Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100815
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100815.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň
Vinczeovej a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E., právne zastúpený: AKSK, s.r.o., so
sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina,
odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o správnej

žalobe opomenutého účastníka, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 01.10.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 02.10.2024 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručená správna žaloba opomenutého
účastníka, ktorou sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi rozhodnutie

žalovaného č. OU-ZA-OSZP3-2023/058164-003 vydané dňa 06.12.2023, ktorým žalovaný podľa § 23
ods.1písm.a)zákonač.364/2004Z.z.ovodáchaozmenezákonaSNRč.372/1990Zb.opriestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) vydal povolenie, ktoré je potrebné na stínanie
a odstaňovanie stromov a krov v korytách vodných tokov, na pobrežných pozemkoch a v inundačných
územiach, a to v rozsahu bližšie špecifikovanom v uvedenom rozhodnutí.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe opomenutého účastníka v zmysle ustanovenia § 185 písm.
a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
navrhol správnej žalobe priznať odkladný účinok. Podľa žalobcu predpokladaná výška ujmy na životnom
prostredí spočívajúca v spoločenskej hodnote stromov a krovín na pobrežných pozemkoch pri rieke Váh
medzi obcami Varín a Nezbudská Lúčka, ktoré majú byť vyrúbané, má preukazovať hrozbu závažnej
ujmy na životnom prostredí, ktorá je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej

žalobe. Uvedená hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí a tiež iný vážny nenapraviteľný následok
spočíva v okamžitom výkone oprávnenia navrhovateľom stínania a odstránenia stromov a krovín, t.j.
Žilinským samosprávnym krajom. Spoločenská hodnota stromov a krovín, ktoré majú byť vyrúbané, je
podľa aktualizovaného dendrologického prieskumu vo výške 189 072,07 Eur. Preto je podľa žalobcu
evidentné, že bezprostredne hroziaca ujma na životnom prostredí navrhovaným stínaním a odstránením
stromov a drevín je značná, jej predpokladaná minimálna výška je vyjadrená v sume spoločenskej

hodnoty stromov a krovín a ide o nenávratnú, resp. len veľmi ťažko vratnú ujmu na životnom prostredí.
Skutočná celková ujma na životnom prostredí podľa žalobcu však bude ešte oveľa vyššia, pretože týmto
výrubom majú byť odstránené zachovalé a v súčasnej dobe príliš nepoškodené spoločenstvá. Žalobca
v tejto súvislosti poukázal na stanovisko správy NP MF č. NPMF /2021 zo dňa 06.04.2021 poskytnutého
v rámci územného konania ústiaceho do vydania územného rozhodnutia pre stavbu cyklotrasy Varín
– Nezbudská Lúčka č. Ocu Varín-2021-681 vydaného Obcou Varín dňa 21.12.2021. Ďalším dôvodom

pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe opomenutého účastníka pre splnenie podmienky
závažnej ujmy na životnom prostredí je aj nemožnosť overenia adekvátnosti a primeranosti náhradnejvýsadbyuloženejžalovaným.Podľapresvedčeniažalobcužalobcaanižalovanýaanisúdnemôženijako
vyhodnotiť adekvátnosť a tým ani dostatočnú kompenzáciu ujmy na životnom prostredí, ktorá hrozí
bezprostredne s navrhovaným stínaním a odstraňovaním stromov a krovín na pobrežných pozemkoch

rieky Váh a riečky Varínka prostredníctvom náhradnej výsadby v počte 194 ks stromov v k. ú. F. tak,
ako to uvádza výrok vodoprávneho povolenia. Žalobca tvrdí, že podľa odpovede žalovaného na žiadosť
žalobcu podľa zákona
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“) zo dňa 27.02.2024

žalovaný nemá dokumentáciu náhradnej výsadby k dispozícii, pretože táto dokumentácia nie je podľa
právneho názoru žalovaného potrebná ako podklad k vydaniu vodoprávneho povolenia podľa § 23
ods. 1 písm. a) vodného zákona. Túto dokumentáciu mal podľa žalobcu žalovaný k dispozícii len
k nahliadnutiu na ústnom pojednávaní, kde tvorila podklad k vyjadreniu orgánu štátnej správy ochrany
prírody a krajiny. Podľa presvedčenia žalobcu uvedeného v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe navrhovaná náhradná výsadba sa s veľkou pravdepodobnosťou neuskutoční na

pobrežných pozemkoch alebo v blízkosti pobrežných pozemkov, ale na iných pozemkoch. Uvedené
má vyplývať aj z iných výrubov navrhovaných Žilinským samosprávnym krajom (ďalej aj „ŽSK“), keď
v prípade líniových stavieb ŽSK navrhuje náhradnú výsadbu na úplne iných pozemkoch, ktoré sa
ani nenachádzajú v blízkosti pozemkov, na ktorých majú byť dreviny vysadené. Predovšetkým však
ani samotné vodoprávne povolenie nijako neurčuje, na ktorých pozemkoch sa má táto náhradná

výsadba uskutočniť. Takýto právny názor žalovaného je podľa presvedčenia žalobcu v hrubom rozpore
so základnými princípmi environmentálneho práva normatívne vyjadrenými zákonom č. 17/1992 Zb.
o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŽP“) a to princípmi: prevenčný
princíp (§ 11, § 13 a 17 ods. 1 zákona o ŽP), princíp predbežnej opatrnosti (§ 13 zákona o ŽP)
a princíp náhrady ujmy na životnom prostredí tým, kto túto ujmu spôsobil (§ 27 zákona o ŽP).

V ďalšom texte návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalobca poukázal na funkcie
stromov a krovín rastúcich na pobrežných pozemkoch vyplývajúce z návrhu nového Regionálneho
územného systému ekologickej stability pre okres Žilina (ďalej len „návrh RÚSES Žilina“), ktorý je
aktuálne v procese schvaľovania žalovaným. Odstránenie týchto drevín a zničenie potravinových,
migračných a hniezdnych biotopov bude mať podľa žalobcu bez akýchkoľvek pochybností významne

nepriaznivý účinok aj na predmety ochrany týchto chránených území. Žalobca v ďalšom texte návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukázal na splnenie podmienky súladnosti priznania
odkladného účinku s verejným záujmom. Jediné účinné riešenie vzniknutej a existujúcej situácie
– až do rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe opomenutého účastníka – spočíva podľa
presvedčenia žalobcu v priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Len v takom prípade budú (1)

reálne „zmrazené“ účinky vodoprávneho povolenia aby rozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe
mohlo byť nielen formálnym, ale aj materiálnym prostriedkom ochrany základných práv a právom
chránených záujmov žalobcov a aby vodoprávne povolenie nevyvolávalo žiadne právne účinky vrátane
takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované, napríklad aj nezákonným
postupom účastníka – ŽSK – spočívajúcom vo výrube stromov a krovín na pobrežných pozemkoch

rieky Váh a riečky Varínka a (2) bude materiálne chránené právo žalobcu ako člena verejnosti zúčastniť
sa ako účastník vodoprávneho konania ústiaceho do vydania vodoprávneho povolenia podľa čl. 2.4
a 9.3 Aarhuského dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 a ods. 2 a čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej
republiky v spojení s § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
(ďalej len „Správny poriadok“) a § 73 ods. 1 prvej vety vodného zákona a čl. 44 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky, keďže tým bude zabezpečená jeho reálna účasť ako účastníka vodoprávneho
konania a zároveň bude poskytnutá materiálna ochrana súčasnej kvalite životného prostredia v k.
ú. F. a k. ú. G. B., (3) bude materiálne chránená príslušná časť nadregionálneho biokoridoru NRBk
1 Váh a regionálnych biokoridorov RBk vodné toky Varínka a Struháreň, vrátane ekostabilizačnej
a pôdoochrannej funkcie ich brehových porastov a ich ďalších funkcií, (4) budú materiálne chránené

územia patriace do sústavy NATURA 2000 a ich okolie, a to SKUEV0221 Varínka, ochranné pásmo
NP Malá Fatra a v blízkosti sa nachádzajúce chránené vtáčie územie SKCHVÚ013 Malá Fatra
i SKUEV0252 Malá Fatra a predmety ochrany týchto chránených území a (5) budú materiálne chránené
brehové porasty vrátane ich ekostabilizačnej a pôdoochrannej funkcie v súlade so samotným znením
vodného zákona a s dokumentáciou RÚSES. Podľa presvedčenia žalobcu dočasná ochrana brehového

porastu prostredníctvom priznania odkladného účinku správnej žalobe opomenutého účastníka je
v súlade s vodným zákonom a verejným záujmom chráneným vodným zákonom. Pretože ustanovenie
§ 23 ods. 1 písm. a) vodného zákona nepočíta s rozsiahlym a trvalým výrubom stromov a krov na
pobrežných pozemkoch, ale len s vysádzaním, stínaním a odstraňovaním jednotlivých stromov a krovv korytách vodných tokov, na pobrežných pozemkoch a inundačných územiach. Tento právny záver
podľa žalobcu potvrdzuje aj oprávnenie správcu vodného toku podľa § 49 ods. 1 písm. b) vodného
zákona odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry na pobrežných pozemkoch v záujme starostlivosti

o koryto. Aj keby § 23 ods. 1 písm. a) vodného zákona bolo možné vykladať tak, že umožňuje aj
rozsiahleodstraňovaniebrehovýchporastov,vždybymohloísťlenodočasnéodstráneniepredovšetkým
invazívnych druhov stromov a krov, po ktorom by muselo nasledovať vysadenie nového pre dané
územie pôvodného porastu. Následne žalobca poukázal na ustanovenie § 48 ods. 1 a ods. 7 vodného
zákona. Trvalé odstránenie brehových porastov je podľa žalobcu v rozpore s cieľmi správy vodných

tokov, predovšetkým v rozpore s cieľom zachovania prvkov prirodzeného ekosystému a rekreačnej
hodnoty a estetického vzhľadu krajiny. Poskytnutie dočasnej ochrany brehového porastu pred jeho
odstránením prostredníctvom priznania odkladného účinku správnej žalobe opomenutého účastníka
je podľa presvedčenia žalobcu v súlade so samotným vodným zákonom a s verejným záujmom na
materiálnej ochrane zložiek životného prostredia chránených vodným zákonom. Rovnako poskytnutie
dočasnejochranybrehovéhoporastuprostredníctvomodkladnéhoúčinkusprávnejžalobeopomenutého

účastníka je v súlade aj s návrhom manažmentových opatrení pre nadregionálny biokoridor Váhu
podľa Návrhu RÚSES Žilina a pre regionálny biokoridor vodných tokov Varínka a Struháreň, pretože
navrhované stínanie a odstraňovanie pobrežných drevín a aj samotná výstavba cyklotrasy predstavuje
priameohrozenieprenadregionálnybiokoridorriekyVáharegionálnebiokoridoryvodnýchtokovVarínka
a Struháreň a je v rozpore s manažmentovými opatreniami týchto vodných tokov. V tomto prípade

podľa presvedčenia žalobcu nie je dôvod odchýliť sa od týchto manažmentových opatrení. Naopak
ich dodržanie je podľa žalobcu v súlade s vereným záujmom na účinnej ochrane životného prostredia.
Žalobca následne poukázal na Plán manažmentu čiastkového povodia Váhu, z ktorého je zrejmé, že
sa má podporovať rast brehových porastov a ich prípadné zakladanie tam, kde nie je možná obnova
brehovej vegetácie.

Priznanie odkladného účinku správnej žalobe opomenutého účastníka bude podľa názoru žalobcu
vo svojich dôsledkoch znamenať oddialenie (posunutie) stínania a odstraňovania stromov a krovín
podľa právoplatného vodoprávneho povolenia alebo aj úplné zrušenie vodoprávneho povolenia pre
jeho nezákonnosť – ak bude žalobca ako účastník tohto konania oprávnený podať proti vodoprávnemu
povoleniu odvolanie a následne sa domáhať preskúmania týchto správnych rozhodnutí vo veci samej

žalobou zainteresovanej verejnosti v správnom súdnom konaní. Priznaním odkladného účinku dôjde
k oddialeniu a posunutiu začiatku výstavby úseku Vážskej cyklotrasy Varín – Nezbudská Lúčka. Ak
žalobcamôžehypotetickyčireálneakceptovaťexistenciuverejnéhozáujmunavýstavbetejtocyklotrasy,
je potrebné odlišovať od verejného záujmu na urýchlenom začatí a dokončení výstavby tejto cyklotrasy,
pretože takýto verejný záujem však podľa žalobcu neexistuje. Oproti tomuto verejnému záujmu stojí

iný rovnako silný – ak nie silnejší a dôležitejší verejný záujem na účinnej ochrane životného prostredia
a jeho zložiek. Žalobcovi priznanie odkladného účinku „len“ umožní účinnú ochranu jeho práv ako člena
dotknutej verejnosti a zároveň materiálne ochráni životné prostredie, a to až do rozhodnutia vo veci
samej, t.j. či žalobcovi svedčí alebo nesvedčí postavenie účastníka vodoprávneho konania vedúceho
do vydania vodoprávneho povolenia. Toto postavenie žalobcu ako účastníka vodoprávneho konania

plní funkciu ochrany zákonnosti príslušného vodoprávneho povolenia na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu veci a vecne správneho výkladu a aplikácie relevantných právnych noriem, čím
prispeje k legitimite výstavby samotnej cyklotrasy Varín – Nezbudská Lúčka.
Vo zvyšnej časti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa žalobca vyjadroval
k prípustnosti priznania odkladného účinku aj správnej žalobe opomenutého účastníka. Žalobca v tejto

súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/48/2020 zo dňa 29.09.2020,
ktorým bol návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe opomenutých účastníkov
zamietnutý vo veci vydania záverečného stanoviska podľa § 37 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
EIA“). Jeden z dôvodov pre takéto zamietnutie spočíval v právnom názore krajského súdu, podľa ktorého

je principiálne vylúčené rozhodovanie o návrhu na priznanie odkladného účinku v konaní o žalobe
opomenutého účastníka správneho konania. Proti tomuto rozhodnutiu bola podaná ústavná sťažnosť,
ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. III. ÚS 71/2021 zo dňa 29.01.2021 odmietol.
Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky argumentácia žalobcov v ústavnej sťažnosti vyvoláva
dôvodné pochybnosti o správnosti právneho záveru krajského súdu v rovine aplikácie zákonného

práva, podľa ktorého je principiálne vylúčené rozhodovanie o návrhu na priznanie odkladného účinku
v konaní o žalobe opomenutého účastníka správneho konania (ods. 11 str. 5 uvedeného uznesenia
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky).Ústavnýsúdsanezaoberalústavnoukonformitoutohtoprávneho
záveru krajského súdu, pretože pre posúdenie ústavnej konformity uznesenia krajského súdu sozákladnými právami sťažovateľov bola rozhodujúca skutočnosť, že sťažovatelia mali zachované právne
prostriedky (v rovine správnych konaní alebo správnych súdnych konaní), v ktorých môžu namietať
povolenie stavebných a iných činností, ktoré majú mať za následok zásah od ich základného práva

na priaznivé životné prostredie. Žalobca sa domnieva, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe
opomenutého účastníka je v súlade s nielen gramatickým a systematickým výkladom ustanovenia §
179 SSP, ale aj s podstatou a účelom tejto žaloby. Žalobca poukázal na právne názory krajského súdu
uvedené vo vyššie uvedenom uznesení, pre ktoré je rozhodovanie o odkladnom účinku správnej žalobe
opomenutého účastníka vylúčené. Následne žalobca ponúkol vlastný výklad príslušných ustanovení

SSP. Krajský súd podľa právneho názoru žalobcu nesprávne stotožnil účel konania o správnej žalobe
opomenutého účastníka s predmetom tohto správneho súdneho konania. Účelom (zmyslom) tohto
súdneho konania je v súlade s ustanovením § 2 SSP poskytnúť účinnú súdnu ochranu žalobcom
tvrdenému konkrétnemu základnému hmotnému právu – v tomto prípade právu na priaznivé životné
prostredie – a účinnú ochranu základnému procesnému právu žalobcu – právu na inú právnu ochranu
príslušným správnym orgánom v konkrétnom správnom konaní – v tomto prípade vo vodoprávnom

konaní vedenom žalovaným podľa vodného zákona. Tento účel (cieľ) sa podľa žalobcu dosiahne
tým, že súd posúdi, či žalobcom vo vodoprávnom konaní postavenie účastníka konania svedčalo
alebo nie. Predmetom súdneho konania – avšak nie jeho účelom – je určenie, či žalobca bol alebo
nebol opomenutým účastníkom vodoprávneho konania. Účelom (cieľom) priznania odkladného účinku
je – podobne ako v prípade samotnej správnej žaloby – poskytnutie materiálnej súdnej ochrany

príslušnému právu žalobcov. Jediný zásadný rozdiel podľa žalobcu medzi týmito dvoma kategóriami
správnych žalôb spočíva v urýchlenej a dočasnej účinnej (materiálnej) súdnej ochrane práva žalobcov
priznaním odkladného účinku do doby rozhodnutia správneho súdu o samotnej správnej žalobe
sťažovateľov. Následne žalobca poukázal na právny názor uvedený Ústavným súdom Slovenskej
republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 53/2018. Aj keď uvedené sa týkalo rozhodovania správneho súdu

o priznaní odkladného účinku všeobecnej správnej žalobe neexistuje podľa presvedčenia žalobcu
podstatný rozdiel medzi rozhodovaním o priznaní odkladného účinku všeobecnej správnej žalobe
a rozhodovaním o priznaní odkladného účinku správnej žalobe opomenutého účastníka ako špeciálnej
kategórii (podtypu) všeobecnej správnej žaloby. Je tomu podľa právneho názoru žalobcu opačne
využitím právneho argumentu a minori ad maius (od menšieho k väčšiemu – poznámka správneho

súdu). Práve priznanie odkladného účinku správnej žalobe opomenutého účastníka môže plniť
dôležitejšiu úlohu pri materiálnej ochrane práv opomenutého účastníka ako v prípade všeobecnej
správnej žaloby. Samotné meritórne správne rozhodnutie bolo vydané úplne bez účasti žalobcu
ako člena dotknutej verejnosti a môže tak s väčšou pravdepodobnosťou ako správne rozhodnutie
preskúmavané v konaní o všeobecnej správnej žalobe trpieť zásadnými vadami. V takom správnom

konaní totiž nemohli opomenutí účastníci, vrátane žalobcu ako člena dotknutej verejnosti, navrhovať
dôkazy a ich doplnenie ani sa vyjadrovať k navrhnutým a vykonaným dôkazom a uplatňovať ďalšie
procesné práva a tak chrániť svoje ostatné práva priznané Ústavou Slovenskej republiky, správnym
poriadkom a príslušnými hmotnými právnymi predpismi. Žalobca následne poukázal na to, že SSP
rozlišuje z hľadiska odkladného účinku tri druhy žalôb: 1) žaloby, ktorých podanie má priamo zo

zákona odkladný účinok (napr. správna žaloba vo veciach azylu), 2) žaloby, ktorých podanie nemá
priamo zo zákona odkladný účinok, avšak priznanie odkladného účinku je prípustné navrhnúť (napr.
všeobecná správna žaloba) a 3) žaloby, ktorých podanie nemá priamo zo zákona odkladný účinok
a súčasne priznanie odkladného účinku explicitne SSP vylučuje, pretože by to bolo v rozpore so
samotnýmpredmetomkonania(jedinesprávnažalobavoveciachzaistenia).Všeobecnásprávnažaloba

a správna žaloba opomenutého účastníka sú spoločne upravené v tretej časti prvej hlave SSP so
spoločným názvom „Všeobecná správna žaloba“. Ustanovenie § 179 SSP upravuje všetky aspekty
súdneho konania o správnej žalobe opomenutého účastníka a predstavuje tak úplnú právnu úpravu tejto
podkategórie všeobecnej správnej žaloby, vrátane náležitostí obsahu tejto správnej žaloby, žalobného
návrhu a samotného rozhodnutia o tomto návrhu. Ustanovenie § 179 ods. 3 SSP priznáva priamo zo

zákona odkladný účinok uzneseniu ukladajúcemu povinnosť príslušnému správnemu orgánu doručiť
opomenutým účastníkom príslušného administratívneho (správneho) konania v danej veci vydané
konkrétne rozhodnutie alebo opatrenie. Priznanie odkladného účinku priamo zo zákona doručením
tohto uznesenia príslušnému správnemu orgánu, ak je prípustný riadny opravný prostriedok proti
napadnutému rozhodnutiu (alebo opatreniu) je podľa § 179 ods. 3 SSP nevyhnutným právnym

následkom tohto typu súdneho rozhodnutia a je naplnením jeho účelu. Vo svojom dôsledku zodpovedá
odkladný účinok kladného rozhodnutia podľa ustanovenia § 179 ods. 3 SSP právnym dôsledkom
zrušenia správneho rozhodnutia správnym súdom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 SSP pri meritórnom
súdnom preskúmaní správneho rozhodnutia vo veci všeobecnej správnej žaloby. Rovnako ako zrušenésprávne rozhodnutie po jeho meritórnom súdnom prieskume podľa ustanovenia § 191 ods. 1 SSP
nemôže vyvolať žiadne právne účinky, ani správne rozhodnutie vydané povinným správnym orgánom,
ktorého účinok sa odkladá priamo zo zákona podľa ustanovenia § 179 ods. 3 SSP, nemôže žiadne

právne účinky vyvolávať, resp. jeho právne účinky sú dočasne zmrazené. Tento odkladný účinok
rozhodnutia zo zákona je nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim zo samotnej charakteristiky tohto
typu súdneho konania, keď nedochádza k meritórnemu súdnemu preskúmaniu samotného správneho
rozhodnutia a zrušenie správneho rozhodnutia by tak nezodpovedalo predmetu tohto súdneho konania.
Ak teda majú súdne rozhodnutia podľa žalobcu vo veci samej pri rozhodovaní o správnej žalobe a pri

rozhodovaní o správnej žalobe opomenutého účastníka podobné právne účinky, neexistuje žiadny
relevantný dôvod, aby v oboch typoch súdnych konaní nemohli žalobcovia rovnako identicky navrhnúť
priznanie odkladného účinku príslušnej správnej žalobe až do samotného rozhodnutia o danej žalobe.
Ak by racionálny zákonodarca chcel skutočne vylúčiť rozhodovanie o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe opomenutého účastníka, podľa právneho názoru žalobu neexistuje žiadny rozumný
dôvod, aby to za účelom dosiahnutia vnútornej konzistentnosti a prepojenosti jednotlivých častí SSP

neurobil rovnako ako v prípade správnej žaloby vo veci zaistenia rovnakou legislatívnou technikou.
Táto legislatívna technika je z hľadiska požiadavky právnej istoty nielen nanajvýš žiaduca, ale aj jediná
možná, keďže všeobecná správna žaloba aj žaloba opomenutého účastníka sú upravené v tej istej časti
SSP a samotná právna úprava priznania odkladného účinku podľa ustanovení § 185 až § 189 SSP
je tak skutočne aj na základe gramatického aj systematického výkladu spoločná pre obidve kategórie

správnej žaloby. Tomu svedčí napríklad aj použitie rovnakej terminológie, napr. „napadnuté rozhodnutie
alebo opatrenie“ použité v ustanovení § 179 ods. 1 SSP a rovnako aj v kľúčových ustanoveniach
upravujúcich inštitút odkladného účinku, a to v ustanoveniach § 185 písm. a) a § 186 ods. 1
SSP. Racionálny zákonodarca by tak musel podľa presvedčenia žalobcu postupovať presne opačne
a ustanovenia o odkladnom účinku správnej žaloby (§ 185 až § 189 SSP) by pre správnu žalobu

opomenutého účastníka explicitne vylúčil. Tento záver podporuje aj teleologický výklad ustanovení §
185 až § 189 SSP vzhľadom na účel konania o správnej žalobe opomenutého účastníka. Odkladný
účinok správnej žalobe má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného
žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý účinkami ani následkami napadnutého správneho rozhodnutia,
ktoré mu má byť doručené a proti ktorému tak bude oprávnený brojiť odvolaním v správnom konaní

(ak je prípustné) a následne všeobecnou správnou žalobou. V prípade správnej žaloby opomenutého
účastníka treba rozumieť pod „rozhodnutím vo veci samej“ podľa právneho názoru žalobcu vzhľadom
na špecifický predmet konania „rozhodnutie o tom, či príslušní žalobcovia boli alebo neboli účastníkmi
administratívneho (správneho) konania“. Aj tento gramatický a systematický výklad má podľa žalobcu
predstavovaťďalšiuskúškusprávnostitakéhovýkladuustanovenia§179SSPvspojenísustanoveniami

§ 184 až § 189 SSP, ktorý umožňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe opomenutého
účastníka súdom. Napokon právny názor žalobcu potvrdzuje aj absencia konkrétnej lehoty, v ktorej by
mal správny súd rozhodnúť o správnej žalobe opomenutého účastníka podľa § 179 SSP, na rozdiel
od lehoty určenej napríklad pre rozhodnutie o správnej žalobe vo veci zaistenia podľa ustanovenia §
228 SSP. Podľa presvedčenia žalobcu by bolo preto iste v rozpore s účinnou ochranou subjektívnych

práv žalobcu, ak by právne účinky napadnutého správneho rozhodnutia nemohli byť vôbec zmrazené
priznaním odkladného účinku po dobu trvania súdneho konania o tejto žalobe. Počas celej tejto doby by
tak príslušné napadnuté správne rozhodnutie mohlo vyvolávať všetky svoje právne účinky, aj keby bol
neskôr žalobca úspešný. Následne žalobca poukázal aj na to, že priznanie odkladného účinku správnej
žalobe opomenutého účastníka je v súlade s čl. 9.3 v spojení s čl. 9.4 Aarhuského dohovoru. Slovenská

republika ako zmluvná strana je povinná zabezpečiť, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu
alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov
verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia a účinnú
účasť členov dotknutej verejnosti v správnych konaniach vo veciach životného prostredia. Následne
žalobca poukázal aj na ustanovenia čl. 6.4 a 8 Aarhuského dohovoru. Priznanie odkladného účinku

správnej žalobe žalobcu ako opomenutého účastníka vodoprávneho konania je účinným nástrojom
na zabezpečenie účinnej účasti žalobcu vo vodoprávnom konaní vedúcom do vydania vodoprávneho
povolenia.Idetedaoformupredbežnéhoprávnehoopatrenia,ktoréuvádzačl.9.4Aarhuskéhodohovoru
ako nástroj zabezpečenia zodpovedajúcej a účinnej nápravy porušení čl. 9.3 Aarhuského dohovoru.
Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov žalobca navrhuje, aby súd uznesením

priznal správnej žalobe žalobcu ako opomenutého účastníka vodoprávneho konania odkladný účinok.

3. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe opomenutého
účastníka zo dňa 20.12.2024 na prvom mieste poukázal na to, že každý investičný projekt je zásahomdo životného prostredia, avšak pokiaľ bol tento zásah povolený v súlade s príslušnými predpismi
pri zabezpečení záväzných stanovísk všetkých kompetentných dotknutých subjektov a zároveň je
kompenzovaný opatreniami na zmiernenie tohto zásahu a ešte vyššiu podporu životného prostredia,

nemožno takýto zásah považovať za závažnú ujmu na životnom prostredí. Žalobca argumentuje
výškou spoločenskej hodnoty drevín, ktoré sa majú odstrániť, avšak vôbec nevysvetľuje, prečo výpočet
spoločenskej ujmy má byť stotožnený s ujmou na životnom prostredí, ani nevysvetľuje z akého právneho
základu vyplýva, že táto konkrétna suma je už závažná ujma na životnom prostredí. Taktiež poukazuje
na vyjadrenie Správy Národného parku Malá Fatra v územnom konaní, ktoré žalobca podľa žalovaného

vytrháva z kontextu a opomína zvyšný text tohto vyjadrenia, kde správa národného parku mala
požiadavku na konkrétne opatrenia, ktoré nielenže zmiernia uvádzané dopady, ale naopak, výrazne
posilnia predmetný biokoridor prípadne iné prvky RÚSES, ktoré naň v bezprostrednom okolí nadväzujú.
V územnom rozhodnutí sú aj ďalšie záväzné podmienky týkajúce sa ochrany životného prostredia
predložené do konania Okresným úradom Žilina, odborom starostlivosti o životné prostredie, oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia. Z právoplatného stavebného povolenia

vyplýva, že príslušné štátne orgány ochrany životného prostredia súhlasia s vybudovaním cyklotrasy
s tým, že stanovujú záväzné podmienky na eliminovanie zásahu do životného prostredia vrátane
podmienok týkajúcich sa dopadov výrubu. Žalobca úplne opomína, že zásah do životného prostredia
je kompenzovaný splnením záväzných podmienok, obsiahnutých tak v územnom rozhodnutí, ako aj
v stavebnom povolení, vrátane tých, ktoré stanovila Správa Národného parku Malá Fatra, na vyjadrenie

ktorej žalobca poukazuje. Ďalším opatrením na zmiernenie zásahov do životného prostredia v dôsledku
odstránenia drevín je podľa vodoprávneho povolenia náhradná výsadba. Podľa žalovaného žalobca
v súvislosti s náhradnou výsadbou tvrdí, že hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí je splnená aj
preto, že nie je možné overiť adekvátnosť a primeranosť náhradnej výsadby. Žalobca nie je orgán na to
príslušný (ani odborne, ani inak), aby sa vyjadroval k tomu, či projekt náhradnej výsadby je adekvátny

a primeraný. Vo vodoprávnom konaní do zápisnice predložil príslušný orgán štátnej správy Okresný úrad
Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek ochrany prírody a krajiny záväznú pripomienku, že
náhradná výsadba bude realizovaná v počte 194 ks v k. ú. F. v zmysle dokumentácie náhradnej výsadby
drevín Vážskej cyklotrasy v úseku Varín – Nezbudská Lúčka a Nezbudská Lúčka – Lipovec vypracovanej
spoločnosťou POA s.r.o., Severná 19, 974 01 Banská Bystrica. Je zrejmé, že Okresný úrad Žilina, odbor

starostlivosti o životné prostredie, úsek ochrany prírody a krajiny mal k dispozícii projekt náhradnej
výsadby a vyhodnotil ho ako dostatočný. Žalobca vytýka žalovanému, že vo vodoprávnom povolení
nijako neurčuje, na ktorých pozemkoch sa má táto náhradná výsadba uskutočniť. Uvedená povinnosť
žalovanému však z ničoho nevyplýva a úplne postačuje uviesť záväznú podmienku príslušného
orgánu v zápisnici s presnou identifikáciou projektu náhradnej výsadby a zopakovať túto podmienku

v texte vodoprávneho povolenia. Pokiaľ ide o poukazovanie na funkcie stromov a krovín rastúcich na
pobrežných pozemkoch žalovaný uviedol, že teoretické vymedzenie funkcií stromov a krovín rastúcich
na pobrežných pozemkoch s odkazmi na návrh RÚSES Žilina, bez väzby na konkrétne napadnuté
rozhodnutie nepreukazuje, že výkonom konkrétneho vodoprávneho povolenia dôjde k závažnej ujme na
životnom prostredí, preto je táto argumentácia žalobcu podľa presvedčenia žalovaného bezpredmetná.

Podľa žalovaného žalobca nesprávne interpretuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, podľa ktorého
podmienkou možnosti priznať odkladný účinok je, že priznanie odkladného účinku nebude v rozpore
s verejným záujmom, a nie ako to tvrdí žalobca, že priznanie odkladného účinku bude v súlade
s verejným záujmom. Zjednodušeným pohľadom žalobcu, je pravdou, že je vo verejnom záujme, aby tie
konkrétne dreviny, ktoré sa majú podľa vodoprávneho povolenia odstrániť neboli odstránené, keďže ide

o zásah do životného prostredia. To však neznamená, že v danom konkrétnom prípade nepreváži iný
verejný záujem, s ktorým by bolo priznanie odkladného účinku v rozpore. Následne žalovaný poukázal
na to, že ŽSK musí začať okamžite s realizáciou diela, aby bolo dielo zrealizované v dohodnutej dobe
výstavby do januára 2026, pretože realizácia uvedeného projektu bude financovaná z eurofondov. Ak
ŽSK nezrealizuje a neskolauduje stavbu do 31.03.2026 nenávratne príde o 3,8 milióna eur. Ak by sa

odložila účinnosť vodoprávneho povolenia a ŽSK by tak bolo znemožnené odstrániť dreviny v súlade
spovolenímdo28.02.2025,ďalšívýrubbysamoholrealizovaťažnajeseň2025pozabezpečenínového
vodoprávneho povolenia na výrub, čo by znamenalo že ŽSK by nedokázal splniť podmienku ukončiť
a skolaudovať dielo do 31.03.2026 a ŽSK by z vlastných zdrojov nedokázal tento projekt financovať.
Podľa žalovaného je verejným záujmom, aby sa stavba Vážskej cyklotrasy, úsek Varín – Nezbudská

Lúčka začala čím skôr realizovať a aby bola realizovaná. Cieľom projektu je prioritne zlepšenie
dochádzky do práce, škôl a zariadení verejnej infraštruktúry na bicykli v koridore medzi priemyselnými
zónami v Tepličke nad Váhom – Gbeľanoch – Varíne a Strečne. V úseku Varín – Nezbudská Lúčka
vybudovaním samostatného cyklochodníka mimo zóny automobilovej dopravy sa prispeje k zásadnémuzvýšeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nielen pre cyklistov a chodcov, ale aj pre vodičov
motorových vozidiel. Projekt sa bude realizovať na území 6 obcí, v ktorom žije spolu cca. 13 000
obyvateľov. Plánovaný zámer prepája významné lokality verejného záujmu, najmä priemyselné zóny,

v území sa nachádza 8 veľkých významných zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 7 000
zamestnancov, 5 základných škôl, ktoré navštevuje cca 1 700 detí a učiteľov. V neposlednom rade je
cieľom projektu zvýšiť návštevnosť kultúrnych objektov ako napr. Hrad Strečno či kaštieľ v Gbeľanoch.
Tento projekt nesporne a významne prispeje k rozvoju regiónu, musí prevážiť nad osobnými záujmami
žalobcu, ktorého záujem nie je podľa názoru žalovaného chrániť životné prostredie, ale projekt Vážskej

cyklotrasy zmariť. Verejný záujem na vybudovaní Vážskej cyklotrasy vrátane úseku Varín – Nezbudská
Lúčka potvrdzujú strategické materiály na nadnárodnej, národnej a lokálnej úrovni. Následne žalovaný
poukázal na konkrétne strategické dokumenty na európskej, národnej ako aj regionálnej úrovni. Ak by sa
odložilaúčinnosťvodoprávnehopovoleniapodľažalovanéhobytoznamenalo,žeVážskacyklodopravná
trasa úsek Varín – Nezbudská Lúčka sa nerealizuje a nenaplnia sa záväzky a ciele plynúce s vyššie
uvedených strategických dokumentov. Žalovaný je presvedčený o tom, že zásah do životného prostredia

v podobe lokálneho výrubu drevín v zmysle vodoprávneho povolenia, ktorý bude kompenzovaný
náhradnou výsadbou a zároveň splnením záväzných podmienok príslušných orgánov štátnej správy na
úseku ochrany životného prostredia je dostatočne vyvážený prínosom vybudovania cyklotrasy, ktorá
v širšom ponímaní bude mať nesporne priaznivý vplyv aj na životné prostredie. V danom prípade verejný
záujem na vybudovaní cyklotrasy a zároveň nestratení 3,8 milióna Eur z eurofondov podľa presvedčenia

žalovaného preváži nad verejným záujmom na neodstránení drevín v zmysle vodoprávneho povolenia.
Následne žalovaný poukázal na to, že nie je možné v zmysle § 185 SSP priznať odkladný účinok
správnej žalobe opomenutého účastníka. Podľa právneho názoru žalovaného, použitím logického
a gramatického výkladu je nevyhnutné dospieť k tomu, že napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej
správy sa myslí rozhodnutie orgánu verejnej správy napadnuté správnou žalobou, ktorej sa má priznať

odkladný účinok. V danom prípade takéto napadnuté rozhodnutie neexistuje, keďže toto konanie nie je
konaním o všeobecnej správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ale konaním o správnej
žalobe opomenutého účastníka. Ak napadnuté rozhodnutie neexistuje, lebo nebola podaná všeobecná
správna žaloba o preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ustanovenia § 185 a nasl. SSP sa
podľa žalovaného neaplikujú. Správnou žalobou opomenutého účastníka žalobca nenapáda zákonnosť

vodoprávneho povolenia, ale žiada, aby sa mu toto povolenie doručilo. Vodoprávne povolenie by bolo
napadnutým rozhodnutím vtedy, ak by ho žalobca napadol na súde všeobecnou správnou žalobou a až
vtedy by sa podľa presvedčenia žalovaného mohlo uvažovať o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe. Argumentácia žalobcu, že Aarhuský dohovor je možné aplikovať prakticky kedykoľvek a na
čokoľvekatodokoncaajnapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobeopomenutéhoúčastníkapodľa

žalovanéhoneobstojí.Články9.3a9.4Aarhuskéhodohovorunemajúpriamyúčinokavžiadnomprípade
ich použitím nemožno deformovať jasné a jednoznačné ustanovenie SSP. Preto žalovaný navrhuje, aby
správny súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe opomenutého účastníka zamietol.

4. Žalobca e-mailovou správou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 20.01.2025 doplnil návrh

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe opomenutého účastníka, v ktorej uviedol, že je aj
naďalej presvedčený o splnení zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
opomenutého účastníka a to predovšetkým hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí. Žalobca
opätovne poukázal na spoločenskú hodnotu stromov a krovín, ktoré majú byť vyrúbané, v zmysle
aktualizovaného dendrologického prieskumu zo septembra 2023, ktorej výška je v sume 189 072,07

Eur. ŽSK podľa zistení žalobcu dňa 16.01.2025 začal s výrubom pobrežných drevín, t.j. stromov a krovín
rastúcich na príslušných pobrežných pozemkoch, na ktorých má byť postavená cyklotrasa Varín –
Nezbudská Lúčka. Uvedené preukazujú dve fotografie tvoriace prílohy doplnenia návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe opomenutého účastníka. Na základe vyššie uvedených
skutkových a právnych dôvodov žalobca apeluje na správny súd, aby svojím uznesením urýchlene

rozhodol o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku tak, aby mohla byť poskytnutá reálna
a účinná ochrana týmto pobrežným drevinám.

5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 186 SSP (1) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

(2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Správny súd ešte pred samotným meritórnym preskúmaním návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe opomenutého účastníka posúdi, či priznanie odkladného účinku správnej žalobe
opomenutého účastníka je prípustné nakoľko žalobca aj žalovaný majú na túto právnu otázku rozdielne
právne názory. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe opomenutého účastníka nastane situácia,
že vodoprávne povolenie vydané žalovaným, ktoré žalobca žiada žalobou opomenutého účastníka
doručiť, nebude mať až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe opomenutého

účastníka žiadne účinky, tzn. nebude sa môcť uskutočniť výrub drevín na pobrežných pozemkoch
rieky Váh medzi obcami Varín a Nezbudská Lúčka. Správna žaloba opomenutého účastníka je
špecifická v tom, že jej zmyslom je posúdenie toho, či žalobca mal postavenie opomenutého účastníka
správneho konania, a teda či sa mu malo rozhodnutie vydané v správnom konaní doručiť, resp. či
sa s ním malo konať, pretože mu patril status účastníka tohto správneho konania. Účelom správnej

žaloby opomenutého účastníka je zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcu
v administratívnom konaní, v ktorom mu nebolo priznané postavenie účastníka konania. Teda v konaní
o správnej žalobe opomenutého účastníka neexistuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
akotoSSPuvádzavustanoveniachupravujúcichodkladnýúčinoksprávnejžaloby(§184až§189SSP).
Avšak vždy konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka bude priamo súvisieť s rozhodnutím

alebo opatrením orgánu verejnej správy vydaným v administratívnom konaní, v ktorom žalobcovi nebolo
procesné postavenie účastníka konania správnymi orgánmi priznané. Predmetom, resp. účelom žaloby
opomenutého účastníka podľa § 179 SSP totiž ešte nie je samotný prieskum zákonnosti postupu
a rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ,,len“ zabezpečenie doručenia napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy takejto osobe, aby sa náležite vedela oboznámiť s obsahom

rozhodnutia, podať riadny opravný prostriedok ak je prípustný a následne podať kvalifikovanú správnu
žalobusmerujúcuvočitomutorozhodnutiu.Vprípadeúspechužalobyopomenutéhoúčastníkanastávajú
podľa § 179 ods. 3 SSP účinky obdobné účinkom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle § 186
SSP, ktoré sú však vzhľadom na zmysel a účel správnej žaloby opomenutého účastníka špecifické
predovšetkým v dĺžke trvania odloženia účinkov rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v konaní,

v ktorom správny orgán nepriznal žalobcovi procesné postavenie účastníka konania, ktorá trvá len do
právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku (ak je prípustný) proti rozhodnutiu alebo
opatreniu vydanému v danom administratívnom (správnom) konaní.

10. Osobitosťou tejto správnej žaloby opomenutého účastníka je jej environmentálny rozmer, pretože ide

o stínanie a odstraňovanie drevín (stromov a krovín) z pobrežných pozemkov pri rieke Váh medzi obcami
Varín a Nezbudská Lúčka. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na priaznivé životné
prostredie a na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a v zmysle Aarhuského dohovoru
je Slovenská republika ako zmluvná strana povinná zabezpečiť právo verejnosti na účasť na správnom
alebo súdnom konaní umožňujúcom napadnutie úkonov (rozhodnutí alebo opatrení) orgánov verejnej

moci, ktoré sú v rozpore so vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia a na zodpovedajúcu
a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení (napr. aj vo forme priznania odkladného
účinku správnej žalobe). Z uvedeného je zrejmé, že žalobca je oprávnený sa domáhať svojej účasti
na administratívnom konaní týkajúcom sa životného prostredia, napádať rozhodnutia alebo opatreniavydané v takýchto konaniach prostriedkami zaručenými právnym poriadkom Slovenskej republiky tak
administratívnom konaní ako aj konaní pred súdom a rovnako v týchto konaniach sa domáhať vydania
predbežných právnych opatrení. Preto správny súd posúdi návrh žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe opomenutého účastníka v zmysle príslušných ustanovení SSP upravujúcich
odkladný účinok správnej žaloby (§ 184 až § 189 SSP).

11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to
výslovne ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však

aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Správny súd môže priznať správnej žalobe, ktorej poddruhom je aj správna

žaloba opomenutého účastníka, odkladný účinok, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Účastníci
konania (predovšetkým žalovaný) a ani správny súd v priebehu tohto správneho súdneho konania
neidentifikovali žiadne ustanovenie osobitného právneho predpisu, ktoré by priznanie odkladného
účinku správnej žaloby opomenutého účastníka v prejednávanej veci vylučovalo. Priznanie odkladného
účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný

preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom
napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia
konania pred správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí
alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

12. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných
situáciách a má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej
v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý
pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny

a ktorý je pre účastníkov konania a ich právnych nástupcov záväzný. Rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe je vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v
ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej
škode,čifinančnejškode,závažnejujmenaživotnomprostredí,prípadneinomvážnomnenapraviteľnom
následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné

postupovať v súlade so znením ustanovení § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto sa vyžaduje, aby
navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť, a to uvedením dostatočných
tvrdení osvedčujúcich dôvodnosť takéhoto návrhu. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na
priznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobevzásadezohľadňujetiedopadyaujmy,ktorébyvdôsledku
svojhovznikumohlizmariťtúochranusubjektívnychpráv,právomchránenýchzáujmovalebopovinností,

ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

13.Tvrdiťaosvedčiťpredpoklad,žeokamžitýmvýkonomaleboinýmiprávnyminásledkaminapadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok,
je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha.

Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom
napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o
následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu", ako ju zákonodarca
výslovne vyjadril. Bremeno tvrdenia má žalobca, pričom od neho sa požaduje uvedenie konkrétnych
a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný následok)

má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Žalobca nie je povinný
preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom
napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca
aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. Hrozba pritom
musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí

mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017-16
zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na
priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo
záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP sú jednak
tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma

na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie hrozby vzniku
predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V tejto súvislosti správny súd
poukazuje na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57
SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v

zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom
mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.
Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho
odôvodnenia.“.

14. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.

15. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe opomenutého účastníka rozsiahlo
argumentuje v prospech priznania odkladného účinku správnej žalobe opomenutého účastníka. Hrozbu

závažnej ujmy na životnom prostredí a tiež iného vážneho nenapraviteľného dôsledku spočívajúcom
v stínaní a odstraňovaní stromov a krovín žalobca predpokladá vo výške spoločenskej hodnoty stromov
a krovín v zmysle aktualizovaného dendrologického prieskumu zo septembra 2023. Žalovaný naproti
tomu nie je stotožnený s tým, že uvedená suma zodpovedajúca spoločenskej hodnote stromov a krovín
má predstavovať závažnú ujmu na životnom prostredí. Samotné stínanie a následne odstránenie

stromov a krovín z pobrežných pozemkov bez prijatia opatrení na zmiernenie dopadov na životné
prostredie (napr. v podobe náhradnej výsadby stromov a krovín na rovnakom mieste resp. v jeho
bezprostrednom okolí) je možné považovať za závažnú a nenapraviteľnú ujmu na životnom prostredí,
ktorá je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Avšak súčasne so stínaním
a odstránením stromov a krovín sa nariadila aj náhradná výsadba. Tvrdenia žalobcu, že sám žalobca ale

aj žalovaný a rovnako ani správny súd nemôže žiadnym spôsobom vyhodnotiť adekvátnosť náhradnej
výsadby a tým dostatočnú kompenzáciu ujmy na životnom prostredí považuje správny súd sa účelové
tvrdenie, pretože potom by sa poprel zmysel štátnej správny na úseku ochrany životného prostredia,
ktorú vykonáva žalovaný a rovnako aj zmyslel správneho súdneho konania, ktoré vykonáva správny súd,
pretože by nebolo nikoho kto by autoritatívne a s konečnou platnosťou posúdil primeranosť náhradnej

výsadby.

16. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe opomenutého účastníka
vo všeobecnej rovine poukázal na funkcie stromov a krovín rastúcich na pobrežných pozemkoch,
na návrh RÚSES Žilina a stanovisko Správy Národného parku Malá Fatra predloženého v rámci

územného konania k cyklotrase Varín – Nezbudská Lúčka a taktiež aj na jednotlivé ustanovenia vodného
zákona upravujúce „obvyklú“ správu resp. udržiavanie vodných tokov. Rovnako aj žalovaný na podporu
svojich tvrdení len všeobecne poukázal na strategické dokumenty preukazujúce verejný záujem na
vybudovaní Vážskej cyklotrasy vrátane posudzovaného úseku Varín – Nezbudská Lúčka. Správny
súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe opomenutého

účastníka uvedomujúc si význam, zmysel a v neposlednom rade aj postavenie ochrany životného
prostredia v hierarchii hodnôt chránených právnym poriadkom Slovenskej republiky konštatuje, že
zoťatie a odstránenie stromov a krovín v zmysle vodoprávneho povolenia vydaného žalovaným za
splnenia záväzných podmienok v ňom určených (náhradná výsadba v zmysle plánu náhradnej výsadby)
nie je závažnou ujmou na životnom prostredí a nepredstavuje ani iný vážny nenapraviteľný následok,

teda nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Samotné stínanie stromov
a krovín ako zložiek životného prostredia, a to bez ohľadu na akom území sa uvedené stromy
a kroviny nachádzajú predstavuje zásah do životného prostredia, ktorý môže byť v prípade výrubu
vysokého počtu drevín alebo v prípade výrubu drevín osobitne chránených alebo v územiach osobitne
chránených závažnou ujmou na životnom prostredí. Výrub drevín v tomto prípade sa uskutočňuje

z dôvodu realizácie výstavby Vážskej cyklotrasy v úseku medzi obcami Varín a Nezbudská Lúčka za
súčasného uskutočnenia náhradnej výsadby drevín na pozemkoch v bezprostrednom okolí pobrežných
pozemkov, na ktorých sa má uskutočniť výrub drevín v zmysle vodoprávneho povolenia. Vybudovanie
cyklistického chodníka popri rieke Váh v uvedenom úseku okrem pozitív uvedených žalovaným podľapresvedčenia správneho súdu nesporne prispeje aj k zlepšeniu kvality životného prostredia, ktoré je
nepochybne v záujme každého. Doprava bicyklom je voči životnému prostrediu šetrnejšia ako iné
druhy dopravy, pretože výstavba a prevádzka cyklistického chodníka predstavuje totiž menšiu záťaž

pre životné prostredie ako výstavba a prevádzka iných druhov dopravných komunikácií. Vzhľad prírody
a krajiny a jednotlivé funkcie životného prostredia sa pri výstavbe a následnej prevádzke uvedenej
cyklotrasy zásadným spôsobom nezmenia, práve naopak správny súd sa domnieva a verí, že sa
vzhľad prírody a krajiny a funkcie životného prostredia daného miesta (napr. estetická a rekreačná)
sa pri prevádzke Vážskej cyklotrasy nielen na úseku medzi obcami Varín a Nezbudská Lúčka zlepšia.

Po (z)vážení pozitívnych následkov vybudovania Vážskej cyklotrasy na úseku medzi obcami Varín
a Nezbudská Lúčka (napr. zlepšenie dochádzky do škôl, zamestnania, zvýšenie bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, šetrnosť prevádzky cyklotrasy k životnému prostrediu) a vyrúbaním drevín na
pobrežných pozemkoch rieky Váh medzi obcami Varín a Nezbudská Lúčka podľa vodoprávneho
povolenia za súčasného prihliadnutia na uloženie povinnosti uskutočniť náhradnú výsadbu, prevážia
priaznivé dôsledky vybudovania Vážskej cyklotrasy na úseku medzi obcami Varín a Nezbudská Lúčka.

Na základe uvedeného správny súd uzatvára, že realizáciou vodoprávneho povolenia za súčasného
splnenia záväzných podmienok v ňom uvedených nedôjde k závažnej ujme na životnom prostredí ani
k inému vážnemu nenapraviteľnému následku.

17. Žalobca sa domnieva, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe opomenutého účastníka nie

je v rozpore, ale v súlade s verejným záujmom. Žalobca sa domnieva, že neexistuje verejný záujem na
urýchlenom začatí a dokončení výstavby tejto cyklotrasy. Žalovaný naopak tvrdí, že urýchlené začatie
a dokončenie výstavby je vo verejnom záujme, pretože ak ŽSK stavbu nezrealizuje do 31.03.2026
nenávratne príde o 3,8 milióna Eur, keďže ide o projekt financovaný z eurofondov. Verejným záujmom
podľa žalovaného sú teda finančné záujmy ŽSK spočívajúce v nenávratnom stratení finančných

prostriedkov na stavbu uvedenej cyklotrasy z fondov Európskej únie. V tomto smere možno viesť
so žalobcom a žalovaným polemiku či finančné záujmy subjektu územnej samosprávy je potrebné
uprednostniťpredzáujmomverejnostinapriaznivomživotnomprostredíresp.právomžalobcumaťúčasť
na správnom konaní týkajúcom sa životného prostredia, avšak vzhľadom na ostatné dôvody zamietnutia
návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe opomenutého účastníka je tento dôvod

pre rozhodnutie správneho súdu o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
opomenutého účastníka irelevantný.

18. V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku

právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu alebo iných právnych následkov právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená
súkromná či verejná sféra hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve
závažnou ujmou na životnom prostredí, prípadne iným vážnym nenapraviteľným následkom.

19. Na základe vyššie uvedeného správny súd uzatvára, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe opomenutého účastníka neosvedčil konkrétnymi skutkovými tvrdeniami
existenciu závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku, práve
naopak žalovaný preukázal, že vodoprávne povolenie žalovaného nespôsobí závažnú ujmu na životnom

prostredí a nenastane ani iný vážny nenapraviteľný následok. Lokálne stínanie drevín na pobrežných
pozemkoch rieky Váh medzi obcami Varín a Nezbudská Lúčka ako jednej zo súčastí prírody a krajiny
(životného prostredia) za súčasnej náhradnej výsadby v zmysle vodoprávneho povolenia nepredstavuje
ujmu na životnom prostredí, ktorá by dosahovala intenzitu, tak po kvalitatívnej ako aj kvantitatívnej
stránke, závažnej ujmy a rovnako vzhľadom na uloženie povinnosti uskutočniť náhradnú výsadbu

uvedenú vo vodoprávnom povolení nie je možné žalobcom tvrdené stínanie drevín považovať ani za
iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd teda nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 188 SSP zamietol.

20. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)