Rozsudok · Život a zdravie · Judgement

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 6T/97/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113012035
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2113012035.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Slivenskej a prísediacich
Mgr. Tomáša Kováčika a Mgr. Tomáša Kráľoviča, PhD., v trestnej veci vedenej proti obžalovanému Ing.
P. P., pre prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, na hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa 21.
11. 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa obžalovaný

Ing. P. D U. , nar. XX. XX. XXXX v W., trvale bytom P.
B. XXX,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava pod č. 4 Pv 41/13-17 zo dňa 18. 11. 2013, pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237

ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 na tom skutkovom základe, že

v období od mesiaca marec 2010 do mesiaca máj 2010 v meste Hlohovec na Duklianskej ulici č. 21 ako
osoba oprávnená a poverená konať v mene personálne prepojených spoločností FOOD FARM, s. r. o.,
IČO: 31 442 226, Agrovia, a. s., IČO: 31 427 073, a Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce so
sídlom v Hlohovci, IČO: 00 208 035, všetky tri spoločnosti so sídlom Duklianska 21, Hlohovec, napriek

povinnostiam vyplývajúcim mu z ustanovení § 135a ods. 1, § 194 ods. 5 a § 243a ods. 1 Obchodného
zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov uskutočnil nehospodárne majetkové prevody
tým spôsobom, že:
- z majetku spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., predal poľnohospodárske stroje ako traktor Z 8011, e.
č. HC014AB za cenu 300 Eur bez DPH, pričom skutočná hodnota bola 1.200 Eur, traktor Z 8011, e.
č. HC017AB za cenu 202,30 Eur s DPH, pričom skutočná hodnota bola 1.232,30 Eur s DPH, traktor
Z 6211, e. č. HC018AB za cenu 214,20 Eur s DPH, pričom skutočná hodnota bola 1.934,20 Eur, 5

traktorových prívesov e. č. HC369YA, HC829YA, HC364YA, HC366YA, HC830YA, spolu za cenu 750
Eur s DPH, pričom skutočná hodnota spolu za všetkých 5 vlečiek bola 3.250 Eur s DPH, traktor Z 7711,
e. č. HC964AA a traktor Z 7011, e. č. HC022AB, spolu za cenu 380,80 Eur s DPH, pričom skutočná
hodnota bola 5.360,80 Eur s DPH, stroj UN 053 za cenu 178,50 Eur s DPH, pričom skutočná hodnota
bola 1.378,50 Eur s DPH, malotraktor TU 420 Vinkovič s 2 ks kombinátora a pluh za cenu spolu 83,30
Eur s DPH, pričom skutočná hodnota bola 3.153,30 Eur s DPH,

- ďalej z majetku spoločnosti Agrovia, a. s., predal poľnohospodárske stroje ako traktor Z 8145, e. č.
HC049AB za cenu 238,00 Eur s DPH, pričom skutočná hodnota bola 4.038 Eur s DPH, traktor Z 5648
za cenu 190,40 Eur s DPH, pričom skutočná hodnota bola 1.630,40 Eur s DPH, traktor Z 7711, e. č.
HC064AB za cenu 202,30 Eur s DPH, pričom skutočná hodnota bola 2.232,30 Eur s DPH, kombajn
Massey Ferguson MF 38 s motorom D 242 komplet príslušenstvom spolu za cenu 8.600 Eur bez DPH,
pričom skutočná hodnota bola spolu 9.500 Eur bez DPH, kombajn E 5174 za cenu 238 Eur s DPH,
pričom skutočná hodnota bola najmenej 2.238 Eur s DPH, kombinátor s 2 ks diskami za nulovú hodnotu,

pričom predajná hodnota bola 1.600 Eur s DPH,- taktiež z majetku Poľnohospodárskeho družstva Dolné Otrokovce so sídlom v Hlohovci predal
poľnohospodárskestrojeakotraktorZ7011,e.č.HC063AB,zacenu190,40EursDPH,pričomskutočná
hodnota bola 1.830,40 Eur, traktor Zetor, e. č. HC234AA, za cenu 190,40 Eur s DPH, pričom skutočná

hodnota bola 1.830,40 Eur, traktor Z 8011, e. č. HC088AB, za cenu 300 Eur bez DPH, pričom skutočná
hodnota bola 1.200 Eur bez DPH, traktor Z 8011, e. č. HC032AD, za cenu 350 Eur bez DPH, pričom
skutočná hodnota bola 1.200 Eur bez DPH, traktor Z 8045 s radlicou, e. č. HC091AB, za cenu 400 Eur
bez DPH, pričom skutočná hodnota bola 1.600 Eur bez DPH, traktorový príves, e. č. HC039YA, za cenu
35,70 Eur s DPH, pričom skutočná hodnota bola 635,70 Eur s DPH,

pričom takto utŕžené finančné prostriedky odpredajom strojov vo výške 34.000 Eur dňa 04. 06. 2010
osobne vložil do pokladne spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., na základe príjmového pokladničného
dokladu č. 3400060402 s tým, aby bola zaevidovaná v tom čase ako pôžička majiteľov spoločnosti,
následne v dôsledku toho, že dňa 12. 11. 2010 bolo vyšetrovateľom PZ v danej veci začaté trestné
stíhanie, boli tieto chýbajúce finančné prostriedky dňa 30. 11. 2010 rozúčtované ako doplatok za
kúpu strojov na príslušné účty jednotlivých spoločností, čím uvedeným konaním spôsobil spoločnosti

FOOD FARM, s. r. o., škodu vo výške 15.400 Eur, spoločnosti Agrovia, a. s., vo výške 11.770 Eur a
Poľnohospodárskemu družstvu Dolné Otrokovce so sídlom v Hlohovci škodu vo výške 6.830 Eur,

o s l o b o d z u j e ,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodené spoločnosti:
- FOOD FARM, s. r. o., so sídlom v Hlohovci, Duklianska 21, IČO: 31 442 226,
- Agrovia, a. s., so sídlom v Hlohovci, Duklianska 21, IČO: 31 427 073,

- Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce so sídlom v Hlohovci, Duklianska 21, IČO: 00 208 035,
s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20. 11. 2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu na
obvineného Ing. P. P. pre prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.

1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, ktorý mal byť obvineným spáchaný na
tom skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.

Okresný súd Trnava rozhodol dňa 27. 07. 2017 rozsudkom, sp. zn. 6T/97/2013, ktorým obžalovaného
podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava, sp. zn.

4 Pv 41/13-17 zo dňa 18. 11. 2013, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie.

Krajský súd v Trnave uznesením, sp. zn. 6To/126/2017 zo dňa 29. 05. 2018, napadnutý rozsudok zrušil

v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol
s tým, že úlohou prvostupňového súdu bude doplniť dokazovanie v tam naznačenom smere a následne
objektívne rozhodnúť, či obžalovaný po subjektívnej ako aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu
trestného činu kladeného mu obžalobou za vinu.

Pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu na prejednanie veci okresný súd nariadil hlavné
pojednávanie, ktoré vzhľadom na vyjadrenie súhlasu obžalovaného so zmenami zloženia senátu, ku
ktorým došlo v priebehu konania, nebolo potrebné vykonať znova, a opätovne zhodnotil vykonané
dôkazy.

Postupom podľa § 256 ods. 2 Trestného poriadku opatrovník poškodených na hlavnom pojednávaní
predniesol nárok na náhradu škody poškodených spoločností FOOD FARM, s. r. o., Agrovia, a. s., a
PoľnohospodárskehodružstvaDolnéOtrokovcesosídlomvHlohovci,atovzhodespodanouobžalobou
čo do výšky spôsobenej škody.Po tom, čo obžalovaný Ing. P. P. po prednese obžaloby a po poučení súdom urobil vyhlásenie, že
je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd pristúpil k jeho výsluchu. Obžalovaný na
hlavnom pojednávaní (č. l. 1194 - 1196) uviedol, že je spoločníkom spoločnosti FOOD FARM, s. r.

o., s 20 %-ným podielom a v organizačnej štruktúre spoločností FOOD FARM, s. r. o., Agrovia, a.
s., a Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce je zaradený ako obchodný riaditeľ. V čase predaja
opotrebenejtechnikyzačiatkomroka2010vspoločnostiFOODFARM,s.r.o.,nebolštatutárnyzástupca,
v ďalších dvoch spoločnostiach bol členom predstavenstva. Predmetný majetok bol umiestnený na
farmách týchto spoločností, a tento majetok nebol v jeho správe a ani nebol zaň zodpovedný. Poverenie

na predaj mu vyplynulo z porady manažérov, na ktorej bol touto úlohou poverený, čo mu vyplynulo z
titulu jeho zaradenia ako obchodný riaditeľ, nakoľko mal k tejto úlohe najbližšie a nekonal svojvoľne.
Pripravovalsizoznamtechnikynapredajavsúčinnostisozodpovednýmimanažérmitýchktorýchfariem
sa stanovili ku každému stroju odhadované tržné ceny, konkrétne to bol p. Q. na farme Leopoldov, p. E.
farma Dolné Trhovište, p. S. Farma Horné Otrokovce, p. Q. farma Dolné Otrokovce. Odhadovaná suma
týchto strojov činila sumu cca 50.000 Eur, ktorú deklaroval aj na porade manažérov. O tejto skutočnosti

boli informovaní aj vtedajší konatelia p. E. a p. Q.. Urobil prieskum trhu, kde si vybral asi nejakých troch
potenciálnych partnerov, ktorým dal požiadavky na predaj techniky, a najvýhodnejšia mu prišla spol.
Essor, zastúpená p. Ing. B.. Z. dôvod bol, že táto spoločnosť dala najvyššiu ponuku a navyše sa s p. B.
poznal z predchádzajúceho obdobia, ktorého poznal ako seriózneho obchodníka. Prisľúbil mu, že pre
prípad, keď by nevedel predať techniku v dohodnutom časovom horizonte, tak by v podstate doplatil tú

sumu v termíne za celý balík strojov. Jeho hlavný cieľ bol predať súbor opotrebenej techniky ako jeden
balík, a získať zaň pre spoločnosť čo najvýhodnejšiu cenu. S p. B. sa dohodol, že zoberie celý balík
techniky,požiadalhoazároveňsadohodlinazloženízálohyvovýškecca10.000Eurzaúčelomochrany,
aby sa nestalo, že si vyberie len lepšiu techniku a zvyšok by sa ťažko realizoval. Peniaze odovzdal jemu
s tým, že budú zúčtované na konci obdobia. Mal predstavu, že celú realizáciu predaja strojov vykoná

do 2 mesiacov, nakoľko stroje ešte boli na dopravnom inšpektoráte a firma Essor nekupovala stroje len
pre seba, ale aj pre ďalších záujemcov. Stroje sa odhlasovali a prihlasovali na konkrétnych kupujúcich,
čím sa predĺžila doba obchodovania celého súboru. Spoločnosť Essor a prípadní kupujúci prichádzali na
obhliadku techniky, v prípade záujmu zložili finančnú zálohu za účelom rezervácie konkrétneho stroja.
Peniaze vložili do centrálnej pokladne, kde bola pokladníčkou p. Q., ktorá bola pokladníčkou všetkých

trochspoločností.Zazálohuimbolvystavenýdokladnaprevzatiepeňazí.Samotnárealizáciaprebiehala
po zabezpečení si techniky na odvoz, v priebehu dní - týždňov, po zložení zálohy, teda rezervácií.
Následne kupujúci chodili a doplácali zvyšnú sumu do dohodnutej ceny. Zvyšnú sumu dávali p. B.,
prípadne jemu do rúk, ktoré sústreďoval vo svojej kancelárii v depozite z dôvodu, že takýto veľký balík
techniky robili po prvýkrát a stroje boli v rôznom technickom stave a cieľom bolo využiť určité obdobie

ako obdobie na možnú reklamáciu či výskyt skrytých vád, aby sa tak predišlo komplikáciám reklamácií
a následnom vracaní peňazí kupujúcim. Nebol to štandardný postup, avšak spoločníci vedeli o tom, čím
sa vytvárala určitá dôvera, že ak sa niečo stane, vráti sa celá suma. Štandardný postup je, že spoločnosť
rozhodne na porade, tržná cena sa určuje dohodou, hlavne pri starej technike, táto suma sa určuje podľa
tržnej ceny. V prípade dohody dôjde k vyplateniu sumy, vystaví sa doklad, tovar sa preberie. Suma sa

vypláca v hotovosti do pokladne, alebo vystavený doklad zaplatí bankovým prevodom. V tomto prípade
sa peniaze nachádzali v depozite u neho, boli tak operatívne likvidné, dali sa rýchle použiť pre vrátenie
buď časti alebo celej sumy v prípade reklamácie. Dohoda s kupujúcim bola, že po dohodnutej dobe cca
1 - 2 mesiace si tovar vyskúša. Keď sa zariadenia uskladnili a finančne vysporiadali, priniesol peniaze do
pokladnestitulomdoplatokzapredanéstrojeaodovzdalichpokladníčkep.Q..Tútosumunekomentoval

z dôvodu, že ju pokladal za úplne jasnú a tiež naloženie s ňou považoval za úplne jasné. Túto skutočnosť
potvrdzuje aj tabuľka, ktorú vypracovala p. Q., keď sa doniesli peniaze a tabuľka hovorila o tom, aká
bola zaplatená záloha, aká je skutočná cena zariadenia. Túto tabuľku mali k dispozícii štatutári, p. Q.,
p. E. a on. Nebola to tajná záležitosť, bola to interná vec, týkajúca sa chodu spoločnosti. Jeho úloha
sa tým skončila, peniaze za odpredaj strojov boli spoločnosti doplatené. Transparentnosť celej operácie

z jeho strany je úplne jasná, čitateľná. S odstupom času uznal, že zrejme p. Q. pri odovzdaní peňazí
mal pripomenúť, že peniaze sú majetkom troch spoločností, a preto ich treba pomerne zaúčtovať. Je
presvedčený, že spoločnostiam žiadne škoda nevznikla, pretože stroje boli zrealizované v reálnych
tržných cenách a ako balík bola dosiahnutá veľmi dobrá cena. K nesprávnemu účtovaniu odvedenej
sumy sa vyjadriť nevie, pretože z pohľadu jeho kompetencií nikdy neúčtoval ani nedával príkazy do

učtárne. Pani Q. kontroloval nadriadený, ekonomický riaditeľ p. Ing. J.. Dohodnutá suma sa odviedla,
ďalej to neriešil, bolo to v jej kompetencii. Na aký účet boli peniaze dané, nepreveroval. K oneskorenému
doúčtovaniu položiek uviedol, že koncom júna, začiatkom júla začína každý rok pre poľnohospodárov
najdôležitejšia časť roka zberom obilia a tento rok 2010 si poľnohospodári pamätajú ako najhorší rok zaposledných 20 rokov. Nakoľko bol náročný rok, tým pádom jeho zodpovednosť bola kontrola strojov, veci
sa opomenuli a nejakým spôsobom sa na to nedošlo. Nutnosť rozúčtovať doplatok za stroje medzi tri
spoločnosti v rámci jedného holdingu nariadila p. Q., spoločníčka a členka dozornej rady FOOD FARM,

s. r. o. V tomto období sa narušili partnerské vzťahy v spoločnosti, konkrétne medzi spoločníkmi.

Opatrovník poškodených Mgr. Igor J. sa na hlavnom pojednávaní (č. l. 1196 - 1197) ku konkrétnym
skutočnostiam ohľadom trestnej veci nevedel vyjadriť.

Svedok Ing. Y. E. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1197 - 1199) vypovedal, že vo všetkých troch firmách
bol spravený zoznam poľnohospodárskej techniky určenej na predaj. V rámci tohto predaja Ing. P. ako
riaditeľ obchodného úseku spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., ako aj ďalších dvoch spoločností, bol
poverený na to, aby vybral a našiel partnerov na odkúpenie techniky. Po určitom období, asi 2 - 3
mesiace, boli vybrané firmy, s ktorými on konkrétne nejednal, a Ing. P. s výkonným riaditeľom spoločnosti
FOOD FARM, s. r. o., p. Q.m, ktorý bol a aj je stále v rámci organizačnej štruktúry priamym nadriadeným

p. Ing. P., realizovali predaj týchto strojov, bližšie informácie nemal o partneroch, s ktorými jednali,
nakoľko sa nezúčastnil ani jedného konania ohľadom predaja strojov a uvedenú transakciu realizoval
Ing. P. s B. Q.m. Bližšie informácie ohľadom transakcií nemal, až dokedy sa nedozvedel o vstupe polície
do firmy ohľadom podozrivých transakcií s tým, že časť prostriedkov bola účtovaná ako predaj strojov a
zvyšná časť bola daná do pokladne ako pôžička spoločníka. O tejto situácii sa dozvedel od ekonomicko-

finančného riaditeľa p. J.a, ktorý zistil, že boli zaúčtované dva rôzne spôsoby účtovania týchto strojov, z
ktorýchbolpotomvyňatýzúčtovníctva,adruhýspôsobomfaktúr,ktorýmbolizúčtované,tamzostali.Toto
účtovanie faktúr bolo robené dodatočne, s odstupom asi 3 - 4 mesiace po tom, čo boli dané počítače a
materiály odobraté políciou. Ako konateľ bol povinný v zmysle zákona konať tak, aby neporušoval zákon,
tak spravil súčinnosť a vypovedal v danej veci na polícii s tým, že následne po tom, čo boli dodatočne

zaúčtované tieto faktúry, tak podpísal ako konateľ dodatočne daňové priznanie s tým, že následne na
to bol vypovedať, že daňové priznanie podpísal z toho dôvodu, aby nevznikli vo firme ďalšie škody, a
s tým, čo spôsobilo predmetné daňové priznanie, nemá nič spoločné. Ďalej kontaktoval audítorku firmy
p. I. Y. s tým, že ju upozornil na neštandardnú situáciu vo firme, že prebieha vyšetrovanie ohľadom
predaných strojov, boli zaúčtované nejaké faktúry, o ktorých riaditeľ nemal vedomosť, a následne, aby

sa to premietlo do audítorskej správy, čo však audítorka neakceptovala. Poukázal na pochybné zrušenie
ustanoveného opatrovníka bez jeho vedomia a nariadenia, z toho dôvodu podal trestné oznámenie
pre marenie spravodlivosti. Zároveň mu bolo bránené vstúpiť do firmy dňa 05. 04. 2013 bývalými
spoločníkmi, ktorí odpredali svoje podiely, p. Q., p. Q. a Ing. P.m, keď sa chcel zúčastniť prejednávania.
Títo spoločníci chceli v decembri roku 2012 schváliť na valnom zhromaždení dodatočne tento odpredaj

strojov, avšak spoločníci E., S. nesúhlasili s týmto dodatočným schválením, ani nepodpísali zápisnicu z
valného zhromaždenia, nakoľko bol predložený zoznam na schválenie spoločníkom bez cien, za ktoré
boli stroje predané, a naviac sa z tohto zoznamu dozvedel, že bol predaný aj ďalší majetok vo všetkých
troch firmách, o ktorých ani nevedel s S.. Vo firme FOOD FARM, s. r. o., vykonával funkciu generálneho
riaditeľa, bol zodpovedný pred spoločníkmi za vinohradníctvo, vinárstvo, predaj vína, vystupovanie a

zastupovanie spoločnosti smerom k tretím osobám, a tiež aj riadenie poľovníctva. V dcérskych firmách
Agrovia a PD Dolné Otrokovce bol predseda predstavenstva. Bol oprávnený vykonávať vždy spoločne
s inými. On nikoho nepoveril predajom poľnohospodárskych strojov, ani to neodsúhlasil, nebol ani na
jednom jednaní a rovnako nepodpisoval žiadnu kúpnu zmluvu. O sume za predaj strojov vo výške 34.000
Eur sa dozvedel od Ing. J.a, ktorý ho informoval. Zároveň uviedol, že má vedomosť, že Ing. P. nebol

poverený vedením účtovníctva, túto funkciu vykonávala p. Q..

Svedkyňa A. V. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1227 - 1228) vypovedala, že predaj strojov považovala ako
bežný predaj tak ako inú komoditu, v tom období nevedela, či je to zálohové, jednoducho sa vystavila
ostrá faktúra. Fakturantka vystavila faktúru na pokyn Ing. P.. Normálne sa fakturovalo od marca do mája.

Až potom sa dozvedeli, že to mali byť zálohové faktúry a na spoločnosť, ona zastupovala Agroviu a PD
Dolné Otrokovce. V roku 2010, asi 30. 11. 2010, spoločnosť Agrovia a PD Dolné Otrokovce dostali na
účet od spoločnosti peniaze a na základe toho potom 02. 05. 2011 sa mali vystavovať doklady k tým
faktúram. Keď sa riešila dofakturácia, nebola prítomná v práci, a keď prišla do práce, kolegyňa p. S. jej
dala lístoček, že má dofakturovať ďalšie veci s tým predajom strojov. Nakoľko to nepovažovala, aby jej

kolegyňa dávala príkaz, išla sa opýtať vedúceho, ktorý to mal na starosti, p. Q., ktorému povedala, že
s tým nesúhlasí, že to nie je správne. Malo sa to robiť tak, že sa otvorí systém a vráti sa do mesiacov,
v ktorých sa vystavovali pôvodné faktúry. Bol privolaný pracovník zo spoločnosti Aurus, ktorý mal na
starosti software a na ďalší deň prišiel pracovník a on to vystavoval, ale ona to už mala vypočítanépredtým deň, ako jej to dala kolegyňa, a tak sa to diktovalo pracovníkovi z Aurusu a on to vystavil pod
menom dealer, lebo nesúhlasila, aby tam bolo napísané jej meno, nakoľko to nepovažovala za správny
postup. Pán Q. jej na to povedal, že sa pýtal, že je to overené u audítorov, aj daňových poradcov, že je

to správne, a aby to brala na vedomie. Urobilo sa to tak, že nešlo sa chronologicky číslo faktúry, teda
podľa čísla faktúr, ale k tej, čo už bola vystavená faktúra, sa doplnila nová. Urobilo sa dodatočné daňové
priznanie a p. Ing. E. to podpísal. Predaj strojov mal väčšinou na starosti Ing. P., ktorý vždy prišiel za
pracovníčkou fakturantkou, alebo si ju zavolal k sebe, ale to robil, aj keď sa hocičo iné predávalo, nielen
stroje, sedelo ich veľa v kancelárii, vyrušovalo sa, a preto sa to praktizovalo takto. Kto schvaľoval ceny

strojov,tonevedela,rovnakonevedela,akýmspôsobomprebiehalpredajmedzijednotlivýmiodberateľmi
a p. Ing. P.m. Úhrady sa dávali do pokladne p. Q.. Ona vystavila príjmový doklad a svedkyňa ako vedúca
učtárne príjmový doklad účtovala. Jej priamym nadriadeným bola p. Q., p. Q. a hlavný ekonóm bol p.
Ing. J., ktorý tam bol, ale za ním sa do ekonomiky pýtať nechodili, pýtali sa iba konateľov, spoločníkov.
Čo sa týka príjmového pokladničného dokladu 3400060402 na prijatú čiastku 34.000 Eur s dátumom
vyhotovenia 04. 06. 2010, kde je uvedený účel platby pôžička majiteľov, k tomu sa svedkyňa nevedela

vyjadriť, nakoľko keď sa dostali peniaze na spoločnosti Agrovia a na PD Dolné Otrokovce a to bolo až v
novembri.Vučtárnisaotomnehovorilo.Nemalaprístup,abynahliadaladospoločnostiFOODFARM.Vo
všeobecnosti sa vo firme medzi zamestnancami a vedením vedelo o predaji strojov ako nadbytočných
zariadení, nakoľko sa to praktizovalo každý rok. Čo sa týka ceny predávaných strojov, nevedela, či sa
jednalo o trhovú cenu.

Svedkyňa Q. S. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1228 - 1231) vypovedala, že bola v roku 2010 zamestnaná
ako vedúca v ISO na FOOD FARM, s. r. o., a bola účtovníčkou v tejto spoločnosti. Podklady na fakturáciu
k predaným strojom im predkladal do učtárne Ing. P.. Na základe toho sa vystavili faktúry, a buď sa poslali
poštou, alebo odovzdali jemu, a on buď odovzdal faktúru kupujúcim, poprípade zaplatili do pokladne.

To už nesledovali. Vystavili faktúru a tým to pre ne skončilo. Čo sa týka dofakturácie, tú im predložila
p. Q., ku ktorej faktúre a kedy sa má aká výška vyfakturovať, nakoľko sa jednalo o spätné fakturácie,
musela sa požiadať softwareová spoločnosť, aby otvorila uzávierky, lebo sa každý mesiac uzatvárali.
Nakoľko boli počas roka upravované software na základe zmeny zákonov, aby sa niečo neporušilo, lebo
bol už mesiac december, aby s tým nenarobili nejaké problémy v účtovníctve, preto sa pozval pracovník

softwareovej spoločnosti a tieto doklady sa spolu s ním vystavili. Plus dodatočné daňové priznania,
počnúc mesiacom marec po jún. Dôvodom dofakturácie bolo podľa slov p. Q., že uvedené faktúry boli
zle vystavené a hlavne to, že boli založené na účet v mesiaci jún, z ktorých boli tieto prostriedky akože
uhradené, tak sa pristúpilo k dodatočným daňovým priznaniam, aby tieto prostriedky boli zaúčtované.
Pani Q. upozornila p. Q., že nie je zaúčtované uloženie týchto peňazí a blížil sa koniec roka, tak, aby

to všetko bolo v príslušnom roku zaúčtované a uvedené do poriadku. Pán Q. dal potom príkaz, aby sa
to spravilo. Pani Q. robila účtovnú a daňovú poradkyňu, takže to videla hlavne v tých účtových veciach.
Stálo to nedotknuté na účtoch FOOD FARM. Išlo o sumu 34.000 Eur, ale to nebola všetká pre FOOD
FARM, boli tam peniaze aj pre Agroviu a PD Dolné Otrokovce. Tie sa potom poukázali na účet týchto
podnikov. Suma 34.000 Eur zo dňa 04. 06. 2010 bola prijatá do pokladne na základe úložky, ktoré

vykonal Ing. P.. Účel platby bolo dané ako pôžička majiteľov. Na základe toho to bolo zúčtované. Boli
to zložené peniaze, ktoré mal Ing. P., keď ich vložil na účet. Neskoršie sa zistilo, že sú to peniaze za
stroje a pre všetky tri podniky. Nie je to bežné takýto účel platby, ale môže sa to vyskytnúť v prípade, že
podnik nemá peniaze a spoločníci zložia peniaze na základe niečoho. Je to výnimočné, za posledných
10 rokov sa to ani nepraktizovalo. Povedalo sa, že je to za stroje, ale nevedelo sa to zúčtovať. Tak sa

to dalo za všetky tri podniky. Keby sa to vedelo už vtedy, že ktorý podnik to je, tak sa to príjme ako
záloha za stroje. Bol to normálny spôsob, avšak bolo to anonymné, zatiaľ sa to prijalo takto, podnik s
peniazmi mohol manipulovať, peniaze boli na účte, takže nič sa nestalo po tejto strane. Horšie to bolo so
zaúčtovaním, a preto sa potom pristúpilo aj k tým dodatočným daňovým priznaniam. Po daňovej stránke
sa nič neporušilo, spravilo sa to cez dodatočné daňové priznanie, ktoré upravuje zákon o správe daní

a poplatkov, bolo to v súlade so zákonom. Sumu z toho pokladničného dokladu prijala p. Q. a schválil
Ing. J.. Všetky pokladničné doklady schvaľoval Ing. J., ke´d neboli schválené podpísané, nemohli sa
zúčtovať. Peniaze sa neodovzdávali do pokladne, ale odovzdali sa na účet, ale na základe potvrdenia z
banky, teda prijali sa do pokladne a zároveň vydali z pokladne ako odvod v hotovosti. Daňové priznania,
teda dodatočné, podpisovali konatelia p. Q. a Ing. E., ktorý to podpísal neskoršie dodatočne. Jej priamym

nadriadeným v spoločnosti bol Ing. J.. Nevedela, či on zasahoval do tohto ohľadne strojov, ale mohol,
keby nebol podpísal doklad, a keby nebol s ním súhlasil, tak by sa doklad opravil. Ako hlavný ekonóm ju
neinformoval, ako sa majú prijať tieto peniaze. Vo firme sa vedelo o predaji strojov, bolo to prejednané
na porade výrobného riaditeľa, tam sa povedalo, aby sa sústredili tieto stroje a že prídu možní kupci.Na starosti to mal Ing. P.. Keď Ing. P. vložil peniaze na predaj strojov na účet, bolo to len ako odvod v
hotovosti z pokladne. Možno že Ing. J. a možno že ona to posúdili tak, že ten účel tam dali. Spoločne s p.
Q.m boli aj s Ing. J.om, keďže sa nevedelo, koľko z toho komu patrí, nevedela, či ešte neboli vtedy stroje

odpredané, dohodli sa, že to pôjde ako pôžička a časom sa to dá do poriadku, keď sa bude vedieť. O
sume 34.000 Eur, ktorá bola vložená Ing. P.m, o jej účele rozhodli oni, teda p. Q., ktorý povedal, že by to
účtovníci, teda Ing. J. a ona nejakým spôsobom prijali, lebo sa nebude vystavovať zálohová faktúra na
34.000 Eur, keď sa vedelo, že peniaze nie sú všetky ich. Malo sa to rozdeliť a bolo by to jasné. Peniaze
sa dali do podniku, aby sa mohlo s nimi manipulovať, nenechal si ich Ing. P., ale nevedelo sa., kto a

ako má z toho prijať. Tento spôsob zúčtovania vymysleli teda títo traja ľudia, súhlasil s tým Ing. J.. Keby
nebol súhlasil, musel by sa vyhotoviť pokladničný doklad s iným účelom. Viac verzií faktúr nebolo, bola
ku každej faktúre jedna opravná faktúra.

Svedok Ing. X. J. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1231 - 1233) vypovedal, že k 30. 06. 2010 boli
vyfakturované a zaplatené stroje v celkovej výške 23.060 Eur za všetky tri spoločnosti. Za spoločnosť

FOOD FARM to bola suma 8.800 Eur, za spoločnosť Agrovia, a. s., 10.130 Eur a za PD Dolné Otrokovce
suma 4.130 Eur. K uvedenému dátumu bola vykonaná Daňovým úradom Hlohovec daňová kontrola a
miestne zisťovanie, týkajúce sa nadmerného odpočtu za mesiac január - jún 2010. Uvedená kontrola
bola vykonaná v septembri 2010 a bola ukončená bez závad a bez zistení. Následne v novembri 2010
po vstupe policajných orgánov boli faktúry týkajúce sa predaja strojov zaistené, pričom neboli zaistené

pokladničné doklady týkajúce sa tých účtovných operácií, ktoré boli riešené v rámci predaja strojov.
Dňa 30. 11. 2010 boli prevedené finančné prostriedky v rámci spoločnosti nasledovne: 11.770 Eur
bolo prevedených zo spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., na účet spoločnosti Agrovia, a boli zaúčtované
spoločnosti Agrovia ako prijatá záloha na účte 324. V ten istý deň boli prevedené prostriedky zo
spoločnostiFOODFARM,s.r.o.,naúčetPDDolnéOtrokovcevovýške6.830Eurnaúčet324akoprijaté

zálohy. K dátumu 30. 06. 2010 sa vo výkaze v súvahe spoločnosti FOOD FARM nachádzala čiastka
v celkovej sume 35.000 Eur. K dátumu 02. 12. 2010 boli vystavené ďalšie faktúry na subjekty, ktorým
boli odpredávané stroje v prvom polroku 2010 so znením doúčtovanie ceny k pôvodnej faktúre. Suma
týchto doúčtovacích cien sa presne zhodovala s preúčtovanými zálohami vrátane zostatku prijatej zálohy
spoločnosti FOOD FARM, s. r. o. Zmena záväzku, ktorý bol k 30. 06. 2010 zaúčtovaný vo výške 34.000

Eur, bol zmenený dňa 02. 12. 2010, pričom neexistoval žiaden zoznam, ani záznam, od ktorého partnera
a ku ktorej faktúre je priradená prijatá záloha. Časť zálohy, ktorá bola preúčtovaná z účtu 365 na účet 324
zostala na FOOD FARM, s. r. o., a sumy tak, ako uviedol, boli prevádzané až k 30. 11. 2010. Dňa 02. 12.
2010bolipaniOľgouQ.vypracovanédodatočnédaňovépriznaniakobdobiam,ktorésatýkalipôvodných
faktúr, ktoré boli zaúčtované v prvom polroku 2010. Vypracovanie dodatočných daňových priznaní bolo

v jeho neprítomnosti a bez jeho vedomia, a tiež bez vedomia konateľa Ing. E.a. Jemu ani konateľovi
Ing. E.ovi nebolo zrejmé, na základe akých skutočností boli vypracované a podané daňové priznania k
dani z pridanej hodnoty, pretože neexistovali jemu známe žiadne zmluvné ani iné materiály dokladujúce
zvýšenie, resp. upravujúce pôvodné ceny. Pokiaľ mu bolo známe, uvedené daňové priznanie mala
vypracovať pani B., tá však odmietla vykonať spätný zásah do účtovných období s tým, že nie je právny

dôvod, a ani zmluvne podložený stav pre dodatočné daňové priznanie. Na základe jej informácie bolo
povedané, že to vypracovala p. Q. a pani S. O.. Takto vypracované daňové priznania boli predložené na
podpis na sekretariát spoločnosti pani Ing. H. O. a boli zachytené v registratúrnom poriadku spoločnosti.
Na základe takto pripravených podkladov ho kontaktoval Ing. E. a žiadal vysvetlenie, čoho sa tieto
daňové priznania týkajú. Doporučil mu ako konateľovi tieto nepodpísať s tým, že pokiaľ by to podpísal,

vystavuje sa riziku nesprávne vyčíslenej dane a tým samozrejme aj trestnoprávnej zodpovednosti. Táto
záležitosť už potom prerástla do verbálnych útokov zo strany pána Q. a pani Q. voči jeho osobe. Túto
moc mal výkonný riaditeľ pán Q.. O predaji strojov v tom čase rozhodoval kolektívny orgán, ktorý bol
vlastne podriadený organizačnému poriadku, kde tento orgán schvaľuje predaj s tým, že mandát, resp.
manipuláciu s majetkom je úplne podriadený spoločenskej zmluve spoločnosti FOOD FARM, s. r. o.

Návrh bol v podstate schválený bez konkrétnej špecifikácie radou manažérov, zo zložených spoločníkov
a zamestnancov. Za spoločníkov pán P., X. S. starší, pán E. starší, za zamestnancov tam bol on, Ing.
I., Ing. Q. a Q.. Jednalo sa o všeobecnú rovinu predaja strojov. Bolo doporučené riaditeľom fariem
vypracovať zoznam strojov na predaj. To bolo aj uskutočnené. Obchodné oddelenie riadil v tom čase Ing.
P.. O cenách, za ktoré boli následne predané, bolo v kompetencii obchodného úseku, ekonomický úsek

o tom nerozhodoval. K jednotlivým strojom znalecké posudky neboli vypracované. Dňa 04. 06. 2010 boli
finančné prostriedky prijaté s textom účtovej operácie pôžička majiteľov. Predmetnú operáciu podpísal,
lebo doklad pani Q. ako pokladníčka spoločnosti podpísala, čím vlastne potvrdila príjem finančných
prostriedkov. On schvaľoval len formálnu stránku veci, za obsahovú stránku zodpovedala pokladníčka.Kto prijímal tú sumu, nevedel. Mohla to byť pani Q., bola určená ako pokladníčka pre všetky spoločnosti.
Vedel povedať len toľko, že 04. 06. 2010 boli tieto peniaze vkladané do pokladne a následne 04. 06.
2010 boli vložené do VÚB 254212, jednalo sa o účet FOOD FARM, s. r. o., teda bežný účet spoločnosti.

Doklad vyhotovila pani Q.. Pani Q. nevyhotovovala účtovné zápisy, vypisovala prvotné účtové doklady.
Účtovnú časť zabezpečovala pani S. za spoločnosti FOOD FARM pani V.. On p. Q. nedával príkaz, čo
má zapisovať do pokladne. Rovnako nevedel neoficiálne, aká bola získaná suma za stroje, ani ako malo
byť naložené so sumou 34.000 Eur. V roku 2010 došlo k okliešteniu jeho práce. Pokiaľ fungoval ako
ekonomickýfinančnýriaditeľ,bolzodpovednýzavecnúaobsahovústránkuúčtovníctva.Poradaohľadne

predaja strojov sa uskutočnila raz. Kontrola, ktorá bola vykonávaná v septembri 2010, bola zameraná
na oprávnenosť nadmerného odpočtu subjektu FOOD FARM, s. r. o., za obdobie január až jún 2010. To
znamená, že pokiaľ by 30. 06. 2010 spoločnosť evidovala na účte 324 prijaté záväzky, zostatok, tak by
to znamenalo to, že v podstate neodviedli daň z pridanej hodnoty v zdaňovacích obdobiach týkajúcich
sa kontrolovaného obdobia. Nič také nebolo. Mal vedomosť, že následne bolo miestne zisťovanie, ktoré
ale už vyplývalo z podnetu OČTK. Stroje nevidel, nemohol sa preto dostať ani k nijakej trhovej cene,

použiteľnosť strojov je vždy špecifickou otázkou, je to vždy individuálne. Stroje fyzicky nevidel.

Svedkyňa R. Q. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1240 - 1242) vypovedala, že od roku 2006 bola doma
až do roku 2010, t. j. na dôchodku, potom od januára 2010 pôsobila v spoločnosti FOOD FARM, s.
r. o., ako členka dozornej rady, do podniku potom došla až 03. 05. 2010 a na základe výzvy p. Q.,

výkonného riaditeľa, keď potreboval skontrolovať niektoré údaje, ktoré v spoločnosti boli. V mesiaci
máj 2010 bola zvolená za členku predstavenstva spoločnosti Agrovia, a. s., a PD Dolné Otrokovce.
Jej úlohou bolo zistiť inventarizačné súpisy, ktoré boli dodané do spoločnosti dielčími inventarizačnými
komisiami, či boli riadne spísané, či boli všetkými členmi podpísané a či stav majetku súhlasí na účtovnú
evidenciu tohto podniku. Kontrolovala stav záväzkov a pohľadávok a tam zistila, že na účte 365 bola

zúčtovaná čiastka 34.000 Eur, keďže tento účet mohol byť vedený iba v súvislosti s dividendami, ktoré
boli pre spoločníkov dávané, tak sa opýtala, či sú nejaké dividendy nevyplatené alebo čo táto čiastka
tam znamená. Zistila, že čiastka tam bola zaúčtovaná omylom, že to malo byť zúčtované už na účet
324 ako prijatá záloha za odpredaný stroj. Nakoľko neboli vystavené príslušné faktúry, bolo potrebné
uskutočniť celú dofakturáciu, čo sa aj udialo. Faktúry, ktoré boli vystavené dodatočne, boli vystavené

pod tým istým číslom, ako znela pôvodná faktúra, ale s pridaním čísla 0, aby pre akúkoľvek kontrolu
bolo evidentné, že sa jedná o dofakturáciu pôvodného predaja strojov. Dofakturácia prebehla tak, že
sa informoval p. Q.. Keď sa dozvedela, s čím to súvisí, boli pozvané hlavné účtovníčky, kde im bolo
povedané, akým spôsobom má byť tá dofakturácia prejdená. Potom už p. Q. povedal, aby dávala všetky
pokyny účtovníčkam. Účtovníčky po jej pokyne už nebolo potrebné kontrolovať. Účtovníčky potom urobili

dodatočné daňové priznanie odvodov DPH a toto DPH aj bolo riadne odvedené. Rovnako ani toto
dodatočné daňové priznanie DPH už nebolo potrebné kontrolovať. Tým, že boli vystavené tieto faktúry,
celá suma 34.000 Eur sa dostala do účtovnej evidencie ako tržba, v jednotlivých podnikoch, kde bolo
rozdelené, lebo predávala aj Agrovia aj FOOD FARM, to znamená, že za rok 2010 podaný výkaz ziskov
a strát a z toho podané daňové priznanie, táto suma sa tam už nachádzala, to znamená, že aj riadne bola

odvedená daň z príjmu pre jednotlivé podniky, jednalo sa o operáciu bežného roku. Tie peniaze, ako pri
kontrole zistila, 34.000 Eur, boli vložené do pokladne začiatkom júna 2010 a hneď boli aj odvedené na
účet VÚB na účet FOOD FARM. Potom, keď sa to zistilo, a mala sa robiť oprava, samozrejme, že FOOD
FAM príslušnú čiastku musel odviesť na účet, aj odviedol na účet PD Dolné Otrokovce a na účet Agrovia.
Suma 34.000 Eur bola vložená podľa príjmového pokladničného dokladu pánom Ing. P.m a zaevidovaná

bola vo FOOD FARM na ten účet, ktorý už spomínala, na ktorom teda nemali byť, lebo to neboli peniaze
spoločníkov. Na doklade bolo napísané, že je to ako pôžička od spoločníkov, ale prečo to tam takto bolo
napísané, to nevedela. Spoločnosť v tom čase nepotrebovala žiadnu pôžičku. V začiatkoch, keď FOOD
FARM vznikla ako spoločnosť, ak by sa bolo niečo príležitostne udialo, že by nejaký záväzok bolo treba
uhradiť, tak sa všetci spoločníci zložili, ale toto sa často neopakovalo. Bolo to len v začiatkoch. Vtedy

sa skladali rovnakým dielom. V tom čase mala spoločnosť FOOD FARM 5 spoločníkov. Nevedela, či
ostatní spoločníci vedeli o tejto sume, s nimi nekomunikovala. Pokyn na inventarizáciu dostala od p. Q.
v októbri 2010 alebo začiatkom novembra 2010. Čo sa týka predaja poľnohospodárskych strojov, to boli
bežné veci, ktoré v podniku boli, tieto stroje sa skoro každým rokom predávali a boli to stroje opotrebené,
prípadne už nepotrebné, ani jeden z nich nemal nikdy zostatkovú hodnotu. K samotnému tomuto predaju

sa vyjadriť nevedela, nakoľko vtedy v podniku nebola. Pána Ing. P. poznala ešte z obdobia štátnych
majetkov, kde pôsobil ako zootechnik a potom od roku 1995 boli ako spoločníci vo FOOD FARM. Ich
vzťah bol vždy korektný a za celé obdobie nikdy nezaznamenala, že by mohlo prísť k nejakým únikom
pri predaji podniku, keďže potom už neskôr pôsobil ako obchodný riaditeľ a všetky predaje išli cez neho.Keď už hovorila o tých starších strojoch, bolo možné, že časť týchto prostriedkov bola daná do depozitu,
čakalo sa na vyjadrenie, či tie stroje pre potreby tých kupujúcich sú v poriadku a vždy tento depozit
bol zúčtovaný tak, ako to bolo potrebné. Tam nikdy neprišlo k nejakému úniku. Následne peniaze boli

vložené do pokladne a pokladníčkou bola pani Q..

Svedok B. Q. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1242 - 1244) vypovedal, že na začiatku roku 2010 v
priebehu mesiaca január sa dohodol odpredaj starých strojov, ktoré sa nepoužívali na všetkých troch
spoločnostiach.Akonávrhvšetcimanažériboliinformovaní,všetcispoločníci,spolubolipiatiajkonatelia,

teda tento podnet išiel od vedenia a od spoločníkov. Vo vedení boli konatelia Q., E., spoločníci, obchodný
riaditeľ Ing. P., Ing. X.a S. starší, riaditeľ špeciálnej výroby, Ing. V. Q. - riaditeľ farmy Leopoldov, Ing.
V. - agronóm, za Agroviu V. S., za Dolné Otrokovce PD bol Ing. X. I., mechanizátor agronóm Ing. X.
Q., zootechnik pán V. S., Ing. Y. E. mladší a Ing. X.a S. mladší. Čo sa týka porady, bolo dohodnuté,
že tento predaj strojov zabezpečí Ing. P., ktorý bol tým poverený, dostal na túto úlohu aj príkaz a
všetci vedúci pracovníci fariem. Teda Ing. P. a títo manažéri, ktorých menoval, mali spísať zoznam

nepotrebných strojov, ktoré sa nepoužívali, a mali navrhnúť čiastku, za ktorú by sa to mohlo odpredať
potencionálnym kupcom. Ing. P. mal vybrať potencionálnych kupcov, ktorí by mali záujem o tieto stroje.
Tak ako aj v minulosti chodili určití ľudia, teda obchodníci, ktorí došli, kúpili a predali, alebo to boli ľudia,
ktorí sa zaoberali poľnohospodárskou výrobou a tieto stroje im slúžili, jednalo sa o náhodných ľudí. V
minulosti robili obchod so starými strojmi aj s firmou Esort. Samotný predaj strojov zabezpečoval Ing. P.,

a prostredníctvom ekonomického úseku boli vystavované zálohové faktúry a peniaze boli vkladané do
pokladne alebo na účty. Tieto transakcie dohadoval s obchodníkmi priamo P.. Ekonomický úsek tvorili
Ing. J. ako hlavný ekonóm, a pani B., ktorá vystavovala tieto faktúry. Výsledná suma za tieto stroje bola
ako záloha a časť bol potom doplatok, ktorý Ing. P. doniesol potom do pokladne. Záloha sa tiež dávala
do pokladne alebo faktúrou, boli dohodnuté rôzne veci. Utŕžená suma za tieto stroje bola asi 50.000

Eur, záloha cca 15.000 Eur bola ako záloha na dielčích faktúrach a sumu 34.000 Eur P. doniesol do
pokladne. Bola to čiastka, o ktorej sa už týždeň - dva vedelo, bol spravený aj sumár strojov, ktoré boli
odpredané, a asi dva týždne predtým sa Ing. E. pýtal, kedy budú tie peniaze, na čo povedal, že asi
do dvoch týždňov by to malo byť uzavreté. P. začiatkom mesiaca jún 2010, asi to bolo druhého alebo
štvrtého, prišiel do kancelárie, povedal, že má tie peniaze za predaj starých strojov, suma 34.000 Eur.

Povedal mu, aby chvíľu počkal, ohlásil ekonóma J.a, Krausovú a manželku p. Q., aby vložili peniaze do
trezoru, aby vystavili k tomu následne papiere. Jednalo sa o podriadených, ekonóm mal rozhodnúť, čo
na tom lístku bude napísané, hlavná účtovníčka si to má skontrolovať, či to je v poriadku a pokladníčka
to musí mať prijaté tak, ako sa to prikazuje. On týmto ľuďom len oznámil, že P. doniesol do firmy
34.000 Eur za predané staré stroje a títo ľudia mali zabezpečiť papiere tak, ako to zákon prikazuje a

nič viac. Bola prítomná aj p. S. pri tom, ako doniesol pán P. sumu 34.000 Eur. Keď tam prišiel p. P. s
tou sumou, povedal, že doniesol 34.000 Eur za predaj starých strojov. Bral to normálne, jemu nebolo
treba vysvetľovať, že to patrí všetkým trom spoločnostiam, toto si mal riešiť hlavný ekonóm. Teda ani
nie Q., on, ani P.. Táto suma bola zaúčtovaná ako pôžička majiteľov, pretože každý doklad a peniaze
musia s ničím súvisieť, to znamená, že ekonóm to vysvetlil tak, že keď tam neboli tie podklady, ktoré k

tomu mali byť, to bude do týždňa doriešené Týmto to doriešil, aby pokladníčka vedela, prečo to prijala.
Pokyn na to, aby účel platby bola pôžička majiteľov, musel dať J., lebo nikto iný taký príkaz nemohol
dať. Ak si niekto niečo povie, to si musí aj dodržať a na tom papieri sú aj podpisy. Mal dojem, že na
tom lístku podpis J.a je. Ak by s tým nesúhlasil, tak by to nepodpísal. S Ing. P.m sú spolupracovníci a
to od roku 1995 sú spoločníci, v príbuzenskom vzťahu nie sú. Očakávaný prvý predpoklad bol, aby sa

dosiahlo aspoň 35.000 Eur za predané stroje. Potom vplyvom toho, že Ing. P. s určitými cenami, cenové
ponuky sa mu nepozdávali, vstúpilo do toho viacej kupcov, tým sa tá cena navýšila, ich predpoklady
boli splnené a dokonca prekročené. Ing. P. všetky utŕžené peňažné prostriedky z predaja strojov vložil
do pokladne spoločnosti. Bolo to viackrát kontrolované konateľmi spoločnosti a ľuďmi, ktorí boli za ten
predaj zodpovední. Spoločnostiam nevznikla žiadna škoda. Pred súdom stoja preto, lebo pán E. tvrdí,

že vlastní 100 % firmy FOOD FARM, pritom vlastní len 20 %. Ani nevedeli, že Q. má 20 % vo firme
FOOD FARM. Teda v spoločnosti FOOD FARM boli piati spoločníci, v roku 2012 on a pani Q. svoj podiel
odpredali spoločnosti Amisis, pán Martin Vajdička je toho vlastníkom. Z hľadiska odpredaja strojov Ing.
P. všetky peniaze, ktoré boli za predaj strojov utŕžené, tie aj odovzdal do firiem. Že boli následne ako
uviedla pani Q. nesprávne zaúčtované, teda táto suma 34.000 Eur, za to nezodpovedal Ing. P., ale

ekonomický úsek pod vedením Ing. J.a.

Svedkyňa I. Q. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1244 - 1245) vypovedala, že pre spoločnosť FOOD FARM,
s. r. o., pracovala vo funkcii ako pokladníčka a asistentka výkonného riaditeľa, pre spoločnosť Agroviaako pokladníčka a pre spoločnosť PD Dolné Otrokovce ako pokladníčka. V spoločnosti FOOD FARM
pracovala od 01. 02. 2005, pokladne za Agrovia a PD od začiatku júna 2005. Jej náplňou práce bolo
viesť pokladničnú evidenciu, zodpovedať za finančné prostriedky hotovostne vložené do pokladne. Jej

priamym nadriadeným bol B. Q., výkonný riaditeľ, jej manžel. Čo sa týka predaja strojov marec 2010
- máj 2010, s tým nemala nič spoločné. Sumu 34.000 Eur zo dňa 04. 06. 2010, vložené do pokladne,
ktorých účel platby bol pôžička majiteľov, odovzdal Ing. P. osobne jej do pokladne s tým, že povedal,
že sú to peniaze za staré stroje. Keďže k tomu neboli vystavené faktúry, po konzultácii s ekonomickým
riaditeľomIng.J.omtietoprijaladostavupokladne.Pýtalasaho,podakýmúčelomalebodruhompohybu

mala peniaze prijať. J. jej povedal, aby to prijala pod druhom pohybu 1, čo je bežný príjem a môže tam
byť vklad majiteľa, alebo pôžička majiteľa. Myslela si, že to bolo konzultované aj s p. E.om, že Ing. P.
priniesol peniaze za stroje a dal ich do pokladne. Pán E. povedal, že sa majú nechať len v pokladni.
Nechápala, ako sa tam môžu nechať bez toho, aby boli prijaté do pokladne príjmovým dokladom. Celú
tú hotovosť 34.000 Eur odviedla na účet spoločnosti FOOD FARM, po tom, čo konzultovala s J.om, ich aj
prijala. Keby jej bolo povedané, na ktorú spoločnosť a aká čiastka má ísť, tak by to bola spravila. Stávalo

sa, keď prijali peniaze vo väčšej výške, že hotovosť sa bola prijať na faktúru, ktorá bola na účet, tie sa
museli prevziať od odberateľa, spravila si príjem do pokladne a následne to odviedla na účet spoločnosti.
Stroje, ktoré sa odpredávali, určite patrili všetkým trom spoločnostiam, ale s majetkom ona nerobila. Z
jej pozície nemala prístup, kde sa riešil majetok.

Svedok Ing. X. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol v tých rokoch jedným z 5-tich spoločníkov
firmy FOOD FARM. V tých ťažkých rokoch krízových 2009 - 2010 vznikla jedna skupina „Rada
manažérov“ v rámci podniku, ktorá mala taký doporučujúci hlas firmy. Bol jej členom. Asi v roku 2010 na
jednej porade sa rozhodlo, že firma disponuje určitými mechanizačnými prostriedkami, ktoré už pre firmu
neslúžia, zaťažujú určité ekonomické parametre, a treba ich odpredať a situáciu finančnú ekonomickú

tým vylepšiť. Bolo to takto dohodnuté a odporučené. Táto rada mala len doporučujúci hlas. Toto sa
postupne realizovalo, nepracoval priamo v exekutíve firmy, bol na pracovisku mimo Hlohovec, bol na
závode,kdetoriadil,vykonávaldozornúčinnosť,niepriamotedavofirme.Vedel,žetentopredajsazačal
realizovať, a postupne tak isto aj z jeho pôsobiska, kde pracoval, niektoré tieto prostriedky sa predali,
odišli. Túto činnosť vykonával Ing. P., robil v rámci firmy obchodného riaditeľa, bol zrejme poverený

touto činnosťou. Nesledoval ďalej, či sa predávali tie prostriedky mechanizačné, ktoré boli vytipované,
komu a ako sa predávali, išlo to mimo neho. Na to boli príslušní pracovníci. Ekonóm vtedajšej firmy
Ing. J. jednoducho mu bola odobratá funkcia - výkonná moc riaditeľom, bolo mu zobraté auto, bol vo
firme, ale nemal tam na starosti túto činnosť, robila to pani Q.. Potom sa vo firme udiali dosť divné veci
po roku 2012 a neskôr. On s kolegom E.om do firmy neboli pustení, nevedel presne ani o finančných

záležitostiach, ani o prostriedkoch, čo sa predalo, komu sa predalo. Vedel však, že bolo vyšetrovanie,
že to prevzala polícia. V roku 2010 pracoval na závode špecializovanom pre kultúry - vinič, ovocie,
robil na tom úseku. Samozrejme, že ako spoločník firmy bol súčasne aj členom predstavenstiev. Či je
spoločníkom aj v súčasnej dobe, nevie, on je na dôchodku. Od roku 2012 z firmy odišiel, nepracuje vo
firme, nemá už viac ako 5 rokov prístup do firmy. Sú to komplikované vzťahy tam, traja spoločníci svoje

podiely predali, nevedel, kto je teraz vlastníkom akých podielov. Je stále majiteľom svojich podielov, ale
bez práva. Rada manažérov sa volala skupina, ktorá rozhodovala. V tejto rade on pracoval, robil tam
jeden čas aj podpredsedu. V tejto rade boli spoločníci - tí mali valné zhromaždenia, riadili firmu, bol tam
ekonóm, vedúci závodov, tí boli nominovaní v tejto rade. Keď sa v tejto rade rozhodovalo o tých strojoch,
bol tam prítomný. Po tých rokoch už nevie, kto všetko tam bol. Dá sa to zo zápisnice zistiť. Čo sa týka

strojov na predaj, na rade sa nič nemenovalo, nehovorilo sa konkrétne o ničom. Nič sa nepísalo, ktoré
stroje. To bol dodatočne potom vypracovaný zoznam. Títo pracovníci o tom nerozhodovali. Rozhodoval
o tom Ing. P.. Ako prebiehal samotný predaj, kto inkasoval peniaze, nevie. Bol mimo firmy, na stredisku,
o to sa nestaral. Odišli stroje aj z jeho strediska, ale komu, koľko a za čo sa predalo, nevie. To bude
asi v protokole.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora, keď súd nepovažoval osobný výsluch svedkov za potrebný,
boli postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítané nasledovné svedecké výpovede z
prípravného konania:

Svedok Q. T. v prípravnom konaní dňa 16. 02. 2011 uvádzal (č. l. 109 - 112), že je externý zmluvný
pracovník spoločnosti AURUS, s. r. o., Bratislava, vykonáva školiteľskú a poradenskú činnosť pri
používaní softvéru EKOPACKET. Zmluvným klientom je aj spoločnosť FOOD FARM, Agrovia a PD Dolné
Otrokovce. Dňa 06. 12. 2010 došiel za účtovníčkami vo firme, ktoré mu povedali, čo konkrétne potrebjú,išlo o dodatočné daňové priznania spoločností. Na požiadanie boli dátovo dodané a donahrávané za
obdobia3-5/2010,údajemudiktovaliúčtovníčky,niktoinýprítomnýnebol,ichdôvodapotrebyneskúma,
oni si za tieto údaje a úkony nesú zodpovednosť sami.

Svedok K. B. v prípravnom konaní dňa 21. 12. 2011 a 14. 11. 2012 uviedol (č. l. 113 - 122), že je mu
známa faktúra č. 210062 zo dňa 14. 04. 2010, faktúru obdržal od pána X.. Traktor Zetor HC234AA kúpil
v Lipovej za 4.000 Eur, ktoré v hotovosti zaplatil X.. Druhá faktúra č. 2100620 zo dňa 02. 12. 2010 mu
známa nie je. Vystupoval ako živnostník. Na internete si našiel inzerát na predaj traktora zetor 7011,

bol tam uvedený mobilný kontakt a priezvisko X.. Bolo to v priebehu apríla 2010, zavolal na uvedené
číslo, zdvihol mu X., dohodli si osobné stretnutie. Ukázal mu traktor, pozrel si ho a povedal mu, že si to
ešte rozmyslí, traktor odkúpil ešte v ten týždeň. Traktor vyskúšal, zaplatil zaň 4.000 Eur v hotovosti, na
to mu bol odovzdaný prefotený technický preukaz a faktúra č. 210062 zo dňa 14. 04. 2010. Následne
mal ísť znova do Lipovej pre technický preukaz, v ktorom už mal byť traktor prihlásený na jeho meno,
a tiež faktúru za odkúpenie stroja vo výške 4.000 Eur. Potvrdenie o zakúpení však nedostal, nemohol

si obchod ani zaúčtovať do účtovníctva. Stroj bol motoricky dobrý, plechy boli zohnuté, predné sklo
prasknuté. Traktor bol funkčný, išiel na ňom domov. Vrazil do neho 2.000 Eur, na traktore robí.

Svedok I. E. v prípravnom konaní dňa 23. 12. 2011 uvádzal (č. l. 124 - 125), že na jar 2010 našiel
na internete inzerát na predaj traktora Z 7011 HC064AB, potreboval ho na súčiastky. Bol nepojazdný,

nemal STK ani EK, nedal sa naštartovať, mal opotrebované pneumatiky, interiér bol zničený, vonkajšie
kapotáže pozohýňané, pretretý základným náterom - farbou, nenachádzal sa v ňom ani štartér s
batériou, na hydraulike chýbalo tiahlo - spodný a vrchný záves. Suma traktora bola 202,30 Eur s DPH,
cenu považoval za primeranú, za kúpu dostal doklady a faktúru č. 2010036 zo dňa 18. 03. 2010 od
dodávateľa Agrovia, a. s. K faktúre č. 20100360 zo dňa 02. 12. 2010 sa nevie vyjadriť. Traktor použil na

náhradné diely na traktor, ktorý vlastnil. Následne predmetný traktor, keď už ho nepotreboval, predal.
Dňa 26. 11. 2012 (č. l. 126 - 127) svedok uviedol, že spoločnosť Agrovia, a. s., predávala traktory cez
inzerát, bol si pozrieť traktor Z27711 HC064AB, v zime 2010. Dohodli si výšku ceny, mohla to byť suma
202,30 Eur ako je uvedené na faktúre č. 2010036. Faktúra aj osvedčenie od traktora mu prišli poštou,
traktor potom predal po nejakom čase. Traktor kupoval v dezolátnom stave. Prečo je na druhej faktúre

napísaná suma 2030 Eur, uviesť nevedel.

Svedok Q. X. v prípravnom konaní dňa 27. 12. 2011 uviedol (č. l. 131 - 133), že známy Pavol Štanga
z Nitry mu uviedol, že nakúpil rôzne traktory a iné stroje v jednej firme v Hlohovci. Dal mu kontakt na
firmu Agrovia, a. s. Bol si pozrieť stroje, boli nepojazdné. Kúpil 2 traktory a 1 nakladač. Na učtárni mu

povedali ceny strojov a tieto vyplatil v hotovosti v plnej výške. Kúpil traktoru HC017AB a HC018AB a
nakladač UN 053 bez evidenčného čísla. Traktory kúpil v cene 416,50 Eur, žiadne dodatočné faktúry
vystavené neboli. Nakladač kúpil za 178,50 Eur a tiež neboli žiadne dodatočné faktúry. Kúpil aj kombajn
E 517 bez evidenčného čísla dňa 05. 05. 2010 za sumu 238 Eur, ktorú tiež vyplatil v hotovosti. Dňa 06.
04. 2010 kúpil traktor HC049AB a jeden vrak bez dokladov ZETOR 5648 za cenu 428,40 Eur. Za nákup

strojov neplatil dodatočne žiadne úhrady ani žiadnu zálohu vo vyšších sumách. Faktúry predložené mu
vyšetrovateľom neobdržal, sumy v nich uvedené ani nevyplatil. Stroje za zvýšené ceny by nekúpil, lebo
stroje boli nepojazdné.
Dňa 11. 12. 2012 (č. l. 134 - 136) uviedol, že stroje na faktúrach od spoločnosti Agrovia, a. s., č. 2010071,
č. 20100710, č. 2010055, č. 20100550, č. 280156, reálne odkúpil na náhradné diely. O strojoch sa

dozvedel tak, že sa išiel opýtať do firmy Agrovia, a. s., či nemajú vyradenú techniku na predaj. Nevie
meno osoby, s ktorou jednal, bolo to v máji 2010. Dohodli sa na sume, ktorú vyplatí v hotovosti, za čo
dostane faktúry. Iný pokladničný doklad o úhrade nemá. Stroje boli nefunkčné, vyradené, odovzdal ich
do kovošrotu v období od roku 2011 do 6/2012.

Svedok W. B. v prípravnom konaní dňa 09. 01. 2012 uviedol (č. l. 150 - 153), že faktúra č. 280163 od
dodávateľa FOOD FARM, s. r. o., ktorej predmetom bol malotraktor TU420 v hodnote 83,30 Eur, mu
bola vystavená po prevzatí stroja, za stroj dal zálohu 2.000 Eur v pokladni spoločnosti, zo sumy mu
odrátali 83,30 Eur. Nepamätá si, od koho traktor prevzal. Faktúra č. 2801630 na sumu 3.070 Eur, ktorej
predmetom bol maloltraktor TU420, 2 ks kombinátory, 1 ks pluh, bola vystavená na jeho meno, pričom

faktúru chcel vystaviť iba na kombinátory a pluh na živnosť. Stroje prevzal a z peňazí, ktoré poskytol ako
zálohu 2.000 Eur, mu odrátali uvedené sumy a zostal im dlžný a pri prevzatí maloktraktora dlh vyplatil.
Predmetom faktúry č. 20100720 na sumu 1.600 Eur s DPH od dodávateľa Agrovia, a. s., bol kombinátor
a disky, stroje kupoval do spoločnosti Essor, s. r. o., pričom spoločnosti Agrovia, a. s., uhradil 1.600 Eurdo pokladne. Vo februári 2010 sa od spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., dozvedel, že predáva stroje,
mechanizátor spoločnosti ho poslal za p. P.m, a takto sa dozvedel, že stroje predáva aj Agrovia, a. s. S
p. P.m sa dohodol na predaji strojov, spoločnosti FOOD FARM dal zálohu 2.000 Eur do pokladne.

Dňa 03. 12. 2012 (č. l. 160 - 163) uviedol, že FOOD FARM, s. r. o., vystavila faktúru č. 280163,
predmetom bol malotraktor TU420 v hodnote 83,30 Eur, je pravdou, že kúpil traktor v celkovej výške
2.509,50 Eur, pred prevzatím traktora dal zálohu 2.000 Eur v pokladni, z čoho mu odrátali 83,30 Eur. Tiež
bola vystavená faktúra č. 2801630 na sumu 3.070 Eur, ktorej predmetom bol maloltraktor TU420, 2 ks
kombinátory, 1 ks pluh, zostal im dlžný, pri prevzatí traktora dlh vyplatil. Čo sa týka faktúry č. 20100720

na sumu 1.600 Eur s DPH od spoločnosti Agrovia, a. s., predmetom ktorej bol kombinátor a disky, stroje
kupoval Ing. Štanga do spoločnosti Essor, s. r. o., pri tomto obchode prítomný nebol, ale z počutia vie, že
Ing. Štanga uhradil spoločnosti čiastku 1.600 Eur do pokladne spoločnosti. O predaji strojov sa dozvedel
vo februári 2010, že spoločnosť FOOD FARM, s. r. o., predáva stroje, bol poslaný za p. P.m, od ktorého
sa dozvedel, že stroje predáva aj Agrovia, a. s. O predaji strojov sa dohodol s p. Dakom a do pokladne
dal 2.000 Eur. Stroje boli rozobraté, len pluh bol kompletný, niečo použil na náhradné diely a ostatné

hodil do kovošrotu.

Svedok Ing. V. Štanga v prípravnom konaní dňa 03. 12. 2012 uviedol (č. l. 164 - 166), že je konateľom
spoločnosti Essor, s. r. o., faktúra č. 20100720 vystavená dňa 02. 12. 2010, predmetom ktorej bol 1 ks
kombinátor a 2 disky o hodnote 1.600 Eur, tieto stroje kúpila spoločnosť Essor, obchod uskutočnil s Ing.

P.m. V priebehu februára alebo marca 2010 ich oslovil Ing. P., že má väčšiu ponuku strojov, pričom Ing.
P. oslovil aj iných odberateľov, išiel pozrieť stroje fyzicky, boli nekompletné, dohodli sa s Ing. P.m, že
do konca júna 2010 mu pomôžu stroje zrealizovať, pričom sa to aj čiastočne uskutočnilo, a stroje, ktoré
ostali, koncom júna 2010 vložil do pokladne 1.600 Eur za stroje - disky, kombinátor, pričom ich fyzicky
aj prevzal a v auguste 2010 ich aj odviezli a po 5-tich mesiacoch išli do kovošrotu.

Svedok X. O. v prípravnom konaní dňa 10. 01. 2012 uviedol (č. l. 169 - 171), že od známeho sa dozvedel
o ponuke lacných strojov na internete, jednalo sa o traktor Z7011, e. č. HC063AB, ktorý kupoval v marci
2010. Bol tam osobne pozrieť, jednal s Pavlom B., traktor bol rozbrakovaný. Traktor kúpil 08. 03. 2010
za cenu 200 Eur, vyplatil ich na mieste p. B., vystavil mu len potvrdenie na prepravu, aby mal doklad, že

traktor neukradol. Ostatné doklady mu prišli o mesiac, mal k nemu faktúru č. 210038 zo dňa 18. 03. 2010,
príjmový pokladničný doklad č. 24000031801 a ďalšie doklady k stroju. Do traktora musel investovať
sumu približne 3.157 Eur.
Dňa 20. 11. 2012 (č. l. 172 - 174) uviedol, že od známeho sa dozvedel o predaji lacných strojov na
internete. Skontaktoval sa s p. X.om, ktorého meno bolo na internete, povedal mu, že to patrí Pavlovi

B., išiel za ním a pýtal sa ho na traktor Z7011 za cenu 180 Eur s číslom HC063AB. V deň, keď bol
pozrieť traktor, stretol sa s p. B., vtedy mu povedal, že traktor bude stáť okolo 300 Eur aj s dopravou a
naložením. Traktor kúpil 08. 03. 2010 za cenu 200 Eur, ktoré vyplatil v hotovosti na mieste p. B., doklady
mu dal X.. Ostatné doklady prišli o mesiac poštou. Do traktora ešte investoval 4.500 Eur.

Svedok V. P. v prípravnom konaní dňa 12. 01. 2012 uviedol (č. l. 187 - 190), že predmetom faktúry č.
280087 zo dňa 26. 03. 2010 na sumu 380,80 Eur boli 2 ks vrakov traktorov, resp. časti traktorov zn. Zetor
Z 7711, kúpil dva, aby z nich urobil jeden. Sumu vyplatil v pokladni, pani mu dala faktúru aj s príjmovým
pokladničným dokladom. Faktúru č. 2800870 zo dňa 02. 12. 2010 na sumu 4.980 Eur vidí prvýkrát,
žiadnu takú faktúru neprevzal, nebol ani dôvod na jej vystavenie. Dohodli sa na sume 380,80 Eur a toľko

aj vyplatil. Kupoval ich ako fyzická osoba. Na jar 2010 sa dozvedel o predaji lacných strojov v spoločnosti
FOOD FARM, stroje bol pozrieť, ich cena bola vyššia od tej, za akú ich nakoniec kúpil. V pokladni zložil
sumu za traktory, pokladníčka mu vystavila faktúru a príjmový pokladničný doklad. Traktor Zetor 7011
má, opravil si ho, druhý traktor Zetor 7711 po čase predal, bol v horšom stave. Predal za ho 400 Eur.
Dňa 26. 11. 2012 (č. l. 192 - 196) uviedol, že predmetom faktúry č. 280087 zo dňa 26. 03. 2010 na

sumu 380,80 Eur spolu s príjmovým pokladničným dokladom č. 3400041202 zo dňa 12. 04. 2010 sú
2 ks vrakov traktorov, v podstate len časti traktorov zn. Zetor Z 7711, kúpil dva, aby poskladal jeden.
Sumu vyplatil v pokladni, bola mu vystavená faktúra a príjmový pokladničný doklad. Pokiaľ ide o faktúru
č. 2800870 zo dňa 02. 12. 2010 na sumu 4.980 Eur, túto faktúru nikdy nevidel, od FOOD FARM, s. r.
o., nič iné nekupoval. Vraky kupoval ako fyzická osoba. Na jar 2010 sa dohodol s niekým za spoločnosť

FOOD FARM, aby si prišiel pozrieť stroje, bol aj v Otrokovciach, dohodli sa na sume 380,80 Eur. Traktory
neboli funkčné, traktor Zetor 7011 mal, predal ho, druhý traktor Zetor 7711 predal za 400 Eur.Svedkyňa X. B. v prípravnom konaní dňa 22. 02. 2011 uviedla (č. l. 235 - 238), že je fakturantkou
spoločností FOOD FARM, s. r. o., Agrovia, a. s., a PD Dolné Otrokovce, má na starosti účtovanie
dlhodobého majetku a vyhotovovanie daňových priznaní k DPH. Prácu vykonávala od roku 2008 do

6/2010, od apríla 2010 zaúčala Katarínu Brisudovú, raz týždenne chodila robiť kalkuláciu priamo do
FOOD FARM. Tieto spoločnosti zastupujú Ing. E., p. Q., Ing. P., p. Q. a Ing. S.. Stroje traktor Z 8011, e.
č. HC014AB, traktor Z 8011, ev. č. HC017AB, traktor Z 6211, ev. č. HC018AB, 5 traktorových vlečiek,
e. č. HC369YA, HC829YA, HC367YA, HC366YA a HC830YA, traktor Z 7711, e. č. HC964AA, stroj UN
053 za cenu 150 Eur bez DPH, malotraktor Vinkovič, ďalej z majetku spoločnosti Agrovia, a. s., traktor

Z 8145, e. č. HC049AB, traktor Z 7011, e. č. HC064AB, kombajn Massey Fergusom, kombajn E 5174
za cenu 200 Eur, traktor Z 5648, z majetku PD Dolné Otrokovce traktor Z 8011, e. č. HC088AB, traktor
Z 8011, e. č. HC032AD, traktor Z 7011, e. č. HC063AB, traktor Z 7011, e. č. HC234AA a traktor Z
8045 s radlicou, e. č. HC091AB, boli určené na predaj. Z obchodného oddelenia zastúpeného Ing. P.m
dostalakonkrétnepodkladynafakturáciu,kčomuvystavilafaktúryatiemuodovzdala.Obchodprebiehal
od 3. do 5. mesiaca. Dorábali sa faktúry, vie to od Brisudovej. Bolo treba vystaviť dodatočné daňové

priznanie k DPH na obchod 02. 12. 2010, nebola pri tom osobne prítomná, O. jej povedala, že faktúry
vystavoval programátor Aurusu p. T.. Kto dával k tomu podklady a príkaz, nevie. Do pol roku 2010 bola
v spoločnostiach vykonaná daňová kontrola na DPH, pri ktorej bola prítomná, dovtedy bolo všetko v
poriadku. Daňové priznania vrátane dodatočných podpisuje výkonný riaditeľ p. Q. a generálny riaditeľ
Ing. E., ktorý ho podpisoval neskôr.

Dňa 14. 12. 2012 (č. l. 239 - 242) uviedla, že od roku 2008 do 31. 12. 2011 pracovala ako fakturantka
spoločností FOOD FARM, s. r. o., Agrovia, a. s., a PD Dolné Otrokovce, vystavovala vyšlé faktúry,
účtovala investičný majetok a DPH a do marca 2010 vystavovala aj daňové priznania k DPH, potom bola
presunutá na iné miesto a na jej bola prijatá p. O.. Spoločnosti počas jej pôsobenia zastupovali konatelia
Ing. E. a p. Q.. Čo sa týka predaja strojov v roku 2010, Ing. P. prišiel za ňou a dával jej podklady, buď

jej povedal, čo má vyfakturovať alebo jej to napísal na papier s potrebnými údajmi. Vystavila faktúru,
ktorú si prevzal. Obchod prebiehal v marci a do konca roku 2010 tam prebiehali ďalšie operácie, osobne
nebolaprítomnápriobchode.Odofakturáciáchvdecembri2010vielenzpočutia,vôbectonerealizovala.
Mali sa robiť aj dodatočné daňové priznania aj dofakturácie, bližšie k tomu nič nevie. V tom období boli
hlavné účtovníčky p. S. za FOOD FARM a p. V. za PD Dolné Otrokovce a Agrovia. V roku 2010 bola v

spoločnosti daňová kontrola, využíval sa účtový softvér od spoločnosti Aurus. Ekonomickým riaditeľom
bol Ing. J., vykonával ekonomické veci a dohliadal na učtáreň, riešil financie, komunikáciu s bankami,
kontroloval účtovné doklady s hlavnou účtovníčkou p. S. a p. V.. P. Q. prišla do firmy koncom roku 2009,
bola poradkyňa v ekonomických veciach, ale brala ju za jednu za majiteľov.

Riadiac sa právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Trnave v uznesení, sp. zn. 6To/126/2017
zo dňa 29. 05. 2018, okresný súd doplnil dokazovanie v smere tam naznačenom.

Obžalovaný Ing. P. P. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1583 - 1586) doplnil k porade výkonného riaditeľa
zo dňa 10. 02. 2010 uviedol, že po porade manažérov sa rozhodli, že odpredajú starú techniku a jemu

ako obchodnému riaditeľovi bolo dané za úlohu, aby urobil zoznam techniky, určil predbežnú cenu a
našiel kupujúceho. S manažérmi alebo manažérmi jednotlivých fariem prešli jednotlivé staré zariadenia,
odhadli ich tržnú cenu, spravili jej sumár a zoznam alebo predbežnú cenu predložili na porade, ktorá
bola schválená. Jeho úloha bola nájsť kupujúcich a staré zariadenia predať podľa zoznamu. Mal to
zhodnotiť čo najlepšie, urobil nejaké výberové konanie, na základe ktorého sa potom rozhodli, že to

predajú cez spoločnosť Essort. Tak sa aj stalo a približne odhadovaná suma bola aj utŕžená. Program
porady výkonného riaditeľa zo dňa 10. 02. 2010 nevie, bola z toho spísaná zápisnica. Členovia rady
boli E., Q., P., J., Q., R., títo ľudia okrem ostatných prítomných, boli členovia manažérov, títo 7-mi boli
tí, ktorí rozhodovali. Podľa uznesenia bolo programom aj zabezpečenie odpredaja týchto strojov. Ak to
v programe nie je, vyplynulo to z porady manažérov. Keď to nie je, tak to bolo v bode rôzne a išlo to

cez uznesenia. Pokiaľ by to nesedelo aj s programom, bolo to odsúhlasené radou manažérov, vedeli
o tom všetci kompetentní, boli priložené aj vyjadrenia jednotlivých manažérov fariem, ktorí boli potom
informovaní a celá porada bola o tom informovaná transparentne.
K zoznamu strojov určených na predaj v roku 2010 (č. l. 230) obžalovaný uviedol, že je to listina, kde bol
vybraný zoznam starých zariadení za všetky 3 spoločnosti aj s ich odhadovanou sumou. Ďalší stĺpec

hovorí o reálnej cene, za ktorú sa predávalo, ale tam je rozdiel 100 Eur, nevie prečo. Tretí stĺpec hovorí
o zálohe, ktorá bola oficiálne vystavená do účtovníctva a zdokladovaná v tom období. Bola to záloha,
ktorú dohadovali s p. B., zástupcom spol. Essort, s tým, že pokiaľ k predaným zariadeniam nebudú
žiadne reklamačné pripomienky, resp. tam prebiehal prevod niektorých strojov z jednotlivých spoločnostípriamo na kupujúceho, to trvalo nejaký čas. Tak medzitým rozdielna suma, ktorá bola daná, bola v
depozite u neho. Keď sa obchod ukončil, nepamätá si presne, niekedy v júni, tak peniaze odovzdal.
Rozdiel 34.000 Eur, ten depozit odovzdal do pokladne za účelom doúčtovania do plných hodnôt. Tým

jeho práca skončila.
V každej spoločnosti dochádza k obmieňaniu strojov. Suma, ktorá bola určená, bola určená na
nákup nejakého ďalšieho zariadenia, strojov, určite sa niečo použilo na nákup. Stroje v tabuľke sú
staré, vyrobené pred 30-timi rokmi. Obmieňanie strojov vyplývalo z výrobno-hospodárskeho plánu,
investície schvaľovala rada manažérov. „Suma“ uvedená v tabuľke bola suma odhadnutá, cena strojov

sa pohybovala približne okolo tej sumy, niektoré vyššie, niektoré nižšie. Odhadovali ju na základe
predchádzajúceho obdobia alebo bazárových strojov, pozerali na bazári, resp. chodili priekupníci a cena
sa určovala na základe ich ponuky a bazárových cien.
Spoločnosť Essort vybral na základe toho, že ponúkli najlepšie podmienky, hlavne garantovali, že
odkúpia celý balík strojov. Potom predaj prebiehal tak, že časť si kupovali páni zo spoločnosti Essort
na svoju firmu a časť techniky sprostredkovával ďalším svojim nejakým partnerom, bola to kombinácia

priameho predaja aj sprostredkovaný, zabezpečoval to Ing. B., a na dôkaz toho, že celý obchod sa
uskutoční, bola na začiatku zložená záloha 10.000 Eur na znak serióznosti obchodu a bola zúčtovaná
až na konci toho obdobia, keď boli všetky zariadenia zobchodované.
Nevie, aká bola celková utŕžená suma za predaj strojov, odhadovaná suma bola 43.000 Eur. Časť peňazí
išla do poklade cez účtovníctvo na základe vystavených zálohových dokladov. A časť po dohode s p.

B. zostávala u neho v depozite na obdobie, ktoré si vyčlenili na prípadné reklamácie, vratky tovaru, a
tiež na čas potrebný na prepis niektorého stroja na konkrétneho kupujúceho, aby to nemuselo ísť cez
Essort, niekedy to trvalo aj 2 mesiace, prípadne 6 týždňov. Do pokladne vložil peniaze on.
Čo sa konkrétne prejednávalo ohľadom strojov na mimoriadnom zasadnutí vrcholových manažérov zo
dňa 08. 03. 2010, nevie povedať. Podľa oboch zápisníc mali byť zlikvidované staré stroje. V programe

bod predaj strojov nie je, ale v bode rôzne sa dávali aj takéto uznesenia. Či sa ten bod nezapisoval, keď
nie je v zápisnici, nevie. Z. program bol vždy niečo iné, sledovať výrobu a toto vzniklo asi po debate,
návrhu jednotlivých riaditeľov, ktorí uvádzali, že stroje sa len opravujú a k ničomu to neviedlo. Návrh bol
z pléna zbaviť sa starých nepoužiteľných strojov.
Valné zhromaždenie spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., dňa 17. 10. 2010 schválilo odpredaj strojov, boli

tam pripomienky niektorých spoločníkov, ale uznesenie bolo schválené. Na rade manažérov to bolo
viackrát jednoznačne odsúhlasené, považoval to za transparentné a vec za uzavretú, lebo naplnil úlohu,
ktorá mu bola daná, t. zn. zoznam strojov bol predaný a ceny utŕžená. V júni, keď odovzdal ostatné
peniaze do pokladne, to ďalej neriešil. Peniaze, ktoré vložil do pokladne, pochádzali z predaja strojov,
nevie,odkiaľbyinakmalibyť.Boltodepozit,ktorýtambol,vlastnetenrozdielmedzizálohouaskutočnou

sumou bol 34.000 Eur, bol vložený v júni do pokladne ako ukončenie transakcie. Prečo peniaze neboli
rozrátané ihneď, to je v podstate vec účtovníka. Keď to predávali, tam robili zálohovanie platby, boli
doklady, boli skupina, sedeli v jednej spoločnosti, bola jedna pokladňa, bola jedna pokladníčka, peniaze
išli do pokladne, tým pádom sa to doúčtovalo potom. Nepamätá si, či doklady sa vystavovali za jednotlivé
spoločnosti alebo cez FOOD FARM. Sumu 34.000 Eur osobne odovzdával do pokladne pani Q.. Povedal

jej, že obchod sa konečne ukončil, trvalo to pomerne dlho a že sú to zdroje, ktoré pochádzajú z predaja
techniky. Dal jej to s pripomienkou, že to treba doúčtovať, poslať do učtárne, dotiahnuť to do konca. Nič
iné jej neuvádzal, lebo všetci vo firme, vrátane generálneho riaditeľa a konateľov, o tom vedeli. Jediný
časový úsek, čo tam vznikol, to bolo, že sa to doúčtovalo neskôr, ale to nebola jeho kompetencia. Išlo
obdobie žatvy a povinnosti ohľadom sezónnej špičky, zberových prác, tak sa zrejme opomenulo a to

doúčtovanie spravilo až po inventarizácii niekedy na jeseň. To bola kompetencia učtárne.
Určite mal vedomosť o tom, ktorej spoločnosti stroj patrí. Zálohové doklady boli vystavené z jednotlivých
firiem, a tie ďalšie doúčtovačky sa dohľadali podľa zálohových faktúr. Aj ten zoznam v podstate hovorí,
je tam napísaný stroj a firma, tak sa vedelo, komu patria tie peniaze. Vychádzali z toho zoznamu, že tie
peniaze sa rozrátajú adekvátne k tej sume, čo tam je. Nevie uviesť čiastky, ktoré zinkasovala každá firma

z predaja strojov. Myslí si, že je to alikvótna časť podľa jednotlivých zariadení. Konečné zaúčtovanie
sumy 34.000 Eur riešil ekonomický riaditeľ Ing. J.. Vie, že sa v jeseni doúčtovalo, vystavili sa doklady na
konkrétnu sumu, buď účtovne jednotlivé sumy na jednotlivé položky, a tiež aj podľa spoločností.
Nevie podľa mien povedať, ktoré ďalšie dve spoločnosti okrem Essor, s. r. o., zvažoval pri predaji strojov,
ale niekde v spise boli udané tie identifikácie, resp. navrhované sumy, podmienky. Ako spoločník a

obchodný riaditeľ hľadal čo najlepší efekt. Pamätá si, že niektorí chceli kúpiť len časť strojov. Chceli
si vybrať najlepšie kusy a ostatné nechať tak. Essort boli asi najlepšia voľba, so spoločnosťou bol
najserióznejší vzťah, aj záujem, ako odpredať stroje. Zložili zálohu a garantovali, že to zoberú.Svedok V. P. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1586 - 1588) uviedol, že kúpil dva rozobraté traktory v
dezolátnom stave, odviezol si to na vlastné náklady. Nepamätá si, kedy to bolo, vyplácali to do pokladne
vo firme FOOD FARM v Hlohovci. Už k tomu vypovedal, povedal, ako to bolo. Išlo o traktory v stave

šrotu - typ 7011 a 7211, za sumu asi 300 Eur za oba traktory. Pri kúpe bol nejaký pracovník, nevie, či
mechanizátor. Keď si prezeral traktory, bol tam s ním nejaký mechanizátor, ten, čo to mal na starosti.
Obžalovaného nikdy nestretol. Stroje si obzrel, zaplatil do pokladne a odviezol ich. Vyplácali to v pokladni
v budove. Pán, ktorý im to odovzdal, im povedal, kde to majú ísť vyplatiť. Dostali o tom doklad hneď,
ako to zaplatili, bola tam suma okolo 300 Eur. O dofakturácii nevie, vie iba o jednej faktúre. Vystupoval

ako fyzická osoba, o ponuke odkúpenia strojov sa dozvedel cez inzerát. Nevie, či reagoval na inzerát,
alebo ho niekto oslovil. Traktory sa museli opraviť, boli rozbité. Za traktory dodatočne nedoplácal ani ho
nikto ohľadom dofakturácie nekontaktoval. Nevie, prečo na faktúre č. 2800870 zo dňa 02. 12. 2010 je
suma 4.980 Eur, nikdy ju nevidel.

Svedok I. E. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1588 - 1589) uviedol, že si kúpil traktor pre seba, neskôr ho

predal. Bol to stroj v dezolátnom stave, spravil ho a potom predal. Boli pozrieť viacero strojov, náhodne
odkúpili tento, dohodli sa a kúpili ho. Nikoho nepoznali, videli sa len ten jedenkrát, nikoho už potom
nekontaktoval. Bol tam jeden pán, s ktorým pozreli traktor, nedal sa ani naštartovať, predbežne sa
dohodli, že ho zoberú. Peniaze im poslali cez Poštovú banku a viackrát sa s nimi už nestretol. Len
jedenkrát. Traktor kupoval ako súkromník, nepamätá si dohodnutú kúpnu cenu. Vlastníkom stroja bola

nejaká sro-čka, buď nejaké družstvo. Prišiel im už traktor nahlásený na meno. Zaplatil, nevie, či prišla
faktúra poštou. Zdokladoval im úhradu, aby mu stroj vydali, nejakú faktúru dával finančnej správe.
Nebola tam uvedená suma, za akú stroj kúpil, bola tam suma nižšia, ale nespomína si, aká. Traktor kúpil
orientačne za sumu nie viac ako 100.000 korún.
Postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka z

prípravného konania (č. l. 126 - 127), pričom svedok na vysvetlenie rozporov uviedol, že je pravda to,
čo bolo prečítané, nepamätá si to, je to dlhý časový interval.

Svedok Ing. V. B. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1601 - 1602) uviedol, že je to dávno, boli ako hlavná
firma, ktorá v rámci akcie brala stroje. Na firmu v zimných mesiacoch chodilo viacero obchodníkov, ktorí

sa zaujímali o stroje a dávali cenové ponuky. Nakoľko väčšinou bol záujem iba o jednotlivé stroje alebo
skupiny strojov, boli oslovení, možno aj iné firmy, aby dali ponuku na celý balík strojov. Na prielome
februára - marca boli prizvaní, kde boli zástupcovia, konatelia, resp. majoritní vlastníci, kde mali ohľadom
zoznamu ceny, ktoré sa mali zrealizovať a za ktoré si predstavovali realizáciu predaja. Jednalo sa asi o
45 strojov, predstava cenových ponúk zo strany majiteľov bola okolo 50.000 Eur. Nakoniec suma bola 51

alebo 52.000 Eur. Hovorili, že za takú sumu to nevedia vykúpiť sami, prakticky to vedeli sprostredkovať
do 6 mesiacov. Koncom alebo v priebehu mesiaca marec osobne zobral do pokladne zábezpeku 10.000
Eur. V čase okolo roku 2008 - 2010 začal platiť zákon, že zálohová faktúra musí byť do 1 mesiaca
zúčtovaná. V tejto firme už kupovali 2 roky predtým, dávali zábezpeku 20.000 Eur a následne táto bola
postupne zaúčtovaná v priebehu 3 - 4 mesiacov. Niektorí účtovníci boli medzi tým pokutovaní, prijala sa

zásada, aby sa tieto stroje v dohodnutej sume odkúpili, avšak dali 10.000 Eur ako depozit do pokladne
ako záruka toho, že stroje budú v intenciách dohody odkúpené. Veľa strojov bolo nekompletných a v
dezolátnom stave, odhadovali, že minimálne 1/3 strojov pôjde do kovošrotu. Pri tej sume to bola nízka
cena kovošrotu, bolo to pomerne nevýhodné, ale snažili sa to v priebehu časť predať ako stroj a nie
ako kovošrot. Koncom marca až v apríli posielali jednotlivým záujemcom ponuky, ktorí prejavili záujem o

stroje a postupne to realizovali, pričom 10.000 Eur stále zostávalo v pokladni a priebežne sa doplácalo
za ďalšie stroje a boli vystavované faktúry. Traktory mali ŠPZ, ale neboli schopné prejsť ani cez STK,
boli nekompletné. Záujemci, keď tam prišli, rovno poskytovali zálohu, či to bol depozit, nevie povedať,
ale väčšinou bol depozit a následne sa vystavovali faktúry. Zdaniteľné plnenie nastáva dňom fyzického
predaja tohto stroja. Predaj sa určitým spôsobom aj prepisom naťahoval, a teda k zdaniteľnému plneniu,

teda vystaveniu faktúr dochádzalo až ex post, niekedy v mesiacoch máj - jún. Koncom mája prišiel na
firmu, obžalovaný tam osobne nebol, jeho kolegyňa ho poslala do učtárne, lebo potreboval vystaviť
vyúčtovaciu faktúru na nejaké traktory alebo ďalšie stroje a v učtárni mu bolo povedané, že pokiaľ tieto
stroje nie sú prepísané, nemôže byť vystavená takáto faktúra. Ale bolo to aj na iné stroje a dožadovali
sa vystaveniu takejto faktúry. Cítil z ekonomického sektoru, že sa snažia nejakým spôsobom brzdiť

vystavovanie týchto dokladov. Stalo sa to 2 alebo 3-krát, bolo to niekedy v lete. Niekedy v júni došlo
k tomu, že boli informovaní, že tam prišla finančná kontrola, kriminálka. Toto sa úplne pozastavilo až
do vyriešenia situácie. Obžalovaný ich naháňal, aby ako garanti toho, čo pohnali odpredaj, prípadne
zošrotovanie nepoužiteľných strojov, nakoľko bolo obdobie žatvy a odovzdali do 50 t železa do šrotupostupne v priebehu 3 týždňov. Za tieto stroje platili a mali vystavované postupne ostré faktúry. Platili v
hotovosti do pokladne. V období júl - august, september boli vypočúvaní aj s p. Šášikom. V tomto období
sa domáhal, aby sa to celé usporiadalo, aby boli uzatvorené aj zálohové faktúry, pričom sa nejednalo

o zálohové faktúry, ale o ostré faktúry. Obchodná transakcia sa ukončila niekedy v novembri, keď 7 - 8
strojov zobrali fyzicky k sebe na firmu a boli im vyfakturované v plnej výške a faktúry zo začiatku roka im
boli dofaktúrované, a to z dôvodu, že 10.000 Eur, ktoré boli v pokladni, boli postupne rozpustené. Mal
z toho dojem, že vo firme došlo k pokusu, p. P. s p. E.om a p. Q., mysleli si, že sú majoritní vlastníci.
Mal dojem, že p. Q. aj s p. P.m boli priatelia a že p. E. mal záujem namočiť niekoho do niečoho a

zdiskreditovať ich a dostať do firmy niekoho iného, nakoľko všetci boli o celom tohto predaji informovaní
a všetci vedeli, o čo sa jedná, za akú sumu.
Faktúry, pre ktoré chodil, boli už vystavené na pokladni, vystavovala ich učtáreň. Keď prišli, alebo ich
partner, tak to vyplatili a následne boli poslaní do učtárne. Stroje, ktoré boli predmetom kúpy, nekupovali
lenpresvojufirmu.Súobchodníci,sprostredkovávaliichajtretímosobám.Pokiaľplatilizastroje,peniaze
dávali do pokladne naproti potvrdeniu o zaplatení. Mohli si vyberať tie najlepšie stroje, to, čo vedeli

zrealizovať a nakoniec to bola ich odmena, mali aj financie z kovošrotu. Mohli si teda vybrať najlepšie
stroje a následne ich predať za vyššiu cenu. Ak by sa stroje nepodarilo predať, za tieto stroje by doplatili.
V dohode bolo uvedené, že sa naplní celková suma 51.000 Eur alebo tak nejako s tým, že niektorý stroj
sa mohol predať za vyššie a niektorý za menej. Všetky stroje boli bez zostatkovej hodnoty. Bol tam jeden
kombajn, ktorý išiel na Ukrajinu za 9.000 Eur alebo 10.000 Eur.

SvedokQ.X.nahlavnompojednávaní(č.l.1602)uviedol,žekúpilapoužilnasvojupotrebuvraktraktora,
za čo mu vystavili faktúru. Zaplatil to, kúpil to a to bolo všetko.

Svedok W. B. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1655 - 1656) uviedol, že kupovali stroje od FOOD FARM,

konateľom ich firmy bol aj Ing. B., ktorý vec zastrešoval. O strojoch jednal s p. P.m, vyplácal to do
pokladne v priebehu roku 2010, od jari do leta. Platil to zálohovo, dohodli sa na určitých strojoch, bola
zložená záloha a pri odbere sa doplácalo. Bolo to zrejme 4 - 5 strojov. Doba reklamovania dohodnutá
nebola, stroje kupoval ako fyzická osoba.

Súd dopočul tiež svedka B.a Q., ktorý na hlavnom pojednávaní (č. l. 1673 - 1674) uviedol, že v roku
2009 nastala v spoločnosti Agrovia, a. s., finančná kríza, vedenie sa rozhodlo predať prebytočné stroje.
Ing. P. dostal úlohu zabezpečiť a predať staré stroje, tie boli v priebehu pol roka predané, zrealizované.
Zišli sa farmy s manažérmi, riadiacimi pracovníkmi. Ing. P. ich predložil na vedenie firiem a následne
boli postupne odpredané. Na záver doniesol Ing. P. čiastku cca 30.000 Eur, doniesol to do pokladne,

odovzdal ich. Boli prevzaté pokladníčkou, dané na účet a zaúčtované tak, ako Ing. J. - hlavný agronóm
povedal. Následne p. Q. skontrolovala, že sú tie peniaze zle zaúčtované. Firma z jeho pohľadu neprišla
o žiadne peniaze. Ako výkonný riaditeľ spoločnosti to považoval za vybavenú vec. Nepamätá si, či bol
prítomný na poradách riaditeľa dňa 10. 02. 2010 a 08. 03. 2010 pri predaji strojov, ale sú o tom zápisnice,
ktorésvedčiaotom,ktosatamzúčastnil,obsahovalijednotlivébody.Bralasazostatkovácena,manažéri

navrhovali určitú cenovú hladinu s p. P.m. Potom sa to riešilo tak, že Ing. P. dostal plnú moc na to, aby
to doriešil. Stroj neopustil farmu skôr, dokiaľ to nebolo schválené vedením firmy. Utŕžená cena za stroje
bola zaúčtovaná, ale či na jednu alebo všetky firmy, to už nevie. Boli zúčtované tak, ako hlavný ekonóm
Ing. J. požadoval. Z pohľadu výkonného riaditeľa to neriešil, bol na to kompetentný človek. Za správnosť
účtových dokladov zodpovedal Ing. J.. V poradenskom tíme bola ešte p. Q., ktorá kontrolovala, či je

všetko v poriadku. Z účtovného hľadiska podliehali doklady nejakému internému procesu, muselo tam
byť viac podpisov. Doklady podliehali aj p. J.ovi, ktorý to schvaľoval. Ak bolo niečo zle zaúčtované, dalo
sa to účtovníčkou do poriadku.

Svedok Ing. X. J. pri dopočutí na hlavnom pojednávaní (č. l. 1675 - 1676) uviedol, že v spoločnosti

pracoval od roku 2006 vo funkcii ekonomického finančného riaditeľa s p. Q.. V roku 2008 - 2009 bola
finančná kríza, od roku 2010 sa p. Q. vrátila na firmu ako konzultantka. Po jej nástupe mu boli p. Q.m
oklieštené právomoci, výkonný riaditeľ bol p. Q., bol priamo pod jeho vedením. V čase, keď orgány PZ
boli v priestoroch spoločnosti, pobrali sa počítače a riešila sa otázka vkladu finančných prostriedkov
do spoločnosti. Bolo to asi 34.000 Eur, suma bola vložená na účet a bola zaúčtovaná ako pôžička

spoločníka spoločnosti. Následne po zaúčtovaní boli predložené výkazy, mali povinnosť predkladať
štatutárne výkazy, ktoré podpisoval. Po vstupe polície sa začali preúčtovávať faktúry, ktoré videl v
systémeazačaliodpočítavaťurčitézálohy,ktorébolinatýchfaktúrachuvedenéakoodpočet.Vtomčase
prišiel za p. V., ktorá bola hlavná účtovníčka pre firmu a Horné Otrokovce. Faktúry boli opravené, bolivystavené nové. Súbežne s vystavením faktúr bolo vydané dopracované dodatočné daňové priznanie,
aby to bolo chronologicky zosumarizované. Následne boli daňové priznania predložené riaditeľovi Ing.
E.ovi, na čo ho upozornil, že predmetné daňové priznania nemá zverifikované ani faktúrami, nezakladali

sanaskutočnosti.Tým,žemuoklieštilivýkonfunkcie,sledovallen,akéfaktúrybolivystavené.Nepamätá
si presne, či bol prítomný na poradách dňa 10. 02. 2010 a 08. 03. 2010, odsúhlasenie strojov ako takých
na predaj bolo riešené. Bolo to vo výške nákladov, neprinášalo to žiadny efekt, táto otázka bola riešená.
Boli určené osoby, ktoré to majú zrealizovať, bol tým poverený Ing. P.. Čo sa týka sumy strojov, mal to
riešiť na pokyn p. Q., malo to byť medzi nimi ako sa dohodnú. Vyplývalo to z ich funkcií. Stroje predával

Ing. P., pri predaji ani pri zmluvách nebol. Nebol pri tom, keď suma 34.000 Eur bolo vložená do pokladne,
peniaze mala na starosti pokladníčka p. Q.. On zodpovedal za ekonomický kód všetkých spoločností,
zastrešoval plánovanie, financovanie s bankami, riešila sa ekonomická operatíva. Za účtovnú evidenciu
zodpovedala p. S. a p. V.. V čase, keď sa vrátila p. Q., zodpovedali jej. Bolo to asi začiatkom roka 2010.
Peniazedopokladnemuselaprijaťp.Q.,onichformálneodsúhlasil,priamuhmotnúzodpovednosťniesla
ona. Suma 34.000 Eur bola zaúčtovaní ako pôžička spoločníka spoločnosti FOOD FARM bez bližšieho

špecifikovania. Následne boli prijímané a odpočítané zálohy od spoločnosti Agrovia. V ďalšom roku sa
robili nejaké vratky záloh. Nebola dodržaná vecná a časová súvislosť účtovných operácií. Či to pôvodné
zaúčtovanie bolo nesprávne, nevie. V tom čase už nemohol rozhodovať, ako čo bude zaúčtované. Vtedy
to riadila p. Q. so súhlasom p. Q..

Dopočutý bol tiež svedok Ing. Y. E., ktorý na hlavnom pojednávaní (č. l. 1774 - 1775) uviedol, že
sa jedná o rozpredanie majetku spoločností FOOD FARM, Agrovia a Poľnohospodárske družstvo
Dolné Otrokovce, konkrétne sa jednalo o stroje, ktoré boli vo firmách. Predaj realizoval obžalovaný,
ktorý v tom období bol spoločník firmy a obchodný riaditeľ FOOD FARM a dcérskych spoločností
Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce a Agrovia. V priebehu predaja strojov prišla do spoločnosti

FOOD FARM finančná polícia z daňového riaditeľstva, kde bol ako konateľ spoločnosti FOOD FARM
vyzvaný na odovzdanie výpočtovej techniky, podpísal zápis a tým to považoval za skončené. V priebehu
vyšetrovania sa dozvedel, že stroje boli predané spôsobom, že asi 20 % bolo realizované na faktúru,
zvyšokpeňazíbolododávanýchbokommimoúčtovníctva.Čibolprítomnýnaporadevýkonnéhoriaditeľa
dňa 10. 02. 2010 si nepamätá, v tom období mu boli spoločníkmi odňaté kompetencie a prenesené na

konateľa B.a Q., a z toho dôvodu, či bol alebo nebol na uvedenej porade nemalo žiadny vplyv, lebo
rozhodovacie práva boli v rukách druhého konateľa. Porada výrobného riaditeľa nemala kompetenciu
na rozhodnutie o predaji strojov, bolo to priamo zakotvené v spoločenskej zmluve, že tento predaj mal
byť schválený valným zhromaždením spoločnosti FOOD FARM, čo sa neudialo. Nevie, o aké stroje sa
jednalo, ale pokiaľ sa malo niečo predávať, tak to malo schváliť valné zhromaždenie. Je možné, že

bol na mimoriadnom zasadnutí vrcholových manažérov dňa 08. 03. 2010, ale nie je si istý, a vníma to
ako spôsob, ktorým chceli nahradiť spoločníci rozhodnutie valného zhromaždenia, alebo chceli za toto
valné zhromaždenie skryť svoju zodpovednosť. Nevie, čo sa tam mohlo prejednávať. Na mimoriadnom
valnom zhromaždení spoločnosti FOOD FARM dňa 17. 12. 2010 bol prítomný, nespomína si, že by sa
prejednávaloschváleniepredajakonkrétnychstrojovzadohodnutúalebodoporučenúcenu.Kodpredaju

strojov, úhrade kúpnej ceny a rozdelení ceny medzi spoločnosti nebol bývalými spoločníkmi pripustený,
jediné, čo vnímal ako druhý konateľ spoločnosti, že na účet spoločnosti nabiehajú tržby za predaj strojov,
ale to, že časť predajnej ceny bola účtovaná ako pôžička spoločníka, sa dozvedel od OČKS, a nemohol
sa to dozvedieť ani od p. J.a, lebo p. Q. prijal do pracovného pomeru bývalú spoločníčku p. Q. vo veku
71 rokov a zakázal výkonnému riaditeľovi vstup do učtárne a tým mu bol zamedzený akýkoľvek prístup

k informáciám v predmetnej veci. Za vedenie účtovníctva vo FOOD FARM zodpovedala p. Q.. V tom
čase, keď sa jednalo o stroje, lebo predtým to bol Ing. J., a keď vyšla najavo táto skutočnosť, funkciu
prevzala p. Q., bývalá spoločníka, ktorá prišla z dôchodku a mala na starosti len stroje a prevzala plnú
zodpovednosť. Papierovo Q. ekonomického riaditeľa nevyhodil, nechal ho pracovať a účtovníctvo a
všetky machinácie robila Q., aby bol na papieri J. zodpovedný a Q. riadila učtáreň. Ekonomický riaditeľ

mal absolútny zákaz vstupu do učtárne. Stroje boli vlastníctvom všetkých troch spoločností a Q. ako
výkonný riaditeľ bol zároveň aj výrobný riaditeľ a určoval, čo sa predá alebo nepredá. K zoznamu strojov
určených na predaj v roku 2010 uviedol, že ju vypracovala I. Q., sekretárka Q. a pokladníčka firmy,
pravdepodobne to vypracovala na jeho podnet. Určite nie je na vine len obžalovaný, lebo bez súčinnosti
obchodného riaditeľa Q. by nebolo možné odvolať, resp. zakázať konanie hlavnému ekonómovi, tak isto

by obžalovaný nemohol svojvoľne predávať stroje, bez p. Q. by nebolo možné kamuflovať účtovníctvo,
lebo ekonomický riaditeľ ako zamestnanec by si nedovolil robiť takéto úkony.Svedok P. E. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1602 - 1603) uviedol, že pracoval v závodoch, vadil mu
neporiadok ohľadom starých strojov, v podstate s tým začal on, aby sa firma vedela týchto starých strojov
nejakým spôsobom zbaviť, nakoľko tam len zavadzali a sa to celé rozkrádalo. Jednalo sa o 3 traktory

a 5 vlečiek. Len ho vtedy prekvapila nízka cena, tak s tým prestali v tom Trhovišti. Závodov bolo 5.
Pri predaji strojov nebol. Obžalovaný mu povedal, že niektoré traktory sa mohli predávať pod 100 Eur.
Myslel si, že sa to predá a bude aspoň na súčiastky. Vzniklo to z toho, že STK začali aj na traktoroch.
Museli sa odhlásiť z evidencie, nebolo možné využiť súčiastky z týchto strojov, lebo stroje neprešli cez
STK a nedostali ani tabuľky ŠPZ. Išlo o traktor ZETOR asi 12011 a druhý bol 7711, jeden traktor mohol

vážiť 4 t, tie menšie 3 t. Vlečky boli nepojazdné, nemali tabuľky, len to zavadzalo. V tom čase pracoval
na stredisku Dolné Trhovište. Návrh, ktoré stroje by sa mali predať, dal on, asi vedenie to určilo, stálo to
tam roky. K cene mu povedali, že to zaplatili, ale cena sa neurčovala. Bol rád, že to odtiaľ zmizlo.

Svedok Ing. V. Q. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1656 - 1657) uviedol, že počul, že sa jedná o predaj
strojov. Je bežnou praxou vo firme, keď sa niečo nepoužíva, zbaviť sa toho, aby to nezavadzalo. V tomto

prípade sa urobila nejaká revízia, inventúra, nahlásili stroje, ktoré nepoužívajú, a potom už majitelia
rozhodli, čo s tým, či to pôjde do kovošrotu alebo sa to predá. Nezasahovali do toho, bola to čisto
záležitosť majiteľov firmy. Prišiel zákazník, ukázali mu stroje, on si to pozrel a rozhodol, či to kúpi
alebo nie, ďalej sa to dohadovalo bez nich. V roku 2010 bol vedúci farmy Leopoldov. Porady sa konali
pravidelne, nevie už povedať, či bol prítomný na porade výkonného riaditeľa dňa 10. 02. 2010. Navrhli

stroje, ktoré sa nepoužívajú, s tým, že keď je to možné, odvezú sa do kovošrotu, alebo sa predajú. Boli
to stroje roky nepoužívané, boli už nové a modernejšie. Boli buď nefunkčné alebo nepoužiteľné pre nich.
Nevie, či sa na porade hovorilo o cenách. Každú vec, ktorú chcel dať do kovošrotu, musel prísť riaditeľ a
odsúhlasiť to. Boli povinní konať len so súhlasom majiteľa. Keď aj dňa 08. 03. 2010 bola porada, nevie,
či bol na nej. Po rade sa povedalo, že áno, stroje budú predané, príde obchodník, vystavila sa faktúra

na stroje a takto to fungovalo, nepísala sa tam ani cena, ani nič.

Svedok V. S. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1657 - 1658) uviedol, že išlo o stroje, ktoré, keby sa nepredali
takým spôsobom, išli by do kovošrotu. Malo sa ísť do modernizácie strojov a nákupu nových strojov, z
toho dôvodu sa volil takýto postup. Buď by sa dali do kovošrotu, alebo ak bola možnosť vykúpiť stroje za

lepšiu cenu, zvolili postup odpredaja strojov. Stroje na predaj vyberali technici. Nevie, kto určoval cenu.
Ako technici boli na dvore, vedeli, čo sa používa, čo nie, či sa to oplatí predať alebo nie. Páni, ktorí to
odkupovali, boli skúsení, vedeli, do čoho môžu zainvestovať alebo nie.

Svedok Ing. X. Q. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1658 - 1659) uviedol, že sa jednalo o stroje, ktoré boli

s nulovou zostatkovou hodnotou, nepotrebné, nerentabilné čo do opravy. Tie sa dali na zoznam, ktorý
potom vedenie alebo majitelia posunuli ďalej. Stroje boli pre nich nevýhodné, staré, zdevastované, išlo
to z konkrétneho strediska, napr. z Dolných Otrokoviec to išlo konkrétne od neho. Ceny určovalo vedenie
alebo majitelia.

Svedok Ing. X. I. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1773) uviedol, že išlo o stroje, ktoré boli zastaralé a
mali sa odpredať. Túto vec mal na starosti obžalovaný. Ťažko posudzovať, či to bolo správne, bolo to
rozhodnutie majority, že tieto stroje sa odpredajú a bude sa modernizovať. Spolupracoval so spoločníkmi
- obžalovaný, Ing. Y. E., B. Q., p. Q. a X. S.. Či bol prítomný na porade výkonného riaditeľa dňa 10. 02.
2010, nevie. Či bol na pracovnej porade, kde sa rozhodovalo o odpredaji strojov, si nepamätá, možno

tam bol. Nevie, akým spôsobom bolo určené, aké stroje a za akú cenu sa majú predať. Nepamätá si,
či bol potom na ďalšej porade dňa 08. 03. 2010, kde sa prejednávali tieto stroje. Nemá vedomosť, čo
sa prejednávalo na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 17. 12. 2010. Absolútne nevie, či bol nejaký
problém so strojmi a cenou, ktorá bola za ne utŕžená. To, ktorý stroj je na vyradenie, určovali majoritní
majitelia. S ním to nikto neriešil, ani nebol určený žiadny zamestnanec z Poľnohospodárskeho družstva

Dolné Otrokovce. Q. bol zamestnancom družstva. Myslí si, že Q. bol pri tejto záležitosti, ale nevedel to
ovplyvniť, lebo on bol agronóm a to bola záležitosť skôr mechanizačná, ale možno sa mýli. K listine -
zoznamu strojov určených na predajov v roku 2010 (č. l. 230) sa vyjadriť nevedel.

Svedok X. O. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1802 - 1803) uviedol, že chcel kúpiť traktor a na internete

našiel ponuku, zavolal na uvedené telefónne číslo, ohlásil sa mu p. X., povedal, že si môže prísť vybrať
traktor. S bývalým kolegom O. F. vycestovali do Šurian, časť Lipová. Boli mu ponúknuté 3 traktory, z
ktorých si vyberal, suma bola do 3.000 Eur. Jeden bol viac poškodený, druhý menej, vybral si podľa
finančnej situácie. S p. X.om sa dohodli na konkrétnom stroji, zabezpečil o týždeň prepravu, lebo bolnepojazdný, o týždeň prišiel a vyplatil sumu 3.000 Eur, naložili traktor na nákladné auto a odišiel. Potom
asi 3 mesiace čakal, kým mu poslali doklady na prihlásenie. Zakúpil traktor Z 7011, bol nepojazdný, bolo
treba vstrekovacie čerpadlo, trysky... v priebehu 3 mesiacov až roka do neho investoval asi 3.000 Eur,

muselo sa opraviť vstrekovacie čerpadlo, trysky, vymeniť hlavu motora, nefungoval kompresor, spojka
- to sa muselo rozoberať, kontrolovať a opravovať. Museli sa vymeniť predné aj zadné pneumatiky.
Dohodnutá bola suma 3.000 Eur, nič viac nedoplácal. Preprava bola dohodnutá zvlášť, platil za ňu 120
Eur. Pri prvej návšteve peniaze neplatil, boli mu dané na výber len 3 stroje.
Postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná časť výpovede svedka z

prípravného konania zo dňa 20. 11. 2012 (č. l. 172 - 174; 4. strana zápisnice), pričom svedok k rozporom
vo výpovediach uviedol, že nevie, kto je p. B., to meno počuje prvý raz. Jednal iba s p. X.om a nebolo
to žiadnych 180 Eur. Zotrváva na výpovedi z prípravného konania, lebo hneď, ako tam prišiel, povedali
mu, že traktor bude stáť okolo 3.000 Eur. Na mieste túto sumu zaplatil, inak by mu traktor nenaložili.
Pokladničný príjmový doklad mu nevystavili, žiadal len doklad o tom, že traktor neukradol, keby ho
zastavili policajti. Na doklade bol podpísaný on, p. X. a ešte jeden pán, ktorého meno nevie. Faktúra

vystavená nebola. Čo sa týka dokladov, trvalo to aj 3 mesiace, v schránke našiel doklady na odhlásenie
a prihlásenie. Doklad o kúpe traktora nemá, dali mu iba doklad, že prevzal traktor, ten predložil na polícii.
K ďalšej časti prečítanej výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 20. 11. 2022 (č. l. 172 - 174; 3.
strana zápisnice) svedok uviedol, že žiadna faktúra ani príjmový pokladničný doklad vystavené neboli,
jedine doklad o naložení a prevzatí traktora. Nevie vysvetliť, prečo v prípravnom konaní uvádzal, že boli

vystavené faktúry aj príjmový pokladničný doklad. Nepamätá si, že by vyšetrovateľovi predkladal faktúry
na vyhotovenie kópií. Ďalej svedok uviedol, že na internete nebola uvedená cena za traktory.

Svedok Ing. Y. E. ml. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1813) uviedol, že v tom čase robil agronóma najskôr
v Agrovii a potom v časti FOOD FARM-y alebo v celej FOOD FARM-e, nevie, ako to bolo v tom čase

rozdelené. Čo sa týka strojov, keďže robil agronóma, nevie, aké stroje sa predávali, ani komu. Nebolo
to v jeho kompetencii. Na poradu výkonného riaditeľa zo dňa 10. 02. 2010 si nepamätá. Iných porád
sa zúčastňoval z titulu manažovania prác na poli, boli to výrobné porady. Nemá vedomosť o tom, že
obžalovaný bol poverený predajom strojov a ani nevie, kto sa odpredajom vtedy zaoberal.

Svedok Ing. Q. V. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1813) uviedol, že do spoločnosti FOOD FARM nastúpil
v roku 2008, boli mu predstavení jednotliví majitelia, výkonný riaditeľ bol p. E., výrobný riaditeľ p.
Q., obchodný riaditeľ p. P.. S týmito tromi majiteľmi sa stretávali na výrobných poradách a na pozícii
agromechanizátor pôsobil do roku 2010. Najviac dochádzal do kontaktu s p. Q.m, ktorý riadil výrobu.
O tejto udalosti sa dozvedel až po prevzatí predvolania na hlavné pojednávanie. K odpredaju strojov

sa vyjadriť nevie.

Svedok K. B. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1837 - 1838) uviedol, že na bazoši našiel inzerát a zavolal
na telefónne číslo, dohodli si termín a išli pozrieť traktor do Lipovej pri Šuranoch, dohodli sa a traktor
kúpil. Išlo o traktor Zetor 7011 a v techničáku bolo 6718. Na inzeráte bola uvedená suma 4.200 Eur, túto

sumu vyplatil a išiel domov. Nevie, s kým sa stretol, ani s kým telefonoval. Nevie, od koho traktor kúpil.
Preberal ho v bývalom areáli družstva, bola to veľká hala v Lipovej, tam sa stretli aj prebrali tovar, názov
firmy nevie. Od traktora dostal techničák. Uzatvárali aj kúpnu zmluvu, faktúra mu vystavená nebola.
Dostal príjmový pokladničný doklad na sumu 250 Eur. Osobu p. X. nepozná. Po zaplatení zo strany
predávajúceho kontaktovaný už nebol, len mu poslali papier na odhlásenie a musel ho prihlásiť. Malo

to hlohovecké značky. Po realizácii tohto obchodu neobdržal už faktúru ani dofakturovanie. Traktor bol
pojazdný, mal technickú a emisnú kontrolu, pre seba ho ešte prerobil. Kúpnopredajnú zmluvu uzatvoril
ako fyzická osoba. Nepamätá si, čo ho stála oprava traktora. V súvislosti s predajom traktora sa s
obžalovaným nestretol. Osoba, s ktorou volal na inzerát, bola osoba, s ktorou sa aj stretol.
Postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná časť výpovede svedka z

prípravného konania zo dňa 14. 11. 2012 (č. l. 118 - 122, 4. strana zápisnice), pričom svedok k rozporom
uviedol, že pravda je to, čo uvádzal dnes na hlavnom pojednávaní, že traktor kupoval ako fyzická osoba,
lebohokupovalvroku2009aživnosťmalažodroku2010.Pokiaľvypovedal,žesitonevedelzaevidovať
do účtovníctva, a teraz tvrdí, že v tom čase nemal živnosť, je to z dôvodu, že keď chodil na výsluch,
už živnosť mal.

K ďalšej časti prečítanej výpovedi svedka z prípravného konania zo dňa 14. 11. 2012 (č. l. 118 - 122;
4. strana zápisnice) a k rozporom svedok uviedol, že na prečítanú časť zápisnice si veľmi nepamätá,
nepamätá si rok, kedy traktor kupoval. Zotrval na výpovedi z prípravného konania, keďže od času tejto
výpovede uplynulo veľa času.Ďalej svedok uviedol, že nevie, či živnostenské oprávnenie mal už v apríli 2010. K faktúre č. 210062
zo dňa 14. 04. 2010 uviedol, že to nebola faktúra, ale príjmový pokladničný doklad so sumou 250 Eur.
Zároveň uviedol, že si nepamätá, či to bola faktúra alebo príjmový pokladničný doklad, ale bol to biely

papier. Traktor kupoval pre seba, chcel ho používať okolo domu.

Svedok Ing. X. S. st. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1838 - 1839) uviedol, že bol spoločníkom vo FOOD
FARM, v ktorej pracoval ako spoločník aj obžalovaný. Pracoval v exteriéri, bol výrobným pracovníkom,
do firmy nezasahoval. Vie, že sa predávali stroje z firmy, ktoré už boli použité a opotrebované, presný

sortiment nevie, ani počet, ani sumu. Bol členom tzv. Rady manažérov vo firme FOOD FARM, bola to
odbornázáležitosť,bolitoodborníci,ktorívofirmepracovali.Išlookomisiupočaskrízovéhoobdobia,táto
skupinavzniklazato,abyfirmaprežila.Bolitoodborníci,ktorímalifirmeradiťaviesťju.Nepamätási,aké
mala právomoci. Jej úlohou bolo vyviesť firmu z krízy s čo najmenšími stratami. Či bol účastný porady
výkonného riaditeľa dňa 10. 02. 2010 si nepamätá. Nevie ani, či bol účastný nejakej porady, na ktorej
sa prijalo rozhodnutie zabezpečiť odpredaj starých prebytočných strojov, ale o takýchto transakciách

rozhodovalo vždy valné zhromaždenie, boli to finančné záležitosti, na ktoré sa vyžadoval súhlas valného
zhromaždenia. Vie, že sa nejaké stroje predávali, ktoré boli nepotrebné, neboli nové. K odpredaju strojov
sa vyjadrovalo viacej ľudí, boli 5-ti spoločníci, bol jedným z nich, nevie, kto konkrétne z nich to riadil. Aké
stroje a za aké sumy sa predávali, bolo mimo neho.

Svedkyňa R. Q. pri dopočutí na hlavnom pojednávaní (č. l. 1879 - 1880) uviedla, že na porade riaditeľa
bolo povedané, že staré stroje sa majú predávať, boli tam aj šéfovia zo stredísk a predajom strojov bol
poverený obžalovaný. Zrejme ho aj zabezpečoval, ale ona už mala inú prácu a nezaujímala sa o to, až
keď jej prišlo oznámenie, že sú problémy. Riaditeľ ju požiadal, aby pozrela všetky dokumenty, nevie, či sa
to volalo dohody, s každým pánom bola spísaná zmluva alebo iná listina nahradzujúca zmluvu, boli tam

jeho nacionále, podnik, z ktorého bol, a suma a názov stroja, ktorý bol predávaný. Urobila z toho zoznam,
zistila, že všetky peniaze boli odvedené do pokladne a pokladníčka ich dala na účet do banky a bol o tom
aj doklad (výpis z účtu), že všetky peniaze boli dané. Na rokovanie mimoriadneho valného zhromaždenia
spoločnosti FOOD FARM zo dňa 17. 12. 2010 si nepamätá. Za odpredaj strojov zodpovedal B. Q., ten
poverilIng.P.,abyzabezpečilodpredaj.Nevie,ktorozhodovalohľadomohodnoteniastrojov,zaakúcenu

sa majú predať a kto schvaľoval predaj. Nevie, že by bola dofakturácia ceny strojov. Nevie povedať, kedy
bol zaevidovaný vklad sumy 34.000 Eur do pokladne, ale bol zaevidovaný. Nevie, čo bola suma 34.000
Eur, nepamätá si ju, len kontrolovala doklady a sumy sedeli. Kontrolovala doklady, a to dohody alebo
zmluvy, nevie, ako sa to volalo. Či kontrolovala aj pokladničný doklad na sumu 34.000 Eur nevie, sumu
si nepamätá. Za vedenie účtovníctva a účtovanie dokladov bola zodpovedná vo firme FOOD FARM p.

S., bola vedúca účtovníčka. Priamym nadriadeným bol B. Q.. Vo firme bola osoba ako finančný riaditeľ,
jeho meno nevie a ani nevie, do kedy, vo firme vtedy nebola, ale keď odišiel, riaditeľ ju požiadal, aby
pozerala veci finančného charakteru, aj keď rozhodoval o všetkom B. Q.. Ing. J. pôsobil v podniku, ale
nie v čase, keď tam bola.

Svedkyňa Ing. I. Y. na hlavnom pojednávaní (č. l. 1880) uviedla, že v spoločnosti FOOD FARM bola
do r. 2010 audítorka. Je jej známy, že predaj strojov bol, jej povinnosťou bolo kontrolovať faktúry čo
boli dané na stroje, či to bolo ošetrené účtovne a daňovo, to všetko tam bolo. Všetko, čo dávala, je
skartované, lebo je tomu 14 rokov a doklady sa skartujú po 10-tich rokoch. Doklady predložené k auditu
boli správne, majetok bol vyradený z evidencie dlhodobého hmotného majetku, DPH bola odvedená,

hospodársky výsledok nebol ovplyvnený, všetko bolo v poriadku, zdanené. Chodila tam od roku 1993,
podnik mal výbornú evidenciu. Bol to najlepší poľnohospodársky podnik čo do evidencie. Audit sa robil
k 21. 12. 2010 a správa bola vydaná do konca marca 2011, nikdy tam nebol odklad. V rámci auditu si
nepamätá na dofakturáciu a odpredaj poľnohospodárskych strojov na sumu 34.000 Eur. Nepamätá si ani
konečnú sumu za odpredaj strojov v roku 2010, nebola to jej povinnosť. Jej povinnosťou bolo vyradenie

a fakturácia, nemala zoznam strojov, ktoré sa predávali. Nevie, či súhrnná správa o audite obsahovala aj
číselné vyjadrenie k utŕženej cene za stroje. Je to skartované, nemá k tomu prístup, ale vždy sa snažila
v súhrnnej správe uviesť hlavné veci. S odstupom času si toto vôbec nepamätá.

Na hlavnom pojednávaní bola dopočutá aj svedkyňa Q. S. (č. l. 1880 - 1881), ktorá uviedla, že jedná

sa o predaj strojov, nevie, v ktorom roku bol realizovaný. Obžalovaný prijal nejaké peniaze od nejakej
osoby, ktorá mala realizovať tieto predaje s drobnými odberateľmi a tieto peniaze vložil na účet FOOD
FARM-y, podnik s nimi mohol voľne disponovať. Mohli si vyberať stroje z troch podnikov - Agrovia,
poľnohospodárske družstvo a FOOD FARM. Niečo sa zrealizovalo, vyfakturovalo sa to na všetkých trochpodnikoch, vložené peniaze zostali nepohnuté, nebolo to popreúčtované na ostatné podniky. Blížil sa
koniec roka, bol september - október, upozornila výrobného riaditeľa p. Q., že to nie je vysporiadané,
že peniaze tam stále sú, a že bolo by dobré ku koncu roka vysporiadať. P. Q. povedal p. Q., aby to

s obžalovaným dali do poriadku a potom sa znovu vystavili faktúry a previedli sa peniaze na podniky
v príslušnom množstve. Vystavili sa dodatočné daňové priznania na daň z pridanej hodnoty, lebo o tú
sa jednalo, zaplatilo sa to do konca roka, podniky z toho nemal žiadne penále ani pokuty, všetko sa to
vyrovnalo do konca roka, takto to bolo vyrovnané a prekontrolované aj pri audite. Bolo to iba časovo
posunuté. V tom čase pracovala ako hlavná účtovníčka. K doúčtovaniu s časovým odstupom uviedla,

že možno ako sa postupne preberali stroje, to zariaďovali na strediskách a do učtárne to nedali vedieť,
niektoré veci aj dodatočne doberali, takže sa faktúry spravili až neskôr v správnych výškach. Nepamätá
si sumu, akú bolo potrebné do konca roka fakturačne vysporiadať, išlo ale o malé sumy, lebo celková
suma za 3 podniky bola 34.000 Eur, ale z toho už bolo vyfakturované, robili sa potom doúčtovacie faktúry
a len z toho sa robili dodatočné daňové priznania. Doúčtovacie faktúry vystavovala fakturantka. Jej to
povedala p. Q., ktoré faktúry do akej výšky sa majú opraviť a dala to fakturantke p. Valkovej, aby to

takto spravila. Suma 34.000 Eur bola do času, kým došlo k prefakturovaniu, na účte podniku FOOD
FARM a voľne sa s nimi disponovalo a zaúčtované boli nesprávne, ale nevedela čo s nimi, tak ich dala
na účet 365 ako pôžička od spoločníkov, a to iba z toho dôvodu, lebo sa nevedelo, ktorá firma z tých
peňazí má koľko dostať. Neviedla sa evidencia, aby sa to vedelo spárovať. Spárovalo sa to až potom na
základe nových faktúr, v dofakturácii sa to dalo dokopy. Na vyznačenie pôžičky od spoločníkov pokyn

nemala, konala tak sama bez pokynu. Nevie, či k sume 34.000 Eur bol vystavený od nich pokladničný
blok, ale keď ich obžalovaný zložil na účet, išlo o hotovosť, tak to išlo cez pokladňu ako príjem a výdaj.
Pokladničný blok bol vystavený až po vložení na účet ako príjem a výdaj do pokladne v ten istý deň.
Pokladničný blok vystavovala p. Q., ktorá viedla pokladňu. Nevie, či dopísala na pokladničný blok na
sumu 34.000 Eur účel platby pôžička majiteľov.

Postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli so súhlasom procesných strán oboznámený
znalecký posudok č. 52/2010 zo dňa 12. 12.2010, vypracovaný doc. Ing. Q.om Mokrým, CSc., znalcom
z odboru elektrotechnika a elektronika (č. l. 247 - 271), z ktorého vyplynulo, že zo zaistených počítačov
používaných obžalovaným sa dali zaistiť súbory, ktoré by mali súvisieť s trestnou vecou a boli predložené

súdu ako príloha k znaleckému posudku na CD nosiči. Čo sa týka IP adries, z ktorým alebo ktorým boli
príslušné dáta preposlané, prípadne časy a dátumy, nebolo možné zaistiť požadované údaje. Znalec
vykonal aj obnovu zmazaných dát z oboch predložených HDD k forénznemu skúmaniu, následne zaistil
relevantné súbory, ktoré potenciálne súvisia s trestnou vecou a rovnako ich predložil súdu ako prílohu
znaleckého posudku na CD nosiči.

Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov (č. l. 290 - 295) vyplýva, že dňa
25. 11. 2010 bolo v spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., upustené od prehliadky, nakoľko boli na základe
výzvy veci vydané dobrovoľne.

Zo zápisnice o vydaní veci (č. l. 296 - 301) vyplýva, že Ing. Y. E. na základe výzvy dobrovoľne dňa 25. 11.
2010 vydal počítač B.a Q., č. GKRTV-MDFGH-GKWMB-2Y668-BYKB6, počítač Ing. P. P., č. PXQ8F-
Q9XB6-2XDM2-8DTMW-84CVS, faktúru č. 280162 + 2 listy, faktúru č. 280087 + 3 listy, faktúru č. 280116
+ 5 listov, faktúru č. 280115 + 9 listov, faktúru č. 280156 + 3 listy, protokol o vyradení DM dňa 08. 04.
2010 inv. č. 9270 + 6 listov, faktúru č. 210038 + 2 listy, faktúru č. 210062 + 4 listy, faktúru č. 210055 + 7

listov, faktúru č. 2010036 + 2 listy, faktúru č. 2010038 + 14 listov, faktúru č. 2010055 + 3 listy a faktúru
č. 2010071 + 2 listy. O vydaní počítačov bola vyhotovená aj fotodokumentácia (č. l. 302 - 304).

Zo zápisnice o vydaní veci (č. l. 305) vyplýva, že B. Q. na výzvu dňa 21. 12. 2010 dobrovoľne vydal
príjmové pokladničné doklady pod č. 6413, č. 6416, č. 6417, č. 8745, č. 8746, č. 8749, č. 1372, č. 327

k faktúre č. 280115, č. 327 k faktúre č. 280116, č. 3492 k faktúre č. 280156, č. 3492 k faktúre č. 280162
a č. 7134 v počte celkovo 13 kusov, a zoznamy strojov s uvádzaním predpokladaných cien s ponukami,
konečnú sumarizáciu odpredaja strojov v počte 4 listy a zápisnicu č. 2/2010 z mimoriadneho zasadnutia
rady vrcholových manažérov z 08. 03. 2010 s priloženým podpisovým zoznamom manažérov v počte
4 listy.

Zo zápisnice o vrátení veci (č. l. 306) vyplýva, že dňa 26. 11. 2010 boli B.ovi Mosnému ako
zástupcovi spol. FOOD FARM, s. r. o., vrátené veci, a to počítač výrobného čísla GKRTV-MDF6H-GKWMB-2Y6G8-BYKB6, bez HDD typ MAXTOR č. SN E1K974YE, a počítač výrobného čísla PXQF-
Q9XB6-2XDM2-8DTMW-84CVJ, bez HDD typ HITACHI, č. VNVB02G2W633V.

Zo zápisnice o vrátení veci (č. l. 307, 309) vyplýva, že dňa 03. 12. 2010 boli B.ovi Mosnému ako
zástupcovi spol. FOOD FARM, s. r. o., vrátené veci, a to faktúra č. 280162 + 2 listy, faktúra č. 280087
+ 3 listy, faktúra č. 280116 + 5 listov, faktúra č. 280115 + 9 listov, faktúra č. 280156 + 3 listy, protokol o
vyradení DM dňa 08. 04. 2010 inv. č. 9270 + 6 listov, faktúra č. 210038 + 2 listy, faktúra č. 210062 +
4 listy, faktúra č. 210055 + 7 listov, faktúra č. 2010036 + 2 listy, faktúra č. 2010038 + 14 listov, faktúra

č. 2010055 + 3 listy, faktúra č. 2010071 + 2 listy.

Z prípadu vydania veci konzervačnej kópie zo servera v spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., bola
vyhotovená fotodokumentácia (č. l. 313 - 316).

Zo zoznamov (č. l. 317, 318, 562) sú zrejmé stroje určené na predaj a tiež doklady odovzdané dňa 28.

03. 2021, t. j. faktúry a príjmové pokladničné doklady (č. l. 319 - 386).

K sume 34.000 Eur bol zabezpečený a oboznámený aj vkladový lístok (č. l. 387) a tiež výpisy z účtu
vedeného vo VÚB banke, a. s. (č. l. 388 - 392).

Zápis jednotlivých účtových prípadov spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., zachytáva účtovný denník (č.
l. 393 - 456).

K organizačným poriadkom v období krízového riadenia v spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., bol
vypracovaný dodatok platný od 01. 02. 2010 do odvolania (č. l. 457 - 500).

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02. 05. 2006 (č. l. 501 - 502) vznikol medzi Ing. P.om P.m a
spoločnosťou AGROVIA, a. s., dňa 04. 05. 2006 pracovný pomer, druh práce: obchodný riaditeľ.

Dňa 30. 01. 2009 uzatvorila spoločnosť FOOD FARM, s. r. o., ako zamestnávateľ s Ing. P.om P.m ako

zamestnancom pracovnú zmluvu (č. l. 503 - 507), pričom pracovnou náplňou okrem iného bolo odborné
riadenie obchodnej činnosti.

Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce so sídlom v Hlohovci dňa 02. 05. 2006 uzatvorilo s Ing.
P.om P.m pracovnú zmluvu (č. l. 508 - 509) s nástupom do práce dňa 04. 05. 2006 a druhom práce

obchodný riaditeľ.

O hnuteľnom majetku spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., bol spísaná zoznam (č. l. 510 - 513).

Z porady výkonného riaditeľa zo dňa 10. 02. 2010 bol spísaný zápis (č. l. 514 - 516, 527 - 529), z ktorého

je zrejmé, že odpredaj starých prebytočných strojov mal zabezpečiť Ing. P..

Zo zápisnice č. 2/2010 z mimoriadneho zasadnutia Rady vrcholových manažérov konaného dňa 08. 03.
2010 (č. l. 517 - 520, 552 - 555) je zrejmé, že predmetom zasadnutia bolo aj vyhodnotenie využiteľnosti
strojov za rok 2009, pričom málo využívané stroje sa nemali opravovať s tým, že sa buď predajú alebo

sa nechajú v rezerve, Ing. P. P. nebol na zasadnutí podľa prezenčnej listiny prítomní.

Na základe príkazných listov zo dňa 30. 10. 2010 (č. l. 530 - 534, 535 - 540, 541 - 545) bola
v spoločnostiach FOOD FARM, s. r. o., Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce so sídlom
v Hlohovci a Agrovia, a. s., vykonaná inventarizácia hospodárskych prostriedkov, t. j. dlhodobého

hmotného a nehmotného majetku, obalovej evidencie, zásob, dohadových účtov, pohľadávok, záväzkov
a finančného majetku na všetkých farmách. O priebehu inventarizácie bola vypracovaná správa (č. l.
556 - 561).

O strojoch navrhovaných na predaj spolu s ich cenou bol spísaný zoznam (č. l. 546 - 551).

Za mesiac 3/2010, 4/2010, 5/2010 vypracovala spoločnosť FOOD FARM, s. r. o., dňa 02. 12. 2010
dodatočné daňové priznania (č. l. 563 - 564, 565 - 566, 567 - 568) a tiež za 2. štvrťrok 2010 súhrnný
výkaz k dani z pridanej hodnoty (č. l. 569 - 571).Rovnako tak aj spoločnosť Agrovia, a. s., podala dňa 02. 12. 2010 dodatočné daňové priznania za
mesiac 3/2010, 4/2010, 5/2010 (č. l. 572 - 573, 574 - 575, 576 - 577), a za mesiac 3/2010 a 4/2010 aj

Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce so sídlom v Hlohovci (č. l. 578 - 579, 580 - 581), ktoré
podalo aj súhrnný výkaz k dani z pridanej hodnoty za 2. štvrťrok 2010 (č. l. 582 - 584).

Z čestných prehlásení (č. l. 585 - 589) je zrejmé, že Ing. X. I., Ing. V. Q., V. S. Ing. X. Q. a P. Feigl boli
informovaní o pripravovanom predaji opotrebenej poľnohospodárskej techniky v spoločnostiach FOOD

FARM, s. r. o., Agrovia, a. s., a Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce pred jej predajom, t. j. v
období január - február 2010, a tiež boli oboznámení so zoznamom strojov určených na predaj a s ich
predbežnými cenami.

Z auditu individuálnej účtovnej závierky za rok 2010 vypracovala Ing. I. Y. dňa 07. 03. 2011 súhrnnú
informáciu pre konateľov spoločnosti FOOD FARM, s. r. o. (č. l. 614 - 620), podľa ktorej spoločnosť

v priebehu roku 2010 uskutočnila predaj nepotrebného dlhodobého majetku - strojov, a to mesiacoch
marec - máj 2010, fakturácia prebehla v dvoch etapách, odpredané stroje vykazovali nulovú zostatkovú
hodnotu, tržby z predaja a zisk činili 15.423,03 Eur.

Ing. I. Y. dňa 07. 03. 2011 vypracovala tiež správu nezávislého audítora (č. l. 612 - 613), v zmysle ktorej

účtovná závierka spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., poskytuje pravdivý a objektívny pohľad na finančnú
situáciu spoločnosti k 31. 12. 2010, na výsledky jej hospodárenia a peňažné toky v súlade so Zákonom
o účtovníctve.

Podľa súhrnnej informácie z auditu individuálnej účtovej závierky za rok 2010 pre predstavenstvo a

manažment spoločnosti Agrovia, a. s. (č. l. 606 - 611) spoločnosť v priebehu roku 2010 uskutočnila
predaj nepotrebného dlhodobého majetku - strojov v mesiacoch v marec - máj 2010, fakturácia prebehla
v dvoch etapách, odpredané stroje vykazovali zostatkovú hodnotu 168,93 Eur, tržby z predaja činili
17.794,37 Eur, zisk z predaja bol dosiahnutý vo výške 17.625,44 Eur. Pri overovaní účtovných operácií
spojených s pohybom dlhodobého majetku neboli zistené nedostatky.

ZosprávynezávisléhoaudítoraprečlenovspoločnostiAgrovia,a.s.(č.l.604-605)jezrejmé,žeúčtovná
závierka spoločnosti poskytuje pravdivý a objektívny pohľad na finančnú situáciu spoločnosti k 31. 12.
2010, na výsledky jej hospodárenia a peňažné toky v súlade so Zákonom o účtovníctve.

Podľa súhrnnej informácie z auditu individuálnej účtovej závierky za rok 2010 pre predstavenstvo a
manažment spoločnosti Poľnohospodárskeho družstva Dolné Otrokovce so sídlom v Hlohovci (č. l. 598
- 603) družstvo v priebehu roku 2010 uskutočnilo predaj nepotrebného dlhodobého majetku - strojov
v mesiacoch v marec - máj 2010, fakturácia prebehla v dvoch etapách, odpredané stroje vykazovali
nulovú zostatkovú hodnotu, tržby a zisk z predaja činili 9.056,50 Eur. Pri overovaní účtovných operácií

spojených s pohybom dlhodobého majetku neboli zistené nedostatky.

Zo správy nezávislého audítora pre členov Poľnohospodárskeho družstva Dolné Otrokovce so sídlom v
Hlohovci (č. l. 596 - 597) je zrejmé, že účtovná závierka družstva poskytuje pravdivý a objektívny pohľad
na finančnú situáciu družstva k 31. 12. 2010, na výsledky jeho hospodárenia a peňažné toky v súlade

so Zákonom o účtovníctve.

K vyhláseniu vedenia účtovnej jednotky zo dňa 23. 02. 2011 (č. l. 590 - 593) žiadal dňa 07. 03. 2011 Ing.
Y. E. ako štatutárny zástupca spoločností FOOD FARM, s. r. o., Agrovia, a. s., a Poľnohospodárskeho
družstva Dolné Otrokovce so sídlom v Hlohovci žiadosťou zo dňa 07. 03. 2011 (č. l. 594) a následným

doplnením žiadosti zo dňa 15. 03. 2011 (č. l. 595) od Ing. TeY.ej vyjadrenie k vypracovaniu účtovnej
závierky spoločností v súlade s účtovnou a daňovou legislatívou.

Z odpovede na žiadosť zo dňa 10. 03. 2011 (č. l. 625 - 1010) vyplýva, že Daňový úrad Hlohovec vykonal
v spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., daňovú kontrolu DPH za január - máj 2010 a kontrolu na zistenie

oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za jún 2010, pričom ani v jednom prípade neboli
zistené porušenia Zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH.
Daňový úrad vykonal dňa 09. 11. 2010 miestne zisťovanie u daňového subjektu Agrovia, a. s., z
ktorého bola spísaná zápisnica č. 647/320/36450/10/Žem a tiež miestne zisťovanie u daňového subjektuPoľnohospodárke družstvo Dolné Otrokovce so sídlom v Hlohovci, z ktorého bola spísaná zápisnica č.
647/320/36451/10/Žem.
Správca dane vykonal tiež dňa 14. 02. 2011 u daňových subjektov FOOD FARM, s. r. o., Agrovia, a. s.,

a Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce so sídlom v Hlohovci miestne zisťovanie, z ktorých boli
spísané zápisnice č. 647/320/4362/11/Hru (č. l. 627 - 629), č. 647/320/4216/11/Hru (č. l. 630 - 633) a
č. 647/320/4217/11/Hru (č. l. 634 - 637).

Používanie aplikačného programového vybavenia AURUS EKOPACKET spoločnosťami FOOD FARM,

s. r. o., a Agrovia, a. s., a tiež Poľnohospodárskym družstvom Dolné Otrokovce so sídlom v Hlohovci v
rozhodnom období je verifikované potvrdeniami zo dňa 20. 12. 2010 (č. l. 1016, 1017, 1018), licenčnými
zmluvami (č. l. 1022 - 1025, 1026 - 1029, 1030 - 1033) a k nim vystavenými faktúrami a dokladmi o
úhradách (č. l. 1034 - 1059).

ÚdajeoobchodnýchspoločnostiachFOODFARM,s.r.o.,Agrovia,a.s.,aPoľnohospodárskomdružstve

Dolné Otrokovce so sídlom v Hlohovci preukazujú výpisy z obchodného registra (č. l. 1060 - 1065, 1066
- 1072, 1073 - 1078).

Zo žiadosti - odpovede Daňového úradu Trnava zo dňa 23. 04. 2024 (č. l. 1856 - 1874) vyplýva, že z
evidencie správu dane vyplýva, že daňovému subjektu FOOD FARM, s. r. o., bola uložená pokuta ev.

č. 9215301/5/2923756/2013 zo dňa 19. 06. 2013 vo výške 436,80 Eur, rovnajúcej sa 10 % zo sumy, o
ktorú správca dane znížil uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie jún 2010 (viď rozhodnutie ev. č. 9215301/5/2923756/2013 zo dňa 19. 06. 2013
na č. l. 1873).
Daňový úrad Trnava vydal dodatočný platobný výmer č. 9200402/5/3581730/2012 zo dňa 26. 11. 2012

(č. l. 1859 - 1871), v ktorom uviedol vyrubený rozdiel dane vo výške 5.401,12 Eur. V dodatočnom
platobnom výmere sa vyskytli zrejmé nesprávnosti v počítaní a vo výpočte, z tohto dôvodu zaslal Daňový
úrad Trnava daňovému subjektu oznámenie o oprave chýb, ev. č. 9201402/5/1055099/2013 zo dňa 19.
03. 2013 (č. l. 1858), pričom rozdiel činil 4.368,72 Eur.
Z evidencie správu dane vyplýva, že pokuta podľa § 38 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve za

nedodržanie ustanovení tohto zákona daňovému subjektu uložená nebola.

Z odpisu registra trestov (č. l. 1898) je zrejmé, že obžalovaný nemá záznam.

Podľa lustrácie z generálnej prokuratúry (č. l. 1899 - 1901) nie je voči obžalovanému vedené ďalšie

trestné konanie, rovnako táto skutočnosť vyplýva aj z lustrácie z databázy súdov (č. l. 1902 - 1903).

Z lustrácie z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č. l. 1904 - 1905) vyplýva, že
obžalovaný má celkom 7 záznamov, vo všetkých prípadoch ide o priestupky proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel
bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní

nasvedčujú záveru, že skutok tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby a po právnej stránke
kvalifikovaný ako prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, ktorý je obžalovanému kladený obžalobou za
vinu, nie je trestným činom.

K nevykonaniu dôkazov

V zmysle odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/126/2017 zo dňa 29. 05. 2018,
bolo úlohu okresného súdu vypočuť svedka Michala Pavlíka, ktorého zápisnica sa len čítala, a svedka
Kuruca k porade výkonného riaditeľa, ktorá sa konala dňa 10. 02. 2010.

Zo spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho však nebolo zistené, že by MichU.vlík bol svedkom v
uvedenej veci, a to ani v prípravnom konaní. Rovnako z výpisu z obchodného registra spoločností FOOD
FARM, s. r. o., Agrovia, a. s., a ani Poľnohospodárskeho družstva Dolné Otrokovce so sídlom v Hlohovcinebolo zistené, že by táto osoba v spoločnostiach figurovala. Ani z obsahu spisu nevyplýva, že by na
hlavnom pojednávaní bola čítaná zápisnica o výsluchu svedka MicZ.íka. Z uvedených dôvodov nebolo
možné osobu MiD.lík ako svedka v danej veci vypočuť.

V procesnom postavení svedka súd nevykonal ani výsluch osoby Kuruc. Jednak z obsahu spisového
materiálu nevyplýva, že by táto osoba bola vypočúvaná v prípravnom konaní, na druhej strane zo
zápisnice z porady výkonného riaditeľa zo dňa 10. 02. 2010 vyplýva, že prítomným bol okrem iných S..

KeďžesasúdunepodariloosobumenomS.predvolať,pretožemunebolaznámajejadresaaneúspešné
bolo aj zisťovanie súdu prostredníctvom lustrácie v Registri obyvateľov SR, súd výsluch svedka S.a,
resp. KT.a, nevykonal.

K oslobodeniu spod obžaloby

Jednou zo základných zásad trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci,
upravená v § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú
tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy
majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace

protiobvinenému,akoajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech,avobochsmerochvykonávajúdôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Na práve uvedenú základu zásadu trestného konania nadväzuje základná zásada deklarovaná v § 2
ods. 12 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé

rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou
stíhania zo zákonných dôvodov (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku), keďže práve náležité zistenie
skutkového stavu veci je predpokladom jednak na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so
zákonom, jednak na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia
skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho

účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie
spravodlivého procesu.

Prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena mal za to, že obžalovaný sa dopustil trestného činu
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného

zákona účinného do 05. 08. 2024, teda, že inému spôsobil značnú škodu tým, že porušil všeobecne
záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok. Táto skutočnosť ale
nebola bez rozumných pochybností potvrdená vykonaným procesom dokazovania a dôkazná situácia
sa nezmenila ani opätovne vykonaným a doplnením dokazovaním po zrušení rozsudku Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 6T/97/2013 zo dňa 27. 07. 2017, uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn.

6To/126/2017 zo dňa 29. 05. 2018.

Vyhodnotením jednotlivých svedeckých výpovedí, výpovedí obžalovaného o priebehu skutkového
deja ako aj ďalších dôkazov súd uzavrel, že tieto v podstatných okolnostiach spolu vzájomne bez
relevantných rozporov korešpondujú a navzájom si neodporujú.

Vykonanédôkazysúpritomvierohodné,prípustnéazískanézákonnýmspôsobom.Napokon,zákonnosť
či procesná použiteľnosť dôkazov, o ktoré súd opiera svoje rozhodnutie, neboli procesnými stranami ani
namietané.

Skutková veta obžaloby má svoj odraz vo vykonanom dokazovaní v tom ohľade, že skutok tak, ako
je popísaný, sa skutočne stal. Súd opätovne ustálil, že ku skutku došlo tak, že na porade výkonného
riaditeľa dňa 10. 02. 2010 došlo k dohode o odpredaji starých nepoužívaných a opotrebených strojov,
patriacich spoločnostiam FOOD FARM, s. r. o., Agrovia, a. s., a Poľnohospodárskemu družstvu DolnéOtrokovce so sídlom v Hlohovci, o čom boli informovaní manažéri, spoločností, konatelia, pričom tento
podnet vzišiel od vedenia spoločností a od spoločníkov.

O predaji strojov v tom čase rozhodoval kolektívny orgán, viazaný organizačným poriadkom a
spoločenskou zmluvou spoločnosti FOOD FARM, s. r. o.

Návrh na odpredaj strojov bol pritom schválený bez konkrétnej špecifikácie radou manažérov zloženej
zo spoločníkov a zamestnancov. Zo spoločníkov boli na porade prítomní obžalovaný, X. S. st. a Ing.

Y. E. st., a za zamestnancov boli prítomní Ing. X. J., Ing. X. I., Ing. V. Q. a B. Q.. Odpredajom starých
prebytočných strojov bol poverený obžalovaný s termínom do konca februára. Obžalovaný a manažéri
mali spísať zoznam nepotrebných strojov, ktoré sa nepoužívali, a mali navrhnúť čiastku, za ktorú by sa
stroje mohli odpredať potenciálnym kupujúcim.

Obžalovaný teda pripravil zoznam techniky určenej na predaj a v súčinnosti so zodpovednými

manažérmi jednotlivých fariem boli ku každému stroju stanovené odhadzované tržné ceny, konkrétne to
bol Ing. V. Q. za farmu Leopoldov, P. E. za farmu Dolné Trhovište, V. S. za farmu Horné Otrokovce, Ing.
X. Q. za farmu Dolné Otrokovce. Odhadovaná suma týchto strojov činila sumu cca 50.000 Eur, ktorú
obžalovaný deklaroval na porade manažérov.

Úlohou obžalovaného bolo tiež vybrať potenciálnych kupcov, ktorí by mali o predmetné stroje
záujem. Samotný predaj strojov zabezpečoval obžalovaný a prostredníctvom ekonomického úseku boli
vystavované zálohové faktúry a peniaze za stroje vkladané do pokladne a následne na účty. Transakcie
s obchodníkmi dohadoval priamo obžalovaný. Ekonomický úsek tvoril hlavný ekonóm Ing. X. J. a X. B.,
ktorá vystavovala faktúry.

So zástupcom spoločnosti Essor, s. r. o., s Ing. Pavlom B. sa obžalovaný dohodol, že zoberie celý
balík techniky, za čo zložil svedok obžalovanému zálohu vo výške 10.000 Eur s tým, že peniaze
budú zúčtované na konci obdobia. Obžalovaný vložil prijatú zálohu do centrálnej pokladne, kde bola
pokladníčkou I. Q., a to pre obe spoločnosti a družstvo. K prijatej zálohe bol vystavený aj doklad.

Predaj strojov bol realizovaný po obhliadke stroja, úhrady dohodnutej kúpnej ceny a zabezpečení si
techniky na odvoz konkrétneho stroja. Kupujúci chodili a doplácali zvyšnú sumu do dohodnutej ceny.
Výslednú sumu za stroje tvorila záloha a doplatok, ktorý obžalovaný vložil do pokladne. Záloha sa tiež
dávala priamo do pokladne alebo prostredníctvom faktúr. Utŕžená suma za stroje bola približne 50.000

Eur, suma cca 15.000 Eur bola zálohou na dielčích faktúrach a sumu 34.000 Eur obžalovaný doniesol do
pokladne. Išlo pritom o čiastku, o ktorej sa v spoločnosti všeobecne vedelo. Bol vyhotovený aj zoznam
strojov, k odpredaju ktorých prišlo.

Začiatkom mesiaca jún 2010 prišiel obžalovaný do kancelárie B.a Q. s tým, že má peniaze za predaj

strojov v sume 34.000 Eur, na čo B. Q. ohlásil hlavného ekonóma Ing. X.a J.a, účtovníčku Q. S. a
pokladníčku I. Q., aby peniaze zúčtovali. Sumu 34.000 Eur ako peniaze vložené do pokladne dňa 04.
06. 2010, s poznámkou účel platby „pôžička majiteľov“, odovzdal obžalovaný osobne do pokladne Ľubici
Q. s tým, že ide o peniaze za stroje.

Keďže k sume vloženej do pokladne vo výške 34.000 Eur neboli vystavené faktúry, po konzultácii s
ekonomickým riaditeľom Ing. X.om J.om tieto I. Q. prijala do stavu pokladne pod druhom pohybu 1, čo
je bežný príjem a mohol tam byť vklad majiteľa alebo pôžička majiteľa. Celú hotovosť vo výške 34.000
Eur odviedla I. Q. na účet spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., po tom, čo záležitosť prekonzultovala s Ing.
X.omJ.om,pričompripojilapoznámkupôžičkamajiteľov,keďžesanevedelo,ktorákonkrétnaspoločnosť

alebo družstvo z tých peňazí má koľko dostať. Poznámku pripojila z vlastnej iniciatívy, pokyn k tomu
nemala.

Ku dňu 30. 06. 2010 sa vo výkaze - v súvahe spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., nachádzala čiastka
v celkovej sume 35.000 Eur. Dňa 30. 11. 2010 dostala spoločnosť Agrovia, a. s., a Poľnohospodárske

družstvo Dolné Otrokovce so sídlom v Hlohovci na účet od spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., peniaze,
na základe čoho sa dňa 02. 05. 2011 vystavovali dodatky k faktúram.V rámci spoločností boli finančné prostriedky prevedené nasledovne: suma 11.770 Eur bola prevedená
z účtu spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., na účet spoločnosti Agrovia, a. s., a boli zaúčtované spoločnosti
Agrovia, a. s., ako prijatá záloha na účte 324. Na účet. V ten istý deň boli z účtu spoločnosti FOOD

FARM, s. r. o., prevedené prostriedky vo výške 6.830 Eur na účet Poľnohospodárskeho družstva Dolné
Otrokovce so sídlom v Hlohovci na účet 324 ako prijaté zálohy.

K dátumu 02. 12. 2010 boli vystavené ďalšie faktúry na subjekty, ktorým boli odpredané stroje v I. polroku
2010 so znením doúčtovanie ceny k pôvodnej faktúre. Suma doúčtovacích cien sa presne zhodovala

s preúčtovanými zálohami, vrátane zostatku prijatej zálohy spoločnosti FOOD FARM, s. r. o. Zmena
záväzku, ktorý bol k 30. 06. 2010 zaúčtovaný vo výške 34.000 Eur, bol zmenený dňa 02. 12. 2010,
pričom neexistoval žiaden zoznam, ani záznam, od ktorého partnera, a ku ktorej faktúre je priradená
prijatá záloha. Časť zálohy, ktorá bola preúčtovaná z účtu 365 na účet 324 zostala na spoločnosti FOOD
FARM, s. r. o., a ostatné sumy boli prevádzané až k 30. 11. 2010.

Dňa 02. 12. 2010 boli R. Q. vypracované dodatočné daňové priznania k obdobiam, ktoré sa týkali
pôvodných faktúr, ktoré boli zaúčtované v I. polroku 2010. Takto vypracované daňové priznania boli
predložené na podpis na sekretariát spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., a boli zachytené v registratúrnom
poriadku spoločnosti.

Podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku kto inému spôsobí malú
škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť
uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí
majetok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 237 ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku odňatím slobody na
tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú
škodu.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku škodou malou sa rozumie

škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok
takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou
veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa
použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci alebo rozsahu činu.

Podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 kto inému spôsobí malú škodu tým,
že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú
právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok,
potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.

Podľa § 237 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 odňatím slobody na šesť
mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu
škodu.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 škodou malou sa rozumie škoda

prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou
škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty
veci a rozsahu činu.

Podľa§2ods.1Trestnéhoporiadkutrestnosťčinusaposudzujeatrestsaukladápodľazákonaúčinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Z dôvodu účinnosti novely Trestného zákona dňom 06. 08. 2024 došlo k úprave výšky škody, v dôsledku
ktorej možno skutok, ktorý je obžalovanému kladený obžalovanému za vinu, právne kvalifikovať ako
prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona. V danom prípade pri uznaní viny prichádza do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí6 mesiacov - 5 rokov oproti skoršej právnej úprave, kde Trestný zákon pri trestnom čine podľa § 237
ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona ustanovoval trest odňatia slobody v rozmedzí 3 roky - 10 rokov.

Sadzba trestu odňatia slobody podľa Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 pri danej právnej
kvalifikácii je miernejšia ako sadzba trestu odňatia slobody stanovená podľa Trestného zákona účinného
do 05. 08. 2024, preto bolo potrebné vo veci postupovať a skutok posudzovať podľa znenia Trestného
zákona účinného od 06. 08. 2024.

Ďalej sa vyžaduje uviesť, že pre možnosť kvalifikácie určitého konania ako trestného činu je nevyhnutné,
aby páchateľ svojím konaním naplnil po formálnej aj materiálnej stránke všetky pojmové znaky jeho
skutkovej podstaty.

Pri vyššie popísanom ustálenom priebehu skutkového deja súd skúmal tú, pre rozhodnutie o nosnej
otázke, či skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, je trestným činom, dôležitú skutočnosť, či

sú v prejednávanej veci naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona po
stránke objektívnej (príčinná súvislosť medzi vznikom škody ako trestnoprávne relevantným následkom
a protiprávnym konaním zodpovednej osoby) a z hľadiska subjektívnej stránky (vyžaduje sa úmysel,
ktorý musí zahŕňať aj porušenie konkrétnej povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok).

Objektom trestného činu je cudzí majetok, a to nielen veci, ale aj ďalšie majetkové hodnoty, a subjektom
trestného činu sú len osoby, ktoré majú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.

Podstatou trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného
zákona je tak konanie, ktorým vznikla škoda na cudzom majetku, a to bez ohľadu na to, či sa páchateľ

obohatil alebo nie.

Škodou sa rozumie akékoľvek zmenšenie hodnoty opatrovaného alebo spravovaného majetku, vrátane
toho, ak nenastane obvyklý prírastok na majetku.

Povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok majú osoby, ktoré sú povinné spravovať záležitosti
iných osôb, pokiaľ je v tom zahrnutá aj starostlivosť o ich majetok alebo nakladanie s ním. Takáto
povinnosť môže vyplývať zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z právoplatného rozhodnutia
súdu alebo zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Porušenie povinnosti opatrovať alebo
spravovať cudzí majetok spočíva v tom, že páchateľ koná v rozpore so všeobecným alebo konkrétnym

vymedzením obsahu takej povinnosti. Za osobu, ktorá má osobitne uloženú povinnosť hájiť záujmy
poškodeného, možno považovať len takého páchateľa, u ktorého je podľa jeho pracovného, funkčného
alebo iného právneho vzťahu k poškodenému hlavnou úlohou starostlivosť o zabezpečovanie záujmov
poškodeného.

V danom prípade možno konštatovať, že skutok sa stal, a v prípade existencie zavinenia trestne
zodpovednejosobybyboltrestnýmčinom.Vpriebehuceléhotrestnéhokonaniavšaknebolprodukovaný
žiadny relevantný dôkaz, že skutok spáchal práve obžalovaný. Absentuje tu totiž protiprávnosť konania
obžalovaného, pretože obžalovaný nebol v období mesiacov marec až máj 2010 konateľom spoločnosti
FOOD FARM, s. r. o., a v spoločnosti Agrovia, a. s., a v Poľnohospodárstvom družstve Dolné Otrokovce

so sídlom v Hlohovci bol síce členom štatutárneho orgánu, ale bez práva samostatne konať.

Podľa § 135a ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“)
konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť

všetky dostupné informácie, týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných
informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť
škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú
uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred
záujmami spoločnosti.

Podľa § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a prirozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie, týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať
mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej

pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích
osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa § 243a ods. 1 Obchodného zákonníka členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jeho členov. Najmä

sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie, týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy alebo záujmy jeho členov,
a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo
záujmy tretích osôb pred záujmom družstva.

Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho
koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa§20od.2Zákonač.40/964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„Občianskyzákonník“)zaprávnickú
osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných

predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby
prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka
predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol
vedieť.

Pri predaji nepotrebných a použitých strojov vykonával obžalovaný túto činnosť na základe poverenia na
predaj týchto strojov, ktoré mu vyplynulo z porady manažérov, na ktorej bol touto úlohou poverený, čo mu
vyplynulo z titulu jeho zaradenia ako obchodný riaditeľ, nakoľko mal k tejto úlohe najbližšie. Obžalovaný
teda nemohol objektívne porušiť povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného
zákonníka, nakoľko nebol konateľom spoločnosti FOOD FARM, s. r. o.

Súd ďalej konštatuje, že obžalovaný nemohol porušiť ani ustanovenie § 194 ods. 5 Obchodného
zákonníkaaaniustanovenie§243aods.1Obchodnéhozákonníka,nakoľkonekonalvmenespoločnosti
v postavení štatutárneho orgánu, ale len na základe pracovného zaradenia a vyššie spomenutého
poverenia na predaj časti majetku spoločnosti za súčinnosti ďalších osôb, a teda konal za obchodnú

spoločnosť tak, ako to má na mysli ustanovenie § 13 Obchodného zákonníka, upravujúce konanie
podnikateľa, a nadväzne ustanovenie § 20 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, upravujúce konanie „v
mene obchodnej spoločnosti“ a konanie „za obchodnú spoločnosť“. Obžalovaný teda konal za právnickú
osobu s poukazom na jeho pracovné zaradenie tak, ako to má na mysli ustanovenie § 20 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

Samotný predaj nadbytočného a opotrebovaného majetku spoločnosti niektorým zo zamestnancov
spoločnosti, ktorý vykonáva túto činnosť na základe poverenia vydaného poradou manažérov, nie je
možnéhodnotiťakosprávaaopateramajetku,ktorýpojemsícezákonnedefinuje,alemožnohovykladať
ako súhrn činností zameraných na zachovanie alebo zveľaďovanie hodnoty majetku, pričom predaj a

kúpa určitých vecí je založená na faktickom odovzdaní veci proti prevzatiu kúpnej ceny a nemožno ho
stotožňovať so správou a opaterou majetku obchodnej spoločnosti.

Spáchanie trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného
zákona vyžaduje vznik škody aspoň malej a v ods. 2 vznik škody väčšej, pričom škoda ako reálny

úbytok na majetku v súdenom prípade musí predstavovať rozdiel medzi objektívnou hodnotou strojov
a výťažkom z ich predaja.

Pokiaľ ide o výšku výťažku z predaja strojov, tá je nesporná. V celom prípravnom konaní a ani v konaní
pred súdom však nebola žiadnym dôkazom preukázaná existencia rozdielu medzi výťažkom z predaja

k objektívnej hodnote strojov, a to ani znaleckým posudkom, ani odborným vyjadrením.

K hodnote jednotlivých strojov znalecké posudky vypracované neboli. Svedkovia, ktoré stroje odkúpili,
vypovedali, že stroje boli nepojazdné, v zlom technickom stave, vyžadovali si dodatočné opravy, resp.boli použité na súčiastky. Skutočnú hodnotu strojov určených na predaj nepreukazujú ani tabuľky so
zoznamom strojov navrhovaných na predajov, ktoré boli znalcom zistené v rámci skúmania údajov
pevného disku počítača používaného obžalovaným a svedkom B. Q.m. V konaní tak absentuje dôkaz

objektivizujúci fakt, že skutočná hodnota strojov bola vyššia ako cena, za ktorú boli stroje predané.
Spôsobenie škody a jej výška sú pritom kvalifikačným momentom a základným znakom trestného činu
podľa § 237 Trestného zákona.

Neobstojí tvrdenie obžaloby, že obžalovaný utŕžené finančné prostriedky z odpredaja strojov vo výške

34.000 Eur dňa 04. 06. 2010 vložil do pokladne spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., na základe príjmového
pokladničného dokladu č. 3400060402 s tým, aby bola zaevidovaná suma v tom čase ako pôžička
majiteľov spoločnosti, čím mal uvedeným konaním spôsobiť spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., škodu
vo výške 15.400 Eur, spoločnosti Agrovia, a. s., škodu vo výške 11.770 Eur a Poľnohospodárskemu
družstvu Dolné Otrokovce so sídlom v Hlohovci škodu vo výške 6.830 Eur. Súd pri tomto poukazuje na
výpovede svedkov Márie Krausovej, B.a Q., a predovšetkým Ľubice Q., z výpovedí ktorých vyplynulo, že

pokyn na to, aby ako účel platby bola pôžička majiteľov, nedal obžalovaný, ale bola to práve I. Q., ktorá
uviedla, že túto poznámku uviedla sama, lebo sa nevedelo, ktorá konkrétna spoločnosť alebo družstvo
z týchto peňazí má koľko dostať. Pokladničné doklady pri tom schvaľoval Ing. X. J., a pokiaľ neboli
schválené a podpísané, nemohli sa zúčtovať.

Je potrebné konštatovať absenciu zavinenia obžalovaného, a to v oboch úmyselných formách. Pre
zavinenie vo forme priameho úmyslu páchateľ chce spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Pre zavinenie vo forme nepriameho úmyslu páchateľ
vie, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa názoru súdu bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne a bez akýchkoľvek dôvodných
pochybnostípreukázané,žebyobžalovanýspeňažovalmajetokvúmyslespôsobiťškoduspoločnostiam
a družstvu, za ktoré predával predmetné stroje. Obžalovaný vykonával svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločností a všetkých jej spoločníkov. Splnil si aj povinnosť

zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu predaja ako
aj prieskumu trhu a prípadných kupujúcich.

Z vyššie uvedeného súd preto vyvodil, že primárne ide o súkromnoprávny vzťah medzi obchodným
riaditeľom/členom predstavenstva a spoločnosťami, pričom je úlohou súdov v civilnom konaní, aby riešili

všetky sporné otázky, ktoré z tohto vzájomného vzťahu vyplynú, a to najmä prípady, ktoré sa týkajú
vzniku škody zo strany obchodného riaditeľa/člena predstavenstva a nárokov spoločností na jej úhradu.

Súd dodáva, že trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkratšiu možnosť, ktorú
je nevyhnutné brať do úvahy v rámci závažnosti trestného činu), pričom podľa tejto zásady má byť

trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach
spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných
právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné.
Princíp trestného práva ako prostriedku ultima ratio sa prejavuje najmä v prípadoch, ktoré majú
súkromnoprávny základ, pričom v takýchto prípadoch musia orgány činné v trestnom konaní a súd

vykladať znaky skutkových podstát s vedomím, že princíp ultima ratio má vplyv aj na subjektívnu
stránku trestného činu a musia tiež náležite zvažovať, či je možné využiť inštitúty iných právnych
odvetví na namietané porušenie práva a či týmito inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravy, ak k
porušeniu práva skutočne došlo. Princíp ultima ratio tak umožňuje orgánom činným v trestnom konaní
a súdu odlíšiť prípady, ktoré spadajú výhradne do sféry občianskoprávnych, či obchodných vzťahov,

a ktoré len zdanlivo vykazujú znaky skutkovej podstaty trestného činu od trestnej činnosti (princíp
ultima ratio aplikuje a využíva vo svojich rozhodnutiach Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. nález
I. ÚS 402/2008, uznesenie IV. ÚS 55/2009, a akceptuje ho aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napr.
uznesenie, sp. zn. 2Tdo/35/2013 zo dňa 13. 08. 20013).

Ani po opätovnom vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov, po doplnenom
dokazovaní a na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo, teda bez rozumných
a dôvodných pochybností uzavrieť, že skutok tak, ako je uvedený v obžalobe, je trestným činom.
Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nieje možné jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu zodpovedá skutočnosti, je potrebné pri
zachovaná zásady in dubio pro reo zvoliť variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu.

S poukazom na dôkaznú situáciu a vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti súd uzatvára, že výsledky dokazovania jednoznačne nepreukázali, aby obžalovaný
nespochybniteľne konal v úmysle poškodiť spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., Agrovia, a. s., a
Poľnohospodárskemu družstvu Dolné Otrokovce so sídlom v Hlohovci tým, že vykonal predaj
opotrebovaných strojov za nižšiu cenu ako bola trhová cena a zároveň utŕžené finančné prostriedky

odpredajom týchto strojov vo výške 34.000 Eur dňa 04. 06. 2010 osobne vložil do pokladne spoločnosti
FOOD FARM, s. r. o., na základe príjmového pokladničného dokladu č. 3400060402 s tým, aby bola
zaevidovaná v tom čase ako pôžička majiteľov (subjektívna stránka trestného činu), teda, aby tento
skutok bol trestným činom.

Súduvádza,ženemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranami konania. Právo na spravodlivý
súdnyprocesnevyžaduje,abysúdreagovalnakaždýargumentprednesenývsúdnomkonaní.Stačí,aby
reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci
(porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španieslko, oba z 9. decembra

1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008-1, rozsudok G. z 9. decembra 1994 vo veci
Q. R. proti Španielskemu kráľovstvu).

K výroku o náhrade škody

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Ide o obligatórny výrok súdu v prípade, ak postupuje súd podľa § 285 Trestného poriadku, t. j.

keď obžalovaného spod obžaloby oslobodzuje. Nárok na náhradu škody totiž možno priznať len
odsudzujúcim rozsudkom.

Poškodené spoločnosti FOOD FARM, s. r. o., Agrovia, a. s., a Poľnohospodárske družstvo Dolné
Otrokovce so sídlom v Hlohovci si prostredníctvom opatrovníka uplatnili na hlavnom pojednávaní nárok

na náhradu škody v zhode s podanou obžalobou čo do výšky spôsobenej škody.

S prihliadnutím na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku
súd poškodené spoločnosti a družstvo s ich nárokmi na náhradu škody obligatórne odkázal na civilný
proces (§ 288 ods. 3 Trestného poriadku).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd
tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku a obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že
skutok, ktorý mu je kladený za vinu, nie je trestným činom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí by zároveň odôvodnenétak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok

odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh.
Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými
v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 7, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Život a zdravie , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024