Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201417
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201417.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXXX/XX, D., zastúpeného advokátkou Mgr. Luciou Kučerkovou,
so sídlom Fučíkova 548/31, Senec, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 3180-7/2020-BA zo
dňa 04.08.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1
písm. a) piateho bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon“), vydala dňa
22.11.2019 rozhodnutie č. 31163/2019-BAM-DvN (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodla
podľa § 104 ods. 1 zákona a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“), že žalobca nemá
nárok na dávku v nezamestnanosti. Proti tomuto z rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

2.Napadnutýmrozhodnutímč.3180-7/2020-BAzodňa04.08.2020žalovanáodvolaniežalobcuzamietla
v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení uviedla, že žalobca bol zaradený
do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 21.09.2019. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti si
uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, dňa 11.11.2019. V období posledných štyroch rokov
pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 21.09.2015 do 20.09.2019, žalobca
nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely vzniku
nároku na dávku v nezamestnanosti. Podľa spisového materiálu pracoval žalobca v posudzovanom

období na území iného členského štátu Európskej únie – Spojeného kráľovstva (v období, v ktorom
bol žalobca poistený v nezamestnanosti podľa britských právnych predpisov, bolo Spojené kráľovstvo
riadnym členským štátom Európskej únie). Príslušná britská inštitúcia osvedčila vo formulári U1 zo dňa
02.10.2019, že obdobie poisteného zamestnania trvalo od 21.09.2015 do 20.09.2019, že dôvodom
ukončenia zamestnania bolo ukončenie pracovnej zmluvy zamestnancom, a že žalobca nemá nárok
na dávky v nezamestnanosti od úradu, ktorý vydal formulár, pretože na základe vnútroštátnych
právnychpredpisovneexistuježiadnytakýtonárok.Žalobcabezprostrednepredzaradenímdoevidencie

uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej
legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú
na území Spojeného kráľovstva do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods.
1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na územíSlovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.
V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb žalobcu na území
Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t. j. údajov

a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených žalobcom v Žiadosti o dávku
v nezamestnanosti (ďalej len „Žiadosť“) a vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra
záujmov (ďalej len „Vyhlásenie“) predložených Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 11.11.2019.
Centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia
možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými

skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:
a)dĺžkuatrvalosťprítomnostinaúzemídotknutýchčlenskýchštátov-podľaúdajovžalobcuvoVyhlásení
sa na území Spojeného kráľovstva zdržiaval od januára 2013 do 20. septembra 2019, celkom sa v
zahraničí zdržiaval 6,5 roka,
b) situáciu navrhovateľa vrátane:
- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto

činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - podľa údajov
z informačného systému Sociálnej poisťovne bol žalobca naposledy platiteľom sociálneho poistenia na
území Slovenska v dobe od 11.02.2011 do 31.12.2012 na základe uzavretej dohody u zamestnávateľa
Fortia s. r. o. Nakoľko si ako tanečník nemohol nájsť prácu na Slovensku, odišiel do zahraničia za
účelom zvýšenia si kvalifikácie (zdokonalenie sa v anglickom jazyku). Podľa jeho údajov v Žiadosti aj vo

Vyhlásení na území Spojeného kráľovstva mal dvoch zamestnávateľov, druhý/posledný pracovný pomer
trvalod31.07.2017do20.09.2019,boluzavretýnadobuneurčitú,skončilzjehopodnetu(zamestnávateľ
mu nechcel poskytnúť študijné voľno), pracoval v oblasti výroby palivových nádrží a systémov (jediná
firma v Európskej únii). Vo Vyhlásení uviedol, že počas jeho pobytu v zahraničí si hľadal zamestnanie na
Slovensku telefonicky aj inak. Vzhľadom na celkovú dĺžku zamestnania (cca 6,5 roka) a dva pracovné

pomery na území Spojeného kráľovstva uzavreté na neurčitý čas, možno jeho pracovnú situáciu na
území Spojeného kráľovstva hodnotiť ako stabilnú.
- jeho rodinného stavu a rodinných väzieb - žalobca je ženatý, v zahraničí bol podľa jeho údajov
vo Vyhlásení sám. Na Slovensku uvádza ako blízke osoby manželku a jej dcéru (ktorú má v
striedavej starostlivosti), rodičov (otec ťažko zdravotne postihnutý, zomrel v roku 2018, matka invalidná

dôchodkyňa), ostatnú rodinu. Vo Vyhlásení uviedol návraty na Slovensko každé 2-3 mesiace, niekedy
len na víkend, niekedy na 7-14 dní, posledný rok lietal na Slovensko každý mesiac, dovolenky trávil
na Slovensku, zúčastnil sa volieb prezidenta, cestoval letecky. Na Slovensku vykonával dobrovoľnícku
činnosť, od školského roka 2019/2020 je prijatý na vysokoškolské štúdium na Slovensku.
- jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - žalobca na území Spojeného kráľovstva

nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie, býval s viacerými osobami v podnájme, ubytovanie zmenil
7-krát (z finančných dôvodov, uviedol vo Vyhlásení). Bytovú situáciu žalobcu na území Spojeného
kráľovstvamožnohodnotiťakoprimeranúvýkonujehopovolania.PodľajehoúdajovnaSlovenskupočas
návštev býval aj v súčasnosti býva s manželkou a jej dcérou v byte, získanom kúpou v roku 2005 (podľa
čiastočnéhovýpisuzlistuvlastníctvač.XXXX),zaktorýplatilpoplatkyadane.Vodvolanížalobcauviedol

splácanie hypotekárneho úveru v období jeho zamestnania v zahraničí.
-členskéhoštátu,ktorýsapovažujezamiestobydliskaosobynadaňovéúčely–žalobcabolzamestnaný
na území Spojeného kráľovstva, takže daňové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho je zrejmé, že za
štátbydliskasanadaňovéúčelypovažuještátzamestnania,t.j.Spojenékráľovstvo.Vsúladesprávnymi
dohovormi o zamedzení dvojitého zdanenia, daň z príjmu na území Slovenska nebol povinný uhrádzať.

Žalovaná poukázala na Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho
zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009, v súlade s ktorým boli celková dĺžka pobytu žalobcu na území
Spojeného kráľovstva (cca 6,5 roka), vrátane stability zamestnania na území Spojeného kráľovstva
(pracovné pomery uzavreté na neurčitý čas), primeraná bytová situácia a daňová povinnosť na území
Spojeného kráľovstva, vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (trvalý pobyt na Slovensku,

prítomnosť manželky a jej dcéry, rodičov na Slovensku, deklarované návraty na územie Slovenska,
platenie miestnych poplatkov, prijatie na vysokoškolské štúdium), ktoré žalobca uviedol ako väzby
k Slovensku. Žalovaná mala zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej
činnosti na území Spojeného kráľovstva sa žalobca v tomto čase dlhodobo zdržiaval, býval, trávil
pracovný čas aj mimopracovný čas, platil zákonné odvody i dane na území Spojeného kráľovstva.

Všetky tieto skutočnosti podľa názoru žalovanej preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobcu počas
posledného zamestnania práve na území Spojeného kráľovstva. So zreteľom na všetky dostupné
informácie nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom
štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené a naskutočnosť, že žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie
poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v
nezamestnanosti získanú na území Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v

nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.
3. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na
území Spojeného kráľovstva. Žalobca neuviedol bližšie dôvody, prečo si neuplatnil nárok na dávku
v nezamestnanosti v štáte svojho posledného zamestnania, teda na území Spojeného kráľovstva.
V tejto súvislosti žalovaná poznamenala, že v zmysle britských právnych predpisov je jedným z dôvodov

vylučujúcich priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti ukončenie pracovného pomeru z podnetu
zamestnancaavzmysleúdajovvbode3.4.formuláraU1zodňa02.10.2019,boloposlednézamestnanie
žalobcu na území Spojeného kráľovstva ukončené výpoveďou z jeho strany. Je teda dôvodný
predpoklad, že by žalobcovi podľa britských právnych predpisov nárok na dávku v nezamestnanosti
nevznikol. Podľa názoru žalovanej žalobca nemôže tento fakt zvrátiť tým, že sa domáha vzniku nároku
na dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, hoci aj takom, kde si zachoval isté väzby. Pokiaľ

nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného
zamestnania (odchod z krajiny bez uplatnenia si nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného
zamestnania) a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je
v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti
dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. V nadväznosti na

uvedenéžalovanázdôraznila,žeotázkabydliskajevprípadoch,keďžiadateľodávkuvnezamestnanosti
bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia
v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, zásadná. Žalobca v odvolaní poukazoval na
zachovanie trvalého pobytu na Slovensku, že jeho bydliskom vždy bola Slovenská republika. V tejto
súvislosti žalovaná uviedla, že v zmysle koordinačných nariadení pojem „bydlisko“ je potrebné chápať

v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov,
kde trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležitá na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné
väzby dotknutej osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti,
stabilite a dĺžke trvania. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že pojem „trvalý pobyt“ nie je možné
stotožňovať s pojmom „bydlisko“ a poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 1Sžsk/38/2017 zo dňa 27.11.2018.
4. Vzhľadom na ústrednú námietku v odvolaní žalobcu týkajúcu sa určenia centra záujmov, žalovaná
uviedla, že dňa 29.01.2020 listom č. 3465-2/2020-BA požiadala príslušnú britskú inštitúciu o spoluprácu
a o vyjadrenie názoru na centrum záujmov žalobcu počas jeho posledného zamestnania na území
Spojeného kráľovstva. Nakoľko príslušná britská inštitúcia na písomnú žiadosť nereagovala, vydala

žalovaná dňa 16.03.2020 rozhodnutie č. 3180-4/2020-BA, ktorým prerušila konanie o odvolaní. Dňa
09.06.2020 žalovaná opätovne listom č. 3180-5/2020 urgovala príslušnú britskú inštitúciu o vyjadrenie
jej názoru na centrum záujmov žalobcu počas jeho posledného zamestnania na území Spojeného
kráľovstva. Dňa 17.07.2020 bol žalovanej doručený formulár H006, osvedčený dňa 30.06.2020
príslušnou britskou inštitúciou, v ktorom v bode 4.1 potvrdila, že žalobca bol rezidentom Spojeného

kráľovstva od 18.01.2013.
5. V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti žalovaná zhodnotila celkovú pracovnú,
rodinnú a bytovú situáciu žalobcu počas jeho zamestnania v zahraničí, prihliadla na všetky žalobcom
uvedené skutočnosti, avšak dlhodobý pobyt žalobcu v Spojenom kráľovstve, plnenie daňových
a občianskych povinností plynúcich z jeho pobytu a zamestnania v zahraničí, ako aj stabilita jeho

zamestnania v Spojenom kráľovstve, orientácia na britský pracovný trh, podľa názoru žalovanej
nesvedčia v prospech zachovania centra záujmov a bydliska počas jeho posledného zamestnania na
území Slovenska. Rodina, deklarovaná intenzita návratov na Slovensko, zachovanie trvalého pobytu na
Slovensku, vlastníctvo nehnuteľnosti a s tým spojené platby a poplatky, finančná pomoc rodine, prijatie
na externé štúdium na Slovensku svedčia o zachovaní istých väzieb na Slovensku, avšak jednoznačným

spôsobom nepreukazujú na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti zachovanie bydliska
v zmysle čl. 1 písm. i) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia na Slovensku počas
výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte Európskej únie. V tejto súvislosti žalovaná poukázala
na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžsk/5/2016 zo dňa 13.12.2017, sp. zn.
1Sžso/26/2016 zo dňa 30.01.2018 a sp. zn. 1Sžsk/38/2017 zo dňa 27.11.2018, rozsudky Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 29Sa/15/2019 zo dňa 03.12.2019 a sp. zn. 28Sa/17/2019 zo dňa 10.12.2019,
rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Sa/49/2018 zo dňa 05.03.2019, sp. zn. 1Sa/50/2018
zo dňa 13.09.2019, rozsudok Krajského súdu v Trnave v sp. zn. 20Sa/13/2019 zo dňa 25.10.2019,
rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/4/2019 zo dňa 06.06.2019, sp. zn. 25Sa/17/2019, zodňa 20.08.2019, sp. zn. 28Sa/6/2019 zo dňa 27.11.2019 a sp. zn. 25Sa/41/2019, zo dňa 30.01.2020,
a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sa/5/2019 zo dňa 15.06.2020. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti a vzhľadom na závery príslušnej britskej inštitúcie dospela žalovaná v odvolacom

konaní k záveru, že nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania
v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. Rozhodnutie bolo
žalobcovi doručené dňa 12.08.2020.

file_0.jpg

file_1.wmf

II.

Žaloba

6. Správnou žalobou zo dňa 09.10.2020, doručenou súdu dňa 12.10.2020, sa žalobca
domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 3180-7/2020-BA zo dňa 04.08.2020,
vrátane prvostupňového rozhodnutia. Žalobca prvostupňové rozhodnutie považoval za nesprávne, nie

nestranné, v rozpore so zákonom, za protiústavné a podľa jeho názoru toto hrubým spôsobom zasiahlo
do jeho základných ľudských práv a slobôd. Žalobca uviedol, že sa počas zamestnania v Spojenom
kráľovstve po dohovore so zamestnávateľom, že mu bude poskytnuté študijné voľno, prihlásil na externé
vysokoškolské štúdium na Paneurópskej vysokej škole, na ktoré bol prijatý. Sľuby zamestnávateľa
sa však nenaplnili a zamestnávateľ odmietol v septembri 2019 umožniť žalobcovi nástup na štúdium.

Žalobca sa pred návratom na Slovensko telefonicky prostredníctvom infolinky žalovanej informoval na
svoje možnosti a tá ho odkázala na brožúrku a informačný portál Sociálnej poisťovne. Keď sa žalobca
opakovane dotazoval na podmienky alebo kritériá dokázania väzieb na územie Slovenskej republiky,
informovala ho žalovaná, že na to neexistuje záväzný predpis a jedná sa o individuálne posúdenie.
Keď žalobca po „nútenom“ návrate na Slovensko (nakoľko sa chcel venovať vysokoškolskému štúdiu)

aevidenciinaúradepráce,sociálnychvecíarodinychcelpožiadaťžalovanúodávkuvnezamestnanosti,
na otázku žalovanej kde pracoval, mu zamestnanec žalovanej oznámil, bez toho, aby preštudoval
doručené podklady, že dávku v nezamestnanosti mu nepriznajú, nakoľko sa dávky po návrate z Veľkej
Británieprenezrovnalostiokolobrexitunepriznávajú.Nazákladeuvedenéhomalžalobcazato,žeojeho
žiadosti nebolo rozhodnuté nestranne, ale rozhodol zaujatý orgán v zmysle nejakého interného príkazu

dávky z Veľkej Británie zamietať.
7.Žalobcatvrdil,žepočasvýkonuzárobkovejčinnosti vSpojenomkráľovstve:1/pravidelneniekoľkokrát
mesačne lietaval na Slovensko za svojou rodinou – manželkou a jej nezaopatreným dieťaťom, otcom,
ktorému bolo ako osobe s ŤZP potrebné poskytovať opatrovanie a matkou, ktorá je invalidnou
dôchodkyňou – každý rok na Vianoce, rodinné oslavy a vždy, keď mal voľno, niekedy na dlhšie časové

obdobie, niekedy aj viackrát do mesiaca len na víkend; 2/ splácal hypotekárny úver na nehnuteľnosť,
ktorú si kúpil na Slovensku v roku 2005, a ktorú má vo svojom výlučnom vlastníctve, a kde má evidovaný
trvalý pobyt; 3/ aktívne ako občan SR volil vo všetkých voľbách – komunálnych, parlamentných či
prezidentských; 4/ počas celého obdobia podával daňové priznanie na daň z príjmu v SR, a každý
rok uhrádzal v Senci, kde mal po celý čas trvalý pobyt, daň z nehnuteľnosti a miestny poplatok za

komunálne odpady a drobné stavebné odpady; 5/ aktívne pracoval s mládežou na Slovensku – v roku
2018 bol členom organizačného výboru na realizáciu detského tábora v občianskom združení Ranč
u Pala a aktívne spolupracoval so SPORT CLUB SENEC, oddielom plávania a plutvového plávania,
kde sa do roku 2019 ako člen technického výboru angažoval počas pretekov organizovaných klubom,
a kde je od roku 2020 rozhodcom certifikovaným zväzom plutvového plávania na Slovensku; 6/ vo Veľkej

Británii pracoval v spoločnosti, ktorá je jedinou firmou s daným predmetom činnosti v Európskej únii,
preto keď chcel vykonávať svoju prácu, mohol pracovať výhradne v Milton Keyness; 7/ vo Veľkej Británii
nemal a ani nemá žiadne väzby, okrem pracovných. Žalobca býval v ubytovniach – sťahoval sa cca 7-
krát, vždy sa snažil nájsť si na bývanie najlacnejšiu izbu, aby mal čo najviac finančných prostriedkov
pre rodinu na Slovensku, nebudoval si vo Veľkej Británii žiadne kamarátske ani iné väzby, ani žiaden

majetok. Tiež uviedol, že odo dňa 28.09.2019 je študentom externého štúdia na Paneurópskej vysokej
škole, odbor informatiky. Žalobca poukázal na to, že v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí bolo
konštatované, že väzby na Slovensko nepreukázal, avšak v rozhodnutí absentovalo zdôvodnenie, prečo
samanželka,chorírodičia,vlastníctvonehnuteľnosti,angažovanievdobrovoľníckychaktivitách,plateniedaní a zúčastňovanie sa volieb nepovažujú za dostatočné väzby na Slovensko. Na základe uvedeného
mal žalobca za to, že rozhodnutie je neúplné a nemá oporu v zákone. Žalobca sa nestotožnil s tým,
že odvolací orgán v súlade s Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho

zabezpečenia č. U2, z 12.06.2009 vyhodnotil celkovú dĺžku pobytu na území Spojeného kráľovstva
vrátane stability zamestnania na území Spojeného kráľovstva, primeranú bytovú situáciu a daňovú
povinnosť silnejšie ako ostatné skutočnosti. Podľa žalovanej mal žalobca zákonnú možnosť požiadať
o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva. Túto možnosť však žalobca odmieta
a považuje ju za nereálnu, nakoľko bol zamestnaný vo firme vykonávajúcej svoju obchodnú činnosť

ako jediná firma v celej Európskej únii. Po tom, čo mu v zamestnaní odmietli poskytnúť študijné voľno
napriek tomu, že mu to prisľúbili, nemal dôvod ostávať v Spojenom kráľovstve a tak sa vrátil na
Slovensko, k svojej rodine a domov, do svojho jediného domova a jedinej istoty. Už stratil záujem hľadať
si zamestnanie vo Veľkej Británii a po tom, čo stratil možnosť pracovať v spoločnosti, pre ktorú pracoval
vo Veľkej Británii, nemal záujem hľadať si prácu v Spojenom kráľovstve a evidoval sa na úrade práce
v mieste svojho trvalého pobytu, ktoré má v D. E. C. XX nepretržite od roku 2005, nakoľko nemohol

na území Spojeného kráľovstva tvrdiť, že si tam chce hľadať prácu a žiť tam, keď jediným dôvodom
bolo len jeho zamestnanie v jedinej a konkrétnej spoločnosti. Keby sa táto spoločnosť nachádzala na
Slovensku alebo v inej krajine, uchádzal by sa o prácu tam. Keď však túto možnosť stratil, ktorúkoľvek
inú vhodnú prácu chcel vykonávať doma, pri svojej rodine, v mieste, kde má centrum svojho záujmu
a všetky svoje väzby. Na základe uvedených skutočností, keď bol žalobca zo strany zamestnávateľa

nútený ukončiť svoje zamestnanie v Spojenom kráľovstve, kde jeho jedinou väzbou bolo zamestnanie,
nemal prečo zotrvávať v tejto krajine a vrátil sa domov. Po posúdení okolností prípadu mal žalobca
za to, že jeho odvolaniu malo byť vyhovené a malo mu byť priznané zachovanie centra záujmov,
nakoľko aj všetky svoje zarobené príjmy míňal a spotrebovával okrem bývania a stravovania na území
Slovenskej republiky a vo svojom domovskom štáte. Keďže zákon ako aj predpisy Európskej únie

umožňujú požiadať o dávku aj v domovskej krajine, svoje právo žalobca využil, nakoľko nemal dôvod
ani možnosť zotrvať v inom členskom štáte.
8. Žalobca mal za to, že preukázal pevné väzby na Slovensko, mal zachované centrum záujmov na
území Slovenskej republiky. Počas poslednej činnosti žalobcu vykonávanej na území iného členského
štátu Európskej únie mal žalobca na území Slovenskej republiky zachované bydlisko alebo iné väzby,

čo v súlade s článkom 65 ods. 2 základného nariadenia odôvodňuje uplatnenie nároku na dávku
v nezamestnanosti v štáte, v ktorom bolo zachované centrum záujmov podľa slovenských právnych
predpisov.
III.
Vyjadrenie žalovanej

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.11.2020 zopakovala svoje argumenty a tiež
poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu SR a krajských súdov, na ktoré odkazovala už v napadnutom
rozhodnutí. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že nemal možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti
na území Spojeného kráľovstva, pretože bol zamestnaný v spoločnosti vykonávajúcej svoju obchodnú

činnosť ako jediná v Európskej únii a po ukončení tohto zamestnania nemal dôvod ostávať v Spojenom
kráľovstve, keďže nemal záujem hľadať si ďalšie zamestnanie v zahraničí, žalovaná upozornila, že
uvedené skutočnosti nepreukazujú, že žalobca nemal možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti
v Spojenom kráľovstve, avšak jednoznačne svedčia o tom, že sa dobrovoľne rozhodol túto možnosť
nevyužiť. Žalovaná opakovane zdôraznila, že žalobca takmer 7 rokov pracoval na území Spojeného

kráľovstva a na tomto území bol poistený pre prípad nezamestnanosti, t. j. platil poistné na
poistenie v nezamestnanosti, teda o dávku v nezamestnanosti mal požiadať na území Spojeného
kráľovstva a v prípade odchodu na Slovensko mal možnosť požiadať o exportovanie priznanej
dávky v nezamestnanosti na Slovensko podľa čl. 64 základného nariadenia. Súčasne však žalovaná
považovala za potrebné uviesť, že žalobcovi by pravdepodobne podľa britských právnych predpisov

nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikol (keďže v zmysle britských právnych predpisov je jedným
z dôvodov vylučujúcich priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti ukončenie pracovného pomeru
z podnetu zamestnanca a podľa bodu 3.4 formulára U1 zo dňa 02.10.2019 bol posledný pracovný
pomer žalobcu na území Spojeného kráľovstva ukončený z jeho podnetu). Uvedené však neoprávňuje
žalobcu, aby si vybral iný členský štát Európskej únie, kde požiada o dávku v nezamestnanosti

a bude požadovať bezpodmienečné zohľadnenie doby poistenia v nezamestnanosti, ktorú dosiahol na
území Spojeného kráľovstva ako keby bola dosiahnutá na území štátu, kde o uvedenú dávku žiada.
Žalovaná, s poukazom na čl. 61 ods. 2 a čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, uviedla,
že v prípade žalobcu mala za jednoznačne preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti naúzemí Spojeného kráľovstva nemal bydlisko na Slovensku, preto dobu poistenia v nezamestnanosti
dosiahnutú v Spojenom kráľovstve nebolo možné zohľadniť ako keby bola dosiahnutá na Slovensku.
V súvislosti s argumentom žalobcu, že má na Slovensku evidovaný trvalý pobyt, žalovaná upozornila,

že pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. Žalovaná poukázala na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžsk/38/2017 zo dňa 27.11.2018, v ktorom Najvyšší
súd Slovenskej republiky (v bode 26.) jednoznačne konštatoval, že na zachovanie bydliska a centra
záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej
miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu. Podľa názoru žalovanej je zrejmé, že

počas výkonu zárobkových činností na území Spojeného kráľovstva sa žalobca zvyčajne zdržiaval na
tomto území, čo znamená, že za miesto jeho bydliska je nutné považovať Spojené kráľovstvo. V čase
výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve bol žalobca vo veci platenia daní z príjmu subjektom
britských právnych predpisov, a preto sa za štát bydliska na daňové účely považuje štát zamestnania,
t. j. Spojené kráľovstvo. V súlade s právnymi dohovormi o zamedzení dvojitého zdanenia, daň z príjmu
na území Slovenska žalobca nebol povinný uhrádzať, čo potvrdzujú aj žalobcom predložené potvrdenia

o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2014-2018. Ďalej žalovaná
konštatovala, že na platenie miestnych daní a rôznych poplatkov nie je nevyhnutná fyzická prítomnosť
dotknutej osoby na Slovensku, preto uvedené nepreukazuje zachovanie bydliska na Slovensku počas
dlhodobého pobytu v Spojenom kráľovstve. Žalovaná uviedla, že na bytovú situáciu žalobcu v Spojenom
kráľovstve a na Slovensku bolo pri posudzovaní jeho bydliska prihliadnuté. Na Slovensku žalobca od

roku 2005 vlastní nehnuteľnosť - byt, na území Spojeného kráľovstva býval v rôznych podnájmoch.
Počas pobytu v zahraničí však žalobca nehnuteľnosť na Slovensku, ktorú má vo svojom vlastníctve,
reálnenasvojebývanienevyužíval.Uvedenévporovnanísostatnýmiskutočnosťami(najmävporovnaní
s dlhodobým vykonávaním prác v Spojenom kráľovstve, stabilnou pracovnou situáciou, orientáciou na
britský pracovný trh, ale aj platením daní a odvodov podľa britských právnych predpisov) podľa názoru

žalovanej jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska žalobcu na Slovensku. Rovnako
bolo v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti prihliadnuté na prítomnosť jeho rodinných
príslušníkov na území Slovenska. V tejto súvislosti však žalovaná uviedla, že v prípade ak osoby
trvalo usadené v zahraničí niekoľkokrát do roka navštívia svojich rodinných príslušníkov na Slovensku,
strávia s nimi voľný čas alebo dovolenku, neznamená to bez ďalšieho, že nemajú po uplynutí týchto

kratších časových úsekov dlhodobý záujem v zahraničí zotrvať. Pri posudzovaní bydliska žalobcu bolo
prihliadnuté aj na pravidelné návraty žalobcu na Slovensko, avšak žalovaná mala za to, že uvedené
bez ďalšieho nepreukazuje zachovanie väzieb žalobcu na Slovensku počas dlhodobého (takmer 7-
ročného) pobytu v zahraničí. K vykonávaniu dobrovoľníckej činnosti žalobcu pre občianske združenia
na Slovensku poznamenala, že žalobca mohol takúto dobrovoľnícku činnosť vykonávať jedine počas

svojich návratov na Slovensko. Podľa názoru žalovanej uvedené v porovnaní s dlhodobým pôsobením
v zahraničí nepreukazuje zachovanie bydliska na Slovensku. V nadväznosti na tvrdenie žalobcu, že od
septembra 2019 je študentom externého štúdia na Paneurópskej vysokej škole, žalovaná uviedla, že
v súlade s čl. 65 ods. 2 základného nariadenia preukázanie zachovania bydliska na území Slovenskej
republiky počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí sa hodnotí najmä počas výkonu posledného

zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Skutočnosť, že po návrate na Slovensko začal
žalobca študovať na vysokej škole na Slovensku, teda nie je pri posudzovaní jeho bydliska počas pobytu
v Spojenom kráľovstve relevantná.
10. Na základe vyššie uvedených skutočností považovala žalovaná zistenie skutočného stavu veci
za presné a úplné. V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti boli bez pochybností

preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti - doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobcu
na území dotknutého členského štátu Európskej únie, charakter vykonávanej činnosti na území
Spojeného kráľovstva, jeho rodinná aj bytová situácia, a ktorý členský štát sa považuje za bydlisko
žalobcu na daňové účely. S posúdením žalobcovho bydliska ako nezachovaného na Slovensku počas
pobytu v Spojenom kráľovstve sa stotožnila aj príslušná britská inštitúcia. Nakoľko žalobca nemal

počas posledného zamestnania v Spojenom kráľovstve zachované bydlisko na území Slovenskej
republiky a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený
v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nebolo možné doby poistenia v
nezamestnanosti získané na území Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku
v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla

žalobu zamietnuť.

IV.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania11.Vovyjadrenízodňa18.12.2020žalobcazotrvalnaargumentáciiuvedenejvsprávnejžalobe.Uviedol,
že je presvedčený, že žalovaná voči nemu postupovala diskriminačne a nezohľadnila všetky skutočnosti

a zamerala sa len na situáciu ohľadom jeho bydliska, avšak nezohľadnila ostatné skutočnosti. Nebolo
v jeho možnostiach a schopnostiach cestovať domov každý týždeň a v Spojenom kráľovstve sa zdržiaval
len v čase nevyhnutnom na výkon práce a povinný odpočinok, bol zamestnaný v spoločnosti, ktorá je
jedinou v Európe, preto nemal na výber miesto bližšie, avšak mal v celom rozsahu zachované centrum
záujmu a činnostiam v Slovenskej republike sa venoval v maximálnej možnej miere. Mal tu rodičov,

oboch v nepriaznivom zdravotnom stave, o ktorých bolo nevyhnutné, aby sa staral, mal tu manželku
zamestnanú a pracujúcu v Slovenskej republike a jej dcéru, v tom čase žiačku základnej školy. Žalobca
namietal, že žalovaná nezohľadnila okolnosti, za ktorých došlo k ukončeniu pracovného pomeru so
zamestnávateľom žalobcu, ktorý mu napriek predchádzajúcemu prísľubu neumožnil nástup na externé
štúdium. Nakoľko sa tieto skutočnosti udiali v krátkom časovom horizonte a žalobca musel takmer
okamžite opustiť Spojené kráľovstvo a nastúpiť na štúdium, nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach

požiadať o dávku v Spojenom kráľovstve, nakoľko si potreboval v čo najkratšom čase nájsť zamestnanie
na Slovensku. Vzhľadom na to, že Spojené kráľovstvo bolo v tom čase súčasťou Európskej únie
a právna úprava výslovne neuvádza, že občan Európskej únie je povinný žiadať o dávku v štáte
zamestnania, pokiaľ tento nie je totožný s domovskou krajinou, bol podľa názoru žalobcu postup
žalovanej nesprávny a dávka v nezamestnanosti mu mala byť priznaná. Žalobca poznamenal, že

koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali (nie
musia si) uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti, v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie.
Žalovaná prerušila konanie o odvolaní žalobcu, nakoľko listom zo dňa 29.01.2020 požiadala príslušnú
britskúinštitúciuospoluprácuaovyjadrenienázorunacentrumzáujmovžalobcupočasjehoposledného
zamestnania na území Spojeného kráľovstva. Žalovaná mohla, podľa názoru žalobcu, v prípade, že

nechcela uznať zachované centrum záujmov, napriek tomu, že toto mal skutočne žalobca zachované,
požiadať o dávku v nezamestnanosti v britskej inštitúcii a následne o jej export. Žalobca napriek tomu,
že prispieval do sociálneho systému ostal úplne bez príjmu, napriek tomu, že mu vznikol nárok na
dávku v nezamestnanosti v situácii, keď ostal bez práce. Žalobca odmietol tvrdenie žalovanej, že
by mu v Spojenom kráľovstve nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že pracovný

pomer skončil z podnetu zamestnanca, nakoľko k skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom z dôvodu, že zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi nástup
na externé štúdium na vysokej škole. Žalobca sa tak nestotožnil a odmietol vyjadrenie žalovanej, že
požiadal o dávku v nezamestnanosti na Slovensku z dôvodu, že by v Spojenom kráľovstve na túto
nemal nárok. Rovnako odmietol tvrdenie žalovanej, že sa rozhodol dobrovoľne nepožiadať a nezotrvať

v Spojenom kráľovstve, takúto možnosť však žalobca nemal, pretože sa musel zúčastniť zápisu na
vysokej škole a následných prednášok. Tieto skutočnosti žalobca žalovanej preukázal a je evidentné,
že medzi skončením pracovného pomeru a nástupom na vysokú školu nemal žalobca vytvorený
priestor na požiadanie o dávku v nezamestnanosti na britských úradoch. Žalobca postupoval jediným
možným spôsobom, akým v uvedenom prípade mohol, nakoľko sa kvôli škole musel vrátiť na Slovensko

a nemohol viac zotrvať vo Veľkej Británii, keď mu zamestnávateľ, napriek predchádzajúcemu súhlasu,
odmietol poskytnúť študijné voľno a umožniť zúčastniť sa zápisu na vysokej škole.

12. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

V.
Právne posúdenie

13. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
podľaust.§10,§13ods.3zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlen„SSP“)preskúmal

žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd vec prejednal na
pojednávaní dňa 20.11.2024 za účasti zástupcov účastníkov konania. Následne súd oznámil prítomným
účastníkom konania termín vyhlásenia rozsudku dňa 18.12.2024 (§ 116 SSP).14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

16. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

18. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo

doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

19. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

20. Podľa § 104 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na dávku
v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

21. Podľa § 104 ods. 6 cit. zák. rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

22. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) príslušná inštitúcia členského
štátu,ktoréhoprávnepredpisypodmieňujúnadobudnutie,zachovanie,znovunadobudnutiealebotrvanie
nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti,

v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti
dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa
právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky
dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté
podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali

za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

23. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm.
a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v
súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

— doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
— doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
— doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej
zárobkovej činnosti.

24. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej
vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na
ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

25. Podľa čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

26. Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa
stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) ak je rozdiel
v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa

uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej
osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými
skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:
a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;b) situáciu dotknutej osoby vrátane:
i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;

ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;
iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov;
v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

27. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté, že nemá nárok na
dávku v nezamestnanosti, a to z dôvodu, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie nepreukázal potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú
v Slovenskej republike. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie dňa 21.09.2019. V období posledných štyroch rokov pred zaradením do

evidencie uchádzačov o zamestnanie, teda od 21.09.2015 do 20.09.2019 žalobca nezískal žiadne
doby poistenia na Slovensku, v tomto období pracoval v zahraničí (Spojené kráľovstvo) a bol tam
aj poistený v nezamestnanosti. Podstatnou pre posúdenie veci bola otázka, či môžu byť zohľadnené
na účely nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté
na území iného členského štátu. Z článkov 61 a 65 ods. 5 základného nariadenia vyplýva základná

zásada, ktorou sa treba riadiť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na
území iného členského štátu, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného
členského štátu EÚ/EHP môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti v prípade,
ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba
doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné

zohľadniťdobupoisteniadosiahnutúnaúzemíinéhočlenskéhoštátu,pokiaľjedosiahnutáakoposledná.
Toutovýnimkouzozákladnejzásadyjesituácia,aksižiadateľzachovápočasvýkonuzárobkovejčinnosti
na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej
republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne
pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti

v zmysle platnej slovenskej legislatívy, zásadná. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe
evidovaný trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa
článku 1 písm. j) základného nariadenia pojem „bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde
osoba zvyčajne býva, na účely vykonávacieho nariadenia chápané ako „centrum záujmov“ v spojení
s článkom 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny

pojem vlastný právu Únie (pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-90/97 Swaddling, bod
28). Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa teda nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa
vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Trvalý pobyt v ponímaní vnútroštátnom (zákon č.
253/1998Z.z.ohlásenípobytuobčanovSlovenskejrepublikyaregistriobyvateľovSlovenskejrepubliky)
nemožno stotožňovať s pojmami „bydlisko“ a „pobyt“ v zmysle úniovom, pretože trvalý pobyt má

skôr charakter evidenčný, neodzrkadľujúci realitu (v tomto smere porovnaj rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie z 11. septembra 2014 vo veci C-394/13 Ministerstvo práce a sociálních věcí c/a B.).
Preto pokiaľ mal žalobca v období od 21.09.2015 do 20.09.2019 evidovaný trvalý pobyt na území SR,
nesvedčí to o zachovaní jeho centra záujmov na Slovensku. Otázka bydliska je koncipovaná ako otázka
faktická,ktorájeobjektivizovanáaždotejmiery,ženiekedyaniúmysel asnahadotknutejosobynestačia

na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Rozhodujúce je skutočné bydlisko, teda miesto, kde osoba
zvyčajne býva.

28. V prospech vzniku nového centra záujmov žalobcu v rozhodnom období v Spojenom kráľovstve
jednoznačne svedčí, že žalobca sa zdržiaval od 18.01.2013 do 20.09.2019, teda 6 rokov a 8 mesiacov

zvyčajnenaúzemíSpojenéhokráľovstvaasohľadomnavzdialenosťniejereálne,abybolcezhraničným
pracovníkom. V Spojenom kráľovstve mal dvoch zamestnávateľov. Posledný pracovný pomer trval od
31.07.2017 do 20.09.2019, bol uzavretý na dobu neurčitú a ukončený z podnetu žalobcu. Spojené
kráľovstvo bolo štátom bydliska žalobcu na daňové účely (v SR nemal žiadny zdaniteľný príjem).
Žalobca mal stabilné zamestnanie na území Spojeného kráľovstva, preto v zmysle judikatúry súdneho

dvora (napr. C76/76 Silvani di Paolo) existuje predpoklad, že tam mal bydlisko. Pod pojmom „stabilita“
je potrebné predovšetkým rozumieť určitú stálosť, nemennosť, sústavnosť, trvalosť. Žalobca nebol
cezhraničným pracovníkom, jeho zamestnanie nemalo ani sezónny charakter. Zdržiavanie sa žalobcu
na území Spojeného kráľovstva počas trvania jeho pracovného pomeru teda vyhodnotil súd ako stabilné.29. Žalobcom deklarované každoročné návraty na Slovensko (Vianoce, rodinné oslavy, dovolenky, na
víkend) mali skôr podobu návštev, a preto nezakladajú dôvod na zmenu správnymi orgánmi prijatých

záverov, keď žalobca nemal postavenie cezhraničného pracovníka (článok 1 písm. f/ základného
nariadenia) a väčšinu roka strávil v inom členskom štáte. Tieto závery nie sú spôsobilé zvrátiť ani ďalšie
sprievodné skutočnosti v podobe rodinných väzieb, vlastníctva nehnuteľnosti a uhrádzania súvisiacich
povinných poplatkov, či zúčastňovanie sa volieb a vykonávanie dobrovoľníckej činnosti na Slovensku.
Tieto skutočnosti môžu pochopiteľne predstavovať určité väzby vo vzťahu k Slovenskej republike, avšak

v prejednávanej veci nie sú kritériom, ktoré by prevážilo dĺžku pobytu žalobcu mimo Slovenskej republiky
a charakter jeho zárobkovej činnosti, pretože nepredstavujú zásadnú skutočnosť, ktorá by mohla do
značnej miery relativizovať ustálenie centra záujmov vo vzťahu k inému členskému štátu, keďže žalobca
sa väčšinu roka zdržiaval v inom členskom štáte.

30. Pokiaľ ide o rodinné väzby, súd konštatuje, že toto kritérium sa týka len rodinných príslušníkov,

t. j. manžela/manželky, neplnoletých detí a nezaopatrených detí, ktoré dosiahli vek plnoletosti (čl. 1
písm. i/ bod 2 základného nariadenia). Rozširovanie rodinných väzieb, ktoré by mali byť rozhodné pre
zachovanie si bydliska v pôvodnom členskom štáte, aj na širšiu rodinu (napr. rodičov) by totiž viedlo
k rozširovaniu oblasti uplatnenia čl. 65 základného nariadenia, čo v zásade nie je prijateľné (porov.
v tomto zmysle aj odôvodnenie 9 preambuly rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov

sociálneho zabezpečenia U2 z 12.06.2009). Vo vzťahu k rodičom, sestre, či inej vzdialenejšej rodine
žalobcu súd v nadväznosti na vyššie uvedené konštatuje, že pre účely posúdenia zachovania rodinných
väzieb, títo nie sú blízkymi osobami. Zároveň však súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade žalobcu
ani nič nenasvedčovalo, že by jeho vzťah k rodičom bol na úrovni zásadnej odkázanosti, ktorá by
bola nezlučiteľná s čo i len dočasným faktickým prenesením jeho bydliska do Spojeného kráľovstva.

Žalobca síce uvádzal, že mal otca (ktorý zomrel v roku 2018) s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak
zároveň uviedol, že celodennú starostlivosť mu poskytovala sestra žalobcu. Žalobca tiež poukazoval,
že na Slovensku žila jeho manželka, avšak súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca
manželstvouzatvorildňa 19.10.2019,tedaažponávratenaSlovensko.Vrozhodnomobdobítedanemal
na Slovensku rodinných príslušníkov spadajúcich pod definíciu podľa čl. 1 písm. i) bod 2 základného

nariadenia. Nespadá pod ňu ani maloleté dieťa „budúcej manželky“, ktoré mala v striedavej starostlivosti
s jeho otcom (nie žalobcom). Ako už rozhodol aj najvyšší správny súd, pre účely posúdenia zachovania
rodinných väzieb ani snúbenica nie je blízkou osobou (viď rozsudok sp. zn. 7Ssk/170/2022). Naviac súd
vo vzťahu k výkladu pojmu „bydlisko“ opäť poukazuje na rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu
systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009 o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004, týkajúce sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne
nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného
obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského
štátu, ako je príslušný členský štát. Správna komisia uviedla, že je v súčasnosti prijateľné prenesenie
zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov

(t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a
určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac
nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl.
65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo
samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.

Ak by teda aj žalobca zanechal na Slovensku nejakých rodinných príslušníkov v zmysle definície podľa
čl. 1 písm. i) bod 2 základného nariadenia, nemuselo by to samo o sebe svedčiť o zachovaní bydliska na
území SR. Žalobca pritom nespadal pod definíciu cezhraničného pracovníka (čl. 1 písm. f/ základného
nariadenia).

31. Žalobca vlastní byt v Slovenskej republike, avšak vlastníctvo nehnuteľnosti (resp. vo všeobecnosti
akéhokoľvek majetku) nemôže samo o sebe svedčiť o zachovaní bydliska v určitom štáte, pretože právo
Európskej únie v zásade dovoľuje takýmto spôsobom nadobúdať majetok v ktoromkoľvek štáte a nie
je ani neobvyklé, že občania s bydliskom v jednom štáte udržiavajú napr. prázdninové či víkendové
sídla v inom štáte (viď napr. rozsudok sp. zn. 7Ssk/39/2022). Vzhľadom na povahu miesta výkonu

zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve žalobcu, nebolo prakticky možné, aby v byte, ktorý vlastní
na Slovensku, pravidelne býval, okrem obdobia, keď sa na územie Slovenska vracal (v rozsahu ako
bolo uvedené v bode 29. odôvodnenia rozsudku), čo v porovnaní so zvyšným obdobím stráveným na
území Spojeného kráľovstva, nemožno hodnotiť ako prevažujúce a v prospech zachovania bydliskana území Slovenska. Platenie miestnych daní a poplatkov, nemá z hľadiska určenia bydliska význam,
pretože také financovanie nehnuteľnosti je bežné a to bez ohľadu na miesto, kde sa nehnuteľnosť
nachádza. Záväzok (hypotekárny úver) žalobcu v Slovenskej republike môže vysvetľovať dôvod, prečo

odišiel zarábať do cudziny, to však nevylučuje, že si tam na čas zamestnania premiestnil stredisko
svojich záujmov. Splácanie hypotekárneho úveru nevyžaduje jeho prítomnosť na Slovensku. V súvislosti
s posudzovaním bytovej situácie žalobcu v Spojenom kráľovstve súd uvádza, že je potrebné prihliadať
naokolnostikonkrétnehoprípadu.Skutočnosť,žežalobcabývalvpodnájmeešteautomatickynezakladá
záver o tom, že centrum záujmov je i naďalej v SR, ale je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že takáto

forma ubytovania nie je v daných podmienkach Spojeného kráľovstva ničím neštandardným. Takisto
nie je rozhodujúce, či žalobca býval sám alebo spoločne s inými osobami, pretože spoločné bývanie je
kvôli šetreniu nákladov bežné aj u osôb, ktoré ešte nemajú vlastnú rodinu, no žijú a pracujú vo väčších
mestách. Žalobca počas pobytu v Spojenom kráľovstve síce viackrát zmenil ubytovanie, avšak to bolo
motivované snahou nájsť si čo najlacnejšie ubytovanie, aby ušetril finančné prostriedky.

32. Pokiaľ ide o deklarované vykonávanie nezárobkovej (dobrovoľníckej) činnosti na území SR, táto
skutočnosť len v malej miere nasvedčuje zachovaniu bydliska žalobcu na území Slovenska, pretože
ide o aktivity malého rozsahu v porovnaní so zvyšným trávením mimopracovného času žalobcu v
Spojenom kráľovstve. Rovnako to platí o zúčastňovaní sa volieb v SR. Pokiaľ žalobca poukazoval na
to, že od 28.09.2019 je študentom externého štúdia na Paneurópskej vysokej škole, táto okolnosť je

pre posúdenie danej veci irelevantná, keďže rozhodujúce je obdobie od 21.09.2015 do 20.09.2019.
Skutočnosť, že žalobca skončil pracovný pomer v Spojenom kráľovstve, vrátil sa na Slovensko a začal
študovať na vysokej škole, môže nasvedčovať novému založeniu centra záujmov na Slovensku,
po predchádzajúcom pretrhnutí väzieb so Slovenskom a prenesení centra záujmov do Spojeného
kráľovstva.

33. Správny súd napokon poukazuje na to, že žalovaná za účelom úplného zistenia skutkového stavu
oslovila inštitúciu sociálneho zabezpečenia v Spojenom kráľovstve z dôvodu jej stanoviska vo veci
určenia centra záujmov žalobcu. Inštitúcia sociálneho zabezpečenia v Spojenom kráľovstve potvrdila,
že žalobca mal od 18.01.2013 bydlisko na území Spojeného kráľovstva. Uvedená skutočnosť tiež

nasvedčujeazároveňpotvrdzujeúvahužalovanejotom,žežalobcasivposudzovanomobdobízachoval
centrum záujmov na území Spojeného kráľovstva.

34. Po preskúmaní obsahu administratívneho spisu a obsahu vydaných rozhodnutí žalovanej a
prvostupňového správneho orgánu súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie (v spojení s

prvostupňovým správnym rozhodnutím) vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je
logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Aj podľa názoru súdu, z dôkazov zadovážených v
správnom konaní vyplýva jasný skutkový záver, že žalobca si v zmysle kritérií uvedených v č. 11 ods.
1 vykonávacieho nariadenia bydlisko na území Slovenska neudržal. Súd teda nezistil žiaden dôvod na
zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 v spojení s § 199 ods.

3 SSP).

35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej
náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára
2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §
5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§

443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu
súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).