Rozsudok – Život a zdravie – Iné práva… ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 28, 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8T/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524010214
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8524010214.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom Mgr. Vladimírom Gurkom na hlavnom pojednávaní dňa

28.10.2024 v Starej Ľubovni v trestnej veci obž. A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona
a na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., D. E. F., trvale bytom C. XXX, D. E. F., t.č. v ÚVV a ÚVTOS
Prešov,

j e v i n n ý , ž e

1. dňa 11.05.2024 v čase okolo 9:30 hod. na dvore rodinného domu so súpisným číslom XXX v D.
C., D. E. F., po predchádzajúcej slovnej výmene názorov so svojou manželkou poškodenou G. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D. E. F., zobral do oboch rúk kovovú tyč o dĺžke cca 110 cm, túto tyč
dvihol nad svoju hlavu a takto s ňou šiel rýchlym krokom k poškodenej, pričom na ňu kričal, že ju zabije,
na čo poškodená sa otočila a utekala sa schovať do kotolne v rodinnom dome so súpisným číslom XXX,
čím týmto svojím konaním vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

2. dňa 11.05.2024 v čase okolo 12.00 hod. pri chate nachádzajúcej sa vo vzdialenosti približne 100
metrov za rodinným domom so súpisným číslom XXX v D. C., D. E. F., fyzicky napadol poškodeného
H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D. E. F., a to tak, že ho najprv chytil oboma rukami za
tričko v oblasti hrude, čomu sa poškodený bránil tak, že ho od seba odsotil, avšak obžalovaný následne
zobral zo zeme do ruky drevený konár o hrúbke asi 0,10 m a dĺžke asi 1,5 m, ktorým poškodeného
udrel do oblasti tváre a nosa, pričom kričal, že ho tu teraz zabije a taktiež, že či ho má udrieť ešte raz, k
čomu však neprišlo, nakoľko poškodený udrel lopatou obžalovaného do zadnej časti chrbta, čím týmto

svojím konaním vzbudil u poškodeného dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a zároveň poškodenému
spôsobil ľahké poranenie, a to tržno-zmliaždenú ranu krídla nosa vpravo prenikajúcu do nosovej dutiny a
malú tržno-zmliaždenú ranu hornej pery v strede, následkom čoho mal poškodený H. E. sťažený obvyklý
spôsob svojho života od 11.05.2024 do 27.05.2024,

t e d a

v bode 1. obžaloby
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal so
zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,

v bode 2. obžaloby
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal so
zbraňou,

inému úmyselne ublížil na zdraví,č í m s p á c h a l

v bode 1. obžaloby

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona,

v bode 2. obžaloby
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na

§ 138 písm. a/ Trestného zákona,
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, za použitia 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného

zákona, pri nezistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a zistení priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody na 9 /deväť/ mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia

slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovi podal na obžalovaného A. B. obžalobu pre skutky,
ako sú uvedené v obžalobe a ktoré boli právne kvalifikované pri skutku č. 1 ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. a/ Trestného zákona a na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a pri skutku č. 2 ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a/ Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

2. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že trestné stíhanie pre skutok č. 1 v obžalobe bolo začaté a obvinenie

vznesené uznesením povereného príslušníka PZ, OO PZ Podolínec ČVS: ORP-124/PD-SL-2024 zo
dňa 12.5.2024 a po vzatí obžalovaného do väzby sa konanie viedlo na OR PZ Stará Ľubovňa, Odbor
kriminálnej polície pod ČVS: ORP-91/1-VYS-SL-2024 a že trestné stíhanie pre skutok č. 2 v obžalobe
bolo začaté uznesením povereného príslušníka PZ, OO PZ Podolínec ČVS: ORP-125/PD-SL-2024 zo
dňa 13.5.2024 a obvinenie bolo vznesené uznesením vyšetrovateľa PZ, OR PZ, Odboru kriminálnej

polície Stará Ľubovňa pod ČVS: ORP-93/1-VYS-SL-2024 zo dňa 19.6.2024. Uznesením vyšetrovateľa
PZ ČVS: ORP-91/1-VYS-SL-2024 zo dňa 2.7.2024 boli následne uvedené trestné veci spojené na
spoločné konanie, ktoré bolo vedené pod ČVS: ORP-91/1-VYS-SL-2024.

3. Súd po vykonanom dokazovaní, a to výsluchom obžalovaného, prehratím výsluchu poškodenej G. B.

z prípravného konania, výsluchom svedka poškodeného H. E., svedkyne H. E., znaleckými posudkami
vyhotovenými pre toto konanie, a to znalkyne MUDr. Kornélie Fabišíkovej č. 161/2024 a MUDr. Zdenka
Holešovského č. 30/2024, listinnými dôkazmi v zmysle obžaloby, ako vyplývajú zo zápisníc o hlavných
pojednávaniach vrátane prečítania 2 znaleckých posudkov MUDr. Kornélie Fabišíkovej č. 299/2023 a
PhDr. Kataríny Petrovej č. 35/2023 zabezpečených z predošlého trestného konania vedeného proti

obžalovanému, lustráciami v databáze súdov, v GP SR, v odpise z registra trestov, v registri priestupkov
a v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, dospel k nasledovným zisteniam:

4. Obžalovaný v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Následne popísal
priebeh udalostí dňa 11.5.2024 tak vo vzťahu k manželke, ako aj vo vzťahu k zaťovi. Priznal, že v daný

deň bol na dvore rodinného domu, kde nastal konflikt medzi ním a manželkou ohľadne husí, ktoré si
manželka kúpila a ktoré púšťala na jeho pozemok, kde mal 2 barany. Niekoľko krát (v priebehu konania
menil tento počet) tieto husi vyhnal z jeho pozemku a pri poslednom vyhnaní povedal manželke, že ešte
raz pustí husi na jeho pozemok, tak tie husi pozabíja, ale žiadnej neublížil. Tiež priznal, že mal v ruke
železnú tyč, ktorá podopierala plech opretý o garáž, s ktorou sa pri chôdzi po dvore podopieral, keď

išiel od garáže k vrátkam, ktorými sa na ich dvore dá dostať k zvieratám, ale poprel, že by sa s toutotyčou manželke vyhrážal zabitím. Ďalej uviedol, že manželka sedela v zadnom vchode do ich rodinného
domu po celú dobu, kedy bol na dvore, pričom nie je pravdou, že by utekala do domu, celý čas tam
sedela. Takisto poprel, že by k manželke išiel s touto tyčou. Vo vzťahu k incidentu so zaťom uviedol,

že videl, ako žena sa rozpráva so zaťom a ona odišla od neho a on sadol na štvorkolku a prišiel ku
nemu na chatu, vzadu mal vozík za štvorkolkou, prvé čo zobral lopatu a prišiel k nemu a nič len „babka,
babka“ (takto volá manželku obžalovaného) a len ju obhajoval a pýtal sa, že prečo robí babke nazlosť.
Obžalovaný ďalej uviedol, že zobral vŕbovú palicu, ktorá mohla mať priemer tak 3-4 cm a dĺžku možno
3 m a chcel zaťa odsunúť, aby išiel preč a zať ako pohol rukou, tak mu išla palica do nosa. Obžalovaný

videl, že zaťovi na nose vyšla trochu krv, ale to si pretrel rukou, kde na prste mal trochu krvi. Zať ho udrel
2x lopatou po krížoch, až spadol. Poprel, že by napadnutiu palicou predchádzalo nejaké napadnutie,
nebolo tam žiadne chytanie za oblečenie a podobne. Po incidente zať sadol na štvorkolku, išiel trošku
vyššie, kde sa otočil a potom išiel domov. Obžalovaný ostal na chate. Obžalovaný videl, ako jeho žena
ide domov k zaťovi a potom zavolali na políciu. Zať prišiel na jeho pozemok, nie obžalovaný na zaťov.
So zaťom nemal zlý vzťah, nemal s ním žiadne také nezhody.

5. Svedkyňa poškodená G. B. (manželka obžalovaného, dcéra svedkyne H. E. a svokra H. E.) pri svojom
výsluchu po vznesení obvinenia ohľadne skutku č. 1 dňa 12.5.2024 uviedla, že obžalovaný kúpil dve
ovečky a ona husi, ktoré pustila sa pásť k ovciam, pričom obžalovaný ich vyhnal, ona ich tam vohnala
opäť, na čo ich znovu vyhnal a povedal, že ak ich tam ešte raz dá, zabije ich, na čo mu uviedla, že hej,

len by všetko zabíjal a že či zabudol aké má podmienky uložené, že nemá čo robiť na dvore a prechádza
sa tam od rána od piatej do pol siedmej večer. Vtedy obžalovaný vzal železný kôl, ktorý bol opretý pri
garáži a letel ku nej s tým, že zaraz ju zabije a že pôjde na Oravu. Bolo to na 5 až 6 metrov, pričom
keď kôl chytil, čakala, že ho položí naspäť, ale on sa rezkým krokom pobral k nej. Keď videla, ako bol
na dva tri metre od nej, tak chytro otvorila dvere a vbehla do zadného vchodu a zavrela dvere a s tým,

že ak by išiel za ňou, tak vyjde predným vchodom do domu. Obžalovaný však ďalej nešiel a ani ona
von; kôl bol potom položený tam odkiaľ ho vzal. Ona ostala v izbe a obžalovaný išiel na chatu a potom
chodil pozerať domov, či nedala husi späť. Uviedla, že sa obžalovaného bojí, lebo to nie je prvýkrát,
stále jej vraví, že ju zabije, pričom poukázala na incident z júla 2023 a na to, že obžalovaný bol vo väzbe,
pričom po prepustení z nej bol tri mesiace v Spišskej Starej Vsi a teraz je mesiac v Haligovciach, kde sa

vrátil 9.4.2024. Poukázala tiež na to, že obžalovaný sa k nej nesmie priblížiť na päť metrov a má zákaz
zdržiavaťsavblízkostijejobydlia,čoporušuje,nonehlásilaho,leboničjejnerobil.Uviedla,žeoincidente
povedala zaťovi, ktorý povedal, že sa s obžalovaným porozpráva, keď dokosí a keď pôjde vyviezť trávu.
Zaťovi povedala, že nech s tým dá pokoj, lebo zase len bude peklo. Následne uviedla, čo jej povedal
zať o jeho incidente s obžalovaným v daný deň. Zaťa pri chate už čakal obžalovaný a zastavoval ho.

Popísala, ako sa rozprávali o tom, kde má zať vysypovať trávu podľa pokynov obžalovaného a potom sa
zať opýtal obžalovaného, že čo robil s poškodenou, že ju napadol železným kolom. Obžalovaný povedal
zaťovi, že čo je jeho do toho, na čo mu zať pripomenul jeho zákazy a obmedzenia. Obžalovaný následne
na to skočil do zaťa, chytil ho za oblečenie, zať na to chytil obžalovaného a odsotil ho. Obžalovaný
padol na jedno koleno a zobral kolík a udrel ho tváre. Zať toto nečakal, predpokladal, že sa obžalovaný

zaženie a buď ho bude chcieť udrieť po nohách alebo po krížoch a ten kolík chytí alebo nastaví ruku
a zadrží ho. Keď prišla pozrieť k zaťovi a dcére, čo sa stalo, tak zať bol celý zakrvavený na tvári, na
tričku a potom volali políciu. Poukazovala na to, že obžalovaný je strašný nervák a je agresívny, keď
mu niečo nie po vôli alebo sa nespraví, ako si on predstavuje, tak je zle. Uviedla tiež, že sa ho bojí a aj
pri tomto incidente mala strach.

6. Svedok poškodený H. E. (zať obžalovaného a poškodenej G. B. a manžel H. E.) na hlavnom
pojednávaní uviedol, že 11.5. prišla tak okolo 9.30 hod. ku nemu svokra. Povedala, že svokor (t.j.
obžalovaný) ju začal zase naháňať so železným kolom, že ona utiekla pred ním do pivnice, ale že on za
ňou nešiel, že čakala, keby náhodou vošiel, tak prednými dverami utečie buď ku nemu alebo ku synovi.

Uvedené nevidel, lebo tam nebol, vie to od svokry. On jej na to povedal, že keď stretne svokra, tak sa
ho na to opýta, že čo to zas vystrája. Potom dokosil dvor a asi po 2 hodinách, išiel vyviezť trávu do lesa
tam, kde má svokor chatku, a to na štvorkolke. Svokor ako išiel hore, tak ho zastavil a hovoril mu, že
má sypať trávu tam, kde mu asi 2 týždne predtým povedal, s čím svedok nesúhlasil. Potom svokrovi
svedok povedal, či mu už zase niet rady, že prečo naháňa babku (t.j. poškodenú – pozn. súdu) s kolom,

keď dobre vie, že je v podmienke. V tom sa svokor rozčúlil, skočil do svedka, že čo do toho stará. Chytil
svedka za tričko, ale svedok ho odsotil. Svokor padol na zem a bol tam nejaký konár, možno 1,5 m dlhý.
On ho zobral, čo nečakal a trafil ho rovno do tváre. Pohyb svokra s konárom smeroval zdola nahor.
A potom povedal, že „teraz če zabije“. Svedok mu na to povedal, že „čo ste to urobil“, pretože cítil, že mutečie krv. Svokor mu na to povedal, že „čo je ti málo, mám ti ešte jednu šupnúť?“. Bol tam vozík a na ňom
lopata, tak ju svedok zobral a udrel obžalovaného s lopatou niekde po krížoch, alebo niekde zo zadu,
lebo som sa bál, že skutočne ho udrie ešte raz. Potom nasadol na štvorkolku a išiel naspäť, ani trávu

nevysypal. Keď prišiel domov, manželka volala na políciu, po príchode polície ho ošetrila okoloidúca
záchranka, pričom potom išiel na urgent do Starej Ľubovne, ale nakoniec šiť ranu išiel až do Popradu,
lebo bola hlboká. Na kladené otázky ďalej ku vzťahu obžalovaného s poškodenou G. B. po prepustení
obžalovaného z väzby na slobodu v predchádzajúcej trestnej veci uviedol, že svokor bežne chodil na
dvor rodinného domu, kde poškodená bývala, bol aj v dome, ale poškodená mu hovorila, že keď jej

obžalovaný nič nerobí, tak to nehlásila. Svokra si kúpila húsatká, svokor 2 barany, svokra dala húsatká
do takej ohrady a svokor jej ich vyhnal, že tam sa budú pásť barany. A že keď ešte raz tam dá húsatá,
tak ich pozabíja. Potom svokra povedala svokrovi, že „ty dobre vieš, že si v podmienke a nemáš čo
tu robiť“. Vtedy sa rozčúlil a zobral ten železný kôl, ktorý bol vysoký možno 1 m, možno trošku vyšší.
Svokra svedkovi hovorila, že svokor hovoril, že „zabijem ťa, zabijem ťa“, čo on rozprával často, keď sa
rozčúlil. So svokrom nemal za 32 rokov, od kedy sa priženil, nejaký konflikt. Keď svokra prišla k nim,

bola vystrašená. Popísal aj okolnosti jednej návštevy obžalovaného u psychiatra. K zraneniam, ktoré
utrpel uviedol, že mal rozťatú hornú peru na pravej strane a nos na pravej strane, kde mal asi 3 cm ranu.
Doktorka mu povedala, že keby sa ten konár nezastavil na očnej kosti, tak mohol prísť o oko. Na ošetrení
bol celkovo asi 6x, pokiaľ mu nevybrali stehy. Chodil do Popradu, práceneschopný bol 15 dní. K vzťahu
obžalovaného s ostatnými členmi rodiny uviedol, že obžalovaný sa s jeho bratmi nerozpráva vôbec,

ani so synmi, ani s nevestami, celkove je to zlé. Po oboznámení svedka poškodeného s výpoveďou
obžalovaného svedok poprel, že by ho svokor nejako vyháňal.

7. Svedkyňa H. E. (dcéra obžalovaného a poškodenej G. B. a manželka svedka poškodeného H. E.)
na hlavnom pojednávaní uviedla, že ráno bola s dcérou v Poľsku na nákupoch. Domov prišli tak pred

10.00 hod. Manžel strážil vnúčatá. O 10.30 hod. sa rozišli, dcéra išla domov. V tom prišla mama, chcela
vedieť, čo kúpili a potom im mama povedala, že čo sa stalo, aký mala ráno incident s otcom, že mama
pustila husi do záhrady a oco tam dal jahňatá, že oco jej tie husi vyhnal a povedal jej, že ich tam nebude
znova zatvárať, ale mama ich tam znova zatvorila. Tak ich oco vyhnal a povedal, že ešte raz, tak ich
pozabíja. Na to mu mama povedal, že „ty vieš, že sa nemáš približovať na dvor k domu, kde bývam“.

Toto oca rozčúlilo, zobral taký železný kôl, ktorý tam bol a utekal k nej. Keď mama videla, že je zlostný,
tak vošla do domu cez zadný vchod s tým, že keby išiel za ňou, tak po chodbách prejde a vyjde predným
vchodom a pôjde k niektorému z detí, keďže všetci bývajú vedľa seba. Ale otec už potom nešiel za
mamou a tým sa to skončilo. Toto im mama povedala na dvore a oni jej povedali, že keď otca stretnú,
tak mu dohovoria. S tým sa rozišli, svedkyňa išla sadiť kvety a jej manžel išiel kosiť trávu. Asi okolo

12.30 hod. jej manžel dokosil a išiel vyviezť trávu pod les, kde ju stále vyvážajú. Manžel jej hovoril, že
ho otec zastavil a hovoril mu, že prečo sype trávu tam a nie na miesto, kde mu otec ukázal asi pred 2
týždňami, že ju tam má sypať. Potom manžel ocovi hovoril, že čo vystrájal s babkou, lebo on tak volá jej
mamu. Potom ešte manžel ocovi hovoril, že „viete o tom, že máte zákaz chodiť k mame na dvor“. Otec
mu povedal, že „ty sa do toho nestaraj“, chytil ho za tričko v hornej časti hrude. Manžel keď videl, že

otec je zlostný, tak ho chytil za jeho ruky a odhodil ho od seba. Otec podľa toho, čo jej manžel hovoril,
spadol akoby na koleno alebo do podrepu. Bola tam nejaká palica, otec ju zobral a zospodu smerom
hore ho udrel, pričom manžel jej hovoril, že predpokladal, že ak by ho chcel otec udrieť, tak sa postaví
a bude ho chcieť udrieť pohybom zhora, ale nečakal, že otec s tou palicou urobí pohyb s palicou zdola
nahor. Manžel jej hovoril, že potom ocovi povedal, že „čo ste mi to urobili“ a otec manželovi povedal,

či chce, aby ho udrel ešte raz a že sa mu vyhrážal, že ho zabije. Manžel na to zobral lopatu a udrel
ho v oblasti krížov alebo niekde zozadu. Na to otec zjojkol a povedal, že ho to bolí, na čo mu manžel
povedal, že či si myslí, že jeho to nebolí, ako ho udrel. Toto nevidela, ale bola na balkóne, tak počula,
ako tá štvorkolka išla, potom zastavila, pričom si myslela, že manžel vysypuje trávu a potom po asi 5
až 10 minútach sa manžel prudko na štvorkolke otočil a prišiel domov. Ako išiel po ceste, tak z balkóna

videla, že má skrvavenú tvár. Myslela si, že pri tom, ako sa prudko otočil, že spadol a že si rozbil tvár.
Keď prišiel na dvor, zišla dole z balkóna a pýtala sa ho, že čo robil a on jej povedal, že to nie on, ale
dedo a že by volala policajtov. Na kladené otázky uviedla, že mama im incident s obžalovaným hovorila
normálne, nebola ani rozčúlená, ani neplakala. Ale svedkyňa vie, že mama sa otca bojí. Pri tom incidente
otec mame hovoril niečo v tom zmysle, že ak ešte raz pustí tie husi, tak zabije aj husi, aj ju. Železný

kôl, ktorý otec zobral do ruky, sa kedysi používal na vyhlbovanie dier do zeme, keď sa sušilo seno a je
vysoký asi 1 m až 1,10 m a váži možno 2-4 kg. Na jednej strane je užší, potom sa rozširuje a na konci je
zakončený takým tupým špicom. Kôl bol zvyčajne opretý o garáž, ktorú majú na dvore rodičia. K povahe
otca a jeho vzťahom k najbližším príbuzným uviedla, že otec bol vždy taký, že ako povedal, tak muselobyť. Ako deti ich nikdy nebil, ale rešpekt mali. Keď všetkých 5 detí odišlo z domu, ostali tam už iba otec
a mama. S dvoma bratmi sa otec vôbec nerozpráva, preto mama najčastejšie chodila ku nej ako za
dcérou a keď bol nejaký problém, tak svedkyňa volala so sestrami, ktoré bývajú v Kežmarku a v Lesnici

a keď bolo treba niečo riešiť, tak prišli v nedeľu k rodičom a dohovárali otcovi. K zraneniam a ošetreniam
manžela uviedla, že bol ošetrený až v Poprade na ORL, Ľubovňa ho odmietla, že je to hlboké. Ošetrili ho
v sobotu, potom bol na preväz v pondelok, v stredu a potom asi na ďalší pondelok, celkovo tam bol 5x.
Mal to spuchnuté, mal to previazané a povedali mu, že musí to mať v suchom a čistom. Keďže manžel
v práci napr. aj frézuje dvere, čiže je tam prašno, tak ostal doma. On keď išiel do Popradu na preväz, tak

išiel ráno a prišiel aj na obed alebo poobede, tak ani nemal kedy ísť do práce. Obmedzený v obvyklom
spôsobe života nebol, ale ťažko sa mu fúkal nos, keďže sa mu tam robil aj nejaký hnis a toto mu čistili.
Jej manžel s jej otcom nikdy nemal problém, v daný deň došlo ku skutku č. 2 zrejme zhodou okolností.

8. Z posudku znalkyne MUDr. Kornélie Fabišíkovej č. 161/2024 vyplýva, že obžalovaný trpí duševnou
poruchou, jedná sa o Nešpecifikovanú organickú poruchu osobnosti a správania zavinenú chorobou,

poškodením a dysfunkciou mozgu (dgn. F 07.9 podľa MKCH 10, organický psychosyndróm podľa
staršej nomenklatúry), pričom ide o trvalú a nevyliečiteľnú duševnú chorobu s pozvoľnou progresiou
u premorbídne akcentovanej emočne nestabilnej poruchy osobnosti. Rozpoznávacia schopnosť
obžalovaného bola podľa znalkyne mierne nepodstatne znížená. Jeho ovládacia schopnosť bola v čase
skutku zmenšená podstatne na báze organických zmien mozgu a zvýšenej pohotovosti k impulzivite,

agresivite a instabilite. Znalkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný sa nepodrobuje súdom nariedenému
ochrannému psychiatrickému liečeniu u MUDr. Skokana (čo overila u menovaného lekára). V posudku
menovanej znalkyne č. 299/2023, ktorý menovaná znalkyňa podávala v trestnej veci vedenej proti
obžalovanému pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby (t.j. predchádzajúce trestné stíhanie
obžalovaného) znalkyňa ešte uviedla aj to, že u obžalovaného nezistila výskyt žiadneho duševného

ochorenia v zmysle psychózy, no zistené organické zmeny CNS ovplyvňujú najmä osobnostnú stránku
obžalovaného v smere zvýšenej pohotovosti k explozivite a impulzivite.

9. Znalec MUDr. Zdenek Holešovský v posudku č. 30/2024 popísal utrpené zranenia H. E. pri
incidente z 11.5.2024 tak, ako sa uvádzajú v skutkovej vete obžaloby pri skutku č. 2 s tým, že tržno-

zmliaždená rana krídla nosa vpravo prenikajúca do nosovej dutiny je poranenie ľahké s dobou liečenia
a práceneschopnosťou v priemere 7-14 dní a malá tržno-zmliaždená rana hornej pery v strede je
poranenie ľahké s dobou liečenia priemere 3-6 dní. Znalec výslovne potvrdil v danom posudku, že k
vzniku uvedených zranení mohlo dôjsť po jednom údere dreveným konárom silou strednej intenzity do
oblasti nosa a hornej pery. Zároveň znalec popísal ošetrenia a kontroly, ktoré menovaný poškodený

absolvoval na ORL ambulancii nemocnice Poprad, a to v dňoch 11.5.2024, 13.5.2024, 15.5.2024,
20.5.2024, 23.5.2024 a 27.5.2024. Práceneschopným bol preto (podľa vyjadrenia poškodeného), že mu
bolo doporučené, že má byť v čistom a v suchu a má sa chrániť pred vlhkým a prašným prostredím.
Hygienické návyky mal poškodený obmedzené po dobu cca 14 dní, vzhľadom na poranenie vo viditeľnej
tvárovej oblasti bol čiastočne obmedzený v spoločenskom styku. Pre opuch nosa mal sťažené dýchanie

po dobu 4-5 dní.

10. Orgánmi činnými v trestnom konaní bol zabezpečený aj znalecký posudok znalkyne z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých PhDr. Kataríny Petrovej č. 35/2023,
ktorý menovaná znalkyňa podávala v trestnej veci vedenej proti obžalovanému pre zločin týrania

blízkej osoby a zverenej osoby, ktorý bol vypracovaný k 22.9.2023. V tomto posudku znalkyňa
okrem iného konštatovala, že osobnosť obžalovaného vykazuje intaktné myslenie bez formálnych
porúch, avšak obsahovo natoľko stereotypné až perseverované, že je potrebné ho vyhodnotiť ako
suspektujúce znaky organických zmien centrálnej nervovej sústavy (ďalej tiež iba „CNS“). Jeho
myslenie nesie znaky obsahovej stereotypie, celkovej chudobnosti a rigidity, s nižšou úrovňou

kognitívneho fungovania, pričom i kognitívna výkonnosť suspektuje incipientné znaky organických
zmien CNS. Jeho osobnosť má deficit vnútorných zdrojov pre zvládanie záťaže, v rámci sociálnej
adaptability sa obžalovaný preukazuje ako neprispôsobivý, konfliktný, nadmerne zosobňujúci reakcie
okolia. Neodkloniteľnosť postojov a negatívnych presvedčení o druhých ľuďoch vytvára podozrenie
na patologickú vzťahovačnosť až paranoiditu s preokupovaním vnímania a myslenia týmto spôsobom

a až patognomickou pohotovosťou k prežívaniu reakcií druhých ako krivdy, útoku, nespravodlivosti, čo
spätne provokuje jeho agresivitu podmienenú afektívnou dysreguláciou akcentovanou pravdepodobne
organickými zmenami osobnosti až premorbídne emočne labilnej, impulzívnej. U obžalovaného je
v popredí deficit sebakritiky, obmedzená schopnosť sebareflexie, tendencie prezentovať sa výlučnesociálne žiadúco. Obviňuje svoje okolie, nie je schopný korekcie postojov a reakcií, vo vzťahu
k čomu znalkyňa predpokladala, že v prípade obžalovaného už ide o presah organických zmien
do jeho osobnostnej výbavy. Navyše jeho seniorský vek už akékoľvek zmeny vzorcov správania

alebo osobnostné zmeny priaznivého charakteru vylučuje; CNS je pod vplyvom involučných zmien
a determinuje prirodzený úbytok percepčno kognitívnych schopností, myslenie sa stáva rigidné, s malou
otvorenosťou voči zmenám a akcentované osobnostné rysy obžalovaného sa pod vplyvom involučných
zmien vo väčšine ešte viac zvýrazňujú, keďže vo všeobecnosti racionálna kontrola v seniorskom veku
pod vplyvom prirodzenej deteriorácie kognitívnych funkcií klesá. Vo vzťahu k správnemu vnímaniu,

zapamätaniu si a reprodukovaniu prežitých udalostí znalkyňa uviedla, že z psychologického hľadiska
vníma obžalovaný udalosti nadmerne zosobnene, vzťahovačne až paranoidne. Všeobecnú aj špecifickú
vierohodnosť obvineného znalkyňa hodnotila ako nízku, a to vzhľadom na celkovú nekritickosť, nízku
až deficitnú mieru sebareflexie, senzitívnu vzťahovačnosť s nadmerným zosobňovaním. Obžalovaný
skutočnosti, ktoré prežil, spracováva tendenčne, cez prizmu svojich mentálnych a osobnostných
predispozícií, ktoré sú popísané v tomto posudku. Pravdepodobná prognóza resocializácie sa t.č. javí

ako nepriaznivá, keďže obžalovaný na svoje vnímanie, spracovávanie udalostí a správanie nenahliada
ako neprimerané, ale odôvodňuje ho svojou oprávnenosťou, vrátane paranoidného nastavenia
a s nedôverou a podozrievavosťou.

11. Z predložených lekárskych správ od poškodeného mal súd preukázané jeho ošetrenia a zranenia,

ktoré utrpel a ktoré už boli popísané aj v znaleckom posudku MUDr. Holešovského a zo zápisnice
o prehliadke tela a vydaných fotografií mal súd preukázané aj miesto zranenia poškodeného H. E.
a vzhľad tohto zranenia.

12. Súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel

k záveru, že sa stali skutky, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a spáchal ich obžalovaný.

13.Pokiaľideoskutokč.1,ztohtoobžalovanéhousvedčujúvýpovedepoškodenejmanželkyanepriamo
aj výpoveď svedka H. E. a svedkyne H. E..

14. Z výpovedí uvedených svedkov (poškodených) mal súd preukázané, že obžalovaný sa dňa
11.5.2024 zdržiaval na dvore rodinného domu, kde v súčasnosti býva manželka obžalovaného, ku
ktorej má obžalovaný zákaz priblížiť sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a tiež má zákaz zdržiavať
sa v blízkosti jej obydlia, pričom medzi nimi vznikol konflikt ohľadne husí, ktoré poškodená púšťala
k ovciam, ktoré sa pásli na pozemku obžalovaného. Obžalovaný niekoľkokrát vyhnal tieto husi, pričom

po jednom vyhnaní povedal manželke, že ak ich ešte raz pustí, tak jej husi pozabíja. Keď mu poškodená
pripomenula zákazy, ktoré mu boli uložené, so zdvihnutou železnou tyčou išiel smerom k poškodenej
a vyhrážal sa jej zabitím, na čo sa poškodená skryla do rodinného domu, do ktorého vošla cez zadný
vchod, pri ktorom sedela. Obžalovaný ďalej v útoku nepokračoval, železnú tyč odložil na miesto,
z ktorého ju vzal a odišiel z dvora. Takto poškodená popísala celý incident aj svedkom H. E. a H. E.,

ktorí ho prezentovali zhodne s tým, ako im to poškodená hovorila, pričom svedok H. E. uviedol aj to,
že poškodená vyzerala vystrašená.

15. Obžalovaný popísal celý incident v zásade totožne až na to, že poprel, že by sa manželke vyhrážal
zabitím a že by sa táto išla skryť pred ním do domu. O železnú tyč sa iba opieral a manželka celý čas

sedela v zadnom vchode do domu a ani sa odtiaľ nepohla.

16. Túto obranu súd vyhodnotil ako účelovú, zodpovedajúcu vyššie popísaným zisteniam znalcov
na obžalovaného, najmä znalkyne z odboru psychológia pribratej v predošlej trestnej veci vedenej
voči obžalovanému, najmä prihliadnuc na zistenia, že obžalovaný má sklony k prežívaniu udalostí

vzťahovačne až paranoidne, reakcie druhých pociťuje ako krivdu a nespravodlivosť, čo spätne provokuje
jeho agresivitu a tiež vzhľadom na jej zistenia o vierohodnosti obžalovaného, ktorú znalkyňa vyhodnotila
ako nízku a tendenčné spracovávanie skutočnosti, ktoré prežil. Z výpovede poškodenej a tiež svedka
H. E. vyplýva, že poškodená mala vedomosť o tom, že obžalovaný už vchádzaním do jej obydlia
porušuje podmienky probačného dohľadu, ale to nehlásila, lebo jej nič nerobil, až doposiaľ. Z výpovede

samotného obžalovaného pritom vyplýva, že na dvore rodinného domu choval 2 ovce, ku ktorým chodil
niekoľkokrát denne a minimálne raz bol aj v rodinnom dome, kde v súčasnosti býva poškodená. Ak
by teda skutočne chcela poškodená obžalovanému uškodiť, mohla kedykoľvek nahlásiť porušovanie
zákazov uložených obžalovanému. Podľa jej výpovede pritom mala zaťovi povedať, aby to neriešils obžalovaným, aby sa to nevyostrovalo. Políciu volali až na základe podnetu zaťa obžalovaného (teda
svedka poškodeného pri skutku č. 2) po jeho napadnutí zo strany obžalovaného. Takisto nemožno
prehliadnuť, že ide o obdobný spôsob správania voči manželke, ako ten, za ktorý bol krátko pred

skutkom č. 1 uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby rozsudkom Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/55/2023 zo dňa 13.3.2024, ktorého sa taktiež dopúšťal voči manželke
medzi štyrmi očami, pričom obžalovaný aj v priebehu prípravného konania (najmä pri výsluchoch
o väzbe) prezentoval, že doposiaľ nebol odsúdený. Je teda zrejmé, že aj po právoplatnom odsúdení si
obžalovaný buď neuvedomuje protiprávnosť svojho konania alebo ide o účelové tvrdenia, aby sa vyhol

trestnému stíhaniu, resp. ide o jeho spôsob vnímania prežitých udalostí, ktoré vníma tendenčne. Aj keď
pri incidente medzi obžalovaným a poškodenou – jeho manželkou nebola prítomná žiadna iná osoba,
súd z vykonaných dôkazov (najmä výpovedí poškodenej a svedkov H. E. a H. E. vo vzťahu ku skutku
č. 1) uzavrel, že skutok sa skutočne stal a spáchal ho obžalovaný. Súd ani po vykonanom dokazovaní
nemá dôvod neveriť výpovedi poškodenej, ktorá je podporovaná aj ďalšími nepriamymi dôkazmi, ako sú
popísané vyššie, najmä ďalšími výpoveďami svedkov, ktorých hodnovernosť súd taktiež nemal dôvod

spochybňovať.

17. Vzhľadom na tieto dôkazy podľa názoru súdu neobstojí výhrada obhajcu obžalovaného vyslovená
vzáverečnejreči(avpodstateajvpriebehukonania),ženeexistujerelevantnýdôkaznapreukázanie,že
sa stal skutok č. 1. Tak svedkyňa poškodená, ako aj jej dcéra a zať, zhodne od začiatku konania popisujú

priebeh skutku, pričom z ich výpovedí jednoznačne vyplývajú podstatné skutočnosti pre posúdenie
uvedeného skutku ako trestného činu, teda vyhrážanie sa obžalovaného svojej manželke zabitím so
železným kolom v rukách, s ktorým sa k nej približoval.

18. Vo vzťahu ku skutku č. 2 obžalovaného usvedčujú výpovede poškodeného H. E. a svedkyne H.

E. na hlavnom pojednávaní, podporne aj výpoveď svedkyne G. B. pri jej výpovedi ku skutku č. 1 po
vznesení obvinenia pre skutok č. 1, výsledky znaleckého posudku MUDr. Holešovského a poškodeným
predložené lekárske správy.

19. Najmä z vyššie popísaných výpovedí svedkov mal súd preukázané, že dňa 11.5.2024 v čase okolo

12.00 hod. došlo aj incidentu medzi obžalovaným a svedkom poškodeným H. E., a to pri chatke,
kde sa v tom čase zdržiaval obžalovaný, okolo ktorej išiel poškodený na štvorkolke vyviezť pokosenú
trávu. Potom, ako svedka poškodeného obžalovaný zastavil a mali krátky rozhovor o vysypávaní trávy,
svedok poškodený sa pýtal obžalovaného na jeho incident s manželkou G., na čo začal byť obžalovaný
nahnevaný,chytilsvedkapoškodenéhozatričkovoblastihrude,načohopoškodenýodsotil,obžalovaný

spadol na koleno, resp. do podrepu, zobral tam ležiaci konár, s ktorým poškodeného udrel do pravej časti
nosa pohybom zdola nahor, pričom poškodenému hovoril, že ho zabije a pýtal sa poškodeného, či mu
má ešte jednu šupnúť, na čo poškodený chytil lopatu, ktorú mal na vozíku za štvorkolkou na vysypanie
trávy a udrel obžalovaného niekde do oblasti krížov, resp. zadnej časti chrbta a odišiel domov bez toho,
aby vysypal trávu. Zo znaleckého posudku a predložených lekárskych správ vyplýva, že poškodený

utrpel pri tomto incidente tržno-zmliaždenú ranu krídla nosa vpravo prenikajúcu do nosovej dutiny a
malú tržno-zmliaždenú ranu hornej pery v strede, pričom nos mu zošívali až v nemocnici v Poprade
dňa 11.5.2024 a následne tam musel chodiť na kontroly a preväzy, a to v dňoch 13.5.2024, 15.5.2024,
20.5.2024,23.5.2024a27.5.2024.Poškodenýbolpráceneschopnýod13.05.2024do27.05.2024,keďže
mal odporúčané byť v čistom prostredí.

20. Obžalovaný aj tento skutok popísal podobne, ako poškodený, pričom zhodne s poškodeným uviedol,
že poškodený prišiel k nemu na chatu, keď vyvážal trávu, že mu poškodený hovoril, že prečo robí
na zlosť svojej manželke, že mal v rukách konár, ktorým smeroval na hruď poškodeného, že došlo
k poraneniu poškodeného na nose a že ho poškodený udrel v oblasti krížov s lopatou. Na rozdiel od

poškodeného však tvrdil, že uvedeným konárom sa snažil vyhnať poškodeného z jeho pozemku, pričom
poškodený ako sa chcel uhnúť konáru, rukami zmenil jeho smer a konár ho udrel do nosa. Lopatou
ho poškodený mal udrieť 2 krát. Takisto poprel, že by chytal poškodeného za tričko. Na uvedený popis
incidentu ako ho prezentoval obžalovaný v priebehu konania, ako aj v záverečnej reči, poukazoval aj
obhajca obžalovaného (rovnako ako pri skutku č. 1), pričom v záverečnej reči okrem úvah o stíhaní

iba obžalovaného, ale nie aj poškodeného poukázal obhajca aj na to, že poškodený nebol obmedzený
v obvyklom spôsobe života.21. Aj pokiaľ ide o vyhodnotenie otázky, či a najmä ako sa stal skutok č. 2, súd neuveril verzii
prezentovanej obžalovaným. Aj keď tak manželka poškodeného, ako aj manželka obžalovaného
o skutku č. 2 vedia iba z rozprávania poškodeného (podobne ako pri skutku č. 1 z rozprávania

poškodenej), ich výpovede sú od začiatku konania rovnaké a zhodujú sa. Poškodený podľa jeho
vyjadrenia, ktoré potvrdila aj jeho manželka a de facto aj samotný obžalovaný, nemal s obžalovaným
nejaké vážnejšie konflikty za cca 32 rokov. Ani po tom, ako poškodená G. B. oznámila incident medzi
ňou a obžalovaným dcére H. a jej manželovi, nikto z nich nevolal políciu, aby to oznámili, ale uzavreli
to tak, že sa pokúsia porozprávať s obžalovaným. Polícia bola volaná až po napadnutí poškodeného

H. E.. Aj z tohto ich správania je možné dedukovať, že nikto z menovaných nemal a nemá záujem
uškodiť obžalovanému alebo mu nejako priťažiť. Súd preto nemal dôvod hodnotiť ich výpovede aj vo
vzťahu ku skutku č. 2 ako nepravdivé alebo účelové. Naopak obhajobu obžalovaného súd vyhodnotil
ako účelovú, zodpovedajúcu vyššie popísaným zisteniam znalcov na obžalovaného, najmä záverom
už vyššie popísaným znalkyňou z odboru psychológia. Takisto účelovosti výpovede obžalovaného
nasvedčujú aj zranenia, ktoré utrpel poškodený. Ak by si totižto mal skutočne zranenie nosa spôsobiť

poškodený H. E. tak, ako to popisuje obžalovaný (teda že poškodený svojimi rukami nadvihol konár
smerujúci na jeho hruď na svoj nos), tak by evidentne nemal prerazený nos spôsobom, ako to bolo
fotograficky zadokumentované. Podľa znaleckého posudku MUDr. Holešovského (čo je ďalší podporný
dôkaz ohľadne skutku č. 2) totižto zranenie mohlo vzniknúť po jednom údere dreveným konárom silou
strednejintenzity.Podľatohtoznaleckéhoposudkualekárskychsprávpredloženýchpoškodenýmpritom

došlo k poraneniu krídla nosa prenikajúce až do nosovej dutiny. Je teda zrejmé, že ak by „úder“ konárom
(resp. vytláčanie podľa verzie obžalovaného) mal smerovať na hruď poškodeného, ktorý mal konár
rukami odkloniť na svoj nos, ako to prezentoval obžalovaný, tak by došlo k poraneniu najmä v spodnej
časti nosa pri nosnej dierke a nie hornej časti nosa v blízkosti tváre, v ktorej časti bolo zranenie podľa
fotografií najviditeľnejšie (a teda tam smeroval aj hlavný úder) a takisto by len pri odtláčaní konárom

a jeho nadvihnutím smerom na nos zrejme nedošlo až k prerazeniu kože do nosovej dutiny. Aj toto je
ďalší dôvod, pre ktorý súd neuveril obrane obžalovaného.

22. Po ustálení skutkového priebehu dejov žalovaných skutkov ako vyplývajú z vyhláseného rozsudku
(s malou úpravou času či priebehu skutku pri skutku č. 2 vyplývajúcou z vykonaného dokazovania) sa

súd zaoberal právnou kvalifikáciou týchto skutkov.

23. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, súd konanie obžalovaného pri skutku č. 1 posúdil ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Z vykonaného

dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania napĺňajúceho objektívnu stránku
tohto prečinu, keď sa vyhrážal zabitím manželke so železným kolom o dĺžke cca 1,10 metra smerujúc
nahnevane k manželke, a to takým spôsobom, že to v nej mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o život,
resp. jej zdravie. V tomto smere súd poznamenáva, že pre naplnenie znakov uvedeného prečinu stačí
vyhrážka, ktorá by mohla vzbudiť dôvodnú obavu, teda pojmové znaky tohto prečinu sú naplnené

aj vtedy, ak vyhrážka je objektívne spôsobilá takú obavu vzbudiť. V tomto smere súd zohľadňuje
aj okolnosti konkrétneho prípadu. V danom prípade k uvedenému skutku došlo krátko po uznaní
viny u obžalovaného v inom konaní zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podobným
spôsobom konania, ktorého sa dlhodobo dopúšťal voči svojej manželke. Manželka obžalovaného aj
vzhľadom na jej vek a vek obžalovaného a dĺžku ich spoločného spolužitia teda mala už dostatočnú

vedomosť o povahe obžalovaného a prejavoch jeho agresie, ktorá najmä v posledných rokoch
smerovala najmä voči nej, keďže deti už spolu s nimi nebývajú. Obdobné správanie sa obžalovaného
(t.j. pri skutku č. 1) ako to, za ktoré bol krátko pred skutkom č. 1 uznaný vinným, bolo objektívne
spôsobilé vzbudiť u poškodenej pri skutku č. 1 obavu o jej život či zdravie, teda aj u bežného človeka
v postavení poškodenej by obdobné správanie obvineného nepochybne vzbudilo takúto obavu. Konanie

obžalovaného smerovalo k porušeniu objektu chráneného uvedeným prečinom, teda k narušeniu
pokojného občianskeho spolužitia, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie alebo zo spôsobenia
inej ťažkej ujmy. Obžalovaný bol v čase skutku trestne zodpovedným subjektom, pričom sa konania
dopustil s priamym úmyslom. Za tohto stavu mal súd preukázané všetky znaky prečinu nebezpečného
vyhrážania. Obžalovaný sa svojho skutku dopustil voči manželke, teda voči blízkej osobe v zmysle § 127

ods. 4 Tr. zákona, ktorá je chránenou osobou v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a so železnou
tyčou, teda so zbraňou v zmysle § 138 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v spojení s § 122 ods. 3 Trestného
zákona.24. Obrana obhajcu obžalovaného najmä v záverečnej reči vo vzťahu k tomuto skutku, že obžalovaný
neudrel poškodenú, ani sa nedobíjal za poškodenou do rodinného domu, nemá na vyššie uvedenú
právnukvalifikáciužiadenvplyvvzhľadomnaužpopísanéznakytohotrestnéhočinu,medziktorénepatrí

spôsobenie aj reálneho následku na živote či zdraví poškodeného. Podobne vzhľadom na spôsob
spáchania skutku súd vyvodil, že obžalovaný konal v priamom úmysle.

25. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii pri skutku č. 2 súd konanie obžalovaného pri tomto skutku
posúdil ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona

s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania
napĺňajúceho objektívnu stránku prečinu nebezpečného vyhrážania, keď sa vyhrážal zabitím zaťovi
s konárom v ruke, ktorým ho udrel spôsobom, že mu spôsobil zranenie nosa, ktoré si vyžiadalo
až zašívanie, pričom sa následne zaťa pýtal, či ho má udrieť ešte raz. Aj keď v danom prípade je
medzi obžalovaným a poškodeným cca 22 ročný vekový rozdiel, napriek tomu obžalovaný zaútočil na

poškodeného spôsobom, ktorý poškodený nečakal a neubránil sa mu, pričom po údere, ktorý bol podľa
znalca vedený stredne silnou intenzitou, sa obžalovaný vyhrážal ďalším útokom, keď bol poškodený
do určitej miery zaskočený útokom. Aj následné konanie poškodeného, keď v obrane chytil lopatu
a udrel poškodeného nasvedčuje tomu, že v danom momente poškodený vnímal hrozbu zo strany
obžalovaného a začal sa brániť. Za týchto okolností prípadu podľa názoru súdu bolo takéto konanie

obžalovaného objektívne spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu o život, resp. o zdravie.
V tomto smere súd dodáva, že pod dôvodnou obavou je potrebné rozumieť vyšší stupeň tiesnivého
pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Dôvodná obava však nemusí vzniknúť, vyhrážanie však musí byť
objektívne spôsobilé vzbudiť takúto dôvodnou obavu, preto nie je nevyhnutné, aby u poškodeného
skutočne vznikla dôvodná obava uvedeného charakteru. V danom prípade pritom vyhrážanie bolo

doprevádzanéchovaním,ktorénielenilustrovaloodhodlaniepáchateľavyhrážkysplniť,aleajkreálnemu
útoku došlo a následne bola slovne prezentovaná možnosť ďalšieho útoku, teda z takéhoto správania
bolo potom možné vyvodiť, že vyhrážka bola objektívne spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu.

26. Súd uvedené konanie právne posúdil aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného

zákona. Vyššie popísané konanie obžalovaného totižto spôsobilo poškodenému aj poškodenie zdravia,
ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba
na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Liečenie a ošetrenia mal súd preukázané
znaleckým posudkom MUDr. Holešovského a predloženými lekárskymi správami. Pokiaľ ide o sťaženie
obvyklého spôsobu života poškodeného, súd po vykonanom dokazovaní uzavrel, že aj tento znak

uvedeného prečinu bol naplnený. Uvedené poranenie si totižto vyžiadalo aj zašitie rany a odporúčanie
lekára bolo udržiavať ranu v čistom prostredí a podľa slov manželky poškodeného mu museli čistiť
hnis, ktorý sa mu tvoril. Takisto aj vzhľadom na vzdialenosť miesta bydliska poškodeného a nemocnice
v Poprade, kde bol ošetrovaný a liečený a čas potrebný na cestu a samotné ošetrenie, neumožňovalo
utrpené zranenie poškodenému výkon práce. Aj keď teda nebol úplne obmedzený obvyklý spôsob jeho

života, aj zistené obmedzenie napĺňali z pohľadu súdu obmedzenie potrebné na naplnenie znakov
prečinu ublíženia na zdraví, keďže toto zranenie mu bránilo jednak vo výkone práce, jednak mal sťažené
hygienické návyky a nepochybne bol obmedzený aj v určitých činnostiach doma (najmä tých spojených
s prašnejším prostredím).

27. Konanie obžalovaného pritom smerovalo k porušeniu objektu chráneného uvedenými prečinmi,
teda k narušeniu pokojného občianskeho spolužitia, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie
alebo zo spôsobenia inej ťažkej ujmy a tiež k ochrane zdravia ľudí. Obžalovaný bol v čase skutku
trestne zodpovedným subjektom, pričom sa konania dopustil s priamym úmyslom. Za tohto stavu mal
súd preukázané všetky znaky prečinu nebezpečného vyhrážania a aj prečinu ublíženia na zdraví.

Obžalovaný sa prečinu nebezpečného vyhrážania dopustil s konárom, teda so zbraňou v zmysle § 138
ods. 1 písm. a) Tr. zákona v spojení s § 122 ods. 3 Trestného zákona. Týmto konaním naplnil obžalovaný
znaky nebezpečného vyhrážania aj podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Ublížením na zdraví,
ktoré si vyžiadalo objektívne lekárske ošetrenie a liečenie, ale nedosiahlo intenzitu ťažkej ujmy na zdraví,
obžalovaný naplnil aj znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

28. Vo vzťahu k obrane obhajcu obžalovaného ohľadom úmyslu obžalovaného súd dodáva, že túto
obranu nepovažoval za dôvodnú. Súd totižto okrem tvrdení obžalovaného nemal ničím iným preukázané
údajné vytláčanie poškodeného z údajného pozemku obžalovaného (k vlastníctvu pozemku navyšenebol zo strany obhajoby produkovaný žiaden dôkaz, pričom obžalovaný žije aj v domnení, že minimálne
časť ihriska v obci jeho trvalého bydliska nepatrí obci, ale jemu, je teda otázne, či skutočne sa incident so
zaťom stal na pozemku vo vlastníctve obžalovaného). Otázka prípadného postihu poškodeného, ktorú

naznačoval obhajca obžalovaného v záverečnej reči, nebola predmetom rozhodovania súdu, keďže
súd rozhoduje o podanej obžalobe. Navyše vo vzťahu k obrane obžalovaného je potrebné uviesť,
že ak úder do nosa u poškodeného spôsobil až prerazenie steny nosa a podľa znalca bol strednej
intenzity, tak takáto intenzita úderu (či vytláčania podľa verzie obžalovaného) evidentne nesmerovala
iba k vytlačeniu poškodeného, ale úmyslom obžalovaného bolo reálne udrieť poškodeného smerujúc

na jeho tvár. Uvedenému nasvedčuje aj to, že obžalovaný sa opýtal poškodeného, či chce ešte jeden
úder. Uvedené správanie obžalovaného najmä v prípade zlosti pritom zodpovedá zisteniam znalcov
najmä z odvetvia psychiatri a najmä z odboru psychológia. Po zohľadnení týchto úvah súd uzavrel, že
aj v prípade skutku č. 2 konal obžalovaný v priamom úmysle.

29. Obhajca obžalovaného namietal v priebehu konania aj nezákonnosť vykonaných dôkazov

poukazujúc na vykonane niektorých dôkazov pred vznesením obvinenia a na rozpory vo výpovediach
obžalovaného a svedkyne poškodenej – manželky obžalovaného. V tomto smere je potrebné uviesť, že
rozpory vo výpovediach vyhodnocuje súd, pričom v danom prípade uvedené rozpory vyhodnotil vyššie
popísaným spôsobom. Pokiaľ ide o zákonnosť dôkazu, touto sa rozumie zistenie, či bol dôkaz získa-
ný z prameňa, ktorý stanovuje alebo pripúšťa zákon, či bol zabezpečený a vykonaný oprávnenou oso-

bou a či sa tak stalo v zodpovedajúcom štádiu trestného konania, a to takým postupom, ktorý je v sú-
lade s právnymi predpismi. Je nepochybné, že výsluch svedka je dôkazným prostriedkom, z ktorého je
možné získavať informácie o trestnom čine. Pokiaľ ide o skutok č. 1, výpoveď svedkyne poškodenej, ako
aj svedka H. E. boli vykonané pred vznesením aj po vznesení obvinenia, pričom pri výsluchu poškodenej
po vznesení obvinenia bol prítomný aj obhajca obžalovaného a o výsluchu svedka H. E. po vznesení

obvinenia bol obhajca obžalovaného upovedomený (vo vyšetrovacom spise na č.l. 87). Výsluch vykonal
príslušný policajt. Vo vzťahu ku skutku č. 2 boli svedkovia (poškodený) H. E. a svedkyňa H. E. vypočutí
aj na hlavnom pojednávaní za účasti obžalovaného a jeho obhajcu, ktorým bola daná možnosť klásť
menovaným svedkom otázky a vyjadriť sa k ich výpovediam, teda aj prípadná procesná nepoužiteľnosť
ich dovtedajších výsluchov bola týmto výsluchom na hlavnom pojednávaní odstránená. Za tohto stavu

nemožno uvedené svedecké výpovede a informácie z nich získané považovať za nezákonné alebo
procesne nepoužiteľné dôkazy.

30. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov upravených
v § 34 Trestného zákona, pri výmere trestu súd zohľadnil najmä skutočnosti upravené v § 34 ods. 4 TZ,

ako aj trestnoprávnu a priestupkovú minulosť obžalovaného.

31. Obžalovaný doposiaľ má 1 záznam v registri trestov, keď rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.
1T/55/2023 zo dňa 13.3.2024 právoplatným dňa 29.3.2024, bol uznaný vinným zo spáchania trestného
činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., ktorého konania sa

dopúšťal v období najneskôr od roku 2012 do dňa 7.7.2023 voči manželke rôznymi slovnými a fyzickými
útokmi vrátane hrozby zabitia nožom či škrtením. V registri priestupkov má 5 záznamov v období od
22.6.2018 do 11.5.2023, z čoho v štyroch prípadoch išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu,
kde jedného z nich sa dopustil voči svojej neveste. Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený skôr
negatívne, starostka obce sa zúčastnila niekoľkokrát pri riešení sporov medzi obžalovaným a občanmi,

chatármi. V niektorých prípadoch bola privolaná aj policajná hliadka. Na futbalovom ihrisku ohrozoval
malé deti, zabraňoval im vykonávať športovú činnosť, napriek tomu, že ihrisko je vo vlastníctve
obce. Na katastrálnom úrade v Starej Ľubovni obžalovaný napadol starostku, čo bolo prejednávané
v priestupkovom konaní. Obžalovaný nebol riešený komisiou pre verejný poriadok. Z ústavu na výkon
väzby je obžalovaný hodnotený všeobecne.

32. Pri výmere trestu súd prihliadol jednak na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa trestnoprávnej
a priestupkovej minulosti obžalovaného a jeho hodnotení, ako aj na ďalšie okolnosti uvedené v § 34
ods. 4 Tr. zákona. Obžalovaný sa skutkov dopustil v skúšobnej dobe vyššie uvedeného predošlého
odsúdenia, a to po cca 1,5 mesiaci od právoplatnosti rozsudku súdu, pričom z vykonaného dokazovania

je zrejmé, že zákazy uložené vyššie uvedeným rozsudkom tunajšieho súdu nepriblížiť sa k manželke
a k mieste jej bydliska obžalovaný nedodržiaval v podstate už krátko po prepustení na slobodu pri
predchádzajúcom odsúdení. Uvedené skutky (najmä skutok č. 2) nezanechali vážnejšie následky na
poškodených. V danom prípade súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, zistil však jednu priťažujúcuokolnosť, a to že bol už za trestný čin odsúdený. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného a možnosti jeho
nápravy, podľa zabezpečených znaleckých posudkov, najmä posudku znalkyne z odboru psychológia,
prognóza resocializácie sa javí ako nepriaznivá. Na druhej strane zároveň znalkyňa z odvetvia

psychiatria zistila, že ovládacia schopnosť obžalovaného bola podstatne zmenšená.

33. Po zohľadnení týchto skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade je na dosiahnutie účelu
trestu potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to trestu úhrnného, keďže sa
obžalovaný dopustil viacerých prečinov. Pokiaľ ide o výšku trestu, súd na jednej strane prihliadol na to,

že väčšina vyššie popísaných zistení (v predchádzajúcom odseku) je skôr v neprospech obžalovaného
(skutky spáchané v skúšobnej dobe krátko po právoplatnosti rozsudku, prevažujúci pomer priťažujúcich
okolností,osobnosťobžalovaného,uktorejsúprítomnéajagresívnetendencie,prognózaresocializácie,
nedávna trestnoprávna a priestupková minulosť obžalovaného a pod.) avšak súd na druhej strane
zohľadnil aj vek obžalovaného, jeho zníženú ovládaciu schopnosť, následky trestných činov a tiež
všeobecné zásady ukladania trestu upravené v § 33a Trestného zákona, pričom po vyhodnotení týchto

skutočností súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu postačuje aj trest pri spodnej hranici
trestnej sadzby najprísnejšieho trestného prečinu, ktorý súd považoval za primeraný a spravodlivý, a to
aj s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o najprísnejší trest, teda nepodmienečný trest odňatia slobody.
Keďže obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon tohto trestu zaradil
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

34. Pokiaľ ide o prípadné ochranné liečenie (v tomto prípade psychiatrické), prokurátor takéto
liečenie nenavrhoval v obžalobe, čo odôvodnil v záverečnej reči tým, že takéto liečenie bolo uložené
pri predchádzajúcom odsúdení obžalovaného, ktoré ani nenastúpil, preto nenavrhovali duplicitne
rovnaké ochranné liečenie. Súd sa s týmto názorom prokurátora stotožnil, keďže nie je potrebné

ukladať obžalovanému v priebehu cca polroka druhý krát rovnaký druh liečenia, aký mu bol uložený
predchádzajúcim odsudzujúcim rozsudkom a ktorý navyše ešte ani nenastúpil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému
zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný
účinok.

Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre
nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe,

c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti
na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech
obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak

urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je
jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech
odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako

obžalovanému.