a listín k nemu pripojených vyplýva, že žiadal o vykonanie záznamu len k dotknutým nehnuteľnostiam
v nevyhnutnom rozsahu, a to napriek tomu, že nepredložil vyžadovaný geometrický plán, keď mal za to,

že nevyhnutný rozsah zákonného vecného bremena vyplýva z vypracovaného projektu Ing. Slavomíra
Vislockého.Nazákladesplneniazákonnýchpodmienokvznikuvecnéhobremenamalodvolacísúdzato,
že k vzniku zákonného vecného bremena došlo. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že žalovaný
na výzvu katastrálneho úradu nedoložil geometrický plán, aby došlo k zapísaniu vecného bremena len
v nevyhnutnom rozsahu, preto bolo zákonné vecné bremeno zapísané v celom rozsahu, odvolací súd

uvádza, že je potrebné brať na zreteľ, že záznam vykonaný katastrálny úradom na liste vlastníctva len
deklaruje už vzniknuté vecné bremeno, preto skutočnosť, či žalovaný predložil geometrický plán alebo
nie, a skutočnosť v akom rozsahu úrad zapísal záznamom vecné bremeno na list vlastníctva nemá
vplyv na to, v akom rozsahu vzniklo vecné bremeno kumulatívnym splnením zákonných podmienok jeho
vzniku.

22. Zákon č. 351/2011 Z. z. neupravuje okamih vzniku zákonného vecného bremena podľa § 66 ods.
1 ods. a) zákona č. 351/2011 Z. z. Do úvahy pripadajú viaceré možnosti, a to: deň účinnosti zákona č.
351/2011 Z. z. (§ 81 zákona č. 351/2011 Z. z.), deň zápisu zákonného vecného bremena do katastra
nehnuteľností (§ 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.), deň právoplatnosti územného rozhodnutia o

umiestnenístavby-verejnejsiete(§39aStavebnéhozákona),deňuplynutia15-dňovéhoupovedomenia
povinného z vecného bremena o začatí výkonu práva (§ 66 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z.), deň
skutočného zriadenia predmetu zákonného vecného bremena. Odvolací súd sa prikláňa k záveru, že
za deň vzniku zákonného vecného bremena podľa zákona č. 351/2011 Z. z. možno považovať len deň
účinnostizákonač.351/2011Z.z.,pretožezákonnévecnébremenopredstavujezákonnéprávapodniku,

ktoré môže podnik kedykoľvek počas účinnosti zákona č. 351/2011 Z. z. uplatniť za predpokladu, že
sú kumulatívne splnené zákonné podmienky, a to oprávnená osoba zo zákonného vecného bremena,
verejný záujem na existencii zákonného vecného bremena, obsah zákonného vecného bremena, t.j.
právo podniku zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnostia nevyhnutný rozsah zákonného vecného bremena. Deň zápisu zákonného vecného bremena do
katastra nehnuteľností vzhľadom na deklaratórny charakter záznamu, nemožno považovať za okamih
vzniku zákonného vecného bremena. Zo znenia ust. § 34 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva, že

práva k nehnuteľnostiam (ktoré sa zapisujú do katastra a medzi ktoré patria aj vecné bremená), ktoré
vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, sa zapisujú do katastra záznamom. Je teda zrejmé, že
k vzniku zákonného vecného bremena musí dôjsť ešte pred podaním návrhu na vykonanie záznamu.
Deň právoplatnosti územného rozhodnutia je vylúčený z toho dôvodu, že pre vydanie rozhodnutia o
umiestnení stavby vedenia verejnej siete musí byť podnik (ak nie je vlastníkom pozemku alebo nemá

súhlas vlastníka pozemku) oprávnený z vecného bremena k cudziemu pozemku, na ktorom má byť
vedenie postavené, a teda vecné bremeno vzniká ešte pred rozhodnutím o umiestnení stavby. Z tohto
dôvodu ani deň skutočného zriadenia predmetu zákonného vecného bremena nemožno považovať za
deň vzniku zákonného vecného bremena.

23. Čo sa týka vzniku vecného bremena uplynutím 15-dňového upovedomenia povinného z vecného

bremena o začatí výkonu práva (§ 66 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z.), odvolací súd sa vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí priklonil k názoru, že zákonné vecné bremeno vzniká najskôr 16. deň
po upovedomení dotknutého vlastníka, a najneskôr vznikne zhotovením vedenia optickej siete, keď za
formálny predpoklad pre vznik vecného bremena podľa zákona č 351/2011 Z. z. považoval doručenie
upovedomenia o začatí výkonu práva podľa § 66 ods. 3 tohto zákona. Takýto právny názor zaujal aj

Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/119/2018 zo dňa 15.08.2018. Hoci odvolateľ
namietal, že toto rozhodnutie nie je meritórnym rozhodnutím a jeho skutkový stav nie je zhodný so
skutkovým stavom v tomto konaní, nič nebránilo odvolaciemu súdu podporne poukázať na právny
názor v ňom vyslovený, pričom odvolací súd rozhodne nezaložil svoje zrušujúce rozhodnutie len na
právnomnázorutuvyjadrenom,alenazákladeajinýchrozhodnýchskutočností.Zdôvodu,ževsúvislosti

s otázkou ustálenia okamihu vzniku vecného bremena neexistuje ustálená rozhodovacia prax súdov,
ktorou by sa odvolací súd mohol riadiť, v čase rozhodovania o odvolaní proti prvému rozhodnutiu vo
veci samej sa priklonil k uvedenému právnemu záveru a názoru. Aj odvolateľ v podanom odvolaní
uvádzal, že otázka určenia momentu vzniku zákonných vecných bremien je v súčasnej právnej teórií ale
i praxi naďalej neustálená. Medzitým sa rozhodovacia prax súdov (najmä odvolacích súdov) vyvinula,

keďže sa neustále rozhodujú spory týkajúce sa zákonných vecných bremien, a hoci naďalej nie je
judikatórne ustálená otázka vzniku zákonného vecného bremena podľa zákona č. 351/2011 Z. z.,
odvolací súd prehodnotil svoj prijatý právny názor o okamihu vzniku zákonného vecného bremena a na
doteraz vyslovenom názore naďalej netrvá. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ak aj odvolací
súd vo veci už rozhodol zrušujúcim uznesením, právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení je

právne záväzný pre súd prvej inštancie. Zároveň na takto vyslovený právny názor môžu mať vplyv
aj skutkové závery vyplývajúce z doplnenia dokazovania. Ak teda súd prvej inštancie znova vo veci
rozhodne a proti jeho rozhodnutiu je podané odvolanie, odvolací súd je povinný vykonať nový odvolací
prieskum napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa môže odchýliť aj od pôvodného právneho názoru.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/81/2022

zo dňa 26.04.2023, v ktorom vyjadril názor, že v praxi nie je vylúčená situácia, že odvolací súd v
zrušovacom rozhodnutí vysloví určitý právny názor, ktorý súd prvej inštancie následne (povinne) pretaví
do svojho rozhodnutia, avšak odvolací súd po podaní odvolania tento svoj vlastný právny názor zmení
(bez toho, aby došlo ku skutočnostiam ako je zmena zisteného skutkového stavu a pod.) a rozhodne
inak. Už staršia rozhodovacia prax dovolacieho súdu (R 68/1971) pripustila, aby odvolací súd svoj

skorší záväzný právny názor vyjadrený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zmenil, nakoľko z
Občianskeho súdneho poriadku nevyplývala viazanosť vlastným právnym názorom. Keďže ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku ohľadom kasačnej záväznosti rozhodnutí súdov vyššej inštancie sú
obsahovo totožné s ustanoveniami v Civilnom sporovom poriadku, je táto judikatúra použiteľná aj pre
nový procesný kódex. Tento názor potvrdzuje aj súdna judikatúra, podľa ktorej odvolací súd nepostupuje

v rozpore s procesnými predpismi, ak svoj predchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení
a potvrdí také rozhodnutie, ktorým tento jeho skorší právny názor nerešpektoval (pozri aj rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/3342/2007 z 24.10.2007, sp. zn. 25Cdo 3210/2006
a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 19/2022). Obdobne Najvyšší súd
Českej republiky v rozsudku sp. zn. 22Cdo/1349/2006 z 03.05.2007 uviedol, že aj keď zmena skoršieho,

pre súd záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, je v zásade nežiaduca, nemožno ju považovať
za nepatričnú, predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo
všeobecnosti viazaný len zákonom. Z týchto dôvodov (ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je
vo všeobecnosti viazaný len zákonom) je a priori vylúčené, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivýprocesaporušeniuprincípuprávnejistotyprocesnýmpostupomodvolaciehosúdu,ktorýprehodnotilsvoj
právny záver o okamihu vzniku vecného bremena, a to aj s prihliadnutím na neustály vývoj rozhodovacej
praxe odvolacích súdov.

24. Okrem uvedeného sa odvolací súd odklonil od doterajšieho názoru, že formálnym predpokladom
pre vznik zákonného vecného bremena podľa zákona č. 351/2011 Z. z. je doručenie upovedomenia o
začatí výkonu práva podľa § 66 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z., aj z dôvodu, že zákon č. 351/2011 Z. z.
v ust. § 73 ods. 1 písm. b) (predtým § 73 ods. 1 písm. d)) zavádza sankciu za porušenie upovedomenia

o začatí výkonu práva podľa § 66 ods. 3, a to peňažnú pokutu. V siedmej časti zákona č. 351/2011
Z. z. sú upravené sankcie, ktoré je možné telekomunikačnému podniku uložiť pri porušení povinností
vyplývajúcich podniku z predmetného zákona. Nesplnenie povinnosti podľa § 66 od. 3 je podľa § 73
ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. sankcionovateľné peňažnou pokutou. Možným následkom porušenia
povinnosti podniku podľa § 66 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. je teda sankcia v podobe uloženia
peňažnej pokuty. Neuskutočnenie upovedomenia o začatí výkonu má tak v zmysle zákona iné zákonné

konzekvencie než obmedzenie vzniku zákonného vecného bremena, preto nemožno naďalej zotrvať na
názore, že doručenie upovedomenia o začatí výkonu práva podľa § 66 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z.
je formálnym predpokladom pre vznik zákonného vecného bremena, ktorý keď nie je naplnený, takéto
zákonné vecné bremeno nevznikne.

25. Ako už odvolací súd uviedol, za deň vzniku zákonného vecného bremena podľa zákona č. 351/2011
Z. z. možno považovať len deň účinnosti zákona č. 351/2011 Z. z., pretože zákonné vecné bremeno
predstavuje zákonné práva podniku, ktoré môže podnik kedykoľvek počas účinnosti zákona č. 351/2011
Z. z. uplatniť za predpokladu, že sú kumulatívne splnené zákonné podmienky. Ak právna norma pripúšťa
možnosť vzniku vecných bremien v určitých prípadoch (tak ako tomu je v prípade zákona č. 351/2011 Z.

z.), tá stanovuje možnosť vzniku zákonného vecného bremena hypoteticky. Ku vzniku vecného bremena
dôjde až nastúpením ďalších skutočností, ktoré ak naplnia zákonné podmienky, vecné bremeno vznikne.
Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že až do momentu, kedy si konkrétny subjekt, t.j.
podnik, začne práva podľa § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. uplatňovať voči konkrétnemu subjektu
(vlastníkovi nehnuteľnosti) a konkrétnej nehnuteľnosti, tieto predstavujú len potencionálnu zákonnú

možnosť na ich uplatňovanie podnikom.

26. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností teda jasne vyplýva záver, že zákonné vecné
bremeno vzniká okamihom kumulatívneho naplnenia zákonných podmienok, pričom práva zo
vzniknutého vecného bremena predstavujú potencionálnu zákonnú možnosť na ich uplatňovanie

oprávneným subjektom. Ako uviedol odvolací súd vyššie v prejednávanej veci došlo ku kumulatívnemu
naplneniu zákonných podmienok vzniku vecného bremena zo zákona, keď bola naplnená podmienka
oprávneného subjektu – podniku podľa § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., keďže poskytuje sieť
alebo službu (v danom spore žalovaný), podmienka verejného záujmu a obsahu vecného bremena -
verejnú sieť zriaďuje a prevádzkuje vo verejnom záujme, a rovnako podmienka nevyhnutného rozsahu

zákonného vecného bremena, a to len v časti dotknutých nehnuteľností cez ktorú budú prechádzať káble
vedenia siete, čo vyplýva z vypracovaného projektu Ing. Slavomíra Vislockého.

27. Žalobca v podanom odvolaní uvádzal, že zákonné vecné bremená vznikajú na základe zákona,
a teda k zákonom aprobovanému stavu musí pristúpiť ďalšia skutočnosť. Pojem ,,na základe zákona“

znamená, že k zákonom aprobovanému stavu musí pristúpiť ďalšia skutočnosť na vznik vecného
bremena. Žalobca mal za to, že touto skutočnosťou je začatie výkonu práv podnikom podľa § 66 ods.
1 zákona č. 351/2011 Z. z., ktoré môže mať charakter právneho alebo faktického konania. S týmto sa
odvolací súd nestotožňuje, pretože zo zákona č. 351/2011 Z. z. vyplýva, že podnik je povinný pred
začatím výkonu práv upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní

vopred, a teda touto úvahou by sme opätovne dospeli k záveru, že zákonné vecné bremeno vzniká na
16. deň po upovedomení dotknutého vlastníka tak ako uviedol odvolací súd vo svojom predchádzajúcom
zrušujúcom rozhodnutí. Pokiaľ žalobca uvádzal, že samotné vecné bremeno vzniklo najneskôr spolu s
ďalšou skutočnosťou – podaním návrhu na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností, odvolací
súd zdôrazňuje evidenčný charakter záznamu do katastra nehnuteľností, ktorý len deklaruje existenciu

už vzniknutého zákonného vecného bremena. Súčasne táto skutočnosť - podanie návrhu na zápis
vecného bremena nemôže byť začatím výkonu práv podľa § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.,
pretože ako už bolo uvedené vyššie zákonné vecné bremeno by vzniklo až na 16. deň po upovedomení
dotknutého vlastníka o začatí výkonu práv podľa § 66 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. Odvolací súddodáva, že so začatím výkonu práv nemožno spájať okamih vzniku zákonného vecného bremena,
pretože to vzniká predtým ako oprávnený subjekt začne vykonávať svoje práva a tieto práva predstavujú
potencionálnu zákonnú možnosť na ich uplatňovanie oprávneným subjektom.

28. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu uvedeným v odvolaní, že rozhodujúcou skutočnosťou
pre vznik nároku na jednorazovú náhradu podľa § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. je okamih
vzniku núteného obmedzenia, pretože zo zákonného znenia ust. § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011
Z. z. vyplýva, že obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti zákonodarca podmienil príčinou -

výkonom práv podniku podľa § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., keď stanovil, že ak je vlastník
alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom
užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania
nehnuteľnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že k obmedzeniu obvyklého užívania nehnuteľností musí
dôjsť v dôsledku výkonu práv podnikom, a to práv: zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať
ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami

a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä
odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po
predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku. Samozrejme okrem vzniku núteného
obmedzenia je potrebné, aby zákonné vecné bremeno podľa zákona č. 351/2011 Z. z. skutočne vzniklo,
pretože pokiaľ by k jeho vzniku nedošlo, nie je možné, aby si vlastník nehnuteľnosti dôvodne uplatňoval

nárok na jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv
podniku podľa § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. Pri prijatí záveru, či v danom prípade došlo k vzniku
núteného obmedzenia užívania dotknutých nehnuteľností, odvolací súd vychádzal z nasledujúceho.
V predmetnej veci je žalovaný ako podnik oprávnený vykonávať práva podľa § 66 ods. 1 zákona č.
351/2011 Z. z., čo bolo medzi stranami sporu nesporné. Keďže k výkonu týchto práv má dochádzať

na cudzej nehnuteľnosti (nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu), na výkon týchto práv je potrebné
oprávnenie. Týmto oprávnením je v prípade zriaďovania verejnej siete a stavania jej vedenia podľa §
66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. rozhodnutie o umiestnení stavby podľa § 39a Stavebného
zákona, pretože len na základe vydaného rozhodnutia o umiestnení stavby môže dôjsť k zriadeniu
verejnej siete a výstavbe jej vedenia. Už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí odvolací súd uviedol,

že verejnou sieťou je elektronická komunikačná sieť (§ 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.), ktorá sa
úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré
podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete (§ 2 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.). Vedenie
sietí sú líniové a inžinierske stavby sietí a verejné technické vybavenie územia, najmä nadzemné a
podzemné vedenia (§ 2 ods. 14 zákona č. 351/2011 Z. z.). Na zriadenie verejnej siete a výstavbu

jej vedenia sa nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie (§ 56 písm. b) Stavebného zákona), t.j.
na zriadenie verejnej siete a výstavbu jej vedenia postačuje rozhodnutie o umiestnení stavby. Práve
vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby je podnik oprávnený vykonávať svoje práva podľa § 66 ods.
1 zákona č. 351/2011 Z. z. a vlastník dotknutých nehnuteľností je povinný výkon práv podniku ako
oprávnenéhosubjektustrpieť,atedaexistenciarozhodnutiaoumiestnenístavbyobmedzuježalobcuako

vlastníka dotknutých nehnuteľností v ich obvyklom užívaní. V predmetnom spore k vydaniu rozhodnutia
o umiestnení stavby, ani k reálnemu výkonu práv podniku podľa § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.
nedošlo, preto odvolací súd zastáva názor, že nedošlo k obmedzeniu v obvyklom užívaní dotknutých
nehnuteľností, čo by zakladalo nárok žalobcu na jednorazovú náhradu v súlade s ust. § 66 ods. 5 zákona
č. 351/2011 Z. z.

29. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 43Cob/92/2023, v ktorom odvolací súd vyslovil obdobný právny názor, že k obmedzeniu užívania
nehnuteľností dochádza vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby, keď počas jeho platnosti a účinnosti
je vlastník obmedzovaný v obvyklom užívaní nehnuteľností, keďže užívať ich musí s ohľadom na vydané

rozhodnutie o umiestnení stavby. Odvolací súd si je plne vedomý, že nie je viazaný právnym názorom
vyjadreným v predmetnom rozhodnutí súdu rovnakej inštancie, ale na toto rozhodnutie doplňujúco
poukazuje s tým, že ním prijatý právny názor nie je výnimočný, ani ojedinelý.

30. Žalobca mal za to, že v jeho prípade došlo k právnemu obmedzeniu užívania dotknutých

nehnuteľností, ktoré spočívalo v zápise vecného bremena do listu vlastníctva formou záznamu, čím
žalobcovi vznikol nárok na jednorazovú náhradu podľa § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. Poukazoval
pritom na skutočnosť, že záznam o zákonnom vecnom bremene bol v katastri nehnuteľností zapísaný v
období od 15.03.2017 do 22.08.2018, v tomto období bol obmedzený v užívaní dotknutých nehnuteľnostítak, že s nimi nemohol disponovať v takom rozsahu ako by mohol, keby nedošlo k zápisu vecného
bremena.Uvedenúnámietkužalobcuodvolacísúdnepovažovalzadôvodnú.Obmedzeniedisponovania
s predmetom vlastníctva (nehnuteľnosťou), pri ponímaní práva disponovať s predmetom vlastníctva

ako jedného z najzákladnejších vlastníckych práv (právo vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky
a nakladať s ňou), nemožno stotožňovať s právnym obmedzením užívania nehnuteľnosti, pretože právo
vec (nehnuteľnosť) užívať a právo s ňou disponovať sú rozdielne a oddelené práva vlastníka tvoriace
spolu s ostatnými právami koncepciu vlastníckeho práva. Okrem uvedeného odvolací súd tiež poukazuje
na skutočnosť, že zo znenia zákonného ust. § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. jednoznačne vyplýva,

že vlastník pozemku má nárok na náhradu, ak je obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Pod
pojem obvyklé užívanie nehnuteľnosti nie je možné zahrnúť disponovanie s nehnuteľnosťou. V tejto
súvislosti odvolací súd opäť poukazuje na ust § 123 OZ, ktoré ponúka výpočet najzákladnejších práv
vlastníka, a to vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním. Prostredníctvom práva užívať vec a požívať jej plody a úžitky je realizovaná
úžitková a ekonomická hodnota veci, pričom toto právo je potrebné odlišovať od práva nakladania

s predmetom vlastníctva. Keďže zákonodarca v ust. § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. vymedzil
nárok na jednorazovú náhradu za obvyklé užívanie nehnuteľnosti, je potrebné tento pojem vykladať
zužujúco,atokonkrétnelennafaktickéužívanienehnuteľnostiobvyklýmspôsobom,doktoréhonespadá
i samotné nakladanie (disponovanie s vlastníckym právom k nehnuteľnosti). V opačnom prípade by
zákonodarcavpredmetnomzákonnomustanovenívolilvšeobecnejšieslovnéspojenieako„obmedzenie

vlastníckeho práva“ alebo „obmedzenie vlastníctva“ a nárok na jednorazovú náhradu by priznal za
obmedzenie vlastníckeho práva, resp. vlastníctva. V tomto kontexte odvolací súd tiež poukazuje na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 35/2015, ktorom súd posudzoval či ust. § 66 ods.
5 zákona č. 351/2011 Z. z. je v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, pričom dospel
k pozitívnemu záveru. V obsahu tohto rozhodnutia súd odkázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie

sp. zn. PL. ÚS 42/2015, v ktorom sa riešila totožná právna úprava zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike ako je pri ust. § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. Tu ústavný súd rovnako poukázal na
obsah vlastníckeho práva, ktorý sa v ére rímskeho práva súkromného vymedzil ako uti, frui, habere (alt.
possidere) a disponere. Ústavný súd toto členenie akceptoval pri vymedzení obsahu vlastníckeho práva
podľačl.20ústavy:„Vlastníkjeoprávnenýpredmetsvojhovlastníckehoprávadržať,užívať,požívaťjeho

plody a úžitky a nakladať s ním.“ (napr. II. ÚS 8/97). V tomto rozhodnutí tiež možno badať, že ústavný
súd rozdielne používa pojem nútené obmedzenie vlastníckeho práva, resp. obmedzenie vlastníctva,
pri ktorom uvádza, že môže spočívať v dočasnom určení obmedzujúcich dispozícií majetkom alebo v
odňatí časti práv, ktoré sú obsiahnuté v práve vlastniť majetok. Vlastník môže prísť o uti alebo o frui
alebo o disponere, pričom aspoň jeden z týchto prvkov obsahu vlastníckeho práva mu musí zostať

zachovaný. Uvedený pojem následne komparuje s pojmom vyvlastnenie a nemožno prehliadnuť, že pri
vymedzovaní podmienok nároku na jednorazovú náhradu podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike (právna úprava je totožná ako pri ust. § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z.) používa pojem
nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, t.j. nestotožňuje pojem obmedzenie vlastníckeho práva,
resp. obmedzenie vlastníctva a pojem obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Uvedené podporuje záver

odvolacieho súdu, že pokiaľ zákonodarca v ust. § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. vymedzil nárok na
náhradu obmedzením vlastníka v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, potom pod pojem obvyklé užívanie
nehnuteľnosti nie je možné zahrnúť disponovanie s nehnuteľnosťou.

31. V prípade ak by aj odvolací súd pripustil názor, že zákonodarca v ust. § 66 ods. 5 zákona č.

351/2011 Z. z. vymedzil nárok na jednorazovú náhradu za obvyklé užívanie nehnuteľnosti, pod ktorým
možno rozumieť i obmedzenie v disponovaní s nehnuteľnosťou, v predmetnej veci zapísané zákonné
vecné bremeno záznamom na liste vlastníctva žiadnym spôsobom neobmedzovalo žalobcu disponovať
s dotknutými nehnuteľnosťami. Je pravdou, že v prípade ak by došlo k odplatnému prevodu vlastníckeho
práva k dotknutým nehnuteľnostiam, dojednaná odplata by v dôsledku uskutočneného záznamu na liste

vlastníctvaoexistenciizákonnéhovecnéhobremenananehnuteľnostibolanižšia,avšaktátoskutočnosť
niejedôvodompreprijatienázoru,žežalobcabolvurčitomrozsahuobmedzenýdisponovaťsdotknutými
nehnuteľnosťami.

32. V súvislosti so záznamom zákonného vecného bremena na liste vlastníctva dotknutých

nehnuteľností odvolací súd považuje za potrebné dodať, že skutočnosť, že uvedený záznam bol
katastrálnym úradom vykonaný a existencia zákonného vecného bremena bola deklarovaná v rozsahu
k celým dotknutým nehnuteľnostiam, nie v nevyhnutnom rozsahu ako to vyžaduje zákon, nezakladánárok žalobcu na poskytnutie jednorazovej náhrady za obmedzenie užívania dotknutých nehnuteľností
žalobcom.

33. Žalovaný v podanom odvolaní namietal i skutočnosti týkajúce sa predchádzajúceho rozhodnutia
odvolacieho súdu, ktoré síce nie sú predmetom prieskumnej činnosti v tomto odvolacom konaní,
keď odvolací súd nie je oprávnený, ani povinný, preskúmavať svoje predchádzajúce rozhodnutie,
avšak vzhľadom k závažnosti námietok žalobcu a ku skutočnosti, že súd prvej inštancie bol viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu po vrátení veci, odvolací súd považuje za žiaduce sa k nim

bližšie záverom tohto rozhodnutia vyjadriť. Žalovaný uvádzal, že odvolací súd porušil ust. § 380
ods. 1 CSP, keď vyslovil nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, hoci vada nepreskúmateľnosti
v podanom odvolaní namietaná nebola. Pri posudzovaní dôvodnosti predchádzajúceho odvolania,
odvolací súd mal na pamäti skutočnosť, že je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i v odvolaní
uplatnenými dôvodmi, pričom obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa zaoberá procesnými podmienkami,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Odvolací súd na nepreskúmateľnosť napadnutého

súdneho rozhodnutia prihliadol napriek tomu, že odvolateľ v podanom odvolaní nepreskúmateľnosť
súdneho rozhodnutia nenamietal. Odvolací súd však na túto vadu prihliadol vzhľadom na porušenie
základného ústavného práva účastníkov konania na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd). Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny
prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať (viď nálezy Ústavného súdu SR z

23.08.2001 sp. zn. II. ÚS 14/2001 a z 13.11.2002 sp. zn. II. ÚS 132/02). Po preskúmaní napadnutého
rozsudku dospel súd k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostatočné,
zmätočné, a teda aj nepreskúmateľné, keď nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti odôvodnenia
súdneho rozhodnutia upravenej v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Takýmto procesným postupom súdu
bola účastníkom konania odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvej
inštancieodvolaním.Akjerozhodnutiesúdunedostatočneodôvodnené,účastníknemámožnosťvyjadriť
sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok
riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť. Riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Pokiaľ žalobca tvrdí, že súd nemal
prihliadnuť na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, s týmto sa nemožno stotožniť, pretože
pokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľným, nie je možné náležite preskúmať v odvolaní uvádzané

námietky, keď zo samotného odôvodnenie nie je možné vyvodiť, ako súd preskúmal a posúdil podstatné
skutkovéaprávnetvrdeniastrán.Konkrétnevdanejvecinebolomožnépreskúmaťnámietkuoexistencii,
resp. danosti nároku žalobcu, pre nepreskúmateľnosť zodpovedania otázky vzniku vecného bremena,
pričom vznik vecného bremena je skutočnosťou, od ktorej sa odvíja zodpovedanie otázky existencie
nároku žalobcu. V napadnutom rozhodnutí nebola otázka vzniku vecného bremena žiadnym spôsobom

ujasnená, aj keď žalovaný pred súdom prvej inštancie argumentoval, že k vzniku vecného bremena
nedošlo, preto bolo dôvodné konštatovať nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keďže sa jednalo o podstatnú
skutočnosť, od ktorej sa odvíjalo posúdenie ďalších námietok v spore.

34. Pokiaľ žalobca namietal, že vo svojom predošlom rozhodnutí odvolací súd preniesol dôkazné

bremeno zo žalovaného na žalobcu tak, že práve žalobca má dokazovať, že vecné bremeno vzniklo,
a to i napriek tomu, že to bol práve žalovaný, ktorý sa v katastrálnom konaní domáhal jeho existencie,
tu je potrebné zdôrazniť, že žalobca, ktorý sa domáha priznania náhrady za obmedzenie obvyklého
užívania nehnuteľností v dôsledku výkonu práv z vecného bremena, má v konaní preukázať splnenie
predpokladov priznania náhrady, do ktorých patrí aj existencia/vznik zákonného vecného bremena,

pretože ako už odvolací súd uviedol, že súd nemôže žalobcovi priznať nárok na náhradu za obmedzenie
obvyklého užívania nehnuteľností v dôsledku výkonu práv z vecného bremena, ak ku vzniku vecného
bremena vôbec nedošlo. Skutočnosť, že žalovaný sa v katastrálnom konaní domáhal deklarovania
existencie vecného bremena podľa zákona č. 351/2011 Z. z. nič nemení na tom, že v tomto sporovom
konaní žalobca vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky zo vzniknutého vecného bremena, vznik

zákonného vecného bremena aj skutkovo tvrdí, a preto je povinný jeho vznik aj preukázať. Žalobca tiež
uviedol, že odvolací súd vytvoril pre strany sporu situáciu, keď právna argumentácia strán vyvracajúca
právny názor odvolacieho súdu, bola bezpredmetná, keďže okresný súd je povinný rešpektovať názor
odvolacieho súdu. Tu odvolací súd udáva, že ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštanciea vráti vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je jeho povinnosťou v odôvodnení zrušujúceho
rozhodnutia inštruovať súd prvej inštancie, ako má po zrušení veci postupovať. Okrem toho má odvolací
súd v odôvodnení uviesť svoj jasný a zrozumiteľný názor na skutkové a právne otázky súvisiace so

zrušovaným rozhodnutím. Pokyny odvolacieho súdu po zrušení veci majú za cieľ nasmerovať priebeh
ďalšieho konania pri rešpektovaní záväzných procesných pravidiel, ktorými sa riadi civilné sporové
konanie. Preto sa vyžaduje, aby odvolací súd po v zrušujúcom rozhodnutí usmernil súd prvej inštancie
v rámci ďalšieho konania a vyjadril právny názor, ktorý posunie spor po vrátení veci, aby sa opätovne
nemusela riešiť rovnaká právna otázka. Pokiaľ odvolací súd v rozhodnutí poukázal na právnu teóriu

k spornej otázke a právnemu posúdeniu veci a na iné rozhodnutia či už najvyšších súdnych autorít
alebo iných odvolacích súdov, rozhodne nevytvoril neriešiteľnú situáciu pre strany sporu. Ak by aj súd
vo svojom rozhodnutí vyjadril právne záväzný právny názor, odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že ani viazanosť názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP nie je bezbrehá, ale za určitých
podmienok je možný aj odklon, ktorý si však vyžaduje náležité zdôvodnenie.

35. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania
rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že mu priznal voči žalobcovi

nárok na náhradu trov, vynaložených v tomto štádiu konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník..

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).