Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223201072
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4223201072.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobkyne: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, E., zastúpená: JUDr. Lívia Kňažiková, advokátka so sídlom Nám.
M. R. Štefánika 6, Komárno, IČO: 31167586, proti žalovanému: Slovenská správa ciest, rozpočtová
organizácia zriadená Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii SR, Dúbravská cesta 3, 841 04

Bratislava, IČO: 003328, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.
s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, zastúpený: JUDr. Danuše
Tichá s. r. o., Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 52058310, o zaplatenie 4.078,80 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 10C/17/2023-282
zo dňa 9. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom III. výroku m e n í tak, že žalobkyni priznáva

proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a v napadnutom IV. výroku uznesenie súdu
prvej inštancie z r u š u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť, v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 2.945,80 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.945,80 eura od 12.02.2023 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na

náhradu trov konania vo výške 44,44 % a taktiež rozhodol, že štát má proti žalobkyni nárok na náhradu
trov tlmočenia v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil poukazom na ustanovenia
§ 415, § 420, § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 444 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, § 9a ods. 1, 3 cestného
zákona, § 12 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon
o pozemných komunikáciách, čl. III. písm. b) Zriaďovacej listiny Slovenskej správy ciest zo 14.02.2005.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa doručila súdu 05.04.2023 žalobu o náhradu
škody na zdraví, ktorou žiadala zaplatenie 4.078,80 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od
13.01.2023 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 11.05.2021 v čase medzi 20.00 h a 22.00 h
v meste Komárno na ceste č. II/63 a II/64 na Vážskom moste v smere od Komárna na Nové Zámky
na chodníku pre chodcov utrpela zranenia tým, že stúpila do nevyznačenej jamy hlbokej asi 60-70 cm,
ktorá sa nachádzala na chodníku pre chodcov a nebola zakrytá ani vyznačená. Takto sa jej zasekla

pravá dolná končatina v jame, z ktorej ju museli vyslobodiť záchranári Zamed Komárno a Hasičský
zbor Komárno, pričom v dôsledku tejto nehody utrpela zlomeninu jabĺčka pravého kolena a zlomeninuzákladne 2. a 3. záprstnej kostičky nohy. Cesta č. 64 je cestou I. triedy, teda ide o štátnu cestu, ktorá
sa nachádza v správe žalovaného a v zmysle § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 sa v správe žalovaného
nachádza aj chodník. Podľa odborného vyjadrenia F. G. E. č. 15/2022 bola dĺžka liečenia a PN určená

v rozsahu 2-3 mesiace a určil bodové ohodnotenie úrazu spolu 180 bodov. Hodnota bodu pre rok 2021
bola 22,66 eura. Žalobkyňa doručila žalovanému výzvu na náhradu škody z 09.01.2023, ktorú prevzal
12.01.2023 s tým, že svoju odmietavú odpoveď zaslal žalobkyni zo 06.02.2023.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril vo svojom podaní z 26.04.2023, v ktorom namietol miestnu

nepríslušnosť súdu, nezrozumiteľnosť žalobného návrhu, ako aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi zranením žalobkyne a časom skutku. Z
obsahu žaloby a príloh nevyplývalo, že by žalobkyňa pri úraze 11.05.2021 utrpela taký rozsah zranení,
aký je uvádzaný v lekárskych záznamoch z 12.05.2021, pretože zo záverov lekára z 11.05.2021
vyplývalo iba pomliaždenie členka. Až z lekárskeho záznamu z 12.05.2021 vyplývalo konštatovanie
zlomeniny jabĺčka a predpriehlavkových kostičiek, avšak bez akejkoľvek príčinnej súvislosti s pozemnou

komunikáciou v správe žalovaného.

4. Po vykonanom dokazovaní a to výsluchom žalobkyne, ako aj výsluchom svedkov: H. B., A. A. C.,
I. I., J. A., F. K. E., a listinami: výzva na náhradu škody z 09.01.2023 spolu s doručenkou, vyjadrenie k
výzve zo strany SSC, zápis Hasičského a Záchranného zboru č. l. 10-12, odborné vyjadrenie č. 15/2022,

röntgenové snímky č. l. 30-35, lekárske správy č. l. 20-29, odpoveď Mestského úradu Komárno z
28.12.2022, fotografie č. l. 86, 164, preberací protokol č. l. 166-174, informácia o východe a západe
slnka na č. l. 165 a znaleckým posudkom č. 5/2024 spolu s doplnenou znaleckou doložkou č. l. 25, súd
prvej inštancie zistil skutkový stav veci, v rámci ktorého poukázal na výsluchy a z listinných dôkazov
zistil, že žalobkyňa výzvou z 09.01.2023 žiadala žalovaného o zaplatenie žalovanej sumy v lehote 30

dní od doručenia výzvy, ktorú si žalovaný prevzal 12.01.2023. Zo správy hasičského a záchranného
zboru vyplývalo, že príjazd na miesto nehody bol o 22.00 h a odjazd o 22.26 h, pričom na mieste bolo
zistené, že ide o zaseknutú nohu chodkyne - žalobkyne medzi betónovou konštrukciou na vážskom
moste a na mieste sa nachádzala posádka RZP. Príslušníci pomocou jednoduchého ručného náradia
odhrabali zem spod betónovej konštrukcie a vyslobodili nohu osoby, ktorá bola potom naložená do

vozidla RZP. Z informácie o východe a západe Slnka na 11.05.2021 vyplývalo, že východ bol o 4.58
h a západ o 20.12 h. Zo záverov odborného vyjadrenia č. 15/2022 vyplývalo, že žalobkyňa bola
vyšetrená 11.05.2021 v Nemocnici Agel v Komárne na chirurgickej ambulancii lekárom F. E., ktorý zistil u
poškodenejpomliaždenienohyvpravovoblastizáprstnýchkostičiek.BoloprevedenéRTGnohyačlenka
vpravo so záverom vyšetrenia z 12.05.2021 - zlomenina základne 2. a 3. záprstnej kostičky nohy vpravo

s miernym posunom úlomkov. RTG vyšetrenie urobil a vyhodnotil lekár rádiodiagnostického oddelenia
NemocniceAgelvKomárneF.H.L..Prepretrvávajúcebolestiajvoblastipravéhokolenabolapoškodená
vyšetrená dňa 12.05.2021 v Nemocnici Agel v Komárne na chirurgickej ambulancii lekárom F. M. E. F.,
ktorá diagnostikovala u poškodenej zlomeninu jabĺčka pravého kolena s miernym posunom úlomkov. U
poškodenej bolo 12.05.2021 prevedené RTG vyšetrenie pravého kolena so záverom - fraktúra patelly

bez posunutia úlomkov. Pre utrpené poranenia bola poškodenej nasadená sadrová fixácia a liečba.
Mechanizmus zranení poškodenej dňa 11.05.2021 bol pravdepodobne pôsobením tupého násilia na jej
pravé koleno a do oblasti záprstných kostičiek pravej nohy. Poranenia mohli vzniknúť tak, ako to uvádza
poškodená a táto bola obmedzená v obvyklom spôsobe života bolesťami v mieste jednotlivých zranení.
Dĺžku liečenia by F. E. určil na 2 - 3 mesiace a bodovo ohodnotil zranenia žalobkyne takto: zlomenina

jabĺčka 60 bodov, zlomenina predpriehlavkových kostičiek 60 bodov, zvýšenie sadzby podľa § 9 ods. 4
bod b zákona č. 437/2004 Z.z. o polovicu, spolu 180 bodov. Zo záverov znaleckého posudku č. 05/2024
vyplývalo bodové ohodnotenie nasledovne: zlomenina bázy druhej a tretej predpriehlavkovej kostičky
pravej nohy s miernym posunom 60 bodov, zlomenina dolnej tretiny jabĺčka pravého kolena bez posunu
55 bodov, pomliaždenie ťažšieho stupňa a odreniny pravého kolena 15 bodov, spolu 130 bodov. Pri

hodnote jedného bodu vo výške 22,66 eura činí bolestné spolu 2.945,80 eura.

5. Vzhľadom na námietky žalovaného vo vyjadrení k žalobe súd prvej inštancie uviedol, že príslušnosť
súdu bola založená podľa § 19 písm. b) CSP. Čo sa týkalo pasívnej vecnej legitimácie, mal za to, že
táto je jednoznačne daná s poukazom na § 8 ods. 2 Vyhlášky č. 35/1984. Rovnako poukázal na článok

III. písm. b) Zriaďovacej listiny Slovenskej správy ciest zo 14.02.2005, ako aj na stanovisko Mestského
úradu Komárno z 28.12.2022. Spochybňovanie pasívnej vecnej legitimácie a skutočnosti, že žalovaný
je síce správcom cesty, ale nie chodníka na Vážskom moste, zo strany žalovaného až na poslednom
pojednávanísodkazomna§2zákonač.138/1991Zb.,vnímalsúdakoúčelové.Vovecinebolosporným,že žalovaná spadla do nevyznačenej jamy na chodníku na takzvanom Vážskom moste na ceste č. I/64
a že pri páde utrpela zranenia chodidla. Sporným bolo, či dôsledkom tejto nehody utrpela zlomeniny
predpriehlavkových kostí a jabĺčka na pravej nohe a bodové ohodnotenie týchto zranení.

6. Žalobkyňa sa ako poškodená domáhala voči žalovanému, ako správcovi komunikácie, náhrady
škody na zdraví, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku pádu zapríčineného závadou v schodnosti chodníka.
V zmysle § 9 ods. 2 cestného zákona závady v schodnosti miestnych komunikácií určených pre
chodcov alebo v schodnosti chodníkov sú bez prieťahov povinní odstraňovať správcovia miestnych

komunikácií. Vyhláška č. 35/1984 Zb. v § 12 ods. 5 definuje závady v schodnosti chodníka tak, že
sú to závady obdobné závadám v zjazdnosti (§ 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb.), ktorými sú
najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne
uložený udržiavací materiál a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje, pokiaľ
tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. Ustanovenie § 9a
ods. 3 cestného zákona upravuje zodpovednosť správcu miestnej komunikácie za škody tak, že

správca miestnej komunikácie zodpovedá za škodu, ktorej príčinou bola závada v schodnosti miestnej
komunikácie určenej pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov okrem prípadu, že preukáže, že nebolo
v medziach možností túto závadu odstrániť ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Predpokladmi
zodpovednosti správcu komunikácie za škodu v zmysle § 9a ods. 3 cestného zákona teda sú: 1)
závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov, na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch

ciest cez mestá a obce, miestnych komunikáciách určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch,
2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi závadami a vznikom škody. Závada v schodnosti miestnej
komunikácie zakladá objektívnu zodpovednosť správcu komunikácie. Správca miestnej komunikácie
však nezodpovedá za akúkoľvek škodu vzniknutú v súvislosti so závadou v schodnosti, keďže zákon
pripúšťa možnosť exkulpácie, ktorou sa správca miestnej komunikácie môže vyviniť preukázaním

liberačných dôvodov podľa § 9a ods. 3 cestného zákona, teda ak preukáže, že nebolo v medziach
jeho možností závadu odstrániť alebo na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. V prejednávanej veci
nebolo zo strany žalovaného žiadnym spôsobom preukázané, že by na závadu v schodnosti chodníka
upozornil predpísaným spôsobom (alebo aspoň akýmkoľvek iným spôsobom) a rovnako nepreukázal,
že nebolo v jeho medziach tieto závady odstrániť. Žalovaný sa snažil preukázať, že v čase nehody bola

ešte dostatočne dobrá viditeľnosť na to, aby si žalobkyňa závadu v schodnosti chodníka mohla a mala
všimnúť aj tak, že súdu predložil rozpis východu a západu slnka k 11.05.2021. Z tohto však vyplývalo,
že západ Slnka bol o 20.12 h., pričom súd z vykonaného dokazovania ustálil, že nehoda sa musela
stať medzi 20. a 22. hodinou, najskôr však okolo 21.00 h, a to aj vzhľadom na výjazd Hasičského a
záchranného zboru o 21.56 h. Z uvedeného vyplývalo, že pokiaľ aj ešte nebola tma, svetelné podmienky

rozhodne nezodpovedali podmienkam za denného svetla. Toto však podľa názoru súdu vo veci nebolo
relevantné, pretože ani dobré svetelné podmienky by žalovaného neboli spôsobilé vyviniť, a to s
poukazom na § 9a ods. 3 cestného zákona. Čo sa týkalo protiprávneho konania žalovaného, súd prvej
inštancie bol toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo ustálené, že diera v chodníku sa v čase
nehody nachádzala. Žalobkyňa popísala nehodový dej konzistentne v žalobe, ako aj v rámci výpovede

na pojednávaní. Zasahujúci hasiči, ktorí vo veci vystupovali ako svedkovia, tento popis skutkových
okolností potvrdili a potvrdili aj skutočnosť, že v chodníku sa nachádzala neoznačená jama, ktorej
označenie (opáskovanie) vykonali až zasahujúci príslušníci Hasičského a záchranného zboru Komárno
po vyslobodení žalobkyne. Ohľadom zranení žalobkyne lekár F. G. E. v odbornom vyjadrení č. 15/2022
uviedol, že mechanizmus zranení poškodenej dňa 11.05.2021 bol pravdepodobne pôsobením tupého

násilia na jej pravé koleno a do oblasti záprstných kostičiek pravej nohy. Poranenia mohli vzniknúť
tak, ako to uvádzala poškodená. Znalec v posudku č. 05/2024 uviedol, že žalobkyňa podľa lekárskej
správy a dokumentácie v spise z 11.5.2021 o 22.46 h. utrpela pomliaždenie členka vpravo. Tento
záver bol ale nesprávny. Vyhodnotenie RTG službukonajúcim lekárom bolo chybné. Pri revízii RTG
snímku konštatoval, že sa jedná o zlomeninu bázy druhej a tretej predpriehlavkovej kosti s miernym

posunom. Bolo podľa neho možné konštatovať, že poškodená pri nehode utrpela zlomeninu bázy
druhej a tretej predpriehlavkovej kosti pravej nohy s miernym posunom, zlomeninu dolnej tretiny jabĺčka
pravého kolena bez posunu a pomliaždenie a odreniny pravého kolena nad jabĺčkom. Mechanizmus
vzniku poranení u poškodenej bol ten, že poškodená počas chôdze dostúpila do jamy na chodníku
pravou dolnou končatinou, ktorá sa prudko prepadla do diery zhruba do výšky kolena. Zlomenina

predpriehlavkových kostí vznikla pri prudkom zasunutí pravej nohy medzi korene a zlomenina jabĺčka
mohla vzniknúť dvoma spôsobmi. Buď nastal pri dopade pravej dolnej končatiny do jamy silný úder
pravého kolena o tvrdý okraj jamy na chodníku (o tom svedčí aj pomliaždenie prednej časti pravého
kolena, opuch kolena, ako aj odreniny kolena). Tento mechanizmus bol veľmi pravdepodobný. Druhoumožnosťou bol nepriamy vznik zlomeniny, kedy pri prudkom napnutí štvorhlavého svalu pravého stehna
dochádza k odlomeniu dolnej tretiny jabĺčka. Tento mechanizmus bol málo pravdepodobný, pretože
koleno bolo opuchnuté a odrené. Príznaky zlomeniny jabĺčka sa prejavia v časovom intervale ihneď

po úraze. Stanovenie diagnózy je ľahké, pokiaľ sa vyskytne iba zlomeniny jabĺčka. Ťažšie je to pri
výskyte viacerých zlomenín súčasne, kedy si pacient sťažuje na najbolestivejšie miesto. Neskôr po
upokojení si sťažuje aj na ostatné bolestivé oblasti. Závisí to od množstva faktorov, pri danom prípade
mohla byť bolestivejšia zlomenina predpriehlavkových kostí. Zlomenina jabĺčka nebola vôbec posunutá.
V praxi sa stáva, že pri prvotnom vyšetrení pacienta nie je stanovená úplná, presná a konečná

diagnóza a vo všeobecnosti je možné, že niektoré zranenia sa neprejavia hneď, ale s odstupom času.
Niektoré závažnejšie poranenia sú svojimi príznakmi a bolestivosťou v popredí pozornosti pacienta i
vyšetrujúceho lekára. Ak aj pri úraze nastala zlomenina, avšak bez posunu, niekedy to nie je vidieť ani na
RTG. Vo všeobecnosti pri súčasnej zlomenine predpriehlavkových kostí a jabĺčka je možné, že pacient
intenzívnejšie pociťuje iba jednu z bolestí. Lekárske ošetrenia a liečba žalobkyne spočívali vo fixácii
pravej nohy, pravého členka a pravého kolena sadrovou fixáciou do výšky hornej tretiny stehna po dobu

od 12.05.2021 do 09.06.2021. Po sňatí sadry trvala rehabilitácia členka a kolena do 29.07.2021. Doba
liečenia žalobkyne teda trvala od 11.05.2021 do 29.07.2021, táto doba je primeraná, plne indikovaná
a adekvátna popísaným zraneniam. PN by bola u žalobkyne, ak by bola v pracovnom pomere a robila
by fyzicky náročnú prácu, cca 2 až 3 mesiace. Ak by robila fyzicky nenáročnú prácu, stačila by PN 2
mesiace. Žalobkyňa v čase úrazu nebola zamestnaná, preto nebola PN. Žalobkyňa bola obmedzovaná

v obvyklom spôsobe života počas prvých desiatich dní s nutnosťou užívania liekov, dennými injekciami
až do 09.06.2021 a následne nutnosťou chodenia na rehabilitačné procedúry a cvičenia. Ohľadom
príčinnej súvislosti zranení žalobkyne s nehodou na chodníku v správe žalovaného súd prvej inštancie
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009 a ustálil, že príčinná
súvislosť musí byť daná, čo však neznamená, že musí ísť o pravdepodobnostnú hodnotu nie nižšiu

ako 100 %. Odborná právnická komunita pracuje dokonca s pojmom takzvanej „praktickej istoty“,
pod ktorou sa skrýva „expertná epistemická pravdepodobnosť - ako presvedčenie sudcu, ktoré nie je
spochybňované žiadnymi racionálnymi objektívnymi pochybnosťami (a na neracionálne a neobjektívne/
subjektívne pochybnosti sa neprihliada), a je teda výsledkom „starostlivého uváženia“, ako „objektívna
istota“. (N., O., J., F. G. pravdy a istoty v procesnom práve (právno-filozofické a právnohistorické pozadie

problému), Vedecký odborný článok, Právnické listy 2/2022, s. 21). Z vykonaného dokazovania súdu
vyplývalo, že táto miera istoty príčinnej súvislosti daná je. Okrem stanovísk lekárov súd prvej inštancie
poukázal aj na výsluchy svedkov. Matka a švagriná žalobkyne vo veci zhodne vypovedali, že medzi
tým, ako sa žalobkyňa vrátila v noci z 11. na 12. mája domov a vyšetreniami v Nemocnici Agel v
Komárne dňa 12.05.2021, sa žalobkyni nestal žiaden ďalší úraz a to najmä preto, že sa takmer vôbec

nevedela pohybovať vzhľadom na veľké bolesti v pravej nohe. Matka žalobkyne zároveň vypovedala,
že na bolesti v celej nohe, aj v kolene, sa žalobkyňa sťažovala, odkedy ju prvýkrát brala v noci domov
z pohotovosti. Zasahujúci hasiči vypovedali, že žalobkyňa mala pravú nohu v jame zakliesnenú až po
vyše kolena. Všetky vyššie uvedené okolnosti a zistený skutkový stav odôvodňujú podľa názoru súdu
záver o existencii príčinnej súvislosti medzi zraneniami žalobkyne a jej pádom do jamy v chodníku v

správe žalovaného.

7. Vzhľadom na to, že súd vzhliadol zodpovednosť žalovaného za nehodu žalobkyne, pristúpil k
posudzovaniu výšky nároku žalobkyne, pričom zistil, že žaloba je čiastočne dôvodná a to v rozsahu
náhrady za bolesť vo výške 2.945,80 eura v zmysle bodového ohodnotenia znalca F. P. B. zo znaleckého

posudku č. 5/2024, ktorý určil bolestné žalobkyne v rozsahu 130 bodov, čo pri hodnote 1 bodu za rok
2021 vo výške 22,66 eura tvorí spolu 2 945,80 eura. Znalec uviedol, že doba liečenia žalobkyne trvala od
11.05.2021 do 29.07.2021, táto doba je primeraná, plne indikovaná a adekvátna popísaným zraneniam.
PN by bola u žalobkyne, ak by bola v pracovnom pomere a robila by fyzicky náročnú prácu, cca 2 až 3
mesiace. Ak by robila fyzicky nenáročnú prácu, stačila by PN 2 mesiace. Žalobkyňa v čase úrazu nebola

zamestnaná, preto nebola PN. Žalobkyňa bola obmedzovaná v obvyklom spôsobe života počas prvých
desiatich dní s nutnosťou užívania liekov, dennými injekciami až do 09.06.2021 a následne nutnosťou
chodenia na rehabilitačné procedúry a cvičenia. Sadzba hodnotenia za bolesť sa zvyšuje podľa § 9
ods. 5 písm. b) zákona č. 437/2004 vtedy, ak poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob
liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, čo nebol tento prípad. Bodové ohodnotenie stanovil znalec

nasledovne: zlomenina bázy druhej a tretej predpriehlavkovej kostičky pravej nohy s miernym posunom
60 bodov, zlomenina dolnej tretiny jabĺčka pravého kolena bez posunu 55 bodov, pomliaždenie ťažšieho
stupňa a odreniny pravého kolena 15 bodov, spolu 130 bodov. Vo zvyšnej časti nároku žalobkyne súd
žalobu zamietol.8. Čo sa týkalo úrokov z omeškania, súd tieto priznal žalobkyni z priznanej sumy od 12.02.2023
vzhľadom na to, že predžalobnou výzvou z 09.01.2023 požiadala žalobkyňa žalovaného o zaplatenie

žalovanej sumy v lehote 30 dní od doručenia výzvy, ktorú si žalovaný prevzal 12.01.2023. Táto lehota
uplynula žalovanému 11.02.2023 a od 12.02.2023 sa dostal prvý deň do omeškania.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP,
podľa pomeru úspechu strán v spore. Žalobkyňa bola úspešná v pomere 72,22 % a žalovaný bol

úspešný v pomere 27,78 %. Súd preto žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 44,44 %. O výške trov konania rozhodne súdny úradník tunajšieho súdu po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Intervenienta súd nezaviazal na náhradu trov
konania vychádzajúc z rozhodnutia publikovaného vo vydaní: Sborník stanovisek, zpráv o rozhodování
soudů a soudních rozhodnutí Nejvyšších soudů ČSSR, ČR a SSR 1970 - 1983: O občanském soudním
řízení a o řízení před státním notářstvím / Nejvyšší soud ČSSR na strane 621: „Poisťovňa vystupujúca v

konaní ako vedľajší účastník nemôže byť zaviazaná na žiadne plnenie, aj keď je v dôsledku zákonného
poistenia povinná nahradiť škodu za poškodeného.“

10. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol o tom, že má proti žalobkyni nárok na náhradu trov tlmočenia
dňa 04.10.2023 v plnom rozsahu, pretože išlo o tlmočenie výpovede svedkyne H. B., ktorej výsluch

navrhla vykonať žalobkyňa. Vychádzal zo zásady, že štátu nemôžu vzniknúť trovy okrem prípadu, že
tlmočenie je potrebné zabezpečiť sporovej strane, ktorá má právo, aby sa pojednávalo v jej materinskom
jazyku.Ztohtodôvodumalsúdzato,žetrovytlmočeniamáznášaťsporovástrana,ktoránavrhlavypočuť
svedka, ktorý tlmočenie potreboval. Keďže súd nahradil tlmočníkovi jeho odmenu a hotové výdavky, má
proti žalobkyni nárok na náhradu týchto trov.

11.ProtitomutorozsudkuvovýrokuIII.aIV.podalavzákonnejlehoteodvolaniežalobkyňa,považujúcich
za nesprávne, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala
jejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýprocesarozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala pritom na žalovanú

sumu a skutočnosť, že na návrh žalovaného bol vypracovaný znalecký posudok, ktorým bola určená
výška v počte bodov 130, čo činilo bolestné v sume 2.945,80 eura. Súd prvej inštancie o nároku
na náhradu trov konania rozhodol vo výške 44,44%, s čím nesúhlasila a mala za to, že súd prvej
inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci o nároku na náhradu trov konania. Súd
prvej inštancie mal pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na náhradu trov konania zohľadniť skutočnosť,

že rozhodnutie o výške plnenia záviselo v konečnom dôsledku od znaleckého posudku. Poukázala
na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 56/2017-12 zo dňa 08.02.2017 a dôvodovú správu
k § 255 ods. 1, 2 CSP. Mala za to, že boli splnené predpoklady a dôvody na priznanie výšky
náhrady trov konania v rozsahu 100%. Poznamenala, že žalobkyňa si za účelom uplatnenia svojho
nároku dala vypracovať bodové hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v dobrej

viere u lekára, pričom skutočnosť, že vypracované bodové hodnotenie s poukazom k následnému
vypracovanému znaleckému posudku nebolo správne, nemožno pričítať žalobkyni. Takýto postup
v neprospech žalobkyne považovala za nesprávny, nakoľko žalobkyňa postupovala správne, nemá
potrebné medicínske odborné vzdelanie a preto nemala možnosť akokoľvek zistiť pochybenie pri
vypracovaní odborného vyjadrenia, resp. lekárskeho posudku o hodnotení bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia. Uvedenú skutočnosť bolo potrebné v rámci rozhodovania o nároku na
náhradu trov zohľadniť, nakoľko jej nebolo možné ani pri náležitej opatrnosti predísť.

12. K výroku IV. rozsudku mala za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nesprávne právne posúdi,
takýto postup súdu považovala za porušenie práva žalobkyne na spravodlivé súdne konanie a za rozpor

s ust. § 155 ods. 1 CSP, čím sa javilo byť arbitrárnym. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím o náhrade
trov tlmočenia štátu žalobkyňou porušil povinnosť rovnakého prístupu a rovnakého uplatnenia práv
strán sporu. Mala za to, že priznanie trov tlmočenia štátu voči žalobkyni za navrhnutého svedka, bolo
nesprávne, nedôvodné, v rozpore s princípmi a zásadami spravodlivého súdneho konania. Žalobkyňa
bola v konaní úspešná a navrhnutá svedkyňa využila svoje zákonné právo vypovedať pred súdom

v jazyku, ktorému rozumie, nemá, resp. nemôže byť žalobkyni na príťaž. Žalobkyňa na túto skutočnosť
dosah nemá a nemôže byť vyhodnotená v jej neprospech. Poukázala tiež na rozpor s rozhodovacou
praxou a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. zmenil tak, že žalobkyňa
má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a vo výroku IV. zrušil, prípadnezmenil tak, že štát nemá proti žalobkyni nárok na náhradu tlmočenia v plnom rozsahu. Žiadala tiež
priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

13. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne podané nebolo.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté v napadnutých častiach, v zákonom stanovenej lehote na podanie
odvolania (§ 359 CSP, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti (§ 363 CSP), viazaný rozsahom

odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom III. výroku je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP, nakoľko neboli splnené podmienky na
jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie tak, že žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu
trov prvostupňového konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník a v napadnutom IV. výroku uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. d) CSP zrušiť, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané
neexistovali.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobkyne
a odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie pri nároku na náhradu
trov konania vychádzal zo správneho pomeru úspechu strán v spore a tiež, či správne rozhodol o nároku
na náhradu trov tlmočenia.

16. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že rozhodovanie o trovách konania je integrálnou
súčasťou civilného sporového konania, a ako také spadá pod čl. 46 ods. 1 ústavy, prostredníctvom
ktorého sa zaručuje každému základné právo na súdnu ochranu. Všeobecný súd pri poskytovaní súdnej
ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4
a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo strany sporu na súdnu ochranu. Procesné predpisy,

ktoré upravujú náhradu trov konania, preto je potrebné vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom
a účelom základného práva na súdnu ochranu. Trovy vynaložené účastníkom konania (sporovou
stranou) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takému tvrdenému nároku.

17. Náhrada trov konania je teda nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy,
keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore bola so svojím nárokom
úspešná, bol jej priznaný nárok na ich náhradu od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom
sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Zásada úspechu vo veci (zásada

zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná
strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.
Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech
v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.
Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak

sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci
samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v celom rozsahu. Zásadu úspechu vo veci treba pritom uplatniť aj na konania, v ktorých výška
plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.

Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 924 až 926 s.).

18. Vychádzajúc z obsahu spisu následne odvolací súd zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobkyne

na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví, a to nárok na náhradu za bolesti, pričom žalobkyňa spolu
so žalobou doručila bodové ohodnotenie, vykonané F. E., spolu 180 bodov, t.j. v sume 4.078,80 eura.
V súdnom konaní bol vydaný znalecký posudok č. 05/2024, v ktorom bolo vykonané ďalšie bodové
ohodnotenie, spolu 130 bodov, t.j. v sume 2.945,80 eura. V danom prípade teda určenie výšky náhradyza bolesti záviselo od znaleckého posudku, a preto bolo nevyhnutné žalobkyňu považovať za plne
úspešnú, ak mala plný úspech v spore, čo do základu uplatneného nároku, avšak s tým, že základom pre
výpočet výšky náhrady trov konania bude priznaná (nie uplatnená) suma, preto na rozhodnutie o nároku

na náhradu trov konania bolo potrebné aplikovať zásadu úspechu vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP tak,
ako to aj súd prvej inštancie správne právne uviedol. Následne však súd prvej inštancie nesprávne určil
pomer úspechu strán v spore tak, že žalobkyni priznal čiastočný úspech, preto odvolací súd napadnuté
uznesenie v III. výroku, týkajúcom sa nároku na náhradu trov konania, zmenil podľa § 388 CSP tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, majúc pritom za to, že neboli splnené podmienky na jeho

potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19. Iná je situácia vo vzťahu k výroku rozsudku o nároku na náhradu trov tlmočenia. Tento výrok súd
prvej inštancie odôvodnil tým, že išlo o tlmočenie výpovede svedkyne, ktorej výsluch navrhla vykonať
žalobkyňa, a teda, že nebolo tlmočenie zabezpečené sporovej strane. Vychádzal pritom zo zásady,
že „štátu nemôžu vzniknúť trovy okrem prípadu, že tlmočenie je potrebné zabezpečiť sporovej strane,

aby sa pojednávalo v jej materinskom jazyku.“ S takýmto právnym posúdením sa však žalobkyňa
nestotožnila a aj odvolací súd jej námietky považuje za dôvodné. Vychádzal pritom z toho, že právo
konať pred súdom vo svojom jazyku v zmysle zákona č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej
republiky zabezpečuje, že sa súdne konania v Slovenskej republike vedú v štátnom jazyku, ktorým je
podľa čl. 6 Ústavy SR slovenský jazyk. Právny poriadok SR - Ústava SR a Civilný sporový poriadok -

garantuje každej osobe právo konať pred súdom vo svojom jazyku. Ide o právo na tlmočníka v konaní
pred súdom a právo na preklad písomností v konaní pred súdom. Ústava SR právo konať vo svojom
jazyku garantuje aj v článku 47 ods. 4 a to v podobe práva každej osoby na tlmočníka, pokiaľ táto osoba
vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa vedie súdne konanie; hoci Ústava SR výslovne upravuje len
právo na tlmočníka, podľa právnej teórie je možné pod toto ústavné právo zahrnúť aj právo oboznámiť

sa s dokumentmi významnými pre konanie, ak sú v jazyku, ktorý daná osoba neovláda. Právom na
tlmočníka sa nezaručuje dotknutej osobe tlmočenie výhradne v materinskom jazyku, postačí, ak pôjde
o tlmočenie v jazyku, ktorému rozumie a v ktorom je schopná komunikovať. Do tohto pojmu je zahrnutá
v zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR aj posunková reč hluchých alebo nemých osôb.
Právo na tlmočníka v súdnom konaní považuje Ústavný súd SR za jeden z atribútov spravodlivého

súdnehoprocesu.Naústavnoprávnuúpravuprávakonaťvosvojomjazykunadväzuje(zmenená)právna
úprava v procesnom predpise, ktorým je Civilný sporový poriadok. Tento zákon upravuje právo strany
konať v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, v § 155 CSP. Znenie tohto ustanovenia
zákonodarca novelizoval zákonom č. 87/2017 Z.z z 28.03.2017, účinným od 01.05.2017 tak, že znenie
účinné od 01.07.2016 do 30.04.2017 (...ods.1 Každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému

rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Ods.2 Ak podanie alebo
dôkaz nie je v štátnom jazyku, súd vyzve toho, kto ich predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad
podľa osobitného predpisu; inak ho zabezpečí sám. Ods. 3 Trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát.
Na trovy prekladu podľa odseku 2 sa použijú ustanovenia o trovách konania podľa šiestej hlavy druhej
časti tohto zákona...) nahradil znením: (ods.1) každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku

alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich
práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. (ods.2) Trovy spojené s tým,
že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Podľa aktuálneho
znenia CSP teda platí, že trovy, ktoré vznikli v súvislosti s právom strany konať vo svojom jazyku, znáša
štát. Civilný sporový poriadok v pôvodnom znení hradenie tlmočného rozdeľoval medzi štát a strany

konania v závislosti od toho, či tlmočné vzniklo tlmočníckou činnosťou alebo prekladateľskou činnosťou:
ak išlo o tlmočenie ústnych prednesov strany, trovy, ktoré s týmto právom strany konať vo svojom jazyku
vznikli, hradil štát, v prípade písomného podania alebo listinného dôkazu zaťažovala povinnosť hradiť
tlmočné za preklad písomnosti tú stranu, v prospech ktorej bol preklad písomnosti zabezpečený. Právna
úprava v tejto podobe však bola v rozpore s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov

(Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov zo dňa 01.03.1998, vyhlásená v Zbierke
zákonov SR dňa 29.12.2001 na základe Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č. 588/2001 Z.
z. - pre Slovenskú republiku nadobudla platnosť 01.01.2002, pričom konkrétne sa Slovenská republika
zaviazala poskytnúť túto ochranu, ak ide o jazyky bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký,
poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk), na základe ktorej sa Slovenská republika zaviazala umožniť

osobe, ktorá vystupuje pred súdom, aby mohla použiť svoj regionálny alebo menšinový jazyk, a to bez
vzniku dodatočných nákladov pre túto stranu. Na základe tejto skutočnosti bola prijatá novela tohto
procesného predpisu zákonom č. 87/2017 Z.z., v zmysle ktorého povinnosť hradiť tlmočníkovi alebo
prekladateľovi tlmočné zaťažuje výlučne štát, a nie stranu.20. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd bol toho názoru, že uznesenie súdu prvej inštancie
vnapadnutomIV.výrokujepotrebnépodľa§389ods.1písm.d)CSPzrušiť,nakoľkonejdeorozhodnutie

vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali. Je potrebné pritom v prvom rade vychádzať
z toho, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že tlmočenie je potrebné zabezpečiť sporovej strane,
aby sa pojednávalo v jej materinskom jazyku. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pojednávanie
sa vedie vždy v štátnom jazyku, ktorým je slovenský jazyk a vyššie uvedené právne predpisy zaručujú
právo každému konať pred súdom vo svojom jazyku (resp. jazyku, ktorému rozumie). Za týmto účelom

sa do konania priberá tlmočník, čo bol aj daný prípad, kedy tlmočenie bolo využité na to, aby svedok
moholkonaťpredsúdomvosvojomjazykuabolotiežzabezpečené,žepojednávaniesaviedlovštátnom
jazyku (t.j. slovenskom jazyku), ako aj strany sporu mohli porozumieť výpovedi svedka a konali v jazyku,
ktorému rozumejú. Z tohto dôvodu preto odvolací súd vyhodnotil argumentáciu súdu prvej inštancie
za nesprávnu a výrok o nároku na náhradu trov tlmočenia za nadbytočný, nakoľko § 155 ods. 2 CSP
jednoznačneuvádza,žetrovyspojenéstým,žestranakonávmaterinskomjazykualebojazyku,ktorému

rozumie, znáša štát. Naviac, zo spisu vyplýva, že odmena za tlmočenie v sume 19,92 eura bola súdom
ustanovenému tlmočníkovi aj vyplatená z rozpočtových prostriedkov.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, 2
CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni voči neúspešnému

žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %) s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).

22. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).