Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 20, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Csp/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224202671
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8224202671.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Všeobecná úverová banka,

a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpeného Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO:
36 715 352, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie
711,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 656,40 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 656,40 eur od 21.11.2022 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 78,42 %, o výške
ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.09.2024 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 711,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.02.2022
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným uzatvoril dňa
17.08.2021 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému

pôžičku vo výške 706,40 eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve tak, že kúpna
cena tovaru bola 706,40 eur, žalovaný pri podpise zmluvy nehradil žiadnu akontáciu, na celú kúpnu
cenu bola mu poskytnutá pôžička - viazaný spotrebiteľský úver. Pôžičku mal žalovaný podľa tvrdenia v
žalobe splácať v pravidelných 17 mesačných splátkach v sume 50,-eur až do celkovej sumy pôžičky vo
výške 850,-eur. Tvrdil, že do dňa podania žaloby žalovaný na vrátenie pôžičky zaplatil len sumu 50,-eur
a keďže porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami riadne a včas, dňa
29.12.2021 ho žalobca vyzval listom – predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných splátok a upozornil

ho, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže
kúhradedlžnýchsplátokpodľatvrdeniavžalobenedošlo,dňa07.02.2022žalobcaúverzosplatnil,očom
bol žalovaný informovaný listom zo dňa 09.02.2022 - oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru,
pričom žalovaný dlžné splátky neuhradil a jeho dlh ku dňu podania žaloby predstavuje 711,15 eur. Podľa
žalobcovho tvrdenia v žalobe, k zosplatneniu došlo v súlade s článkom 8.2 zmluvných podmienok, po
márnom uplynutí dostatočne dlhej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu k splátke splatnej bezprostredne
pred zosplatnením.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Zmluvné
podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru (bez doručenky).3. Výzvou zo dňa 03.10.2024 súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval, aby v lehote
15 dní doplnil rozhodujúce skutočnosti a skutkové tvrdenia tak, že uvedie, či a ako bola pred uzavretím

zmluvy skúmaná bonita žalovaného, jeho schopnosť splácať úver, na základe akých dokladov bola
skúmaná, ak bola skúmaná a aby predložil všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala
bonita žalovaného.

4. Žalobca k výzve súdu sa vyjadril tak, že uviedol údaje, z ktorých vychádzal pri prepočte schopnosti

splácať úver, kde vychádzal z akceptovaného príjmu 345,11 eur preukázaného dopytom do Sociálnej
poisťovne. Uviedol, že vychádzal zo životného minima žiadateľa 218,06 eur, výdavkov 0,-eur, rodinných
výdavkov fixných 218,06 eur, finančnej rezervy 77,05 eur. Podľa tvrdenia žalobcu, nakoľko výsledkom
porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako je výška schválenej splátky, žiadosť bola
schválená. Poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval ho o zmene finančných
pomerov, ktoré by mu znemožnili riadne splácanie poskytnutého úveru a nebola z jeho strany ani

prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil a dohodol so
žalovaným nové podmienky splácania. Tiež poukázal na pasivitu žalovaného v spore.

5. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s vyjadrením žalobcu, prílohami k žalobe a výzvou vyjadriť sa
k nej do vlastných rúk doručená bola dňa 18.11.2024, písomne nevyjadril.

6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-eur, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd
v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol

verejne vyhlásený dňa 20.12.2024, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust.§ 219 ods.
3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 10.12.2024 a súčasne na webovej stránke súdu
na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrenia žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením sa

s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich
nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a sám žalovaný
žiadnedôkazyneoznačilaninepredložil,oboznámenímsasobsahomodpovedenalustráciužalovaného
v REGOB SR (§ 295 CSP) a zistil tento skutkový stav:

8.Žalovaný,ktorémužalobabolariadnedoručená,nepoprelskutkovétvrdeniežalobcuouzavretízmluvy
a poskytnutí mu tam uvedenej sumy peňažných prostriedkov, toto preto súd v súlade s ust.§ 151 ods.
1 CSP považoval za nesporné. Z obsahu zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.08.2021
predloženej žalobcom (č.l.22 až 24 spisu) súd zistil, že žalobca zastúpený sprostredkovateľom DuoTech
BK, s.r.o. Bardejov a žalovaný uzavreli písomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného

spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 706,40 eur za účelom úhrady kúpnej ceny za žalovaným
kupovaný tovar - (motorová píla MS 251, motorová píla MS 180, olej 0,11 mot. olej 11 na reťaz, pilník
4.0 mm). Kúpna cena tovaru bola 706,40 eur, žalovaný z nej nehradil žiadnu akontáciu, na zaplatenie
celej kúpnej ceny vo výške 706,40 eur bol mu poskytnutý úver. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy
splatiť 17 mesačnými splátkami. V zmluve je uvedené, že splátky sú vo výške 50,-eur, posledná splátka

že je vo výške 5,06 eur a že splátky splatnými sú vždy k 20. dňu v mesiaci s prvou splátkou splatnou
20.dňa nasledujúceho mesiaca po dodaní tovaru, pričom v zmluve je uvedené, že celková suma je
805,06 eur, celkové náklady spotrebiteľa že sú 98,66 eur. Súčet žalovanému poskytnutej sumy 706,40
eur a celkových nákladov spotrebiteľa 98,66 eur zodpovedá sume uvedenej ako celková suma, t. j. sume
805,06 eur. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve bola 21,56 % s tým, že ide o sadzbu fixnú, ako

RPMN je tam uvedené 21,56 %. Ako spôsob úhrady splátok je v zmluve uvedené – prevod z účtu. Na
spodnej časti formulára zmluvy je uvedené, že zmluva bola podpísaná dňa 17.08.2021.

9. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti obsahujúcej údaje o klientovi uvedené, že ten predkladal pri
jej uzavretí ako doklady len občiansky preukaz. V zmluve nie je miesto určené na vyznačenie typu

predložených dokladov za účelom skúmania bonity. V zmluve je uvedené, že je slobodný, že nemá
žiadne nezaopatrené dieťa, že býva u rodičov/tretej strany a že je zamestnaný na dobu neurčitú od
05/2021spriemernýmčistýmpríjmom520,-eur.Žiadenpriestorprevyplnenieúdajovovýškemesačnýchfinančných výdavkov (napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) a iných mesačných výdavkov žalovaného
(napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón, lieky) tam nie je a tieto údaje tam nie sú.

10. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo XXXXXXXX predloženého žalobcom súd zistil,
že je tam priestor pre zaznamenávanie dátumov a výšky úhrad splátok úveru žalovaným, pričom z neho
vyplýva, že žalovaný na samotný úver zaplatil len jednu splátku vo výške 50,-eur dňa 27.09.2021. V
prehľade je zaznamenané zosplatnenie úveru dňa 07.02.2022. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že
žalovanému boli vyúčtované k zaplateniu aj „pokuty“ vo výške 112,89 eur, ktoré žalobca v žalobe si

neuplatnil.

11. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 29.12.2021, ktorý podľa dokladu o
doručovanínarubeč.l.28spisužalovanémudoručenýboldňa03.01.2022,žalobcažalovanémuoznámil,
že na zmluve zo dňa 17.08.2021 číslo XXXXXXXX eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške
150,-eur, ktorý žiada bezodkladne uhradiť s tým, že ak do 05.02.2022 nedôjde k úhrade, bude oprávnený

úver zosplatniť. Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa
09.02.2022 žalobca žalovanému oznamoval, že jeho dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom
rozsahu naraz s tým, že dlžná suma je 711,15 eur.

12. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho,

že žalobca je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti)
zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Predmetom zmluvy, ako je to v nej aj výslovne
uvedené, bolo dojednanie viazaného spotrebiteľského úveru, jednalo sa o spotrebiteľský úver, preto súd
pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej

úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

13. Vzhľadom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinné od 5.12.2018 zaoberal sa súd najskôr
otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy možno tu vymáhať, teda či nie je premlčané, pričom zistil,
že premlčané nie je.

14. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

15.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

17. Vychádzajúc zo skutočnosti, že dohodnuté bolo plnenie v mesačných splátkach, z ktorých prvá
splatná bola 20.09.2021, pričom žalovaný uhradil len splátku za september 2021 a ďalšie splátky
už neuhradil a žaloba bola podaná dňa 24.09.2024, je zrejmé, že prvou nezaplatenou splátkou, pre
nesplnenie ktorej sa najskôr mohol stať zročným celý dlh (a ktorá sa aj samostatne mohla premlčať

ako prvá), je splátka splatná dňa 20.10.2021, teda splátka za október 2021, nárok na zaplatenie ktorej
mohol žalobca na súde uplatniť najskôr dňa 21.10.2021. Preto žaloba bola dňa 24.09.2024 podaná pred
uplynutím trojročnej premlčacej doby a právo žalobcu ani v časti premlčané nie je. Žalobe však nebolo
možné vyhovieť v celom rozsahu, lebo podľa názoru súdu jednalo sa v danom prípade o bezúročný
a bezpoplatkový úver.

18. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu ku
dňu uzavretia zmluvy 17.08.2021 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 15 ods.1 uvedeného zákona zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o
spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy okúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný
celok.

20. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

21. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie

je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

23. Podľa § 7 ods.4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch
aúverochnabývaniepodľaosobitnéhopredpisutak,abybolisplnenépodmienkypodľaodsekov16a17.

24. Podľa § 7 ods.16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

25. Podľa § 7 ods.17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

26. Podľa § 7 ods.19 a 20 ZoSÚ vpodľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

27. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných

zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľav Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať

spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

28. Podľa § 7 ods. 28 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa na účely výpočtu ukazovateľa
schopnosti splácať spotrebiteľský úver zohľadňovať jeho očakávané zníženie, a to najmä z dôvodu
očakávaného začatia poberania starobného dôchodku17te) počas doby splácania úveru.

29. Podľa § 9 ods.2 písm. h) ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

30. Podľa § 11 ods.1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

31. Podľa § 11 ods.2 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 17.08.2021 ak veriteľ nekonal s odbornou

starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

32. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že je potrebné vychádzať
z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a to jednak s poukazom na § 11 ods.1 ( pre nesprávne

uvedený údaj o RPMN podľa § 9 ods.2 písm. h/ ZoSÚ) a tiež z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť
riadne a v súlade so zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny,
úrokov a ostatného príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým

na základe údajov o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení
úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný
úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre

rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj
v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto
získané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých
je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto
nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho

vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

33.Vychádzajúczožalobcompredloženýchdôkazovsúdkonštatuje,ževdanomprípadeveriteľposkytol
žalovanému úver napriek tomu, že nepreukázal, že by mal náležite, teda s odbornou starostlivosťou
preverenú výšku jeho výdavkov a rodinný stav. Žalobca predložil súdu prepočet schopnosti splácať

úver u žalovaného, pri ktorom vychádzal z toho, že žalovaný je slobodný a nemá žiadne nezaopatrené
dieťa, a preto vychádzal z výšky životného minima na jednu osobu (žalovaného) 218,06 eur, čím
podľa žalobcu žalovaný vzhľadom na jeho akceptovaný príjem 345,11 eur bol dostatočne bonitný na
splácanie úveru. Žalobca však neuviedol, nepreukázal ale ani netvrdil, na základe čoho mal za to, žežalovaný nemá žiadne nezaopatrené dieťa, keď podľa odpovede na lustráciu žalovaného v Registri
obyvateľov SR (§ 295 CSP) tento v čase uzavretia zmluvy mal maloleté dieťa (rok narodenia XXXX).
Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že údaj o nulovom počte nezaopatrených

detí uviedol mu sám žalovaný (napríklad žiadosť o poskytnutie úveru vyplnená žalovaným a podobne).
Z dokladov predložených žalobcom absolútne nevyplýva, že by žalovaný bol dopytovaný na svoj rodinný
stav, počet detí a svoje výdavky. Žiadne také údaje v dokladoch predložených žalobcom nie sú. Keďže
žalobca nepreukázal ani len dopyt na tieto údaje týkajúce sa rodinného stavu a výdavkov žalovaného,
relevantnépreposúdeniebonity,jevylúčenýzáveropostupeveriteľasodbornoustarostlivosťou(ktomu

podporne napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.8CoCsp/10/2023, bod 11 odôvodnenia).
K hodnovernosti údajov treba uviesť, že v zmluve v časti údajov o príjme je výslovne uvedené,
že priemerný čistý mesačný príjem žalovaného je 520,-eur a naproti tomu sám žalobca uviedol, že
vychádzal z akceptovaného príjmu len 345,11 eur, čo je podstatne menej ako deklarovaná suma. Aj
vzhľadom na uvedené rozpory bolo mimoriadne dôležité preverenie deklarovaných údajov. Žalobca
nepredložil žiadnu žiadosť o poskytnutie úveru alebo inú listinu z ktorých by vyplývalo, že dané údaje

mu uviedol žalovaný, teda aby bolo verifikované, že neboli zahrnuté do prepočtu len preto, aby mohol
byť poskytnutý úver. Nakoľko podľa žalobcom predloženého výpočtu aj pri údaji o životnom minime len
na jednu osobu ( žalovaného) ostávala jeho finančná rezerva iba 77,05 eur, bolo mimoriadne dôležité
preveriť každú jednu zložku povinne preverovaných údajov, nakoľko pri zohľadnení skutočnej výšky
životnéhominimanažalovanéhoajehonezaopatrenédieťavtomčase(218,06eurakoživotnéminimum

žalovaného a 99,56 eur ako životné minimum na jeho jedno nezaopatrené dieťa) by údaj o výdavkoch
(317,62 eur) vzhľadom na akceptovaný príjem žalovaného (345,11 eur) signalizoval, že žalovaný nie
je bonitný na splácanie splátky úveru 50,-eur mesačne. Žalobca navyše predložil výsledky dopytu do
SRBI, z ktorých vedel, že žalovaný mal 5 odmietnutých žiadosti o úver (aj na úvery v sume nižšej ako
bol nakoniec poskytnutý), preto bola mimoriadna odborná starostlivosť pri preverení bonity kľúčová.

Pre súkromný subjekt je preverovanie rodinného stavu spotrebiteľa zaiste vo veľkej miere viazané na
údaje poskytnuté mu k tomu samotným spotrebiteľom, práve preto však bolo kľúčové, aby žalobca
preukázal, že sa na tieto údaje u žalovaného dopytoval a že údaj o nulovom počte nezaopatrených
detí, ktorý je uvedený v zmluve, pochádza od žalovaného a že nebol do zmluvy uvedený len preto,
aby žalovanému úver mohol byť poskytnutý. Keďže to preukázané nebolo, nebola preukázaná náležitá

odborná starostlivosť pri preverovaní výdavkovej zložky a rodinného stavu žalovaného. Hoci si v zásade
každý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len na ňom, akú mieru
podnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na tom, že vždy a za každých
okolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard posúdenia bonity spotrebiteľa,
pričom zákon v § 11 ods.2 ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 považuje posudzovanie

schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto
postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu
v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019, najmä bod 17 odôvodnenia rozsudku ).

34. Také posúdenie bonity, ako tu prezentoval žalobca, podľa zákona nestačí. Nestačí mať preukázaný
len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch
a rodinnom stave spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na

údaje z príslušnej databázy alebo registra. Podľa obsahu zmluvy veriteľ od žalovaného žiadne doklady
o výdavkoch nežiadal. Vychádzanie len z príjmu a navyše nezohľadnenie vyživovacej povinnosti je vo
vzťahu ku komplexnému posúdeniu bonity žalovaného nepostačujúce. Nebol produkovaný žalobcom
jediný dôkaz o tom, že by preveril aj ďalšiu povinnú zložku, to jest výdavky žalovaného (nielen
finančné). Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať

úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch. Povinnosť s odbornou starostlivosťou
posúdiť schopnosť splácať spotrebiteľský úver zaťažuje veriteľa (§ 7 ods.1 ZoSÚ) a spotrebiteľ je
povinný potrebné údaje veriteľovi poskytovať na žiadosť veriteľa (§ 7 ods.2 ZoSÚ), preto žalobca
mal preukázať, že skutočne žiadal údaje o výdavkoch žalovaného a že tieto aj náležite preveril. Zo
žalobcom predložených listín nevyplýva, či a aké mal žalovaný výdavky. Žalobca vychádzal len z toho,

že žalovaný nemá aktuálne iné úvery a splátky, ale neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o skúmanie
ostatných výdavkov a rodinného stavu žalovaného pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Pokiaľ
veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie jeschopný splácať požadovaný úver. Súd poukazuje v tejto súvislosti napr. na rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn.22CoCsp/30/2022, body 25 a nasl. odôvodnenia
35. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie rodinného stavu a iných ako finančných výdavkov žalovaného.

Je preto namieste záver, že zo strany žalobcu išlo o povrchné, formálne skúmanie, lebo síce zisťoval
akési údaje (príjem žalovaného a splátky iných úverov), ale v absolútne nedostatočnom rozsahu
a navyše ich zjavne reálne vôbec nevyhodnocoval.
36. Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn.20CoCsp/39/2022 „ Nateraz žalobca síce
zhromaždil o žalovanom isté množstvo informácií, tieto však dostatočne nevyhodnotil. Žalobca si

na základe získaných informácií nateraz nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti
žalovaného, nakoľko vôbec nepoznal výšku jeho výdavkov. Len samotné zhromaždenie informácií
o klientovi a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť
reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať
dlh zo zmluvy, čo sa v konečnom dôsledku aj v plnej miere naplnilo a žalovaný nebol schopný

ďalej pôžičku splácať....Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci
rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o

úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
Odvolací súd taktiež konštatuje, že žalobca nateraz neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o
skúmanie pravidelných výdavkov žalovaného pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Skúmanie
výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je ani dostatočné. Tieto databázy
nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky

súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver
o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“

37. Súd v tejto súvislosti dodáva, že je síce pravdou, že spotrebiteľ je povinný podľa § 7 ods. 2 zákona
číslo 129/2010 Z.z. poskytnúť veriteľovi úplné, pravdivé a presné údaje potrebné na posúdenie jeho

schopnosti splácať úver (čo tu žalobca ani nepreukázal, že žiadal), to však nezbavuje veriteľa povinnosti
poskytnuté údaje preveriť, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Českej republiky
a tiež Ústavný súd Českej republiky sa zaoberali výkladom tejto povinnosti veriteľa a dospeli k záveru,
že je nedostatočné, ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo o osobných
a majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol si

veriteľ aj overí (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo
33Cdo/201/2018 zo dňa 20. marca 2019). Podobne aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze
III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019 sa s týmito závermi stotožnil a uviedol, že poskytovateľ úveru má
jednoznačnepovinnosťpreveriťspotrebiteľovuschopnosťsplatiťúver.Jemožnépoukázaťzároveňajna
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C – 449/13 z 18.decembra 2014 vo veci Consumer Finance SA

proti E. F.. Podľa tohto rozhodnutia poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť
dlžníka spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi, tým má byť
zabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal,
že by postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanému, keďže súdu
nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že overoval a zohľadnil akékoľvek výdavky žalovaného a jeho

nezaopatreného dieťaťa, a preto je súd toho názoru, že nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru podľa § 11 ods.2 ZoSÚ.

38. Preto súd uzavrel, že veriteľ nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne príjmovú a výdavkovú
zložku žalovaného, pokiaľ ide o ekonomický status žalovaného, preto žalobca nemôže úspešne tvrdiť,

že konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie výdavkov a rodinného
stavu žalovaného. Nejedná sa preto o konanie s odbornou starostlivosťou v prípade, ak veriteľ si
tieto rozhodujúce skutočnosti vôbec nezistil a neoveril. Bez zohľadnenia výdavkov podľa názoru
súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno- ekonomickú situáciu žalovaného. Iba
vzájomným porovnaním príjmov a výdavkov je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný

a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný
plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovaného zo strany veriteľa je potrebné považovať za úplne
formalistické (podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.12Co/136/2019). Opak
žalobca nepreukázal.39. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove
v rozhodnutí sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016, v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia

bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie
generálneho zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom
porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym

predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú
platbu beztoho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda
obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia
existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť
bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z
pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal

ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom
trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne
eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa
považovať za odporujúce morálke.“

40. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne opatrenia
na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení

týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
aby veritelia neposkytovali
úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom

riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.6.2006 o začatí a
vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly
úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol
spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného
vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj

spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

41. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských
zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho
dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK), podľa ktorého

Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej
v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,

pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

42. Súd v tu prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a
vyhodnotil bonitu žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. v kontexte s § 7
ods.1 citovaného zákona, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

43. Navyše medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, patrí v zmysle § 9 ods.2 písm. g) a h) ZoSÚ aj uvedenie úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že

uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere správne uvedenie týchto náležitostí neobsahuje. Čo sa týka
RPMN, v zmluve síce je uvedený údaj o RPMN (21,56 % ), avšak parametrom úveru uvedeným v zmluve
(pridátumeúveruajehočerpania17.08.2021,výške706,40eur,dátumeprvejsplátky20.09.2021,výške
splátky 50,-eur a 5,06 eur, počte splátok 17, dni splátky 20. v mesiaci ) tu v skutočnosti zodpovedá RPMN20,29 % , čo znamená že údaje ( RPMN, celkové náklady spotrebiteľa) nie sú uvedené zrozumiteľne,
určito a vzájomne si neodporujúc, pričom ako výška ročnej úrokovej sadzby je tam uvedená hodnota
21,56 %, teda vyššia ako RPMN, a tak je zrejmé, že nesprávne je uvedený buď údaj o RPMN alebo

o ročnej úrokovej sadzbe, nakoľko tá logicky nemôže byť vyššia ako RPMN. Keďže dané údaje nie sú
uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa
na ne, ako keby tam neboli uvedené vôbec (k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia).
Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom - informácie a práva týkajúce

sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa informovať o reálnych, skutočnosti
zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby
požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon
jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 – vymedzenie pojmov, pričom aj z §
4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby
účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec

koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods.1 písm. b)
sankcionuje jednak neuvedenie RPMN vôbec ( kam patrí logicky aj prípad, kedy je údaj o nej síce
v zmluve uvedený, ale neurčito, nezrozumiteľne a vnútorne rozporne, teda v rozpore s § 37 ods.1
Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho sa naň hľadí, ako keby tam uvedený nebol vôbec, čo je tento
prípad)azároveňvzmysled)zákonaospotrebiteľskýchúverochjeúverbezúročnýabezpoplatkovakje

v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa, čo je iný prípad.

44. Ako už bolo uvedené, absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. d), e) g) až i), l) a p) znamená,
že je tu ďalší dôvod, pre ktorý sa žalovanému poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Znamená to, že žalovaný mal veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 706,40 eur. Žalovaný v
konaní nijako nespochybnil, že vyplatená bola mu suma 706,40 eur, toto nepopreté skutkové tvrdenie
žalobcu súd má za nesporné a vzhľadom na to, že jednalo sa o viazaný úver na kúpu tovaru, kde
žalovaný aj zaplatil jednu splátku na jeho vrátenie, niet pochýb, že úver bol mu vyplatený. V priebehu
konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že na nároky z úverovej

zmluvy žalovaný doposiaľ uhradil mu len sumu 50,-eur. Súd preto mal za preukázaný vznik nároku
žalobcu na úhradu úverovej istiny vo výške 656,40 eur (706,40 eur – 50 eur).

45. Vzhľadom na už uvedenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru preto súd z požadovanej sumy
711,15 eur žalobcovi priznal len čistú nevrátenú úverovú istinu vo výške 656,40 eur a vo zvyšku žalobu

zamietol.

46. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
711,15 eur od 15.02.2022 do zaplatenia.

XX. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

49. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

50. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.51. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe, určil začiatok omeškania žalovaného, od ktorého požadoval
úrok z omeškania, na deň 15.02.2022 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jeho
záväzkov úver dňa 07.02.2022 po predchádzajúcom upozornení predžalobnou upomienkou zosplatnil.

XX.Zosplatnenietvrdenéžalobcomtuneboloplatné,apretonaňsúdneprihliadol.Nedôslednéskúmanie
bonity dlžníka popísané vyššie tu totiž spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej zákona
č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Právny
úkon žalobcu o zosplatnení bol preto v rozpore s týmto ustanovením, a preto podľa § 39 Občianskeho

zákonníka bol absolútne neplatný.

53. Vzhľadom k tomu, že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na tento
úver zaplatiť veriteľovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 706,40 eur. Keďže nepochybne šlo o úver,
ktorý sa mal splácať v mesačných splátkach od 20.09.2021 a výška mesačnej splátky bola jednoznačne
a zrozumiteľne v zmluve dohodnutá v sume 50,-eur, potom žalovaný úver (len vo výške reálne mu

poskytnutej úverovej istiny) mal v skutočnosti splatiť v 15 splátkach (706,40 eur : 50 eur), a teda
poslednú splátku by hradil po 15 mesiacoch v mesiaci november 2022, konkrétne 20.11.2022. Keďže
sa tak nestalo, dňa 21.11.2022 žalovaný už bol preukázateľne v omeškaní so zaplatením nevráteného
zostatku úverovej istiny. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný dňa 21.11.2022 preukázateľne
bol v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny vo výške 656,40 eur a jeho omeškanie trvá,

uložil mu súd spolu so sumou 656,40 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 656,40 eur od 21.11.2022 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na
ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani
do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej
úverovej istiny súd žalobu zamietol.

54. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods.3
veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty
na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh.
Žalovanému bola žaloba riadne doručená, ten napriek výslovnej výzve súdu na vyjadrenie sa k nej nijako

na ňu nereagoval, nevyjadril sa ani k samotnému nároku, ani k jeho splatnosti. Preto nebol dôvod na
určenie inej ako základnej zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie dlhu. Uvedené žalovanému nebráni,
aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo
na žalobcu.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil
podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je
taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti
úspešní, v časti neúspešní.

56. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ
na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok
z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo
1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom

prezentovanýmajvovyššieuvedenýchrozhodnutiachvyššíchsúdov,vzmyslektoréhoprocesnýúspech
žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej
pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade
trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z
Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

57. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej
právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj
na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne

pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje
sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.58. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán

podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9. Súd v súvislosti s názorom, že
aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť
ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove
sp.zn.16Co/18/2017 resp. 4Co/114/2017.

59. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§
217 ods.1 veta prvá CSP) činí 812,46 eur (711,15 eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 101,31 eur ako
ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 711,15 eur od 15.02.2022).

60. Úspech žalobcu reprezentovaný prisúdenou sumou 656,40 eur s úrokom z omeškania
kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods.1 veta prvá CSP) činí 724,82 eur (656,40 eur

ako prisúdená istina + 68,42 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 %
ročne zo sumy 656,40 eur od 21.11.2022).

61. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 89,21 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 10,79 %.

62. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 10,79 % od úspechu žalobcu v rozsahu 89,21 %
vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,42 %.

63. Postupujúc podľa § 255 ods.2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru
úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods.1 CSP v treťom

výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu
78,42 %.

64. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.