Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100224
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v
právnej veci žalobcu: Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a.s., so sídlom Panenská 33, 811 03
Bratislava, IČO: 31 642 284, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o.,
so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101077765/2023 zo dňa 19. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový subjekt - Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, a. s. (ďalej len „žalobca“) podal dňa
25.01.2021 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2020, v ktorom si uplatnil
nadmerný odpočet v sume 24 279,35 Eur.

2. Podľa daňového priznania si žalobca uplatnil v zdaňovacom období december 202 odpočítanie dane z
faktúr vystavených spoločnosťou MOTOR-ŠPORT, družstvo, Mierové námestie 3, 911 01 Trenčín (ďalej
len „dodávateľ“ alebo „MOTOR-ŠPORT, družstvo“) za reklamné služby na základe Zmluvy o poskytnutí
reklamných služieb zo dňa 02.12.2020. Išlo o faktúry:
- Faktúra č. 201000027 zo dňa 08.12.2020 (dátum dodania: 06.12.2020) v celkovej sume 90 000,00 Eur,
z toho základ dane v sume 75 000,00 Eur a 20% DPH v sume 15 000,00 Eur, reklamné služby OMV
MAXXMOTION RALLY v dňoch 04.-06.12.2020.

- Faktúra č. 201000030 zo dňa 21.12.2020 (dátum dodania: 19.12.2020) v celkovej sume 72 000,00 Eur,
z toho základ dane v sume 60 000,00 Eur a 20% DPH v sume 12 000,00 Eur, reklamné služby Setkání
Mistrů v dňoch 18.-19.12.2020.
Celková suma dane z pridanej hodnoty uvedená na oboch faktúrach bola spolu 27 000,00 Eur, pričom
žalobca si z nej uplatnil len pomernú sumu a to na základe vypočítaného koeficientu, nakoľko väčšia
časť ním realizovaných plnení (kúpeľná starostlivosť) patrí medzi oslobodené plnenia v zmysle § 29
zákona č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „Zákon o DPH“ alebo zákon č. 222/2004 Z. z.). Zo sumy 27 000,00

Eur si odvolávajúci sa uplatnil nárok v sumu 9 720,00 Eur. Uvedená skutočnosť nebola sporná.

3. U žalobcu dňa 22.03.2021 začala daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2020 na Daňovom úradeŽilina, pobočka Ružomberok (ďalej aj „správca dane“). O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca
dane protokol č. 101626141/2021 zo dňa 03.09.2021, ktorého súčasťou je aj výzva na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole, ktorý bol zástupcovi žalobcu doručený dňa 08.09.2021. Na základe

výsledkov daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania vydal správca dane prvé rozhodnutie
dňa 18.01.2022, ktorým neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z plnení označených ako
reklamné služby na faktúrach č. 201000027 zo dňa 08.12.2020 a č. 201000030 zo dňa 21.12.2020 od
deklarovanéhododávateľaMOTOR-ŠPORT,družstvozdôvodu,žefakturovanéplnenianiesúreklamou,
ale sponzorstvom. Žalovaný, ako odvolací orgán, vydal dňa 01.06.2020 rozhodnutie o odvolaní žalobcu,

ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď podľa
žalovaného neuznanie odpočítania dane z predmetných faktúr a správcom dane prijatý záver o tom,
že spoločnosť MOTOR-ŠPORT, družstvo neposkytla žalobcovi službu za protihodnotu podľa § 2 ods. 1
písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z., čím dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2
ZákonaoDPH,vychádzalznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,nedostatočnezistenéhoskutkového
stavu veci, a preto jeho záver bol predčasný. Podľa žalovaného existovalo dôvodné podozrenie, že

v dodávateľskom reťazci došlo k daňovému úniku v dôsledku účelového (podvodného) konania. Daň,
ktorú si žalobca odpočítal nebola reálne odvedená do štátneho rozpočtu. Žalovaný uvedené vyvodil
na základe skutočností, ktoré boli zistené v reťazci dodávateľa a subdodávateľov spoločnosti MOTOR-
ŠPORT, družstvo, UREN, s.r.o. a Pemata s.r.o. s tým, že spoločnosť Pemata s.r.o. daň z poskytnutej
služby - prenájom motorového vozidla, nepriznala a daň neodviedla do štátneho rozpočtu.

4.Vnovomkonanísprávcadanevydalrozhodnutieč.102833754/2022zodňa19.10.2022,ktorýmpodľa
§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 9 720,00
Eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2020. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva,
že uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nebolo priznané z dôvodu účasti žalobcu

na daňovom podvode, a to v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Mal za preukázané objektívne
skutočnosti pri posudzovaní zdaniteľných obchodov:
1. zistil, že z posudzovaných zdaniteľných obchodov - reklamných služieb nakúpených žalobcom od
dodávateľa MOTOR-ŠPORT, družstvo vznikol daňový únik,
2. tento daňový únik bol dôsledkom podvodu na DPH,

3. posudzované zdaniteľné obchody - reklamné služby zakúpené žalobcom boli spojené s týmto
podvodom na DPH a napokon,
4. správca dane zistil aj skutočnosti preukazujúce, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa svojimi
nákupmi od dodávateľa MOTOR-ŠPORT, družstvo zúčastnil na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu
vo vzťahu k DPH, resp. prijatím dostatočných opatrení mohol zabrániť, hoc aj nevedomej účasti na

podvode na DPH.

5. Správca dane poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, z ktorej vyplýva, že platiteľ dane, ktorý vedel
alebo mal vedieť, že sa svojou kúpou zúčastní na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH,
sa musí na účely Šiestej smernice považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku,

či má z opätovného predaja tovaru prospech alebo nie. Poukázal aj na vnútroštátnu rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR – rozsudok sp. zn. 1Sžf/31/2016 (bod 28), z ktorého vyplýva, že orgány finančnej
správy môžu neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok
preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. V súlade s judikatúrou Súdneho
dvora EÚ je neprijatie dostatočných opatrení na zabránenie účasti na podvode na DPH považované za

dôvodné na neuznanie odpočítania DPH platiteľovi, ktorý takéto opatrenia na preukázanie obozretného
správania sa neprijal. V prípade zistenia podvodu na DPH a daňového úniku, objektívnym dôvodom
na to, že platiteľ vedel alebo vedieť mal, že sa svojím nákupom môže stať súčasťou podvodného
reťazca, môže byť aj skutočnosť, že protihodnota za plnenia uvedené na faktúre je bez ekonomického
opodstatnenia neprimerane vysoká. V danom prípade tomu tak bolo, ak fakturovaná bola suma vo výške

162 000 Eur za reklamu na celkove len dvoch podujatiach, pričom žalobca sám na seba zobral riziko, že
nákupom týchto reklamných služieb od dodávateľa sa, hoc aj nevedome, mohol stať súčasťou reťazca,
v ktorom môže byť a relevantne aj bol zistený daňový podvod na DPH v spojení s daňovým únikom. Pri
zistení, že preverované obchody sú spojené s podvodom DPH, až potom sa neprimeraná cena stáva
dôležitým indikátorom podvodu, na základe ktorého platiteľ DPH vedel alebo mal vedieť, že sa svojím

nákupomstanesúčasťoupodvodnéhoreťazca.Jelogické,ženákupzdaniteľnýchplnenízaneprimerane
nadhodnotenú cenu bez ekonomického opodstatnenia by bol pre každý daňový subjekt nevýhodný. V
prípade dodržania základného princípu DPH by nebolo pre štátny rozpočet a záujmy štátu rozhodné, že
nejaké daňové subjekty sa pri svojich nákupoch správajú nelogicky v rozpore so záujmom dosiahnutiazisku a sú ochotní dobrovoľne, neodôvodnene akceptovať pri svojich nákupoch aj nadhodnotenú cenu.
Podľa správcu dane bol žalobca neobozretný, keď akceptoval sumu 162 000 Eur, pričom vedel, že túto
sumu vynakladá za reklamu len na dve podujatia (celkovo 4 dni) a bez účasti divákov, účasť ktorých

bola kvôli opatreniam proti Covid-19 vylúčená.

6. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol zistenia a dôkazy preukazujúce neoprávnenosť
odpočítanej DPH. Konkrétne sa argumentácia žalobcu týkala zistenia z analýzy dodávateľského reťazca
vytvorenéhozaúčelompodvodunaDPH,vyhodnoteniavyjadrenížalobcuasvedeckejvýpovedesvedka

A. B. podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č 101051868/2022 zo dňa 26.04.2022, hospodárskych
výsledkov vykázaných za rok 2021 a za rok 2020 daňovým subjektom MOTOR-SPORT, družstvo, zistení
o hospodárskej činnosti dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo, spoločnosti UREN s.r.o. , zistenia z
analýzy celkových výdavkov v roku 2020 žalobcu, zistení z analýzy výdavkov na reklamu v roku 2020
žalobcu, zistení z analýzy predaja reklamných služieb dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo, zistenia
z analýzy veľkosti a umiestnenia propagovanej spoločnosti na pretekárskom vozidle pretekárskeho

tímu MOTOR-SPORT, družstvo, zistenia zo systému VIES systém výmeny informácií o DPH - zistenia
preukazujúce nepravdivosť niekoľkonásobne účelovo nadhodnotených nákupných cien dodávateľa
MOTOR-SPORT, družstvo a súvis s preukázaním nepravdivých účelovo nadhodnotených predajov
reklamných služieb svojim odberateľom, teda aj žalobcovi.

7. Správca dane oznámil žalobcovi skutočnosti zistené v ďalšom vyrubovacom konaní oznámením
č. 102632481/2022 zo dňa 23.09.2022. Žalobca sa k zisteniam vyjadril vo vyjadrení zaevidovanom
30.09.2022. Správca dane sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vysporiadal s namietanými
skutočnosťami žalobcom. Nesúhlasil s tvrdením, že nie je preukázané, že cena za reklamné služby bola
neprimerane vysoká. Správca dane odôvodnil prečo nepredvolal opakovane na výsluch A. B. - konateľa

dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo, ktorého navrhoval vypočuť žalobca za účelom preukázania
skutočnosti, že daňový subjekt nevedel o tom, že sa nákupom reklamných služieb údajne zúčastňuje na
nejakom daňovom podvode. Konštatoval, že správca dane nie je protistranou kontrolovaného daňového
subjektu, ale zisťuje čo najúplnejších skutkový stav s maximálnym úsilím jeho pravdivého objasnenia,
čoho dôkazom je rozsiahle zisťovanie a zistenie závažných skutočností preukazujúcich, že kontrolovaný

daňový subjekt bol účastníkom zisteného podvodu na DPH. Správca dane nepovažoval za potrebné
opakovanepredvolaťmenovanéhosvedka,keďvyhodnotiljehovýpoveďakodostatočnú.Niejepravdivé
ani vyjadrenie žalobcu, že v čase výpovede A. B. (26.04.2022), nemal žiadnu vedomosť o tom, že by
mal byť vytvorený nejaký účelový dodávateľský reťazec medzi spoločnosťou MOTOR-SPORT, družstvo
a jeho dodávateľmi, pretože žalobca sa o rizikovom dodávateľskom reťazci dodávateľa MOTOR-

SPORT, družstvo a jeho dodávateľa UREN s.r.o. a subdodávateľa Pemata s.r.o. prvýkrát dozvedel
už v auguste 2021 na základe oznámenia pochybností správcu dane zistených pri výkone daňovej
kontroly. Tieto zistenia boli konštatované aj v protokole, rovnako aj v prvom rozhodnutí správcu dane
zo dňa 18.01.2022. Došlo len k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, avšak žalobca o predmetných
skutočnostiach vedomosť mal.

8. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil v čom spočíva neobozretnosť žalobcu, a ktoré
skutočnosti to preukazujú (strana 38, 39). Vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti a uviedol, že žalobca, ako konečný účastník podvodného reťazca, bol platiteľom DPH, ktorý
vedel alebo mal vedieť, že sa svojimi vyššie uvedenými nákupmi od dodávateľa MOTOR-SPORT,

družstvo v zdaňovacom období december 2020 v celkovej výške 162 000 Eur zúčastňuje na plneniach,
ktoré sú súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH a pri prijatí dostatočných opatrení mohol svojej, hoc
aj nevedomej, účasti na zistenom a preukázanom podvode na DPH zabrániť. Zdôraznil, že samotné
zistenia o neprimeranej cene neboli dôvodom na neuznanie odpočítania dane, ale vo vzájomných
súvislostiach tohto konkrétneho prípadu sa stali jasným preukázaním neobozretného správania sa

kontrolovaného daňového subjektu, keď nakúpil reklamné služby od dodávateľa MOTOR-SPORT,
družstvo za neprimerane nadhodnotenú cenu, a teda nielenže nezabránil svojej účasti na podvode
na DPH, ale ešte aj bol oklamaný o skutočnej hodnote nakúpených reklamných služieb. V boji proti
podvodom nie sú pre platiteľov stanovené žiadne konkrétne povinnosti, ale neprijatie dostatočných
opatrení na zabránenie účasti na podvode na DPH je plne v súlade s judikatúrou Súdneho dvora

EÚ považované za dôvodné na neuznanie odpočítania DPH platiteľovi, ktorý takéto opatrenia na
preukázanie obozretného správania sa neprijal. Prijatie opatrení na zabránenie účasti na podvode je pre
každý prípad individuálne. V tomto konkrétnom prípade takýmto opatrením mohlo byť práve obozretné
správanie pri nákupe reklamy od spoločnosti MOTOR-SPORT, družstvo, keď cena 162 000 Eur zareklamné služby za 4 dni, bez divákov, bola stanovená bez akýchkoľvek relevantných veličín na ňu
vplývajúcich, a ktorej nadhodnotenie bez ekonomického opodstatnenia preukazujú všetky skutočnosti
zobrazujúce podrobne zistený skutkový stav.

9. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 101077765/2023 zo dňa 19.04.2023 potvrdil rozhodnutie
správcu dane č. 102833754/2022 zo dňa 19.10.2022. Stotožnil sa s právnym posúdením veci správcom
dane. Námietky uvedené v odvolaní považoval za irelevantné, nezakladajúce dôvod na zrušenie
rozhodnutia správcu dane, ktoré považoval za súladné s § 65 Daňového poriadku. Konštatoval, že

správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach, a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval v súlade s judikatúrou
Najvyššieho správneho súdu SR a zároveň Súdneho dvora EÚ. Záver správcu dane vychádza zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať,
že sporné plnenie bolo poznačené podvodným konaním, v dôsledku ktorého došlo k daňovému
úniku, pričom odvolávajúci sa o podvodnom konaní dodávateľa musel vedieť a nekonal v dobrej

viere. Požiadavku opakovaného vypočutia A. B., konateľa spoločnosti MOTOR-SPORT, družstvo, a k
namietaniunesprávnehopostupusprávcudane,ktorýnevykonalopakovanévypočutietohtosvedka,ako
aj nevypočul ďalších odberateľov reklamných služieb od rovnakého dodávateľa za účelom preukázania
skutočnosti, že žalobca nevedel o tom, že nákupom reklamných služieb sa údajne zúčastňuje na
nejakom daňovom podvode, považoval žalovaný za neopodstatnené. Svedok A. B. sa podrobne vyjadril

ku všetkým okolnostiam obchodného prípadu, pričom správca dane jeho vyjadrenia vyhodnotil jednotlivo
a vo vzájomných súvislostiach. Dokazovanie zamerané na odberateľov, ktorí nie sú obchodnými
partnermi žalobcu je v danom prípade irelevantné. Dôkazné bremeno bolo prenesené na správcu
dane, ktorý identifikoval daňový únik a objektívne skutočnosti, z ktorých vyplýva vedomosť žalobcu o
podvodnom konaní.

Správna žaloba

10. Včas podanou správnou žalobou na Správnom súde v Banskej Bystrici sa žalobca domáhal
preskúmaniazákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.101077765/2023zodňa19.04.2023,pričomnavrhol

toto rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102833754/2022 zo
dňa 19.10.2022 zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je
nezákonné, nakoľko zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový
stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom,
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

11. Žalobca namietal, že žalovaný a ani správca dane neuniesli dôkazné bremeno v otázke preukázania
vedomosti žalobcu na účasti na daňovom podvode. Namietal nesprávny postup, ak správca dane
a ani žalovaný neakceptovali jeho návrh na opakované vypočutie svedka A. B., ako aj vypočutie
iných odberateľov reklamy od toho istého dodávateľa, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie aj

nepreskúmateľné.

12. Žalobca namietal záver žalovaného (aj správcu dane), ak uviedli, že žalobca vedel alebo mohol
vedieť, že sa svojimi uvedenými nákupmi v zdaňovacom období december 2020 v celkovej výške
162 000 Eur zúčastní na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, ktoré daňové orgány

založili na zisteniach, že žalobca neprijal dostatočné opatrenia, keď akceptoval cenu reklamných služieb
stanovenú bez akýchkoľvek relevantných veličín na nich vplývajúcich, ktorá sa z viacerých aspektov javí
akoneprimeranevysoká,bezekonomickéhoopodstatnenia,keďpodľažalovanéhocenanezodpovedala
štandardným cenám na trhu, keď nákupom služieb za neprimerane vysokú cenu bez ekonomického
opodstatnenia žalobca sám zobral na seba riziko, že predmetné nákupy môžu byť spojené s podvodom

na DPH, keď pri posudzovaní neprimeranosti ceny vychádzali daňové orgány z výpovede A. B., ktorý
uviedol, že predaná reklama za 72 000 Eur a inému za 12 000 Eur zodpovedá tomu, že každý obchodný
partner ide v rámci svojich možností. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Sžf/31/2016, v ktorom súd uviedol (bod 29), v akých prípadoch znáša dôkazné bremeno
daňový subjekt a v akých správca dane.

13. Žalobca v žalobe namietal, že nie je absolútne preukázané, že cena za reklamné služby bola
neprimerane vysoká, nakoľko za týmto účelom správca dane nevykonal žiadne dokazovanie. Poukázal
na výpoveď svedka B., ktorý uviedol, že cena bola stanovená na základe dohody zmluvných strán,žalobca nemal vedomosť o tom, za akú cenu boli poskytnuté reklamné služby iným odberateľom a
zároveň svedok uviedol, že žalobca mal vyhradené veľké prednostné miesto na svoju reklamu, čo iní
odberatelia nemali.

14. Žalobca v žalobe namietal nesprávny postup správcu dane, ak odmietol vykonať navrhnutý dôkaz
- opätovné vypočutie svedka A. B.. Takéto konanie žalobca označil za rozporné s § 24 ods. 2
Daňového poriadku. Žalobca sa prvýkrát dozvedel o tom, že by mal byť účastný na podvode na DPH
až z odôvodnenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva zo dňa 01.06.2022, ktorým bolo zrušené prvé

rozhodnutie správcu dane. Rovnako žalobca namietal nesprávny postup, pokiaľ neboli vypočutí ním
navrhnutí svedkovia, ostatní odberatelia reklamy od dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo, ktorá bola
zobrazená na predmetnom pretekárskom aute. Bol ukrátený na právach klásť navrhnutým svedkom
otázky a považoval za potrebné konfrontovať výpovede svedkov so svedkom A. B.. Žalobca nesúhlasil
s odôvodnením žalovaného a správcu dane, prečo odmietol vykonať ním navrhnutý výsluch svedkov.

15. Žalobca odmietal tvrdenie správcu dane (aj žalovaného), že nákupom služieb za neprimerane
vysokú cenu bez ekonomického opodstatnenia zobral žalobca ako daňový subjekt na seba sám riziko,
že predmetné nákupy môžu byť spojené s podvodom na DPH a tvrdil, že takýto záver daňových
orgánov nemá oporu v dokazovaní a ani v žiadnom právnom predpise. Dané tvrdenie je nelogické,
záver absurdný, nakoľko výška ceny dodaných reklamných služieb v žiadnom prípade nedokazuje

vedomostnú zložku daňového subjektu o tom, že sa tento svojim nákupom služieb zapojí alebo nezapojí
do podvodu na DPH. A práve vedomostnú zložku, t. j. úmysel daňového subjektu zapojiť sa do podvodu
naDPHmusísprávcadanevzmyslejudikatúrySDEÚpreukázať,čovšakvdanomprípadenepreukázal.

Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie
a preukázal existenciu podvodného konania v reťazci dodávateľov. Žalobca mal možnosť preukázať
svoju dobrú vieru, napríklad prostredníctvom marketingových štúdií či iných dokumentov potvrdzujúcich
primeranosť cien reklamných služieb, no túto možnosť nevyužil. Žalovaný zdôraznil, že správca dane

vyhodnotil všetky skutočnosti v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku a relevantnou judikatúrou.
Na základe objektívnych okolností dospel k záveru, že žalobca musel alebo mal vedieť o podvodnom
charaktere transakcií. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol správnemu súdu žalobu
zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Rozhodnutie žalovaného aj správcu dane
považoval za zákonné a opodstatnené.

17. Poukázal tiež na zistenia správcu dane, ktorý zistil, že spoločnosti UREN s.r.o. a Pemata s.r.o.,
subdodávatelia spoločnosti MOTOR-SPORT, družstvo, boli účelovo zapojení do obchodného reťazca.
Tieto subjekty, bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia, umelo navyšovali
cenu reklamných služieb, čím došlo k daňovému úniku. Spoločnosť Pemata s.r.o. za obdobie december

2020 nepodala daňové priznanie k DPH a neodviedla daň, pričom skutočným vlastníkom pretekárskeho
vozidla Škoda Fabia R5 EVO, na ktoré sa reklamné služby vzťahovali, bola maďarská spoločnosť
Topp Autó 2010 Kft., ktorá fakturovala služby za cenu 14 719 Eur. Naproti tomu spoločnosť UREN
s.r.o. fakturovala MOTOR-SPORT, družstvu, plnenia v sume 265 000 Eur, z čoho DPH predstavovala
53 000 Eur. V čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou MOTOR-SPORT, družstvo

(02.12.2020), platili na Slovensku aj v Českej republike pandemické obmedzenia, ktoré zakazovali účasť
divákov na športových podujatiach. Tieto obmedzenia významne ovplyvnili účinok reklamných služieb.
Navyše,reklamnéplneniadohodnutévzmluvebolilenvágnešpecifikované,bezurčeniapresnéhopočtu
či veľkosti propagačných materiálov, pričom odplata za služby bola stanovená fixne, bez ohľadu na
rozsah poskytnutých služieb. Spoločnosť MOTOR-SPORT, družstvo, vznikla krátko pred uzatvorením

zmluvy (26.06.2020), nemala zamestnancov, majetok ani históriu v oblasti reklamných služieb, čo sú
objektívne okolnosti svedčiace o účelovosti tejto spoločnosti. Cena reklamných služieb bola v porovnaní
s inými partnermi výrazne rozdielna, napríklad na rovnakom podujatí OMV MAXX Motion Rally 2020 sa
ceny za podobné reklamné služby pohybovali v rozpätí od 12 000 Eur do 90 000 Eur a od 12 000 Eur
do 72 000 Eur na podujatí Setkání mistrů 2020. Žalobca nekonal s náležitou obozretnosťou a musel si

byť vedomý nezrovnalostí spojených s reklamnými službami. Odvolával na judikatúru Súdneho dvora
EÚ (napr. rozsudok Italmoda C-131/13), ktorá stanovuje, že zdaniteľnej osobe nemožno priznať právo
na odpočítanie DPH, ak vedela alebo mala vedieť, že sa podieľa na podvode.Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného

18. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nesprávne aplikoval „Axel Kittel test“ (rozsudok SD EÚ vo

veciach C-439/04 a C-440/04), ktorým argumentoval, že žalobca vedel alebo mal vedieť o podvodnom
konaní v dodávateľskom reťazci. Žalobca zdôraznil, že uvedený test sa vzťahoval na úplne odlišný
typ daňového podvodu (tzv. „kolotočový podvod“), kde zúčastnené subjekty vedome participovali
na podvodných plneniach. Naopak, v tomto prípade žalobca nemal vedomosť o daňovom úniku
v dodávateľskom reťazci, nepodieľal sa na podvodných aktivitách a preukázal reálnu existenciu a

poskytnutie reklamných služieb.

19. K rozdielnym cenám za reklamné služby na podujatiach uviedol, že cena za reklamu bola dohodnutá
na základe veľkosti a umiestnenia loga na propagačnej ploche (zmluva zo dňa 02.12.2020), že žalobca
mal na vozidle umiestnené tri logá (z pravej a ľavej strany, ako aj na kapote vozidla), čím získal
najviditeľnejšie reklamné plochy. Porovnávanie cien s ostatnými odberateľmi bolo irelevantné, pretože

žalobca nepoznal počty ani požiadavky iných reklamných partnerov a nemohol ovplyvniť ich obchodné
podmienky.

20. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že spoločnosť MOTOR-SPORT, družstvo bola dodávateľom bez histórie,
majetku a referencií, čo podľa neho svedčilo o účelovosti spoločnosti, toto tvrdenie žalobca

spochybňoval tým, že MOTOR-SPORT, družstvo mala v obchodnom registri zapísanú činnosť „reklamné
a marketingové služby“. Žalobca preveril, že spoločnosť nie je dlžníkom voči štátu a nie sú voči nej
vedené exekúcie. Reklamné služby boli riadne poskytnuté, čo uznal aj žalovaný. Žalobca zdôraznil,
že pri obstarávaní reklamných služieb postupoval s náležitou starostlivosťou, keď uzatvoril zmluvu
s dodávateľom, ktorý mal oprávnenie poskytovať reklamné služby. Skontroloval verejne dostupné

informácie o dodávateľovi. Platby realizoval až po poskytnutí služieb.

21. Žalobca opakovane namietal postup správcu dane a žalovaného pri dokazovaní. Výsluch svedka A.
B. (štatutára MOTOR-SPORT, družstvo) sa uskutočnil dňa 26.04.2022, ale týkal sa iného zdaňovacieho
obdobia(marec2021).Otázkytýkajúcesapodvodnéhoreťazcaaleboúdajnenadhodnotenejcenyneboli

v tom čase predmetom dokazovania. Správca dane plánoval opätovný výsluch svedka dňa 09.02.2023,
avšak ten sa na výsluch nedostavil. Výsluch sa nakoniec uskutočnil až 31.05.2023, teda po vydaní
napadnutého rozhodnutia (19.04.2023), čo podľa žalobcu znemožnilo efektívne zohľadnenie nových
skutočností. Správca dane odmietol výsluch iných odberateľov reklamných služieb od spoločnosti
MOTOR-SPORT, družstvo, čím porušil zásadu rovnakého posudzovania skutkovo podobných prípadov

(§ 3 ods. 9 daňového poriadku).

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

22. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa §

13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej
správy vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 1, písm. a) SSP na pojednávaní, na ktorom
sa účastníci konania vyjadrili v zhode s ich písomnými stanoviskami.

23. V predmetnom spore sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a
správcu dane, ktorým mu bolo odopreté právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) z
prijatých reklamných služieb poskytnutých spoločnosťou MOTOR-SPORT, družstvo. Podľa žalobcu boli
predmetné reklamné služby reálne poskytnuté, čo preukázal predložením faktúr, záznamov DPH a
dôkazov o použití prijatých plnení na uskutočnené zdaniteľné plnenia na výstupe. Nebola sporná reálna

existencia služieb, ale otázka vedomosti žalobcu o podvodnom konaní zo strany dodávateľa a jeho
subdodávateľov.

24. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26. Podľa § 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

27. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP; v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych

dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
"žalobné body").

28. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

29. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri

dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

30. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

32.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH;platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

34. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

35. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

36. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

37.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku;správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

38. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

39. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore sovšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené

daňovými subjektmi a doklady k nim.

40. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

41. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku; ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku; rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v

daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

43. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

44. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov
a nečinnosti orgánov verejnej správy, je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby

posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil
vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov,
či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo

vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán
verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba
to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy
predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo

skutkovéhostavu,ktorýtubolvčasevyhláseniaalebovydaniarozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,alebo
vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne
nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutých
rozhodnutí, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu
v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené
zákonom (napr. R 60/2000). Preto, pokiaľ žalobca v časti žalobných bodov dostatočne nekonkretizoval,
v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom, či použitou judikatúrou
alebo so zásadami logického uvažovania, v rámci preskúmavania napadnutých rozhodnutí v rozsahu
a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako boli žalobcom formulované, nebolo možné týmto

žalobným bodom vyhovieť pre nedostatočne vymedzený predmet súdneho prieskumu.

45. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, pokiaľ došlo k neuznaniu odpočítania
DPH pre identifikovaný podvod v reťazci obchodných spoločností súvisiaci s kontrolovaným plnením,
v dôsledku ktorého došlo k daňovému úniku, o ktorom žalobca musel alebo mal vedieť. Daňový

podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu
neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom
získania daňového zvýhodnenia (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 z 26.10.2022, rozsudok
NSS ČR č. j. 5Afs 60/2017 z 30.01.2018). Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať,
že transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam

a pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej
transakcie (rozsudok zo dňa 12.01.2006 v spojených veciach Optigen Ltd., Fulcrum Electronics Ltd.
(v likvidácii) a Bond House Systems Ltd. proti Commissioners of Customs & Excese, C-354/03,
C355/03 a C-484/03, rozsudok zo dňa 06.07.2009 v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittelproti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL a rozsudok Súdneho dvora EÚ
zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach Mahageben kft a C. A., C-80/11 a C-142/11). Predpoklady
pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry SD EÚ tvoria tzv. Axel Kittel test

existencie daňového podvodu.

46. Správny súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či žalobca
bol účastný na podvode ohľadom DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane,
správca dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti

na daňovom podvode z vyššie citovaného rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel, C- 439/04, pričom tieto
kritériá je možné konštruovať do štyroch nasledovných otázok, ktoré musia byť zodpovedané kladne:
1/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
2/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
3/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?

4/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?
V prípade prvých troch otázok správca dane uviedol, že daňový únik vznikol na DPH v reťazci
spoločností: Pemata s.r.o. › UREN s.r.o. › MOTOR-SPORT, družstvo › žalobca a to tým, že spoločnosť
Pemata s.r.o. nepodala za zdaňovacie obdobie december 2020 daňové priznanie k DPH a ani kontrolný

výkaz k DPH a z plnenia viažuceho sa k predmetnému závodnému vozidlu nebola odvedená daň z
pridanejhodnoty,pričomzuvedenéhoplneniasi spoločnosťURENs.r.o.anásledneajMOTOR-SPORT,
družstvo a žalobca uplatnili odpočítanie DPH. Práve na stupni obchodu medzi spoločnosťou Pemata
s.r.o. a UREN s.r.o. došlo k daňovému úniku a to v dôsledku daňového podvodu. Rovnako kladne
odpovedal aj na poslednú otázku. Správca dane v preskúmanom prípade teda všetky vyššie uvedené

otázky zodpovedal kladne, teda preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom
mohol alebo mal vedieť. Postup správcu dane a žalovaného, ktorý stotožniac sa so závermi správcu
dane, potvrdil rozhodnutie správcu dane, ako aj následné právne posúdenie orgánmi verejnej správy,
boli v súlade s relevantnou judikatúrou SD EÚ, ako aj judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR.

47. Pokiaľ žalobca namietal, že uvedený test sa vzťahoval na úplne odlišný typ daňového podvodu (tzv.
„kolotočový podvod“), kde zúčastnené subjekty vedome participovali na podvodných plneniach, správny
súd konštatuje, že judikatúra SD EÚ, ako aj NSS SR jednoznačne nastavila kritéria posudzovania,
ktoré musia byť splnené pre prípad rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane. Pri daňovom
podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena: 1/ preukázať existenciu podvodu

na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca
(objektívny test v rámci celého reťazca), následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace
tomu,žekontrolovanýdaňovýsubjektopodvodenapredchádzajúcomčlánkureťazcavedelalebomohol
vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho
subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho

možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode
(due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). Preto nebolo nutné preukázať iba úmysel
a vedomosť žalobcu o podvode u dodávateľa, resp. v reťazci, ale postačovalo aj preukázať, že to
vzhľadom na objektívne zistenia mal vedieť.

48. V zhode so stanoviskom žalovaného správny súd zastáva názor, že žalobca vedel o podvode
vzhľadom na jednak výšku dohodnutej ceny (cca 8x nadhodnotenej), nasvedčuje tomu aj iracionálny
postup žalobcu (ochota zaplatiť cenu, ktorá nebola výsledkom rovnovážneho stavu ponuky a dopytu po
reklame, teda v rozpore s cieľom podnikania – nadobúdať zisk), nepredloženie marketingovej stratégie,
parametre loga, nejasná zmluvná dokumentácia a obstaranie účelovo nadhodnotenej reklamnej služby

prostredníctvom deklarovaného dodávateľa bez histórie, ktorý nebol reklamnou agentúrou, predstavujú
objektívne okolnosti, ktoré svedčia o tom, že žalobca musel vedieť, že predmetné reklamné plnenia
môžu byť spojené s daňovým únikom. Žalobca nebol novým podnikateľským subjektom, s reklamami
svojej činnosti mal skúsenosti. Zarážajúcim je fakt, že na ostatné početnejšie reklamy, majúce väčší
účinok ovplyvniť poznanie verejnosti ako potenciálnych zákazníkov o žalobcom ponúkaných kúpeľných

službách, zaplatil výrazne menšie finančné čiastky. Suma 162 000,00 Eur (135 000,00 Eur bez DPH)
uhradená za reklamné služby dodávateľovi MOTOR-SPORT, družstvo len za 2 konkrétne podujatia bez
účasti divákov v decembri 2020 je druhým najväčším výdavkom zo všetkých výdavkov vynaložených
na podnikateľskú činnosť žalobcu v decembri 2020 a štvrtým najväčším výdavkom žalobcu za celý rok2020, čo je v porovnaní so sumou 83 532,26 Eur, ktorú v decembri 2020 vynaložil žalobca na iné ďalšie
formy reklamy neobvyklé. V roku 2020 fakturované plnenia od spoločnosti MOTOR-SPORT, družstvo
za reklamu tvorili až 52 % z celkových nákladov žalobcu, ktoré vynaložil na reklamu.

49. V podnikateľskom prostredí môžu byť zmluvnými stranami dojednané aj ceny nezodpovedajúce
skutočnej hodnote nadobúdaného tovaru, či služieb, avšak v takom prípade je neudržateľný taký záver,
aby bolo zachované právo na odpočítanie DPH z takýchto plnení, (pokiaľ ide o obchodné transakcie
medzi platiteľmi DPH). Uplatniť právo na odpočet dane je oprávnením platiteľa dane, a nie povinnosťou.

Preto v takom prípade, je namieste vôbec zvážiť uplatnenie tohto nároku. Ak z rôznych dôvodov zaplatí
nadobúdateľ tovaru, či služieb dobrovoľne vysokú cenu (nedostatok skúseností, môže byť uvedený do
omylu, resp. oklamaný alebo aj sám má záujem pomôcť obchodnému partnerovi, resp. je benevolentný
pri dojednávaní ceny, ak „má z čoho zaplatiť“ vyššiu cenu), nemôže to mať ale dopad na štátny rozpočet
uplatnením odpočítania dane z takejto transakcie. Správne uvedený postup obchodovania označil
žalovaný za neobvyklý v bežnom obchodnom styku, vykonávanom so starostlivosťou zodpovedného

hospodára. V tu posudzovanej veci, podľa názoru správneho súdu, správca dane dostatočne, na
základe objektívnych skutočností, teda zistení z daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, podrobne
popísaných v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, preukázal, že žalobca o podvodnom konaní
dodávateľa musel a mal vedieť. Správne poukázal žalovaný vo vyjadrení k žalobe aj na to, že žalobca
musel vedieť, že plnenia, ktoré boli dohodnuté v predmetnej zmluve o poskytnutí reklamných služieb zo

dňa 02.12.2020 nebudú naplnené tak, ako boli dohodnuté. Ťažisko samotnej reklamy bolo založené na
športových podujatiach vymedzených v predmetnej zmluve. Bez účasti divákov však reklamné plnenia
významnestrácalinasvojomúčinku,pričomniektorédohodnutéreklamnéslužby,ktorésapriamospájali
s účasťou divákov, napr. rozdávanie propagačných materiálov, podpisových kariet, bulletinov, nebude
možné realizovať.

50. Podstatnú časť argumentácie v žalobe žalobca oprel o to, že došlo k nesprávnemu postupu v konaní
pred daňovými orgánmi, ak nebolo vyhovené jeho návrhu na vypočutie svedkov - iných odberateľov
reklamy od toho istého dodávateľa a na opakované vypočutie svedka A. B.. Žalobca tvrdil, že v
čase výpovede A. B. (26.04.2022), nemal žiadnu vedomosť o tom, že by mal byť vytvorený nejaký

účelový dodávateľský reťazec medzi spoločnosťou MOTOR-SPORT, družstvo a jeho dodávateľmi,
pretože žalobca sa o rizikovom dodávateľskom reťazci dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo a jeho
dodávateľa UREN s.r.o. a subdodávateľa Pemata s.r.o. prvýkrát dozvedel z rozhodnutia žalovaného zo
dňa 01.06.2022, ktorým došlo k zrušeniu prvého rozhodnutia správcu dane zo dňa 18.01.2022. Uvedené
však nezodpovedá skutočnosti, pretože už v auguste 2021 na základe oznámenia pochybností správcu

dane zistených pri výkone daňovej kontroly sa dozvedel zistenia, ktoré boli konštatované aj v protokole,
rovnako aj v prvom rozhodnutí správcu dane zo dňa 18.01.2022, ktoré boli v konečnom dôsledku len
inak vyhodnotené z hľadiska právneho posúdenia veci. Relevantné je to, že žalobca o predmetných
skutočnostiach vedomosť mal.

51. Správca dane aj žalovaný dostatočne zrozumiteľne odôvodnili, prečo nie je nutné v tejto konkrétnej
veci opakovane vypočuť svedka A. B., z výpovede ktorého je spísaná zápisnica a vyplývajú z nej
skutočnosti vyhodnotené daňovými orgánmi, ktoré sú v podrobnostiach uvedené aj v rozhodnutí správcu
dane. Svedok A. B. sa vo svedeckej výpovedi, pri ktorej bola prítomná splnomocnená zástupkyňa
žalobcu, podrobne vyjadril ku všetkým okolnostiam obchodného prípadu. Dokazovanie zamerané na

odberateľov, ktorí nie sú obchodnými partnermi žalobcu považuje aj správny súd v danom prípade
za irelevantné. Svedok vypovedá o veciach mu známych, existujúcich a nemôže dôjsť k ich zmene
len v dôsledku iného právneho posúdenia veci. Práve právne posúdenie veci vychádza z vykonaných
dôkazov a zistení z nich vyplývajúcich. Podstatné je to, či svedecká výpoveď umožňuje také právne
posúdenie, k akému dospel správca dane. Správny súd má za to, že daňové orgány správne vyhodnotili

návrh žalobcu na ďalšie dokazovanie, čo aj náležite odôvodnili. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku
vedie dokazovanie správca dane. Vzhľadom na zistené okolnosti veci, na preukázaný skutkový stav
vyplývajúci z daňovej kontroly, ako aj z vyrubovacieho konania, správny súd považuje za udržateľný
záver správcu dane a žalovaného, že nebolo potrebné vykonať tieto žalobcom navrhnuté dôkazy.
Správny súd pritom posudzoval efektivitu vykonania týchto dôkazov, teda potrebu ich vykonania z

pohľadu, či by išlo o dôkazy, ktoré majú reálnu schopnosť ovplyvniť, v pozitívnom zmysle postavenie
žalobcu v daňovom konaní, pričom dospel k záveru, že tomu tak nie je. Výsluchy svedkov nemajú
potenciál prelomiť dokazovaním zistené nesporné skutkové okolnosti veci, ktoré viedli k vydaniu
napadnutého rozhodnutia žalovaného aj správcu dane. Správny súd poukazuje na závery rozsudkuNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/44/2019 zo dňa 02.12.2020, body 39., 41., 42., 43., v ktorých
Najvyšší súd SR posudzoval otázku potreby vykonať ďalšie dokazovanie na návrh daňového subjektu.
Okrem toho dáva správny súd do pozornosti aj aktuálne uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.

ÚS 453/2024-46 zo dňa 21.11.2024, ktorý považuje tiež za relevantné, aby žalobca, ak sa dožaduje
vykonania dôkazu vypočutím svedka uviedol, aký podstatný záver by tento svedok priniesol a ako by sa
situáciazmenila,akbymalmožnosťklásťsvedkoviotázky(vdanomprípadevovzťahukA.B.ešteďalšie
otázky), a ktorá skutočnosť by sa objasnila, prípadne zmenila v jeho prospech (bod 35). Predmetom
konania pred ústavným súdom bolo práve posudzovanie vedomostnej zložky daňového subjektu o tom,

že sa svojím obchodom zapojí do podvodu na DPH.

52. Správny súd konštatuje, že samotné zistenia o neprimeranej cene neboli jediným dôvodom na
neuznanie odpočítania dane, ale vo vzájomných súvislostiach s ostatnými zisteniami sa stali jasným
preukázaním neobozretného správania sa kontrolovaného daňového subjektu, keď nakúpil reklamné
služby od dodávateľa MOTOR-SPORT, družstvo za neprimerane nadhodnotenú cenu.

53. Pokiaľ ide o mieru obozretnosti daňových subjektov pri vstupovaní do obchodných vzťahov
s inými podnikateľskými subjektmi, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Sžfk/2/2019 zo dňa 08.07.2020, v ktorom zdôrazňuje, že „povinnosťou daňového subjektu, ktorý si
uplatňuje odpočet DPH z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je zabezpečiť si všetky dostupné

a relevantné podklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu, jeho reálnosť a doklady potrebné
k preukázaniu všetkých zákonných podmienok na uplatnenie odpočtu DPH z obchodnej transakcie, a to,
podľa názoru kasačného súdu, najlepšie pred uplatnením nároku na odpočet DPH, práve vzhľadom
na „prísnosť“ právnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je každému daňovému subjektu zrejmá
pred realizáciou obchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti bude uplatňovať alebo môže uplatňovať

nárok na odpočet DPH. Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého
daňového subjektu preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky
„signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období
naznačovať, určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú
budúcu problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu

budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené
skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu
v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu
daňového subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní
obchodnej transakcie, ktorá môže byť posudzovaná, z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet

DPH. Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred
a v čase obchodného vzťahu, relevantnosť, obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca
partnerov, a to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania
tejto indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu
DPH voči štátu.

54. Správny súd uzatvára, že záver správcu dane, ktorý potvrdil aj žalovaný, vychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu, keď zo zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
sporné plnenie bolo poznačené podvodným konaním, v dôsledku ktorého došlo k daňovému úniku,
pričom žalobca o podvodnom konaní dodávateľa musel alebo mal vedieť. Žalovaný, resp. správca dane

v tomto smere uniesol svoje dôkazné bremeno a túto skutočnosť preukázal.

55. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu
daneipostupu,ktorýichvydaniupredchádzal,zdôvodovnezákonnostiuplatnenýchžalobcomvpodanej
správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná,

a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

56. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo
vzťahu k žiadnemu z nich nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní, preto mu
právo na náhradu trov konania nepatrí (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný

bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody,
pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych
trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).57. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
57. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.