Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-12S/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200728
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200728.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci
žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, C., podnikajúceho pôvodne pod obchodným
menom Peter Príbela, miesto podnikania Bazovského 416/14, Nitra, IČO: 43 371 949, zastúpeného
Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101808387/2021 zo dňa 27. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 09. septembra 2019 vykonal Daňový úrad Nitra u
žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty, okrem iného za zdaňovacie obdobie júl 2016, ktorá sa začala
dňa 09. októbra 2019.

2. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane na základe
faktúr od dodávateľov- spoločnosti Adept School s.r.o., so sídlom Fatranská 3, Nitra, IČO: 36 732 192
(táto spoločnosť dňa 04. mája 2022 zanikla), spoločnosti Componet APE, s.r.o., v likvidácii, so sídlom
Sedmokrásková 6, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 45 417 997 – pôvodné obchodné meno
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a spoločnosti KOVOSPOL RUNÁK s.r.o., so sídlom Gergeľova 423/11,
Ivanka pri Nitre, IČO: 45 305 480 v celkovej výške 7.000,00 eur.

3. Dňa 06. mája 2020 sa u správcu dane uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom mal byť vypočutý
žalobca, avšak tento podľa § 25 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „daňový
poriadok“) odoprel výpoveď.

4. Dňa 09. júna 2020 bol u správcu dane vykonaný výsluch svedkyne D. D. E., konateľky spoločnosti

Adept School s.r.o., ktorá tvrdila, že (i) účtovníctvo spoločnosti viedol v rozhodnom období F. G. H.,
(ii) spoločnosť mala účet v I. B., J., s ktorým bola oprávnená disponovať iba ona samotná, (iii) so
žalobcom nespolupracovala a (iv) pre žalobcu nevystavila kontrolované faktúry, na faktúrach nebol jej
podpis, pečiatka ani číslo účtu a služby v nich uvedené neboli dodané. Doplnila, že F. G. H. štvrťročneodovzdávalafaktúryaostatnédoklady,ktoréboliunehoarchivované,pričompospracovaníštvrťročného
daňového priznania k dani z pridanej hodnoty jej do SMS správy alebo emailu napísal, koľko má zaplatiť
s tým, že tieto sumy približne korešpondovali s ňou vystavenými a došlými faktúrami. Upozornila, že

v roku 2018 jej F. G. H. odmietol vydať doklady, pretože ho údajne vytopilo a ukradli mu počítač,
a následne napriek ukončeniu ich spolupráce od štvrtého štvrťroka 2018 naďalej vystavoval faktúry na
jej spoločnosť.

5. Dňa 10. júna 2020 bol u správcu dane vykonaný výsluch svedka G. B., bývalého konateľa spoločnosti

AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., ktorý sa vyjadril, že (i) účtovníctvo spoločnosti
viedol v rozhodnom období F. G. H., (ii) spoločnosť mala jeden účet v I. B., J. a on ako majiteľ bol
disponentom účtu, pričom F. G. H. mal elektronický prístup a povolenie platiť len dane a odvody, (iii)
so žalobcom nespolupracoval, túto osobu nepoznal a (iv) spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.
nevystavila pre žalobcu kontrolované faktúry, na faktúrach nebola jeho pečiatka a podpis ani číslo účtu
spoločnosti. Súčasne uviedol, že spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. nemala bezhotovostný

príjem od žalobcu. Zdôraznil, že predložené faktúry pre žalobcu nikdy nevystavil a predpokladá, že tieto
faktúry vystavil F. G. H., keď sa dostal do ťažkostí, pretože poznal všetky fakturačné údaje spoločnosti
AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. Dodal, že zodpovedá za všetky faktúry spoločnosti AUTOSERVIS
QUATRO s.r.o., vystavené v programe AMADEUS a nemôže zodpovedať za faktúry vystavené pre
žalobcu, pretože sú fiktívne. Zároveň predložil vzor faktúry spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO s.r.o.,

čestné vyhlásenie F. G. H. týkajúce sa účtovníctva a príslušných dokladov, ktoré mali byť zničené
vytopením a trestné oznámenie podané na F. G. H..

6. Dňa 16. júna 2020 správca dane vykonal výsluch F. G. H., bývalého konateľa spoločnosti KOVOSPOL
RUNÁK s.r.o., ktorý odoprel vypovedať v zmysle § 25 ods. 2 daňového poriadku. V priebehu konania

zamestnanci správcu dane nahliadli do spisu daňovej kontroly iného daňového subjektu a zistili, že
faktúry od dodávateľov Adept School s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a KOVOSPOL RUNÁK
s.r.o. predložené žalobcom boli vystavené v účtovnom programe s licenciou zakúpenou spoločnosťou
KOVOSPOL RUNÁK s.r.o., ktorej jediným konateľom bol v tom čase F. G. H..

7. Výzvou zo dňa 02. júla 2020 správca dane vyzval žalobcu, aby sa písomne vyjadril k pochybnostiam
správcu dane o správnosti, pravdivosti a úplnosti dokladov predložených ku kontrole. Žalobca sa
k predmetnej výzve nevyjadril.

8. Oboznámením – vyjadrením sa ku skutočnostiam zisteným v rámci výkonu daňovej kontroly na dani

z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobia rok 2016, 2017 a 2018 a na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január – december 2016, január – december 2017 a január – december 2018
zo dňa 22. júla 2020 správca dane oboznámil žalobcu so závermi daňovej kontroly a vyzval ho, aby sa
k zisteným skutočnostiam vyjadril. Žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril.

9. Dňa 31. augusta 2020 vydal správca dane protokol z daňovej kontroly č. 101372725/2020.
K zdaňovaciemu obdobiu júl 2016 správca dane uviedol, že si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie
dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľov Adept School s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.
a KOVOSPOL RUNÁK s.r.o. v celkovej sume 7.000,00 eur.

10. K protokolu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 13. októbra 2020, v ktorom uviedol, že správca
dane nevyhodnotil všetky predložené doklady vo vzájomných súvislostiach a neprihliadol na všetko,
čo pri výkone správy daní vyšlo najavo, žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s kontrolnými výkazmi
spoločností, nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, v dôsledku
čoho vec nesprávne právne posúdil, dôkazy vyhodnotil v rozpore s príslušnými ustanoveniami daňového

poriadku a z odôvodnenia protokolu nie je zrejmé, či správca dane dal žalobcovi za vinu účasť na konaní
jeho obchodných partnerov.

11. Dňa 25. novembra 2020 sa u správcu dane uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli za účasti
žalobcu prerokované jeho pripomienky k protokolu z daňovej kontroly č. 101372725/2020 zo dňa 31.

augusta 2020.

12. Dňa 08. januára 2021 správca dane vykonal na podnet žalobcu nahliadnutie do kontrolných
výkazovdodávateľovžalobcuAdeptSchools.r.o.,AUTOSERVISQUATRO,s.r.o.aKOVOSPOLRUNÁKs.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2016, z ktorých zistil, že všetky tri spoločnosti majú v podaných
kontrolných výkazoch za predmetné zdaňovacie obdobie zaevidované všetky faktúry vystavené pre
žalobcu, pričom sumy základu dane a dane z pridanej hodnoty sa zhodujú so sumami uvedenými

na faktúrach predložených žalobcom. S týmito skutočnosťami bol žalobca podrobne oboznámený na
ústnom pojednávaní uskutočnenom u správcu dane dňa 03. marca 2021 rovnako ako s tým, že správca
danetvrdeniauvedenévpodanýchkontrolnýchvýkazochnepovažujezadôveryhodné,pretožeanijedna
z uvedených spoločností nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia
deklarovaného v predmetných faktúrach, konateľka spoločnosti Adept School s.r.o. aj bývalý konateľ

spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. popreli vystavenie daných faktúr a bývalý konateľ spoločnosti
KOVOSPOL RUNÁK s.r.o. F. G. H. odmietol vypovedať, správcovi dane sa vyhýbal a svojím konaním
znemožnil preverenie vierohodnosti dokladov v účtovníctve.

13. Správca dane vydal dňa 15. marca 2021 rozhodnutie č. 100432175/2021, ktorým bol žalobcovi
vyrubený rozdiel dane v sume 7.000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016.

Konštatoval, že na základe zistených skutočností a hodnotení dôkazov zistil, že si žalobca neoprávnene
uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 7.000,00 eur, čím porušil § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na
§ 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Uviedol, že skúmal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov,
čo viedlo k reálnemu a správnemu určeniu daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie.

14. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 01. mája 2021, v ktorom
uviedol, že správca dane v konaní neprihliadal na všetky potrebné dôkazy a informácie, svedčiace
v prospech žalobcu, ktoré preukazujú podstatné okolnosti týkajúce sa predmetu daňovej kontroly. Tvrdil,
že kladením otázok získal správca dane bez pochybnosti odpovede preukazujúce reálne dodanie

služieb a spôsob dodania služieb, keď v obsahu zápisnice sú uvedené tvrdenia ako sa dodanie
služieb uskutočnilo, kedy došlo k dodaniu služieb a že spôsob a predmet fakturácie korešponduje
s predloženými účtovnými dokladmi. Mal za to, že správca dane nevykonal dokazovanie tak, aby zistil
skutočnosti nevyhnutné pri správe daní čo najúplnejšie a neoveril podpisy na príjmových dokladoch,
príkazoch na úhradu faktúr, vystavených dodávateľských faktúrach, nevyhodnotil realizované platby

a podané daňové priznania a rovnako sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že dodanie služieb mohol
realizovať dodávateľ žalobcu aj prostredníctvom tretích osôb, ktorých účasť na obchodnej transakcii
nebol kontrolovaný platiteľ oprávnený skúmať v zmysle rozhodovacej súdnej praxe.

15. Ďalej uviedol, že všetky hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli

preukázateľne splnené a konanie správcu dane bolo v rozpore s ustálenou judikatúrou, keď odmietol
uznať odpočítanie dane iba na základe nedôvodnej pochybnosti dodania služby dodávateľmi Adept
School s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a KOVOSPOL RUNÁK s.r.o., a preto možno takýto
záver považovať za účelový s cieľom poškodiť žalobcu. Súčasne konštatoval, že sa správca dane
nevysporiadal s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal aj

nesprávne právne posúdenie veci. Správca dane podľa jeho mienky postupoval v rozpore so zákonom,
porušil jeho práva, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol
predmetom daňovej kontroly. Správcovi dane tiež vytkol, že nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 až 3 a §
24 ods. 2 a 3 daňového poriadku, nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral,
a dokazovanie nevykonal tak, aby objasnil a zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane

čo najúplnejšie. Súčasne poukázal na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie. Vzhľadom na
uvedené navrhol, aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil.

16. Rozhodnutím č. 101808387/2021 zo dňa 27. septembra 2021 žalovaný prvostupňové rozhodnutie
správcu dane potvrdil.

17. Uviedol, že podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH, avšak zákon o DPH nestojí len na formálnom preukazovaní
splnenia zákonných podmienok, ale musí byť preukázané, že k formálne deklarovanému zdaniteľnému

plneniu skutočne došlo vo všetkých znakoch – v objekte, v čase, ale i v subjekte. Konštatoval, že
dodávatelia dodanie služby v zmysle faktúr pre žalobcu nepotvrdili, resp. priamo popreli, a teda žalobca
nepreukázal, že služby mu boli označenými dodávateľmi skutočne dodané. Upozornil, že pokiaľ nedošlo
k dodaniu služby, nevznikla daňová povinnosť a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť ani ku vzniku práva naodpočítanie dane z predmetných faktúr, ktoré si žalobca ani nemohol uplatniť. Mal za to, že skutočnosti
uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu dodaniu zo strany subjektov na nich označených ako
dodávatelia. Súhlasil s názorom správcu dane, že ak neboli splnené podmienky na vznik a uplatnenie

práva na odpočítanie dane a žalobca si toto právo aj napriek tomu uplatnil, konal v rozpore so zákonom
o DPH a správca dane bol plne oprávnený zistený rozdiel dane vyrubiť prvostupňovým rozhodnutím.

18. Poukázal tiež na skutočnosť, že vznik daňovej povinnosti nie je viazaný na úhradu fakturovanej
sumy. Poznamenal pritom, že úhradu faktúr v predmetnej veci ani nepovažoval za preukázanú, a to

tak dodávateľmi, ako ani žalobcom. Súčasne uviedol, že žalobca oprávnené pochybnosti o pravdivosti
jeho tvrdení, ktoré správca dane nadobudol na základe vykonaných dôkazov, neodstránil, nepreukázal
opodstatnenosť uplatneného práva na odpočet dane a k realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení
nepodalvpriebehudokazovanianijakévysvetlenie.Žalobcovivtomtosmerevytkol,ževpriebehucelého
dokazovania neuviedol, akým spôsobom nadviazal obchodný vzťah s dodávateľmi, kto bola osoba
oprávnená konať za dodávateľa, akým spôsobom boli služby objednávané, v čom konkrétne dodanie

služieb spočívalo, aký bol ich časový harmonogram, kto ich vykonal, aké materiálne zabezpečenie si to
vyžadovalo, akým spôsobom boli práce odovzdané, ako konkrétne došlo k úhrade faktúr, kto hotovosť za
dodávateľaprevzalamnohéinéskutočnosti,ktorésprávcadanepožadovaldoplniť.Podotkol,žežalobca
sa následne nezúčastnil výsluchu svedkov a nekládol im otázky v snahe preukázať pravdivosť svojich
tvrdení, opodstatnenosť uplatnenia svojich práv a čo najviac ozrejmiť skutkové okolnosti veci samotnej.

Bol toho názoru, že žalobca svoje dôkazné bremeno v danom smere neuniesol a svoje dôkazné
možnosti nevyčerpal. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom rozloženia dôkazného bremena zdôraznil,
že povinnosťou žalobcu bolo správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by potvrdili reálnosť prijatých
zdaniteľnýchplnení.Podotkol,ženiejemožnéopomenúťrezignáciužalobcunasvojupovinnosťozrejmiť
nejasnosti vyplývajúce z deklarovaných zdaniteľných plnení. Svoje procesné právo pred správcom dane

neuplatnil v dokazovaní ani počas daňovej kontroly, ani následne vo vyrubovacom konaní.

19. Vo vzťahu k spochybneniu vierohodnosti kontrolných výkazov spoločností Adept School s.r.o.,
AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. a KOVOSPOL RUNÁK s.r.o. správcom dane upozornil na skutočnosť,
že samotné zaúčtovanie faktúr u žalobcu a ich uvedenie v kontrolných výkazoch dodávateľov nie je

dôkazom o tom, že k realizácii deklarovaných plnení skutočne došlo. V tejto súvislosti poukázal na fakt,
že konatelia spoločností Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. popreli vystavenie faktúr,
ktoré F. H. uviedol v ich kontrolných výkazoch, ako aj dodanie predmetných služieb žalobcovi. Pokiaľ ide
o dodávateľa KOVOSPOL RUNÁK s.r.o., uviedol, že pravdivosť tvrdení uvádzaných touto spoločnosťou
v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2016 preveroval vecne príslušný správca

dane prostredníctvom daňovej kontroly, avšak daná spoločnosť neumožnila vykonať daňovú kontrolu,
nepredložila žiadne doklady, s príslušným správcom dane nekomunikovala, na výzvy nereagovala a
tvrdenia uvádzané v podanom daňovom priznaní a kontrolnom výkaze nikdy nepreukázala.

20. Na podklade zistených skutočností dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie a konanie,

ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Záver
správcu dane podľa jeho názoru vychádza zo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo
možné presvedčivo konštatovať, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane bez toho, aby bolo
preukázané, že si ho uplatnil oprávnene po splnení hmotnoprávnych podmienok ustanovených zákonom
o DPH. Mal za to, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod

na zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

II.
Správna žaloba

21. Správnou žalobou zo dňa 07. decembra 2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 101808387/2021 zo dňa 27.
septembra2021,akoajprvostupňovéhorozhodnutiasprávcudaneč.100432175/2021zodňa15.marca
2021 z dôvodov, že dané rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci ako aj, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.22. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný neprihliadol na jeho námietku ohľadom nesprávne
vyhodnoteného skutkového stavu veci, keď správca dane neprihliadol na všetko, čo vykonaným
dokazovaním vyšlo najavo. Tvrdenie žalovaného o tom, že neuniesol dôkazné bremeno, považoval za

rozporné s obsahom administratívneho spisu z daňovej kontroly. Upozornil, že konatelia spoločností
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a Adept School s.r.o. o predkladaných daňových priznaniach
a kontrolných výkazoch vedeli, vedieť mohli alebo vedieť mali. Vyjadril názor, že pokiaľ mali jeho
dodávatelia vedomosť o nezrovnalostiach, mali podať dodatočné daňové priznanie, čo sa však
nestalo, a preto je čiastkové spochybnenie vlastných vybraných faktúr a v konečnom dôsledku aj

spochybňovanie naplnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na odpočet dane zo strany
žalovaného irelevantné. Uviedol, že s danou námietkou sa žalovaný odmietol zaoberať. Mal za to,
že aj napriek riadnemu preukázaniu dodania predmetných služieb z jeho strany po formálnej aj
vecnej stránke žalovaný na dané skutočnosti svedčiace v jeho prospech neprihliadal, pričom v rozpore
so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na čo najúplnejšie zistenie
skutkového stavu, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Zopakoval tiež svoju odvolaciu

námietku týkajúcu sa konštatovania správcu dane, že čísla účtov uvedené na faktúrach nie sú číslami
bankových účtov spoločností Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. Dané tvrdenie
považoval za irelevantné, pretože nebol povinný skúmať, či účty uvedené na dodávateľskej faktúre
sú účtami dodávateľa, pričom je bežnou praxou, že na faktúre sú pri rôznych úverových produktoch
uvedené iné účty ako účty dodávateľa. Žalovaný podľa jeho mienky neozrejmil, prečo na predmetnú

námietku neprihliadol.

23. Následne citoval príslušné ustanovenia zákona o DPH a daňového poriadku a súčasne poukázal
na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález č.k. I ÚS 269/05-34 zo dňa 20. decembra
2006) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011,

rozsudok sp. zn. 6Sžf/81/2013 a rozsudok 6SžF/10/2012 zo dňa 28. novembra 2012). Upozornil tiež
na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie č. C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020 vo veci Vikingo,
v zmysle ktorého pokiaľ je preukázané, že vo veci došlo k dodaniu tovaru, nemožno mať za to, že sa
reťazec plnenia spojený s týmito dodaniami z ekonomického hľadiska nejaví ako zmysluplný či náležite
opodstatnený a rovnako tak nemožno mať za to, že okolnosť, že niektorý z účastníkov tohto reťazca

nesplnil svoje daňové povinnosti, je samo o sebe znakom daňového úniku. Mal za to, že ním citované
rozhodnutia je možné aplikovať aj na predmetný prípad, pretože správca dane, ako aj žalovaný jednak
spochybnili vierohodnosť dokladov a zároveň svoje rozhodnutie postavili na nezrovnalostiach, ktoré
odstránil a vysvetlil. Žalovanému tiež vytkol nevyhodnotenie zistenia, že licenciu k programu, v ktorom
bolivystavenéfaktúry,zakúpilF.G.H.,vsúladesdaňovýmporiadkom,akoajnedostatočnéodôvodnenie

napadnutého rozhodnutia v tomto smere, a to z dôvodu neuvedenia konkrétnych ustanovení zákona
o DPH, ktoré mal porušiť, a súvislosti medzi jeho konaním a príslušnými zákonnými ustanoveniami.

III.
Vyjadrenie žalovaného

24. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 02. mája 2022. Mal za to, že žalobca
v podanej správnej žalobe prezentuje najmä svoj nesúhlas s jeho závermi, resp. závermi správcu dane,
avšak v danom smere neuvádza nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia alebo prvostupňového rozhodnutia. Správca dane podľa jeho názoru vykonal rozsiahle

dokazovanie a zistené skutočnosti uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia s tým, že on
sám v napadnutom rozhodnutí zhrnul zistený skutkový stav, vyhodnotil ho, vysvetlil aplikáciu zvolených
právnych ustanovení a vysporiadal sa s odvolacími námietkami žalobcu.

25. Zdôraznil, že uplatneniu práva na odpočítanie dane predchádza bezpodmienečné splnenie

zákonných podmienok formálnej a hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť
pri vzniku zodpovednosti inej osoby ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Pripomenul, že dodávatelia
nepotvrdili, resp. priamo popreli dodanie služieb aj vystavenie faktúr v ich mene pre žalobcu a žalobca
nepreukázal, že mu boli dané služby označenými dodávateľmi skutočne dodané. Uviedol, že ak nedošlo
k dodaniu služby, nevznikla daňová povinnosť a následne nemohlo dôjsť ani ku vzniku práva na

odpočítanie dane, a preto si žalobca právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr ani nemohol
uplatniť. Prízvukoval, že v predmetnom prípade išlo o priamy obchodný vzťah medzi žalobcom a jeho
priamymi dodávateľmi a nie o „nezrovnalosti v reťazci plnenia“, na ktoré žalobca nemohol mať dosah,
resp. na ktorých sa sám nepodieľal tak, ako to žalobca nepravdivo uviedol. Vyjadril sa, že on ani správcadane svoje rozhodnutia nezaložili na identifikovanom podvodnom konaní u dodávateľov žalobcu alebo
subdodávateľov. Zároveň bolo podľa jeho mienky oprávnené od žalobcu očakávať, že tento bude vedieť
preukázaťvierohodnosťfaktúrašpecifikovaťslužby,ktorémumalibyťdodanéoznačenýmidodávateľmi,

keďže žalobca je ten, kto musí uviesť a predložiť dôkazy preukazujúce reálnosť obchodov.

26. Následne poukázal na niekoľko mylných skutočností uvedených žalobcom. Konštatoval, že účtovné
a daňové doklady poskytol na účely daňovej kontroly Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý ich zaistil
vrámcivýkonusvojejčinnosti,pričomžalobcavpriebehudaňovejkontrolynespolupracovalsosprávcom

dane, neposkytol bližšie informácie k realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení a nemal záujem
preukázať opodstatnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane. Upozornil, že žalobca sa až na
základe predvolania dostavil na ústne pojednávanie, na ktorom odmietol vypovedať, výsluchu svedkov
sa nezúčastnil a nekládol im otázky, ani sa nevyjadril k pochybnostiam správcu dane o správnosti údajov
uvedených v daňovom priznaní, hoci bol s nimi oboznámený. Uviedol, že spoločným menovateľom
v prípade všetkých deklarovaných zdaniteľných plnení je osoba F. G. H., ktorý pred správcom

dane odmietol vypovedať. Skutočnosť, že faktúry, na ktorých sú uvedení označení dodávatelia, boli
zaúčtované u žalobcu a prípadne boli uvedené v kontrolných výkazoch dodávateľov, nepovažoval za
dôkaz realizácie deklarovaných zdaniteľných plnení. V priebehu dokazovania podľa jeho názoru nebolo
preukázané, že dané doklady boli vystavené na základe reálne uskutočnených zdaniteľných plnení. Na
základe uvedeného označil správnu žalobu ako bezdôvodne podanú a navrhol ju zamietnuť.

27. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného v súdom určenej lehote.

IV.
Konanie na správnom súde

28. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave

je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-12S/13/2021. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 7. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená
senátu 1S Správneho súdu v Bratislave a následne bola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom

pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v Bratislave.

V.
Verejné vyhlásenie rozsudku

29. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu
prechádzalo, a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

30. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 21. novembra 2024, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie
pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli dňa 06. novembra
2024 oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle
Ministerstva spravodlivosti SR.

VI.
Relevantné právne predpisy

31. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona

v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.32. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

33.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

34. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

35. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

36. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti

s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach
a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

37. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

38. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

39. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

40. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

41. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

42. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

43. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie správcu dane o
vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi vo výške 7.000,00 eur za zdaňovacie obdobie
júl 2016, ako aj potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného. Žalovaný a správca dane konštatovali, že
žalobca nepreukázal skutočné dodanie fakturovaných služieb deklarovanými dodávateľmi, keď samotní

dodávatelia - spoločnosť Adept School s.r.o. a spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. popreli
autentickosť faktúr, na podklade ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane, a ďalší dodávateľ
– spoločnosť KOVOSPOL RUNÁK s.r.o. neumožnila príslušnému správcovi dane vykonať daňovú
kontrolu a tvrdenia uvádzané v podanom daňovom priznaní a kontrolnom výkaze nikdy nepreukázala.Žalobca mal za to, že žalovaný na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu dospel k
nesprávnym právnym záverom. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť, či správca dane a následne
žalovaný postupovali pri vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty v súlade s príslušnými právnymi

predpismi a ustálenou súdnou praxou.

44.Správnysúddávaprimárnedopozornosti,žeodpočítaniedanezpridanejhodnotymôžebyťvzmysle
judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky obmedzené v prípadoch, ak (i) zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych

podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva
(napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30. júna 2022, sp. zn.: 3Sžfk/15/2020 alebo
rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 26. októbra 2022, sp. zn.: 2Sžfk/49/2020).

45. Z uvedeného vyplýva, že aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať
medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu

dane z pridanej hodnoty a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu
na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu dane
z pridanej hodnoty primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového
podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza
z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu dane z pridanej hodnoty sú splnené.

46. V zmysle zákona o DPH sa za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane považujú (i)
existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov
a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať
daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie

preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty
za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje
dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať
skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí
byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach

daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane
musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
daňovým subjektom (k tomu nález Ústavného súdu SR zo dňa 07. februára 2023, sp. zn.: IV. ÚS
569/2022).

47. Riadne zistenie a ustálenie skutočností, ktoré má správca dane za preukázané, a skutočností,
ohľadne ktorých existujú pochybnosti, nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré zaťažuje daňový
subjekt, preukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet dane
z pridanej hodnoty. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový

subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké
skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi.

48. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, správca dane a žalovaný
vydalisvojerozhodnutianatompodklade,žežalobcanepreukázalsplneniehmotnoprávnychpodmienok

na odpočítanie dane, a teda, že deklarovaní dodávatelia žalobcu – spoločnosti Adept School s.r.o. a
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. popreli autentickosť faktúr, na ktorých si žalobca uplatnil právo na
odpočítanie dane a rovnako popreli vykonanie služieb prostredníctvom týchto faktúr, a spoločnosť
KOVOSPOL RUNÁK s.r.o. neumožnila príslušnému správcovi dane vykonať daňovú kontrolu a tvrdenia
uvádzané v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2016 nepreukázala, pričom konateľ

tejto spoločnosti F. G. H. odoprel v predmetnej veci vypovedať. V danom prípade tak neobstojí námietka
žalobcu, že boli skúmané reťazce. Správca dane a ani žalovaný neskúmali daňový podvod alebo
zneužitie práva, ale výlučne splnenie hmotnoprávnych podmienok, a preto je uvedená argumentácia
žalobcu v tejto časti nesprávna a pre predmetnú vec irelevantná.

49. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, prvostupňového rozhodnutia a napadnutého
rozhodnutia žalovaného možno konštatovať, že správca dane a žalovaný nepochybili, riadne zistili
skutkový stav a vec správne právne posúdili. Ako spoločnosť Adept School s.r.o., tak aj spoločnosť
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. (resp. ich konatelia) popreli akúkoľvek spoluprácu so žalobcom, poprelivystavenie faktúr, na podklade ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane a dokonca uviedli,
že žalobcu vôbec nepoznajú. Napokon tretí dodávateľ - spoločnosť KOVOSPOL RUNÁK s.r.o. tvrdenia
uvádzané v podanom daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie nepreukázal a dokonca

znemožnil preverenie jeho účtovných dokladov. Na preukázanie opaku, napriek výzve správcu dane
na vyjadrenie sa k zistením skutočnostiam, žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy.

50. Aj vo vzťahu k vyššie uvedenému tak neobstojí žalobná námietka žalobcu, spočívajúca v tvrdení,
že správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Naopak, správca

dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré smerovalo práve k zisteniu, či žalobca splnil hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane.

51. Žalobca bol vo vzťahu k daňovej kontrole pasívny a žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok. Bol to práve žalobca, ktorý bol povinný v prípade, ak si uplatnil právo
na odpočítanie dane, preukázať skutočnosti, ktorými by potvrdil kumulatívne splnenie hmotnoprávnych

podmienok na odpočítanie dane. To sa však nestalo a žalobca následne ani žiadnym spôsobom
nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré v rámci daňovej kontroly vyšli najavo. V rámci daňovej
kontroly podľa názoru správneho súdu (i) nebola preukázaná existencia zdaniteľného plnenia, kedy
deklarovaní dodávatelia popreli, resp. nepotvrdili dodanie služby pre žalobcu a (ii) nebolo preukázané
dodanie deklarovaným dodávateľom, keď deklarovaní dodávatelia Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS

QUATRO, s.r.o. popreli dodanie služby pre žalobcu a uviedli, že žalobcu ani nepoznajú, a dodávateľ
KOVOSPOL RUNÁK s.r.o. tvrdenia uvádzané v podanom daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie
obdobie nepreukázal. Neboli tak kumulatívne splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane.

52. S odkazom na vyššie uvedené je tak nedôvodná námietka žalobcu, že konatelia dodávateľov Adept

School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. vedeli, vedieť mohli alebo vedieť mali o priznaniach
a kontrolných výkazoch. Títo dodávatelia výslovne popreli spoluprácu so žalobcom a dodanie služieb,
a opak nebol žalobcom preukázaný. Uviedli tiež, že nie sú majiteľmi bankových účtov uvedených na
deklarovaných faktúrach. Správny súd pritom, nepopiera existenciu bežnej praxe, že na faktúre sú pri
rôznych úverových produktoch uvedené iné účty, avšak v uvedenom prípade žalobca nijako neobjasnil,

kto je skutočným majiteľom predmetných bankových účtov a v akom vzťahu je k žalobcovi. Navyše
uvedenie čísla účtu a zaplatenie faktúry je formálnou podmienkou, ktorej splnenie pri nesplnení ďalších
hmotnoprávnych podmienok nie je spôsobilé zvrátiť nepriznanie práva na odpočítania dane.

53. Žalobca ďalej v podanej žalobe cituje ustanovenia príslušných právnych predpisov a ním

vybranú judikatúru, a zároveň prezentuje všeobecné tvrdenia bez konkrétnej špecifikácie vo vzťahu
k napadnutému rozhodnutiu a postupu správcu dane, resp. žalovaného. Z tejto časti žaloby nie je
zrejmé, v čom konkrétne (teda na základe akých konkrétnych právnych a skutkových dôvodov) žalobca
považuje napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za nezákonné. Žalobná námietka však
musí spĺňať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu.

Keďže žalobca v žalobe len citoval vybrané ustanovenia právnych predpisov a judikatúru, správny
súd vyhodnotil túto námietku ako všeobecnú a nekonkrétnu. Bolo povinnosťou žalobcu, aby vznesené
námietky dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia
a prvostupňového rozhodnutia v kontexte uplatnených žalobných bodov. Ak tak žalobca neurobil, nesie
bremeno neúspechu žaloby, pretože správny súd nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať žalobné

dôvody za žalobcu.

54. Žalobca následne poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí správca dane konštatuje, že
licencie účtovného programu, v ktorom boli vystavené dotknuté faktúry, zakúpil F. G. H.. Žalovaný podľa
názoru žalobcu nevyhodnotil túto skutočnosť v súlade s daňovým poriadkom a neuviedol konkrétne

zákonné ustanovenia, ktoré mal žalobca porušiť, čo malo mať za následok nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia. Správny súd i túto žalobnú námietku posúdil ako nedôvodnú, pretože
žalobca neuviedol, v čom konkrétne došlo k porušeniu jeho práv. Ako vyplýva z prvostupňového
rozhodnutia, správca dane sa vyjadril, že jeho zamestnanci nahliadnutím do spisu zistili, že vlastníkom
licencie k účtovnému programu, v ktorom boli vystavené žalobcom predložené faktúry, bola spoločnosť

KOVOSPOL RUNÁK s.r.o., ktorej jediným konateľom bol v tom čase F. G. H.. Z uvedeného
konštatovania nemožno vyvodiť nič, čo by smerovalo k porušeniu práv žalobcu, nakoľko v tejto časti
prvostupňového rozhodnutia nebolo zámerom správcu dane popísať určité pochybenie žalobcu, ale len
opísať zistený skutkový stav.55. Vychádzajúc z uvedeného správny súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím nezistil, že by sa príslušné orgány finančnej správy pri svojom rozhodovaní

odchýlili od relevantných zákonných ustanovení. Podľa názoru správneho súdu správca dane ako aj
žalovaný svoje rozhodnutie založili na riadne zistenom skutkovom stave a vec po právnej stránke
správne vyhodnotili, aplikovali príslušné zákonné ustanovenia a rozhodnutie dostatočne odôvodnili.
Žalovaný sa dostačujúco vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. S odkazom na
uvedené, ako aj na obsah administratívneho spisu, správny súd nemôže konštatovať, že by správca

dane akýmkoľvek neprípustným spôsobom zaťažoval žalobcu preukazovaním takých skutočností,
na ktoré by nemal dosah. Jednotlivé zistenia správcu dane, týkajúce sa dodávateľov Adept School
s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO s.r.o. a KOVOSPOL RUNÁK s.r.o. boli pritom logicky vedené snahou
o čo najúplnejšie zistenie skutočného stavu veci so zreteľom na preverenie dodávateľov žalobcu
a s tým spojenej existencie poskytnutia služieb, pri ktorých si žalobca uplatnil odpočet dane z pridanej
hodnoty. S poukazom na uvedené správny súd nemal pochybnosti o správnosti postupu správcu dane

a žalovaného, a preto podanú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

56. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnoodžalobcuspravodlivo
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd

v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.