Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 16Sas/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106147
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106147.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 715 314 8420 0 zo dňa 06. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 715 314 8420 0 zo dňa 06. júla 2023 a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 715 314 8420 0 zo dňa 16. januára 2023 z r u š u j e a vec
vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu

(100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 715 314 8420 0 zo dňa 16.01.2023 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) bol podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov žalobkyni od 16.05.2022 priznaný invalidný dôchodok v sume 293,70 EUR
mesačne a súčasne jej tento bol zvýšený od 01.01.2023 na sumu 328,40 EUR.

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa poukázala na to, že v zmysle § 70
ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným,
získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 uvedeného zákona a ku dňu
vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.

3. K medicínskej stránke Sociálna poisťovňa uviedla, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú z dôvodu,
že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,
pričom jej zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom odborným posudkom o invalidite zo dňa
30.11.2022.

4. K otázke potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok bolo konštatované, že u poistenca vo veku nad 45 rokov ide o najmenej 15 rokov a zisťuje

sa z obdobia pred vznikom invalidity, pričom podľa priloženého osobného listu dôchodkového poistenia
žalobkyňa pred vznikom invalidity získala celkovo 13 072 dní, t.j. 35 rokov a 297 dní, obdobia
dôchodkového poistenia, čím aj táto podmienka na vznik nároku na invalidný dôchodok bola splnená.5. Žalobkyňa splnila aj ďalšie podmienky, čím jej vznikol nárok na invalidný dôchodok a to od 16. mája
2022. Rozhodujúce obdobie bolo určené ako kalendárne roky 1985 až 2021 v zmysle § 63 ods. 6 zákona
o sociálnom poistení s tým, že v tomto rozhodujúcom období žalobkyňa získala úhrnom 10 015 dní

dôchodkového poistenia, úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho
obdobia je 23,1512, priemerný osobný mzdový bod bol určený ako 0,8751. K obdobiu dôchodkového
poistenia sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového
veku, čo v prípade žalobkyne predstavuje 64 rokov a teda od vzniku nároku do dovŕšenia dôchodkového
veku získala žalobkyňa 4 685 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 17 757 dní, čo na

účely výpočtu dôchodku predstavuje 48,6494 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného
obdobia. Dôchodková hodnota platná k 16.05.2022 je 15,1300 EUR. Suma invalidného dôchodku
žalobkyne tak bola vyčíslená vo výške 289,00 EUR mesačne. Táto bola následne zvýšená odo dňa
priznania dôchodku podľa § 82 zákona o sociálnom poistení o 1,3 % (t.j. o 3,80 EUR) na sumu 293,70
EUR a od 01.01.2022 o 11,8 % (t.j. 34,70 EUR) na sumu 328,40 EUR mesačne.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
namietala nesprávne určenie dátumu vzniku invalidity. O odvolaní rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne ako príslušný odvolací orgán rozhodnutím č. 715 314 8420 0 zo dňa 06.07.2023 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“), tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie.

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že v zmysle posudku posudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina zo dňa 30.11.2022 bola miera poklesu
schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou určená na
45 % od 16.05.2022. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený

posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina dňa 14.03.2023, ktorý
zotrval na predchádzajúcom posúdení, odvolaniu nevyhovel a preto predložil kompletný posudkový spis
posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline.

8. Odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí citoval zo záverov posudkového lekára sociálneho

poistenia Sociálnej poisťovne ústredie a následne uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím
žalobkyne je chronický recidivujúci iritačne radikulárny syndróm L5 vpravo, ktorý posudkový lekár
zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v z.n.p., do kapitoly XV – choroby podporného
a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky
3. – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) – s miernym

funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny,
cerikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov),
slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia od 20 % do 35 %, t.j. 35 %. Ako
uviedol posudkový lekár, pridružené zdravotné postihnutia, uvedené v diagnostických záveroch svojím

percentuálnym hodnotením neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných
súvislostí však majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003
Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10
%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak bola u žalobkyne potvrdená na
45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 16. mája 2022.

9. Keďže nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu invalidného dôchodku,
odvolací orgán vyhodnotil, že nie je splnený predpoklad na zmenu sumy invalidného dôchodku, resp.
výplatu invalidného dôchodku vo vyššej sume, prvostupňové rozhodnutie tak vyhodnotil ako správne.
Správna žaloba, žalobné body

10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia. V odôvodnení uviedla, že o priznanie invalidného dôchodku žiadala od 25.08.2020, kedy
utrpela ťažký úraz ľavej ruky, ktorý si vyžiadal dve operácie, dlhú liečbu a zanechal jej trvalé následky.
Invalidný dôchodok jej však bol priznaný od 16.05.2022, kedy bola na pravidelnej neurologickej kontrole.

Zo správy z tejto kontroly však vyplýva, že sa jedná o chronický/recidivujúci stav, ktorý nemohol vzniknúť
v deň kontroly, teda 16.05.2022. S chrbticou má žalobkyňa vážne problémy už od januára 2006, kedy
si kvôli akútnym problémom musela volať rýchlu zdravotnú službu a následne bola prijatá na lôžkové
oddelenieFNsPvŽiline.Poprepusteníznemocnicesajejnechcelujaťžiadnyneurológ,nikdeneprijímalinových pacientov a žalobkyňa si ako samoživiteľka nemohla dovoliť chodiť k jedinému neurológovi,
ktorý by ju prijal, avšak musela by si za každý úkon platiť. Akútne stavy teda roky riešila iba tabletkami
proti bolesti, dovolenkou a v najhoršom prípade zašla na pohotovosť. Do neurologickej ambulancie

s problémom, ktorý poisťovňa určila ako rozhodujúce zdravotné postihnutie, chodí od 17.02.2020. Z tejto
neurologickej ambulancie bola odoslaná na vyšetrenie magnetickou rezonanciou, ktoré absolvovala
v auguste 2020, z neho pochádza lekársky nález s dátumom 18.08.2020, ktorý potvrdil jej neurologický
deficit a tento nález bol neskôr potvrdený ako bez zmeny lekárskou správou zo dňa 16.05.2022. Preto
žalobkyňa nemôže súhlasiť s rozhodnutím žalovanej o určení dátumu vzniku invalidity dňom 16.05.2022,

keď ešte v roku 2021 žalobkyňu jej neurológ s výsledkom vyšetrenia magnetickou rezonanciou odoslal
na neurochirurgickú konzultáciu. Deň 16.05.2022 bol len dátumom bežnej kontroly u neurológa, ku
ktorému žalobkyňa dochádza na pravidelné kontroly s pretrvávajúcimi chronickými problémami, ktoré
vznikli už niekoľko rokov predtým.

11. Žalobkyňa nesúhlasila s vyjadrením revízneho posudkového lekára, ktorý v jeho posudku zo

dňa 30.11.2022 uviedol, že ku dňu 26.08.2020, kedy žalobkyňa utrpela úraz, by jej zdravotný stav
podmieňoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Zároveň v tom istom
posudku však uvádzal, že vzhľadom na pretrvávanie klinickej symptomatológie s prejavmi nervového
dráždenia pri potvrdených zmenách magnetickou rezonanciou je stanovená miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici daného percentuálneho rozpätia t.j. 35 %. Žalobkyňa

poukázala na to, že od úrazu sa jej rozhodujúce zdravotné postihnutie nezmenilo, vyššie uvedené
tvrdenia posudkového lekára sú rozporné, keďže vyšetrenie magnetickou rezonanciou a úraz lakťa sa
zhodou okolností udiali v auguste 2020 s odstupom jedného týždňa.

12. Žalobkyňa namietala aj to, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie ju osobne nevyšetroval

kvôli opatreniam prijatým v čase krízovej situácie. Poukazovala aj na nepresnosti v jeho lekárskom
posudku, napríklad na to, že sa v ňom uvádza, že žalobkyňa dňa 26.08.2020 bola hospitalizovaná pre
úraz – zlomeninu ľavého zápästia, avšak v skutočnosti žalobkyňa bola hospitalizovaná pre zlomeninu
ľavého lakťa.

13. Pokiaľ sa poisťovňa odvoláva na traumatologické vyšetrenie zo dňa 23.05.2023, žalobkyňa
poukazovala na to, že uvedeného dňa traumatológ vypracoval správu k žiadosti o priznanie invalidného
dôchodku na podnet obvodného lekára, sociálnej poisťovne a tiež na žiadosť žalobkyne. Nešlo teda
o kontrolné vyšetrenie, ale o vypracovanie podpornej dokumentácie k žiadosti. Liečbu žalobkyňa
ukončila ešte v auguste 2021 kúpeľnou liečbou.

14. Pokiaľ poisťovňa uvádza ako dátum úrazu 26.08.2020, žalobkyňa uviedla, že úraz utrpela dňa
25.08.2020 po polnoci, teda hospitalizovaná bola dňa 26.08.2020.

15. Žalobkyňa uviedla, že k odvolaniu voči prvostupňovému rozhodnutiu doložila aj správu

z neurologickej ambulancie z kontroly dňa 06.02.2023, v ktorej neurológ uviedol, že napriek opakovanej
konzervatívnej liečbe je stav žalobkyne chronický a od roku 2020, odkedy je v sledovaní neurologickej
ambulancie, bez tendencie k zlepšeniu a potvrdil nález zo dňa 18.08.2020. Napriek tomu posudkový
lekár, ktorý žalobkyňu nikdy nevyšetril sa odvolával na záznam z bežnej kontroly neurológa zo dňa
16.05.2022.

16. V závere žalobkyňa uviedla, že je toho názoru, že dňom úrazu dňa 25.08.2020 k jej dlhodobým
chronickým problémom s pohybovým a podporným aparátom (rozhodujúce postihnutie) pribudol ťažký
úraz s trvalými následkami (iné zdravotné postihnutie) a podstata na priznanie invalidity bola naplnená
týmto dňom, kedy sa tiež výrazne znížila kvalita jej života a trvalé následky/hendikep ju obmedzujú vo

všetkých oblastiach.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

17. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že žalobné dôvody v celom rozsahu neuznáva

a žiadala, aby správny súd žalobu žalobkyne podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú
zamietol.18. Žalovaná poukázala na to, že podkladom pre rozhodovanie o nároku žalobkyne na invalidný
dôchodok bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia žalovanej so sídlom v Žiline,
ktorým bol opätovne prehodnotený zdravotný stav žalobkyne s tým, že za rozhodujúce zdravotné

postihnutie jej bola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, táto bola
zvýšená za iné zdravotné postihnutia o 10 %, celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou tak u žalobkyne predstavovala 45 % a to od 16.
mája 2022. Posudkový lekár pritom preskúmal všetku zdravotnú dokumentáciu vypracovanú na účely
invalidity žalobkyne v predchádzajúcich stupňoch konania ako aj žalobkyňou predloženú zdravotnú

dokumentáciu, túto vyhodnotil ako postačujúcu pre objektívne a komplexné zhodnotenie celkového
zdravotného stavu a osobná prítomnosť žalobkyne by jeho prijatý posudkový záver neovplyvnila.

19. V súvislosti so stanovením dátumu vzniku invalidity, nebol zistený taký záver, ktorý by odôvodňoval
jeho zmenu. Žalovaná uviedla, že samotné röntgenologicky, či inými zobrazovacími metódami zistené
degeneratívne zmeny či neurologický deficit (18.08.2020) nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej

činnosti nad hranicu 40 % a teda uznanie invalidity. Stanovenú mieru poklesu odôvodňuje funkčná
porucha a musí sa jednať o trvalú ťažkú poruchu so stratou tejto funkčnosti. K dátumu úrazu nie
je podľa posudkového lekára sociálneho poistenia možné uznanie invalidity žalobkyne, nakoľko k
tomuto dátumu nie je lekárskymi vyšetreniami dokumentovaný taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav, ktorý by podmieňoval určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad

40 %. Potvrdil, že z doloženej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že v čase úrazu bola žalobkyňa
v ambulantnej liečbe neurológa pre chrbticové ťažkosti, ktoré pri osobitnom hodnotení zodpovedajú
miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, čo je úroveň, ktorá nepostačuje na
uznanie invalidity. K dátumu úrazu nie je ešte možné v súvislosti s úrazom lakťa hodnotiť dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav. Až s dostatočným časovým odstupom od operácie a následnej pooperačnej

liečby bolo možné hodnotiť reziduálny nález a to až dátumom traumatologického vyšetrenia 23.05.2022,
v ktorom traumatológ popisuje a hodnotí stav ako trvalý. Pri osobitnom hodnotení funkčný nález na
lakti neprevyšuje rozhodujúce zdravotné postihnutie, avšak svojím rozsahom odôvodňuje zvýšenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximálne možných 10 %. Posudkový lekár
pobočky v Žiline určil dátum vzniku invalidity 16. mája 2022 na základe lekárskej správy zo skoršieho

vyšetrenia traumatológom, ale posudkový lekár ústredia vzhľadom na krátky časový rozdiel medzi
uvedenými odbornými vyšetreniami (16. – 23. máj 2022) a charakter zdravotného postihnutia ponechal
takto stanovený dátum uznania invalidity (16. máj 2022).

20. K lekárskym správam doloženým žalobkyňou k správnej žalobe žalovaná uviedla, že povinnosť

preukázať skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok treba doložiť v rámci
dokazovania pred vydaním rozhodnutia. Lekárske správy buď boli zohľadnené v celkovom hodnotení
zdravotného stavu alebo pokiaľ boli doložené neskôr, nie sú relevantné. Žalovaná poukázala na to, že
na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy.

21.Knesprávnostiúdajaolokalizáciiprekonanéhoúrazu„zlomeninaľavéhozápästia“,žalovanáuviedla,
že išlo o zrejmú nesprávnosť, správne má byť uvedené „zlomenina ľavého lakťa“, čím žalovaná v súlade
s § 209 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. túto zistenú zrejmú nesprávnosť opravuje a žalobkyni dáva na
vedomie.

22. V závere žalovaná uviedla, že posúdenie zdravotného stavu prináleží posudkovým lekárom,
pričom posudkový záver vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie
invalidného dôchodku a odvolacieho konania, skutkový stav žalobkyne bol objektívne zistený,
neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi

sociálneho poistenia. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie, posudok o invalidite, ktorý
bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, je podľa žalovanej presvedčivý a úplný
a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení. Skutkové okolnosti týkajúce sa
rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli ozrejmené zdravotnou dokumentáciou, z hľadiska
skutkového sú úplné, dostatočné, podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, preto postup žalovanej

adôvodynapadnutéhorozhodnutiabolisprávneavsúladesprávnymipredpismi.Žalovanásapridržiava
skutkových a právnych dôvodov uvádzaných v napadnutom rozhodnutí.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania23. Potom ako bolo žalobkyni zo strany správneho súdu doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe na
repliku, táto doručila súdu podanie zrejme mylne nazvané ako stanovisko k vyjadreniu Ústavného súdu,

avšak z jeho obsahu je nepochybné, že sa v ňom žalobkyňa vyjadruje k obsahu vyjadrenia žalovanej,
z ktorého aj cituje a teda správny súd toto podanie žalobkyne vyhodnotil podľa jeho obsahu ako jej
repliku v predmetnej veci.

24. V tejto replike žalobkyňa uviedla, že s vyjadrením žalovanej nesúhlasí. Pokiaľ žalovaná uvádzala,

že ku dňu úrazu žalobkyňa trpela len ochorením, ktoré by podmieňovalo mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, žalobkyňa uviedla, že ona nežiada priznanie invalidného dôchodku
za obdobie pred úrazom, t.j. pred 25.08.2020, kedy jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť predstavovala 35 %. Žalobkyňa žiada o priznanie invalidného dôchodku až odo dňa úrazu, po
ktorom musela absolvovať dve operácie, zdĺhavý liečebný a rekonvalescenčný proces.

25. K dátumu vzniku invalidity žalobkyňa uviedla, že v prepúšťacej správe zo dňa 09.09.2020 je uvedený
popis a rozsah poškodení lakťa, na základe ktorých možno predpokladať, že ruka už nebude 100 %
funkčná a jej poškodenie (implantát, poškodený nerv ...) bude vykazovať trvalé následky. Od úrazu
žalobkyňa absolvovala dve operácie, rehabilitácie a bola dlhodobo práceneschopná. Celý liečebný
proces ukončila kúpeľnou liečbou v kúpeľnom zariadení v Bojniciach v období júl až august 2021, teda

do jedného roka od operácie. Stav v súvislosti s jej úrazom sa vyvíjal do augusta 2021, následne už
žalobkyňa žiadne rehabilitácie ani inú podpornú liečbu neabsolvovala.

26. Podľa žalobkyne trvalý stav, konštatovaný v lekárskej správe z traumatológie zo dňa 23.05.2022,
nevznikol dňa 23.05.2022, ale dňom úrazu. Dňa 23.05.2022 žalobkyňa len na pokyn jej obvodového

lekára požiadala svojho traumatológa o správu, ktorú potrebovala priložiť k jej žiadosti o priznanie
invalidného dôchodku. Jednalo sa o čisto administratívny úkon, nakoľko liečba úrazu bola ukončená
kúpeľnou liečbou v auguste 2021. Nesúhlasila teda ani s tým, že by v období od úrazu dňa 25.08.2020
do 23.05.2022 (skoro dva roky) bola jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stále
len 35 %.

27. K dátumu 16. mája 2022, ktorý bol určený ako dátum vzniku invalidity, podľa tvrdenia žalovaného
na základe posudku, v ktorom bolo konštatované, že išlo o dátum vyšetrenia traumatológom, žalobkyňa
namietala, že dňa 16.05.2022 bola na pravidelnej neurologickej kontrole, nejednalo sa o vyšetrenie
traumatológom. Išlo o dátum bežnej kontroly u neurológa, ku ktorému raz ročne dochádza na pravidelné

kontroly s pretrvávajúcimi chronickými problémami pohybového aparátu. Posudkový lekár sa teda podľa
žalobkyne oprel o nesprávne vyšetrenie. Žalobkyňa je toho názoru, že určenie okamihu vzniku invalidity
by sa malo opierať o pevný a nemenný dátum, napr. dátum úrazu, dátum druhej operácie, či dátum
ukončenia liečby úrazu a pod., lebo tieto označujú udalosti, ktoré úzko súvisia so zranením, na základe
ktoréhosajejzvýšilamierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťna45%.Dátumpravidelnej

kontroly u neurológa dňa 16.05.2022 nemá s úrazom žiadnu súvislosť a k stanoveniu dátumu vzniku
nároku na invalidný dôchodok podľa žalobkyne nie je relevantný. Išlo len o dátum kontroly, pri ktorej
neurológ zhodnotil chronický stav chrbtice, odoslal žalobkyňu na pravidelné MR mozgu a navrhoval
ďalšiu pravidelnú kontrolu.

28. Žalovaná k replike žalobkyne, ktorá jej bola zo strany súdu doručená dňa 31.10.2023, dupliku
nepodala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

29. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec preskúmal postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia
pojednávania. Po preskúmaní veci podľa § 199 a nasl. SSP, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná
vec je konaním v sociálnej veci a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203

ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie
orgánu verejnej správy je potrebné pre ich nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa na ďalšie konanie.30. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.12.2024.

31. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre

posudzovanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok,
ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.

32. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

33. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa

poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

34. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej

schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

36. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí.

37. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty

sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

38. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone

sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.

39. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie
a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu
nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

40. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.41. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142
ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

42. Podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší
konanie, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutočný stav veci.

43. Podľa § 193 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

44. Podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné
rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne
zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.

45. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej

poisťovne, ktorým tento zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým bol žalobkyni od 16.05.2022 priznaný invalidný
dôchodok v sume 293,70 EUR mesačne a súčasne jej tento bol zvýšený od 01.01.2023 na sumu 328,40
EUR.

46. Z obsahu jednotlivých podaní účastníkov konania ako aj zo spisového materiálu je zrejmé, že
v danej veci nebolo sporné, že žalobkyňa splnila podmienky na priznanie nároku na invalidný dôchodok,
nebolo sporné, čo možno považovať za rozhodujúce zdravotné postihnutie ani to, že percentuálna
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mala byť a bola zvýšená v dôsledku iných
pridružených ochorení žalobkyne. Sporné neboli ani obdobia dôchodkového poistenia, vymeriavacie

základy či hodnoty osobných mzdových bodov, uvádzané v osobnom liste dôchodkového poistenia
žalobkyne. V podstate jedinou spornou a kľúčovou otázkou bolo určenie dátumu vzniku invalidity. Podľa
názoru žalobkyne tento dátum mal byť určený dňom, kedy utrpela úraz ľavého lakťa (25.08.2020)
prípadne iným pevným a nemenným dátumom, ktorý s úrazom súvisel (napr. dátumom druhej operácie,
či dátumom ukončenia liečby úrazu a pod.) a podľa žalovanej to mal byť dátum lekárskeho vyšetrenia,

pri ktorom lekár ohodnotil zdravotný stav žalobkyne ako trvalý (16.05.2022).

47. Správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým
aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na
ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a

pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti
pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej
pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).
Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je,

alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že
táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný
lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky

skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v
konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej
- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť,
určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne
vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k

účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

48. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode, ktoré závery zodpovedajú ustálenej
judikatúre Najvyššieho správneho súdu SR (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 6Ssk/73/2021 z 21. septembra 2022) potom správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej

pripojený odborný lekársky posudok relevantný pre prejednávanú vec. Správny súd zdôrazňuje, že
nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity; musí rovnako ako žalovanávychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky
okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

49. Správny súd teda preskúmaval odborný lekársky posudok zo dňa 28.06.2023, ktorý bol podkladom
napadnutého rozhodnutia len z hľadiska jeho presvedčivosti, úplnosti a preskúmateľnosti.

50. Ako už bolo uvedené aj vyššie, v konaní bol spornou otázkou dátum vzniku invalidity. Posudkový
lekár ústredia k žiadosti žalobkyne o uznanie invalidity od 25. augusta 2020 uviedol, že žalobkyňa

„dňa 26. augusta 2020 utrpela zlomeninu hlavičky vretennej kosti vľavo. K dátumu úrazu nie je
možné uznanie invalidity, nakoľko k tomuto dátumu nie je lekárskymi vyšetreniami dokumentovaný
taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by podmieňoval určenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %. V čase úrazu bola menovaná v ambulantnej liečbe neurológa
pre chrbticové ťažkosti, ktoré pri osobitnom hodnotení zodpovedajú miere poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 35 %. Až s dostatočným časovým odstupom od operácie a následnej pooperačnej

liečby je možné hodnotiť reziduálny nález a to konkrétne dátumom traumatologického vyšetrenia dňa
23. mája 2022, traumatológ pri tomto vyšetrení hodnotí trvalý stav. Pri osobitnom hodnotení funkčný
nález na lakti neprevyšuje rozhodujúce zdravotné postihnutie, avšak svojím rozsahom odôvodňuje
zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximum možného zvýšenia, t.j.
o 10 % dátumom traumatologického vyšetrenia t.j. 23. mája 2022. Dovtedy sa stav v súvislosti s úrazom

vyvíjal, vyžadoval liečbu a nebolo možné hodnotiť funkčný nález ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav.“ Tiež skonštatoval, že „posudkovým lekárom pobočky bol určený ako dátum uznania invalidity
dátum neurologického vyšetrenia 16. mája 2022. Vzhľadom na krátky časový odstup od uvádzaného
traumatologického vyšetrenia a charakter zdravotného postihnutia je možné ponechať tento dátum
uznania invalidity. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 % od 16. mája

2022.“

51. Je nepochybné z citovaného odborného lekárskeho posudku, že žalobkyňa už po dobu niekoľkých
rokov trpela ochorením chrbtice, ktoré bolo posudkovým lekárom označené za rozhodujúce ochorenie,
ku ktorému sa v auguste 2020 pridal ešte aj úraz žalobkyne, pri ktorom utrpela trieštivú zlomeninu ľavého

lakťa. Tá si vyžiadala dve operácie, rehabilitácie a na záver žalobkyňa absolvovala aj kúpeľnú liečbu
v auguste 2021. V posudku posudkový lekár cituje z lekárskych správ, pričom je zrejmé, že prvé dve
lekárske správy boli ešte z obdobia pred úrazom a s úrazom nesúviseli a potvrdzovali rozhodujúce
ochorenie, ktoré podľa vyjadrenia posudkového lekára už pred úrazom v auguste 2020 dosahovalo
mieru funkčnej poruchy u žalobkyne 35 %. Uvedené potvrdzuje aj neurologická lekárska správa zo

dňa 06.02.2023, na ktorú poukazovala žalobkyňa, v ktorej odborný lekár spätne skonštatoval, že „z
neurologického hľadiska je stav chronický – klinický nález bez tendencie k zlepšeniu od roku 2020,
kedy je v našom sledovaní a liečbe a kedy bol prítomný výrazný pozit. nález na MR LS chrbtice.“ Úraz
lakťa, resp. jeho následky, ktoré žalobkyni zanechal, predstavovali podľa posudku tzv. iné zdravotné
postihnutie, ktoré podmienilo zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10 %, čo znamenalo vznik invalidity

(miera funkčnej poruchy nad 40 %).

52. Z posudku však nie je jednoznačne zrejmé, prečo posudkový lekár ústredia žalovanej hodnotil stav
po úraze až ku dňu 23.05.2022 (dátum 16.05.2022 ponechal len vzhľadom na krátky časový odstup od
dátumu určeného posudkovým lekárom pobočky), keď z lekárskej správy z uvedeného dňa je zjavné,

že ide len o potvrdenie už existujúceho zdravotného stavu žalobkyne. V texte tejto lekárskej správy
z 23.05.2022 odborný lekár chronologicky popísal priebeh liečby žalobkyne v súvislosti s úrazom ľavého
lakťa a v závere skonštatoval, že „u pacientky sa jedná o stav trvalý s ťažkým obmedzením hybnosti
v lakti na ľavej hornej končatine napriek tomu, že pacientka absolvovala kompletnú rehabilitačnú
liečbu a aj kúpeľnú liečbu“. Vzhľadom na obsah predmetnej lekárskej správy možno prisvedčiť tvrdeniu

žalobkyne, že táto lekárska správa bola vyhotovená na účely podania žiadosti o invalidný dôchodok
a že liečba úrazu žalobkyne bola ukončená najneskôr kúpeľnou liečbou v auguste 2021. Tiež posudkový
lekár ústredia vo svojom posudku cituje z FRO vyšetrenia zo dňa 16.12.2020, že lekár rehabilitácie
žalobkyne ukončuje.

53. Je nepochybné z lekárskych správ citovaných v posudku posudkového lekára, že v súvislosti
s úrazom ľavého lakťa žalobkyňa absolvovala dve operácie - jednu 27.08.2020, druhú 07.09.2020,
rehabilitačnú liečbu ukončila v decembri 2020 a kúpeľnú liečbu ukončila v auguste 2021. Odvtedy
v posudku nie je spomínaná žiadna ďalšia liečba spojená s úrazom lakťa. Ostatné lekárske správysa týkajú rozhodujúceho zdravotného postihnutia – problémov s chrbticou alebo diagnostikovaného
nálezu na mozgu.

54. Ak teda iným zdravotným postihnutím, ktoré podľa posudku podmieňovalo zvýšenie miery funkčnej
poruchynahranicuinvalidity(aleboviac)bolopostihnutiekončatiny,obmedzeniepohyblivostivlakťovom
kĺbe a súčasne z lekárskych správ citovaných posudkovým lekárom je zjavné, že toto zdravotné
postihnutie vzniklo v dôsledku úrazu v auguste 2020, liečeného do augusta 2021, je nepreskúmateľné
anedostatočneodôvodnené,prečokvznikuinvaliditymalodôjsťtakakojeuvádzanévposudkuažvmáji

2023. Hoci posudkový lekár uvádza, že až s dostatočným časovým odstupom od operácie a následnej
pooperačnej liečby je možné hodnotiť reziduálny nález (čo malo byť až pri vyšetrení traumatológom
dňa 23.05.2023), že dovtedy sa stav v súvislosti s úrazom vyvíjal a vyžadoval liečbu, avšak rovnako
z posudku posudkového lekára nepochybne vyplýva, že posledná zadokumentovaná liečba spojená
s úrazom lakťa bola žalobkyňou absolvovaná v auguste 2021. Teda vyznieva nepresvedčivo, vnútorne
rozporne a nedostatočne odôvodnené, na základe čoho posudkový lekár konštatoval, že sa mal

zdravotný stav po úraze u žalobkyne ešte vyvíjať, resp. akú liečbu mal tento stav po úraze vyžadovať
v období od ukončenia kúpeľnej liečby v auguste 2021 do vyšetrenia dňa 23.05.2023. Je nepochybné
aj z posudku samotného posudkového lekára, že žiadna liečba úrazu v danom období u žalobkyne
neprebiehala.

55. Pokiaľ ide o lekársku správu traumatológa zo dňa 23.05.2023, žalobkyňa v správnej žalobe
namietala, že išlo o lekársku správu, ktorú si v súvislosti s v minulosti utrpeným úrazom a jeho
následkami,nechalavypracovaťnaúčelypodaniažiadostioinvalidnýdôchodok.Zobsahutejtolekárskej
správy sa pritom skutočne javí, že traumatológ v nej konštatuje resp. hodnotí zdravotný stav spätne ku
dňu ukončenia liečby, keď uvádza, že u pacientky (žalobkyne) ide o trvalý stav napriek tomu, že táto

absolvovala kompletnú rehabilitačnú a aj kúpeľnú liečbu.

56. Z odôvodnenia odborného lekárskeho posudku nie je teda preskúmateľným spôsobom možné
vyvodiť, prečo nemohla invalidita žalobkyne vzniknúť (ustálenie iného zdravotného postihnutia nastať)
skôr, ako bola vyhotovená lekárska správa zo dňa 23.05.2023, napríklad okamihom ukončenia

kompletnej rehabilitačnej a kúpeľnej liečby, ako to namietala v správnej žalobe žalobkyňa. Posudok
je podľa názoru správneho súdu nedostatočne odôvodnený v otázke dátumu vzniku invalidity, resp.
objasňuje len skutočnosť, prečo posudkový lekár má za to, že tento stav nevznikol dňom úrazu, avšak
nevysporiadava sa náležitým spôsobom s tým, prečo stav iného zdravotného postihnutia (ktorý podľa
posudku viedol k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %) mal

byť ustálený až v máji 2023, ak liečba bola ukončená v plnom rozsahu najneskôr v auguste 2021.
Tvrdenie posudkového lekára v posudku o tom, že „dovtedy (rozumej do 23.05.2023 – pozn. správneho
súdu) sa stav v súvislosti s úrazom vyvíjal, vyžadoval liečbu a nebolo možné hodnotiť funkčný nález
ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav“ nemá oporu v posudkovým lekárom citovaných lekárskych
správach, z ktorých je zrejmé, že od augusta 2021 už žalobkyňa žiadnu liečbu úrazu neabsolvovala.

57. K zmätočnému označovaniu dátumu vzniku úrazu, keď žalobkyňa namietala, že malo ísť o dátum
25.08.2020, žalovaná však používala dátum 26.08.2020, správny súd konštatuje, že z lekárskej správy
obsiahnutej v posudkovom spise z vyšetrenia žalobkyne vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina
vyplýva, že žalobkyňa bola prijatá na hospitalizáciu dňa 26.08.2020 v čase o 01:56 hod. v noci, pričom

v texte tejto lekárskej prepúšťacej správy sa uvádza, že k úrazu došlo v nočných hodinách v čase o 22:30
hod., t. j. logickým výkladom uvedeného je zrejmé, že k úrazu došlo dňa 25.08.2020 v čase o 22:30 hod.,
následne žalobkyňa vyhľadala lekársku pomoc a bola v noci v čase 01:56 hod. (už teda dňa 26.08.2020)
hospitalizovaná.

58. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že jej zdravotný stav bol posudzovaný v jej neprítomnosti,
správny súd nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredie zhodnotil zdravotný stav v neprítomnosti žalobkyne, nakoľko takýto postup v tom
čase umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení zákona č. 66/2020 Z. z.. Uvedená námietka žalobkyne tak bola správnym súdom vyhodnotená

ako nedôvodná.

59. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že posudkový lekár sa pri určovaní dátumu vzniku invalidity
opieral o nesprávne vyšetrenie (o neurologické vyšetrenie zo 16.05.2022 a nie o traumatologickévyšetrenie z 23.05.2022), resp. že bolo posudkovým lekárom zamenené označenie špecializácie lekára
(neurológ vs. traumatológ), rovnako pokiaľ ide o chybu v označení miesta zranenia úrazom (zápästie
namiesto lakťa), k tejto zmätočnosti došlo ešte v odbornom lekárskom posudku zo dňa 30.11.2022,

teda posudku posudkového lekára pobočky, čo bolo pri neskoršom posudku posudkovým lekárom
ústredia odstránené. To isté platí aj vo vzťahu k námietke žalobkyne o vnútornej rozpornosti odborného
lekárskeho posudku, keď sa v ňom uvádza, že ku dňu 26.08.2020, kedy žalobkyňa utrpela úraz, by jej
zdravotný stav podmieňoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % a na inom
mieste sa uvádza 35 %.

60. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne v tom smere, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v zákonnej
lehote 60 dní, že odvolacie konanie bolo prerušené, resp. lehota na vydanie rozhodnutia bola
predĺžená,tátonámietkabolasprávnymsúdomvyhodnotenáakonedôvodná,nakoľkoinštitútprerušenia
konania či predĺženia lehoty je súladný so zákonom o sociálnom poistení. Vzhľadom na to, že bolo
potrebné v odvolacom administratívnom konaní opätovne posúdiť zdravotný stav žalobkyne za účelom

presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, prerušenie konania resp. predĺženie lehoty na
rozhodnutie o odvolaní v tomto prípade bolo dôvodné, žalobkyni bolo predĺženie lehoty riadne oznámené
a o prerušení konania bolo v súlade so zákonom vydané osobitné rozhodnutie, pričom počas prerušenia
lehoty podľa zákona o sociálnom poistení neplynuli.

61. Na základe vyššie uvedených dôvodov, správny súd vzhliadol nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia v dôsledku nedostatočného a nepreskúmateľného odôvodnenia odborného lekárskeho
posudku, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádzalo a jeho vnútornej rozpornosti. Ako bolo uvedené
vyššie, odborný lekársky posudok, ktorý je kľúčovým dôkazom v konaní (vzhľadom na absenciu
medicínskej erudovanosti správneho súdu aj žalovanej) musí byť jednoznačný, úplný, určitý a

presvedčivý.Vdanejvecivzhľadomnavnútornúrozpornosťanedostatočnéodôvodneniedátumuvzniku
invalidity odborný lekársky posudok požadované kritériá nespĺňal a je preto nepreskúmateľným.

62. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť odborného lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia, je nepreskúmateľné aj samotné napadnuté rozhodnutie, ktoré z neho

vychádzalo a to pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Rovnakou vadou trpí aj prvostupňové
rozhodnutie a odborný lekársky posudok, z ktorého toto vychádzalo. Preto správny súd podľa § 191
ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové administratívne
rozhodnutie zrušil a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 SSP orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie
konanie.

63. V ďalšom konaní bude potrebné, aby posudkový lekár opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne,
predovšetkým dátum vzniku invalidity a svoje závery riadne odôvodnil a následne, aby orgán verejnej
správy opätovne rozhodol o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok.

64. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobkyňa bola v konaní pred
správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).