Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324201631
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4324201631.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.
AdrianyNémethoveja Mgr.ĽubomíryPodmaníkovej,vtrestnejveciodsúdenéhoA.B.,vkonaníonávrhu
odsúdeného na preskúmanie trvania dôvodov detencie, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu
Okresného súdu Levice z 31.10.2024, sp. zn. 4Ntd/4/2024, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre
dňa 16. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 463 odsek 1 Trestného
poriadku rozhodol, že odsúdený A. B. (ďalej len „odsúdený“) bude pokračovať vo výkone detencie,
ktorá mu bola uložená uznesením Okresného súdu Pezinok sp. zn. 39Nt/15/2023 zo dňa 14.09.2023,
právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Tos/122/2023 zo dňa

09.01.2024, nakoľko dôvody detencie podľa § 81 odsek 4 Trestného zákona, trvajú.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí odôvodnil tým, že
umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave je naďalej opodstatnené, keďže dôvody, pre ktoré bol
umiestnený do detenčného ústavu nepominuli, a preto bolo potrebné rozhodnúť o ďalšom pokračovaní
vo výkone detencie. Ako to jednoznačne vyplýva z odborných lekárskych posudkov vypracovaných na

odsúdeného, jedná sa o osobu, u ktorej bola diagnostikovaná schizoafektívna porucha a trvalá zmena
osobnosti po psychickej chorobe. Jeho stav v rámci základných diagnóz v chránených podmienkach
detenčného ústavu zatiaľ nemožno považovať za stabilizovaný. Ide u neho o trvalú duševnú poruchu,
kde liečbou a inými režimovými a terapeutickými postupmi nedošlo k významnému ovplyvneniu jeho
zdravotného stavu. Vzhľadom na dlhodobo nemenný stav prognosticky nie je ani možné očakávať
ich zmenu. Existuje predpoklad, že v nechránenom prostredí by došlo k zvýrazneniu disociálneho i

analogického kriminálneho správania ako v minulosti. Keďže v konaní nebolo preukázané, že dôvody,
pre ktoré bol umiestnený do detenčného ústavu by boli pominuli, naopak, bolo preukázané, že naďalej
trvajú nezmenené, v záujme ochrany spoločnosti a samotného odsúdeného rozhodol súd I. stupňa o
ďalšom pokračovaní vo výkone detencie. Uvedené umocnilo aj samotné správanie odsúdeného počas
verejného zasadnutia, kedy sa odsúdený vulgárne vyjadroval, kričal, skákal do reči, nerešpektoval
pokyny súdu a svojím nevhodným správaním rušil a sťažoval priebeh verejného zasadnutia.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení odsúdený sťažnosť, ktorú nijakým spôsobom
neodôvodnil.

Nadriadený súd, pri rozhodovaní o sťažnosti podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku
preskúmalsprávnosťvýrokunapadnutéhouznesenia,protiktorémusťažovateľpodalsťažnosťakonanie

predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy
súdu I. stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver
o tom, že u odsúdeného naďalej trvajú dôvody detencie, a preto bude v jej výkone pokračovať, sú

opodstatnené a to z tých istých dôvodov vyplývajúcich z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré
zodpovedá ustanoveniu § 176 odsek 2 Trestného poriadku, na ktoré nadriadený súd ako na správne
a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje.

K úvahám súdu I. stupňa krajský súd dopĺňa, že nakoľko nedošlo u odsúdeného k významnému

ovplyvneniu jeho zdravotného stavu, jeho stav nemožno považovať za stabilizovaný, existuje riziko,
že v nechránenom prostredí by mohlo dôjsť k opakovanému disociálnemu a kriminálnemu správaniu,
je negativistický, požadovačný, verbálne agresívny, nekritický voči svojej osobe a tiež ochoreniu, je
tým jednoznačne preukázané, že dôvody, pre ktoré bol odsúdený umiestnený do detenčného ústavu,
nepominuli, stále trvajú, a preto súd I. stupňa dospel k správnemu záveru o tom, že je dôvodné, aby
odsúdený pokračoval vo výkone detencie, pretože jeho liečbu ako aj ochranu spoločnosti je t.č. možné

zabezpečiť práve a jedine iba ďalším výkonom detencie.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná. So zreteľom na uvedené preto krajský súd sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 odsek
1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.