Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 13, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 27Cpr/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424212030
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radovan Ondreáš
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424212030.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: I.. S. W., S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. C. krížom
XX/XX, C. - C. R., zastúpená JUDr. Ivanou Gajdošíkovou, advokátkou, Francisciho 1044/6, Zvolen, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151
866, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. T. na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.12.2024 sa žalobkyňa
domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení: Súd pozastavuje voči žalobkyni účinnosť
pracovnoprávneho úkonu žalovaného „Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru - výpoveď“ č. G.-

H zo dňa XX.XX.XXXX. Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa uplatňovania výkonu pracovno
právneho úkonu žalovaného „Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru - výpoveď“ č. G. -B zo dňa
16.09.2024.

1.1 Uviedla, že návrh podáva v zmysle § 12 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov
protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s ustanovením

§ 324 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Žiada o
pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu žalovaného - výpovede zo dňa 16.09.2024. Svoj
návrh skutkovo odôvodnila tým, že na základe Služobnej zmluvy č. SPSČ-B zo dňa 11.01.2022 je v
štátnozamestnaneckom pomere so žalovaným. Služobnou zmluvou bola prijatá na funkciu generálneho
štátneho radcu - odborníka, do dočasnej štátnej služby, na dobu určitú od 15.01.2022, počas potreby
plnenia úloh spojených s realizáciou Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, zriadeného na

základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2021/241 zo dňa 12.02.2021, na najnáročnejšiu
činnosť - Tvorba stratégie a štátnej politiky na úrovni ministerstva; koordinovanie celoštátneho a
medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle
systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym a medzinárodným
dosahom na úrovni ministerstva, na organizačnom odbore sekcie ekonomiky MV SR, s miestom výkonu
štátnej služby Bratislava, so zaradením do 9. platovej triedy. Pracovnou náplňou podľa uvedenej zmluvy

bolo zabezpečovať projektové riadenie a koordináciu implementácie reforiem a verejných investičných
projektov z Plánu obnovy a odolnosti SR (ďalej tiež „POO“), koordinovať schválené projektové aktivity
sekcie ekonomiky MV SR, podpora pri výkone kontroly a auditov a odstraňovaní nezrovnalostí pri
projektoch sekcie ekonomiky MV SR, podieľanie sa na plnení úloh vyplývajúcich pre MV SR najmä
z Programového vyhlásenia vlády SR, z uznesení vlády SR, z Mechanizmu pre podporu obnovy a
odolnosti, kontrola dosahovania míľnikov a cieľov schválených projektových aktivít sekcie ekonomiky

MV SR, koordinácia komunikácie medzi Národnou implementačnou a koordinačnou autoritou (ďalej aj
„NIKA“) a MV SR v rámci mechanizmu POO, príprava návrhov odborných stanovísk a pripomienokk dokumentom týkajúcich sa manažmentu projektového riadenia v rámci implementácie projektov
financovaných z prostriedkov programu na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU)
2021/241. Na základe Opisu štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 11.01.2022 jej bol priznaný plat vo

výške 1.340,50 eur a osobný príplatok vo výške 1.059,50 eur. Služobný pomer sa riadi ustanoveniami
zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s
niektorými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Na základe Dodatku k Služobnej
zmluve č. G.-B zo dňa 27.06.2022 bola s účinnosťou od 01.07.2022 preložená z organizačného odboru
sekcie ekonomiky MV SR na oddelenie implementácie plánu obnovy a odolnosti centra projektového

riadenia kancelárie ministra MV SR. Na základe uvedeného Dodatku na základe výsledku výberového
konania VK/XXXX/XXXX/X z 21.06.2022 zastávala funkciu generálneho štátneho radcu - odborníka, v
dočasnej štátnej službe, na dobu určitú počas potreby plnenia úloh spojených s realizáciou Mechanizmu
na podporu obnovy a odolnosti, zriadeného na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
2021/241 zo dňa 12.02.2021, na najnáročnejšiu činnosť - Tvorba stratégie a štátnej politiky na
úrovni ministerstva; koordinovanie celoštátneho a medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a

vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami
za rozhodnutia s celoštátnym a medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, s miestom výkonu
štátnej služby Bratislava, so zaradením do 9. platovej triedy. Jej pracovnou náplňou podľa uvedenej
zmluvy bolo zabezpečovať činnosti súvisiace s podporou procesov implementácie, koordináciou
projektového riadenia, podporu pri výkone kontroly a auditov a pri odstraňovaní nezrovnalostí pri

projektoch podporených mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, zabezpečovať finančné riadenie
projektov, participovať na príprave metodických pokynov, poskytovať podporu prijímateľom prostriedkov
mechanizmu obnovy a odolnosti. Uvedeným Dodatkom jej bol priznaný plat vo výške 1.381 eur a osobný
príplatok vo výške 1.019 eur. Oznámením o výške a zložení funkčného platu štátneho zamestnanca
č. G.-B zo dňa 20.01.2023 jej bol priznaný s účinnosťou od 01.02.2023 osobný príplatok vo výške

1.169 eur. Na základe Dodatku k Služobnej zmluve č. G.-B zo dňa 28.06.2023 bola s účinnosťou od
01.07.2023 preložená na základe organizačnej zmeny v tabuľke zloženia a počtov kancelárie ministra
formou organizačného opatrenia ministra č. 10/2023 z 19.06.2023 z organizačného útvaru oddelenia
implementácie plánu obnovy a odolnosti centra projektového riadenia kancelárie ministra na miesto
v rámci oddelenia implementácie plánu obnovy a odolnosti centra projektového riadenia kancelárie

ministra so zmenou náplne práce. Pracovnou náplňou podľa uvedenej zmluvy bolo zabezpečovať
činnosť projektového manažéra pri implementácii projektu a zabezpečovanie koordinácie činností
súvisiacich s podporu procesu implementácie, zabezpečovať koordináciu procesov pri stanovených
míľnikoch projektu a splnenie stanoveného cieľa v spolupráci s prijímateľom, koordinovať manažment
činností súvisiacich s reportingom plnenia zmlúv prijímateľov prostriedkov mechanizmu, zabezpečovať

podpornú dokumentáciu k implementácii investícií, zabezpečovať súčinnosť pri výkone kontroly a
auditov a pri odstraňovaní nezrovnalostí pri projektoch podporených mechanizmom na podporu obnovy
a odolnosti. Uvedeným Dodatkom jej nebol priznaný osobný príplatok vo výške 1.169 eur, len plat vo
výške 1.493 eur. Na základe vyššie uvedeného opisu služobného zaradenia vyplýva, že jej hlavnou
náplňou práce bola kontrola dodržiavania parametrov čerpania finančných prostriedkov určených v

rámci POO, zabezpečovanie súčinnosti pri kontrole a audite, odstraňovanie nezrovnalostí v prípade,
ak by došlo k pri podporovaných projektoch k chybám. Súčinnosť mala podľa pracovnej náplne
obsahovať aj prípadnú komunikáciu s NIKA. Svoje úlohy si vždy plnila svedomite a čestne. Nakoľko
pri výkone svojho služobného zaradenia zistila skutočnosti, o ktorých sa domnievala, že dochádza
k chybám a nezrovnalostiam pri implementácii POO, obrátila sa na svojich nadriadených, následne

opakovane na NIKA v rámci svojej pracovnej činnosti. NIKA nebol jej nadriadený orgán, je to orgán,
ktorý koordinuje, kontroluje, monitoruje, overuje a zabezpečuje riadne čerpanie finančných prostriedkov
POO. Prostredníctvom mailov napr. zo dňa 19.05.2023, 13.07.2023 upozorňovala na nesprávne
účtovné operácie s finančnými prostriedkami POO. Na uvedené nezrovnalosti upozorňovala viackrát.
Vzhľadom však na obsah uvedených mailov a prípadné porušenie mlčanlivosti o ochrane údajov, o

ktorých sa pri výkone svojej práce dozvedela, tieto maily nemôže v súčasnom štádiu konania súdu
predložiť ako dôkaz. Chce však poukázať na skutočnosť, že oznámeniami o nesprávnom postupe pri
implementácii POO, nesprávnych účtovných operáciách, viackrát kontaktovala svojich nadriadených. V
korešpondencii s NIKA, ktorú prikladá ako prílohu tohto podania (maily zo dňa 10.04.2024, 22.04.2024,
23.04.2024, 17.05.2024, 27.05.2024, 28.05.2024, 03.06.2024, 10.06.2024, 11.06.2024, 28.06.2024)

rovnako poukázala na možné zneužívanie právomoci vedúcich pracovníkov, porušovanie princípu
nediskriminácie, princípu rovnakého zaobchádzania, princípu transparentnosti, princípu hospodárnosti,
princípu efektívnosti, princípu účelnosti, princípu účinnosti, princípu primeranosti a zákazu konfliktu
záujmov v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 368/2021 Z. z. o mechanizme na podporu obnovy aodolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Svoje podozrenia z nesprávneho postupu pri
implementácii POO tlmočila aj prostredníctvom trestného oznámenia na ÚIS MV SR (Úrad inšpekčnej
služby Ministerstva vnútra SR), ktorý postúpil trestné oznámenie na Krajskú prokuratúru Bratislava,

následne trestné oznámenie podala aj na Európskej prokuratúre, ako aj priamo elektronickým podaním
na EPPO. Oznámeniami urobenými prostredníctvom mailov adresovaných NIKA podľa jej názoru
žiadnym spôsobom neprekročila ani svoje oprávnenia a kompetencie, ani nekonala v rozpore so
zákonmi,príp.vnútornýmismernicamizamestnávateľa.Mailysmerovalikupozorneniunanehospodárne
a nesprávne čerpanie finančných prostriedkov určených z plánu obnovy a odolnosti vykonávateľovi

MV SR, ktoré zodpovedá za jemu zverenú realizáciu investície alebo reformy v súlade s plánom
obnovy. Upozornenia sa týkali hlavne manažovania finančných zdrojov vedúcimi pracovníkmi v oblasti
personálnych nákladov rozpočtovaných na implementačnú jednotku plánu obnovy a odolnosti MV, ale
aj niektorých investícií. Pri oznámení na NIKA postupovala aj v zmysle ustanovení § 23 ods. 8 zákona
č. 368/2021 Z. z. o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o mechanizme). V zmysle uvedených ustanovení bolo jej povinnosťou, ak sa dozvedela

o nezrovnalostiach, uvedené skutočnosti riadne oznámiť. Súčasťou uvedených mailov na NIKA bolo
presné identifikovanie nezrovnalostí, problémov, ktoré v rámci výkonu svoje práce pri implementácii
POO zistila. Pre svoje konanie na pracovisku pociťovala diskrimináciu, zmena pracovného zaradenia
vykonaného na základe Dodatku k Služobnej zmluve zo dňa 28.06.2023 bola, podľa jej názoru, účelová.
Svojimi podaniami sa jednak obracala na NIKA s uvedením skutočností a dôkazov, ktoré preukazovali

porušenie procesov mechanizmu na podporu POO. Rovnako sa obracala na svojho zamestnávateľa s
požiadavkami, aby ju zaradil späť na jej pracovnú pozíciu dohodnutú v pôvodnej Služobnej zmluve zo
dňa 27.06.2022 spolu so žiadosťou o vrátenie osobného príplatku. Zo strany zamestnávateľa počas jej
služobného pomeru bola preradená dodatkom zo dňa 28.06.2023 z pôvodného služobného zaradenia
v rámci oddelenia implementácie plánu obnovy a odolnosti kancelárie ministra vnútra SR na iné

pracovné miesto. Dôvodom tohto presunu bolo zrušenie jej pôvodného miesta podľa služobnej zmluvy.
Na základe dodatku k služobnej zmluve síce ostala v štátnej službe, ale bola zaradená na pracovné
miesto, kde pociťovala diskrimináciu zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ ju po vyššie uvedených
upozorneniach na nezrovnalosti v implementácii POO zaradil na služobné miesto, kde nemala dosah
kvôli zrušeniu prístupov do interných systémov na finančné riadenie a na komplexnú kontrolu a audit.

Následne bola podaním zo dňa 09.08.2024 upozornená na závažné porušenie služobnej disciplíny.
Uvedeným podaním zamestnávateľ uvádza práve jednotlivé maily a jej kroky, ktoré vykonala a ktoré
ako zamestnávateľ považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Malo sa jednať o komunikáciu
s NIKA. Na uvedené podanie reagovala svojim listom zo dňa 04.09.2024, ktorým namietala skutočnosti,
ktoré zamestnávateľ kládol za vinu a ktoré vyhodnotil ako závažné porušenie služobnej disciplíny. Na

svoju obranu uvádzala napr. skutočnosti týkajúce sa kontroly vykonanej zo strany NIKA na základe jej
podnetu a jej korešpondencie s NIKA ohľadne tejto kontroly a jej záverov. Jej komunikácia s NIKA sa
týkala žiadosti o predloženie záverov kontroly, na ktoré ako prizvaná osoba v zmysle zákona č. 357/2015
Z. z. o finančnej kontrole a audite mala nárok. Zamestnávateľ takéto a pod. konanie vyhodnotil ako
závažné porušenie služobnej disciplíny a dal jej upozornenie na možnosť podania výpovede. Nakoľko

zamestnávateľ vôbec nezobral do úvahy jej argumenty uvedené v podaní zo dňa 02.09.2024, bral za
preukázané jej závažné porušenie služobnej disciplíny, dal podaním zo dňa 16.09.2024 výpoveď zo
služobného pomeru v zmysle ustanovení § 71 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 75 ods. 1 písm.
g) zákona o štátnej službe. Dôvodom výpovede je podľa podania závažné porušenie služobnej disciplíny
v rozsahu, ako naň mala byť upozornená listom zo dňa 09.08.2024. Vo výpovedi však už neuvádza

komunikáciu s NIKA, ale „s inými služobnými úradmi“. Na uvedenú výpoveď reagovala prostredníctvom
listu zo dňa 26.09.2024, ktorým v zmysle ustanovenia § 87 ods. 1 zákona o štátnej službe podala žiadosť
o prešetrenie výpovede zo dňa 16.09.2024. Dôvodom podania tejto žiadosti bolo jej presvedčenie, že
výpoveď zo služobného pomeru nie je podaná zákonne a že dôvody, ktoré viedli k skončeniu služobného
pomeru nie sú porušením štátnozamestnaneckej disciplíny. Žalovaný listom zo dňa 17.10.2024 jej

oznámil, že prešetrovacia komisia dospela k záveru, že zamestnávateľ pri podaní výpovede postupoval
v súlade so zákonom o štátnej službe a že podanie výpovede je dôvodné. Výpoveď, ktorú jej dal
zamestnávateľ, považuje za diskrimináciu za svoju prácu, ktorou jednak zamestnávateľa a jednak
NIKA upozorňovala na porušenie procesov a pravidiel pri čerpaní POO určených vykonávateľovi MV
SR. Súbežne s korešpondenciou so zamestnávateľom sa obrátila aj na Generálnu prokuratúru SR

a na Úrad na ochranu oznamovateľov. Úrad na ochranu oznamovateľov po opise jej situácie svojim
rozhodnutím zo dňa č. UOO-500/2024 zo dňa 12.11.2024 pozastavil účinnosť pracovnoprávneho
úkonu „ skončenia štátnozamestnaneckého pomeru - výpoveď č. G. -B zo dňa 16.09.2024“. Uvedené
rozhodnutie Úradu jej bolo doručené dňa 15.11.2024. V lehote na to danej zákonom podľa § 12 zákona č.54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti preto podáva tento návrh na vydanie
neodkladného opatrenia, ktorým žiada o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu žalovaného
- výpovede zo dňa 16.09.2024 až do právoplatného rozhodnutia o neplatnosti pracovnoprávneho

úkonu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru - výpoveď č. G. -B zo dňa 16.09.2024 danej
žalovaným. Vzhľadom na rozsiahlosť údajov, korešpondencie a dôkazov, ktorými chce osvedčiť svoje
právo a žiadať určiť výpoveď za neplatnú, podáva tento návrh na vydanie neodkladného opatrenia,
v ktorom preukazuje tie najpodstatnejšie skutočnosti. Uvedenými skutočnosťami sa snaží preukázať,
že: po poukázaní na nehospodárne a nezákonné používanie prostriedkov POO zamestnávateľovi,

na NIKA, Generálnu prokuratúru SR, Európsku prokuratúru, bola na pracovisku diskriminovaná; jej
pracovné miesto bolo zámerne presystemizované a zrušené, po akceptovaní vytvoreného miesta zo
zrušeného miesta na rovnakom útvare, v časovej tiesni, bol odobratý osobný príplatok bez toho, aby
bolo preukázané akékoľvek pochybenie; bolo jej dané upozornenie na porušenie služobnej disciplíny
závažným spôsobom; bola jej daná výpoveď zo služobného pomeru. Závažné porušenie zo strany
zamestnávateľa bolo odôvodnené len jej komunikáciou s NIKA, ktorou malo dôjsť k prekročeniu jej

právomocí. Zamestnávateľ však podľa jej názoru žiadnym spôsobom nespochybňuje výkon jej práce,
neuvádza žiadne pochybenia v jej práci. Poukazoval len na to, že ak komunikovala s NIKA, nemala
na to oprávnenie. Dala do však pozornosti, že bolo jednak v jej náplni práce poukazovať na prípadné
nezrovnalosti v čerpaní POO, komunikovať s NIKA a inými orgánmi pri podozrení na nehospodárne
nakladanie s prostriedkami POO, ale hlavne bolo jej zákonnou povinnosťou upozorniť na uvedené

nezrovnalosti. Práve preto považuje výpoveď, ktorú dal zamestnávateľ, za nezákonnú, diskriminačnú
a chce sa brániť žalobou o jej neplatnosť. Vzhľadom na lehotu, ktorá plynie v zmysle § 12 zákona č.
54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa súdnou cestou domáha vydania
neodkladného opatrenia, ktorým by súd pozastavil účinnosť výpovede žalovaného z jej služobného
pomeru. Samostatnou žalobou sa bude domáhať určenia, že výpoveď daná žalovaným je diskriminačná,

neplatná a trvá, aby ju ďalej zamestnával.

1.2 Vzhľadom na skutočnosť, že podanie výpovede považuje za diskrimináciu voči nej, bez určenia
súdu o pozastavení účinnosti výpovede, by jej ochrana zo strany Úradu na ochranu oznamovateľov
neplatila, jej služobný pomer by skončil, jej postavenie by sa podstatným spôsobom zhoršilo, žiada,

aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa uplatňovania a výkonu predmetného právneho úkonu
výpovede. Bez vydania neodkladného opatrenia bude jej ochrana z dôvodu statusu oznamovateľa
ukončená. V rámci výkonu jej práce sa snažila len poukázať na protispoločenskú činnosť a výpoveď
zo strany žalovaného považuje za odvetné opatrenie. Má za to, že bola porušená zásada rovnakého
zaobchádzania. Uvedeného sa bude domáhať podaním žaloby podľa § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004

Z. z. o rovnakom zaobchádzaní. Bude sa domáhať, aby žalovaný, ak nedodržal zásadu rovnakého
zaobchádzania, upustil od svojho konania, napravil protiprávny stav (zamestnával ju naďalej) a poskytol
jej primerané zadosťučinenie. Bude sa žalobou domáhať určenia, že k nedodržaniu zásady rovnakého
zaobchádzania došlo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a teda
neplatnosti právneho úkonu výpovede.

1.3 K návrhu žalobkyňa pripojil listinné dôkazy: Služobná zmluva zo dňa 11.01.2022; Dodatok k
služobnej zmluve zo dňa 27.06.2022; Dodatok k služobnej zmluve zo dňa 28.06.2023; Návrh na
úpravu funkčného zaradenia zo dňa 28.06.2023; Upovedomenie o postúpení veci Krajská prokuratúra
Bratislava zo dňa 07.12.2023; Upovedomenie Krajského riaditeľstva PZ Bratislava zo dňa 01.02.2024;

Upozornenie na závažné porušenie služobnej disciplíny zo dňa 09.08.2024; Vyjadrenie k Upozorneniu
zo dňa 04.09.2024; Výpoveď zo služobného pomeru zo dňa 16.09.2024; Žiadosť o prešetrenie výpovede
zo služobného pomeru zo dňa 26.09.2024; Odpoveď na žiadosť o prešetrenie výpovede zo služobného
pomeru zo dňa 17.10.2024; Oznámenie o poskytnutí ochrany Generálna prokuratúra SR zo dňa
11.10.2024; Rozhodnutie Úradu na ochranu oznamovateľov zo dňa 12.11.2024; Mail zo dňa 10.04.2024;

Námietka proti služobnému hodnoteniu zo dňa 05.02.2024; Mail zo dňa 22.04.2024; Mail zo dňa
23.04.2024; Mail zo dňa 17.05.2024; Mail zo dňa 27.05.2024; Mail zo dňa 28.05.2024; Mail zo dňa
03.06.2024; Mail zo dňa 10.06.2024; Mail zo dňa 11.06.2024; Mail zo dňa 28.06.2024. Súd dopĺňa, že
pokiaľ žalobkyňa ako dôkazy označila aj maily zo dňa 19.05.2023 a 13.07.2023, tieto neboli prílohou jej
návrhu, pričom v jeho texte uvádzala, že tieto nemôže v súčasnom štádiu konania predložiť ako dôkaz

vzhľadom na ich obsah a prípadné porušenie mlčanlivosti o ochrane údajov.

2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.2.1 Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

2.2 Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

2.3 Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

2.4 Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

2.5 Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

2.6 Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o štátnej službe), na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, ak to
ustanovuje tento zákon.

2.7 Podľa § 2 písm. a) bod. 1 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej
činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
ochrane oznamovateľov“), na účely tohto zákona sa rozumie oznamovateľom fyzická osoba, ktorá v
dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia alebo zamestnávateľovi; za
oznamovateľa sa považuje aj fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie a jej pracovnoprávny

vzťah alebo iný obdobný vzťah sa skončil, ak sa dozvedela informácie o protispoločenskej činnosti počas
trvania tohto pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu.

2.8 Podľa § 2 písm. b) zákona o ochrane oznamovateľov, na účely tohto zákona sa rozumie oznámením
uvedenie skutočností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom

alebo iným obdobným vzťahom a ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti.

2.9 Podľa § 2 písm. e) zákona o ochrane oznamovateľov, na účely tohto zákona sa rozumie
pracovnoprávnym vzťahom pracovný pomer, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru, štátnozamestnanecký pomer alebo služobný pomer.

2.10 Podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov, ak prokurátor zistí, že oznamovateľ, ktorý
podal žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 3 ods. 1, urobil kvalifikované oznámenie, bezodkladne mu
poskytne ochranu podľa § 7 a túto skutočnosť písomne oznámi oznamovateľovi, zamestnávateľovi a
úradu; oznamovateľovi sa spolu s týmto oznámením doručí aj poučenie o právach a povinnostiach, ktoré

mu vyplývajú z postavenia chráneného oznamovateľa. Doručením oznámenia o poskytnutí ochrany
zamestnávateľovi sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom.

2.11 Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov, zamestnávateľ môže urobiť právny úkon
alebovydaťrozhodnutievpracovnoprávnomvzťahu(ďalejlen„pracovnoprávnyúkon“)vočichránenému

oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu; voči chránenému oznamovateľovi,
ktorým je profesionálny vojak, sa súhlas úradu vyžaduje, len ak tak ustanovuje osobitný predpis. Súhlas
úradu sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny
úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá
nezávisí od posúdenia zamestnávateľa.

2.12 Podľa § 8 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov, ochrana oznamovateľa poskytovaná podľa §
7 zaniká
a) doručením písomného oznámenia chráneného oznamovateľa o vzdaní sa ochrany úradu,b) skončením alebo zánikom pracovnoprávneho vzťahu chráneného oznamovateľa,
c) uplynutím troch rokov od skončenia trestného konania alebo konania o správnom delikte; ochrana
však nezaniká, ak sa trestné konanie skončí postúpením veci inému orgánu,

d) odsúdením chráneného oznamovateľa za trestný čin krivého obvinenia alebo za trestný čin krivej
výpovede a krivej prísahy v súvislosti s urobením kvalifikovaného oznámenia, alebo
e) doručením písomného oznámenia orgánu, ktorý poskytol ochranu, zamestnávateľovi, ak sa preukáže,
že kvalifikované oznámenie nie je konaním v dobrej viere.

2.13 Podľa § 12 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov, ak sa oznamovateľ domnieva, že v súvislosti
s oznámením bol voči nemu urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadať úrad
do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie účinnosti tohto
pracovnoprávneho úkonu.

2.14 Podľa § 12 ods. 2 zákona o ochrane oznamovateľov, úrad bezodkladne pozastaví účinnosť

pracovnoprávneho úkonu podľa odseku 1, ak bola dodržaná lehota podľa odseku 1 a ak zamestnávateľ
v primeranej lehote určenej úradom nepreukáže, že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť
s oznámením. Úrad vydá potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu a doručí ho
zamestnávateľovi a oznamovateľovi.

2.15 Podľa § 12 ods. 3 zákona o ochrane oznamovateľov, v potvrdení podľa odseku 2 sa uvedie meno,
priezvisko, dátum narodenia a pobyt oznamovateľa, označenie zamestnávateľa a pracovnoprávny
úkon, ktorého účinnosť je pozastavená. Ak úrad nevyhovie žiadosti podľa odseku 1, písomne oznámi
oznamovateľovi dôvody, pre ktoré nepozastavil účinnosť pracovnoprávneho úkonu.

2.16 Podľa § 12 ods. 4 zákona o ochrane oznamovateľov, pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho
úkonu sa začína dňom doručenia potvrdenia podľa odseku 2 oznamovateľovi. Rozhodnutiu, ktoré je
pracovnoprávnym úkonom, sa pozastavením účinnosti odkladá vykonateľnosť.

2.17 Podľa § 12 ods. 5 zákona o ochrane oznamovateľov, úrad oznamovateľa pri doručení potvrdenia

podľa odseku 2 písomne poučí o možnosti podať na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
a s tým spojených následkoch podľa odseku 6.

2.18 Podľa § 12 ods. 6 zákona o ochrane oznamovateľov, pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho
úkonu sa skončí uplynutím 30 dní od doručenia potvrdenia podľa odseku 2 oznamovateľovi. Doručením

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia
účinnosti pracovnoprávneho úkonu predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o
tomto návrhu.

3. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery

alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje
naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených
v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p.. Na to, aby navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie bolo
úspešné, vyžaduje si to preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania

(stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. V konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, pri rozhodovaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k
osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do

záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie
dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol
dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným
opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.
To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto

jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.4. Neodkladné opatrenie je výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k
úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním
subjektu, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej

a nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok,
lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán
konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

5. Predovšetkým musí navrhovateľ osvedčiť potrebu neodkladnej (okamžitej) úpravy pomerov strán. Pri
rozhodovaní o takejto neodkladnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
musí osvedčiť, že tu je daný takýto naliehavý záujem na vydaní neodkladného opatrenia. Osvedčenie
(na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou neodkladnej

úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Miera osvedčenia
sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pojem „treba bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu“ je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov by strane hrozila ťažko
napraviteľná ujma. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje okrem iného aj to, či právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný

rozsah (tzv. princíp proporcionality).

6. Navrhovateľ je povinný taktiež hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na
základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana

nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania meritómeho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými
skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania, môže súd vychádzať aj z
obsahu žaloby či dovtedy vykonaného dokazovania.

7. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami a vyjadreniami žalobkyne, ako aj s priloženými dôkazmi.
Dospel k záveru, že predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodným.

8. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala pozastavenia

účinnosti pracovnoprávneho úkonu žalovaného, a to skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
výpoveďou č. G.-B zo dňa 16.09.2024 (ďalej len „skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
výpoveďou) a uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa uplatňovania výkonu pracovnoprávneho
úkonu žalovaného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou. Možno dať do pozornosti,
že inštitút pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa v zmysle § 2 písm. e/ vzťahuje aj

na štátnozamestnanecký alebo služobný pomer upravený zákonom o štátnej službe. Žalobkyňa vo
svojom podaní opísala priebeh svojho služobného zaradenia na základe uzavretej zmluvy a následných
dodatkov, pracovnú náplň, konanie, ktoré pokladala za oprávnené a v jej kompetencii v súlade so
zákonmi ako aj vnútornými predpismi zamestnávateľa. Sporné konanie žalobkyne malo predovšetkým
spočívať v komunikácii s NIKA, ktoré pokladala za súčasť náplne jej práce, kedy mala poukazovať na

nezrovnalosti a nehospodárne nakladanie s prostriedkami POO, v dôsledku čoho nadobudla postavenie
oznamovateľkyvzmyslezákonaoochraneoznamovateľov,pričomjejbolanásledne(včasepodoručení
výpovede) tiež poskytnutá ochrana podľa § 7 daného zákona ako chránenej oznamovateľke (§ 4 tohto
zákona). Uvedené konanie zamestnávateľ vyhodnotil ako porušenie pracovnej disciplíny, čím došlo
zo strany zamestnávateľa voči žalobkyni k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou. Žalobkyňa dňa

25.09.2024doručilaÚradunaochranuoznamovateľovžiadosťopozastaveniepracovnoprávnehoúkonu
výpovede. Úrad na ochranu oznamovateľov podľa § 12 ods. 2 zákona o ochrane oznamovateľov
vydal potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu: skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru štátneho zamestnanca - výpoveďou urobeného voči zamestnankyni - žalobkyni. V uvedenom
potvrdení poučil žalobkyňu o tom, že pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu - výpoveďou sa

skončí uplynutím 30 dní od doručenia tohto potvrdenia zamestnancovi ako aj o možnosti podania návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že doručením tohto návrhu na súd sa trvanie pozastavenia
účinnosti pracovnoprávneho úkonu predlžuje do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto
návrhu. Podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonnej lehote sa v zmysle § 12ods. 6 zákona o ochrane oznamovateľov predlžuje pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu
na základe potvrdenia Úrad na ochranu oznamovateľov. Žalobkyňa v súlade s uvedeným ustanovením
podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a súd je príslušným na rozhodnutie o takomto

návrhu na pozastavenie účinnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru.

9. Pre nariadenie neodkladného opatrenia súdom na základe návrhu podaného podľa § 12 ods.
6 zákona však nepostačuje len splnenie týmto zákonom stanovených podmienok pre vydanie
potvrdenia úradom o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu na 30 dní od doručenia potvrdenia

oznamovateľovi (dodržanie stanovenej lehoty na podanie žiadosti a nepreukázanie zamestnávateľom,
že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením), ale potrebné je skúmať splnenie
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, stanovených Civilným sporovým poriadkom. (napr.
uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8CoPr/10/2020-75 zo dňa 22.12.2020)

10. Len samotné podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa odkazu v zmysle § 12

ods. 6 zákona o ochrane oznamovateľov teda nemá za následok automatické nariadenie neodkladného
opatrenia zhodného s vydaným potvrdením Úradu na ochranu oznamovateľov. Potvrdenie úradu tak nie
je pre súd záväzným pri rozhodnutím o pozastavení účinnosti výpovede (ako ďalšom predĺžení ochrany
žalobkyne) formou nedôkladného opatrenia vydaného v civilnom sporovom konaní. Na nariadenie
neodkladného opatrenia je potrebné splnenie zákonných podmienok v zmysle C.s.p. a súd nie je viazaný

závermi úradu, ktorý vykonáva svoje posúdenie na základe špeciálnych ustanovení § 12 ods. 2 zákona
o ochrane oznamovateľov s (obráteným) dôkazným bremenom zamestnávateľa povinného preukázať
neexistenciu príčinnej súvislosti pracovnoprávneho úkonu (výpovede) s oznámením protispoločenskej
činnosti. Možno pritom dodať, že samotné potvrdenie je preskúmateľné správnym súdom podľa zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, čo zodpovedá aj poučeniu príslušného potvrdenia.

11. Žalobkyňa tak bola aj v tomto prípade povinná osvedčiť splnenie vyššie uvedených podmienok
potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sú hodnoverné osvedčenie potreby
okamžitej úpravy pomerov strán a dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením
poskytnúť ochrana. Čo sa týka osvedčenia zodpovedajúceho práva (nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana), žalobkyňa na ten účel v návrhu poukazovala na to, že sa bude samostatnou žalobou
domáhať neplatnosti danej výpovede z dôvodu jej nezákonnosti a diskriminačného konania žalovaného
(§ 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z.) a bude trvať na jej ďalšom zamestnávaní. Pri skúmaní tohto
predpokladu dáva súd do pozornosti, že toho času žalobkyni ešte plynie zákonná prekluzívna (§
175 ods. 4 zákona o štátnej službe) lehota na podanie avizovanej žaloby o neplatnosť skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle § 95 ods. 1 zákona o štátnej službe - 2 mesiace odo dňa,
keď mal štátnozamestnanecký pomer skončiť (skončiť mal uplynutím výpovednej doby 2 mesiacov v
zmysle § 74 ods. 1 a 2 zákona o štátnej službe). V zmysle § 96 ods. 1 zákona o štátnej službe potom
platí, že v prípade právoplatného rozhodnutia súdu, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo
neplatné, tento pomer trvá ďalej a za čas odo dňa jeho neplatného skončenia do dňa opätovného

zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by
nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Nárok uplatňovaný takouto žalobou
teda predstavuje základ nároku predmetného neodkladného opatrenia, keď žiadané pozastavenie
účinnosti výpovede - ktoré má za následok faktické zotrvanie žalobkyne v zamestnaní do rozhodnutia
súdu vo veci samej, je len osobitným (sprievodným) dočasným nárokom do rozhodnutia samotnej

otázky platnosti výpovede. Pokiaľ žalobkyňa v návrhu namietala danosť výpovedných dôvodov so
širokou argumentáciou o legitímnosti jej vytýkaného konania podliehajúceho ochrane oznamovateľa
protispoločenskej činnosti ako aj o tom, že daná výpoveď je prejavom diskriminácie voči nej za
predchádzajúce konanie ako oznamovateľa, čo podkladala príslušnými listinnými dôkazmi, odkazujúc
na závery o priznaní ochrany oznamovateľky (Úradom na ochranu oznamovateľov ako aj Generálnou

prokuratúrou SR), uvedené bolo potrebné v danom prípade na účel rozhodovania o neodkladnom
opatrení považovať za dostatočné. Opodstatnenosť argumentácie žalobkyne a existenciu dôvodov na
určenie neplatnosti výpovede však bude možné dôsledne vyhodnocovať až v príslušnom konaní vo
veci samej (za možnosti uplatnenia prostriedkov procesnej obrany a riadneho dokazovania). Danosť a
trvanienárokutakbolopotrebnénaúčelskúmaniapredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatrenia

považovať za dostatočne osvedčené. Súd pripomína, že jeho závery v tomto rozhodnutí neprejudikujú
výsledok sporu, nenahrádzajú riadne dokazovanie ani závery rozhodnutia vo veci samej.12. Súd však dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnosť
potreby nariadenia neodkladného opatrenia. V návrhu absentujú skutočnosti takej povahy, v dôsledku
ktorých sa žalobkyňa môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy

na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, resp. ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci
popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. Neodkladnosť úpravy pomerov žalobkyňa
nedostatočne zakladala len nedostatočnými všeobecnými vyjadreniami o tom, že bez vydania
neodkladného opatrenia bude jej ochrana z dôvodu statusu oznamovateľa ukončená. Pokiaľ žalobkyňa
v návrhu uvádza, že podá žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti výpovede, pričom bude trvať

na jej ďalšom zamestnávaní, nie je zrejmé, prečo je pozastavenie účinnosti výpovede a jej ďalšie
faktické zotrvanie v práci neodkladne potrebným a aká vážna ujma jej v opačnom prípade vznikne
resp. možne vzniknúť. Žiadané neodkladné opatrenie by pritom mohlo mať len dočasný charakter do
rozhodnutia súdu vo veci o jej budúcej žalobe na určenie neplatnosti výpovede. Ako bolo uvedené už
vyššie, žalobkyni by v prípade úspechu jej žaloby v zmysle § 96 ods. 1 zákona o štátnej službe, popri
trvaní jej štátnozamestnaneckého pomeru prináležal tiež nárok na ušlý plat (ktorý by jej patril, ak by

nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru). Žalobkyňa nevysvetlila aká ťažko
napraviteľná ujma jej hrozí práve v dôsledku jej faktického nezotrvania na pracovisku do rozhodnutia
jej budúcej žaloby vo veci samej, ktorého sa v predmetnom návrhu domáha pozastavením účinnosti
výpovede a uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa jej výkonu.

13. Súd preto podaný návrh vyhodnotil tak, že žalobkyňa neopísala skutočnosti natoľko významné
a ktoré neznesú odklad, aby bolo nevyhnutne zo strany súdu zasahovať nariadením neodkladného
opatrenia. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami
a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov

prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo
porušené. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia
osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 C.s.p.). To znamená,
že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý.

Zo žalobkyňou opísaných skutočností, tvrdení ani doložených listinných dôkazov nevyplýva naliehavosť
a nutná potreba dočasnej bezodkladnej úpravy nariadením neodkladného opatrenia. V danom prípade
tak nebol splnený základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho súd
predmetný návrh v zmysle § 328 ods. 1 C.s.p. zamietol.

14. Súd rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p., a to podľa §
255 ods. 1 C.s.p. v súlade so zásadou úspechu. V dôsledku zamietnutia návrhu nárok na náhradu trov
konania patril žalovanému. Keďže mu však žiadne trovy konania nevznikli (návrh mu v zmysle § 329
C.s.p. ani nebol doručovaný), súd rozhodol priamo tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal
(R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na
Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.