Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/69/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124010971
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7124010971.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Martina Kurečka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. októbra
2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm.
a) Tr. zákona, o odvolaní poškodeného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 6.5.2024 sp. zn.
6T/19/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie poškodeného C. D., E. so sídlom F. X, G..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu sprenevery podľa
§ 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že:
- dňa 08.03.2016 uzavrel v meste Košice ako konateľ spoločnosti A. H., E., IČO: XX XXX XXX, so
sídlom C. XX, I. G. - I. s poškodenou spoločnosťou C. D., E., IČO: XX XXX XXX, so sídlom F. X, G.

- J., I. G. K. zmluvu o finančnom leasingu č. XXXX týkajúcu sa predmetu leasingu, a to pracovného
samohybného stroja - rýpadla - nakladača, typového označenia PS - JCB -3CX, evidenčného čísla G.
(odo dňa 12.01.2017 - G. na základe zmeny stavu TEČ), VIN: J., rok výroby 2008, žltej farby s výrobným
číslom motora J. za obstarávaciu cenu 44.400,- EUR s DPH s v zmluve dohodnutými štyridsiatimi ôsmimi
mesačnýmisplátkami,pričomdňa11.01.2017došlovmesteKošicekuzavretiuzmluvyozmenesubjektu
o finančnom leasingu č. XXXX, podľa ktorej sa novým nájomcom predmetu leasingu stala spoločnosť

L. H., E., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v čase uzavretia zmluvy M. N. XXXX, G. - E., I. G. K. (od
06.05.2017do11.03.2022sosídlomC.XX,I.G.-I.),nazákladektorejdošlokzmenemesačnýchsplátok
a predĺženiu doby splácania na šesťdesiat mesiacov a tiež dňa 02.05. 2018 uzavrel v meste Košice ako
konateľ spoločnosti L. H., E., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v čase uzavretia zmluvy C. XX, I. G. - okolie s
poškodenou spoločnosťou C. D., E., IČO: XX XXX XXX, so sídlom F. X, G. -J., I. G. K. zmluvu o spätnom
finančnom leasingu č. XXXX týkajúcu sa predmetu leasingu, a to pracovného samohybného stroja -

rýpadla - nakladača, typového označenia PS - JGB - 3CX, evidenčného čísla G. (odo dňa 11.02.2019
- G. na základe zmeny stavu TEČ),VIN: J., rok výroby 2009, žltej farby s výrobným číslom motora J.
za obstarávaciu cenu 55.000 EUR s DPH s v zmluve dohodnutými štyridsiatimi ôsmimi mesačnými
splátkami, kde však dňa 20.05.2019 došlo v meste Košice k uzavretiu dodatku č. 1 k zmluve o spätnom
finančnom leasingu č. XXXX, na základe ktorej došlo k zmene mesačných splátok a predĺženiu doby
splácania na šesťdesiat mesiacov, pričom však za premet leasingu zmluvy č. XXXX vykonal poslednú

úhradu splátky dňa 01.06.2020 a za predmet leasingu zmluvy č. XXXX dňa 31.03.2021, v dôsledku čoho
došlo dňa 11.03.2021 k odstúpeniu od leasingových zmlúv, pričom obvinený bol zároveň písomne listom,
ktorý si prebral dňa 15.03.2021, vyzvaný, aby do 30.04.2021 odovzdal predmety leasingových zmlúv, na
čo nereagoval, keďže už predtým bez vedomia a súhlasu poškodeného neoprávnene previedol a predal
predmety leasingu inej osobe tak, že dňa 17.09.2019 pri predmete leasingovej zmluvy č. XXXX a dňa
02.12.2020 pri predmete leasingovej zmluvy č. XXXX ich nechal vyviesť na O. k určenému príjemcovi po

tom, čo dostal od N. P. H. povolenie na ich vývoz, čím ich úplne odňal z dispozície vlastníka a poškodenejspoločnosti C. D., E., IČO: XX XXX XXX, so sídlom F. X, G. - J., I. G. K. tak spôsobil škodu na majetku
vo výške 77.847,34 EUR s DPH,

Za to obžalovanému mestský súd uložil podľa § 213 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona (§ 36
písmená j/, l/ Tr. zákona), § 39 ods. 4 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti C.
D., E., so sídlom F. X, G., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 24.618,- EUR, ktorú povolil splácať v
mesačných splátkach minimálne vo výške 1.025,75 EUR splatných vždy do 15-teho dňa príslušného
kalendárneho mesiaca počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že

omeškanie plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú spoločnosť C. D., E., so sídlom F. X, G., IČO: XX XXX XXX
so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásil priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie poškodený
prostredníctvom svojho splnomocnenca. V dôvodoch svojho odvolania poškodený uviedol, že vo vzťahu
k náhrade škody nebol podľa jeho názoru naplnený zákonom ustanovený predpoklad na to, aby bol so
svojim nárokom na jej náhradu, čo i len z časti, odkázaný na civilný proces, keďže jediným zákonným
dôvodom odkázania poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilné konanie je skutočnosť, že

táto nebola alebo nemohla byť v rámci trestného konania preukázaná a prípadné ďalšie dokazovanie
smerujúce výlučne k ustáleniu výšky škody by presahovalo účel trestného konania.

Uvedenú skutočnosť však v prípade predmetného trestného konania podľa názoru poškodeného
nemožnokonštatovať.Priamovovýrokunapadnutéhorozsudkutotiždošlokustáleniuvýškyspôsobenej

škody, file_0.jpg

file_1.wmf

a teda následný odkaz na uplatňovanie škody v rámci civilného konania považuje poškodený za

file_2.jpg

file_3.wmf

zbytočné zahlcovanie civilného súdu a v konečnom dôsledku odďaľovanie doby reparácie jeho nároku.

Súd mal nepochybne preukázanú výšku spôsobenej škody, ktorú kvantifikoval priamo vo výroku
rozsudku, a preto v rozsahu takto preukázanej škody mal priznať nárok na jej náhradu. Poškodený preto
považuje za nezrozumiteľné a zmätočné rozhodnutie súdu, ktorý priamo vo výroku ustálil výšku škody,
no následne poškodenému priznal iba jej časť.

Poškodený ďalej uviedol, že počas celého trestného konania si uplatňoval nárok na náhradu škody vo
výške hodnoty strojov ku dňu ich sprenevery, ktorá bola ustálená znaleckým posudkom Ing. Štefana
Brédu a jeho doplnkom v celkovej výške 77.847,34 EUR s DPH. Súd výšku škody priamo vo výroku
rozsudku ustálil v uvedenej sume, pričom z takto ustálenej výšky škody následne vychádzal pri
kvalifikácii skutku, za ktorý uznal obžalovaného za vinného.

V dôvodoch svojho odvolania poukázal poškodený aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
7.4.2021 sp.zn. 2To/2/2021, kde krajský súd vyslovil názor, že file_4.jpg

file_5.wmfskutočnosť, že páchateľ (obžalovaný) by po neoprávnenom predaji veci riadne doplatil leasingové
splátky, by mohlo byť považované iba za náhradu spôsobenej škody, ale nemalo by vplyv na posúdenie
trestnoprávnej zodpovednosti za už spáchaný trestný čin. Krajský súd v Nitre tiež uviedol, že ak si

páchateľ prisvojí celú zverenú vec tým, že prevedie vlastnícke právo k nej na inú osobu, škodou je celá
skutočná hodnota zverenej veci. Nie je preto možné vychádzať len z file_6.jpg

file_7.wmf

rozdielu medzi doposiaľ zaplatenými splátkami a pôvodnou hodnotou veci, pričom hodnota veci sa
neodvíja ani od dojednanej kúpnej ceny, ani od hodnoty veci uvedenej v úverovej zmluve, ale sa určuje
s poukazom na znenie § 125 Tr. zákona. V danom prípade preto nevznikla poškodenej leasingovej
spoločnosti škoda vo výške zvyšku nesplatenej sumy, ale vo výške ceny zvereného predmetu.

Poškodený má za to, že pokiaľ neboli naplnené ustanovenia zmluvy, nájomcovi nevznikol nárok na
odkúpenie predmetu zmluvy, a teda nedošlo k transformácii nájomnej zmluvy na zmluvu kúpnu. Za
takých okolností nie je prípustné posudzovať výšku škody ako file_8.jpg

file_9.wmf

rozdiel medzi cenou predmetu leasingu a uhradenými leasingovými splátkami, tak ako to urobil konajúci
súd. Z dôvodu dlhodobého neplatenia leasingových splátok prenajímateľ v súlade s ustanoveniami
leasingových zmlúv a VZP odstúpil od leasingových zmlúv a žiadal vrátenie predmetov leasingu. Preto

nevrátením predmetov leasingu vznikla poškodenému ako ich vlastníkovi škoda spočívajúca v ich
aktuálnej trhovej hodnote.

Za nesprávne považuje poškodený tiež to, že súd povolil obžalovanému splácať spôsobenú škodu
v splátkach, kde súd vo vzťahu k tomuto postupu poukazuje na ustanovenie § 287 ods. 2 Tr. poriadku

a na vyjadrenie splnomocnenca poškodeného, ktorý údajne proti takémuto postupu nenamietal, avšak
zo zápisnice o hlavnom pojednávaní žiadne vyjadrenie splnomocnenca poškodeného k úhrade škody v
splátkach nevyplýva. Keďže obžalovaný mal na úhradu spôsobenej škody viac ako 4 roky, poškodený
považuje za neprimerané konštatovanie súdu, že stanovenie jednorazovej náhrady škody prípadne
náhrady vo vyšších splátkach, by malo byť pre obžalovaného likvidačným.

Na základe uvedených skutočností má poškodený za to, že výška spôsobenej škody bola v trestnom
konaní v celom rozsahu preukázaná, a teda jej náhrada mala byť priznaná priamo v rámci trestného
konania. Preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý výrok rozsudku o náhrade škody zrušil a
sám rozhodol vo veci tak, že poškodenému,file_10.jpg

file_11.wmf

spoločnosti C. D., E., prizná nárok na náhradu škody vo výške, ktorá bola súdom nepochybne zistená,
a to vo výške 77.847,34 EUR a zaviaže obžalovaného k jej náhrade v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

K dôvodom odvolania poškodeného sa písomne vyjadril obžalovaný A. B. tak, že výrok o náhrade škody
považuje za správny, zákonný a spravodlivý, zohľadňujúci základné zásady trestného konania, pričom
sa v plnom rozsahu stotožňuje a súhlasí s postupom súdu, ktorý pri file_12.jpg

file_13.wmf

rozhodovaní o náhrade škody, resp. jej výške zohľadnil už zaplatenú akontáciu a leasingové splátky za
predmety leasingu (pracovné stroje), ktoré poškodenému už uhradil.

Podľa názoru obžalovaného nemožno súhlasiť s tvrdením poškodeného, ktorý argumentuje, že „jediným
zákonným dôvodom odkázania poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilné konanie jeskutočnosť, že táto nebola alebo nemohla byť v rámci trestného konania preukázaná a prípadné ďalšie
dokazovanie smerujúce výlučne k ustáleniu výšky škody by presahovalo účel trestného konania.“

file_14.jpg

file_15.wmf

Obžalovaný má za to, že je nevyhnutné doposiaľ ním uhradené leasingové splátky za predmety leasingu
(vrátane uhradenej akontácie) považovať za istú formu čiastočnej náhrady škody poškodenému s tým,
že ak by rozhodnutím súdu došlo k priznaniu nároku na náhradu škody poškodenému vo výške,
v akej si tento nárok na náhradu škody uplatnil (77.847,34 EUR), táto suma by spolu s doteraz
uhradenými leasingovými splátkami (a akontáciou) presiahla celkovú cenu predmetov leasingu uvedenú

v leasingových zmluvách, čo by znamenalo to, že poškodený by od neho napokon obdržal spolu
vyššiu sumu ako v prípade, ak by obžalovaný predmety leasingu nespreneveril a tieto riadne splatil
v zmysle splátkových kalendárov prislúchajúcich k leasingovým zmluvám. Tým by sa poškodený
prakticky bezdôvodne obohatil a takýmto spôsobom priznaná náhrada škody by podľa jeho názoru ani
nezodpovedala legálnej definícii škody uvedenej v § 124 Tr. zákona.

file_16.jpg

file_17.wmf

Obžalovaný ďalej uvádza, že skutočnosť, že znaleckým posudkom Ing. Štefana Brédu došlo k ustáleniu
hodnoty strojov ku dňu ich sprenevery vo výške 77.847,34 EUR, pričom táto suma je súčasne uvedená
aj v skutkovej vete napadnutého rozsudku, je podstatná predovšetkým pre správnu právnu kvalifikáciu

skutku, ktorého sa dopustil, s ohľadom na výšku škody, resp. hodnoty scudzených strojov v čase ich
sprenevery,atedačisvojímkonanímnaplnilzákladnúalebokvalifikovanúskutkovúpodstatužalovaného
trestného činu vzhľadom na spôsobený následok (škoda malá/väčšia/značná/veľkého rozsahu). Je
preto toho názoru, že konajúci súd je vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, citované zákonné
ustanovenia a konkrétne okolnosti prípadu oprávnený priznať poškodenému aj náhradu škody v inej

výške, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby/rozsudku.

Pokiaľ poškodený namieta a považuje za nesprávne a neprimerané uloženie povinnosti obžalovanému
uhradiť spôsobenú škodu v splátkach, k tomuto udáva, že trestný čin spáchal výlučne a len v dôsledku
ťaživej a nepriaznivej finančnej situácie jeho obchodnej spoločnosti. Aj v rámci posledného slova

na hlavnom pojednávaní uviedol, že finančné prostriedky, ktoré získal za scudzené pracovné stroje,
nepoužil pre vlastnú osobnú potrebu, ani na nákup nejakých pôžitkov, ale na úhradu záväzkov svojej
spoločnosti (na výplaty). V rámci svojich možností sa vždy snažil o riadne plnenie svojich záväzkov voči
poškodenému,komunikovalsjehozástupcami,avkonečnomdôsledkupoškodenémuuhradilpodstatnú
časť leasingových splátok za predmety leasingu. Súd preto podľa neho správne zohľadnil uvedené

skutočnosti, čo sa odrazilo aj v jeho rozhodnutí o povolení splatiť poškodenému škodu v pravidelných
mesačných splátkach až do úplného splatenia škody.file_18.jpg

file_19.wmf

Obžalovaný tiež poukázal na to, že v súčasnej dobe je invalidným dôchodcom s mierou poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť 75%, pričom aktuálne poberá invalidný dôchodok vo výške 520,- EUR
mesačne, ktorý je ešte znížený o sumu 60,- EUR, predstavujúcu zrážky exekúcie, ktorá je voči

nemu vedená. Aj napriek zdravotnej indispozícii sa snaží aj naďalej pracovať, aby mohol splatiť
všetky svoje záväzky a dlhy, vrátane náhrady škody, ktorá je predmetom tohto konania. Aktuálne je
jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti N. E. E., prostredníctvom ktorej v rámci
svojich možností a schopností osobne realizuje najmä drobné stavebné a zemné práce. Hospodárskevýsledky tejto spoločnosti aj vzhľadom na jeho zdravotný stav a jeho obmedzené možnosti vykonávať
pracovnú činnosť však nie sú také, aby mu umožňovali uhradiť poškodenému škodu naraz, resp. formou
vyšších splátok. K uvedeným tvrdeniam obžalovaný predložil aj potvrdenie sociálnej poisťovne o výplate

dôchodkových dávok zo dňa 12.07.2024, lekársku správu sociálnej poisťovne zo dňa 03.06.2024, výpis
z obchodného registra Mestského súdu Košice a výstup z portálu F. preukazujúci hospodárske výsledky
obchodnej spoločnosti N. E. E. za rok 2022.

file_20.jpg

file_21.wmf

Z uvedených dôvodov považuje postup konajúceho súdu, ktorý mu umožnil nahradiť spôsobenú škodu

formou pravidelných mesačných splátok, za správny zákonný a spravodlivý, zohľadňujúci tak jeho
záujem, ako aj záujmy poškodeného. Preto žiada a navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací
súd postupom podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie poškodeného proti výroku o náhrade škody ako
nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na
prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak odôvodňovali by podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. poriadku. Krajský súd takto dospel k záveru, že odvolanie poškodeného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu konania mestského súdu, ktoré predchádzalo vydaniu
odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania poškodeného vyplýva, že odvolanie neobsahuje
žiadne námietky voči postupu mestského súdu, pričom ani krajský súd nezistil v postupe mestského
súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že mestský súd vo vzťahu k výroku o náhrade
škody ako aj ďalším nadväzujúcim výrokom vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu spôsobenej škody, pričom napadnuté
výrokypovažujekrajskýsúdzavecnesprávneazákonné,zodpovedajúceustálenémuskutkovémustavu

ako aj ďalším zisteným skutočnostiam.

Krajský súd má za to, že sa nemožno stotožniť s tvrdeniami poškodeného, ktorý v dôvodoch svojho
odvolania poukazuje predovšetkým na to, že súd mal nepochybne preukázanú výšku spôsobenej škody,
ktorú kvantifikoval aj priamo vo výroku rozsudku, a preto v rozsahu takto preukázanej škody mu mal

priznať nárok na jej náhradu. Poškodený teda namieta skutočnosť, že napriek tomu, že súd priamo vo
výroku napadnutého rozsudku ustálil výšku škody, mu v rámci rozhodovania o náhrade škody priznal
iba jej časť, čo poškodený považuje za zmätočné.

K týmto odvolacím námietkam poškodeného krajský súd uvádza, že z ustanovenia § 287 ods. 1 Tr.

poriadku vyplýva, že ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu,
uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený,
pričom súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť,
ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný
za vinného, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, na základe vykonaného dokazovania ustálil prvostupňový súd
výšku škody spôsobenej protiprávnym konaním obžalovaného na sumu 77.847,34 EUR s DPH (výška
spôsobenej škody bola následne podkladom pre právnu kvalifikáciu konania obžalovaného ako zločinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona účinného v čase spáchania prejednávaného

trestného činu), čo však automaticky neznamená, že prvostupňový súd musel v rovnakej výške uložiť
obžalovanému aj povinnosť na jej náhradu vo vzťahu k poškodenému.V nadväznosti na uvedené krajský súd poukazuje na skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaného
dokazovania, že obžalovaný už časť ním spôsobenej škody uhradil, a to úhradou leasingových splátok
za predmety leasingu (vrátane uhradenej akontácie), pričom aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku

je zrejmé, že obžalovaný v predmetnom trestnom konaní uznal škodu, čo sa týka jej základu a výšky,
v sume 24.618,- EUR, ktorá má predstavovať zostatok nesplatených leasingových splátok za oba
predmety leasingu.

Z obsahu spisu pri tom nevyplýva, aby poškodená spoločnosť C. D., E. akýmkoľvek spôsobom

rozporovala resp. namietala sumu, ktorá má predstavovať skutočne uhradené leasingové splátky
vrátane akontácie za predmety leasingu obžalovaným, od ktorej potom obžalovaný vyvodzuje vyššie
konkretizovanú výšku zostatku nesplatených leasingových splátok.

Krajský súd sa preto musel stotožniť s úvahami obžalovaného prezentovanými v jeho vyjadrení
k podanému odvolaniu, že ak by rozhodnutím súdu došlo k priznaniu nároku na náhradu škody

poškodenému vo výške, v akej si tento nárok na náhradu škody uplatnil (77.847,34 EUR), táto suma by
spolu s doposiaľ uhradenými leasingovými splátkami (a akontáciou) presiahla celkovú cenu predmetov
leasingu uvedenú v leasingových zmluvách, čo by znamenalo to, že poškodený by od neho napokon
obdržal spolu vyššiu sumu ako v prípade, ak by obžalovaný predmety leasingu nespreneveril a tieto
riadne splatil v zmysle splátkových kalendárov prislúchajúcich k leasingovým zmluvám, čím by sa

poškodený prakticky bezdôvodne obohatil.

Krajský súd preto konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď vo
vzťahu k poškodenej spoločnosti C. D., E. uložil obžalovanému podľa § 287 ods. 1 povinnosť nahradiť
škodu vo výške 24.618,- EUR, čo v skutočnosti predstavuje doposiaľ neuhradenú časť spôsobenej

škody, tak ako to predpokladá uvedené zákonné ustanovenie.

Nakoľko prvostupňový súd priznal poškodenej spoločnosti uplatnený nárok na náhradu škody z vyššie
uvedenýchdôvodovlensčasti,správnejupotomsozvyškomjejnárokuodkázalnacivilnýproces,pričom
v tomto smere prvostupňový súd postupovať inak ani nemohol, keďže odkázanie poškodeného na civilný

proces v prípade len čiastočného priznania uplatneného nároku na náhradu škody je vždy obligatórne.

Za vecne správne a zákonné považoval krajský súd v napadnutom rozsudku aj povolenie obžalovanému
splatiť jeho záväzok v mesačných splátkach, za súčasného určenia ich výšky a podmienok ich splatnosti
(prvostupňovému súdu je však potrebné vytknúť, že opomenul uviesť zákonné ustanovenie § 287 ods. 2

Tr. poriadku, podľa ktorého učinil toto rozhodnutie), kde v uvedenom smere prvostupňový súd zohľadnil
všetky relevantné okolnosti prípadu, vrátane zárobkových a majetkových pomerov obžalovaného ako aj
jeho zdravotného stavu. Určená výška splátok a ich periodicita ako aj stanovená sankcia za omeškanie
s plnením čo i len jednej splátky sa javí byť aj z pohľadu krajského súdu dostatočná na to, aby sa
zbytočne neoslabilo postavenie poškodeného a nezmaril účel náhrady škody, ktorým je dosiahnutie čo

najrýchlejšieho a pokiaľ možno úplného odčinenia škodlivých následkov spáchaného trestného činu.

Pre úplnosť krajský súd dodáva, že o povolení uspokojiť nárok prisúdený poškodenému v splátkach
môže súd rozhodnúť spravidla na žiadosť, a to s ohľadom na situáciu obžalovaného alebo aj v záujme
poškodeného, aby mu škoda bola uhradená aspoň postupne, pokiaľ je jednorazové uspokojenie jeho

nároku nereálne, tak ako je tomu evidentne aj v prejednávanej trestnej veci.

Keďže z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že krajský súd nepovažoval odvolacie námietky
poškodeného za opodstatnené a nezistil dôvody na zmenu napadnutých výrokoch rozsudku tak, ako sa
toho domáhal poškodený, jeho odvolanie ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne pomerom 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.