Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Drahomíra Mikulajová
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/43/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200165
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:5023200165.1
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: BM-Trans, spol. s r.o., so sídlom Kratinova 71,
036 08 Martin, IČO: 30 222 664, právne zast.: Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov 010 01 Žilina,
IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01
Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3439,
O-112/2023 zo dňa 17. mája 2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 29. mája 2023 bola Krajskému súdu v Žiline prostredníctvom portálu ÚPVS doručená správna
žaloba žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Národného
inšpektorátu práce č. O-112/2023 zo dňa 17. mája 2023, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu
a potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. 017/2023-IZA-2.3/pok/R/H, IPZA/IPZA_PRODD/
ROZ/2023/793 zo dňa 08. marca 2023, ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa na základe ust.
§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“) práce uložil žalobcovi pokutu vo výške
600,- Eur za porušenie § 129 ods. 1 Zákonníka práce tým, že žalobca ako zamestnávateľ nevyplatil
zamestnancovi A. B. (pracovná zmluva zo dňa 23.10.2017 v znení Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa
25.05.2018, Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 06.09.2019, Dohody o zmene pracovnej zmluve zo dňa
05.01.2021) mzdu za vykonanú prácu v lehote splatnosti dohodnutej v predloženej pracovnej zmluve:
„mzda je splatná za mesačné obdobie pozadu, najneskôr do 30. dňa nasledujúceho kalendárneho
mesiaca“, keď mu časť mzdy za mesiac 7/2021 vyplatil až dňa 12.01.2022.
2. Žalobca v predmetnej žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku tejto
správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“). V návrhu všeobecne opísal inštitút odkladného účinku správnej žaloby, pričom uviedol, že
zákon nedefinuje konkrétne kritériá, na ktoré by mal súd prihliadať, a preto je rozhodnutie ponechané
na uvážení súdu, ktorý pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žaloby tiež hodnotí,
ktorému zo strán sporu hrozí v prípade výkonu, resp. odkladného účinku správnej žaloby väčšie
nebezpečenstvo ujmy. Uviedol, že účelom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žaloby je
ochrana účastníka konania, zaviazaného napadnutým rozhodnutím, pred exekúciou (vedenou alebo
hroziacou)napodkladenapadnutéhorozhodnutia,nakoľkorealizáciaexekúciemôžespôsobiťnezvratný
stav v majetkovej sfére tohto účastníka z dôvodu, že v exekučnom konaní je navrátenie do pôvodného
stavu vylúčené. Žalobca ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného má pre strany sporu
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu a uplynutím lehoty na plnenie sa tak stáva exekučným
titulom, na podklade ktorého môže žalovaný ako oprávnený pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia.
Žalobcovi tak eventuálne hrozí majetková ujma v rozsahu nielen podľa napadnutého rozhodnutiažalovaného, ale aj trov prípadnej exekúcie. Tiež uviedol, že z dôvodu, že sa musí brániť proti
nezákonnému rozhodnutiu žalovaného, v súvislosti s uplatnením svojich práv proti nezákonnému
rozhodnutiu a postupu žalovaného musí vynaložiť nemalé finančné prostriedky, avšak zo strany
žalovaného nedôjde priznaním odkladného účinku správnej žaloby k žiadnej ujme.
3. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
4. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
5. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) v súlade s ustanovením § 187 ods. 3
SSP výzvou zo dňa 27. júla 2023 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu žaloby a
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo
dňa 23. augusta 2023 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že
v kontexte argumentácie žalobcu neboli v danom prípade naplnené podmienky na priznanie odkladného
účinku podanej správnej žaloby, nakoľko žalobca nijakým spôsobom nepreukázal závažnú ujmu, značnú
hospodársku škodu či finančnú škodu, príp. iný nenapraviteľný následok uloženej sankcie v tomto
prípade.
9. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil ním
tvrdené skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo
inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
10. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe všeobecne tvrdil len to,
že na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného môže žalovaný ako oprávnený pristúpiť k
nútenému výkonu rozhodnutia a žalobcovi tak eventuálne hrozí majetková ujma v rozsahu nielen podľa
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj trov prípadnej exekúcie, pričom v súvislosti s uplatnením
svojich práv proti nezákonnému rozhodnutiu a postupu žalovaného musí vynaložiť nemalé finančné
prostriedky. Žalobca však nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval a ani neosvedčil, akým spôsobom
a v akom rozsahu by výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného zasiahol do jeho majetkovej sféry
a spôsobil mu tak nenapraviteľnú ujmu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vo svojom návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe len všeobecne uviedol to, aký následok mu môže hroziť.
Žalobca v návrhu neosvedčil tvrdené skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkonnapadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok nenapraviteľnú
ujmu na strane žalobcu. Žalobca neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a
mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na podnikanie žalobcu. Žalobca taktiež nijakým spôsobom
neosvedčil svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou
činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu
majetku a pod.).
11. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v rámci
daného skutkového stavu riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie
princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej
žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má
mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne
účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený,
treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného
účinku musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení §
185 písm. a) alebo písm. b) SSP, pričom správny súd musí mať dostatočným spôsobom osvedčené,
že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto navrhovateľ
odkladného účinku musí súdu jednoznačne osvedčiť jeho opodstatnenosť.
12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa odkladného účinku. Musí
ísť o hrozbu priamu a závažnú, a nie len o hypotetickú možnosť takejto tvrdenej hrozby, čo vyplýva
zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba
považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
13. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neosvedčil ním tvrdené skutočnosti, z ktorých by
bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého
stupňa by mal taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či
značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok a svoje tvrdenia uvedené v návrhu
neosvedčil žiadnymi listinnými dôkazmi.
14. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí
tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
a preto jeho návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2
písm. e) SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.