Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 30, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 21Sas/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100014
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Bc. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B. C.,

narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., F. G., právne zastúpený: JUDr. Ondrej
Krempaský, advokát, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 51814498
proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63
Bratislava,Slovenskárepublikavkonaníopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.XXXXXX
XXXX X zo dňa 27.12.2023, vo veci rozhodnutia o nároku a výške starobného dôchodku a jemu
predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Generálneho riaditeľa, Sociálnej poisťovne – ústredie, číslo XXX XXX XXXX X

zo dňa 27.12.2023, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, ústredie
číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13.10.2023 a vec vracia Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 08.01.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 08.01.2024 sa
žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 27.12.2023 ( ďalej aj „ preskúmavané rozhodnutie“) ako aj rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie ( prvostupňový správny orgán) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.10.2023 ( ďalej aj

„prvostupňové rozhodnutie“).

2. Žalovaným rozhodnutím zo dňa 27.12.2023 žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) potvrdil
prvostupňové rozhodnutie a zamietol odvolanie žalobcu vo veci žiadosti žalobcu o starobný dôchodok.
Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 13.10.2023 zamietol žiadosť o starobný dôchodok
zo dňa 25.08.2023 s poukazom na to, že žalobca vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia

nedosiahol najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia.

Administratívne konanie

3. Žalobca žiadosťou zo dňa 25.08.2023 požiadal prvostupňový správny orgán o priznanie starobného
dôchodku,ktorýžiadalpriznaťod24.08.2023.Vžiadostižalobcauviedol,žejepoberateľomvýsluhového
dôchodku, uviedol prehľad zamestnaní, informácie o štúdiu, dĺžke povinnej vojenskej služby.

4. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 65 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení tak, že zamietol žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 25.08.2023. Rozhodnutie
dôvodil tým, že podľa potvrdenia Colného úradu č. 7234/2021/1 zo dňa 19.03.2021, doba prípravnejvojenskej služby v období od 03.10.1979 až do 30.09.1981 a doba služobného pomeru colníka
od 01.04.1989 až do 31.03.2021 nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie. Podľa rozhodnutia
Finančného riaditeľstva SR č. 168698/2021 zo dňa 19.04.2021 bol žalobcovi priznaný výsluhový

dôchodok.Podľazistenýchskutočnostícelkovádobatrvaniaslužobnéhopomeruprenároknavýsluhový
dôchodok bola 34 rokov a 7 dní, za ktoré mu vznikol nárok na výsluhový dôchodok, toto obdobie sa
pre účel posúdenia nároku na starobný dôchodok nehodnotilo. Zo zistených skutočností prvostupňový
správny orgán zistil, že ku dňu 25.08.2023, získal žalobca 11 rokov a 217 dní obdobia dôchodkového
poistenia, čím však nesplnil zákonnú podmienku uvedenú v § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a to,

že nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Prílohou k rozhodnutiu bol osobný list dôchodkového
poistenia žalobcu, ktorý preukazoval obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 11 rokov a 217 dní.
Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 31.10.2023.

5. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 06.11.2023, ktoré dôvodil tým, že prvostupňový správny orgán nezistil správne

skutkový stav veci, nesprávne vec právne posúdil, rozhodnutie ako aj postup prvostupňového správneho
orgánu považoval za nezákonný a diskriminačný, bol v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“). Záver, ktorý uviedol prvostupňový správny orgán o tom, že
žalobca dosiahol celkovo obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 11 rokov a 217 dní je nesprávny,
nakoľko žalobca uviedol, že prvostupňový správny orgán musel mať za preukázané, že žalobca

vykonával prezenčnú vojenskú službu, ako aj bol v služobnom pomere v pozícii colníka. Žalobca
poukázal, že prvostupňový správny orgán mal pre splnenie podmienky vzniku nároku na starobný
dôchodok hodnotiť všetky doby poistenia, a teda postup prvostupňového správneho orgánu ako aj
jeho rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou NS SR a nerešpektuje článok 33 medzinárodného dohovoru
č. 128 (pozn. súdu žalobca odkazuje na Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných

dávkach, uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., v texte ďalej uvedený ako „Dohovor č.
128“ ). Rovnako považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné z pohľadu toho, že diskriminuje poistencov,
ktorí boli poistení v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a neboli zaradení do zvýhodnených
pracovných skupín I. a II. kategórie, poukázal na viaceré súdne rozhodnutia predovšetkým na rozsudok
NS SR sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 ako aj rozsudok NS SR sp.zn. 7 So/28/2015 zo

dňa 23.02.2017. Žalobca mal za to, že prvostupňový správny orgán mal započítať celé obdobie
dôchodkového poistenia, následne toto obdobie primerane krátiť počtom rokov, ktoré boli zahrnuté do
doby rozhodujúce pre výšku výsluhového dôchodku. Rozhodnutie považoval za arbitrárne, vydané v
nesúlade s aktuálnou ustálenou praxou a žiadal rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

6. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.12.2023 odvolanie žalobcu zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nezískal potrebný počet
rokov dôchodkového poistenia (najmenej 15 rokov) a teda nesplnil základnú podmienku vzniku nároku
na starobný dôchodok. Uviedol, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok za obdobie výkonu
služobnéhopomerucolníka.FunkciacolníkanebolazaradenávrezortnýchzoznamochvI.aII.kategórie

funkcií. Zvýhodnené kategórie funkcií, t.j. I. a II. kategória funkcií sa musia v zmysle ustanovenia § 274
zákona o sociálnom poistení zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku zo všeobecného
systému poistenia, aj keď tieto neboli zohľadnené v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.
Žalovaný uviedol, že prezentovaný názor žalobcu v podanom odvolaní nemohol zohľadniť, pretože
funkcia colníka nebola zaradená do I., II. kategórii funkcií. K prezentovaným súdnym rozhodnutiam v

podanom odvolaní žalovaný poukázal, že právny názor prezentovaný v nich nebol zovšeobecnený a
nejde o všeobecnú rozhodovaciu súdov a NS SR.

Správna žaloba

11. Žalobca podal voči žalovanému rozhodnutiu správnu žalobu zo dňa 08.01.2024, ktorá bola doručená
správnemu súdu dňa 08.01.2024, v ktorej vyjadril nesúhlas s rozhodnutím žalovaného,
žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že bolo porušené jeho právo na priznanie
starobného dôchodku, mal za to, že podmienky v zmysle zákona o sociálnom poistení splnil, v podanej

žalobe uviedol, že rozhodnutie je v rozpore s aplikačnou praxou a judikatúrou NS SR, je v rozpore s
článkom 33 Dohovoru č. 128 a teda žalovaný, aj keď je výsluhovým dôchodcom, mal starobný
dôchodok krátiť, nie však vôbec nepriznať. Žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že celková doba
poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne, do doby poistenia u výsluhovýchdôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie sa započítava aj doba, ktorá bola hodnotená
pri priznaní výsluhových dôchodkov, čo v prípade výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do I.
alebo II. kategórie sa táto celková doba poistenia odpočítava, uvedený postup považoval žalobca za

diskriminačný a v rozpore s ustanovením § 274 zákona o sociálnom poistení. Žalobca rovnako poukázal
na to, že právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom je v rozpore so zákonom, ako aj v rozpore so
skutkovým stavom a listinnými dôkazmi, ktoré boli zistené prvostupňovým správnym orgánom, z ktorých
vychádzal pri rozhodnutí vo veci. Žalobca mal za to, že preukázal, že celková doba poistenia bola
vyššia ako zákonom stanovená, t.j. žalobca celkovo ku dňu 25.08.2023 dosiahol 45

rokov a 224 dní dôchodkového poistenia, ktoré sa skladali z 11 rokov a 217 dní vo všeobecnom systéme
a z 34 rokov a 7 dní, ktoré boli hodnotené pri priznaní nároku na výsluhový dôchodok. V podanej
žalobe žalobca odkázal na článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, podľa ktorého sa má
dôchodková dávka krátiť alebo zastaviť za podmienok určených, pričom táto dávka sa môže krátiť v
časti nepresahujúcej druhú dávku. Na základe uvedeného mal za to, že žalobca splnil zákony nárok
zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, nakoľko bol poistený viac ako 15 rokov. Žalobca

odkázal v žalobe na viaceré rozhodnutia NS SR sp.zn. 7So/138/2000, ako aj ďalšie rozhodnutia NS
SR sp.zn. 10 So/59/2014 zo dňa 15.04.2016, 2So/127/2014 zo dňa 30.11.2015, 1So/18/2015 zo dňa
30.03.2025, 1So/15/2015 zo dňa 18.11.2016, 9So/136/2014 zo dňa 30.11.2016, 9So/46/2015 zo dňa
25.01.2017aďalšie,rovnakoodkázalajnaviacerérozhodnutiapôvodnýchkrajskýchsúdov(rozhodnutia
v prvom stupni) v správnych veciach. Z predložených citovaný súdnych rozhodnutí vyplýva, že tieto

nie sú viazané len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie v I. a II. kategórii funkcií
odôvodňujúcu zníženie dôchodkového veku, vyplýva z nej však vo všeobecnosti nárok poberateľa
na výsluhový dôchodok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného
systému a jeho krátenie. Žalobca poukázal, že žalovaný neuviedol žiaden právny argument a rozhodol
v rozpore s ustálenou judikatúrou a rozhodovacou praxou. Spornou označil žalobca skutočnosť a to

celkovú dobu poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi, hoci mal za preukázané,
že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku. Obdobie, ktoré mu bolo započítané do výsluhového
dôchodku, posúdil v rozpore so zákonom a ustálenou judikatúrou. Rozhodnutie prvostupňového orgánu
ako aj žalovaného, považoval za arbitrárne, nakoľko je v nesúlade s právnou praxou a judikatúrou. Záver
žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, že žalobca nebol v období trvania služobného

pomeru zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, za ktoré mu bol priznaný výsluhový dôchodok a toto
obdobie nie je možné zhodnotiť pre vznik nároku na dôchodok, je nesprávny. Rovnako odkazom na
rozhodnutie NR SR sp.zn. 7So/138/2011 žalobca považoval za preukázané, že ako žalovaný teda
prvostupňový orgán pri posudzovaní žiadosti postupoval v rozpore s právnymi predpismi a pri výklade
predpisov neaplikovali ustálenú judikatúru NR SR a vec nesprávne právne posúdili Žalobca v podanej

žalobe odkázal aj na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktoré požadujú, aby bol zachovaný
princíp právnej istoty spočívajúce v požiadavke, aby na určitú právne relevantnú otázku, pri opakovaní,
v rovnakých podmienkach, bola rovnaká odpoveď, pretože iným postupom by dochádzalo k porušeniu
zásady právnej istoty príkladmo rozhodnutie US SR II. ÚS 243/05.

12. Žalovaný k podanej správnej žalobe podal dňa 12.03.2024 vyjadrenie, v ktorom žiadal žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na to, že sa žalovaný sa v celom rozsahu pridržiaval právneho
názoru uvedenom v žalovanom rozhodnutí, žalobca v podanej žalobe neuviedol nové skutočnosti,
ktoré by neboli predmetom preskúmania v rámci odvolacieho konania, považoval ako prvostupňové
rozhodnutie, tak i žalované rozhodnutie za správne.

13. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie zo dňa 17.04.2024 (repliku), v ktorom opakovane
poukázal na diskriminačný postup vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom v prípade colníkov, ktorí neboli
zaradení do I. alebo II. kategórie a opätovne poukázal na rozhodovaciu prax NS SR, ktorá dokazuje
nesprávny postup žalovaného pri vyhodnotení podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok zo
všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Žalobca zotrval na podanej žalobe a žiadal žalobe

vyhovieť.
14. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.04.2024 bolo spolu s výzvou na podanie vyjadrenia (podanie dupliky)
zo dňa 25.04.2024 preukázateľne doručené žalovanému dňa 25.04.2024, pričom žalovaný sa v lehote
stanovenej správny súdom, ani po jej márnom uplynutí, už ďalej nevyjadril (nepodal dupliku).

15. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.12.2024. Pojednávania sa zúčastnil žalovaný,
ako aj právny zástupca žalobcu. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a odkázal na svoje
predchádzajúce vyjadrenia, rovnako poukázal, že rozhodnutie žalovaného nemá oporu v judikatúre a jev rozpore s článkom 33 ods. 2 Dohovoru. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení, považoval rozhodnutie
za správne a navrhol žalobu zamietnuť. Správny súd na pojednávaní rozhodol a žalobe vyhovel.

Aplikované právne predpisy

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

18. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v

znení účinnom v rozhodnom čase ( ďalej zákon o sociálnom poistení ), poistenec má nárok na starobný
dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

19. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

20. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme
primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na
primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe
možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla

ustanovený počet odpracovaných rokov.

21. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a
základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a

majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

22. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo

zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku

23. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a

profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)

24. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje

aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do
31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu. 55)

25. Podľa § 274 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného
dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma
určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia

dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov
uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo
sirotského dôchodku.26. Podľa § 293fw Zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom
1967 sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa
nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného v rokoch

1957 až 1966, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. a účely podľa prvej vety platí § 65 ods.
6 a 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 rovnako.

27. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení
1) organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne

zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
2) podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
z jej činnosti.
3) organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúceskutočnostibezohľadunato,čisvedčiavprospech,alebovneprospechúčastníkakonania.

28. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí
byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

29. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Právny názor správneho súdu

30. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd v konaní v sociálnych veciach
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového orgánu, oboznámil
sa s administratívnym spisom, v medziach vznesených námietok a vyjadrení účastníkov konania

prednesených v písomných vyjadreniach, prednesom žalobcu a žalovaného na pojednávaní, preskúmal
rozhodnutie i nad rámec vznesených námietok postupom podľa § 203 SSP a § 204 SSP a dospel k
záveru, že podaná žaloba je dôvodná.

31. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa

rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).

32. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané

v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

33. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a
aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis
alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo
správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť,

že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému
výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez
ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade,
že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.34. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil
prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok z dôvodu nesplnenia

podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Z administratívneho spisu
vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 25.08.2023 požiadal o dávku starobného dôchodku
odo dňa 24.08.2023. Jeho žiadosť bola zamietnutá z dôvodu nedosiahnutia obdobia dôchodkového
poistenia a to najmenej 15 rokov ku dňu 24.08.2023, nakoľko vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia získal len 11 rokov a 217 dní dôchodkového poistenia. Žalobca je od 01.04.2021 poberateľom

výsluhového dôchodku. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu mu bola zhodnotená
doba služobného pomeru v colnej správe od 01.04.1989 do 31.03.2021 (resp. aj výkonu prezenčnej
vojenskej služby) vo funkcii colník v III. pracovnej kategórii. Pretože za obdobie výkonu služby v colnej
správe získal nárok na výsluhový dôchodok, podľa zákona č. 328/2002 Z. z., toto obdobie mu žalovaný s
odkazom na ustanovenia § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nezapočítal ako obdobie dôchodkového
poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. V konaní medzi účastníkmi konania nebola sporná

skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek a ani to, že žalobca je od 01.04.2021 poberateľom
výsluhového dôchodku. Spornou bola otázka započítania doby 34 rokov a 7 dní, zhodnotenej pre účely
výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na
starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, v zmysle ustanovenia § 65 ods. 1 a
nasledujúcich ustanovení zákona o sociálnom poistení. Pre účely nároku na dôchodok zo všeobecného

systému žalovaný zhodnotil iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 11 rokov a 217 dní.

35. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia vyplýva, že všeobecný a aj osobitný
systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení dôb
poistenia. Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu

starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v
civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,
vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely ich priznania,
ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú získali vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia sú

vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v
osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný
starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Pri porovnaní rozsahu poistného
krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia je možné dospieť k záveru, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia

obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia
zohľadňuje iba dobu výkonu služby. Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje
takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj
v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, pri ktorých sa hodnotí výlučne
doba služby poistenca a nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme

sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti
Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, ale
nie v časti, upravujúcej (v posudzovanom prípade) nárok na starobný dôchodok.

36. Správny súd vyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal, že rozhodnutia

orgánov verejnej správy boli vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, pričom pri rozhodovaní o žiadosti
žalobcu o priznanie starobného dôchodku mali orgány verejnej správy postupovať tak, že mali zohľadniť
všetky doby poistenia (doby služby z osobitného systému a zo všeobecného systému) a starobný
dôchodok primerane krátiť k dobe trvania služobného pomeru žalobcu, ktorá bola rozhodujúca pre výšku
výsluhového dôchodku. Podľa právneho záveru, ktorý cituje i žalobca v správnej žalobe, vysloveného

v Rozsudku NS SR sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 platí, že: „Primeraným je také hmotné
zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v
osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového
poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ Správny súd poukazuje na to,
že výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby služby pre účely zistenia obdobia

dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok podľa
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky v spojení s aplikáciou čl. 33
ods.2DohovoruavsúladesÚstavouSRsazaoberalopakovaneNSSRvosvojejrozhodovacejčinnosti,
na čo poukazoval v správnej žalobe i žalobca. Správny súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti najmärozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod R 55/2011, R 53/2011, R 83/2013. Zo všetkých rozhodnutí správny súd cituje
časť Rozsudku NS SR sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom konštatoval, že: „Pri určení

výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné
do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového
dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku
možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby,
najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.“ S citovaným

právnym záverom NS SR sa správny súd pre účely svojho právneho posúdenia veci v plnom rozsahu
stotožnil.

37. Inak povedané, zo záverov rozhodovacej praxe vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na
starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení a určenie sumy starobného dôchodku, mal
žalovaný žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom,

ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia
mala vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby
dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného
dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočítať sumu starobného dôchodku,
ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu

bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka
výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej
dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi následne vzniká nárok na
starobný dôchodok v sume, ktorá je zisteným rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku,
na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo

všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre
účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku je možné skrátiť
najviac vo výške výsluhovej dávky.

38. Označovanie použiteľnosti vyššie citovaných rozsudkov NS SR Sociálnou poisťovňou len u

výsluhových dôchodcov so službou zaradenou do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, považuje správny
súd za nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových
dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do
zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo
výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu

na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do
ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení. Nezískanie obdobia
dôchodkovéhopoisteniavrozsahuzakladajúcomnároknazníženiedôchodkovéhoveku(I.,II.kategórii),
nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia žalobcu. Pre zdôvodnenie
vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia hodnoteného pre nárok na starobný

dôchodok podľa ustanovenia § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, je preto jej postup s odkazom
na ustanovenie § 255 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nesprávny a bez opory v na vec sa
vzťahujúcich zákonných ustanoveniach.

39. Správny súd konštatuje, že pokiaľ prvostupňový správny orgán vo veci postupoval tak, že pre

účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa zákona o sociálnom
poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho
poistenia,malojehorozhodnutiezanásledok,žemunebolozachovanéjehoústavnéprávonaprimerané
hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé
obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u

ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal
len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

40. Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že žalovaný ako i prvostupňový správny
orgán nepostupovali správne a v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR, ak pre účely

nároku na starobný dôchodok vylúčili žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom
systéme sociálneho poistenia, t.j. 34 rokov a 7 dní štátnej služby colníka(a zrejme započítaného obdobia
prezenčnej vojenskej služby). Týmto postupom mu tak odňali jeho dôchodkový nárok vyplývajúci zo
získaného obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme. Žalobou napadnuté rozhodnutievrátane prvostupňového rozhodnutia tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ich
správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, ktorý opätovne
posúdi a zistí celkovú dobu dôchodkového poistenia žalobcu pre účely nároku na starobný dôchodok a

pre zachovanie jeho dôchodkového nároku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, mu zohľadní
celé získané obdobie dôchodkového poistenia v oboch systémoch sociálneho poistenia.

41. Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného
právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný

dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok ku dňu 24.08.2023
s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom
správneho súdu viazaný, teda vysporiadať sa s obdobím poistenia, ktoré získal žalobca v osobitnom
systéme, teda mal žalovaný žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia a z takto zistenej
doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila
po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto

určenej sumy starobného dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočítať (resp.
krátiť) sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané
výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového dôchodku, tak ako je vymedzené
vyššie.

42. Správny súd vzal na zreteľ aj skutočnosť, že žalobca v priebehu svojho aktívneho pracovného
života prešiel viacerými právnymi normami upravujúci systém dôchodkového zabezpečenia (napr.
zákon 100/1988 Zb., zákon 461/2003 Z.z.), pričom počas svojho aktívneho života, nemohol žalobca
predpokladať smerovanie sociálnej politiky štátu v oblasti zabezpečenia v starobe. Je preto i z pohľadu
priorít spravodlivosti nesprávne, ak by neboli nejakým spôsobom vyhodnotené obdobia výkonu

zamestnania, za ktoré by žalobcovi neboli tieto zhodnotené do dôchodkovej dávky. Je zrejmé, že aktívne
pracoval (ako v osobitnom, tak i všeobecnom systéme zabezpečenia), odvádzal časť svojho príjmu
na účel zabezpečenia v starobe. Celkovo pracoval (bolo zahrnuté do obdobia poistenia ) 45 rokov
224 dní. Nezohľadnením obdobia účasti vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, len pre
skutočnosť, že nesplnil požadované zákonné minimum účasti (15 rokov), by predstavovalo formalistické

chápanie zákonnej úpravy, bez bližšieho pochopenia účelu, ktorý uviedol zákonodarca, ktorým je pokryť
zabezpečenie napĺňania základných potrieb v starobe, keď fyzická osoba - jednotlivec z dôvodu
starnutia už nemôže pracovať a takto si zabezpečovať napĺňanie svojich potrieb.

43. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu
fyzickej osoby a nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne.

44. Z uvedených dôvodov preto správny súd žalobnému návrhu vyhovel, rozhodnutie žalovaného podľa
§ 191 ods.1 písm c./, SSP zrušil ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle

ustanovenia.

45. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na

rozhodnutie vo veci.

46. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

47. Podľa § 167 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v
celom rozsahu, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude

rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2
SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty

nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).