Rozsudok – Majetok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, May 6, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220010542
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4220010542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD.

a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti
obžalovanému ušlému A. B., pre pokračovací zločin úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa §
20 k 222 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, o odvolaní obhajcu obžalovaného ušlého A. B., proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 18.09.2023, sp. zn. 3T/94/2020, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 6. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
ušlému A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v C.,
trvale bytom D.,

u k l a d á

podľa§222odsek4Trestnéhozákona,sprihliadnutímnapoľahčujúcuokolnosťuvedenúv§36písmeno
l/ Trestného zákona a nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona, postupom podľa
§ 38 odsek 2, odsek 3, odsek 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov
3 (tri) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného ušlého
A. B. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu úverového podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 222 ods. 1, ods. 4/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

1. po vzájomnej dohode obžalovaného a C. E., nar. X.X.XXXX, bytom F., G. XXX/XX, ktorej predmetom
bolozískanieúverupreC.E.zH.E.,B..F.I.X,E.,IČO:XXXXXXXXobžalovanýA.B.vpresnenezistený

deň a nezisteným spôsobom zabezpečil nepravdivé potvrdenie o výške príjmu C. E. v spoločnosti J. K.
D.. E., L., kde však táto nikdy nepracovala a teda nemala ani žiadny príjem, ktoré potvrdenie v presne
nezistený deň pred uzavretím zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX predložil v pobočke H.
E. M. D. na ul. F., na základe čoho bol C. E. schválený a poskytnutý úver vo výške 5.000,-€, ktorú sumu siaj prevzala, z ktorej vzápätí presne nezistenú čiastku odovzdala A. B., pričom obžalovaný takto konal aj
napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že C. E. v skutočnosti v uvedenej spoločnosti nikdy nepracovala
a bola len poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, čím spôsobili H. E. B. N. E. škodu vo výške 8.420,28 €,

2. po vzájomnej dohode obžalovaného a M. E., nar. X.X.XXXX, bytom F., G. XXX/XX, ktorej predmetom
bolo získanie úveru pre M. E. z H. E. obžalovaný A. B. v presne nezistený deň a nezisteným spôsobom
zabezpečil nepravdivé potvrdenie o výške príjmu M. E. v spoločnosti J. K. D.. E., L., kde však táto nikdy
nepracovala a teda nemala ani žiadny príjem, ktoré potvrdenie v presne nezistený deň pred uzavretím
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX predložil v pobočke H. E. M. D. na ul. F., na základe

ktorého potvrdenia bol M. E. schválený a poskytnutý úver vo výške 2.000,-€, ktorú sumu si aj prevzala, z
ktorej vzápätí 1.000,-€ odovzdala A. B., pričom obžalovaný takto konal aj napriek tomu, že mal vedomosť
o tom, že M. E. v skutočnosti v uvedenej spoločnosti nikdy nepracovala a bola poberateľkou dávky v
hmotnej núdzi, čím spôsobili H. E. B.. E. škodu vo výške 3.814,03 €,
3. po vzájomnej dohode obžalovaného a O. E., nar. X.X.XXXX, bytom F., G. XXX/XX, ktorej predmetom
bolo získanie úveru pre O. E. z H. E. obžalovaný A. B. v presne nezistený deň a nezisteným spôsobom

zabezpečil nepravdivé potvrdenie o výške príjmu O. E. v spoločnosti J. K. D.. E., L., kde však táto nikdy
nepracovala a teda nemala ani žiadny príjem, ktoré potvrdenie v presne nezistený deň pred uzavretím
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX predložil v pobočke H. E. M. D. na ul. F., na základe
ktorého potvrdenia bol O. E. schválený a poskytnutý úver vo výške 2.000,-€, ktorú sumu si aj prevzala, z
ktorej vzápätí 920,-€ odovzdala A. B., pričom obžalovaný takto konal aj napriek tomu, že mal vedomosť

o tom, že O. E. v skutočnosti v uvedenej spoločnosti nikdy nepracovala a bola poberateľkou dávky v
hmotnej núdzi, čím spôsobili H. E. B.. Bratislava škodu vo výške 3.823,88 €,
4. po vzájomnej dohode obžalovaného a B. E., nar. X.X.XXXX, bytom F., G. XXX/XX, ktorej predmetom
bolo získanie úveru pre B. E. P. H. E. obžalovaný A. B. v presne nezistený deň a nezisteným spôsobom
zabezpečil nepravdivé potvrdenie o výške príjmu B. E. v spoločnosti J. K. D.. E., L., kde však tento nikdy

nepracoval a teda nemal ani žiadny prijem, ktoré potvrdenie v presne nezistený deň pred uzavretím
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX predložil v pobočke H. E. M. D. na ul. F., na základe
ktorého potvrdenia bol B. E. schválený a poskytnutý úver vo výške 7.000,-€, ktorú sumu si aj prevzal, z
ktorej vzápätí 1.280,-€ odovzdal A. B., pričom obžalovaný takto konal aj napriek tomu, že mal vedomosť
o tom, že B. E. v skutočnosti v uvedenej spoločnosti nikdy nepracoval a bol poberateľom dávky v hmotnej

núdzi, čím spôsobili H. E. B.. Bratislava škodu vo výške 11.560,41 €,
5. po vzájomnej dohode obžalovaného a Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom F., G. XXX/XX, ktorej predmetom
bolo získanie úveru pre Q. Q. z H. E. obžalovaný A. B. v presne nezistený deň a nezisteným spôsobom
zabezpečil nepravdivé potvrdenie o výške príjmu Q. Q. v spoločnosti J. K. D.. E., L., kde však táto nikdy
nepracovala a teda nemala ani žiadny príjem, ktoré potvrdenie v presne nezistený deň pred uzavretím

zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX predložil v pobočke H. E. M. D. na ul. F., na základe
ktorého potvrdenia bol Q. Q. schválený a poskytnutý úver vo výške 2.000,- €, ktorú sumu si aj prevzala, z
ktorej vzápätí 920,-€ odovzdala A. B., pričom obžalovaný takto konal aj napriek tomu, že mal vedomosť
o tom, že Q. Q. v skutočnosti v uvedenej spoločnosti nikdy nepracovala a bola poberateľkou dávky v
hmotnej núdzi, čím spôsobili H. E. B.. E. škodu vo výške 3.884,26 €,

6. po vzájomnej dohode obžalovaného a R. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F., G. XXX/XX, ktorej predmetom
bolo získanie úveru pre R. E. z H. E. obžalovaný A. B. v presne nezistený deň a nezisteným spôsobom
zabezpečil nepravdivé potvrdenie o výške príjmu R. E. v spoločnosti J. K. D.. E., L., kde však tento nikdy
nepracoval a teda nemal ani žiadny prgem, ktoré potvrdenie v presne nezistený deň pred uzavretím
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX predložil v pobočke H. E. M. D., na základe ktorého

potvrdenia bol R. E. schválený a poskytnutý úver vo výške 2.000,-€, ktorú sumu si aj prevzal, z ktorej
vzápätí 1.450,-€ odovzdal A. B., pričom obžalovaný takto konal aj napriek tomu, že mal vedomosť o
tom, že R. E. v skutočnosti v uvedenej spoločnosti nikdy nepracoval a bol poberateľom dávky v hmotnej
núdzi, čím spôsobili H. E. B.. E. škodu vo výške 3.835,97 €,
7. po vzájomnej dohode obžalovaného a O. E., nar. X.X.XXXX, bytom F., G. XXX/XX, ktorej predmetom

bolo získanie úveru pre O. E. z H. E. obžalovaný A. B. v presne nezistený deň a nezisteným spôsobom
zabezpečil nepravdivé potvrdenie o výške príjmu O. E. v spoločnosti J. K. D.. E., L., kde však tento nikdy
nepracoval a teda nemal ani žiadny príjem, ktoré potvrdenie v presne nezistený deň pred uzavretím
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX predložil v pobočke H. E. M. D., na základe ktorého
potvrdenia bol O. E. schválený a poskytnutý úver vo výške 2.000,-€, ktorú sumu si aj prevzal, z ktorej

vzápätí presne nezistenú čiastku odovzdal A. B., pričom obžalovaný takto konal aj napriek tomu, že mal
vedomosť o tom, že O. E. v skutočnosti v uvedenej spoločnosti nikdy nepracoval a bol poberateľom
dávky v hmotnej núdzi, čím spôsobili H. E. B.. E. škodu vo výške 3.718,64 €,8. po vzájomnej dohode obžalovaného a S. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F., G. XXX/XX, ktorej predmetom
bolo získanie úveru pre S. T. z H. E. obžalovaný A. B. v presne nezistený deň a nezisteným spôsobom
zabezpečil nepravdivé potvrdenie o výške príjmu S. T. v spoločnosti J. K. D.. E., L., kde však táto nikdy

nepracovala a teda nemala ani žiadny príjem, ktoré potvrdenie v presne nezistený deň pred uzavretím
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX predložil v pobočke H. E. M. D. na ul. F., na základe
ktorého potvrdenia bol S. T. schválený a poskytnutý úver vo výške 2.000.-€, ktorú sumu si aj prevzala, z
ktorej vzápätí 1.500,-€ odovzdala A. B., pričom obžalovaný takto konal aj napriek tomu, že mal vedomosť
o tom, že S. T. v skutočnosti v uvedenej spoločnosti nikdy nepracovala a bola poberateľkou dávky v

hmotnej núdzi, čím spôsobili H. E. B.. E. škodu vo výške 3.896,88 €,
9. po vzájomnej dohode obžalovaného a L. E., nar. X.X.XXXX, bytom F., G. XXX/XX, ktorej predmetom
bolo získanie úveru pre L. E. z H. E. obžalovaný A. B. v presne nezistený deň a nezisteným spôsobom
zabezpečil nepravdivé potvrdenie o výške príjmu L. E. v spoločnosti J. K. D.. E., L., kde však táto nikdy
nepracovala a teda nemala ani žiadny príjem, ktoré potvrdenie v presne nezistený deň pred uzavretím
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX predložil v pobočke H. E. M. D. na ul. F., na základe

ktorého potvrdenia bol L. E. schválený a poskytnutý úver vo výške 2.000,-€, ktorú sumu si aj prevzala, z
ktorej vzápätí 1.400,-€ odovzdala A. B., pričom obžalovaný takto konal aj napriek tomu, že mal vedomosť
o tom, že L. E. v skutočnosti v uvedenej spoločnosti nikdy nepracovala a bola poberateľkou dávky v
hmotnej núdzi, čím takto spôsobil H. E. škodu vo výške 3.962,09 €,
ktorým konaním spôsobili H. E. B.. E. škodu vo výške 46.916,44 € - pričom obžalovaný A. B. takto

konal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp.zn. 4T 29/91 z 26.03.1992 s
právoplatnosťou 04.11.1992 odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa §
9 ods.2. k § 222 ods. 1 a iné Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na trest odňatia slobody v trvaní 2
rokov a 3 mesiacov so zaradením do I.NVS, ktorý vykonal 25.02.1997 a rozsudkom Krajského súdu
Bratislava sp.zn. Z-2-1T 110/94 z 21.10.1997 s právoplatnosťou 14.11.1997 odsúdený za trestný čin

podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.2 k § 250 ods. 1, ods. 4 a iné Trestného zákona č. 140/1961
Zb. na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením do III.NVS, ktorý vykonal 27.06.2001.

Súd I. stupňa uložil obžalovanému podľa § 222 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť
uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák. a s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr.

zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov 7 mesiacov,
na výkon ktorého obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených Q. U. N.. E. B. E. U. B.. E. s ich nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že trestné
konanie pred súdom I. stupňa bolo vedené proti obžalovanému ako proti ušlému, bola výpoveď
obžalovaného podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítaná na hlavnom pojednávaní. Z výpovede obžalovaného
z prípravného konania vyplynulo, že k spáchaniu skutkov sa v celom rozsahu priznal, podrobne popísal

svoje konanie, ako aj to, že od klientov získaval finančné prostriedky za vybavenie úverov. Súd I. stupňa
poukázal na ďalšie vo veci vykonané dôkazy a to na výpoveď svedkyne C. U. (E.), svedkyne L. L. C.,
svedka B. V. a oboznámil všetky listinné dôkazy, ktoré boli zabezpečené tak v prípravnom konaní ako
aj pred súdom I. stupňa.
Vinu obžalovanému mal tak ustálenú predovšetkým vlastnou výpoveďou obžalovaného, v ktorej

podrobne popísal, ako vyhľadal žiadateľov o úver, ako vedel, že neboli v čase podania žiadosti o úver
nikde zamestnaní, ako im zabezpečil falošné potvrdenia o zamestnaní, pritom toto svoje protiprávne
konanie v plnej miere nielen priznal, ale zároveň aj oľutoval. Túto výpoveď mal súd I. stupňa za
podporenú výpoveďami žiadateľov o úvery (svedkov vypočutých v prípravnom konaní ako aj pred súdom
I. stupňa), ako aj listinnými dôkazmi.

Ohľadom trestu poukázal na osobu obžalovaného, odpis z registra trestov, pričom prihliadal na
poľahčujúcu okolnosť a to, že sa k spáchaniu skutkov priznal a ich spáchanie oľutoval a na priťažujúcu
okolnosť,ževminulostibolzatrestnýčinodsúdený.SúdI.stupňazároveňpoukázalnato,žepriukladaní
trestu obžalovanému aplikoval ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia
obžalovaného, pretože odsúdený sa dopustil opätovne spáchaného zločinu a tak zvyšoval dolnú hranicu

zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Za primeraný tak považoval trest odňatia slobody
vo výmere 8 rokov a 7 mesiacov. Súd I. stupňa sa zároveň vysporiadaval aj s možnosťou aplikovania
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., avšak vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa úmyselne vyhýbal
trestnému konaniu jeho pobytom v zahraničí, nemohol postupovať v zmysle uvedeného ustanovenia.Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v posledných desať rokov pred spáchaním skutku nebol vo
výkone trestu odňatia slobody, na výkon uloženého trestu ho súd I. stupňa zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Čo sa týkalo uplatnených nárokov na náhradu škody poškodených spoločností, súd I. stupňa
konštatoval, že k ustáleniu aktuálnej škody, ktorá nebola poškodeným subjektom ešte uhradená, bolo
potrebné ďalšie dokazovanie, čo by bolo nad rámec trestného konania a táto skutočnosť viedla súd I.
stupňa k postupu podľa § 288 ods. 1 Tr. por.

Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním napadol obhajca obžalovaného vzhľadom na
skutočnosť, že išlo o konanie proti ušlému.
Obhajca obžalovaného v písomných dôvodoch podaného odvolania konštatoval, že napadnuté
rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, považoval za nesprávne a nezákonné. Namietal postup
súdu, ktorý konal proti obžalovanému ako proti ušlému, pretože mal za to, že na uvedený postup neboli
splnené podmienky ustanovené v § 358 ods. 1 Tr. por., pretože obžalovaný sa nevyhýbal trestnému

konaniupobytomvcudzineaanisaneskrýval.Vtejtosúvislostiuviedol,žesúduI.stupňaboloajeznáme
miesto pobytu obžalovaného v B., pričom súd I. stupňa svoje opatrenie zo dňa 22.03.2022 žiadnym
spôsobom neodôvodnil, uviedol len, že toho času je pobyt obžalovaného na neznámom mieste, čo však
nezodpovedá skutočnosti, nakoľko súd I. stupňa poznal miesto pobytu obžalovaného, čo vyplýva z listín
zaslaných z B., z ktorého obžalovaného odmietli vydať. Konaním súdu I. stupňa proti obžalovanému ako

proti ušlému bol tak porušený nielen Trestný poriadok ale aj ústavné právo obžalovaného na obhajobu
a spravodlivý proces.
Súd I. stupňa nevyužil možnosti, ktoré mu trestný prostriedok umožňuje v takýchto situáciách, a to napr.
uskutočnenie výsluchu obžalovaného formou videokonferencie. Obžalovaný uvádzal, že osoba L. D.
ho mal nútiť ku konaniu, ktoré sa mu kladie za vinu, pričom tak mal konať z dôvodu strachu o svoj

život a život svojej rodiny. Práve uvedená osoba mala podľa vyjadrenia obžalovaného falšovať listiny.
Obžalovaný mal taktiež uviesť, že osoba B. V. mal na skutku spolupracovať a obžalovaný mal dávať
peniaze práve osobe L. D., ako aj B. V.. Obžalovaný mal uviesť, že keď tieto skutočnosti uviedol na
polícii, tak ho zbili a zo N. odišiel z dôvodu, lebo sa bál o život a zdravie svoje, ako aj svojej rodiny.
Uvedené skutočnosti predniesol aj príslušníkom policajného zboru, avšak títo ich vôbec nevyšetrili.

Na základe týchto skutočností dospel obhajca obžalovaného k záveru, že súd I. stupňa nedostatočne
zistil skutkový stav, pretože nevykonal všetky dôkazy, ktoré vykonať mohol a mal pre objektívne
a správne zistenie skutkového stavu a objasnenie veci. Na základe vykonaných dôkazov prišiel súd I.
stupňa k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne vec posúdil a rozhodol.
V petite podaného odvolania sa obhajca obžalovaného domáhal zrušenia napadnutého rozsudku súdu

I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. a preto navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu obhajcu ušlého obžalovaného sa vyjadrila okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry
Komárno. Vo vyjadrení poukázala na to, že dôvodom odvolania je procesná námietka, že neboli

splnené zákonné podmienky konania proti ušlému, nakoľko súdu I. stupňa bola známa adresa pobytu
obžalovanéhovoM.E.anebolovykonanédokazovanievýsluchomL.D.,ktorýmalušléhoobžalovaného
prinútiť k trestnému činu a B. V., ktorý pri trestnom čine s obžalovaným spolupracoval. Prokurátorka
poukázala na znenie ustanovenia § 358 ods. 1 Tr. por., z ktorého vyplýva, že konanie proti ušlému
možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.

Zákonodarca tak rozlišuje dve možnosti uplatnenia tohto ustanovenia a to jednak v prípade, že sa
trestnému konaniu obvinená osoba vedome vyhýba pobytom v zahraničí a jednak tým, že sa skrýva.
Zo strany obžalovaného ide o prvú formu, keď územie N. Q. opustil s vedomím toho, že je proti nemu
vedené trestné stíhanie pre rozsiahly pokračovací trestný čin, uzatvoril s prokurátorom dohodu o vine
a treste a po vysvetlení, že za krátko bude o návrhu na schválenie dohody rozhodovať súd opustil

územie N. Q.. Prokurátorka poukázala aj na skutočnosť, že súd I. stupňa sa dodatočne podarilo zistiť
adresu obžalovaného vo M. E., na čo vydal na obžalovaného európsky zatýkací rozkaz, pričom konajúce
britské orgány ho odmietli realizovať. Okolnosť, že adresa obžalovaného v cudzine je známa, nevylučuje
záver, že sa trestnému konaniu vyhýba. V prípade, ak by táto adresa nebola známa, išlo by o použitie
druhej alternatívy, teda skrývania sa. Keďže obžalovaný mal vedomosť o svojom trestnom stíhaní,

prebehlo proti nemu štandardné vyšetrovania, osobne uzatvoril s prokurátorom dohodu o vine a treste
a následne opustil územie N. Q., zmenu miesta pobytu orgánu činným v trestnom konaní neoznámil,
mal vedomosť o hroziacom nepodmienečnom treste odňatia slobody, bol informovaný o skutkových
a právnych dôvodoch trestného stíhania vedeného proti nemu, vedome sa konaniu a hroziacemu trestuvyhýba pobytom v zahraničí. Jeho obhajoba v konaní pred súdom I. stupňa bola riadne zabezpečená
ustanoveným obhajcom, pričom súd I. stupňa vyvinul maximálne úsilie na zabezpečenie osobnej účasti
obžalovaného na hlavnom pojednávaní.

Čo sa týkalo odvolaním namietaného rozsahu dokazovania na hlavnom pojednávaní, prokurátorka
poukázala na to, že svedok B. V. bol vypočutý v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní
dňa 18.09.2023 za prítomnosti obhajcu obžalovaného, ktorému bolo umožnené klásť mu otázky.
Ohľadom nevykonania výsluchu osoby L. D. prokurátorka za potrebné považovala uviesť, že obhajca
túto osobu nijako neidentifikoval, jeho výsluch v konaní pred súdom I. stupňa neinicioval a pred

záverompojednávanianenavrholdoplniťdokazovanievtomtosmere.Obžalovanývosvojichvýsluchoch
pred vyšetrovateľom a ani prokurátorom túto osobu a ani údajné nútenie k páchaniu trestnej činnosti
neuviedol. Za vyše desať rokov od spáchania skutkov nepodal na takúto osobu trestné oznámenie.
Osobu L. D. spomenul prvýkrát pred sudcom vo M. E. dňa 22.03.2023.
Prokurátorka navrhla zamietnuť odvolanie obhajcu ušlého obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné.

K vyjadreniu prokurátorky Okresnej prokuratúry Komárno zaslal písomné vyjadrenie obhajca
obžalovaného ušlého, ktorý konštatoval, že s tvrdením prokurátorky uvedeným v jej vyjadrení nemohol
súhlasiť, pretože vo veci, ktorá bola riešená Ústavným súdom Slovenskej republiky ÚS.15/2007 zo dňa
06.06.2007 bolo konané ako proti ušlému proti obžalovanému, ktorého pobyt nebol známy, čo bol rozdiel

s konaním v prejednávanej trestnej veci, v ktorej súd I. stupňa poznal miesto pobytu obžalovaného,
pričom nevykonal všetky možné úkony, ktoré by mohli zabezpečiť práva obžalovaného v danej trestnej
veci. Mal za to, že súd I. stupňa mohol vykonať hlavné pojednávanie s obžalovaným formou telemostu,
čo je bežný spôsobom vykonania hlavného pojednávania v prípade pobytu obžalovaného alebo svedka
v cudzine, čo sa realizuje najmä formou európskeho vyšetrovacieho príkazu. Obžalovaný sa takýmto

spôsobom mohol zúčastniť hlavného pojednávania v cudzine, keďže má obavu o svoj život a zdravie
v prípade návratu na územie N. Q..
Zotrval na svojom návrhu zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátiť tomuto súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Obhajca ušlého obžalovaného navrhol prerušenie trestného stíhania postupom podľa § 228 ods.
2 písm. e/ Tr. por., resp. § 283 ods. 1 Tr. por. Odvolací súd tomuto návrhu nevyhovel, keďže mal
za to, že k takémuto postupu neboli splnené zákonné podmienky. Novela Trestného zákona doposiaľ
nenadobudla účinnosť, nakoľko jej účinnosť bola pozastavená uznesením ústavného súd, a preto nie
je aplikovateľná na žiadne trestné veci. Jej ustanovenia teda nie sú nateraz rozhodujúce vo veci samej

v žiadnej trestnej veci, a preto v tejto situácii nie je možné aplikovať ustanovenie o prerušení trestného
stíhania podľa 228 ods. 2 pís. e/ Tr. por., či obdobné ustanovenia týkajúce sa trestného konania.
Prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 2 písm. e/ Tr. por. v dôsledku uznesenia ústavného súdu
sp. zn. PL.ÚS 3/2024 zo dňa 28.02.2024 by bol postup zjavne v rozpore so zákonom.

Obhajca ušlého obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch podaného
odvolania, ktoré žiadnym spôsobom nedoplnil a v konečnom návrhu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa a vec vrátiť tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Zástupkyňa krajského prokurátora taktiež poukázala na písomné vyjadrenie okresnej prokurátorky.

Uviedla, že v tomto písomnom vyjadrení boli dostatočne vyjadrené všetky skutočnosti k odvolacím
námietkam obžalovaného. V konečnom návrhu navrhla odvolanie obhajcu ušlého obžalovaného
zamietnuť v zmysle § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou

– obhajcom ušlého obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obhajcu ušlého obžalovaného je dôvodné, aj keď z iných
dôvodov, ako sa domáhal.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, oboznámením sa s odvolacími námietkami obhajcu
ušlého obžalovaného a vyjadrením prokurátorky, dospel odvolací súd k záveru, že súd I. stupňa na
hlavnom pojednávaní dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkami obhajcu ušlého obžalovaného, týkajúcich sa konania
v zmysle § 358 Tr. por. V tomto smere rovnako ako prokurátor, aj odvolací súd poukazuje na znenie
ustanovenia § 358 ods. 1 Tr. por., kde zákonodarca rozlišuje dva prípady konania proti ušlému, a to

konania proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine a v druhom prípade proti
tomu, ktorý sa skrýva. Súd I. stupňa vydal dňa 22.03.2022 opatrenie, na základe ktorého bolo vedené
konanie voči obžalovanému ako proti ušlému vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa nachádzal
na neznámom mieste. Hlavné pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 23.03.2022 bolo už vykonané ako
proti ušlému, pričom na tomto hlavnom pojednávaní bolo obhajcovi obžalovaného doručené opatrenie

v zmysle § 360 Tr. por. a § 358 ods. 1 T. por., pričom obhajca obžalovaného uviedol, že v danom
štádiu konania nebude zaujímať žiadne stanovisko a ani po prečítaní výpovede ušlého obžalovaného
sa nevyjadroval. Keďže v priebehu konania pred súdom I. stupňa bolo zistené, že ušlý obžalovaný sa
má nachádzať na území M. E., bol dňa 21.07.2022 vydaný príkaz na zatknutie obžalovaného s tým, že
tento sa mal zdržiavať na neznámom mieste pravdepodobne v Anglicku a následne dňa 22.09.2022 bol
vydaný európsky zatýkací rozkaz. Zo správy Interpolu zo dňa 22.05.2023 vyplynulo, že Britský súd –

Westminster Magistrates Cousr dňa 24.04.2023 zamietol vydanie osoby A. B. z dôvodu, že by to bolo
v rozpore s Human Rights Act 1998. Zo samotného rozhodnutia uvedeného súdu, ktoré bolo súdu I.
stupňa doručené dňa 09.06.2023, vyplynulo, že ušlý obžalovaný bol predmetom vydávacieho konania
už aj v roku 2016. Meno osoby L. D. bolo prvýkrát spomenuté v rozhodnutí uvedeného súdu ako tvrdenie
ušlého obžalovaného, že ho na N. kontaktovala mafiánska skupina vedená L. D., ktorý sa mu vyhrážal,

ako aj jeho manželke a držal zbraň na jeho syna, ktorý mal vtedy tri alebo štyri roky. Syn musel chodiť
k psychológovi. Zároveň mal ušlý obžalovaný uviesť, že ho táto mafiánska skupina mala donútiť spáchať
zločin, ako aj to, že je Q. a na N. trpel. Na základe uvedeného príslušný súd vo M. E. konštatoval, že
síce neexistujú prekážky vydania, ale že by bolo neprimerané nariadiť vydanie ušlého obžalovaného,
keďže bol on a jeho rodina na Slovensku vystavení zneužívaniu, vyhrážkam a diskriminácii ako „U.“,

pričom ich členstvo v tejto komunite malo tvoriť základ ich zlého zaobchádzania.

Odvolací súd po preskúmaní všetkých okolností, ktoré nastolil súd I. stupňa, ako aj obhajca ušlého
obžalovaného, dospel k záveru, že súd I. stupňa mal splnené všetky zákonné podmienky pre postup
v zmysle § 358 ods. 1 Tr. por. Vzhľadom na neúspešnosť všetkých aktivít na zabezpečenie účasti

ušlého obžalovaného na hlavnom pojednávaní a následne vzhľadom na zistený jeho pobyt vo M. E.,
súd I. stupňa správne vydal zatýkací rozkaz, ktorý nebol zo strany M. E. realizovaný vzhľadom na
skutočnosť, že obžalovaného odmietli vydať na územie N. Q.. Využitie telemostu v danom prípade ani
podľa názoru odvolacieho súdu neprichádzalo do úvahy, avšak v prípade ušlého obžalovaného boli
splnené podmienky tak na spravodlivý proces, ako aj zabezpečené právo obhajoby tým, že ušlému

obžalovanému bol ustanovený obhajca, ktorému prináležali všetky práva, ktoré vyplývajú obžalovanému
z Trestného poriadku.

Čo sa týka skutkových a právnych záverov, tu odvolací súd poukazuje na zákonné, rozsiahle
a dostatočné vykonanie hlavného pojednávania pred súdom I. stupňa. Súd I. stupňa na hlavnom

pojednávaní prečítal výpoveď ušlého obžalovaného, pričom ako vyplýva z tejto výpovede, obžalovaný
sa k spáchaniu všetkých skutkov v celom rozsahu priznal, podrobne opísal, ako vyhľadával žiadateľov
o úver, ktorí nespĺňali podmienky na poskytnutie úverov, ako im zabezpečoval nepravdivé potvrdenia
o ich zamestnaní, ako aj o výške ich príjmu, pričom ako vyplýva z jeho výpovede, za zabezpečenie
týchto podkladov získaval finančné prostriedky. Na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedkov C. U. a B.

V., ako aj osoby, pre ktoré ušlý obžalovaný vybavoval všetky záležitosti ohľadne úveru, pričom potvrdili
všetky skutočnosti, ktoré vyplývali z výpovede ušlého obžalovaného z prípravného konania. Na hlavnom
pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa L. L. C., ktorá bola splnomocnená zastupovať H. E., B., pričom
podrobne opísala, ako žiadatelia o úver predkladali podklady, akým spôsobom im boli zmluvy o úver
uzatvorené, aké čiastky boli jednotlivým klientom poskytnuté, koľko uvedení klienti z úverov zaplatili,

pričom opísala aj jednotlivé škody, ktoré pri úverových zmluvách vznikli.
Súd I. stupňa poukázal aj na skutočnosť, že priami žiadatelia o úvery na základe falošných potvrdení
boli právoplatne odsúdení v osobitných konaniach vedených na Okresnom súde Komárno.
Vinu obžalovaného tak mal za ustálenú aj odvolací súd, ako aj za správnu považoval právnu kvalifikáciu
konania obžalovaného ako pokračovací zločin úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k §

222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., pretože obžalovaný spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho
uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a splácanie úveru a tak mu spôsobil
značnú škodu. Ani odvolací súd nedospel k záveru, že v prípade ušlého obžalovaného bolo potrebné
doplniť dokazovanie, a to opätovným výsluchom svedka B. V. a výsluchom osoby L. D.. Skutočnosti,ktoréuvádzalobhajcaušléhoobžalovaného,nevyplývazospisovéhomateriálu,tedažesvedokB.V.mal
na skutku spolupracovať a že ušlý obžalovaný mal byť k uvedenému konaniu nútený osobou L. D.. Dané
skutočnosti namietal obhajca ušlého obžalovaného len v písomných dôvodoch podaného odvolania,

pričom odvolací súd mal vykonané dokazovanie pred súdom I. stupňa za dostatočné a zákonné. Svedok
B. V. bol pred súdom I. stupňa vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 18.09.2023. Bol riadne poučený
podľa svojho procesného postavenia. V rámci výpovede uviedol, že v danom čase pracoval v banke, kde
poskytovalirôzneveciklientom.Ušlýobžalovanýchodilknemuanosilmuklientov,čomubolrád,pretože
z klientov mal provízie. Z danej výpovede však nevyplynulo, že tieto provízie mal mať od obžalovaného,

ale ako provízie od zamestnávateľa za uzatvorenie zmluvy. V rámci danej výpovede obhajca ušlého
obžalovaného nekládol uvedenému svedkovi žiadne doplňujúce otázky a na dopyt súdu I. stupňa, či má
návrhy na doplnenie dokazovania uviedol, že nie. Aj v rámci záverečnej reči rozhodnutie o vine ponechal
na úvahe súdu a domáhal sa len mimoriadneho zníženia trestu vzhľadom na odstup času.

Odvolací súd sa však nestotožnil s výrokom o treste tak, ako ho uviedol súd I. stupňa v napadnutom

rozsudku. V skutku napadnutého rozsudku bolo obžalovanému dávané za vinu, že konal napriek tomu,
že bol rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 4T/29/91 zo dňa 26.03.1992 odsúdený za trestný
čin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 222 ods. 1 a iné Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 3 mesiacov so zaradením do I.NVS,
ktorý vykonal dňa 25.02.1997 a rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. Z-2-1T 110/94 zo dňa

21.10.1997 odsúdený za trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1,
ods. 4 a iné Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením
do III.NVS, ktorý vykonal dňa 27.06.2001. Súd I. stupňa obžalovanému ukladal trest odňatia slobody
s prihliadnutím aj na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák. a postupom podľa § 38
ods. 5 Tr. zák. Odvolací súd poukazuje na odpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný má

síce šesť záznamov, avšak prihliadať je možné len na odsúdenia, ktoré tvoria súčasť skutku. Vzhľadom
na tú skutočnosť nebolo možné prihliadať na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák. Keďže pri
osobe obžalovaného bola tak zistená len poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. l/ Tr. zák., bolo
potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu pri § 222 ods. 4 Tr. zák. (5 rokov až 12 rokov)
najprv postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. a tak znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej

sadzby o jednu tretinu (5 rokov až 9 rokov 8 mesiacov) a až následne túto sadzbu upraviť aj v zmysle §
38 ods. 5 Tr. zák., a to zvýšiť dolnú hranicu o jednu polovicu. Takto bolo potrebné ukladať obžalovanému
trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe vo výmere 7 rokov 3 mesiace až 9 rokov 8 mesiacov.
Pri osobe obžalovaného odvolací súd dospel k záveru, že je postačujúce uloženie trestu odňatia slobody
na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby.

Súd I. stupňa sa zaoberal skúmaním splnenia podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39
Tr. zák., avšak nezistil splnenie žiadnej z podmienok tak uvedených. Aj odvolací súd skúmal možnosť
zníženia trestu ušlému obžalovanému v zmysle uvedeného ustanovenia avšak nevzhliadol ani okolnosti
prípadu ani pomery páchateľa, ktoré by viedli k danému postupu.

Čo sa týkalo zaradenia ušlého obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, odvolací súd
dospel k rovnakému záveru ako súd I. stupňa a postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ušlého
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu
pre iný úmyselný trestný čin.

Dané skutočnosti viedli odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku súdu I. stupňa vo výroku o treste
a keďže boli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby odvolací súd mohol rozhodnúť sám, tento
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Výrok o náhrade škody zo strany obhajcu ušlého obžalovaného nebol ani namietaný, avšak súd I. stupňa
správne postupoval podľa § 288 ods. 1 Tr. por. a poškodené spoločnosti, ktoré boli nástupcom veriteľa
H. E. B.. E.. Aj odvolací súd bol toho názoru, že by bolo potrebné doplnenie dokazovania na upresnenie
už zaplatených súm jednotlivými žiadateľmi o úver, čo by predĺžilo adhézne konanie v rámci trestného
konania.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.