Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122203199
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Bertová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122203199.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Johanou Bertovou v spore žalobcu: Slovenská republika -

Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti žalovanému:
A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., o zaplatenie 127 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.3.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 127 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 20.11.2020 do zaplatenia, pričom svoju žalobu

odôvodnil tým, že „žalovanému bola dňa 20.10.2020 vystavená faktúra č. 1060066120, vo výške
127,00 Eur, splatná do 19.11.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom
zariadení SOŠ PaS Svidník za obdobie od 10.04.2020 do 19.04.2020, ktorú žalovaný ani po výzve
neuhradil. Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému
zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Právne žalobca dôvodil
ustanovením § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s poukazom na Nález Ústavného

súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 7.4.2022 pod č.k. 19C/23/2022-11, proti ktorému podal
žalovaný odpor s tým, že bol po vstupe na územie Slovenskej republiky z Rakúska dňa 10.4.2020 proti
svojej vôli odvedený a umiestnený do izolácie v karanténnych priestoroch SOŠ PaS Svidník, kde bol
takto držaný od 10.4.2020 do 19.4.2020. Namietal dôvodnosť jeho zadržania a izolácie aj s poukazom
na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 4/2021, ktorý určil, že ustanovenie § 4 ods. 1 písm. g)

zákona č. 355/2007 Z.z. nie je v súlade s článkom 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2,3 a čl. 13 ods. 1 písm. a)
a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Namietal, že Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR č.
OLP/3012/2020 zo dňa 4.4.2020, OLP/3172/2020 zo dňa 17.4.2020, ako aj všetky ostatné opatrenia
vydané v sérií týchto opatrení nie sú vydané podľa § 5 ods. 4 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z., ako to
uvádza Úrad verejného zdravotníctva SR, ale podľa § 5 ods. 4 h) cit. zákona. Izolácia, ktorá mu bola
nariadená teda bola v rozpore s Ústavou SR; právny akt, na ktorý sa odvoláva žalobca, je nulitným
právnym úkonom a na jeho základe nebol žalovaný povinný tento akt plniť, a nebol de jure adresátom

tohto aktu, pretože nebol osobou chorou v zmysle § 2 ods. 1 písm. n) zákona č. 355/2007 Z.z., a preto
namieta aj z tohto dôvodu, že nárok nie je vymožiteľný.3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný nerozporuje absolvovanie pobytu v karanténnom
zariadenia poukazuje len na právne otázky, ktoré podľa neho už vyriešil Nález Ústavného súdu SR zo
dňa8.12.2021sp.zn.PL.ÚS4/2021.Poukázalnato,ženariadenieizolácieformoujednotlivýchopatrení

nepatrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR a ani žalovaný túto skutočnosť nerozporuje. Ak žalovaný
namieta nedostatky posudzovaného opatrenia, tieto námietky nie sú skutkovou ale právnou otázkou.
Inštitút izolácie bol nariadený a násilne vynútený v súlade so zákonmi, ako aj Ústavou SR s tým, že
žalovaný nebol zákonným adresátom posudzovaného opatrenia, pretože nebol chorou osobou v zmysle
§ 2 ods. 1 písm. n) zákona č. 355/2007 Z.z.

4. Uznesením zo dňa 20.5.2022 č.k. 19C/23/2022-25 súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Prešov
zo dňa 7.4.2022 č.k. 19C/23/2022-11 v celom rozsahu.

5. Rozsudkom zo dňa 09. augusta 2022 Okresný súd Prešov žalobe vyhovel.

6. Uznesením zo dňa 20. februára 2024 Krajský súd v Prešove rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa
09.08.2022 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančné mu súdu.

7. Podaním doručeným súdu 25.04.2024 Slovenská konsolidačná, a. s. oznámila súdu že jej bolo
postúpené právo uplatňovať a vymáhať pohľadávku štátu voči žalovanému z nezaplatenej faktúry číslo

10 60 6 61 20 splatnej 19.11.2020 vo výške 127 eur.

8. Žalovaný podaním doručeným súdu 09.05.2024 poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 08.12.2021 spisová značka PL. US 4/2021.

9. Dňa 14.11.2024 súd vykonal vo veci pojednávanie, ktorého sa strany nezúčastnili napriek riadnemu
predvolaniu .

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, ktorý tvorí podanie zástupcu žalovaného
doručené súdu 9.5.2024 na č. l. 107-114, oznámenie o zapísaní do zoznamu advokátov z 28.2.2000 na

č. l. 115, uznesenie SAL u 15.1.2021 na č. l. 116, zmluva o vymáhaní pohľadávok štátu č. 4/2003 MV SR.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav

12. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovanému bola nariadená izolácia v karanténnom

zariadení strednej odbornej školy PaS Svidník za obdobie od 10.04.2020 do 19.04.2020 pričom mu bola
zabezpečená strava počas tejto izolácie.

13. Dňa 20.10.2020 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 106006610020, ktorou mu vyfakturoval

náklady za stravu počas nariadenej karantény v zariadení SOŠ PaS Svidník za obdobie od 10.4.2020
do 19.4.2020 v celkovej sume 127 eur s dátumom splatnosti 19.11.2020.

14. Výzvou zo dňa 1.2.2022 žalobca vyzval žalovaného k úhrade tejto pohľadávky v lehote 10 dní, ktorú
výzvu žalovaný prevzal dňa 9.2.2022, ale bezvýsledne.

15. Na základe takto zisteného skutkového stav súd právne uzatvára:

16. Predmetom konania je nárok žalobcu podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, podľa ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a
inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten,
kto je povinný tieto povinnosti plniť.

17. V konaní pred súdom bolo nesporným to, že žalovaný skonzumoval poskytnutú stravu, ktorá úvaha

by mohla viesť k záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Je však potrebné
mať pri právnom posúdení veci na zreteli, že v našom práve sa uplatňuje zásada „Ius ex iniuria non
orfitur", teda na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 346/08-37). Zároveň nemožno zabúdať na jeden zozákladných ústavných princípov, že štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR).

18. Súd teda dospel k záveru, že na strane žalovaného nie je daná vecná legitimácia vo vzťahu
k uplatnenému nároku. Uvedenou problematikou sa zaoberali aj nasledovné rozhodnutia: Krajský súd
v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co/95/2022 – 30.01.2023, sp. zn. 14Co/62/2022 – 27.06.2023 a pod. ako
aj Krajský súd v Prešov sp. zn. 6Co/26/2023 z 14. 12. 2023. a pod.

19. Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom sp.zn. PL.ÚS 4/2021-136 rozhodol, že Ustanovenia § 4
ods. 1 písm. g) a § 48 ods. 4 písm. aa) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1
ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3 a s čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie §
12 ods. 2 písm. f) v časti „alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti
„karanténne opatrenia“, ustanovenie § 48 ods. 4 písm. n) v časti „alebo karanténa osoby podozrivej z

nákazy“, ustanovenie § 48 ods. 4 písm. u) v časti „alebo karanténa“ a ustanovenie § 51 ods. 1 písm. d)
v časti „a karanténnym opatreniam“ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl.
17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods. 2 a 4
Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 5 ods. 1 písm. e) a ods. 2 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

20. Žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku vzhľadom na nález Ústavného súdu SR sp. zn.
PL. ÚS 4/2021-136 zo dňa 08.12.2021, keď chýba právny dôvod, pre ktorý by mal žalovaný žalobcovi
hradiť náklady. Je potrebné poukázať na to, že právo žalobcu požadovať od žalovaného náhradu

nákladov na zabezpečenú stravu počas nariadenej izolácie žalovaného v karanténnom zariadení za
žalované obdobie, by muselo vyplývať z konkrétneho zákonného ustanovenia právneho poriadku SR,
pretože len taký prístup zodpovedá princípu, že štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR).

21. Ak kvôli rozporu s Ústavou SR stratilo účinnosť zákonné ustanovenie, ktoré dovoľovalo nariadiť
izoláciu osôb (vrátane žalovaného) v karanténnom zariadení a teda takéto obmedzenie práv nebolo
vykonané na ústavne akceptovateľnom základe, nemožno inou optikou hľadieť ani na okolnosť, či v tej
súvislosti vznikla dotknutej osobe povinnosť nahrádzať s takýmto obmedzením spojené náklady. Inak

povedané, ak právna úprava izolácie osôb v karanténnych zariadeniach bola vyhodnotená ústavným
súdom ako protiústavná, už len zmysel právnej zásady „z nepráva nemôže vzniknúť právo“ nepripúšťa,
aby dotknutá osoba mala preplatiť (štátu) náklady spojené s pobytom v karanténnom zariadení.“

22. Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. d) v časti „a karanténnym opatreniam“ zákona č. 355/2007 Z. z.

o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktoré umožňovalo nariadiť karanténne opatrenie nebolo súčasťou právneho
poriadku, a to vzhľadom na účinky vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu, ktorý so spätnou účinnosťou
derogoval zákonné ustanovenia, ktoré umožňovali nariadenie izolácie v karanténnom zariadení.
Absenciu príslušného zákonného ustanovenia nie je spôsobilý napraviť postup, kedy žalovanému bola

vystavená faktúra na úhradu nákladov počas jemu nariadenej izolácie v karanténnom zariadení.

23. V rozhodnom čase kedy sa žalovaný nachádzala v karanténnom zariadení (čo v konaní sporné
nebolo) bola právna úprava podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. upravujúca opatrenia
na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných chorôb definovaná ako „izolácia v domácom prostredí

alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky
dohľad, karanténne opatrenie“. Predmetná právna norma však bola derogovaná nálezom Ústavného
súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021-136 zo dňa 08.12.2021 na základe čoho obsah tejto právnej normy
týkajúcej sa opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení znie „izolácia, karanténa,
zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad. Z textu predmetnej právnej normy, od ktorej žalobca

odvodzuje svoj nárok, bolo vylúčené opatrenie, týkajúce sa izolácie v inom určenom zariadení, aj
karanténne opatrenia.24. Pokiaľ žalobca žalobou uplatnený nárok odvodzoval od ust. § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.
z. o ochrane verejného zdravia, uvedené ustanovenie nepredstavuje právny podklad na domáhanie
sa náhrady vynaložených nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností určených zákonom o ochrane

verejného zdravia alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu zdravia.
ˇŽalovaný preto nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom pre uplatnenie nároku na náhradu
nákladov za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácii.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých

súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Nakoľko žalovaný bol v konaní plne úspešný súd mu priznal právo na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný

súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 CSP).