Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/95/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200432
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200432.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Pavol Tkáč a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu: MBL a.s.,
so sídlom Štefánikova 26, 040 01 Košice, IČO: 36 207 039, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Alena
Rudohradská, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 35 567 571, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100628859/2020 zo 06.03.2020 vo veci odpočtu DPH za
zdaňovacie obdobie marec 2014 a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 100628859/2020 zo 06.03.2020, ako aj jemu predchádzajúce

rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102713203/2019 z 25.11.2019 a vec vracia Daňovému úradu
Košice na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva vočižalovanémuprávonaúplnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 11.06.2020 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský
súd“), sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 100628859/2020 zo
06.03.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) č.
102713203/2019 z 25.11.2019, vo veci určenia žalobcovi rozdielu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„DPH“) v sume 14 800,- Eur za zdaňovacie obdobie marec 2014, aby boli tieto rozhodnutia pre ich

nezákonnosť zrušené a vec vrátená správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie, a žalobcovi aby bol
priznaný nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu

práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „6S.“
Administratívne konanie:
3.Správcadanevykonalužalobcusozačiatkomod15.12.2015daňovúkontroludanezpridanejhodnoty
(DPH) za zdaňovacie obdobie marec 2014 [daňová kontrola bola vykonaná aj za zdaňovacie obdobia
február 2014 až december 2014], pričom závery daňovej kontroly správca dane sumarizoval v protokole
z daňovej kontroly č. 100337353/2017 z 21.02.2017 (ďalej len „protokol“), ktorý spolu s výzvou na

vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený 11.03.2017.

4. Správca dane svojim v poradí prvým rozhodnutím č. 101857785/2018 z 20.9.2018 vyrubil žalobcovi za
zdaňovacie obdobie marec 2014 rozdiel na DPH v sume 14 800,- Eur, ktoré rozhodnutie však z dôvoduodvolania sa žalobcom, bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. 100643505/2019 z 15.3.2019 a vec
bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie (z dôvodu, že správca dane vo svojom
rozhodnutí iba opísal zistené skutočnosti a dôkazy, ale už neuviedol ich vyhodnotenie, t.j. na základe

ktorých rozhodol a ktoré na jeho rozhodnutie nemali vplyv, pozn.).

5. Po vrátení veci správca dane žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102713203/2019 z 25.11.2019
vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 14 800,- Eur [4 000,- Eur
z faktúry od GAMMA SYSTEMS s.r.o. a 10 800,- Eur z faktúry od TPM Bratislava, spol. s r.o., t.j. spolu

14 800,- Eur].
Žalobca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období
neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľských spoločností - GAMMA SYSTEMS
s.r.o. (ad „A“) a TPM Bratislava, spol. s r.o. (ad „B“).
A. Ohľadne dodávateľa GAMMA SYSTEMS s.r.o. bola spornou, touto spoločnosťou pre žalobcu
vystavená faktúra č. 2014031 na sumu 24 000,- Eur (z toho 4 000,- Eur daň) za 31.03.2014 žalobcovi

dodané reklamné služby na základe medzi týmto dodávateľom a žalobcom uzavretej zmluvy o reklame
z 19.12.2013. Podľa správcu dane faktúra č. 2014031 neobsahuje údaje o množstve, jednotkovej cene
a druhu dodanej služby; fakturované služby sú nezrozumiteľné a z fakturácie nie je možné zistiť, čo bolo
predmetom fakturovania. Dodávateľ GAMMA SYSTEMS s.r.o. sa na adrese svojho sídla nenachádzal,
nemal ani poštovú schránku; konateľ GAMMA SYSTEMS s.r.o. pán A. B. [funkciu konateľa prestal

vykonávať 05.11.2014, avšak podľa zistenia správcu dane od banky, s bankovým účtom spoločnosti
disponoval od 05.11.2010 do dňa zatvorenia účtu, t.j. do 21.09.2015, aj keď už nebol konateľom, k čomu
sa menovaný nevedel vyjadriť], ako svedok na ústnom pojednávaní 08.03.2019 potvrdil, že vykonal
reklamné služby pre žalobcu, avšak na potvrdenie uvedeného nepredložil žiadne účtovné doklady,
spornúfaktúrupodpísal;reklamabolaodvysielanáprostredníctvomtelevíznehospotunaLEDobrazovke

na Watsonovej ulici (majiteľa LED obrazovky si nepamätal), bilboardy mali prenajaté od Technickej
univerzity Košice a od súkromných osôb na oplotení (na mená si nespomínal), pričom plagáty vyrábali
vo vlastnej réžii na vlastnej veľkoplošnej tlačiarni, veľkoplošný baner bol umiestnený na priečelí budovy
Čermeľská cesta 3 po dohode s jej majiteľom; internetová banerová kampaň prebiehala v sieti Point
network (napr. C., www. autosk a iných), pričom baner vyrobili vo vlastnej réžii a tento bol umiestnený

na internetových stránkach, kde denne rotoval počas celého roka a reklama žalobcu bola uverejnená
aj na dresoch a tričkách hráčov a aj na reklamných predmetoch, pričom GAMMA SYSTEMS s.r.o.
predložili žalobcovi vyhodnotenie reklamnej kampane v tlačenej forme za prvý a osobitne za druhý
polrok 2014, ktoré vyhodnotenie obsahovalo všetku reklamnú kampaň ktorá bola uskutočnená, pričom
túto reklamu pre žalobcu GAMMA SYSTEMS s.r.o. robila sama a iba internetovú banerovú kampaň

zabezpečovala pre GAMMA SYSTEMS s.r.o. subdodávateľská spoločnosť Slovakia East Trade s.r.o.
s ktorou svedok nevedel uviesť, ako sa skontaktovali a podľa svedka platby v prospech tohto dodávateľa
(vo vzťahu k žalobcovi to bol subdodávateľ, pozn. súdu) boli realizované bezhotovostne, avšak podľa
zistení správcu dane od banky, dodávateľ GAMMA SYSTEMS s.r.o. nerealizoval v čase od 01.01.2014
do 21.09.2015 v prospech Slovakia East Trade s.r.o. žiadne platby a v tomto období poukazoval platby

iba v prospech spoločností FTI, s.r.o. (do konca júla 2014) a v prospech T Finance s.r.o. (od augusta
2014) v ktorej súvislosti svedok objasnil, že týmto spoločnostiam GAMMA SYSTEMS s.r.o. uhrádzala
platby patriace Slovakia East Trade s.r.o.; svedok nevedel kto pre GAMMA SYSTEMS s.r.o. viedol
účtovníctvo, ani kde sa nachádzajú doklady od 05.11.2014, od kedy už nebol konateľom, nevedel kto
vypracoval a podpísal daňové priznania k DPH za zdaňovacie obdobie november a december 2014

aj keď v tom čase svedok vystavoval faktúry a podával daňové priznania k DPH až do júna 2015 a
disponoval s účtom spoločnosti až do jej ukončenia 21.09.2015. Správca dane vyhodnotil výpoveď
tohto svedka ako nedôveryhodnú a to vzhľadom k zisteniu nasledovných skutočností. Podľa zistenia
správcu dane žalobca uhradil faktúru č. 2014031 za marec 2014 vystavenú spoločnosťou GAMMA
SYSTEM s.r.o. dňa 28.05.2014 na účet spoločnosti GAMMA SYSTEM s.r.o., platba z účtu ktorej bola

zaslaná na účet FTI, s.r.o. [Finance Trade Incorporated, s.r.o., bola od 29.07.2014 prepísaná na občana
Maďarska], konateľom ktorej bol od 01.02.2011 do 28.07.2014 C. D., ktorý bol súčasne aj konateľom
T Finance s.r.o. (od 07.07.2015 bol konateľom E. B., Maďarsko) na účet ktorej boli poukazované
platby z účtu GAMMA SYSTEM s.r.o. uhrádzané jej žalobcom od 01.08.2014 do 30.04.2015. Pričom
platby takto uhrádzané žalobcom na účet GAMMA SYSTEM s.r.o., ktoré boli následne do júla 2014

presmerované na účet FTI, s.r.o. a od augusta 2014 na účet T Finance s.r.o., boli napokon z oboch
účtov povyberané v hotovosti C. D., ktorý bol súčasne členom dozornej rady FC LOKOMOTÍVA KOŠICE
a.s. majúcej sídlo do 14.04.2015 na identickej adrese ako GAMMA SYSTEM s.r.o. a Slovakia East
Trade s.r.o., z ktorých zistení správca dane vyvodil, že faktúry deklarujúce uskutočnenie reklamy súfiktívne a sú iba nástrojom na krytie neoprávneného získania finančnej výhody jednotlivých účastníkov
tohto deklarovaného reťazového obchodu. Správca dane totižto zistil, že GAMMA SYSTEM s.r.o.
deklarovala ako svojho dodávateľa reklamných práv, reklamného loga, obchodného mena a značky,

prenájmureklamnýchplôchnafutbalovomštadióneFCLokomotívaKošicevDružstevnejnadHornádom
a na fasáde budovy na F. G. H. I., spoločnosť FC LOKOMOTÍVA KOŠICE a.s., ktorej dodávateľom
kompletného servisu v oblasti mediálnej podpory mala byť zasa Slovakia East Trade s.r.o., všetky tri
spoločnosti sídliace na identickej adrese F. X, I., pričom činnosti, ktoré mali byť predmetom dodania
žalobcovi dodávateľskou spoločnosťou GAMMA SYSTEM s.r.o., boli v skutočnosti predmetom zmluvy

uzavretej medzi FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. a Slovaka East Trade s.r.o., čo napokon potvrdil
aj svedok B. (v rozhodnom období konateľ GAMMA SYSTEM s.r.o., pozn.), pričom aj zo samotným
žalobcom predloženého vyhodnotenia reklamnej kampane vyplýva, že pôvodcom tohto materiálu nie je
GAMMA SYSTEM s.r.o. ale FC LOKOMOTÍVA KOŠICE a.s. a tiež, že v rozpore s vyjadrením svedka
tento dokument nebol predložený osve za prvý a druhý polrok 2014, ale bol predložený ako jeden
materiál za celý rok 2014. Z uvedeného správca dane vyvodil, že GAMMA SYSTEM s.r.o. nevykonala

reklamné služby pre žalobcu uvedené na faktúre č. 2014031 z 31.03.2014.
Správca dane získajúc informácie z kontrolného výkazu GAMMA SYSTEMS s.r.o. odstúpeného
Kriminálnym úradom finančnej správy, Pobočka Východ Košice, preveroval aj dodávateľa reklamných
služieb pre GAMMA SYSTEMS s.r.o., ktorým bola Slovakia East Trade s.r.o. – podľa zistení správcu
dane na adrese sídla neznáma, nemala ani poštovú schránku a s prenajímateľom budovy nemala

uzatvorenú nájomnú zmluvu; od 07.04.2014 (do 07.04.2014 bol konateľom J. H.) bola konateľkou
tohto subdodávateľa K. I., podľa výpovede ktorej v rámci MVI s maďarskou stranou, ani nevedela,
že je konateľkou spoločnosti Slovakia East Trade s.r.o., nepodpísala žiadne doklady ani žiadne
splnomocnenie a iba telefonicky poskytla svoje osobné údaje niekomu, kto jej núkal prácu v Budapešti,
ktorá sa neuskutočnila; spoločnosť Slovakia East Trade s.r.o. mala v roku 2014 do doby jej ex offo

výmazu 19.08.2015 sídlo na tej istej adrese ako dodávateľ žalobcu GAMMA SYSTEM s.r.o. a tento
subdodávateľ (Slovakia East Trade s.r.o.) nebol registrovaný na závislú činnosť. Keďže z kontrolného
výkazu Slovakia East Trade s.r.o. správca dane zistil, že v prvom štvrťroku 2014 jej 100% dodávateľom
bol DAVAT EDIL s.r.o. preverením o tomto dodávateľovi (t.j. o v druhom rade subdodávateľovi žalobcu,
pozn. súdu) správca dane zistil, že DAVAT EDIL s.r.o. sa na adrese svojho sídla nenachádza, zásielky

nepreberá, so správcom dane nespolupracoval, za rok 2014 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov
právnickýchosôbanebolaregistrovanánazávislúčinnosť;od30.04.2014konateľkaspoločnostiKlaudia
Tánszos v rámci MVI pred maďarskou stranou vypovedala, že spoločnosť bola v máji 2014 odpredaná,
dokumenty spoločnosti nedostala, nemá informácie o adrese ani o činnosti spoločnosti, nevedela kto
vykonával účtovníctvo, nikomu nedala splnomocnenie na doručovanie pošty. Z dôvodu nekontaktnosti

správca dane preveroval aj dodávateľskú spoločnosť DAVAT EDIL s.r.o. (t.j. v poradí tretí subdodávateľ
žalobcu, pozn. súdu), ktorou bol SK EKOSERVIS s.r.o., ktorej konateľom do 11.12.2013 bol J. H.
a od 12.12.2013 jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti bola L. M. N. O. (Maďarsko), ktorá
je na adrese v P. neznámou, od doby zmeny konateľa je táto spoločnosť nekontaktnou, vo svojom
kontrolnom výkaze za február až december 2014 nevykazovala žiadne dodania tovaru a služieb, pričom

za zdaňovacie obdobie marec 2014 v mene SK EKOSERVIS s.r.o. podala a podpísala daňové priznanie
neoprávnená osoba J. H.. Správca dane na margo uvedených zistení uviedol cit. „... na základe
získaných dôkazov konštatuje, že nakoľko spoločnosť SK EKOSERVIS s.r.o. reálne neuskutočnila
žiadne zdaniteľné plnenie pre spoločnosť DAVAD EDIL s.r.o. táto nemohla uskutočniť reklamné služby
pre spoločnosť Slovakia East Trade s.r.o., táto nemohla uskutočniť reklamné služby pre spoločnosť

GAMMA SYSTEM s.r.o. a následne spoločnosť GAMMA SYSTEM s.r.o. nemohla uskutočniť reklamné
služby pre MBL a.s.. Správca dane nespochybňuje uskutočnenie reklamných služieb pre MBL a.s. ale
spochybňuje jej uskutočnenie spoločnosťou GAMMA SYSTEM s.r.o. (...) Bolo zistené, že služby od
spoločnosti Slovakia East Trade s.r.o. boli v plnom rozsahu použité na dodávku služieb spoločnosti
GAMMA SYSTEM s.r.o.. Spoločnosť GAMMA SYSTEM s.r.o. na riadku 3 daňových priznaní za uvedené

zdaňovacie obdobia nedeklaruje žiadne navýšenie dodania v porovnaní so vstupom na riadku 21
daňových priznaní. Daňový subjekt GAMMA SYSTEM s.r.o. si celkové deklarované nakúpené tovary
alebo služby v zdaňovacích obdobiach navýšil priemerne o 7,7%, z čoho vyplýva, že svojou vlastnou
činnosťou neuskutočnil žiadne dodanie.“
B. Ohľadne dodávateľa TPM Bratislava, spol. s r.o. bola spornou, touto spoločnosťou pre žalobcu

vystavená faktúra č. 1403 002 na sumu 64 800,- Eur (z toho 10 800,- Eur daň) za 31.03.2014 žalobcovi
dodané služby v podobe organizačných prác na stavbe-Prístav Bratislava - úprava GP koľaje a výhybiek
(ďalej len „GP koľaje“). Konateľ TPM Bratislava, spol. s r.o. pán Q. O. P. uviedol, že objednávateľom (t.j.
odberateľom) rekonštrukčných prác na GP koľaje bola Slovenská plavba a prístavy a.s. (svedok Q. P.je členom jej predstavenstva a od 18.06.2014 predsedom predstavenstva konateľom) a dodávateľom
týchtorekonštrukčnýchprácbolaspoločnosťŽelezničnéstavbya.s.,ktorejsubdodávateľombolžalobca,
pre ktorého organizačné a kontrolné práce vykonával zasa jeho dodávateľ TPM Bratislava, spol. s.r.o.

a to prostredníctvom konateľa Q. O. P. osobne, ktorý okrem dodávateľskej faktúry nepredložil žiadne
iné listiny (napr. správcom dane žiadané cestovné príkazy, záznamy o prevádzke motorového vozidla,
písomné dokumenty dokazujúce poskytnutie služieb a pod.). Podľa dodávateľom Železničné stavby a.s.
predložených stavebných denníkov boli práce na rekonštrukčných prácach v časti stavby SO 01 (úprava
geometrickej polohy koľají a výhybiek) ukončené a odovzdané odberateľovi už 20.12.2013; práce

v časti stavby SO 02 (oprava koľaje a koľajového lôžka) boli vykonávané decembri 2013 a 04.04.2014
- 06.04.2014 a napokon práce v časti stavby SO 03 (oprava betónovej plochy) boli vykonávané
spoločnosťou Železničné stavby a.s. v subdodávke aj so žalobcom v dňoch 01.04.2014 - 04.04.2014,
pričom podľa zmluvy o dielo 13/10/02 uzavretej medzi dodávateľom Železničné stavby a.s. a žalobcom
ako jej subdodávateľom, sa žalobca mal podieľať na prácach v časti stavby SO 01 za sumu 203 106,90
Eur a SO 03 za sumu 26 714,09 Eur (spolu 229 820,99 Eur bez DPH). Na výzvu správcu dane žalobca

nepredložil žiadne doklady, ktoré by potvrdzovali, že žalobcovi spoločnosťou TPM Bratislava, spol. s.r.o.
fakturované služby boli skutočne dodané, žalobca stavebný denník neviedol a žalobca oznámil, že na
stavbe pre odberateľa sa zúčastnili jeho zamestnanci C. I. (strojník), H. N. (vodič nákladného auta) a
Q. P. B. (stavbyvedúci). Porovnaním uvedeného so stavebným denníkom predloženým dodávateľom
prác Železničné stavby a.s. správca dane zistil, že žalobca na časti stavby SO 01 a SO 03 poskytoval

služby nákladnej autodopravy, takže v kontrolovanom zdaňovacom období nedošlo k dodaniu žalobcovi
spoločnosťou TPM Bratislava, spol. s.r.o. vo faktúre č. 1403 002 fakturovaných služieb spočívajúcich
v organizovaní prác hlavného dodávateľa a subdodávateľov na stavbe. Správca dane tiež dodal, že
vzhľadom k tomu, že práce na časti stavby SO 01 boli uskutočnené v novembri 2013 a skončené
boli 20.12.2013 uvedené je v rozpore s vyjadrením konateľa TPM Bratislava, spol. s r.o., že služby

poskytoval žalobcovi v období január až jún 2014; a pokiaľ ide o časť stavby SO 03 tieto mali byť
nákladnými autami vykonané až 01.04.2014 až 04.04.2014 avšak podľa spornej faktúry bolo zdaniteľné
plnenie fakturované spoločnosťou TPM Bratislava, spol. s r.o. žalobcovi už 31.03.2014; taktiež podľa
súpisu prác, hodnota prác na časti SO 03 vykonaná žalobcom pre Železničné stavby a.s. je v sume
26 714,09 Eur, avšak žalobca si objednal v súvislosti s týmito prácami u TPM Bratislava, spol. s r.o.

subdodávku služieb v hodnote až 100 000,- Eur bez DPH; podľa zmluvy o dielo 13/10/02 uzavretej
medzi dodávateľom Železničné stavby a.s. a žalobcom ako jeho subdodávateľom súčasťou rozpočtu,
ktorý znel na celkovú sumu 229 820,99 Eur bez DPH nie sú náklady na koordináciu prác hlavného
dodávateľa a subdodávateľov, ktoré si žalobca mal objednať u TPM Bratislava, spol. s r.o., pričom
žalobcom pre Železničné stavby a.s. vystavené faktúry (č. 2014011 a č. 2014038) boli vystavené

presne na zmluvne dohodnutú cenu 229 820,99 Eur bez DPH a navýšené o náklady na koordináciu
prác hlavného dodávateľa a subdodávateľov s dodatkom správcu dane, že keďže samotný odberateľ
Slovenská plavba a prístavy a.s. mal podľa stavebného denníka na stavbe stavebný dozor a aj hlavný
dodávateľ Železničné stavby a.s. mal svojho stavbyvedúceho, by bolo nereálnym, aby žalobca, ktorý
ako subdodávateľ poskytoval na stavbe nákladné auto mal na stavbe kompetenciu koordinovať práce

hlavného dodávateľa a subdodávateľov, čo by bolo aj v rozpore so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a územnom poriadku; sporná faktúra predložená žalobcom neobsahuje rozsah dodaných
služieb, t.j. nespĺňa podmienky podľa § 74 ods. 1 písmeno f) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH a okrem
nej ani žalobca a ani jej vystavovateľ (TPM Bratislava spol. s.r.o.) nepredložili žiadne iné doklady
preukazujúce uskutočnenie ňou fakturovaných služieb. Okrem toho tieto služby ktoré žalobcovi mala

dodať a fakturovala TPM Bratislava spol. s.r.o., žalobca v rozpore s § 49 ods. 2 písm. a) zákona
o DPH nevyužil na účely svojej podnikateľskej činnosti, t.j. na svoje dodávky tovarov a služieb,
keďže tieto služby, ktoré mali spočívať v organizovaní prác hlavného dodávateľa a subdodávateľov, sa
nenachádzajú v súpise prác vykonaných v etape stavby SO 01 a ukončených 20.12. 2013, ktorý súpis je
prílohou faktúry č. 2014011 z 03.04.2014 vystavenej žalobcom pre jeho odberateľa (Železničné stavby

a.s.) a nenachádzajú sa ani v súpise prác vykonaných na etape stavby SO 01 a SO 03, ktorý je prílohou
faktúry vystavenej žalobcom č. 2014038 z 31.05.2014, a tieto faktúry boli vystavené iba v rozsahu prác
v zmysle zmluvy o dielo 13/10/02 bez navýšenia ich ceny o predmetné služby fakturované žalobcovi
spoločnosťou TPM Bratislava spol. s.r.o..
Podľa správcu dane v intenciách uvedených zistení neobstojí ani obranná argumentácia žalobcu

k protokolu, podľa ktorej žalobca na stavbe vykonával nie iba autodopravu ako to vyplýva zo zmluvy
o dielo, ale aj zemné práce, práce súvisiace s nakládkou; organizačné služby mala žalobcovi poskytnúť
spoločnosťTPMBratislavaspol.s.r.o.počaskontrolnéhodňa26.03.2014,kedyzástupcaTPMBratislava
spol. s.r.o. so žalobcom kontroloval harmonogram potrebných organizačných prác, ktoré mali byťuskutočnené v období od 01.04.2014 do 18.04.2014, cit. „... avšak kontrola harmonogramu bola vopred.
Keďže táto služba bola dodaná v mesiaci marec a súvisela so stavebnými prácami, ktoré sa mali
realizovať v apríli, bolo správne na faktúre spoločnosti uvedené dodania služby 31.03.2014.“; spoločnosť

TPM Bratislava spol. s.r.o. neorganizovala postup prác žalobcu iba na etape stavby SO 03, ale na
všetkýchjejčastiachnaktorýchsažalobcadodávateľkypodieľalstým,žežalobcavyužiljejslužbycit.„...
abynenarušilaprevádzkučinnostíprebiehajúcichvrámciPrístavuvBratislave,atýmpredišlaprípadným
škodám...“, s dodatkom žalobcu o jeho nesúhlase s tvrdením sprívcu dane o nereálnosti poskytovania
týchto organizačných prác za stavu kedy na stavbe bol stavebný dozor a stavbyvedúci v ktorej spojitosti

žalobca žiadal od správcu dane špecifikovať zákonné ustanovenie, ktoré tým bolo porušené; napokon
podľa žalobcu TPM Bratislava spol., s.r.o. pracovala na organizovaní prác od obdŕžania objednávky z
03.01.2014, pričom prvá fakturácia bola za obdobie od obdŕžania objednávky do 31.03.2014 s rozsahom
prác tri mesiace, druhá fakturácia za mesiac apríl a posledná za máj, za vopred dohodnutých platobných
podmienok v objednávke od žalobcu. Správca dane vzhľadom k uvedenému uzavrel, že záznam
o kontrolnom dni, ktorý sa mal uskutočniť 26.03.2014 iba medzi žalobcom a TPM Bratislava spol. s.r.o.

neakceptoval ako hodnoverný dôkaz, pretože kontrolné dni na stavbe zvoláva stavebník (investor) za
účasti zhotoviteľa (dodávateľa) stavby, stavebného dozoru, stavbyvedúceho, subdodávateľa a ďalších
prizvaných odborníkov, pričom na výzvu správcu dane mu bolo hlavných dodávateľom oznámené,
že na stavbe SO 01 neboli vzhľadom na charakter prác organizované kontrolné dni. Správca dane
ďalej uviedol, že spoločnosť TPM Bratislava spol. s.r.o. nemohla organizovať práce žalobcu na etape

stavby SO 01, pretože tieto práce boli podľa stavebných denníkov dodávateľa (Železničné stavby
a.s.) ukončené už v decembri 2013 a žalobca mal pre TPM Bratislava spol. s.r.o. vystaviť objednávku
až 03.01.2014; poukázal, že v zmysle § 46a zákon č. 50/1976 Zb. bolo organizovanie, riadenie a
koordinácia stavebných prác a iných činností na stavenisku úlohou stavebného dozoru (Q. P. E.)
a stavbyvedúceho (Q. E. B.); napokon správca dane v súvislosti s tvrdeniami žalobcu o spôsobe

fakturácie od TPM Bratislava spol. s.r.o. dodal, že v priebehu prvých troch mesiacov 2014 a v máji 2014
žalobca nevykonával pre Železničné stavby a.s. žiadne stavebné práce a tieto vykonal až v mesiaci apríl
2014 - 04.04.2014-06.04.2014 za sumu 26 714,09 Eur, preto správca dane uzavrel, že v kontrolovanom
zdaňovacom období marec 2014 nebolo preukázané dodanie žalobcovi služieb fakturovaných mu
spoločnosťou TPM Bratislava spol. s.r.o. z úhrady za ktoré na vstupe si žalobca uplatnil odpočet DPH

a služby ktoré žalobca nevyužil na svoje dodávky a služby pre Železničné stavby a.s..

6. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane č. 102713203/2019 z 25.11.2019 vo vzťahu k
A. – jeho dodávateľskej spoločnosti GAMMA SYSTEMS s.r.o. odôvodnil tým, že je nesprávny záver
správcu dane o žalobcom nesplnení podmienok na uplatnenie si odpočtu DPH, pretože k dodaniu služby

došlo, dodanie ktoré nespochybnil napokon ani sám správca dane a jej dodanie vyplýva z výpovede
svedka, z kontrolného výkazu tohto dodávateľa, z podpornej dokumentácie o dodaní reklamy a z faktúr.
Žalobca nesúhlasí so správcom dane, že predmet zmluvy uzavretej 19.12.2013 medzi ním a GAMMA
SYSTEMS s.r.o. nie je špecifikovaný, keďže v zmluve bol tento určený ako cit. „Predmetom zmluvy
je na strane dodávateľa zabezpečenie a realizáciu objednanej reklamy a propagácie objednávateľa

(rozumej žalobcu, pozn. súdu) ako reklamného partnera športového klubu FC Lokomotíva Košice“ s tým,
že podrobná špecifikácia reklamy je uvedená v jej vyhodnotení predloženom dodávateľom; že správca
dane nemohol zistiť druh služby z kontrolného výkazu GAMMA SYSTEMS s.r.o., pretože tento údaj nie
je jeho náležitosťou; že subdodávatelia spoločnosti GAMMA SYSTEMS s.r.o. nikdy neboli obchodnými
partnermi žalobcu, preto z dôvodu ich nekontaktnosti alebo neplnenia si daňových povinností nie je

možné žalobcovi uprieť nárok na odpočítanie DPH, keďže žalobca nemá o týchto subdodávateľoch jeho
dodávateľažiadneúdaje;ženiejezrejmým,nazákladečohosprávcadaneuzavrel,žekplneniunedošlo,
vktorejčastijepodľažalobcurozhodnutiesprávcudanenepreskúmateľným,navyšekeďsprávcovidane
bola doložená špecifikácia dodanej reklamy a jej charakter (banery, plagáty s uvedením miest a podujatí
kde boli umiestnené) s tým, že správca dane nemôže uprieť žalobcovi odpočet DPH z dôvodu, že jeho

dodávateľ GAMMA SYSTEMS s.r.o. mal dodanie reklamy zabezpečené cez subdodávateľský vzťah.
Navyše zistenia správcu dane, že GAMMA SYSTEMS s.r.o. uzatvorila s FC Lokomotíva Košice, a.s.
zmluvu o prenájme reklamných plôch dosvedčuje dodaniu služby. Žalobca sa nestotožnil ani so závermi
správcu dane, že sporná faktúra neobsahovala množstvo druh a jednotkovú cenu, pretože pri službách
sa nevyžaduje uvádzať množstvo alebo rozsah služby a na faktúre je uvedený druh služby, konkrétne,

že ide o zabezpečenie reklamy a propagácie reklamného partnera futbalového klubu FC Lokomotíva
Košice, a. s., ktoré vymedzenie považuje žalobca za dostatočné. Žalobca tiež uviedol, že správca dane
u neho vykonal daňovú kontrolku aj za zdaňovacie obdobie január 2014, za zdaňovacie obdobie, ktoré
správca dane hodnotil aj faktúru č. 2014013 z 10.02.2014 vystavenú pre žalobcu jeho dodávateľomGAMMA SYSTEM, s.r.o. za propagáciu žalobcu ako reklamného partnera FC LOKOMOTÍVA KOŠICE,
a.s., pričom z tejto faktúry správca dane uznal nárok žalobcu na odpočet DPH v plnej výške, na rozdiel
od, za identickú službu vystavenú faktúru č. 2014031 z 31.03.2014 v kontrolovanom zdaňovacom

období marec 2014 s dodatkom žalobcu, že cit. „... správca dane pri rozhodovaní v skutkovo zhodných
prípadoch vyvodil iný záver...“
B. – jeho dodávateľskej spoločnosti TPM Bratislava, spol. s r.o. odôvodnil poukazom, že 20.12.2013
bola ukončená iba prvá časť stavby SI 01, ale objekt SO 03 bol ukončený až v apríli 2014 s tým, že
organizačné služby neboli súčasťou súpisu prác z dôvodu, že spolu s režijnými nákladmi boli už zahrnuté

v jednotlivých položkách súpisu prác a mali vplyv na vytvorení zisku z tejto zákazky, pričom žalobca
využil organizačné služby poskytnuté mu zo strany TPM Bratislava, spol. s r. o. pre zabezpečenie svojich
dodávok pre Železničné stavby a.s. o dodaní služieb ktorých svedčia – vyjadrenia TPM Bratislava, spol.
s.r.o.,výkazodpracovanýchhodín(dochádzka);objednávkažalobcu;faktúryTPMBratislava,spol.s.r.o.;
zmluva o dielo medzi žalobcom a Železničné stavby a.s., ako aj faktúry žalobcu.

7. V žalobu napadnutom rozhodnutí č. 100628859/2020 zo 06.03.2020, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie správcu dane č. 102713203/2019 z 25.11.2019, žalovaný v prvom rade vo všeobecnej
rovinezdôraznil,žepreoverenieoprávnenostiodpočítaniaDPHzhľadiskahmotno-právnychpodmienok
nepostačuje iba existencia faktúry, hoc by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti a pre záver
správcu dane či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane teda nestačí iba

mechanické porovnanie výšky uplatneného odpočtu dane s faktúrou, ale musí byť zrejmé, že údaje
uvedené vo faktúre naozaj deklarujú uvedenú skutočnosť, t.j. správca dane musí zabezpečiť aj iné
dôkazy, že vo faktúre uvedené zdaniteľné obchody boli aj reálne uskutočnené. Žalovaný konštatoval,
že v danom prípade správca dane na overenie žalobcom tvrdeného a preukázaného riadne vykonal
dokazovanie, aby overil, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny

podkladsozáverom,ževykonanýmdokazovanímnebolopreukázanévykonávanieekonomickejčinnosti
žalobcových dodávateľov ani ich subdodávateľov, t.j. nebolo preukázané reálne dodanie fakturovaných
služieb. V interakcii na odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k
A. - dodávateľovi GAMMA SYSTEMS s.r.o., ktorý mal dodávať žalobcovi reklamné
služby, žalovaný uviedol, že správca dane nespochybňuje samotné reklamné služby, avšak vykonaným

dokazovaním nebolo preukázané, žeby tieto služby žalobcovi skutočne dodal vo faktúre označený
dodávateľ s tým, že žalobca ci. „... okrem formálnych dôkazov nepredložil žiadne iné dôkazy
preukazujúce dodanie týchto služieb...“ Žalovaný má za to, že správca dane spochybnil žalobcom
predloženú faktúru a listinné dôkazy a žalobca tieto jeho pochybnosti nevyvrátil. Vo vzťahu
k spochybneniu identity skutočného žalobcovho dodávateľa, žalovaný poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5Sžf/94/2014 z 29.02.2016,
podľa ktorého cit. „Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že
predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach.“ s dodatkom, že konateľ GAMMA
SYSTEM, s.r.o. A. B. síce potvrdil reálne vykonanie a dodanie reklamných služieb žalobcovi ako
aj vystavenie faktúr žalobcovi, ale svoje tvrdenia nevedel preukázať žiadnymi dôkazmi, t.j. nevedel,

od koho si prenajímali reklamné plochy, kto uskutočňoval platby z účtu spoločnosti po ukončení
jeho funkcie konateľa až do mája 2015, nevedel, či predmetné faktúry boli skutočne zaúčtované v
účtovníctve a zaevidované v evidencii DPH a tiež podľa jeho vyjadrenia mali byť žalobcovi predložené
dve vyhodnotenia reklamnej kampane a to osve za prvý aj druhý polrok 2014, čo však koliduje so
zisteniami správcu dane, že žalobcovi bol predložený iba jeden takýto dokument za celý rok 2014,

z ktorých dôvodov správca dane, podľa žalovaného správne v interakcii s ostatnými dôkazmi vyhodnotil
výpoveď konateľa GAMMA SYSTEM, s.r.o. za nevierohodnú a teda nepreukazujúcu dodanie vo faktúre
deklarovaných reklamných služieb. V ďalšom žalovaný podotkol, že správca dane nekládol žalobcovi
na zodpovednosť na aký účel jeho dodávateľ a jeho subdodávatelia použili finančné prostriedky, ako sa
mylnežalobcadomnievastým,žepreskúmavaniefinančnéhotokuvobchodnomreťazcisprávcomdane

taktiež prispelo k záveru, že cit. „Správca dane nespochybnil samotnú realizáciu reklamy, ale dôvodom,
pre ktorý správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti GAMMA SYSTEM, s.r.o. bol
ten, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa uvedeného na faktúre.“ s doplňujúcim
poukazom žalovaným na finančný tok, kedy žalobca za poskytnuté služby v zdaňovacom období marec
2014 zasielal platby na účet GAMMA SYSTEM, s.r.o., avšak tá tieto prostriedky nezasielala na účet

ňou deklarovaného subdodávateľa Slovakia East Trade s.r.o., ale na účet FTI, s.r.o. a od 01.08.2014 na
účet T Finance s.r.o., ktoré platby v hotovosti následne vyberal ich konateľ C. D., ktorý bol v rozhodnom
čase aj členom dozornej rady FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s., od spoločnosti ktorej v kontrolnom
výkaze deklarovala subdodávky GAMMA SYSTEM, s.r.o. a FC LOKOMOTÍVA KOŠICE, a.s. zasav kontrolnom výkaze deklarovala dodávky od Slovakia East Trade s.r.o., pričom všetky spoločnosti -
GAMMA SYSTEM, s.r.o., Slovakia East Trade s.r.o., FTI, s.r.o., T Finance s.r.o. a aj FC LOKOMOTÍVA
KOŠICE mali sídla na identickej adrese F. X, I.. V nadväznosti na uvedené žalovaný podotkol, že správca

dane má v prípade pochybností oprávnenie preverovať celý obchodný reťazec, čo neznamená, že
zaťažoval žalobcu požiadavkami preukazovania takých skutočností, ktoré má povinnosť preukazovať
iný subjekt, t.j. cit. „...nepreniesol zodpovednosť za dôkazy od dodávateľských spoločností na daňový
subjekt...“ iba vyžadoval aby žalobca preukázal vznik ním uplatnených nárokov tak, aby správca dane
nemal žiadnu pochybnosť o ich zákonnosti, a to aj bez potreby dodatočného preverovania.

B. – dodávateľovi TPM Bratislava, spol. s r.o. po sumarizácii správcom dane zistených
a ustálených skutkových zistení, žalovaný konštatoval logickosť záveru správcu dane, že objednávka
č. 14/01/03/PA/01 z 03.01.2014, ktorou si žalobca objednal od dodávateľa TPM Bratislava, spol.
s.r.o. organizačné služby stavebných prác, sa nemohla týkať aj prác realizovaných žalobcom na časti
stavby SO 01, pretože tie boli ukončené a investorovi odovzdané už v decembri 2013, pričom žalobca
nepredložil žiadne doklady, ktoré by potvrdzovali v rozhodnom období marec 2014 uskutočnenie služieb

fakturovaných mu spoločnosťou TPM Bratislava, spol. s.r.o. a nepredložil ich ani konateľ TPM Bratislava
spol. s.r.o. Q. O. P., ktorý pri ústnom pojednávaní predložil iba dodávateľskú faktúru. Žalovaný sa zhodol
so správcom dane, že neobstojí záznam o kontrolnom dni konanom medzi žalobcom a TPM Bratislava
spol. s.r.o., pretože podľa vyjadrenia samotného investora sa na etape SO 01 kontrolné dni vzhľadom na
charakter prác nekonali a organizačné práce riadili stavbyvedúci a stavebný dozor. Žalovaný zdôraznil,

že náklady na koordináciu prác hlavného dodávateľa a subdodávateľov nie sú súčasťou rozpočtu v
zmluve uzavretej medzi Železničnými stavbami a.s. a žalobcom. Žalovaný tiež uviedol, že poukázanie
správcom dane na nedostatok náležitostí predložených faktúr nebolo primárnym dôvodom na základe,
ktorého nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie DPH z týchto faktúr.
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 11.03.2020.

Konanie pred správnym súdom

8. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu [s poukazom na § 1 písm. a) zákona č. 60/2020 Z.z. o
niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby

COVID-19, pozn.] odôvodnil v podstate identickými dôvodmi, aké uvádzal aj vo svojom odvolaní proti
rozhodnutiu správcu dane (dokonca doslovnou citáciou pasáži zo svojho odvolania, pozn.) a navyše vo
vzťahukrozhodnutiužalovanéhoibadodal,žežalovanýuviedolvovýrokusvojhorozhodnutianesprávne
žalobcovo cit. „IČ DPH 202578614“, čo podľa žalobcu nie je identifikačné číslo pridelené správcom dane
žalobcovi a správne má byť jeho cit. „IČ DPH R.“, preto je podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného cit. „...

vydanéžalovanýmvrozporesustanovením§63ods.3písm.d)zákonaosprávedaní(daňovýporiadok)
a je nepreskúmateľné a nezákonné.“ Oproti odvolaniu, žalobca v spojitosti s faktúrou od GAMMA
SYSTEMS s.r.o., v žalobe naviac uviedol, že správca dane a aj žalovaný založili svoje rozhodnutie na
nezákonnom dôkaze, ktorým sú informácie získané z výpovede konateľky spoločnosti East Trade s.r.o.
získané činnosťou iného správcu dane, pri výkone inej daňovej kontroly u iného daňového subjektu,

pretože žalobca sa k tejto výpovedi nemal možnosť vyjadriť.
Vo vzťahu k správcom dane v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2014 spochybnenej faktúre č.
1403 002 z 31.03.2014 od žalobcovho dodávateľa TPM Bratislava, spol. s.r.o., žalobca opätovne svoju
žalobu argumentačne podporil identickými dôvodmi, aké uvádzal aj vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu
správcu dane, pričom zdôraznil, že označeným dodávateľom došlo k vykonaniu fakturovaných služieb

v podobe poskytnutia organizačných prác na stavbe, z vykonania ktorých mali byť medzi dodávateľom
a žalobcom realizované kontrolné dni cit. „... z ktorých sú vyhotovené zápisy č. 1, 2 a 3 obsahujúce
popis požadovaných služieb a informácií.“ s dodatkom žalobcu, že poskytnutie organizačných služieb
spoločnosťou TPM Bratislava, spol. s.r.o. skrz osobu pána P. bolo kľúčovým a bez tejto služby by žalobca
nemohol realizovať práce pre odberateľa Železničné stavby a.s., pričom táto služba bola súčasťou ceny

za zrealizované práce, dôkazom čoho sú žalobcom pre Železničné stavby a.s. vystavené faktúry č.
2014011 z 03.04.2014 a č. 2014038 z 31.05.2014 so súpisom prác, ktoré sú ich prílohu. Identicky ako v
odvolaní uviedol, že v objednávke č. 11/01/03/PA/01 z 03.01.2014 žalobca uviedol v časti stavba názov
iba jedného zo stavebných objektov namiesto názvu celej stavby: Prístav Bratislava – úprava GP koľaje
a výhybiek, z ktorého dôvodu, podľa žalobcu došlo k nedorozumeniu zo strany správcu dane, že služby

boli vykonané len v rámci jedného stavebného objektu, pričom podľa stavebného denníka 20.12.2013
nebola ukončená celá stavba, ale len objekt SO 01. Žalobca teda uzavrel, že jemu spoločnosťou TPM
Bratislava, spol. s.r.o. fakturované služby použil ako dodávky tovarov a služieb pre svojho odberateľa
Železničné stavby a.s..Žalobca žiadal o nariadenie pojednávania vo veci.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zotrval na odôvodnení správnou žalobou napadnutého

rozhodnutia; má za to, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, ktorý aj správne právne posúdil.
Vo vzťahu k spochybnenej faktúre vystavenej dodávateľskou spoločnosťou GAMMA SYSTEMS s.r.o.
žalovaný uviedol, že na preukázanie dodania tovaru nepostačuje iba vyjadrenie konateľa dodávateľskej
spoločnosti, pretože toto je potrebné preukázať ďalšími vecnými dôkazmi (listinami), ktoré v danom
prípade predložené neboli, preto vyjadrenie konateľa dodávateľskej spoločnosti malo vo vzťahu

k preukázaniu dodania reklamnej služby mimoriadne nízku dôkaznú hodnotu. Navyše táto dodávateľská
spoločnosť nepredložila žiadne účtovné doklady, preto správca dane zisťoval potrebné skutočnosti
z kontrolného výkazu tejto dodávateľskej spoločnosti, z ktorého výkazu správca dane zistil, že jej
subdodávateľom bola East Trade s.r.o., pričom pri ústnom výsluchu konateľ GAMMA SYSTEMS s.r.o.
najprv uviedol, že všetky reklamné služby pre žalobcu pripravovala GAMMA SYSTEMS s.r.o. sama,
avšak neskôr pri konfrontácii správcom dane, o jej subdodávateľovi uvedenom v kontrolnom výkaze,

konateľ GAMMA SYSTEMS s.r.o. už uviedol, že subdodávateľ zabezpečoval internetovú kampaň. Vo
vzťahu k správcom dane spochybnenej faktúre od dodávateľa TPM Bratislava, spol. s.r.o., žalovaný
zdôraznil, že práce na časti stavby SO 03 mali byť podľa zmluvy uzavretej medzi Železničnými stavbami
a.s. na jednej strane a žalobcom na strane druhej vykonané za sumu 26 714,09 Eur, pričom tieto
práce žalobca vykonával nákladným autom v priebehu 4 dní (01.04.2014 - 04.04.2014), pričom však

za ich koordináciu dodávateľská spoločnosť TPM Bratislava, spol. s.r.o. vystavila žalobcovi faktúru v
hodnote až 100 000,- Eur bez DPH, o hodnotu týchto služieb nemohla byť navýšená cena za práce
v zmysle označenej zmluvy medzi Železničnými stavbami a.s. a žalobcom. V súvislosti s námietkou
žalobcu o v rozhodnutí žalovaného nesprávnom označení IČ DPH žalobcu, žalovaný toto pochybenie
priznal s tým, že sa jedná o zrejmú chybu v písaní, ktorá nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pretože

žalobca je preukázateľne identifikovateľný skrz iné nezameniteľné identifikačné údaje, ktoré sa správne
nachádzajú uvedené vo výroku rozhodnutia správcu dane.
Žalovaný súhlasil s návrhom žalobcu nariadiť pojednávanie vo veci.

10. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného, vytkol žalovanému v tomto jeho

vyjadrení nesprávne označenie spisovej značky konania pred v tom čase krajským súdom; nesprávne
označenie rozhodného zdaňovacieho obdobia, ktoré žalobca označil ako „júl 2014“, pričom správne sa
jedná o marec 2014 a taktiež nesprávne označenie správcom dane za rozhodné zdaňovacie obdobie
žalobcovi vyrubeného rozdielu dane, a v ostatnej časti žalobca v podstate zopakoval svoju žalobnú
a odvolaciu (rozumej v administratívnom odvolacom konaní, pozn.) argumentáciu, pričom navyše vytkol

správcovi dane, že neakceptoval žalobcove pripomienky, námietky a návrhy k protokolu z daňovej
kontroly. (táto žalobná námietka nebola obsiahnutá v správnej žalobe pozn.).

11.Žalovanýužnepodalsvojevyjadrenie(duplika)kstanoviskužalobcu(replika),ktoréboložalovanému
doručené na vyjadrenie 16.11.2020.

12. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu.

13. Na prejednanie veci správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 18.12.2024, na ktoré boli

riadne a včas predvolaní obaja účastníci konania, avšak keďže žalovaný sa bez ospravedlnenia na
pojednávaní nezúčastnil, správny súd postupom podľa § 114 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok, vec prejednal a vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti.
Napojednávaníprítomnáprávnazástupkyňažalobcuvpodstatezotrvalanasvojichvyjadreniach,pričom
poukázala na judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR.

Právne východiská pre rozhodnutie

14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;

ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

15. Podľa § 140 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Vo veciach toho istého žalobcu a totožného
predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každéhoďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho
dôvody.“

16. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

17. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd rozsudkom zruší

napadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávyaleboopatrenieorgánuverejnejsprávy,ak(c)vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

18. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) v
znení účinnom ku dňu (31.03.2014) vzniku daňovej povinnosti (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom
čase“) „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

19.Podľa§49ods.1a2písm.a)zákonaoDPHvzneníúčinnomvrozhodnomčase„(1)Právoodpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na

dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň (a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú
byť platiteľovi dodané.“

20. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Právo na

odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak (a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm.
a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

21. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Na účely
tohto zákona (a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo

elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho
vyhotovenie faktúry.“

22. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Platiteľ je povinný
vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri (a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku

inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.“

23. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Faktúra vyhotovená
osobou podľa § 72 musí obsahovať (f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej
služby.“

24. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový
poriadok“) v znení účinnom k 12/2015, kedy začala daňová kontrola (ďalej len „v znení účinnom v
rozhodnom čase“) „(1) Daňový subjekt preukazuje (a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
daneaskutočnosti,ktoréjepovinnýuvádzaťvdaňovompriznaníaleboinýchpodaniach,ktoréjepovinný

podávať podľa osobitných predpisov,
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a

evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom25. V danom prípade žalobca svoje presvedčenie o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane založil na opakujúcej sa jeho
argumentácii, že správne orgány nesprávne uzavreli, že žalobca nemal uniesť dôkazné bremeno

ohľadne preukázania dodania jemu, za zdaňovacie obdobie marec 2014 (i) jednako faktúrou č.
2014031 z 31.03.2014 spoločnosťou GAMMA SYSTEMS s.r.o. mu fakturované dodané reklamné
služby a (ii) jednako faktúrou č. 1403 002 z 31.03.2014 spoločnosťou TPM Bratislava, spol. s.r.o. mu
fakturované dodané služby v podobe vykonania organizačných prác pre žalobcu na stavbe-Prístav
Bratislava - úprava GP koľaje a výhybiek (ďalej len „GP koľaje“). Žalobca má za to, že pokiaľ ide

o obidvoch označených jeho dodávateľov, žalobca predložením označených faktúr správcovi dane, ako
ajpotvrdenímtýmitododávateľmi,žeoznačenýmifaktúramideklarovanéslužbyboližalobcoviajdodané,
svoje dôkazné bremeno uniesol, ktoré správcom dane spochybnené nebolo.

A. K žalobcovmu dodávateľovi GAMMA SYSTEMS s.r.o.

V súvislosti s dodávateľom GAMMA SYSTEMS s.r.o. správca dane a stotožniac sa s ním aj žalovaný
uzavreli, že žalobcovi nepatrí odpočet dane z týmto dodávateľom vystavenej faktúry č. 2014031 z
31.03.2014 za dodanie reklamných služieb žalobcovi z dôvodu, že tieto reklamné služby, ktorých reálne
dodanie žalobcovi síce správca dane nespochybnil, avšak mal dôvodné pochybnosti, že tieto služby
boli dodané iným subjektom, ako vo faktúre označeným dodávateľom GAMMA SYSTEMS s.r.o., resp.

správca dane mal za to, že označenou faktúrou fakturované reklamné služby neboli dodané v nej
uvedenou dodávateľskou spoločnosťou GAMMA SYSTEMS s.r.o.. Inými slovami daňové orgány v tomto
prípade svoje rozhodnutie o určení žalobcovi rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014
z označenej faktúry založili na závere o nesplnení žalobcom hmotnoprávnych podmienok na priznanie
žalobcovi odpočtu dane z tejto faktúry.

26. Pokiaľ ide o rozsah hmotnoprávnych podmienok, je nutné najsamprv vo všeobecnej rovine uviesť,
že pod nich sa subsumuje tak formálna podmienka, spočívajúca v povinnosti kontrolovaného daňového
subjektu (žalobcu) predložiť správcovi dane za príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie všetky
účtovné podklady, ktoré je daňový subjekt povinný viesť podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve

(napr. faktúry a pod.), a jednako tu možno subsumovať aj materiálne podmienky ohľadne identifikácie
(vymenovania) ktorých, správny súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej
len „najvyšší správny súd“) sp. zn. 4Sfk/141/2022 z 25.04.2024 (bod 21., pozn.), podľa ktorého cit.
„Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, aby (i) daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na

odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES, ale aj rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex
GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo
dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra

2021, bod 24).“ alebo sp. zn. 1Sfk/52/2021 z 28.9.2023 (bod 30., pozn.), podľa ktorého cit. „... nárok
na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (sťažovateľke) za predpokladu kumulatívneho splnenia
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady
2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006,
s.1)(ďalejajako„Smernica2006/112/ES“)ajejtranspozíciedoprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky.

Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia je iná osoba
registrovaná pre daň (t.j. status dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne
plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité
v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje

(sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.“
Z uvedeného je zrejmým, že medzi hmotnoprávne podmienky nepatrí aj podmienka, že vo faktúre
označený dodávateľ (tzv. deklarovaný dodávateľ) musí súčasne aj osobne daňovému subjektu (v danom
prípade žalobcovi) dodať vo faktúre fakturovaný tovar alebo službu.
V uvedených súvislostiach správny súd argumentačne podporne poukazuje aj na rozhodnutie

najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sfk/52/2021 z 28.9.2023 (body 34., 35., 42., 43. a 44., pozn.).
podľa ktorého «Pri preukazovaní nesplnenia hmotnoprávnych podmienok správca dane nespochybnil
existenciu tovaru, t.j. že predmetné plnenia fakticky existujú a rovnako ani tretiu podmienku na
odpočítanie dane. Správcom dane však bolo spochybnené, že zdaniteľný obchod bol uskutočnenýdodávateľmi uvedenými na faktúrach, nakoľko deklarovaní dodávatelia a subdodávatelia nedisponovali
materiálno-technickýmzabezpečenímprečinnostipriobchodovaníspredmetnýmtovarom,sosprávcom
dane nekomunikovali, nespolupracovali, nepreberali poštu, prípadne sú zlúčené v iných spoločnostiach.

Daňové subjekty obchodného reťazca nevykonávali ekonomickú činnosť, prípadne nemali skladovacie
priestory na skladovanie fakturovaných komodít ani zamestnancov.
V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu,
že sťažovateľ nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, prípadne ho zabezpečil
prostredníctvom subdodávateľských subjektov, k čomu však vedú závery správcu dane. Kasačný súd

týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-
právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo
dodanietovarualeboposkytnutieslužieb,naktorésavzťahujefaktúra.Zuvedeného rovnakovyplýva,že
vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie
konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba,
ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému

dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda
nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo
služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla
aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku
na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa

vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo
na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie
dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť
jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa
uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Podľa uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci

C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z
pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať
v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe
právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný,
z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé

osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a
ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej
totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva,
po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a
po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského

reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným
spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela,
alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba,
ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného
dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. (...)

Kasačný súd poznamenáva, že si je vedomý, že v tejto súvislosti dochádza k judikatórnemu posunu vo
vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania služieb deklarovaným dodávateľom. Zároveň
podotýka, že mu je známa predchádzajúca rozhodovacia prax v obdobných veciach sťažovateľa
za zdaňovacie obdobia apríl, jún a august až október 2014 (rozhodnutia kasačného súdu sp. zn.
10Sžfk/68/2020, 6Sžfk/78/2020, 1Sžfk/94/2020, 1Sžfk/101/2020, 4Sžfk/17/2021), kde boli vydané

rozsudky, ktoré kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietli. Avšak ako už kasačný súd vyššie podotkol,
judikatúra vo vzťahu k podmienkam odpočtu DPH prešla určitým vývojom a zodpovednou inštanciou,
ktorá je oprávnená podávať záväzný výklad práva Európskej únie, je Súdny dvor EÚ a ten svoj výklad
uviedol v citovanom uznesení vo veci C-610/19 Vikingo.
Zároveň kasačný súd uvádza, že judikatúrny posun nastal aj rozhodnutím sp.zn. 3Sžfk/15/2020 z

30. júna 2022, schváleného na publikovanie v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky na zasadnutí pléna 13. októbra 2022 a ktorý jasne stanovuje, že „v prípade
spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane
daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom
podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným

daňovým podvodom“. V súlade s týmto publikovaným právnym názorom kasačný súd v predmetnej veci
rozhodol.
V tejto súvislosti kasačný súd na záver poukazuje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
vo veci Atanaslovski proti bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko zo dňa 14.01.2010, podľaktorého vývoj judikatúry sám o sebe nie je v rozpore s výkonom spravodlivosti, keďže neschopnosť
zachovať dynamický a vývojový prístup by mohol byť prekážkou reformy alebo zlepšenia. Európsky
súd pripomenul, že požiadavka právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní nezahŕňa právo na

jednotnosť judikatúry (čo neskôr zdôraznil v rozsudku Sahin a Sahin proti Turecku z 20.10.2011).»

27. Keďže v tomto prípade správca dane a aj žalovaný zhodne konštatovali, že cit. „Správca dane
nespochybňuje uskutočnenie reklamných služieb pre MBL a.s. ale spochybňuje jej uskutočnenie
spoločnosťou GAMMA SYSTEM s.r.o.“, tak skrz vyššie uvedené aktuálne všeobecné judikatúrne

východiská vyšších súdnych autorít, je nepochybné, že tento záver nie je spôsobilým obstáť
v súdnom teste zákonnosti existencie hmotnoprávneho dôvodu pre nepriznanie žalobcovi odpočtu
DPH z označenej faktúry vystavenej pre žalobcu dodávateľom GAMMA SYSTEMS s.r.o., pretože ňou
fakturovaná reklamná služba bola podľa zistenia správcu dane žalobcovi dodaná a na uvedenom
z hľadiska splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane nič nemení ani to, odkiaľ resp.
akým spôsobom dodávateľ GAMMA SYSTEMS s.r.o. túto službu pre žalobcu zabezpečil, t.j. či ju

zabezpečil vo vlastnej réžii alebo skrz subdodávateľov a za existencie akých obchodných a finančných
tokov sa tak stalo. Uvedené skutočnosti, samozrejme za predpokladu ich preukázania a riadneho
odôvodnenia správcom dane, by však mohli mať svoju relevanciu pre možné nepriznanie žalobcovi
odpočtu na DPH z označenej faktúry iba v intenciách skúmania existencie daňového podvodného
konania a buď priameho zapojenia sa žalobcu doň alebo aspoň pri existencii žalobcovej vedomosti

(hoc aj len nedbanlivostnej) o tomto podvodnom daňovom konaní na ktoromkoľvek stupni správcom
dane identifikovaného obchodného reťazca so zdôvodneným postavením žalobcu v tomto podvodnom
reťazci.
Vzhľadom k uvedenému, keďže dodanie žalobcovi služby iným, ako v spornej faktúre označeným
(deklarovaným) dodávateľom, nie je spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní

splnenia materiálnych podmienok pre priznanie žalobcovi práva na odpočet DPH, tak z tohto dôvodu
nepriznanie žalobcovi práva na odpočítanie dane z označenej faktúry, je v rozpore s vyššie citovanou
judikatúrou Súdneho dvora EÚ, preto v tejto časti mal správny súd žalobu žalobcu za dôvodnú.

28. Pre komplexnosť veci je nutné tiež podotknúť, že keďže rozhodnutie správcu dane, s ktorým sa

žalovaný stotožnil, je v tejto časti v značnej miere venované preukazovaniu vzťahu medzi žalobcovým
dodávateľom (GAMMA SYSTEMS s.r.o.) a dodávateľovými subdodávateľmi (Slovakia East Trade
s.r.o. ‹ DAVAT EDIL s.r.o. ‹ SK EKOSERVIS s.r.o. // FC Lokomotíva Košice, a.s. ‹ Slovakia East
Trade s.r.o.) a v nadväznosti na finančným tokom s týmto reťazcom prepojenými spoločnosťami
(FTI, s.r.o. a T Finance s.r.o.) mimo žalobcu, ktorý vzťah však nemá opodstatnenie k skúmaniu

splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane, na existencii ktorých (rozumej hmotnoprávnych
podmienok) však predovšetkým správca dane svoje rozhodnutie založil a ktoré (rozumej hmotnoprávne
podmienky) súvisia skôr so vzťahom medzi daňovým subjektom (žalobcom) a jeho dodávateľom,
ale skúmanie uvedených obchodných vzťahov medzi žalobcovým dodávateľom a dodávateľovými
subdodávateľmi je príznačným skôr pri preukazovaní daňového podvodného konania, preto sa žalobou

napadnuté rozhodnutia daňových orgánov javia ako vnútorne nekonzistentné a rozporuplné. Totižto v
prípade, ak správca dane svoje závery založil na nesplnení hmotno-právnych podmienok žalobcom
(daňovým subjektom) na odpočítanie dane, tak následne už správca dane nepreukazuje (neskúma) aj
účasť prípadne vedomosť daňového subjektu (žalobcu) aj na daňovom podvode. Ak mal totiž správca
dane pochybnosť o účasti žalobcu na daňovom podvode a týmto mienil odôvodniť nepriznanie mu

odpočtu dane, bol správca dane povinný preukázať a dostatočne odôvodniť postavenie žalobcu v tomto
podvodnom reťazci.
Z judikatúry Súdneho dvora EÚ totiž jednoznačne vyplýva, že každá transakcia musí byť sama
predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie
(napr. C-267/15 Gemeente Woerden) a zároveň, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia,

spočívajúce v odpočítaní dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým,
že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje
po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené
podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty (V spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03).
Pre posúdenie, či daňový subjekt na účely odmietnutia práva na odpočítanie DPH bol účastným na

daňovom podvodnom konaní, sa aplikuje tzv. Axel Kittel test (z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
Axel Kittel C-439/04), v rámci ktorého musia byť správcom dane, ktorého zaťažuje pri preukazovaní
účasti daňového subjektu na daňovom podvode dôkazné bremeno, kumulatívne kladne zodpovedané
tieto štyri otázky:(i) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
(ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
(iii) Ak bol únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody

daňového subjektu s týmto konaním spojené?
(iv) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, daňový subjekt o nich
vedel alebo mohol a mal vedieť?
Takže, ak by aj v tomto prípade správca dane chcel na základe spochybnenia subdodávateľov
žalobcovho deklarovaného dodávateľa nepriznať žalobcovi odpočítanie dane, správca dane by musel

preukázať, že žalobca (daňový subjekt) sa podieľal na daňovom podvode alebo, že vedel, či vedieť
mohol a mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom,
avšak týmto smerom sa úvahy správcu dane ani žalovaného v tomto prípade neuberali.

29. Napokon správny súd poznamenáva, že v okolnostiach tejto veci je bez významu na výsledok tohto
súdneho konania žalobná námietka žalobcu o jeho nesúhlase s konštatovaním správcu dane, že sporná

faktúra č. 2014031 z 31.03.2014 vystavená pre žalobcu jeho dodávateľom GAMMA SYSTEMS s.r.o.
nemala mať všetky zákonné náležitosti, keďže neobsahuje uvedenie množstva, druhu a jednotkovú
cenu služby, pretože napokon aj sám žalovaný uviedol, že nedostatok náležitostí faktúry nebol dôvodom
rozhodnutia správcu dane.
Okrem toho sa správny súd nestotožňuje s názorom žalobcu, že pre posúdenie obchodného vzťahu

medzi žalobcom a jeho dodávateľom spoločnosťou GAMMA SYSTEMS s.r.o. z hľadiska posúdenia
nároku žalobcu na odpočet DPH v pre toto konanie rozhodnom zdaňovacom období marec 2014 by mali
byť smerodajnými závery správcu dane z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu pre DPH za zdaňovacie
obdobie január 2014, pretože je potrebné mať na zreteli, že pre DPH je zdaňovacím obdobím kalendárny
mesiac, pričom aj keď by v každom mesiaci boli realizované obchodné vzťahy medzi identickými

obchodnými partnermi, tak pri každom z týchto obchodov môže byť odlišný modus operandi (spôsob
prevedenia) obchodovania, t.j. napr. ak v jednom mesiaci dodávateľ odberateľovi dodá tovar, to ešte bez
ďalšieho nemôže indikovať záver, že tomu tak skutočne bolo aj v každom ďalšom mesiaci obchodovania
medzi identickými subjektami.

Záverom správny súd s poukazom na cit. § 140 SSP podporne podotýka, že vo veci identického
žalobcu, bolo v obdobnej veci týkajúcej sa zdaniteľných plnení medzi žalobcom a GAMMA SYSTEMS
s.r.o., avšak realizovaných v inom zdaňovacom období – máj 2014, o identických námietkach proti
identickým záverom správcu dane, už rozhodnuté správnym súdom rozsudkom sp. zn. KE-8S/75/2020
z 21.03.2024, v ktorej súvislosti správny súd argumentačne podporne poukazuje na body 43. až

56. označeného skoršieho rozsudku správneho súdu s plným stotožnením sa s jeho záverom
uvedeným v bode 56., podľa ktorého pokiaľ ide o žalobcovho dodávateľa GAMMA SYSTEMS
s.r.o. cit. „V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd
zdôrazňuje, že jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na
odpočítanie dane zo sporných obchodov. Je však úlohou správcu dane, aby buď relevantne spochybnil

splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením reálneho
poskytnutia tovaru či postavenia platiteľa dane skutočného dodávateľa tovaru) alebo (v prípade,
kedy badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch
medzi dotknutými zdaniteľnými osobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne
spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH) aby preukázal žalobcovi spáchanie

daňového podvodu či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad v rozsudku v prípade Optigen,
spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje
takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).“

B. K žalobcovmu dodávateľovi TPM Bratislava, spol. s.r.o.

V prípade tohto žalobcovho dodávateľa, správca dane založil svoje rozhodnutie o nepriznaní žalobcovi
odpočtu dane zo spornej faktúry č. 1403002 z 31.03.2014 taktiež na závere o nesplnení hmotno-

právnych podmienok na jeho priznanie, avšak v tomto prípade nie z dôvodu spochybnenia tohto
žalobcovho dodávateľa, ako tomu bolo pri v poradí prvom skúmanom obchodnom vzťahu žalobcu
(viď vyššie), ale na tom základe, že žalobcovi v označenej faktúre deklarovaná služba v skutočnosti
v rozhodnom zdaňovacom období marec 2014 dodaná nebola. Predmetná služba mala spočívaťv tom, že TPM Bratislava, spol. s.r.o. mala zabezpečovať pre žalobcu organizovanie žalobcom na
stavbe vykonávaných subdodávateľských prác pre Železničné stavby a.s., ako hlavného dodávateľa
a zhotoviteľa stavby, pričom žalobca sa mal v zmysle zmluvy o dielo uzavretej medzi ním a Železničné

stavby a.s. aktívne podieľať na prvej a tretej etape tejto stavby. Prvá etapa stavby bola ukončená
v mesiaci december 2013, t.j. pred, pre toto konanie, rozhodným zdaňovacím obdobím marec 2014
a práce na tretej etape stavby boli realizované v mesiaci apríl 2014 (01.04.2014 a 04.04.2014), t.j. zasa
už po, pre toto konanie, rozhodnom zdaňovacím obdobím marec 2014.
Už z uvedených dôvodov a najmä s poukazom na cit. § 19 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého, pri

dodaní služby cit. „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“, sú podľa správneho súdu plne
pochopiteľné a dôvodné závery správcu dane, že v spornej faktúre deklarovaná služba v zdaňovacom
období marec 2014 žalobcovi skutočne byť dodaná nemohla, pretože v marci 2014 sa žalobca na stavbe
svojimi prácami nepodieľal, takže TPM Bratislava, spol. s.r.o. ani nemala čo organizovať.
V uvedenom smere neobstojí ani obranná argumentácia žalobcu, že ohľadne organizačných prác,
ktoré boli žalobcovi poskytované zo strany TPM Bratislava, spol. s.r.o. sa aj v marci 2014 konal medzi

žalobcom a konateľom TPM Bratislava, spol. s.r.o. kontrolný deň, počas ktorého TPM Bratislava, spol.
s.r.o. kontrolovala harmonogram organizačných prác, ktoré mali byť realizovane žalobcom v mesiaci
apríl 2014. Totižto z popisu organizačných prác, ktoré mala pre žalobcu vykonávať TPM Bratislava, spol.
s.r.o. je zrejmým, že služba mala byť žalobcovi poskytovaná v čase kedy žalobca vykonával na stavbe
nejaké práce vyžadujúce si ich organizačné vedenie, takže samotné plánovanie týchto organizačných

prácalebozostavovanieichharmonogramunemôžebyťvosvojejpodstatepovažovanézaslužbusamú.

30. V ostatnom, k identickým námietkam žalobcu a záverom správcu dane ohľadne obchodovania medzi
žalobcom a TPM Bratislava, spol. s.r.o., správny súd s poukazom na cit. § 140 SSP, opäť argumentačne
podporne poukazuje na body 57. až 67. skoršieho rozsudku správneho súdu sp. zn. KE-8S/75/2020

z 21.03.2024 týkajúceho sa zdaniteľných plnení medzi žalobcom a TPM Bratislava, spol. s.r.o., avšak
realizovaných v inom zdaňovacom období – máj 2014, avšak na identickom podklade, t.j. dodanie služby
mimo obdobia prvej a tretej etapy realizácie stavby.

31. Podľa správneho súdu, tak vyššie uvedené dôvody a doplnkovo aj dôvody rozvedené v skoršom

označenom rozsudku správneho súdu, skutočne preukázateľne spochybňujú dodanie služby žalobcovi
deklarovaným dodávateľom TPM Bratislava, spol. s.r.o..

32. Ohľadne žalobnej námietky vo veci použitia správcom dane informácii z Informačného systému
Finančnej správy, správny súd poukazuje na bod. 77. skoršieho rozsudku správneho súdu sp. zn.

KE-8S/75/2020 z 21.03.2024.
Ohľadne žalobnej námietky o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesprávneho
uvedenia IČO žalobcu, správny súd dodáva, že aj napriek uvedenému zjavne formálnemu pochybeniu
je žalobca v rozhodnutí správcu dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného dostatočne a nezameniteľne
identifikovaný na základe iných identifikačných faktorov.

33. Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie správneho súdu, ktorý vzhliadol opodstatnenosť
žaloby proti rozhodnutiu žalovaného a správcu dane, avšak iba v časti týkajúcej sa žalobcom
deklarovaných obchodov so spoločnosťou GAMMA SYSTEM, s.r.o., a keďže v tejto časti rozhodnutie
žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane vychádzali z nesprávneho právneho

posúdenia veci, správny súd v súlade s § 191 ods. 1 písm. c) SSP rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku.

34. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane, vzhľadom na jeho viazanosť právnym názorom
správneho súdu postupovať v intenciách vyššie citovaného bodu 56. skoršieho rozsudku správneho

súdu sp. zn. KE-8S/75/2020 z 21.03.2024, t.j. ak správca dane zotrvá na svojom presvedčení
o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na priznanie žalobcovi odpočtu DPH zo spornej faktúry
2014031 z 31.03.2014 od GAMMA SYSTEM, s.r.o. tento záver udržateľne odôvodní, inak odvodní záver
o účasti alebo aspoň vedomosti žalobcu na podvodnom daňovom konaní, v opačnom prípade žalobcovi
z označenej faktúry odpočet DPH prizná.

35. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom
súde.“36. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal

žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

37. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa cit. § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 1 a 2 písm. a) SSP v spojení s § 145 ods. 2
písm. a) SSP a § 493e SSP]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s

§ 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).