Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Friday, November 29, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoEk/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412217079
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4412217079.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu
JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr.
XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. D. XX/XX, XXX XX B. E., o vymoženie 212 eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Er/1104/2012 – 9 zo dňa
17. 10. 2012, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd konanie z a s t a v u j e .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 35, § 45 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na

vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spisovej značky SR 08214/11 zo dňa 30. 08. 2011, ktorý mal
nadobudnúť právoplatnosť dňa 26. 09. 2011 a vykonateľnosť dňa 29. 09. 2011 (ďalej len „rozhodcovský
rozsudok“). Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 212
eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 212 eur od 27. 04. 2011 do zaplatenia,
zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 212 eur od 11. 07. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy

konania v sume 130,27 eura, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Vydaniu rozhodcovského
rozsudku predchádzala zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 26. 03. 2010, na základe
ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 500 eur a
dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 436 eur, teda
celkovo zaplatiť 936 eur, a to v 12 mesačných splátkach po 78 eur, počnúc dňom 22. 04. 2010. Súčasťou
zmluvy o úvere sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 15 obsahujú rozhodcovskú

doložku. Podľa nej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
o jej zrušenie, budú riešené a)pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a. s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bode vedené podľa
vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá

žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Občianskeho súdneho poriadku). Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátene sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
veci sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský

súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú
s tým, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

3. Preskúmavajúc predmetnú rozhodcovskú doložku dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v

predmetnejveci,ktorámalazaložiťlegitimitupreexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal
žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože

dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí
mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej
veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Doložka nebola dojednaná
v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Okrem toho

rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho
dodávateľa. Rozhodca akceptoval aj neprimeraný poplatok za poskytnutý úver a 0,25 % denný úrok
(91,25 % p. a.), ktorý súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku - neprimeranú
sankciu. Nevysporiadal sa s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne
porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka

podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo tzv. úver ako absolútny obchod pritom nie je
žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria
aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity
Občianskeho zákonníka. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy) a
naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských

vzťahoch,vzáujmevyššejkvalityživotabežnýchľudí.Vzhľadomnato,žesúdprvejinštanciekonštatoval
neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a domáhal sa,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd vec
nesprávne právne posúdil, nakoľko prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok. Súd v prejednávanej veci na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45
zákona o rozhodcovskom konaní, z čoho mal oprávnený za preukázané, že súd na správne zistený

skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Dodal, že súd v rámci preskúmavania materiálnej
stránkynemôžepreskúmavaťsamotnérozhodcovskékonanie,nakoľkosamotnéustanovenie,oktorésa
súd opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Zdôraznil, že postupom
súdu v tejto veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov

exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal
ďalej, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu súdom prvej inštancie, pretože v niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočného zisťovania skutkového stavu. Namietal ďalej s poukazom na § 53 ods.

4 písm. r) Občianskeho zákonníka, že za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom cieľom tejto úpravy je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde si uplatnia svoje práva. V danej veci teda súd konal nad rámec
zákonných ustanovení.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) ešte predtým, než pristúpi k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťuje, či sú
splnené procesné podmienky, výlučne za splnenia ktorých môže o odvolaní vôbec konať a rozhodnúť.6. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 18. 06. 2012, spísaným pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o

vykonanie exekúcie voči povinnému o vymoženie sumy 212 eur s prísl. Exekučným titulom je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 30. 08. 2011 sp. zn. SR 08214/11 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 26. 09. 2011 a vykonateľnosť dňa 29. 09. 2011. Žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 13. 08. 2012. Následne súd prvej

inštancie vydal napadnuté uznesenie.

7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 17. 10. 2012, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase

účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

8. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný

zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného mimosporového
poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného

sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a

konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

13. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

14. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

15. Súd je povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých
môže konať vo veci a rozhodnúť. Jednou z takýchto procesných podmienok je aj procesná subjektivita
v zmysle § 61 CSP, ktorá sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti.

16. Súd je povinný vždy skúmať, či ten, kto vystupuje v konaní ako účastník (strana), má spôsobilosť
byť účastníkom konania. Na nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania musí súd prihliadnuť aj
bez návrhu a kedykoľvek v každom štádiu konania.

17. Odvolací súd po tom čo mu bol spis súdu prvej inštancie predložený zistil, že povinný zomrel dňa XX.

XX. XXXX, teda po rozhodnutí súdu prvej inštancie ale pred rozhodnutím odvolacieho súdu o podanom
odvolaní. Z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 8D/497/2014-60, Dnot 17/2015 zo dňa 23.
10. 2015 odvolací súd zistil, že Okresný súd Nové Zámky vydal obstaravateľovi pohrebu F. G. majetok
nepatrnej hodnoty a zároveň dedičské konanie zastavil. Odvolací súd po tom čo mal za preukázané,že povinný zomrel bez toho, aby bolo možné v konaní pokračovať s jeho nástupcom, prihliadol na
podmienky konania a po zistení, že nie sú splnené a zároveň nedostatok procesnej subjektivity nie je
možné odstrániť, konanie zastavil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu
v konaní vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej

zodpovednosti podľa ustanovenia § 256 CSP znamená, že trovy je povinná uhradiť tá zo strán, ktorá
zavinila, že vznikli. V danom prípade povinný stratil procesnú subjektivitu, prestal byť účastníkom v
exekučnom konaní, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania. Z dôvodu, že niet subjektu, ktorý by
mal znášať náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd v súlade s čl. 4 ods. 2 CSP rozhodol tak,
že oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.