Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100722
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100722.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX. XXXX, C. C. XXX, XXX XX D.
E., právne zast.: JUDr. Mgr. Slavomíra Propperová, advokátka, so sídlom Gen. M. R. Štefánika 440/130,
911 01 Trenčín, so sídlom Horná 27, Banská Bystrica, proti žalovanej: Obec Horná Súča, Horná Súča
233, 913 33 Horná Súča, o uloženie povinnosti doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovanej – stavebné
povolenie zo dňa 02.02.2022 č. sp.: OCÚHS-S2022/00179-001, Reg. č.: R2022/000581, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á žalovanej povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovanej- stavebné povolenie
č. sp.: OCÚHS-S2022/00179-001, Reg. č.: R2022/000581 zo dňa 02.02.2022, a to v lehote 15 dní od
doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloba opomenutého účastníka konania

1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici bola dňa 06.09.2024 doručená správna žaloba žalobcu ako
opomenutého účastníka administratívneho konania podľa § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), ktorou sa domáhal
uloženiapovinnostižalovanejdoručiťmurozhodnutiežalovanej–stavebnépovoleniezodňa02.02.2022
č. sp.: OCÚHS-S2022/00179-001, Reg. Č.: R2022/000581 vydané Obcou Horná Súča ako stavebným
úradom (ďalej aj len „žalovaná“) v spojenom územnom a stavebnom konaní na stavbu: „RODINNÝ DOM

– 1 b. j., s príslušenstvom nová elektrická prípojka, nová vodovodná prípojka na jestvujúcu studňu, nová
prípojka splaškovej kanalizácie, spevnené plochy) – novostavba“, na pozemkoch C KN parc. č. 9640,
ostatná plocha s výmerou 476 m2, C KN parc. č. 9630/2, ostatná plocha s výmerou 152 m2, zapísané
na LV č. XXXX, kat. úz. D. E., obec Horná Súča – mimo zastavaného územia obce. Stavebné povolenie
bolo vydané stavebníkom F. G. a H. G..

2. Žalobca uviedol, že stavebný úrad identifikoval za účastníkov konania iba výlučne vlastníkov
bezprostredne susediacich nehnuteľností, teda vlastníkov pozemkov, ktoré majú hranicu s pozemkami,
na ktorých mala byť novostavba umiestnená. Žalovaná povolila umiestnenie stavby v časti prípojok
(elektrickej a kanalizačnej a časť vjazdu) na pozemku C KN parc. č. 15149/8 (E-KN parc. č. 15149/3) a
v časti prípojok (elektrickej a kanalizačnej) na pozemku C KN parc. č. 15149/6 (E-KN parc. č. 15149/2),
a to bez toho, aby stavebníci preukázali „iné právo“ k týmto pozemkom. Uvádzal, že je výlučný vlastník

pozemku C KN parc. č. 1611- orná pôda o výmere 2173 m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedený Okresným
úradom Trenčín, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie D. E. a tento pozemok dlhé roky
obhospodaruje v súlade s určeným spôsobom využitia ornej pôdy, za účelom čoho používa aj traktor.
Prístupkjehopozemkubolvždybezproblémový,nakoľkoakoprístupovákomunikáciazmiestnejcestnej
komunikácie slúžili pozemky C KN parc. č. 9630/2 a C KN parc. č. 9640. Tieto stavebné pozemky
slúžili „de facto“ ako všeobecná poľná cesta už od šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, ktorú

bežne využívali miestni poľnohospodári. Poukázal na ustanovenia § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebnýzákon“) a § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, ktoré ustanovenia definujú okruh účastníkov
územného a stavebného konania. S odkazom na § 139 ods. 2 stavebného zákona vyslovil presvedčenie,
že mal byť účastníkom konania o vydanie predmetného stavebného povolenia, nakoľko zjavne už v

čase rozhodovania existovala možnosť negatívneho ovplyvnenia vlastníckych alebo užívacích práv k
pozemkom umiestneným za stavebnými pozemkami, vrátane jemu patriaceho pozemku, pričom nebolo
potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv.

3. Žalobca tvrdil, že pokiaľ mu nebolo doručené rozhodnutie v súlade so zákonom, bola mu odňatá

možnosť realizovať jeho procesné oprávnenia a chrániť tak svoje práva a právom chránené záujmy.
Pochybenie stavebného úradu vidí v tom, že aplikujúc vlastnú správnu úvahu nesprávne vymedzil okruh
účastníkov. Opodstatnenosť žaloby vyplýva zo samotného administratívneho spisu. Poukázal na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/2010-52 zo dňa 13.01.2011, v zmysle ktorého základným kritériom
pre posúdenie účastníctva je predovšetkým dopad účinkov postupu orgánu štátnej moci (súdu alebo
orgánu verejnej správy) alebo jeho rozhodnutia na základné práva, ktoré má táto osoba zaručené v

Ústave SR alebo prostredníctvom medzinárodných zmlúv. Zastával názor, že v zmysle uvedeného mu
prináleží postavenie účastníka konania v predmetnom spojenom územnom a stavebnom konaní.

4. Podľa žalobcu stavebný úrad nezistil presne a úplne skutkový stav veci, keďže nesprávne vymedzil
okruh účastníkov konania, hoci novostavba, ktorá bola predmetom stavebného povolenia, resp.

pozemky pod tzv. „poľnou cestou“ sa nachádzajú na verejne prístupnom mieste, bez oplotenia, v tesnej
blízkosti miestnej obecnej komunikácie.

Vyjadrenie žalovanej

5. Žalovaná sa k správnej žalobe opomenutého účastníka vyjadrila podaním zo dňa 23.10.2024,
v ktorom uviedla, že stavebný úrad v uskutočnenom správnom konaní preskúmal predloženú žiadosť
z hľadísk uvedených v § 37, § 62 a § 63 ods. 1 a 2 stavebného zákona, prerokoval ju s účastníkmi
konania a s dotknutými orgánmi a organizáciami, pričom zistil, že jej realizáciou alebo užívaním
neboli ohrozené záujmy chránené stavebným zákonom, predpismi vydanými na jeho uskutočnenie

a osobitnými predpismi, ani neprimerane obmedzené alebo ohrozené oprávnené záujmy účastníkov
konania, nezmenili sa vlastnícke vzťahy, ani terénne podmienky a zároveň stavebník preukázal
vlastnícky vzťah k pozemku, na ktorom je realizovaná stavba rodinného domu. K argumentácii
a tvrdeniam žalobcu v žalobe sa v zásade nevyjadrila.

Replika žalobcu

6. Po doručení vyjadrenia žalovanej právnej zástupkyni žalobcu, ďalšie vyjadrenie žalobcu nebolo
podané.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

7. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd po oboznámení sa
s obsahom administratívneho spisu a stanoviskom žalovanej dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Správnu žalobu opomenutého účastníka konania prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107

ods. 2 SSP, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP,
ktoré a priori nie je vylúčené ani pri tejto žalobe a po prejednaní veci rozhodol uznesením.

8. Podľa § 179 ods. 1 SSP; ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom

administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

9. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, žemôže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

10. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.; účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také
postavenie priznáva.

11. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb.; ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

12. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.; v územnom konaní o umiestnení stavby a o využívaní
územia sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva
k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť
rozhodnutím priamo dotknuté.

13. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.; účastníkmi stavebného konania sú:
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté.

14. Podľa § 139 ods. 2 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb.; ak sa v tomto zákone používa pojem
c) „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu
s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch.

15. Podľa § 139 ods. 2 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb.; ak sa v tomto zákone používa pojem d) „susedná

stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom,
o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

16. Predmetom súdneho prieskumu na základe podanej žaloby opomenutého účastníka bolo posúdenie
otázky, či žalobca preukázal splnenie podmienok pre konštatovanie jeho statusu ako opomenutého

účastníka konania, a teda či došlo k nezákonnosti postupu žalovanej, ktorá s ním v konaní ako
s účastníkom nekonala, teda či je na mieste poskytnúť právam a právom chráneným záujmom žalobcu
súdnu ochranu.

17. Správna žaloba opomenutého účastníka (§ 179 SSP) predstavuje osobitný typ všeobecnej správnej

žaloby. Úlohou správneho súdu pri správnej žalobe opomenutého účastníka konania je preskúmať, či sú
splnené (kumulatívne) dve skutočnosti, a to, či od vydania napadnutého rozhodnutia do podania žaloby
neuplynuli viac ako tri roky (§ 179 ods. 4 SSP) a či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka.

18. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaná vydala rozhodnutie – stavebné povolenie č.

sp. OCÚHS-S2022/00179-001, reg. č. R2022/000581 dňa 02.02.2022, teda od vydania rozhodnutia
žalovanej, ktorého doručenia sa domáha žalobca neuplynuli do podania žaloby (06.09.2024) viac ako
tri roky.

19. Následne správny súd skúmal, či v prípade žalobcu skutočne ide o opomenutého účastníka

správneho konania, t. j. spojeného územného a stavebného konania v konaní o povolení umiestnenia
realizácie predmetnej stavby. Z rozhodnutia žalovanej správny súd zistil, že stavba bude umiestnená
na pozemkoch registra C-KN parc. č. 9640, 9630/2 (rodinný dom, časti prípojok, spevnené plochy), na
pozemku registra C-KN parc. č. 15149/8 (register „E“ parc. č. 15149/3), (časť elektrickej a kanalizačnej
prípojky, časť vjazdu), registra C-KN parc. č. 15149/6 (register „E“ parc. č. 15149/2) (časť elektrickej

a kanalizačnej prípojky), v katastrálnom území D. E., ako to uviedla žalovaná v rámci určenia podmienok
pre umiestnenie a uskutočnenie stavby (časť III. Rozhodnutia, str. 5).

20. Žalobca tvrdil, a svoje tvrdenie podložil výpisom z katastra nehnuteľností, že je výlučný vlastník
(v podiele 1/1) pozemku C-KN parc. č. 9611 – orná pôda o výmere 2 173 m2, zapísaný na LV č.

XXXX, vedený Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre katastrálne územie D. E.. Z listu
vlastníctva vyplýva aj spôsob využívania pozemku pre rastlinnú výrobu, na ktorom sa pestujú obilniny,
okopaniny, krmoviny, technické plodiny, zelenina a iné poľnohospodárske plodiny. Žalobca tvrdil, že
prístup k tomuto pozemku, ktorý je poľnohospodárskou pôdou, ktorý využíva na poľnohospodárskeúčely, vrátane aj traktora, viedol cez prístupovú komunikáciu z miestnej cestnej komunikácie, k čomu
slúžili pozemky C-KN 9630/2 a 9640. Na dôkaz toho pripojil snímku z katastrálnej mapy.

21. V žalobe žalobca vytýkal žalovanej, že v predmetnom územnom a stavebnom konaní identifikovala
za účastníkov konania iba vlastníkov bezprostredne susediacich nehnuteľností, teda vlastníkov
pozemkov, ktoré majú hranicu s pozemkami, na ktorých mala byť novostavba umiestnená. Správny súd
sa s takýmto postupom žalovanej nestotožňuje a prisviedča argumentácii žalobcu, že žalovaná sa pri
ustaľovaní okruhu účastníkov konania mala zaoberať povahou pozemkov, na ktorých je umiestňovaná

stavba a povahou priľahlých pozemkov z hľadiska, či pri umiestňovaní stavby s príslušenstvom nemôžu
byť potenciálne dotknutí v užívaní svojich pozemkov aj vlastníci ďalších nehnuteľností, nielen tých ktoré
majú spoločnú hranicu, najmä ak stavebné pozemky v minulosti slúžili ako prístupová komunikácia
z miestnej cestnej komunikácie na ďalšie pozemky.

22. Žalobca odvodzuje svoje postavenie účastníka konania aj z ustanovení § 34 a § 59 stavebného

zákona. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona sú účastníkmi územného konania o umiestnení stavby
- popri osobách uvedených v odseku 1 citovaného § - aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám
vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. V súlade s ustanovením § 59 ods. 1 citovaného
zákona sú účastníkmi stavebného konania okrem iného po a) stavebník, a po b) osoby, ktoré majú

vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb,
ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo
dotknuté. Je zrejmé, že obe citované ustanovenia § 34 ods. 2 ako aj § 59 ods. 1 písmena b) stavebného
zákona tak upravujú dve osobitné skupiny účastníkov, a to 1) osobu, ktorá má vlastnícke alebo iné právo
k pozemkom a stavbám na nich a 2) osobu, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k susediacim pozemkom

a susediacim stavbám. Ide pritom o pozemok, ktorého sa má týkať územné rozhodnutie alebo stavebné
povolenie. Žalobca odvodzuje svoje účastníctvo aj odkazom na § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). K
aplikácii tohto ustanovenia Správneho poriadku správny súd konštatuje, že pre jej aplikáciu v uvedenom
prípade nie je priestor, nakoľko okruh účastníkov v územnom a v stavebnom konaní výslovne upravuje

stavebnýzákonv§34ods.2av§59ods.1písm.b)stavebnéhozákona,ktorýjevovzťahukSprávnemu
poriadku lex specialis. Judikatúra k týmto ustanoveniam už vyslovila, že keďže zákon č. 50/1976 Zb.
výslovne pomenúva účastníkov každého konania osobitne a odlišne, jeho ustanovenie § 140 vylučuje
aplikáciu Správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Sžk/23/2017 alebo uznesenie sp. zn. 8Sžk/15/2018).

23. Stavebný zákon vymedzuje pojem „susedné pozemky a stavby na nich“ v ustanovení § 139
ods. 1 písm. c) stavebného zákona, pričom sa rozumejú tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu
s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch.
Zároveň v ustanovení § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona je vymedzený pojem „susedná stavba“,

ktorou sa rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý
v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

24. Právnou otázkou, či dotknutým účastníkom stavebného/územného konania môže byť aj vlastník
priamo nesusediaceho pozemku, sa zaoberal kasačný súd v rozsudku sp. zn. 5Svk/8/2023 zo dňa

25.04.2024, ktorý uviedol: „Kasačný súd súhlasí s argumentáciou správneho súdu (bližšie body 16.
a 17. tohto rozsudku), že doslovný výklad ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona, ktorý
by sa automaticky premietol do rozhodnutia príslušných stavebných úradov o nepriznaní účastníctva
v konaní len z dôvodu absencie spoločnej hranice dotknutých pozemkov, by obmedzoval vlastníkov
priamo nesusediacich pozemkov uplatňovať si svoje práva a právom chránené záujmy v predmetnom,

či už územnom alebo stavebnom konaní. Kasačný súd ale týmto nehovorí, že v každom prípade
bude vlastník pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom má byť plánovaná
stavba realizovaná automaticky účastníkom stavebného konania. Každý jednotlivý prípad sa však bude
posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu, avšak len samotná neexistencia spoločnej hranice
pozemkov pre rozhodnutie o účastníctve v konaní nemôže byť relevantná“(bod 30.).

25. Kasačný súd vo vyššie citovanom rozsudku poukázal aj na závery rozhodnutia Ústavného súdu
SR sp. zn. PL ÚS 12/2023 z 11.10.2023, ktorý v bode 32. skonštatoval, že: „Definícia susediacej
nehnuteľnosti,akonehnuteľnostihraničiacej–vsituácii,keďsaúčastníkomkonaniamôžestaťajvlastník(alebo držiteľ iného práva) k inej, priamo dotknutej nehnuteľnosti – nevyvoláva pochybnosti o racionalite
definície. Inými slovami, riziko neposkytnutia ochrany vlastníkom iných než susediacich nehnuteľností
podľa názoru ústavného súdu nespočíva v definícii susednej nehnuteľnosti, ako nehnuteľnosti

hraničiacej, ale v prípade aplikačnej praxe, ktorá by nezabezpečila dostatočným spôsobom vlastníkom
iných nehnuteľností možnosť uchádzať sa o postavenie účastníka konania.“

26. Na účely rozhodovania o účastníctve v stavebnom/územnom konaní nie sú relevantné len
ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c) a § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, ale aj ustanovenia

stavebného zákona, v ktorých je vymedzený okruh účastníkov územného a stavebného konania,
a to § 34 ods. 1 a 2, § 59 ods. 1 písm. b). Pre priznanie statusu účastníka konania musí byť
obligatórne splnená aj ďalšia zákonná podmienka, ktorou je potenciál priameho dotyku na vlastnícke
alebo iné práva k dotknutým pozemkom (aj susedným) alebo stavbám na nich. Slovné spojenie „priamo
dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý
je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní preukázaný (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2010 zo dňa 29.03.2011). Rozhodovacia prax súdov sa ustálila na tom, že
pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala, resp. nemala byť účastníkom územného/
stavebného konania je potrebné skúmať, či uskutočnením stavby podľa podmienok stavebného
povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, nie
je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

8Sžp/20/2012 zo dňa 13.12.2012).

27. Pozemok vo vlastníctve žalobcu síce nemá spoločnú hranicu s pozemkami stavebníkov uvedených
vstavebnompovolení,alenesporneužívaniepozemkužalobcumôžebyťstavboustavebníkovdotknuté.
Správny súd zastáva názor, že žalovaná si nesprávne vyložila ustanovenia stavebného zákona

upravujúce účastníkov územného, resp. stavebného konania a taktiež § 139 stavebného zákona, ktorý
vymedzuje niektoré pojmy použité v stavebnom zákone. Poznamenáva pritom, že vzdialenosť medzi
pozemkami, v danom prípade pozemkom žalobcu a pozemkami stavebníkov, nie je v tomto ohľade
rozhodujúca. Samotná skutočnosť, že pozemok žalobcu a pozemky stavebníkov nemajú spoločnú
hranicu, nevylučuje, aby vlastnícke právo žalobcu, resp. užívanie predmetu jeho vlastníctva, bolo priamo

dotknuté rozhodnutím o umiestnení stavby, ako aj stavebným povolením. Užívanie pozemku žalobcu
môže byť stavbou stavebníkov nesporne dotknuté, najmä ak pozemky, na ktorých je umiestnená stavba
slúžili ako prístupová komunikácia k pozemku žalobcu.

28.Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo súdneho spisu

a administratívneho spisu žalovanej, správny súd dospel k záveru, že okolnosti daného prípadu
dosvedčujú, že existovala možnosť (potencialita) negatívneho ovplyvnenia užívacích práv pozemku,
ktorého je žalobca výlučným vlastníkom, preto žalobca mal byť účastníkom spojeného územného
a stavebného konania. Správny súd zdôrazňuje, že postačuje existencia, hoc len potenciálneho
ovplyvnenia jeho vlastníckych práv, čo vyplýva z judikovaného rozhodnutia – uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 8Sžp/20/2012, judikát R105/2013. Posudzovanie okruhu účastníkov správneho konania
je potrebné vykonať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, pričom aktuálna rozhodovacia prax
Najvyššieho správneho súdu SR aj Ústavného súdu SR rozširuje okruh do úvahy pripadajúcich
účastníkovkonania,akopotenciálnedotknutýchumiestňovanou,čipovoľovanoustavbou,ajovlastníkov
pozemkov nemajúcich spoločnú hranicu so stavebnými pozemkami. Ustanovenia stavebného zákona

upravujúce, kto je účastníkom územného a stavebného konania je totiž potrebné vykladať tak, aby
sledovali ochranu všetkých tých osôb, ktorým zákonodarca v právnej norme stavebného zákona priznal
postavenie účastníkov konania spojené s procesnými právami vyplývajúcimi so stavebného zákona, či
Správneho poriadku, na subsidiárne použitie ktorého odkazuje (v niektorých prípadoch) ustanovenie §
140stavebnéhozákona.Žalovanátým,ženekonalasožalobcomakosúčastníkomkonania,neumožnila

mu žiadne z jeho práv realizovať, a teda mu odoprela možnosť zabezpečiť si ochranu svojich práv
a právom chránených záujmov už len tým, že mu neposkytla žiadnu možnosť proti povoleniu stavby
vzniesť námietky, o ktorých by mal stavebný úrad povinnosť rozhodnúť.

29. Keďže z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad so žalobcom nekonal, žalobcovi

ako účastníkovi administratívneho konania (spojeného územného a stavebného konania) nedoručil
predmetné rozhodnutie, správny súd podľa § 179 ods. 1 SSP uložil žalovanej povinnosť predmetné
rozhodnutie doručiť žalobcovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.30. V zmysle § 179 ods. 3 SSP doručením uznesenia správneho súdu podľa ods. 1 orgánu
verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do
právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konania

pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa.
V takomto prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku
v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto
riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť.

31.Poprávoplatnostiuzneseniasprávnehosúduvydanéhopodľa§179ods.1SSP,správnysúdkonanie
zastaví (§ 179 ods. 4 SSP).

32.Keďžepredmetnérozhodnutieouloženípovinnostidoručiťrozhodnutiežalobcoviniejerozhodnutím,
ktorým sa konanie pred správnym súdom o žalobe opomenutého účastníka končí, správny súd v tomto
uznesení nerozhodol o trovách konania a o týchto rozhodne až v konečnom rozhodnutí (§ 175 ods. 1

SSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
33. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s

§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 a contr. SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a d) návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej

sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.