Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-4Csp/97/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622201636
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8622201636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803 zastúpeného
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
53 255 739 proti žalovanému A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C. o zaplatenie
X.XXX,XX eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Svidník dňa 31.10.2022 ( z ktorého výkon súdnictva

prešiel dňom 01.06.2023 na Okresný súd Bardejov, viď zákon č.150/2022 Z.z. o zmene a doplnení
niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov v znení neskorších predpisov)
domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu X.XXX,XX eur, úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2.954,-eur od 04.03.2022 do 12.04.2022 a zo sumy 2.924,-eur od 13.04.2022
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej

dňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava,
IČO: 31 320 155 a žalobcom a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 03.03.2022 postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, ktorý v čase postúpenia pohľadávky bol napriek
písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku po dobu
dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. V žalobe tvrdil, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 12.01.2016
Zmluvu č. XXXXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení
ich dodatkov, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou bezúčelového úveru

vo výške X.XXX,-XXX. V žalobe uviedol podmienky úverovej zmluvy a tvrdil, že peňažné prostriedky
na základe zmluvy žalovanému boli poskytnuté, podmienky ich čerpania, splácania a podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo VOP, pričom
žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu a upozorneniu v zmysle § 53 ods.9 Občianskeho
zákonníka neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy a tak
postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.06.2020, pričom vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy. V žalobe uviedol, že pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej

pohľadávky sumu X.XXX,XX eur, ktorá pozostávala z istiny 2.954,-eur, z neuhradeného riadneho úroku
vo výške 845,78 eur a z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 255,72 eur a poplatkov vo výške
35,88 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaný podľa tvrdenia žalobcu uhradil mu sumu 30,-eur dňa
12.04.2022, zvyšok neuhradil, preto podáva žalobu v ktorej sa domáha zaplatenia sumy vo výškespolu X.XXX,XX eur ako súčtu neuhradenej istiny úveru 2.924,-eur, neuhradeného úroku 845,78 eur,
neuhradeného úroku z omeškania 255,72 eur a neuhradených poplatkov vo výške 35,88 eur, ako
aj zákonného úroku z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. So žalobou žalobca ako dôkazy predložil Žiadosť o flexipôžičku- bezúčelová zo dňa 08.01.2016
a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ číslo XXXXXXXXXXXXXXX spolu s
európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere a údajmi o hodnote RPMN a o priemernej RPMN
k spotrebiteľskému úveru, Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 so Žiadosťou

o postúpenie a prevod zo dňa 03.03.2022 a prílohou, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
17.03.2022 s poštovým podacím hárkom, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie
spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom účinné od 01.10.2009, Tretiu upomienku – pokus o
zmier zo dňa 26.03.2020 s poštovým podacím hárkom a Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom zo dňa 17.06.2020 s dokladom o doručovaní, Platobnú históriu a Pokusy o zmier zo
dňa 17.03.2022 a zo dňa 06.09.2022 s podacím hárkom.

4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk
doručená dňa 24.06.2024 písomne nevyjadril.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Spolu s predvolaním na pojednávanie súd žalobcu

prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval na doplnenie rozhodujúcich skutočností a skutkových
tvrdení tak, že uvedie, či a ako bola pred uzavretím zmluvy skúmaná bonita žalovaného, jeho schopnosť
splácať úver, na základe akých dokladov bola skúmaná, ak bola skúmaná a zároveň aby predložil
všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaného. Zároveň ho vyzval,
aby vzhľadom na tvrdenie o postúpení pohľadávky banky odôvodnil a preukázal splnenie zákonných

podmienok postupiteľnosti pohľadávky banky v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách a nech tiež uvedie,
z akých prostriedkov hradil sa tu poplatok za poskytnutie úveru a preukáže že reálne poskytnutá-
vyplatená žalovanému bola veriteľom suma X.XXX,-XXX a uvedie akú sumu peňažných prostriedkov
žalovaný celkovo reálne uhradil od uzavretia zmluvy doposiaľ ( súčet všetkých uskutočnených úhrad)
a odôvodní čo do základu a výšky nárok špecifikovaný ako neuhradené poplatky vo výške 35,88 eur.

6. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval podaním zo dňa 19.11.2024, v ktorom uviedol, prečo je tu
podľa neho poplatok za poskytnutie úveru ako cena za poskytnutie peňažných prostriedkov prijateľný
a poukázal na výpis z účtu č.X/XXXX z ktorého je podľa neho zrejmé, že žalovanému bolo na účet
zaslaných 4.600,-eur v zmysle zmluvy. Vyjadril sa aj k zosplatneniu úveru, kde po citácii § 53 ods.9 a §

565 Občianskeho zákonníka uviedol, že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné, aby 1./ bola
táto možnosť dohodnutá, 2./ aby bol dlžník v omeškaní aspoň tri mesačné splátky a 3./ musí byť na
možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením
tohto práva. Prvá podmienka podľa neho bola splnená, lebo možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
banka dohodla so žalovaným v Zmluve v bode 5 a splnená bola aj druhá podmienka, nakoľko banka

výzvou zo dňa 26.03.2020 vyzvala žalovaného na úhradu omeškaných splátok a upozornila ho na
možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a keďže ten omeškané splátky neuhradil, vyhlásila
listom zo dňa 17.06.2020 mimoriadnu splatnosť úveru. Poukázal na to, že v zmysle upozornenia-
Tretia upomienka- pokus o zmier zo dňa 26.03.2020, ktoré bolo žalovanému doručené na adresu dňa
30.03.2020 bol žalovaný ku dňu 26.03.2020 v omeškaní s úhradou sumy 262,42 eur a pretože nevykonal

žiadne úhrady, listom zo dňa 17.06.2020 pristúpila banka k predčasnému zosplatneniu úveru. Podľa
žalobcu je tak zrejmé, že ku dňu zosplatnenia úveru všetky podmienky pre platné predčasné ukončenie
úverovej zmluvy zosplatnením splnené boli. Tvrdil, že zákon nikde nestanovuje povinnosť veriteľa
v uvedených výzvach uviesť pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru a keďže taká povinnosť zákonom stanovená nie je, je potrebné uzavrieť, že došlo

k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Vo vzťahu k zákonným podmienkam postupiteľnosti
pohľadávky uviedol, že tie boli splnené, lebo žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo
preukázané, že bol postupcom opakovane vyzývaný na úhradu omeškaných splátok a to viacerými
upomienkami a zároveň výzvami, ako napr. výzvou- tretia upomienka-pokus o zmier zo dňa 26.03.2020

a výzvou označenou ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa
17.06.2020. Za kvalifikovanú výzvu postupcu možno podľa žalobcu považovať tu nie len výzvu zo
dňa 26.03.2020, ale aj výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa 17.06.2020, kde bol žalovaný
jasne upozornený, že postupca pristúpi k vymáhaniu pohľadávky banky využitím dostupných právnychprostriedkov. Žalobca tvrdil, že v zmysle rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít a Najvyššieho súdu
SR výzva pred postúpením pohľadávky nemusí mať osobitné náležitosti a v tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Cdo/154/2022 a 9Cdo/165/2022, podľa ktorých z výzvy

na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu
pohľadávky a že za výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods.8 zákona o bankách možno
považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na
zaplatenie pohľadávky. Žalobca uviedol špecifikáciu postúpenej a žalovanej pohľadávky a čo sa týka
overenia schopnosti splácať úver, citoval § 7 ods.1,2 a 15 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch z ktorých je podľa neho zrejmé, že veriteľ je povinný pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa
splácať úver brať do úvahy dobu na ktorú sa úver poskytuje ( veriteľ zohľadňuje maximálne dobu
splatnostiúveru,ktoréstanovujeNárodnábankaSlovenska),príjemspotrebiteľa(§7ods.1ZoSÚ)aúčel
poskytnutého úveru. V konkrétnom prípade podľa neho veriteľ postupoval tak, že vychádzal z výstupu
pozostávajúceho zo zoznamu dokladov k Flexipôžičke a zo Žiadosti o flexipôžičku – bezúčelová, kde
výsledkom by malo byť posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, žalovaný si

uvádzal zamestnanie. Poukázal na to, že žalovaný bol v čase žiadosti o úver klientom banky a splátky
tu uhrádzal 4 roky, a teda v danom čase mal dostatočnú bonitu na splácanie svojich záväzkov zo
zmluvy.Uviedol,žeajvspotrebiteľskýchsporochplatíustanovenie§151CSPonásledkochnepopretých
skutkových tvrdení.

7. Písomným podaním zo dňa 19.11.2024 žalobca doplnil skutočnosti ohľadom skúmania bonity
žalovaného, poukázal na predložené výpisy z bankového účtu, na základe ktorého mala banka
zdokladovaný príjem žalovaného vo výške 450,-eur za mesiace 09 až 12/2015. Poukázal aj na výsledok
dopytu do bankového registra SRBI zo dňa 08.01.2016 v zmysle ktorého mal žalovaný 3 existujúce
úvery ( kreditná karta s úverovým rámcom vo výške 1.500,-eur a splátkou 75,-eur, úver so splátkou 29,-

eur a úver so splátkou 27,-eur), preto má za to, že veriteľ- banka posúdil bonitu žalovaného v súlade
s platnou a účinnou legislatívou a výsledkom bolo pozitívne posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, preto navrhuje vyhovieť podanej žalobe.

8. Nakoľko na pojednávanie sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu právny zástupca žalobcu ani

žalovaný nedostavili, pričom právny zástupca žalobcu neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil
a žalovaný neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, v súlade s ust.§ 180 CSP súd rozhodol, že
pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, nakoľko nebol daný
návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP. Pre úplnosť, vo vzťahu
k obsahu ospravedlnenia právneho zástupcu žalobcu súd uvádza, že jeho vyjadrenie, že „navrhuje,

aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, pričom v záujme čo možno najhospodárnejšieho
a najefektívnejšieho riešenia veci súhlasí s takýmto rozhodnutím vo veci samej aj bez účasti
žalobcu a jeho právneho zástupcu...a v prípade, ak súd nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný
v celom jeho rozsahu, resp. požaduje na preukázanie žalobcom uplatneného nároku a tvrdených
skutočností ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení, potom si žalobca dovoľuje požiadať

súd o písomné vyzvanie žalobcu na preukázanie uvedených skutočností a vzhľadom k vyššie
uvedenému aj o odročenie pojednávania, nakoľko žalobca doposiaľ nemal vedomosť o prípadnom
vnímaní akýchkoľvek skutočností ako sporných zo strany súdu“ nepovažoval za žiadosť o odročenie
pojednávania ( jasnú, určitú, zrozumiteľnú) a aj keby takou bola, neobsahovala by dôležitý dôvod ( §
183 ods.1 veta prvá CSP ), ktorým skutočnosti tvrdené žalobcom nie sú a preto tak či tak by nebolo

možné pojednávanie odročiť. Pre úplnosť treba uviesť, že ani účasť žalobcu, resp. jeho zástupcu na
pojednávaní, či jeho odročenie by vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby ( nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu) nič nezmenili na výsledku konania a ten by bol rovnaký. Ako bude zrejmé z ďalšej
častiodôvodnenia,dôvodyprektorésúdmázato,ževtomtoprípadenebolisplnenézákonnépodmienky
postupiteľnosti pohľadávky na žalobcu v tomto prípade sú neodstrániteľné.

9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení žalobcu, vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keď vykonanie
žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a
zistil tento skutkový stav :

10. Zo žalobcom predloženej Žiadosti o flexipôžičku – bezúčelová a Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ číslo XXXXXXXXXXXXXXX v ktorej ako veriteľ je označená
Všeobecná úverová banka, a.s. súd zistil, že na základe žiadosti žalovaného o bezúčelový úvervo výške X.XXX,-XXX bola medzi žalovaným a uvedenou bankou dňa 12.01.2016 uzavretá písomná
zmluva o poskytnutí bezúčelového spotrebiteľského úveru, v ktorej sa banka zaviazala za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve a k nej prislúchajúcich Všeobecných obchodných podmienkach poskytnúť

v prospech žalovaného ako dlžníka spotrebiteľský úver v sume 4.600,-eur a dlžník sa zaviazal, že
poskytnutý úver banke vráti, zaplatí úroky a poplatky a splní ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy.
V Základných podmienkach zmluvy je uvedené, že úver je poskytovaný za úrokovú sadzbu vo výške
12,90 % p.a., že ročná percentuálna miera nákladov je 14,80 % a že celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť je 7.510,46 eur, z čoho suma 4.600,-eur je istina a suma 2.910,46 eur sú celkové náklady

dlžníka. Výška poplatku za poskytnutie úveru bola 92,-eur. Žalovaný bol povinný splatiť banke istinu
úveru spolu s úrokmi v mesačných anuitných splátkach po 78,92 eur ( spolu s poistným 82,65 eur) tak,
že prvú splátku mal zaplatiť dňa 15.03.2016 a poslednú dňa 15.12.2023, celkový počet splátok bol 94
a lehota splatnosti 96 mesiacov. Podľa článku I bod 5 písm. b) Zmluvy v prípade nesplácania úveru
bola banka oprávnená v súlade s Obchodnými podmienkami vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak je
dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než

3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný.

11. Žalobca tvrdil, že pre nesplácanie úveru žalovaným bol úver po neúspešnej výzve na
úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti
pohľadávky z dôvodu neplatenia predčasne zosplatnený a pohľadávka veriteľa následne na základe

Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok ( nachádzajúcej sa spolu s prílohami na č.l. 13 až 30 spisu)
postúpená na žalobcu.

12. Z Listu označeného ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa
17.06.2020 ( č.l.41 spisu) súd zistil, že VÚB, a.s. ním žalovanému oznámila, že nakoľko napriek

predchádzajúcim upomienkam neuhradil dlžnú pohľadávku banky zo zmluvy, vyhlásila banka predčasnú
splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom X.XXX,XX eur, z čoho istina je 2.954,-eur, úroky sú
198,19 eur a poplatky sú 35,88 eur a vyzvala ho na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom
v lehote 7 dní do doručenia tejto výzvy s tým, že v prípade neuhradenia pohľadávky banky v uvedenej
lehote pristúpi k vymáhaniu využitím dostupných právnych prostriedkov.

13. Žalobca vo svojom vyjadrení k otázke predčasného zosplatnenia úveru zo dňa 19.11.2024 za
upozornenie v zmysle § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka predchádzajúce vyššie uvedenej výzve
označil list banky zo dňa 26.03.2020 označený ako Tretia upomienka- pokus o zmier ( č.l.53 spisu)
vktorombankažalovanémuoznamovala,žeajnapriekpredchádzajúcimupomienkamdoterazneuhradil

záväzky plynúce z uvedenej zmluvy o úvere a preto banka eviduje pohľadávku po lehote splatnosti
v nasledovnej výške ( 262,42 eur) z čoho istina je 140,40 eur, úroky sú 96,35 eur, úroky z omeškania sú
0,98 eur a poplatky sú 24,69 eur s tým, že ak okamžite nezaplatí dlžnú sumu, bude banka požadovať,
aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v Zmluve
o úvere.

14. Žalobca uplatnený nárok právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie spotrebiteľského
úveru. Keďže pôvodný veriteľ bol bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov
podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov, pričom v zmluve aj
priamo je uvedené, že sa jednalo o spotrebiteľský úver, niet pochýb, že žalobou uplatňuje sa právo zo

spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej
uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom
zákonníku (§ 52 a nasl.).

15. Žalobca v spore tvrdil, že pohľadávku z úverovej zmluvy voči žalovanému nadobudol postúpením,
pričom ako na dôkaz odvolával sa na rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, žiadosť o postúpenie
a prevod a prílohu k tejto zmluve s identifikáciou postúpenej pohľadávky a ako dôkaz predložil
tiež oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 17.03.2022 s poštovým podacím hárkom.

16. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania žalobu mal za nedôvodnú v celom rozsahu
a preto ju zamietol. Podľa názoru súdu neboli v spore preukázané zákonné podmienky postupiteľnosti
pohľadávky a aktívna vecná legitimácia žalobcu, teda platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému,
či čo i len jej časti na žalobcu. Už z uvedeného dôvodu súdu neostávalo iné, než žalobu žalobcu v celomrozsahu zamietnuť. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu súd musí skúmať vždy, ex offo, preto neobstojí
obrana žalobcu, že žalovaný ju nesporil. Uvedené je pre posúdenie žaloby v tomto spotrebiteľskom
spore úplne bezpredmetné. Súd žalobcu pred pojednávaním vyzval odôvodniť a preukázať splnenie

zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky. Aj na pojednávaní, ktorého sa žalobca dobrovoľne
rozhodol nezúčastniť súd v rámci postupu podľa § 181 ods.2 CSP uviedol, že základnou otázkou,
ktorú bude skúmať a ktorú musí skúmať aj ex offo, bez námietky žalovaného je otázka aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, teda či bolo preukázané splnenie zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky
v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách a § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch. Skúmanie daných

podmienok pre právne zastúpeného žalobcu ( keďže skúmať sa musia vždy, ex offo) nemôže byť
v žiadnom prípade prekvapivé, nehovoriac o tom, že žalobcom je spoločnosť zaoberajúca sa práve
hromadným vymáhaním postúpených pohľadávok a preto jeho aktívnou vecnou legitimáciou sa súdy
dlhodobo zaoberajú v každom jednom spore a podmienky za ktorých preto jedine môže byť žalobca
v tomto smere úspešný tak už boli súdmi, ako bude zrejmé aj z prehľadu súdnych rozhodnutí uvedeného
ďalej nespočetnekrát judikované.

17. Navyše, len pre úplnosť, vo vzťahu k opakovanému odvolávaniu sa žalobcu na ust.§ 151 CSP
súd dáva žalobcovi do pozornosti jeho samého sa týkajúce úplne aktuálne uznesenie Krajského súdu
v Trnave zo dňa 09.10.2024 sp.zn.24CoCsp/26/2024, kde tento jasne uviedol ( viď bod 59 odôvodnenia)
cit. „K tejto námietke odvolateľa odvolací súd navyše dodáva, že NS SR vo veci sp. zn. 4Cdo/162/2020

z 27.10.2021 pod R 6/2022, prijal záver, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú
legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8
veta prvá ZoB pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel
s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. V zmysle záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky v
uznesení I.ÚS 246/2019-14 zo dňa 11.6.2019 pasivita protistrany nemôže mať za následok (aplikáciou §

151 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený
nárok. Naviac súd je v súdnom konaní povinný vždy prihliadať na absolútnu neplatnosť ex offo aj bez
námietky strany (R 60/2018). Táto odvolacia námietka žalobcu bola preto nedôvodná.“

18. Vzhľadom na skutočnosť, že veriteľom s ktorým žalovaný uzavrel úverovú zmluvu na základe

ktorej mala vzniknúť žalovaná pohľadávka nebol žalobca ale spoločnosť Všeobecná úverová banka,
a.s. a vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že pohľadávka voči žalovanému bola mu v priebehu sporu
postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, základnou otázkou pre rozhodnutie, ktorú bolo nevyhnutné
vyriešiť skôr než by súd pristúpil k samotnému posúdeniu výšky nároku a jeho súdnej vymáhateľnosti
bolo vyriešiť si otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zodpovedanie uvedenej otázky súdom je

nevyhnutné vždy, a to ex offo, teda aj bez námietky a bez ohľadu na postoj žalovaného, teda bez ohľadu
na to, či sám žalovaný nárok voči nemu uplatnený sporí alebo nie ( k tomu podporne pozri napr. rozsudky
Krajského súdu v Prešove sp.zn.21Co/83/2017 alebo 18Co/101/2017 z ktorých cit.“ Súd prvej inštancie
správne preskúmaval vecnú legitimáciu, či už aktívnu (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnu (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), ktorá je imanentnou súčasťou

civilného procesu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009). V opačnom prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý pri opomenutí
vyriešiťkardinálnuotázku,akoujeotázkaexistencievecnejlegitimácie,kzodpovedaniuktorejjekonajúci
súd ex offo viazaný, by bolo protirečenie obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného
čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1

dohovoru.- (nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014.“

19. Vzhľadom na výslovnú, jasnú, jednoduchú a zrozumiteľnú zákonnú úpravu zákonných podmienok
postupiteľnosti pohľadávky zo spotrebiteľského úveru a skutočnosť, že aktívnu vecnú legitimáciu súd
musí skúmať vždy, a to ex offo je povinnosťou každého žalobcu domáhajúceho sa žalobou nárokov

postúpených mu zmluvou o postúpení pohľadávok preukázať splnenie podmienok postupiteľnosti
pohľadávky. Teda označiť a pripojiť dôkazy na preukázanie splnenia týchto zákonných podmienok.
Táto skutočnosť je samozrejmá, jasná a všeobecne známa, nejde o žiadne prekvapivé právne
posúdenie, postup, či prekvapivý názor súdu ( podporne viď napr. rozsudky Krajského súdu
Prešove sp.zn.3CoCsp/11/2021 alebo 7CoCsp/38/2020). Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove

sp.zn.7CoCsp/38/2020 otázka „či na základe tejto zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky uplatňovanej v konaní na žalobcu, už nie je otázka skutkových tvrdení strán, ale
otázka právneho posúdenia veci. Ide pritom o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci„.20. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky je obsiahnutá
v zákone č.483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov ( ďalej len „zákon o bankách“) ako osobitná úprava ( lex specialis) pred všeobecnou

úpravou ( lex generalis) o postupovaní pohľadávok v §§ 524 až 530 Občianskeho zákonníka. Zákonné
predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré museli byť splnené v čase postúpenia
pohľadávky upravoval ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky ( teda ku dňu 03.03.2022,
podľa oznámenia o postúpení pohľadávky) § 92 ods.8 zákona o bankách. Podľa tohto zákonného
ustanovenia ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú
dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného
predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa

osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak
klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní
klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná

odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 17 ods.1 a 2 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
k 03.03.2022 práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
(2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť

na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou
spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku

osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

22. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu v jeho vyjadrení zo dňa 19.11.2024, že § 92 ods.8 ZoB
ukladá postupcovi iba podmienky, ktoré musí ako banka splniť aby sa nedopustil voči klientovi porušenia
bankového tajomstva. V zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2018 bol pod

číslom R 60/2018 publikovaný judikát so záverom, cit. „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením
pohľadávky.Postúpeniepohľadávkybanky,kuktorémudošlovrozporestýmtoustanovením,jeneplatný
právnyúkon.“Uvedenélogickyrovnakoplatíprepostúpeniepohľadávky,ktoréjevrozpores§17Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené a tiež z dôvodov, ktoré súd rozvedie ďalej nemôžu

byť podľa názoru súdu žiadne pochybnosti, že zákonom o bankách a Zákonom o spotrebiteľských
úveroch sú odchylne od všeobecných pravidiel o postúpení pohľadávky v Občianskom zákonníku
sprísnené pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk a veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery
na iné subjekty. Pre platné postúpenie pohľadávky banky tak musia byť kumulatívne splnené všetky
podmienky upravené v uvedených ustanoveniach. Podľa § 92 ods.8 zákona o bankách predovšetkým

a najmä pohľadávka, alebo jej časť môže byť postúpená bankou len vtedy, ak je splatná a to až po
predchádzajúcejpísomnejvýzvebanky,aakklientnaprieknejnepretržitedlhšieako90kalendárnychdní
jevomeškanísosplnenímčolenčastisvojhopeňažnéhozáväzku.Podľa§17Zákonaospotrebiteľskýchúveroch postúpiť možno len pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo
pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

23. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa preto
takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho
úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť
postupníka, nehovoriac o tom, že v tu súdenom spore postupníkom je obchodná spoločnosť
špecializujúca sa práve na hromadné vymáhanie postúpených pohľadávok, ako je súdu známe z jeho

činnosti.

24. S poukazom na vyššie uvedené žalobe žalobcu nemohlo byť vyhovené už len preto, lebo žalobca
nepreukázal zákonné podmienky postupiteľnosti pohľadávky v zmysle vyššie citovaného § 92 ods.8
zákona o bankách a § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že pohľadávka v čase
postúpenia nebola splatná ( čím nebola splnená zákonná podmienka postupiteľnosti pohľadávky podľa

§ 92 ods.8 zákona o bankách a ani podľa § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch.) Ako vo svojom
aktuálnom rozsudku zo dňa 27.08.2024 sp.zn.17CoCsp/22/2024 v obdobnej veci uviedol Krajský súd
v Prešove ( viď bod 16 odôvodnenia) „Živý úver nemôže byť predmetom postúpenia, a to ani čiastočne.
Preto úvaha prvoinštančného súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu je
správna“. Žalobca tu navyše podľa názoru súdu nepreukázal ani relevantnú písomnú výzvu banky tak,

ako ju má na mysli § 92 ods.8 zákona o bankách.

25. Keďže podľa zmluvy konečná splatnosť úveru mala nastať až dňa 15.12.2023 a k postúpeniu
pohľadávky malo dôjsť už dňa 03.03.2022, na to aby išlo o pohľadávku splatnú musela by byť platne
predčasnezosplatnenáčosatunestalo.Súdpredčasnézosplatnenieúverunepovažujezaplatnýprávny

úkon z dôvodu, že podľa názoru súdu toto vôbec nespĺňa náležitosti platného právneho úkonu v zmysle
§ 37 a § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka.

26. Zákonné podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, v čase kedy malo k vyhláseniu
predčasnej splatnosti dôjsť ( 17.06.2020) upravoval § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak

ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

27. Pokiaľ ide o samotné predčasné zosplatnenie pohľadávky, toto musí spĺňať zákonné znaky,

náležitosti a podmienky bezvadnosti právneho úkonu. Musí spĺňať požiadavku jasnosti, určitosti
a zrozumiteľnosti. Súd v tejto súvislosti podporne poukazuje napr. na Veľký komentár k Občianskemu
zákonníku autorov Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.
Občiansky zákonník I. §1 – 450, 2. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2019. 636 s. z ktorého cit. “Keďže
predčasné zosplatnenie pohľadávky dodávateľom je jednostranným adresovaným hmotnoprávnym

úkonom, je nevyhnutné, aby tento obsahoval aj jednoznačné, jasné a určité a rovnako nezameniteľné
skutkové a právne odôvodnenie jeho urobenia smerom k právnemu postaveniu spotrebiteľa a trvaniu
spotrebiteľského záväzku. Akýkoľvek úkon, ktorým je dotknutý spotrebiteľský záväzok a ktorý sa týka
práv a povinností spotrebiteľa, musí byť aj náležite odôvodnený. Požiadavka odôvodnenia je daná práve
titulom, aby sa spotrebiteľ nielen adekvátne oboznámil s dôvodmi konania na strane dodávateľa, ale

aby sa mohol vo vzťahu k jednostrannej zmene zmluvných pomerov aj adekvátne brániť. Požiadavka na
odôvodnenie jednostranného konania dodávateľa, ktoré napĺňa znaky jednostrannej zmeny zmluvných
podmienok, plynie aj z ostatnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, konkrétne z rozsudku vo veci C-92/11,
RWE Vertrieb AG v.Verbraucherzentrale Nordrhein-Westfalen EV, a rovnako z rozsudku Súdneho
dvora v spojených veciach C-359/11 a C-400/11, Alexandra Schulz v.Technische Werke Schussental

GmbH und Co.KG a Josef Egbinghoff v.Stadtwerke Ahaus GmbH. Medzi uvedenými situáciami vidíme
nevyhnutnú analógiu, ktorú medzičasom z hľadiska nevyhnutnosti odôvodnenia vyhlásenia predčasnej
splatnosti potvrdzuje aj súdna prax.“

28. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.11.2024 k otázke zosplatnenia odvolával sa na to, že

v tu súdenej veci došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, lebo zákon podľa neho nikde
nestanovuje povinnosť veriteľa vo výzvach podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka uviesť pre
omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru.29. S touto argumentáciou žalobcu súd nesúhlasí a nakoľko uvedená otázka bola aktuálne práve vo
veciach žalobcu riešená a definitívne vyriešená najvyššou súdnou autoritou všeobecného súdnictva
v SR ( Najvyšším súdom SR), súd pripomína žalobcovi jemu zaiste dobre známe závery Najvyššieho

súdu SR k uvedenej otázke ( viď aj článok 2 ods.2 základných princípov CSP).

30. Tu upozornenie pred zosplatnením ( ktorým podľa tvrdení samotného žalobcu bol list- tretia
upomienka- pokus o zmier zo dňa 26.03.2020 ) neobsahovalo identifikáciu splátky, pre ktorú má dôjsť
k zosplatneniu ( k tomu pozri aktuálne rozhodnutia NS SR sp.zn.5Cdo/197/2022 či 5Cdo/188/2023).

Keďže upozornenie pred zosplatnením je pre chýbajúcu identifikáciu splátky, pre ktorú má dôjsť
k zosplatneniu absolútne neplatné, nemôže byť ani platnou výzvou podľa § 92 ods.8 zákona o bankách
a tou nemôže byť ani samotné oznámenie o zosplatnení.

31. Krajský súd v Prešove už v rozsudku zo dňa 28.06.2018 sp.zn.6Co/26/2017 vo vzťahu
k náležitostiam zosplatnenia dlhu uviedol, že “taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by

mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol
využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať
premlčacia doba podľa §103 OZ. Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre
rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti nejasný,
vyvoláva otázniky a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods.1 OZ)“.

32. Uvedený názor opakovane potvrdený bol aj v ďalších rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove
( viď napr. rozsudok zo dňa 29.10.2019 sp.zn.20Co/90/2019, bod 17 jeho odôvodnenia) a zotrváva
na ňom aj aktuálna rozhodovacia prax Krajského súdu v Prešove ( viď napr. aktuálne rozhodnutia
sp.zn.7CoCsp/23/2023 alebo 22CoCsp/30/2023).

33.NakoľkosazasúčasťustálenejjudikatúrypovažujeažnázoropakovanevyjadrenýNajvyššímsúdom
Slovenskej republiky (viac v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/88/2017 zo
dňa 19.03.2018 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 65/2018) súd poukazuje na to, že tento v dvoch úplne aktuálnych rozhodnutiach –

a to v uznesení sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 ( týkalo sa práve žalobcu), ale aj v uznesení
sp.zn. 2Cdo/149/2021 potvrdil, že podmienkou platného predčasného zosplatnenia úveru je „potreba
identifikácie splátky, pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle § 565 OZ a prepojenosť
tohto zákonného ustanovenia na § 53 ods. 9 OZ“ ( citované z bodu 14.2 odôvodnenia unesenia
sp.zn.2Cdo/149/2021).

34. O uvedenom by nemali byť žiadne pochybnosti, nakoľko v už spomínanom uznesení zo dňa
24.01.2024 sp.zn.5Cdo/2/2023 Najvyšší súd v poslednej vete bodu 14.2 odôvodnenia výslovne a jasne
uviedol, že cit“ V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v
súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a

predčasne zosplatnil celý dlh.“
35. Podľa úplne aktuálneho rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024
týkajúceho sa práve žalobcu ( dovolanie týkalo sa práve veci, kde žaloba bola zamietnutá pre
nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie v dôsledku neplatného predčasného zosplatnenia úveru
a neurčitej, neplatnej výzvy pred postúpením) Ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za

predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a
predčasnezosplatniťcelýdlh.Akveriteľoznámiibadlžnúsumusupozornenímnamožnosťzosplatnenia
celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie poškodený.

36. Aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 týkajúceho sa
rovnako žalobcu pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve
(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.

37. V tu súdenej veci oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru neobsahovalo identifikáciu
tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého
dlhu a takisto upozornenie- Tretia upomienka- pokus o zmier zo dňa 26.03.2020 obsahovala len
uvedenie súhrnnej výšky bankou evidovanej dlžnej sumy ( tu 262,42 eur) s uvedením koľko z nej jeistina, koľko úroky, koľko úroky z omeškania a koľko poplatky, avšak vôbec neuvádzalo a nemožno
z neho vôbec zistiť, ktoré konkrétne splátky sú nezaplatené, s ktorými konkrétne má byť žalovaný
v omeškaní a podobne. Sám žalobca poukázal na to, že žalovaný 4 roky úver splácal, nešlo teda

o prípad, že by nezaplatil napr. ani prvú splátku, preto ak veriteľ po štyroch rokoch splácania úveru
oznámil mu iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, jednoznačne
mohol byť ako spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie poškodený. Akýkoľvek úkon,
ktorým je dotknutý spotrebiteľský záväzok a ktorý sa týka práv a povinností spotrebiteľa, musí byť aj
náležite odôvodnený. Požiadavka odôvodnenia je daná práve tým, aby sa spotrebiteľ nielen adekvátne

oboznámil s dôvodmi konania na strane dodávateľa, ale aby sa mohol vo vzťahu k jednostrannej
zmene zmluvných pomerov aj adekvátne brániť. Ak nie je uvedená napr. splátka, pre nezaplatenie ktorej
sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu, potom spotrebiteľ nevie posúdiť
splnenie zákonných podmienok pre predčasné zosplatnenie úveru, nevie sa voči nemu adekvátne
brániť, nevie kedy vzhľadom na § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka začne plynúť premlčacia
doba celého zročného dlhu. Ak by stačilo urobiť vyhlásenie predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru

oznámením tejto vety s poukazom na nejaké porušenie ( ktoré si spotrebiteľ má len sám odvodiť štúdiom
ďalších dokumentov) bez konkrétneho uvedenia, ktorá splátka je tou splátkou, s ktorou spotrebiteľ podľa
dodávateľa je viac ako 3 mesiace v omeškaní a pre ktorú sa právo zosplatnenia úveru využíva, potom
by to bol sám spotrebiteľ a v prípade súdneho sporu až súd, ktorý by mal ex offo vykonať audit stavu
skutkového a právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a vyhľadávať dôvod oprávnenosti tohto úkonu,

pričom by mohol dôjsť aj k dôvodom, na ktoré dodávateľ pri vykonaní tohto úkonu ani nepomyslel, čo je
neprípustné. Súd preto už z uvedených dôvodov oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a jemu
predchádzajúce upozornenie považuje za absolútne neplatný právny úkon. Ako taký preto nemôže byť
ani platnou výzvou banky vyžadovanou § 92 ods.8 zákona o bankách. A keďže žiadnu inú výzvu z času
pred postúpením pohľadávky okrem uvedených absolútne neplatných výziev žalobca nepredložil, nie je

splnená ani podmienka platnej písomnej výzvy banky.

38. Súd sa navyše nestotožňuje s názorom žalobcu, že podmienka písomnej výzvy banky v zmysle §
92 ods.8 Zákona o bankách mohla by tu byť vôbec splnená vo forme Vyhlásenia úveru za predčasné
splatný. K uvedenému súd uvádza, že rozhodovacia prax všeobecných súdov vrátane Najvyššieho

súdu SR nie je jednotná v názore, či ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách predpokladá osobitnú
výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného dlhu alebo či je za takúto
výzvu možné považovať aj výzvu realizovanú podľa ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka,
resp. oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že ich obsahom bola výzva
dlžníkovi na zaplatenie (nakoľko pre platné zosplatnenie pohľadávky museli byť kumulatívne splnené

dve podmienky - omeškanie dlžníka so zaplatením splátky minimálne 3 mesiace a písomné upozornenie
dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva).
39. K poukazu žalobcu na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/154/2022 a 9Cdo/165/2022
preto súd uvádza, že nateraz ich ťažko možno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax Najvyšších
súdnych autorít, ak v iných rozhodnutiach – v rozsudku sp. zn. 2Cdo/266/2020 a v uznesení sp.zn.

4Cdo/75/2020 – práve Najvyšší vyslovil SR, že ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách predpokladá
„výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky“, a že preto nemôže súd za účelom preukázania splnenia
podmienok podľa ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách za takú výzvu akceptovať veriteľom
realizovanú výzvu podľa ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka či vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.3.2022

v konkrétnostiach uviedol, že z ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách vyplýva „reťazec úkonov,
ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva
banky klientovi, že je v omeškaní s o splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke.
Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti síce sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre
prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne

je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Obsah ustanovenia § 92
ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej
klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej
zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“

40. Súd v súvislosti so svojim názorom, že ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách predpokladá
„výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky“, poukazuje aj na rovnaké závery pracovného stretnutia
občianskoprávneho kolégia KS v Prešove a sudcov súdov v jeho obvode zo dňa 29.04.2024 za účasti
predsedníčky občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, kde jedným z bodov programu bolapráve rozdielna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR v tejto otázke. Súd poukazuje aj na aktuálne
rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.7CoCsp/23/2023 zo dňa 19.02.2024 a Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 26.03.2024 sp.zn.41CoCsp/1/2024 potvrdzujúce tento názor.

41. V konaniach o opravných prostriedkoch podaných práve žalobcom proti rozhodnutiam súdov, ktoré
zamietli jeho obdobné žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie už boli preskúmavané jeho
početné námietky k záverom súdov, že pre neuvedenie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu je
právny úkon zosplatnenia pre neurčitosť neplatný a že preto nemohlo ani dôjsť k platnému postúpeniu

pohľadávky. Preto súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti žalobcu jeho sa týkajúce aktuálne rozsudky
Krajského súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/7/2024 zo dňa 22.10.2024 alebo sp.zn.6CoCsp/22/2024
zo dňa 26.09.2024 kde táto nesúhlasná argumentácia žalobcu bola odmietnutá a závery súdov prvej
inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pre neplatné postúpenie živého úveru boli potvrdené.

42. Z rozhodnutí iných odvolacích súdov k danej otázke a aktívnej vecnej legitimácii žalobcu

súd poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 09.10.2024
sp.zn.7CoCsp/24/2024 kde ten vo vzťahu k upozorneniu a zosplatňujúcej výzve ( § 53 ods.9 OZ)
uviedol, cit. „z predmetných úkonov musí byť jednoznačné, vo vzťahu ku ktorej splátke výzva a
spoplatnenie smeruje (tomuto záveru zodpovedá aj súčasná rozhodovacia prax všetkých odvolacích
senátov Krajského súdu v Žiline)“.

43. Súd poukazuje aj na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.7Cdo/46/2023 zo dňa
06.12.2023, ktoré sa týka práve žalobcu, kde najvyšší súd uviedol ( viď bod 13 odôvodnenia), že cit.“
Na základe vyššie uvedeného, najvyšší súd konštatuje, že súdy oboch inštancii postupovali správne,
keď v spotrebiteľskom spore preskúmali spotrebiteľskú zmluvu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky, ako aj existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a správne dospeli k názoru, že
žalobca v danom prípade nie je aktívne vecne legitimovaný, keďže nedošlo k platnému zosplatneniu
spotrebiteľského úveru, a teda ani k následnému postúpeniu pohľadávky žalobcovi, čím neboli splnené
podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.“

44. Nemali by byť navyše žiadne pochybnosti o potrebe uprednostniť výklad v prospech spotrebiteľa
a jeho ochrany ( podporne napr. bod 22 odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV ÚS
69/2023).

45. Pokiaľ ide o predložené oznámenie o postúpení pohľadávky, tak k tomu súd uvádza nasledovné.

Súdu je dobre známe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/2001, podľa ktorého
relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Avšak toto rozhodnutie je tu nepoužiteľné,
lebo týkalo sa postúpenia pohľadávky pri zmluve o dielo v obchodnom záväzkovom vzťahu a nie
postúpenia pohľadávky banky na nebankový subjekt v spotrebiteľskom vzťahu v nadväznosti na

posudzovanie dodržania zákonných podmienok § 92 ods.8 zák. o bankách. Koniec koncov, rovnaký
názor k uvedenej otázke zaujal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn.1Cdo/147/2017 v ktorom vo
vzťahu k uvedenému judikátu uviedol, že jeho závery v súčasnosti nie je možné aplikovať v oblasti
spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných ( až protichodných) princípoch ako
právo obchodné. Podľa Najvyššieho súdu uvedený judikát primárne rozoberá notifikačnú povinnosť

(denunciáciu) s dôrazom na to, ako vplýva toto oznámenie (táto právna skutočnosť) na zmenu v obsahu
záväzku vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom spore. Tu však treba mať na zreteli,
že uvedený judikát nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, najmä v prípade, keď samotná právna úprava postúpenia pohľadávky podľa OZ obsahuje
ustanovenia o zákaze postúpenia (§ 525 OZ). Je preto logické, že ak bola postúpená pohľadávka v

rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení
pohľadávky dlžníkovi.

46. Žaloba tak zo všetkých hore uvedených dôvodov musela byť zamietnutá bez ďalšieho,
keďže žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu ( splnenie zákonných podmienok

postupiteľnosti pohľadávky). Súd opätovne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp.zn.17CoCsp/22/2024 kde krajský súd uviedol ( viď bod 16 odôvodnenia) „Živý úver nemôže byť
predmetom postúpenia, a to ani čiastočne.“ Súd musel prihliadnuť na nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, nakoľko vymáhanie pohľadávky a uplatnenie práv v právnom štáte musí mať amá svoj právny rámec, zákonný postup a ani prípadná existencia dlhu dlžníka nemôže ospravedlniť
jeho nedodržanie. V danom prípade sa navyše plnenia domáha profesionál znalý práva proti
neprofesionálovi- spotrebiteľovi, preto nedodržanie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky v

zmysle osobitných ustanovení zákona tu ide na ťarchu veriteľa a nemôže ho zhojiť ani neplnenie
povinnosti dlžníka splácať úver, keďže dlžník na neplatnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu žiadnu
vinu nenesie a nijako túto neplatnosť nezavinil. Navyše nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcom nemá žiaden súvis a vplyv na to, či existuje (a trvá) alebo neexistuje záväzok žalovaného
z pôvodnej zmluvy o úvere, keďže postúpenie pohľadávky týka sa len zmeny v osobe veriteľa a nie

pohľadávky ako takej.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.1 a 2 CSP. V danom
prípade plný úspech v spore mal žalovaný, keďže žaloba proti nemu bola v celom rozsahu zamietnutá,
preto podľa § 255 ods.1 CSP mu vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Žalovaný však
náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného

nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods.1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému
uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo
rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.