Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 6, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-9C/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2523200852
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2523200852.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobkyne: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. B., zastúpená: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, so sídlom
Advokátskej kancelárie Hlavná 25, Trnava, proti žalovanej: maloletá E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XXX/XX, D. B., zastúpená zákonnou zástupkyňou: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.
XXX/XX, D. B., zastúpená: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Michala 11,
Hlohovec, IČO: 47 258 535, o zaplatenie sumy 44.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 29.05.2023, doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.05.2023, sa žalobkyňa domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 44.000,- Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 44.000,- Eur od 13.05.2023 do zaplatenia,
ako aj priznania nároku na náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je matkou nebohého H. B., nar. XX.XX.XXXX a zomr.
XX.XX.XXXX. Jej syn mal začiatkom roka 2022 záujem kúpiť si vlastný byt v F. a za tým účelom

podpísal zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Nakoľko však nemal dostatočné finančné prostriedky na
kúpu bytu a bankou poskytnutá suma hypotekárneho úveru by nepokryla celú kúpnu cenu, požiadal
žalobkyňu o požičanie finančných prostriedkov v sume 44.000,- Eur. Žalobkyňa za týmto účelom zrušila
svoju vkladnú knižku a dohodnutú sumu mu požičala tak, že previedla na jeho bankový účet dňa
18.01.2022 sumu 30.000,- Eur a dňa 22.02.2022 sumu 14.000,- Eur a syn sa zaviazal tieto peňažné
prostriedky vrátiť, splatnosť pôžičky si však výslovne nedohodli. Syn žalobkyne však dňa 09.03.2022
nečakane zomrel a vyššie uvedenú pôžičku za svojho života nevrátil. Jedinou dedičkou po nebohom

je žalovaná (jeho maloletá dcéra a vnučka žalobkyne). Tejto bolo dedičstvo potvrdené uznesením
Okresného súdu Piešťany prostredníctvom povereného notára I. A. F.. Nakoľko dedením prechádza na
dediča nielen majetok, ale aj dlhy poručiteľa, prešli na žalovanú i dlhy jej nebohého otca. Žalobkyňa
oslovila žalovanú s výzvou na vrátenie sumy 44.000,- Eur, avšak žalovaná reagovala tak, že jej výzve
nevyhovie. Vzhľadom na to, že výška nadobudnutého dedičstva prevyšuje sumu dlhu 44.000,- Eur,
žalovaná zodpovedá za dlh poručiteľa z titulu pôžičky v celej výške, preto je podľa žalobkyne jej povinná
vrátiť sumu 44.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 44.000,- Eur od

13.05.2023 do zaplatenia.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v tom zmysle, že poprela tvrdenia žalobkyne (jej starej matky),
podľa ktorých malo dôjsť medzi ňou (žalobkyňou) a jej synom (otcom žalovanej) k uzatvoreniu zmluvyo pôžičke. Žalobkyňa v žalobe nepreukázala, že suma 30.000,- Eur a neskôr suma 14.000,- Eur
bola prevedená z bankového účtu žalobkyne na bankový účet jej syna s úmyslom mu tieto finančné
prostriedky požičať. Žalobkyňa mala snahu si ňou tvrdenú pohľadávku prihlásiť v dedičskom konaní po

jej nebohom synovi, avšak neúspešne. Taktiež sa žalobkyňa mimosúdne obrátila na matku žalovanej
s výzvou na zaplatenie sumy 44.000,- Eur, a to napriek tomu, že nepredložila žiadny dôkaz o tom, že
jej táto finančná suma patrí, a taktiež napriek tomu, že matka žalovanej by ani v prípade preukázania
tohto nároku žalobkyne, nemohla s dedičstvom svojej dcéry nakladať. Dôvodom rozvratu a následného
zániku manželstva matky žalovanej a otca žalovanej bola tá skutočnosť, že otec žalovanej sa počas

manželstva odmietal finančne podieľať na výdavkoch spojených s chodom domácnosti a s výživou svojej
dcéry. Počas 14-ročného manželstva 3-krát prispel na stravu menšou sumou (200,- až 500,- Eur), inak
celý svoj príjem sporil. Otec žalovanej pracoval ako príslušník J. K. D. L. s príjmom 1.500,- až 2.000,- Eur
mesačne. Matka žalovanej nevie ako presne otec žalovanej hospodáril so svojimi peniazmi, viackrát sa
však pred rozvodom manželstva vyjadril tak, že sa postaral o to, aby ona pri vyporiadaní BSM nemala na
nič z jeho nasporených peňazí nárok. Taktiež sa otec žalovanej viackrát vyjadril, že zarobené peniaze si

odkladá u svojej matky (žalobkyne), dokonca mal dispozičné právo k bankovému účtu žalobkyne. Matka
žalovanej sa domnieva, že suma 44.000,- Eur, ktorá bola prevedená na bankový účet syna žalobkyne
z účtu žalobkyne, predstavuje ním nasporenú sumu, pričom je pravdepodobné i to, že bankové prevody
v mesiacoch január a február 2022 zrealizoval on sám, keďže bol spoludisponentom matkinho účtu.
I samotný notár I. A. F. (ako súdny komisár v dedičskom konaní po nebohom H. B.) sa vyjadril tak, že na

výpise z bankového účtu nebohého boli veľmi neobvyklé transakcie. Žalovaná preto navrhla, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania.

4. V replike žalobkyňa uviedla, že peňažné prostriedky svojmu nebohému synovi poukázala titulom
pôžičky a išlo o jej vlastné peňažné prostriedky. Žalobkyňa bola jedinou majiteľkou vkladnej knižky

a peniaze na vkladnej knižke patrili iba jej. To isté platí aj pre peňažné prostriedky na jej bežnom účte. Ak
bolsyndisponentomkjejúčtu,bolotolenopatreniedobudúcna,akbysasožalobkyňouniečostaloasyn
bol jej jediným dedičom. Ničím nepodložené pochybnosti žalovanej o tom, či mohla žalobkyňa vlastniť
uvedenú sumu peňazí, nemajú žiadnu relevanciu, žalobkyňa nie je povinná vysvetľovať ako nadobudla
svoje vlastné peniaze na vlastnom účte. Každopádne uviedla, že na vkladnej knižke mala jednak

peňažné prostriedky, ktoré získala predajom svojho bytu v F., ako aj svoje celoživotné úspory. Žalobkyňa
na rozdiel od matky žalovanej celý život pracovala a zarábala. Tiež v mladšom veku športovala na
vrcholovej úrovni (vrátane reprezentácie) a i z tohto zdroja mala príjmy. Napokon pracovala aj po
dosiahnutí dôchodkového veku a poberala ako dôchodok, tak i príjem zo zamestnania. Rozpad vzťahu
nebohého syna žalobkyne s matkou žalovanej (v dôsledku nevery matky žalovanej) jej syn ťažko

niesol, toto mu privodilo psychické problémy a depresie a napokon to syna doviedlo až k samovražde
(krátko po rozvode s matkou žalovanej). V skutočnosti to bol syn žalobkyne, ktorý financoval celú
domácnosť a hradil nákladný spôsob života matky žalovanej, na ktorý si sama nedokázala zarobiť
(dovolenky v Dubaji, výlety do USA a pod.). Syn preto všetky svoje príjmy minul na domácnosť a výdavky
matky žalovanej a nemal v podstate žiadne úspory. Skutočnosť, že syn nevlastnil žiadne relevantné

úspory, vyplynula aj v konaní o dedičstve. Žalobkyňa opakovane tvrdí, že peňažné prostriedky svojmu
nebohému synovi poukázala titulom pôžičky a išlo o jej vlastné peňažné prostriedky. Nakoľko zmluva
bola uzatvorená ústne, právny dôvod plnenia môžu potvrdiť len účastníci daného právneho vzťahu, resp.
osoby, ktoré vedeli o poskytnutí peňažných prostriedkov a o dôvode tohto poskytnutia. Syn žalobkyne
ako prijímateľ peňazí už nežije, právny dôvod plnenia tak môže potvrdiť primárne len žalobkyňa ako

účastníčka právneho vzťahu (veriteľka). Avšak pre prípad, ak by súd z nejakého dôvodu nemal za
preukázané, že medzi žalobkyňou a nebohým H. B. vznikol vzťah zo zmluvy o pôžičke, je potrebné
tento právny vzťah kvalifikovať inak. Žalobkyňa má za to, že ak by sa nepreukázala existencia právneho
dôvodu plnenia (zmluvy o pôžičke), je potrebné plnenie kvalifikovať ako plnenie bez právneho dôvodu
a teda právny vzťah kvalifikovať ako vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka.

5. V rámci dupliky sa žalovaná vyjadrila, že matka žalovanej počas trvania manželstva pracovala
a nakoľko jej manžel neprispieval na domácnosť a na výživu ich dcéry (žalovanej), matke žalovanej
finančne veľmi pomáhali jej rodičia, ktorí jej finančne pomáhajú celý život. Matka žalovanej vďaka

svojim rodičom (a ich peňažným či nepeňažným darom) precestovala veľké množstvo krajín sveta,
či už sama, alebo so svojimi dcérami a taktiež so synom žalobkyne. I po smrti otca žalovanej matka
stále cestuje po svete, a to niekoľkokrát ročne, nakoľko je v možnostiach jej rodičov, aby i takýmto
spôsobom podporovali svoje deti. Nebohý otec žalovanej financoval dve spoločné dovolenky, rodičiamatky žalovanej financovali desiatky dovoleniek, ktorých sa (bez akejkoľvek finančnej spoluúčasti)
zúčastnil veľmi rád i syn žalobkyne. Podľa matky žalovanej už v roku 2019 urobil otec žalovanej zo
svojho účtu výber dokopy vo výške 7.000,- Eur, kedy matke žalovanej sám potvrdil, že peniaze sú

jeho, šetril si ich na matkinej vkladnej knižke na automobil, ktorý si zakúpil. Taktiež všetky hotovostné
vklady na matkinom účte za obdobie od 09.03.2019 do 09.03.2022 zrealizoval nebohý H. B.. Nesporným
a dôležitým faktom je, že odo dňa 01.02.2022 do jeho smrti (09.03.2022) si nebohý nevybral hotovosť
ani jedenkrát. Je teda zrejmé, že vybratú hotovosť zo svojho účtu pravidelne vkladal na vkladnú knižku
matky, akonáhle však žalobkyňa túto vkladnú knižku zrušila a peniaze z nej si nebohý previedol na

svoj účet, nemal už viac potrebu vyberať hotovosť, keďže už ju nemal kam vkladať. Uvedené svedčí
o tom, že si nevyberal peniaze zo svojho účtu za účelom vlastnej spotreby peňažných prostriedkov, ale
za účelom vkladania týchto prostriedkov na matkinu vkladnú knižku, aby si sporil a vytváral rezervu.
Takéto transakcie uskutočňoval od začiatku manželstva s matkou žalovanej, čiže 14 rokov. Zároveň
peňažné prostriedky v sume dokopy 44.000,- Eur z účtu žalobkyne boli na jeho účet prevedené krátko
po správoplatnení rozvodového rozsudku, pričom i bezhotovostný prevod sumy 30.000,- Eur a sumy

14.000,- Eur zrealizoval on sám a nie žalobkyňa. Snahou žalobkyne je tak obohatiť sa na úkor jej vlastnej
vnučky – žalovanej.

6. Žalobkyňa ako dôkazy predložila prehľad transakcií od 18.01.2022 do 18.01.2022, prehľad transakcií
od 22.02.2022 do 22.02.2022, výpis z účtu, Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o prevode

nehnuteľností zo dňa 02.03.2022, kde figuroval ako budúci kupujúci nebohý H. B., príkaz na úhradu,
úmrtný list, predžalobnú výzvu zo dňa 04.05.2023, emailovú komunikáciu, čestné prehlásenie A.
B. zo dňa 01.07.2024, Potvrdenie od zamestnávateľa. Žalobkyňa tiež navrhla vykonať dokazovanie
výsluchomsvedkaA.B.apripojenímuznesenia,ktorýmsaskončilodedičskékonanieponebohomH.B..

7. Žalovaná navrhla vykonať dokazovanie výsluchom žalobkyne a matky žalovanej, vyžiadaním výpisov
z bankového účtu nebohého H. B. a z bankového účtu žalobkyne, dopytom na Slovenskú sporiteľňu, a.s.
ohľadom dispozičného práva nebohého H. B. k bankovým účtom žalobkyne, pripojením rozvodového
spisu.

8. Na základe dopytu boli súdu doručené výpisy z účtu nebohého H. B., odpoveď Slovenskej sporiteľne,
a.s. ohľadom dispozičného práva nebohého H. B. k bankovým účtom žalobkyne a výpisy z účtu
žalobkyne.

9. Súd zhodnotil všetky podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vypočul si ich prednesy,

vykonal dokazovanie relevantnými listinami založenými stranami do spisu špecifikovanými vyššie,
výsluchom žalobkyne a výsluchom svedka G. B. a za preukázané považoval nižšie opísané skutočnosti,
z ktorých po právnom posúdení dospel k záveru o nedôvodnom podaní žaloby.

10. Žalobkyňa je matkou nebohého H. B., ktorý bol otcom žalovanej. Dňa 18.01.2022 previedla

žalobkyňa na účet H. B. sumu 30.000,- Eur a dňa 22.02.2022 sumu 14.000,- Eur, ktoré H. B. za svojho
života žalobkyni nevrátil. H. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho jedinou dedičkou je žalovaná, na ktorú
prešli poručiteľovou smrťou i poručiteľove dlhy. Pohľadávku spolu vo výške 44.000,- Eur si žalobkyňa
uplatnila i v dedičskom konaní, pohľadávka však bola popretá a následne sa na ňu v dedičskom konaní
neprihliadalo.

11. Na pojednávaní v rámci svojho výsluchu žalobkyňa uviedla, že keď sa jej nebohý syn rozviedol, tak
si začal hľadať byt. Zisťoval, či mu dajú úver a že áno, ale niečo musí mať na účte, preto ju požiadal, aby
mu požičala nejaké peniaze. On mal život veľmi ťažký, matka žalovanej nebola 7 rokov zamestnaná,
síce z toho bola 3 roky na materskej. Keď jej materská skončila, predĺžila si voľno, 2- krát ho vyhnala,

z toho prvý krát 6 mesiacov býval u žalobkyne, druhý krát 7 mesiacov. Žalobkyňa mu požičala peniaze,
on nemal mať odkiaľ, bol jej jediný syn. Na splatnosti pôžičky sa nedohadovali, bola to krátka doba,
potreboval si zabezpečiť bývanie. Potom by žalobkyni dával 300,- Eur, aby mala z čoho žiť. Prvú splátku
jej mal zaplatiť, keď by sa nasťahoval a zariadil si byt, t. j. apríl, máj. Nebohý H. B. bol spoludisponentom
i na jej účte, na ktorý jej vkladal peniaze, ktorú mu žalobkyňa dala, čo si odložila, keď dostala dôchodok

(300,-Eur)avýplatu(800,-až1.000,-Eur).Peniazejejnebohývkladalnavkladnúknižku,semtamjejšiel
vybrať peniaze aj z účtu, vybral vždy hotovosť, ako mu žalobkyňa povedala a vždy jej doniesol aj ústrižok
z bankomatu. Nikdy jej neprevádzal peniaze zo svojho účtu. Čo sa týka prevodu peňazí, išli spolu do
banky, kde im bolo povedané, že sumu 30.000,- Eur im nemôžu dať na ruku. Avšak bolo im vysvetlené,že je možné zrušiť vkladnú knižku žalobkyne, z nej to previesť na bežný účet žalobkyne a z neho na účet
H.. Sumu 30.000,- Eur potreboval mať na účte kvôli úveru, potom mu žalobkyňa previedla 14.000,- Eur
na prerábku, aby si mohol kúpiť práčku a pod.. Žalobkyňa následne dodala, že v banke boli obaja. Dňa

10.03. mal ísť podpísať úver a prevziať si kľúče, nedostavil sa však do banky, lebo sa 09.03. zastrelil.
Peniaze tak zostali na jeho účte.

12. Svedkyňa G. B. v rámci svojho výsluchu uviedla, že jej bývalý manžel určite mohol mať a mal také
finančné prostriedky v takej sume ako prebehlo dedičské konanie, a to 44.000,- Eur a aj viac, nakoľko

počas ich manželstva nefinancoval domácnosť a ani neprispieval na domácnosť. Všetko hradil jej otec.
Nebrali si žiadny úver na dom, nemali žiadnu pôžičku, nakoľko dom jej postavil jej otec. Svedkyňa taktiež
financovala základné veci ako stravu, kupovala manželovi oblečenie, čiže manžel si so svojou výplatou
hospodáril sám. Pár krát sa stalo, že na jej naliehanie dostala od neho nejakú sumu, niekedy 200,- Eur,
inokedy500,-Eurastalosaasi2až3-krát,žefinancovalichspoločnúdovolenku.Svedkyňanepracovala
len počas dvoch materských dovoleniek, avšak hneď po materskej sa zamestnala. Podľa svedkyne

nebohý bol nenáročný človek, zarábal 2.000,- Eur a zo svojej výplaty minul 200,- Eur, nikam nechodil,
len sa povoziť na bicykli. S nebohým nemali zriadený spoločný účet, pretože to nikdy nedovolil. Veľa krát
však svedkyni povedal, že keď sa s ním rozvedie, neuvidí od neho ani korunu. Po rozvode k vyporiadaniu
BSM nedošlo, nakoľko spolu nič nevlastnili. Nebohý výživné platil načas. Raz, keď u neho bola pred
Vianocami žalovaná, ich dcéra, pýtala peniaze a vytiahol krabicu, kde mal samé 100 eurovky. V čase

jeho úmrtia bol zostatok na jeho účte len tých 44.000,- Eur.

13. Na pojednávaní žalobkyňa v závere uviedla, že poskytla svojmu synovi peňažnú pôžičku v sume
44.000,- Eur, keď peňažné prostriedky boli prevedené z účtu žalobkyne na účet jej nebohého syna.
Vzhľadom na blízky rodinný vzťah neboli dohodnuté úroky a o splatnosti sa dohodli tak, že dlžník bude

mesačne splácať pôžičku v sume 300,- Eur. I keď kauza tohto právneho úkonu nie je relevantná, bolo
nesporné, že dlžník si v danom období kupoval byt, na ktorý nemal dostatok peňažných prostriedkov
a na základe požiadavky banky potreboval preukázať časť kúpnej ceny vlastnými zdrojmi. Práve
za týmto účelom bola medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá táto pôžička. Peňažné prostriedky, ktoré
žalobkyňa poskytla svojmu synovi boli jej vlastnými peňažnými prostriedkami, ktoré pochádzajú z jej

zárobkovej činnosti. V relevantnom období žalobkyni plynuli príjmy z 2 zdrojov, a to jednak z dôchodku
a jednak z pracovnej činnosti, keď žalobkyňa naďalej až do r. 2022 pracovala. Tieto peňažné prostriedky
z pracovnej činnosti jej boli vyplácané v hotovosti, tzv. na ruku a tieto peňažné prostriedky žalobkyňa
vkladala na svoju vkladnú knižku. Skutočnosť, že tieto peňažné prostriedky fyzicky na vkladnú knižku
vkladal syn žalobkyne neznamená, že išlo o jeho peňažné prostriedky. Znamená to len tú skutočnosť,

že žalobkyňa nechodila pravidelne do mesta, kde bola banka a bolo pre ňu pohodlnejšie, aby peniaze
za ňu do banky zaniesol syn. Treba si tiež uvedomiť, že z právneho hľadiska vlastníkom peňažných
prostriedkov na bankovom účte alebo vkladovom účte je vlastník toho účtu, majiteľ, čiže ak by i niekto
vložil vlastné peňažné prostriedky na cudzí účet, tieto peňažné prostriedky sa stávajú vlastníctvom
majiteľa účtu a existuje len pohľadávka na výber peňažných prostriedkov. Ani o túto situáciu v danom

prípade nejde. Jediným zárobkovo činným človekom v rodine bol syn žalobkyne, ktorý financoval všetky
bežné potreby rodiny. Syn žalobkyne v podstate každý mesiac spotreboval všetky peňažné prostriedky,
ktoré v daný mesiac zarobil a nebolo teda objektívne možné, aby mal nejaké úspory.

14. Žalovaná na pojednávaní zároveň uviedla, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nijakým

spôsobom nepreukázala existenciu pôžičky, nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa žalovaná na jej
úkor obohatila. Práve naopak, je zrejmé, že žalobkyňa sa podaním žaloby chcela obohatiť na úkor svojej
vnučky. Z výpisov z bankových účtov žalobkyne a jej syna vyplýva, že celá žalovaná suma je sumou,
ktorú jej syn sám nasporil a následne si túto nasporenú sumu ukladal na jej účet. Vybratú hotovosť zo
svojho účtu pravidelne vkladal na vkladnú knižku svojej matky. Akonáhle však matka túto vkladnú knižku

zrušila a všetky svoje nasporené peniaze z vkladanej knižky previedol na svoj účet, nemal viac potrebu
vyberať hotovosť, keďže už ju nemal kam vkladať.

15. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.17. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18.Podľa§451OZ,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať.(1)Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov. (2)

19.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

20. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v

pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

21. V zmysle čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť

svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

23. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

24. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

25. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (1). Súd môže

aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu
nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (2).

26. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

27. V zmysle § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

28. V konaní nebolo sporným tvrdenie žalobkyne, že dňa 18.01.2022 previedla na účet H. B. sumu

30.000,- Eur a dňa 22.02.2022 sumu 14.000,- Eur. Sporným bolo, či medzi žalobkyňou a H. B. bola
uzatvorená zmluva o pôžičke a či suma vo výške 44.000,- Eur bola prevedená z bankového účtu
žalobkyne na bankový účet H. B. s úmyslom mu tieto finančné prostriedky požičať. Sporným tak bol
právny titul prevodu finančných prostriedkov a tiež to, či uvedené finančné prostriedky patrili žalobkyni
alebo H. B., ktorý mal dispozičné právo k bankovému účtu žalobkyne.

29. Zákon č. 160/2015 Z. z. CSP (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný
procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti
sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že
tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto

skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Strana má teda povinnosť tvrdenia
a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho
povinnosťou,anemáaniprávovykonávaťdokazovanieorozhodujúcichskutočnostiachbeznávrhustránsporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Dôkazné prostriedky
možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle CSP v súlade s princípom hospodárnosti a podľa
pokynov súdu.

30. Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie
poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení strán. Základnou
normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého sú to
strany, ktoré označujú dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú

povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Preukázaný
skutkový stav je v sporovom konaní vždy výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré sú povinné na
preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na stranách sporu a každá strana je povinná označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Strana, ktorá neoznačila dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia

súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok sporu, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci
samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného
práva pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov (ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné), teda zisťuje skutkový stav
veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, t. j. do akej miery si splnia svoju povinnosť
označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, pričom miera splnenia tejto
povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver súdu, ako základ právneho posúdenia uplatneného
nároku. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za

pravdivé), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu, nároku. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky, ide teda o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (porovnaj napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo 52/2010, uznesenie Krajského súdu
v Prešove z 27.02.2017 spis. Zn. 20Co 386/2015, atď.). Nie je úlohou súdu, aby ex offo nahrádzal

procesnú aktivitu strán sporu ohľadne ich dôkazného bremena. Strana musí preukázať to, čo tvrdí.

31. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť
ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť
tvrdení mala byť preukázaná (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6MCdo 1/2010).

32. Právna úprava zmluvy o pôžičke v Občianskom zákonníku je veľmi stručná. Upravuje ju § 657 a §
658 Občianskeho zákonníka. Zmluvu o pôžičke je možné uzavrieť neformálne alebo formalizovaným
spôsobom, teda písomne, prípadne formou notárskej zápisnice, ale je možné uzavrieť aj ústne.
Predmetom záväzku zo zmluvy o pôžičke je plnenie zmluvných strán – veriteľa a dlžníka. Veriteľ

odovzdáva druhovo určené veci dlžníkovi (tradícia). Dlžník sa zaväzuje, že vráti veci rovnakého druhu,
nievšaktieistéveci,pretojeprirodzenousúčasťouzmluvyopôžičkeprevodvlastníckehoprávakobjektu
pôžičky z veriteľa na dlžníka. Dlžník sa stáva vlastníkom požičiavaných vecí okamihom prevzatia vecí (§
133 OZ) a veriteľ ním prestáva byť. Z uvedeného je zrejmé, že dlžník môže požičané veci ďalej scudziť,
pretože sa stal ich výlučným vlastníkom, môže využívať triádu vlastníckych oprávnení, t. j. veci užívať,

vecami disponovať a veci držať. Okamihom prenechania veci predchádza na dlžníka aj nebezpečenstvo
škody na veci. Objektom pôžičky, teda jej nepriamym predmetom, sú predovšetkým peniaze, ale aj iné
zastupiteľné veci.

33.Skutočnosťposkytnutiapôžičkyvkonanívždypreukazujeveriteľ,vdanomprípadežalobca(Najvyšší

súd SR, sp. zn. 4Cdo/403/2014). V spore o vrátenie pôžičky leží na žalobcovi dôkazné bremeno o tom,
že poskytol plnenie žalovanému a tiež o tom, že plnenie bolo poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke
uzatvorenej so žalovaným (Najvyšší súd ČR sp. zn. 25 Cdo 98/2000).

34. Vzhľadom k vyššie uvedenému, dôkazné bremeno v preukázaní právneho titulu pôžičky spočívalo

iba na žalobkyni, pretože to bola práve žalobkyňa, ktorá z tvrdenia o uzatvorení ústnej zmluvy o pôžičke
pre seba vyvodzovala priaznivé následky, a to vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Nebolo
preto povinnosťou žalovanej hodnoverne preukázať, že peňažné prostriedky žalobkyňa jej právnemu
predchodcovi, t. j. nebohému H. B., nepožičala, ale pre úspešnosť žalobkyne v tomto spore bolo žiaducea nevyhnutné unesenie dôkazného bremena v preukázaní, že medzi stranami sporu, resp. medzi
žalobkyňou a jej nebohým synom, právnym predchodcom žalovanej, došlo k uzatvoreniu zmluvy
o pôžičke, a teda, že žalobkyňa prenechala právnemu predchodcovi žalovanej finančné prostriedky

na voľné nakladanie a ten sa zaviazal jej ich vrátiť po uplynutí dohodnutej doby. Žalobkyňa mala
teda preukázať pred súdom riadne uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke so všetkými jej náležitosťami,
resp. jej pojmovými znakmi, pričom jednou zo základných náležitostí platného uzatvorenia zmluvy
o pôžičke je vôľa a úmysel účastníkov takúto zmluvu uzavrieť. Toto sa žalobkyni v tomto konaní
nepodarilo.

35. V konaní bolo nepochybne preukázané, že finančné prostriedky vo výške 44.000,- Eur previedla
žalobkyňa zo svojho účtu vedeného v K. K., M., v prospech účtu právneho predchodcu žalovanej,
t. j. nebohého H. B.. Žalobkyňa tvrdila, že tieto peniaze právnemu predchodcovi žalovanej požičala,
pretože nemal dostatok finančných prostriedkov na kúpu bytu, pričom splatnosť pôžičky si nedojednali.
Svoje tvrdenia opierala o výpisy z účtov, ako aj o čestné vyhlásenie A. B.. Z dokazovania

vyplynulo, že žalobkyňa previedla právnemu predchodcovi žalovanej peniaze bez písomne uzavretej
zmluvy (zmluvy o pôžičke) a bez toho, aby bol vymedzený obsah a zmysel uzavretej zmluvy.
Žalobkyňa síce tvrdila, že predmetné finančné prostriedky previedla na účet právneho predchodcu
žalovanej titulom pôžičky, ale toto svoje tvrdenie okrem predmetného čestného prehlásenia žiadnym
iným spôsobom nevedela preukázať. Sporná tak bola existencia ústnej dohody strán na podstatnej

náležitosti potrebnej pre vznik zmluvy o pôžičke, a to dohoda na vrátení peňazí. Nesporné tiež bolo,
že čas vrátenia dohodnutý nebol. Avšak žalobkyňa je práve stranou, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno.
Zo skutkového stavu zisteného v konaní je však zrejmé len to, že žalobkyňa peniaze na účet právneho
predchodcu žalovanej, t. j. nebohého H. B., previedla, a neexistuje, resp. nebol predložený žiadny
dôkaz v konaní, že medzi žalobkyňou a nebohým H. B. bola dohovorená peňažná pôžička, resp.

žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by medzi ňou a právnym predchodcom žalovanej,
nebohým H. B., existovala dohoda, že peniaze, ktoré mu previedla na účet, mu previedla titulom pôžičky.
Ak by mal súd posudzovať predmetný právny úkon ako pôžičku, žalobkyňa bola povinná preukázať,
že išlo o zmluvu o pôžičke a zmluva o pôžičke mala všetky pojmové znaky, ktoré podľa zákona
mala mať. Podľa názoru súdu žalobkyňa nepreukázala, že právnemu predchodcovi žalovanej peniaze

poskytla titulom pôžičky, naopak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že išlo o vlastné finančné
prostriedky právneho predchodcu žalovanej nebohého H. B., ktorý si uvedené finančné prostriedky
vkladal na účet žalobkyne, pričom mal i dispozičné právo k bankovému účtu žalobkyne. Počas celých
rokov manželstva s matkou žalovanej si nebohý H. B. vytváral finančnú rezervu, čo sám uviedol i matke
žalovanej.

36. Z výpisov z účtu žalobkyne a z účtu nebohého H. B. mal súd za preukázané, že viac menej v každom
období, keď nebohý H. B. vkladal finančnú hotovosť na vkladnú knižku žalobkyne, pár dní pred každým
takýmto vkladom vykonal výber peňažných prostriedkov v rovnakej alebo obdobnej sume zo svojho účtu.
Po dni, kedy žalobkyňa zrušila svoju vkladnú knižku, už nebohý H. B. nevykonal zo svojho bankového

účtu žiaden výber peňažných prostriedkov, čo preukazuje tvrdenia žalovanej, že išlo o jeho vlastné
finančnéprostriedkyapozrušenívkladnejknižkyžalobkyneichužnemalkamvkladať,pretonerealizoval
ani žiadne výbery. Zároveň je zarážajúce, že i podľa vyjadrenia K. K., M. v období od 09.03.2019 do
18.01.2022 realizoval všetky hotovostné vklady na vkladnú knižku žalobkyne výlučne nebohý H. B.,
pričom sa jedná o obdobie skoro 3 rokov, kedy ani raz nevykonala vklad na svoju vlastnú vkladnú knižku

žalobkyňa.

37. Žalobkyňa fakticky nepredložila žiaden dôkaz okrem svojho vlastného tvrdenia o tom, že malo dôjsť
k uzavretiu zmluvy o pôžičke s právnym predchodcom žalovanej na sumu 44.000,- Eur. Jediný dôkaz,
na ktorý žalobkyňa odkazovala bolo Čestné vyhlásenie A. B., ktorá býva v dome oproti žalobkyni. A.

B. v čestnom prehlásení uviedla, že jej malo byť nebohým H. B. pri ich stretnutí povedané, že si chce
kúpiť vlastný byt, aby mal kde bývať, že si jednak berie hypotéku a jednak si požičal peniaze od mamy,
nakoľko potreboval aj vlastné zdroje. V tomto prípade A. B. osobne nebola pri odovzdávaní a prijímaní
peňazí zo strany právneho predchodcu žalovanej. To, že malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke,
ktorú nebohý H. B. nevrátil, uviedla, že mala len z rozhovoru s nebohým. Zmluva písomne uzavretá

nebola a absentuje akýkoľvek reálny listinný dôkaz o uzavretí tejto zmluvy. De facto A. B. na základe
svojho čestného prehlásenia nepotvrdila ani tú skutočnosť, či ak k reálnemu odovzdaniu došlo, či by
malo ísť o dar alebo pôžičku alebo iný právny titul, teda akým spôsobom malo byť dohodnuté vráteniepeňazí, a či vôbec dohodnuté vrátenie peňazí medzi nimi bolo. Ani z výsluchu žalobkyne pritom súd
úmysel uzatvoriť s nebohým H. B. zmluvu o pôžičke za jednoznačne preukázaný nemal.

38. Keďže žalobkyni sa v konaní nepodarila preukázať návratnosť poskytnutých peňazí, lebo
z predložených výpisov z účtu nevyplýval dôvod poskytnutia peňazí a tiež ani skutočnosť, že išlo
o jej vlastné finančné prostriedky a nie finančné prostriedky nebohého H. B., preto nemohlo dôjsť k
uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke.

39. Súd sa následne zaoberal posúdením, či medzi stranami sporu potom nešlo o vzťah
z bezdôvodného obohatenia, čo však závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej
normy - § 451 ods. 1 a 2 OZ. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované
ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo
k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať tomu, na úkor koho ho získal. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodnýmobohatením;aktoniejedobremožné,najmäpreto,žeobohateniespočívalovovýkonoch,
musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje
totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu

dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.

40. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod
na plnenie vôbec nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (bezdôvodné obohatenie

získané z nepoctivých zdrojov).

41. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia však vznikne len za splnenia
určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na
strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková

ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie
týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

42. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa vo svojej žalobe svoj nárok voči žalovanej opierala o skutkové

tvrdenia, že na základe ústnej zmluvy o pôžičke medzi ňou a jej synom, právnym predchodcom
žalovanej, zaslala na jeho účet sumu 44.000,- Eur ako pôžičku, ktorá jej nebola vrátená a ak
sa nepreukáže právny titul pôžičky, bola tak uvedená suma ňou zaslaná na účet právneho
predchodcu žalovanej bez právneho dôvodu a keďže túto jej žalovaná nevrátila, došlo na jej strane
k bezdôvodnému obohateniu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že

uvedenú peňažnú sumu poslala právnemu predchodcovi žalovanej bez právneho dôvodu, na základe
čoho žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, ide o rozpor s jej tvrdením, že malo ísť o pôžičku
poskytnutú právnemu predchodcovi žalovanej na jeho účet po dohode s ním. Nemožno sa stotožniť
ani s názorom žalobkyne, že pokiaľ súd nedokázal vyhodnotiť predmetný právny vzťah ako pôžičku,
tak medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovanej nevznikol žiadny právny vzťah a finančné

prostriedky zaslané na účet právneho predchodcu žalovanej tak boli zaslané bez právneho dôvodu
a prišlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej.

43. Právny titul, na základe ktorého žalobkyňa právnemu predchodcovi žalovanej zaslala sporné
finančné prostriedky mohol byť teda rôzny, pričom povinnosť skutkovo tvrdiť a preukázať

existujúci právny dôvod prevodu finančných prostriedkov spočíval výlučne na žalobkyni. Rozhodne
nebolo povinnosťou súdu vyhodnotiť, že keď žalobkyňa nepreukázala právny titul pôžičky, automaticky
musíísťoposkytnutiepeňazíakobezdôvodnéobohatenieažalobevyhovieť,nakoľkoakobolouvedené,
žalobkyňatvrdilapočasceléhokonaniaprávnytitulatedaprávnydôvodprevodufinančnýchprostriedkov
na nebohého H. B. a nepreukázanie tohto právneho titulu zo strany žalobkyne nemôže ísť na ťarchu

právneho nástupcu dlžníka, t. j. žalovanej, ktorá by bola zaviazaná na plnenie na základe bezdôvodného
obohatenia, ale práve naopak, musí ísť na ťarchu žalobkyne, ktorá neuniesla dôkazné bremeno.44. V tejto súvislosti súd poukazuje i na to, že sporné finančné prostriedky sama žalobkyňa dobrovoľne
previedla zo svojho bankového účtu na bankový účet nebohého H. B., je teda zrejmé, že nebohý H. B.
nenadobudol uvedené finančné prostriedky bez právneho dôvodu alebo z neplatného právneho úkonu.

Ani v žalobe ani v žiadnom svojom vyjadrení žalobkyňa neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, že by na
strane jej syna, nebohého H. B., došlo k bezdôvodnému obohateniu sa na jej úkor. A keďže žalovaná
po smrti svojho otca, nebohého H. B., ako jeho dedička vstúpila do jeho majetkových práv a povinností,
svoje postavenie odvodzuje od jeho postavenia. Ak žalobkyňa netvrdila, že by sa nebohý H. B. na jej
úkor bezdôvodne obohatil, nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu ani na strane žalovanej. Ak aj

žalobkyňa na základe nejakého právneho titulu previedla finančné prostriedky na účet nebohého H.
B., čiže existoval právny dôvod prevodu ako napr. darovanie, nemôže u žalovanej nastať bezdôvodné
obohatenie sa na úkor žalobkyne len na základe toho, že sa žalobkyni nepáči skutočnosť, že uvedené
finančné prostriedky následne zdedila žalovaná ako jeho dedička.

45. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ zakazuje taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami

demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Pri
premietnutí do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné
rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Nie
je vylúčené odopretie právnej ochrany právu uplatnenému v rozpore s podmienkami uvedenými v § 3
ods.1OZ,ktorépoužitienápravnéhoprostriedkudobrýchmravovpodľa§3ods.1OZpredstavujekrajné

riešenie za účelom zaistenia potrebnej väzby medzi normami písaného práva a základnými mravnými a
etickými normami spoločnosti (viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 8 Cdo 439/2014 zo dňa 27.01.2016).

46. Zároveň domáhanie sa vrátenia finančných prostriedkov od žalovanej, ktorá je maloletá a zároveň
vnučkou žalobkyne, kedy súdu nie je zrejmé, či by sa žalobkyňa uvedeného domáhala i voči svojmu

nebohému synovi, po smrti ktorého mala predmetný sporný dlh zdediť jeho maloletá dcéra, žalovaná, za
takejto situácie považuje súd za rozporné s dobrými mravmi. Počas celého konania bol zrejmý negatívny
postoj žalobkyne k matke žalovanej, v tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že žalovanou je vnučka
žalobkyne, t. j. dcéra nebohého H. B. a nie matka žalovanej, teda bývala manželka nebohého H. B.,
ktorá nebola ani dedičkou po nebohom, preto riešenie vzájomného konfliktu medzi žalobkyňou a matkou

žalovanej prostredníctvom žaloby podanej voči maloletej žalovanej, súd tiež nepovažuje za súladné
s dobrými mravmi.

47. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nepreukázala existenciu právneho titulu pôžičky a v spore
uvádzaných skutkových tvrdení, súd žalobu žalobkyne ako neopodstatnenú zamietol.

48. Ďalšie argumenty žalobkyne a žalovanej súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríkladrozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS251/04,III.ÚS209/04,II.ÚS200/09apod.).Preto
na ostatnú argumentáciu žalobkyne a žalovanej súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou

odpoveďou.

49. Súd zároveň nevykonal dokazovanie výsluchom svedka navrhnutého žalobkyňou, keďže by išlo
o nehospodárny a nadbytočný dôkaz, ktorý by nemohol viesť k inému rozhodnutiu súdu. Súd taktiež
nepripojil rozvodový spis matky žalovanej a H. B. a ani uznesenie, ktorým sa skončilo dedičské konanie

po nebohom H. B., nakoľko išlo o dôkazy pre vec nerozhodné.

50. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.52. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom

skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

55.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú
voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257

považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide
o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek
a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,

nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.

56. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku
prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy,

keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a
to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

57. Súd pri zisťovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa najprv prihliadol na dôvody
uvádzané žalobkyňou, konkrétne na skutočnosť, že je starobnou dôchodkyňou a jej jediným príjmom je
príjem zo starobného dôchodku v nízkej sume a na povahu uvedeného sporového konania. Pri skúmaní,
či existujú osobné, majetkové, zárobkové pomery odôvodňujúce použitie ust. § 257 CSP súd zistil,

že žalobkyňa počas konania neuviedla žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplynulo, že je nemajetná,
svoju nepriaznivú finančnú alebo majetkovú situáciu žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalovaná pritom
poukázala na to, že žalobkyňa ešte prednedávnom bola majiteľkou rodinného domu, ktorý prepísala na
tretiu osobu. V prípade, ak tak urobila na základe darovacej zmluvy, tak sa vzdala svojho majetku, ak tak
urobila na základe kúpnej zmluvy, tak má zrejme výťažok z predaja. S poukazom na uvedené súd nezistil

ani zárobkové ani majetkové pomery odôvodňujúce použitie ust. § 257 CSP. Ustanovenie § 257 CSP
zároveň neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie
§ 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia
strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide

o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

58. Súd tiež nezistil ani žiadne ďalšie dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré uvádzala žalobkyňa,
konkrétne, že dlžník, ktorému poskytla pôžičku, spáchal samovraždu a tak skutočnosti ohľadom pôžičky
nemôže osobne potvrdiť, a tiež to, že jediný syn žalobkyne takýmto spôsobom tragicky zomrel, čo ju

výrazným spôsobom citovo zasiahlo. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovanou
v tomto spore je maloletá vnučka žalobkyne, dcéra nebohého H. B., ktorú rovnakým spôsobom, bo
možno i viac citovo zasiahla táto udalosť, keďže ako maloletá tragicky prišla o svojho otca. Preto súd
nemohol prihliadať len na majetkové a osobné pomery žalobkyne, ale práve naopak, súd bol povinnýprihliadať na povahu tohto sporového konania a skutočnosť, že žalovanou je maloletá osoba, ktorá je
zároveň blízkou osobou žalobkyne.

59. Ďalej súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že práve žalobca je tým subjektom
v konaní, ktorý má oprávnenie disponovať žalobou. Práve žalobca je ten, kto iniciuje konanie na súde,
a má právo v prípade ak to uzná za vhodné zobrať žalobu späť. Žalobkyňa v čase podania žaloby ako
aj počas konania musela byť uzrozumená aj s tým, že jedna zo strán môže byť v konaní úplne alebo
čiastočne neúspešná. Situácia by bola iná v prípade, ak by k náhrade trov konania mal byť zaviazaný

neúspešný žalovaný, ktorý nemá oprávnenie disponovať žalobou.

60. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru o neexistencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa na strane žalobkyne odôvodňujúcich úplné alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov právneho
zastúpenia žalovanej, v dôsledku čoho o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná, čo v konečnom dôsledku znamená nárok

žalovanej voči žalobkyni na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov
konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).