Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 15, 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424010340
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6424010340.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, v trestnej veci proti obv. A.
B. C., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona účinného do 6.8.2024, dňa
15.1.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku v spojení s § 215 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku, z dôvodu § 9
ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku zastavuje trestné stíhanie obvineného A. B. C., nar. X.X.XXXX vo D. E.,

trvale bytom F. G. H. XXX, stíhaného pôvodne pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/
Tr. zákona účinného do 6.8.2024, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v úmysle získať finančný prospech podvodným konaním na podklade splnomocnenia udeleného A.
I. J., dňa 11.4.2017 v Banskej Štiavnici, ktorým ho splnomocnila na úkony súvisiace s predajom ich
spoločného rodinného domu, ktorý obaja vlastnili v 1-ici k celku, dňa 6.7.2017 v Banskej Bystrici uzatvoril

kúpnu zmluvu so svojim otcom K. B. C., nar. XXXX, ktorý návrh na vklad spolu s predmetnou zmluvou
podal dňa 6.7.2017 na katastrálnom odbore Okresného úradu v Banskej Štiavnici, kde touto zmluvou A.
I. J., v tom čase E., nar. XXXX, v tom čase trvale bytom L. M., predávala spoluvlastnícky podiel v 1-ici
k celku k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie L. M. ako parcely registra
„C“ katastra nehnuteľností, a to č. 2022 zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 132 m2 a na nej stojaci

rodinný dom súpisné číslo XXXX, č. 2023/1 záhrada s výmerou 3067 m2 a č. 2023/2 záhrada s výmerou
1789 m2, a to za kúpnu cenu vo výške 32.500,-Eur, ktorá suma mala byť v zmysle uzavretej kúpnej
zmluvy uhradená do 31.12.2018 na účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý však bol účtom
A. B. C. a nie účtom A. I. J., pričom kúpna cena vo výške 32.500,-Eur doposiaľ nebola A. I. J. uhradená,
čím týmto svojím konaním spôsobil A. I. J., nar. XXXX, t.č. bytom M. E., škodu vo výške 32.500,-Eur,
pretože trestné stíhanie je premlčané podľa § 87 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podala na tunajšom súde dňa 25.6.2024 obžalobu
pod sp. zn. 2 Pv 72/22/6613-43 zo dňa 25.6.2024 na obv. A. B. C., nar. X.X.XXXX vo D. E., pre skutok
právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona účinného do
6.8.2024, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený v obžalobe.
Dňa 6.8.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

V dôsledku novelizácie Tr. zákona došlo ku viacerým zásadným zmenám, ktoré majú podstatný význam
pre posúdenie trestnosti skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Novelizáciou Tr. zákona došlo o.i.
ku zvýšeniu hranice malej škody na sumu prevyšujúcu 700 eur, väčšej škody na sumu prevyšujúcu
20.000 eur, značnej škody na sumu prevyšujúcu 250.000 eur a škody veľkého rozsahu na sumu
prevyšujúcu 650.000 eur ( § 125 ods. 1 Tr. zákona ).

V zmysle § 2 ods. 1 Tr. zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnúúčinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší. V konkrétnom prípade nepochybne pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti
za žalovaný skutok je nevyhnutné aplikovať Trestný zákon v znení platnom a účinnom od 6.8.2024,

keďže použitie tohto je pri posúdení trestnosti činu pre páchateľa priaznivejšie.

Vyššie uvedeným zákonom č. 40/2024 Z. z. došlo taktiež k novej právnej úprave premlčania trestného
stíhania a preto súd preskúmal, či v predmetnej trestnej veci nie je trestné stíhanie premlčané. V zmysle
§ 87 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona účinného od 6.8.2024 trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby,

ktorá je päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzbu prevyšujúcou tri roky.

Podľa Trestného zákona účinného od 6.8.2024 je potrebné žalovaný skutok právne kvalifikovať už nie
ako zločin, ale ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, pri ktorom zákon ustanovuje
výmeru trestnej sadzby trestu odňatia slobody až na štyri roky. V zmysle citovaného § 87 ods. 1 písm.

d/ Tr. zákona účinného od 6.8.2024 je pri tomto prečine ustanovená premlčacia doba 5 rokov.

Podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou
obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej
sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu, trestné

stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.

Podľa § 215 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku, prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je trestné stíhanie
neprípustné podľa § 9.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno
v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Pri posudzovaní otázky či nová
úprava premlčania ako zložka trestnosti činu sa vzťahuje aj na trestné stíhania začaté pred účinnosťou

zákona č. 40/2024 Z. z., súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024-761 zo dňa
3.7.2024, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 6.8.2024 pod č. 215/2024
Z. z.. Ústavný súd v tejto súvislosti v bodoch 390 a 391 odôvodnenia uviedol, že premlčanie trestného
stíhania je jedným z komponentov inštitútu trestnosti činu, ktorého sa ústava dotýka z intertemporálneho
hľadiska v čl. 50 ods. 6. Je potrebné odlíšiť trestnosť činu a ukladanie trestu ako inštitúty pokryté

označeným ústavným ustanovením s priemetom do § 2 ods. 1 Trestného zákona a výkon trestu, ktorý je
mimorežimutejtoúpravy,atoajvprípadehmotnoprávnychustanovenítýkajúcichsavýkonujednotlivých
druhovtrestov(napríkladatypickyúpravapodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobody).
Premlčanie ako zložka trestnosti činu v prípade, že dôjde k jej zmierneniu, čo je spravidla pretavené
do skrátenia premlčacích dôb, pôsobí aj na vzťahy pred schválením novej priaznivejšej úpravy. Popri

explicitnom zakotvení pravidla podľa čl. 50 ods. 6 druhej vety ústavy o spätnom pôsobení neskoršej
priaznivejšej úpravy ústavný súd považuje za vhodné upozorniť aj na rozsudok ESĽP Scoppola proti
Taliansku (č. 2) zo 17.9.2009, č. 10249/03, ktorý sa v oblasti nielen zákazu retroaktivity nepriaznivej pre
páchateľa, ale aj v oblasti príkazu retroaktivity pre páchateľa priaznivej priklonil pri aplikácii čl. 7 ods. 1
dohovoru k našej ústavnej koncepcii, aj keď by aj opačné riešenie bolo v tomto konaní ústavného súdu

vzhľadom na čl. 50 ods. 6 a čl. 154c ods. 1 ústavy nepodstatné (podobne ESĽP rozhodol vo veci Jidic
proti Rumunsku – rozsudok č. 45776/16 z 18. 2. 2020).

Dňa28.11.2024bolotrestnoprávnymkolégiomNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyprijatéstanovisko
č. Tpj 129/2024, v zmysle ktorého sa uvádza, že z ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona pri jeho

výklade v súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť posúdiť trestnosť činu a
uložiť trest podľa neskôr účinného zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší než zákon účinný v čase, keď
bol čin spáchaný. Imanentnou súčasťou trestnosti činu je premlčanie trestného stíhania, čo v prípade
skrátenia premlčacích dôb zmenou zákona (ich samotnou úpravou alebo ako dôsledok zmeny inej časti
zákona) znamená, že hmotnoprávne účinky prerušenia premlčania trestného stíhania podľa § 87 ods.

3 Trestného zákona, spočívajúce v začatí novej premlčacej doby podľa § 87 ods. 4 Trestného zákona,
zostávajú zachované iba vtedy, ak k úkonom alebo skutočnostiam spôsobujúcim prerušenie premlčania
trestného stíhania došlo pri ich spätnom posudzovaní v skrátenej, a teda pre páchateľa priaznivejšejpremlčacej dobe. To ale neplatí pri trestných činoch taxatívne vypočítaných v ustanovení § 87 ods. 7
Trestného zákona, ak ich spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie.

Zo záverov Ústavného súdu i Najvyššieho súdu SR možno nepochybne vyvodiť právny záver, že
v predmetnej trestnej veci je nutné stíhaný skutok posudzovať podľa zákonnej úpravy pre páchateľa
priaznivejšej tzn. podľa Tr. zákona účinného od 6.8.2024, a to aj vo vzťahu k premlčaniu trestného
stíhania. Súd mal nesporne preukázané, že obvinenému bolo za žalovaný skutok vznesené obvinenie
po uplynutí 5-ročnej premlčacej doby, a to uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad

Hronom, Odbor kriminálnej polície pod ČVS:ORP-294/2-VYS-ZH-2021 zo dňa 30.12.2022, ktoré bolo
obvinenému doručené dňa 10.1.2023. Stíhaný skutok, ktorý bol pôvodne právne kvalifikovaný ako zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona účinného v tom čase mal obvinený spáchať
uzatvorením kúpnej zmluvy dňa 6.7.2017, pričom k dokonaniu činu došlo prevodom vlastníckeho práva
k predávanému spoluvlastníckemu podielu na rodinnom dome a ďalších nehnuteľnostiach - pozemkoch
v podielovom spoluvlastníctve poškodenej, a to povolením vkladu vlastníckeho práva v prospech

kupujúceho do katastra nehnuteľností, k čomu došlo rozhodnutím Okresného úradu Banská Štiavnica,
katastrálny odbor č. D. XXX/XXXX zo dňa 7.7.2017. Podľa § 87 ods. 3 Trestného zákona sa premlčanie
trestného stíhania prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po
ňom nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie
alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu obvineného okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne

zrušené alebo ak páchateľ bol v premlčacej dobe právoplatne odsúdený za nový úmyselný trestný čin
spáchaný v premlčacej dobe, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší. Z odpisu
registra trestov je zrejmé, že obvinený v premlčacej dobe nebol odsúdený za trestný čin a teda k
prerušeniu premlčacej doby v tomto prípade nedošlo.

Na základe uvedených skutoeností súd rozhodol v zmysle § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku v spojení
s § 215 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku, z dôvodu § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku o zastavení trestného
stíhania obvineného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť v lehote do 3 ( troch ) pracovných

dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Sťažnosť
má odkladný účinok.

V zmysle § 9 ods. 4 Tr. poriadku sa v trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného
v odseku 1 písm. a), pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o

zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá.