Rozsudok – Opravné prostriedky proti… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 11, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200084
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200084.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PO-6S/10/2022

Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou LL.M., v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný
úradSvidník,katastrálnyodbor,sosídlomSov.Hrdinov102,08901Svidník,zaúčastiúčastníkakonania:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X. XXXX XXX/X, XXX XX D., v konaní o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu odporcu č.k. OU-SK-KO2/V-127/2012/ks zo dňa 23.05.2016, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č.k. OU-SK-KO2/V-127/2012/ks zo dňa 23.05.2016.

II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odporca písomným podaním zo dňa 19.02.2022 doručeným Krajskému súdu v Prešove (ďalej len
pôvodný správny súd) dňa 24.02.2022, postúpil odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu zo
dňa 23.05.2016 č. k. OU-SK-KO2/V-127/2012/ks o zamietnutí návrhu na vklad (ďalej len „preskúmavané
rozhodnutie“) v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny
zákon“).

2. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 23.05.2016 č.k. OU-SK-KO2/V-127/2012/ks rozhodol odporca
ako správny orgán príslušný podľa § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2 Katastrálneho zákona o návrhu
na vklad záložného práva zaevidovanom pod č.k.: V-127/12, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení
záložného práva č. 020/2012-SUB zo dňa 13.01.2012 (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“)
uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako záložným veriteľom a A. B. ako záložcom tak, že
návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol.

3. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 13.02.2012 bol odporcovi doručený návrh na vklad
záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 020/2012-SUB zo dňa 13.01.2012
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území, obci ako aj okrese D., zapísaným na LV
č. XXXX, a to k bytu č. XX, X. posch., vchod č. X, v spoluvlastníckom podiele 1/1, keďže záložca je
bezpodielovým spoluvlastníkom a v podiele priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele 5710/261610, a to v stavbe -

Bytový dom, B.J. C/48, súpis. č. XXX, na parc. č. XXX/X a pozemkoch registra C KN, parc. č. XXX/X,
druh: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 447 m2.4. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 13.01.2012 uzavrel navrhovateľ ako záložný veriteľ a
A. B. ako záložca, v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení uzavretej s ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej len združenie ProHelp alebo

splnomocnenec) vyššie uvedenú zmluvu o zariadení záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho
zákonníka. Podľa článku II. zmluvou sa zabezpečujú všetky pohľadávky záložného veriteľa voči
záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 808000114 zo dňa 27.05.2011 uzavretej
medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, t.j. najmä na zabezpečenie
istiny vo výške 350,- eur, jej príslušenstva a ostatných nákladov v zmysle platných všeobecných

podmienok.

5. Odporca v odôvodnení rozhodnutia posúdil splnenie podmienok na povolenie zápisu práv k
nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností na základe návrhu na vklad, a dospel k záveru, že zmluvu
o zriadení záložného práva za záložcu podpísal splnomocnenec združenie ProHelp. Návrh dohody
o splnomocnení predložený budúcemu záložcovi k podpísaniu na formulárovej (predtlačenej) listinnej

predlohe s uvedením osoby zástupcu spôsobom jeho vpísania a predmetu zálohu určeného všeobecne
ako nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvárania záložnej zmluvy budú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve
záložcu svedčí o tom, že návrh nevznikol na základe vzájomnej konsenzuálnej dohody oboch strán, ale
rozhodnutím jej predkladateľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako subjektu poskytujúceho finančný
úver. Na základe uvedeného správny orgán mal za to, že záložcovi (dlžníkovi) bola odňatá možnosť

ovplyvniť obsah dohody o splnomocnení ako aj možnosť voľby zástupcu, ktorý by za neho predmetnú
záložnú zmluvu uzatvoril a ktorý by hájil jeho záujmy svedomito. Podotkol, že takéto plnomocenstvo
je absolútne neplatné aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Plnomocenstvo nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka
úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľného majetku v

nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Uzavrel, že
týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného pri výkone práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Cit. § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka odporca zdôraznil, že pri uzatváraní predmetnej dohody o splnomocnení
záložca (dlžník) neprejavil svoju vôľu slobodne a vážne. K podmienkam vkladu, citujúc § 31 ods. 1 a

3 Katastrálneho zákona, odporca vyhodnotil posudzovanú záložnú zmluvu ako právny úkon uzavretý v
rozpore so zákonom a konštatoval nenaplnenie podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona, potrebných a zákonom požadovaných na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností.

6. Proti uvedenému rozhodnutiu odporcu č.k. OU-SK-KO2/V-127/2012/ks zo dňa 23.05.2016 podal

navrhovateľ odvolanie doručené odporcovi dňa 24.06.2016, a žiadal, aby odporca v rámci autoremedúry
napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 020/2012-SUB zo dňa
13.01.2012 povolil, resp. ak odporca odvolaniu nevyhovie, aby predložil odvolanie príslušnému súdu,
ktorý by napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na nové konanie o povolení vkladu
záložného práva do katastra nehnuteľností a súčasne zaviazal odporcu nahradiť trovy konania.

7. Navrhovateľ citujúc § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 4 ods. 2, § 22 ods. 5, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, ods. 2, § 46 a §
47 ods. 3 Správneho poriadku argumentoval, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade
s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a spĺňala tak požadované náležitosti platného

právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle
riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho
z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej
zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej

zmluvy. Konštatovanie odporcu v napadnutom rozhodnutí, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť
výber splnomocnenca, považuje za ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne
zisteného skutkového stavu. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia
správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Podľa navrhovateľa nepostačuje iba citácia
príslušného ustanovenia, ale je potrebné obsah právnej normy vyložiť tak, aby bolo zrejmé, aký je

vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.8. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že správny orgán považoval plnomocenstvo za
neprípustné z dôvodu uvedeného v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukazujúc na odbornú
literatúru navrhovateľ má za to, že nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o

nestrannosti zástupcu, ale rozpor musí reálne existovať. Z dohody o splnomocnení ďalej vyplýva, že
splnomocnenecpoučilzáložcuojehoprávachapovinnostiachvyplývajúcichprenehozozmluvyoúvere,
vrátaneskutočnosti,žezáložnéprávovznikávkladomdokatastranehnuteľností.Samotnýsplnomocniteľ
nikdy nenamietal obsah udeleného plnomocenstva, ani žiadnym iným spôsobom nevyjadril svoj
nesúhlas s jeho znením. Zo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom

od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Podľa obsahu splnomocnenia je
zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocnenca a na jeho žiadosť,
a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie osobne prerokoval, poskytol mu potrebné
poučenie o právnych úkonoch ním uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.
Je teda zrejmé, že plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a
jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán

nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu - plnomocenstva zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah. Na základe uvedeného navrhovateľ má za to, že rozhodnutie správneho orgánu je nezákonné,
a to z dôvodu, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným
návrhom a jednotlivými prílohami, následne nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil
dohodu o splnomocnení z dôvodov uvedených v odvolaní. K odporcom namietanému rozporu zmluvy

o úvere s dobrými mravmi, t.j. namietaný hrubý nepomer medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a
hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, považoval navrhovateľ
za nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia odporcu pre nedostatok dôvodov. Rovnako navrhovateľ
namietal nedostatočné odôvodnenie aplikácie ust. § 39 Občianskeho zákonníka pred ustanovením §
265 Obchodného zákonníka, keďže mal za to, že ide o tzv. absolútny obchod, a preto špeciálna úprava

obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má mať prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka.

9. Navrhovateľ záverom zdôraznil, že dlžník si dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil
svoj dlh v zmysle uzavretej zmluvy. Veriteľ využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh
zriadením záložného práva. K využitiu inštitútu zabezpečenia pohľadávky záložným právom navrhovateľ

pristupuje v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v
prípadoch, kedy je evidentné, že záložca vylákal od navrhovateľa peňažné prostriedky, pričom tieto
nemienil riadne vrátiť. Počas výkonu podnikateľskej činnosti ani v jednom prípade, kedy bolo zriadené
záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, navrhovateľ nevyužil úhradovú funkciu záložného práva a
nepristúpil k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

10. Odporca v podaní zo dňa 19.02.2022 - postúpenie odvolania, doručenom pôvodnému správnemu
súdu dňa 24.02.2022, navrhol, aby správny súd rozhodnutie odporcu o zamietnutí návrhu na vklad
č.k.: V-127/12 potvrdil. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(rozhodnutie sp. zn. 1Ko/3/2017, 1Ko/2/2017 a 1Ko/13/2017) mal aj s odkazom na stanovisko Úradu

geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky za to, že na rozhodnutie o odvolaní proti
rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad je daná právomoc súdu.

11. Následne pôvodný správny súd vyzval účastníkov konania, aby sa k odvolaniu v lehote 15 dní od
doručenia výzvy vyjadrili a zároveň, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania podľa

§ 250 f ods. 2 OSP.

12. Na pojednávanie dňa 11.12.2024 sa riadne predvolaní účastníci konania nedostavili, navrhovateľ,
odporca ako aj účastníčka konania svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s konaním v ich neprítomnosti,
pričom účastníčka konania v prílohe podania tunajšiemu súdu zároveň predložila rozsudok Okresného

súdu Svidník sp. zn. 3Csp/70/2019-135 z 18.1.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2023.
Súd preto prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti.

13. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“
alebo „súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z
Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých
veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie
v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.14. Podľa § 492 ods. 1 (prechodné ustanovenia) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“) účinného od 01.07.2016, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

15. Vychádzajúc z cit. § 492 ods. 1 SSP, na konanie o opravnom prostriedku navrhovateľa doručenom
správnemu orgánu dňa 24.06.2016 (k uvedenému dňu bolo začaté konanie o opravnom prostriedku

podanom navrhovateľom) je príslušný správny súd, aplikujúc príslušné ustanovenia zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) účinného do 30.06.2016, s poukazom na rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/3/2017, sp. zn. 1KO/2/2017, sp. zn. 1KO/13/2017.

16. Správny súd podľa § 250l a nasl. OSP v spojení s § 492 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté
rozhodnutie odporcu a konanie, ktoré mu predchádzalo a oboznámil sa s obsahom administratívneho

spisu, pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

17. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu ako príslušného správneho orgánu,
ktorýmbolzamietnutýnávrhnavkladzmluvyozriadenízáložnéhoprávapodľa§31ods.3Katastrálneho
zákona na základe vyslovenia neplatnosti plnomocenstva pre rozpor s § 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho

zákonníka, v zmysle ktorého predmetná zmluva bola v mene záložcu podpísaná splnomocneným
zástupcom.

18. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom na vklad zo dňa 12.01.2012, podanom na
príslušnom správnom orgáne dňa 13.02.2012, navrhovateľ žiadal o vklad Zmluvy o zriadení záložného

práva č. 020/2012-SUB zo dňa 13.02.2012 do príslušného katastra nehnuteľností. K návrhu pripojil
označenú zmluvu o zriadení záložného práva uzavretú medzi záložným veriteľom - navrhovateľom
a záložcom A. B., ktorú za záložcu uzavrel na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 13.01.2012
splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci.

19. Zo zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného
právaknehnuteľnostiamšpecifikovanýmvčlánkuI.zmluvy,ktorésúvovlastníctveresp.spoluvlastníctve
záložcu (označené v ods. 3. odôvodnenia rozsudku) na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 808000114 zo dňa
27.05.2011, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 350,- eur, poplatku, úrokov z omeškania, pokút

vyplývajúcich zo zmluvy o úvere ako aj ostatných nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok,
od omeškania až do zaplatenia.

20. Súčasťou podaného návrhu bola Dohoda o splnomocnení uzavretá dňa 13.01.2012 medzi A. B.
ako splnomocniteľom a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako splnomocnencom. Podľa

bodu 1. dohody, táto bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho
žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonaných
v súvislosti so zmluvou o úvere č. 808000114 zo dňa 27.05.2011 uzatvorenou s navrhovateľom.
Bod 2. predmetnej dohody upravuje, že splnomocniteľ udeľuje združeniu plnomocenstvo vo všetkých
veciach vyplývajúcich uskutočnenia právnych úkonov vymienených v dohode. Podľa bodu 3. sa

splnomocniteľ sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa
rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením. Za týmto účelom
uzatvára dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552
Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie sa zaväzuje svedomito

naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra
nehnuteľností.Združeniezároveňposúdiplatnosťzáložnejzmluvysohľadomnaplatnýprávnyporiadok.
Splnomocniteľ udeľuje združeniu plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za
účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa dohody vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými

sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere pozostávajúceho z nesplatnej
výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v
súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa
sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná osplnenie jeho zmluvných povinností. V bode 4. sú presne špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve
splnomocniteľa. Pravosť podpisu splnomocniteľa je na dohode úradne osvedčená.

21. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota,
byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor
vecí, práv, alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

22. Podľa § 15le ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým

priestorom vzniká zápisom do katastra nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v
jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

24. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý

na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

25. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia
štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.
26. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

27. Podľa § 31 ods. 4 OZ, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa
plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len

určitého právneho úkonu.

28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 30 ods. 5 písm. d) Katastrálneho zákona, prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej
základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami

je Dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

31. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

32. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

33. Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá
v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,

verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam;
ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto
trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené,
prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckehopodielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

34. Podľa § 5a ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom
do 26.09.2018 (ďalej aj len „zák. č. 250/2007 Z.z.“), predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak
určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy
alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa.

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie
právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej
zmluvy, sú neplatné.

35. Podľa § 5a ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení platnom a účinnom do 26.09.2018, právny úkon,
ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku

spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

36. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných
ustanovení, s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a dospel k
záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojich kompetencií a v súlade so

zákonom.Katastrálnysprávnyorgánjeoprávnenýposudzovaťnáležitostipredloženýchzmlúvzhľadiska
kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, v rámci ktorých je oprávnený posúdiť, či prevodca
je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou a či prejavy vôle zmluvných strán sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené resp. či
zmluva neodporuje zákonu alebo sa neprieči dobrým mravom. Vzhľadom na skutočnosť, že záložná

zmluva, ktorá je podkladom návrhu na vklad, bola podpísaná v mene záložcu združením ProHelp na
základe predloženej dohody o splnomocnení, súd má za to, že správny orgán bol oprávnený preskúmať
aj platnosť samotnej dohody o splnomocnení, a teda oprávnenie uvedeného združenia konať v mene
záložcu.

37. Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak
zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia
(splnomocnenie),jepovinnosťousprávykatastrarozhodujúcejopovolenívkladuvecnéhoprávaskúmať,

či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

38. Tunajší súd ďalej poukazuje na legislatívne zmeny zakotvené do platného právneho systému
Slovenskej republiky od 01.05.2014 týkajúce sa ochrany spotrebiteľa - ust. § 5a ods. 2 a 4 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).

Odporca mal v čase posudzovania dohody o splnomocnení nepochybne za preukázané, že existencia
predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiacej dohody o splnomocnení je primárne
vyvolaná finančnými aktivitami poskytovateľa úveru (zabezpečovací úkon je viazaný na zmluvu o úvere)
a ich vzťah k úverovej zmluve možno označiť ako vzťah subsidiárny a súčasne akcesorický. Nakoľko
sa prejav vôle splnomocnenca považuje za neslobodný, bez prítomnosti náležitosti vážnosti, urobený

na podklade požiadavky zo strany poskytovateľa úveru, správny orgán posúdil právny stav existujúci pri
uzatváraní dohody o splnomocnení ako odporujúci ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 5a ods.
2 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z uvedeného považoval záložnú zmluvu za právny
úkon absolútne neplatný.

39. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkon, pre platnosť ktorého sa vyžaduje splnenie
náležitosti vôle upravenej v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda tento úkon musí byť urobený
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. V preskúmavanom prípade bola dohoda o splnomocnení zo
dňa 13.01.2012 vyhotovená na predtlačenom formulári, do ktorého sa dopísalo len číslo úverovej
zmluvy uzavretej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., osobné údaje splnomocniteľa, vopred však

boli predtlačené údaje o splnomocnencovi - združení ProHelp a dojednania o rozsahu splnomocnenia,
z ktorých vyplýva, že sám splnomocniteľ sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a
využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku poskytovanú uvedeným združením. Za týmto
účelom splnomocniteľ splnomocnil združenie ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552Občianskeho zákonníka vo svojom mene, k nehnuteľnostiam, ktoré sú v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy v splnomocniteľovom vlastníctve. Z formulácie dohody o splnomocnení je zrejmé a nesporné,
že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo zároveň s uzavretím zmluvy o úvere. Predloženie zmluvy

o úvere, ktorej súčasťou je udelenie plnomocenstva na zastupovanie dlžníka vopred určenej osobe
advokáta resp. inému vopred určenému subjektu poskytujúcemu právnu pomoc, svedčí nepochybne
o tom, že splnomocnenca na zastupovanie nevyberal dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto postupom
bol bezpochyby dlžníkovi znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy
zo strany dlžníka a bol takto porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri realizácii

právneho úkonu. Súd má za to, že splnomocniteľovi nebola daná reálna možnosť odmietnuť udelenie
plnomocenstva, ak mal záujem o poskytnutie peňažného úveru.

40. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári určuje záložný veriteľ je v rozpore s
ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení
slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Splnomocnenie

osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je
podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.

41. Zároveň je predmetné plnomocenstvo v rozpore s ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka.
Právny úkon je neplatný aj pre spochybnenie slobodného prejavu vôle, vážnosti a určitosti udelenia

plnomocenstva zo strany dlžníka za existujúcich okolností. Z dôvodu neplatnosti plnomocenstva,
nemohlo združenie v mene dlžníka platne uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva.

42. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 30/2007
zo dňa 10.01.2008 k obdobnej problematike, podľa ktorého „Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho

zákonníka je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným plnením.
Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle
konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo
prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje
prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové

prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne
rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Je možné súhlasiť s
právnym názorom krajského súdu, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon a ani
dokazovaním nebolo zistené, že bola takáto zmluva, ktorej existenciu malo prezentovať plnomocenstvo
uvedené v zmluve, platne uzavretá. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné odstrániť rozpor, čo

mienil podpisom úverovej zmluvy, okrem súhlasu s prijatou sumou a jej vrátením v navýšenom rozsahu
a súhlasu so všeobecnými podmienkami zmluvy (ktoré zmluva o plnomocenstve neobsahuje), dlžník
prejaviť.“

43. Súd ďalej dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/150/2012 zo dňa

11.06.2013, podľa ktorého „ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a
vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch
spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o
tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov
úverového dlžníka“.

44. Správny súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, z ktorého jednoznačne vyplýva, že záložná zmluva na nehnuteľnosti (čo je bezpochyby
zmluvaozabezpečenísplneniazáväzkuvzmyslecitovanéhoustanovenia)nesmiebyťvmenevlastníka,
fyzickej osoby, podpísaná treťou osobou, t.j. vlastník nehnuteľnosti nemôže platne splnomocniť inú

osobu na uzavretie takejto zmluvy v rámci spotrebiteľského vzťahu. Takýmto vzťahom je aj vzťah
záložnéhodlžníkaazáložnéhoveriteľavtejtoveciakovzťahposkytovateľaspotrebnéhoúveruadlžníka.

45. Na základe uvedeného súd konštatuje, že rozhodnutie odporcu bolo vydané na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu a bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené. Odporca preto postupoval

lege artis, keď skúmal platnosť plnomocenstva a po zistení jeho neplatnosti skonštatoval následnú
neplatnosť záložnej zmluvy, na základe čoho v súlade s § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
rozhodol o zamietnutí vkladu. Navrhovateľ žiadnymi dôkazmi nespochybnil závery správneho orgánu a
nepreukázal, že tieto závery sú nesprávne. Rovnako nenavrhol vykonať dôkazy v katastrálnom konanítak, ako to ukladá § 34 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona, podľa
ktoréhoúčastníkkonaniajepovinnýnavrhnúťnapodporusvojichtvrdenídôkazy,ktorésúmuznáme.Nič
nebránilo navrhovateľovi v tom, aby tieto dôkazy predložil spolu s návrhom na vklad záložného práva,

resp. aby svoje tvrdenia v podanom opravnom prostriedku primerane a hodnoverne doložil, preto súd v
zmysle ustanovenia § 250q ods. 3 OSP preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.

46. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť plnomocenstva udeleného dlžníkom - záložcom združeniu
ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy sú námietky navrhovateľa obsiahnuté v návrhu (neexistencia

rozporu záujmov zastúpeného dlžníka a záujmov zástupcu, či voľnosti zmluvných strán pri výbere
zabezpečovacieho prostriedku, príp. primeranosti rozsahu záložného práva vo vzťahu k výške
zabezpečovanej pohľadávky) právne irelevantné.

47.Súdtýmtopoukazujenaskutočnosť,ženapriektomu,žesúdposúdilzákonnosťrozhodnutiaodporcu
v čase jeho vydania, v súčasnosti účastníci konania disponujú právoplatným rozsudkom Okresného

súdu Svidník ku dňu 03.03.2023, vedeným pod sp. zn. 3Csp/70/2019-135 zo dňa 18.01.2023, ktorým
súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva č. 020/2012-SUB zo dňa 13.01.2012 je neplatná. Z
odôvodneniatohtorozhodnutiasasúdokreminéhodozvedá,ženeplatnosťzmluvybolaurčenáprávena
základe neplatnosti dohody o plnomocenstve. Na základe uvedeného je preto nesporné, že aj v prípade
opätovného posudzovania predmetnej zmluvy zo strany odporcu, tento nemôže rozhodnúť inak, ako v

súlade s právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Svidník.

48. Z najnovšej judikatúry správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Svk/22/2022 zo dňa 31.05.2023, sp. zn. 1Svk/23/2022 zo dňa 21.12.2023, kde sa
kasačný súd v obdobných veciach stotožnil s právnym názorom odporcu a správneho súdu.

49. Z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 250q ods. 3 OSP preskúmavané rozhodnutie odporcu potvrdil
ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

50. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP a účastníkom

náhradutrovkonanianepriznal.Navrhovateľvkonanínebolúspešný,odporcaaniďalšíúčastníkkonania
nemajú zo zákona nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Správny súd v
Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, datovania a podpisu odvolateľa, uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.