Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 21Sa/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100001
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100001.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Bc. Mariánom Haladejom v právnej veci žalobcu: TyBobo tech
LLC., so sídlom Barksdale Pro Center 113, Newark 197 11, Spojené štáty americké ( nová adresa sídla:
108 West 13th Street, Wilmington, New Castle 19801, Delaware, USA), IČO: 46 72 937, registrácia:
Oddelenie obchodných spoločností štátu Delaware, Spojené štáty americké, číslo zápisu 090017444,
proti žalovanému: Daňový úrad Košice, so sídlom Železničná 1002/1, 041 90 Košice, Slovenská

republika, IČO: 42499500 v konaní o správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a žalobu.

II. Žiaden z účastníkom konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 31.12.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach súdu dňa 02.01.2024,

sažalobcadomáhal,abysúduložilžalovanémupovinnosťkonaťarozhodnúťvovecidaňovejkontrolyna
zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie
obdobie september 2013 začatej na základe oznámenia žalovaného č. 9813401/5/5284679/2013/MihP
zo dňa 26.11.2013. Zároveň žiadal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- EUR a taktiež
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V podanej žalobe žalobca uviedol, že žalovaný začal u žalobcu, resp. v jeho organizačnej zložke
podniku daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho
časti za zdaňovacie obdobie september 2013 na základe oznámenia č. 9813401/5/5284679/2013/MihP
zo dňa 26.11.2013. Predmetné daňové konanie žalovaný mimoriadne ukončil a to formou úradného
záznamu č. 102841931/2016 zo dňa 30.03.2016. Tento postup žalovaný odôvodnil skutočnosťou, že
žalobcamalbyťúdajnekudňu01.06.2012zrušený,čímstratilprocesnoprávnuspôsobilosť.Kukončenia

daňového konania formou úradného záznamu žalobca uviedol, že zák. č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Daňový poriadok“) takýto
spôsob ukončenia daňového konania nepozná a teda mal za to, že daňová kontrola nebola zákonne
a riadne ukončená, čím došlo zo strany žalovaného k nečinnosti. Proti takto zapríčinenej nečinnosti
žalovaného uplatnil žalobca sťažnosť zo dňa 04.09.2020. Predmetnú sťažnosť žalovaný odložil z
dôvodu, že bola údajne podaná neoprávnenou osobou. Žalobca mal za to, že ním predloženými dôkazmi

v administratívnom konaní hodnoverne vyvrátil pochybnosti ohľadne svojej právnej subjektivity. Napriek
tomu, však žalovaný zostal naďalej nečinný. V upovedomí o odložení sťažnosti zo dňa 18.10.2021
si vytvoril nový argument pre ktorý odmietal v daňovom konaní pokračovať a to, že sťažnosť bola
podaná neoprávnenou osobou. Predmetný argument odôvodnil skutočnosťou, že organizačná zložka
podniku bola na základe zmluvy o predaji časti podniku prevedená na inú právnickú osobu. Predmetný
argument považoval žalobca za absurdný, nakoľko je to on, kto je nositeľom práv. V tejto súvislosti

uviedol, že nemá vedomosť o tom, žeby previedol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu akoukoľvek
zmluvou na inú osobu. Žalobca ďalej tvrdil, že nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vznikol jemua nie ním zriadenej osobe. Organizačná zložka podniku je samostatnou účtovnou jednotkou a z
daňového hľadiska sa síce posudzuje ako slovenský daňový rezident, avšak práva a povinnosti vo
vzťahu k správcovi dane má priamo zahraničná právnická osoba ( v tomto prípade žalobca) a nie jej

organizačná zložka. Záverom žalobca opätovne zdôraznil, že výmaz jeho organizačnej zložky podniku
ku dňu 21.11.2017 nemá vplyv na daňové povinnosti a nároky žalobcu voči správcovi dane, vrátane
nárokov a povinnosti vyplývajúcich z kontroly DPH za zdaňovacie obdobie september 2013. Sumu
ním uplatneného finančného zadosťučinenia žalobca odôvodnil značnou dĺžkou nečinnosti žalovaného
( vyše 10 rokov) a svojvoľným konaním žalovaného, ktorým tento, bez zákonného podkladu, marí výkon

jeho práv.

3. K obsahu správnej žaloby sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 07.10.2024, v ktorom opísal priebeh
administratívneho konania a uviedol, že právna úprava podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku, ku dňu
30.03.2016, umožňovala ukončenie daňovej kontroly na základe doručenia protokolu, alebo doručenia
oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku, alebo ak zanikol

nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH).
Podľa tvrdenia žalovaného v prípade žalobcu ani k jednej z uvedených možností nedošlo. Žalovaný,
na základe absencie právnej úpravy, vo vzťahu k vzniknutému právnemu stavu na strane žalobcu
( pozn. jeho zániku v zahraničí), nemohol aplikovať postup podľa § 62 Daňového poriadku o zastavení
daňového konania, nakoľko daňová kontrola sa nepovažovala a ani v súčasnosti nepovažuje za daňové

konanie. Z tohto dôvodu preto dňa 30.03.2016, v zmysle úradného záznamu č. 102841931/2016 zo
dňa 30.03.2016 a na základe metodického usmernenia č. 193/915/2016 zo dňa 24.02.2016, ukončil
mimoriadnym spôsobom daňovú kontrolu, nie daňové konanie a to potom, ako bolo vydané oznámenie
č. 102612628/2016 zo dňa 24.02.2016. Žalovaný ďalej uviedol, že okrem zistenia, že žalobca ku dňu
01.06.2012 zanikol, dospel aj k záveru, že daňové priznanie, ktorým bol uplatnený nárok na vrátenie

nadmerného odpočtu vo výške 5 024 437,- EUR bolo podané neoprávnenou osobou.

4. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že protiprávne ukončil daňové konanie spôsobom, ktorý Daňový
poriadok nepozná a že jeho úvahy o strate právnej subjektivity žalobcu, ako aj úvahy o prevode
práva na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH zmluvou o prevode podniku sú nepravdivé a celkom

mylné, žalovaný poukázal na svoje viaceré zistenia, vrátane zistenia procesnej prekážky na ďalší
postup vo veci priznania alebo nepriznania nároku uplatneného žalobcom zo dňa 09.03.2016. Vtedy bol
žalovaný oboznámený so zmenou právneho stavu žalobcu v zahraničí, ktorý bol v zmysle právoplatného
uznesenia č. k. 16C/244/2011-187 zo dňa 19.07.2013 ku dňu 01.06.2012 zrušený. Vzhľadom na to,
daňová kontrola bola z dôvodu vzniknutého skutkového stavu ukončená mimoriadnym spôsobom,

vydaním úradného záznamu č. 102841931/2016 zo dňa 03.03.2016 a na základe usmernenia č.
193/915/2016 zo dňa 24.02.2016, žalovaný mal za to, že nebol a ani v súčasnosti nie je nečinný.
Žalovaný v priebehu daňovej kontroly, okrem zistenia tejto procesnej prekážky, dospel aj k záveru,
že daňové priznanie za zdaňovacie obdobie september 2013, ktorým bol uplatnený nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu vo výške 5 024 437,- EUR, bolo podané neoprávnenou osobou. Vzhľadom na

túto zistenú skutočnosť ako aj na zrušenie, resp. zánik žalobcu ku dňu 01.06.2012 mal žalovaný za to,
že nebol oprávnený doručovať akékoľvek písomnosti, ako žalobcovi, tak ani kontrolovanému subjektu.
Vo vzťahu k úradnému záznamu č. 102841931/2016 zo dňa 03.03.2016 žalovaný uviedol, že žalobca
ním nedisponuje z dôvodu, že úradné záznamy sa podľa § 19 ods. 7 Daňového poriadku nevydávajú
daňovým subjektom, čo vyplýva zo samotnej povahy tohto úkonu správcu dane, ktorý sa vyhotovuje bez

účasti daňového subjektu. V prípade, ak by o vydanie rovnopisu alebo vyhotovenie fotokópie podľa § 23
ods. 2 Daňového poriadku daňový subjekt alebo jeho zástupca požiadal, správca dane by ho vydal a na
požiadanie osvedčil aj jeho zhodu s originálom. V prípade žalobcu k podaniu takejto žiadosti o vydanie
rovnopisu alebo vyhotovenie fotokópie nedošlo. V súvislosti so stratou právnej subjektivity žalobcu
žalovaný podotkol, že o nej ani neuvažoval, pretože v čase, keď bol povinný vo výkone daňovej kontroly

pokračovať, nakoľko dôvody jej prerušenia pominuli bolo preukázané a vecnými dôkazmi, vrátane
právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu aj potvrdené, že žalobca stratil právnu subjektivitu tým,
že zanikol v štáte svojho vzniku.

5. K argumentácii žalobcu, že pochybnosti ohľadom svojej právnej subjektivity celkom vyvrátil dôkazmi

( pozn. apostilovanými potvrdeniami ) žalovaný uviedol, že podľa webového sídla Ministerstva vnútra SR
„apostille“ je overenie podpisu a odtlačku pečiatky na verejnej listine za účelom jej použitia v niektorom
zo štátov, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných
verejných listín z 05.10.1961 (Haagský dohovor, pozn. súdu Oznámenie Ministerstva zahraničnýchvecí Slovenskej republiky o prijatí Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných
verejných listín č. 213/2002 Z.z. ). Táto zvláštna doložka nahrádza superlegalizáciu a štáty, ktoré
pristúpili k Haagskému dohovoru majú zjednodušené podmienky použitia verejných listín vydaných

orgánmi jedného zmluvného štátu na území iného zmluvného štátu. To znamená, že verejné listiny
určené na použitie v inom zmluvnom štáte nemusia byť osvedčované vo viacerých stupňoch a na
rôznych orgánoch. Podľa webového sídla Veľvyslanectva USA na Slovensku je „apostila“ potvrdenie
nadriadeného úradu v krajine, kde bol dokument vydaný, a potvrdzuje sa ním, že úradník, ktorý ho vydal,
mal na to oprávnenie. Prvým v poradí predloženým apostilovaným potvrdením oprávneného orgánu

štátu Delaware, aj úradne preloženým, bolo potvrdenie zo dňa 16.01.2015, v dôsledku čoho nebolo
možné konštatovať, že žalobca vyvrátil právnu skutočnosť, ktorá bola zistená Okresným súdom Košice
II v rámci súdneho konania sp. zn. 16C/244/2011 a to, že žalobca dňa 01.06.2012 zanikol, resp. bol
zrušený, nakoľko písomnosť zo dňa 06.05.2013 vydaná legitímnym spôsobom, registrovaným agentom
pre účely súdneho konania deklarovala zánik žalobcu dňa 01.06.2012. Žalovaný v tejto súvislosti
upriamil pozornosť aj na skutočnosť, že zahraničné podnikateľské subjekty založené a podnikajúce,

či už v USA, alebo aj v iných štátoch v zmysle aplikačnej praxe, preukazujú svoju dôveryhodnosť
a existenciu certifikovanou správou o legálnej existencii a o svojom dobrom postavení, resp. stave
pod názvom „Certificate of Good Standing“. V USA sa o registrovanom podnikateľskom subjekte,
ako je korporácia, spoločnosť s ručením obmedzeným, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením
obmedzeným alebo komanditná spoločnosť s ručením obmedzeným, deklaruje, že „je v dobrom stave“,

ak podal a podáva všetky príslušné dokumenty agentúre poverenej štátom a zaplatí všetky splatné
poplatky. Ak podnikateľský subjekt „je v dobrom stave“, v agentúre poverenej štátom môže získať
osvedčenie tejto skutočnosti. K dôkazu „Osvedčenie o dobrom postavení, resp. stave“ žalobcu žalovaný
uviedol, že tento dôkaz nebol žalobcom predložený žalovanému pri podaní sťažnosti a nebol predložený
ani správnemu súdu pri podaní správnej žaloby. Žalovaný predložil v jednom aj v druhom prípade, iné

overené certifikáty, ktoré potvrdzovali, že boli vydané oprávnenou osobou.

6. V súvislosti s úvahami žalobcu o prevode práva na vrátenie nadmerného odpočtu žalovaný podotkol,
že sa nimi vôbec nezaoberal, nakoľko podľa § 55 ods. 15 Daňového poriadku, žiadne dohody o prevode
povinností, resp. práv nie sú pre správu daní právne účinné, a takéto úvahy sú bezpredmetné. V prípade

žalobcu by rozhodovanie o nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zostávalo vždy iba vo vzťahu k
žalobcovi,akbyvšaknedošlokuvedenémuskutkovémustavu,ktorýbolžalovanýmhodnovernezistený.
Okrem uvedenej argumentácie, žalovaný upriamil pozornosť aj na úpravu podľa § 69 odsek 1 Daňového
poriadku podľa ktorej, právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane, alebo právo uplatniť nárok na sumu podľa
osobitných predpisov, vrátane nároku na nadmerný odpočet, nie je možné uplatniť po uplynutí piatich

rokov od konca roka, v ktorom tento nárok vznikol.

7. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, ktorá sa týkala odôvodnenia uznesenia sp. zn. 3Cob/17/2016
zo dňa 28.04.2017 vydaného Krajským súdom v Košiciach, ako odvolacím súdom, ktorým bolo
zrušené uznesenie vo veci odmietnutia vykonania zmeny zapísaných údajov žalovaný uviedol, že

súd prvého stupňa v konaní o návrhu na výmaz z Obchodného registra organizačnej zložky podniku
žalobcu zo dňa 22.12.2014 odmietol vykonať predmetný výmaz v konaní sp. zn. 1Re/2130/2014.
Žalobca podal preto námietky, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol tak, že námietky odmietol pod
č. k. 33/Nsre/14/2015-182. Následne žalobca podal odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením
odvolacieho súdu sp. zn. 3Cob/17/2016 zo dňa 28.04.2017. Vec bola súdu prvého stupňa vrátená, aj z

dôvodu, že jeho závery boli predčasné a v rozhodnutí sa nevysporiadal s rozpormi o údajnom zániku
žalobcu ku dňu 01.06.2012. Súd prvého stupňa nakoniec výmaz údajov navrhovaných žalobcom (výmaz
organizačnej zložky podniku žalobcu) vykonal dňa 20.11.2017.

8. K názoru žalobcu, že žalovaný svojim postupom mienil docieliť zmarenie jeho zákonného nároku

považoval žalovaný za potrebné uviesť, že nárok na vrátenie nadmerného odpočtu bol uplatnený dňa
25.10.2013, daňová kontrola začala dňa 02.12.2013 a po jej prerušení, na základe zabezpečených
príslušných a relevantných dôkazov, bola ukončená dňa 30.03.2016. Prvým úkonom žalobcu vo
veci predpokladanej nečinnosti a nezákonnosti vo veci daňovej kontroly bolo podanie sťažnosti dňa
04.09.2020, na podanie ktorej nebol žalobca ani oprávnený, v dôsledku čoho nebolo možné namietaný

postup žalovaného podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov prešetriť.

9. Argumentácia žalobcu, že žalovaný svoju nečinnosť ani len nepoprel v upovedomení o odložení
sťažnosti č. 485252/2021 zo dňa 18.10.2021 a alibisticky vytvoril nový argument, pre ktorý odmietol vdaňovom konaní pokračovať, a to ten, že sťažnosť na nečinnosť podal „neoprávnený subjekt“, podľa
žalovaného vychádzala z neznalosti, resp. nepochopenia právnej úpravy a účelu zákona č. 9/2010 Z.
z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. Žalovaný uviedol, že podanú sťažnosť neprešetril z

dôvodu, že sťažnosť sa týkala inej osoby, než ktorá ju podala, čo žalobcovi oznámil a aj odôvodnil v
upovedomení o odložení sťažnosti č. 485252/2021 zo dňa 18.10.2021. Žalovaný poukázal na svoje
predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 07.10.2024, že v súvislosti s odložením sťažnosti zohľadnil právnu
skutočnosť predaja organizačnej zložky podniku, ktorej zriaďovateľom bol pôvodne žalobca, a ktorý
následne bol žalobcom predaný inej právnickej osobe, čím došlo k zmene nositeľa práv a povinností

zo žalobcu na inú právnickú osobu, ( pozn. obchodná spoločnosť Treskot.sk s. r. o.). V tejto súvislosti
zároveň podotkol, že žalobca ako sťažovateľ svoje právo na podanie sťažnosti proti vybaveniu sťažnosti
zo dňa 04.09.2020, ku ktorej sa vzťahovalo upovedomenie o odložení sťažnosti č. 485252/2021,
nevyužil. Žalovaný opätovne zopakoval, že žalobca bol osobou, ktorej sa napadnutý postup netýkal,
a to odo dňa predaja kontrolovaného subjektu ( viď Zmluva o predaji časti podniku ako samostatnej
organizačnej zložky zo dňa 10.12.2014).

10. Správny súd v Košiciach ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej
veci ( ust. § 10 a ust. § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej „SSP“ ) skôr, ako pristúpil k
meritórnemu preskúmaniu správnou žalobou napadnutého postupu žalovaného, zaoberal sa otázkou
splnenia procesných podmienok konania a po oboznámení sa so žalobnými námietkami dospel k

záveru, že je dôvod na odmietnutie správnej žaloby postupom podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e) SSP.

11. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej
správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,
alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie;
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyniejestav,keďzrozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatrenia

orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po
vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej
zmene okolností.

14. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

15. Podľa čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich

právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť
takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť preskúmavanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny.

16. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné
podmienky").

17. Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

18. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnejsprávy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku
nečinnosti orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 243 SSP, účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

20. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

21. Podľa § 245 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať
rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

22. Podľa § 246 ods. 1, 2 SSP, (1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v

ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich
žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. (2) K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej
verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu
alebo vybavenie podnetu prokurátorom.

23.Správnysúdvovšeobecnostiuvádza,ženečinnosťorgánuverejnejsprávyakonezákonnýnegatívny
jav nastáva vtedy, keď príslušný orgán vo veci nekoná, aj keď podľa zákona má povinnosť konať.
Predmetom konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy je teda tvrdená bezdôvodná nečinnosť
orgánu verejnej správy. Predpokladom úspešnosti takejto správnej žaloby je zistenie, že orgán verejnej
správy(vtomtoprípadežalobcomoznačenýžalovaný–DaňovýúradKošice)jenečinný,t.j.nekoná,hoci

podľa zákona povinnosť konať má a takáto pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s ustanovením
právnej normy, ktorá ho oprávňuje a súčasne aj zaväzuje konať a rozhodnúť.

24. Aktívna žalobná legitimácia je upravená v SSP pri každom konaní pred správnym súdom
samostatne. V režime správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa aktívna legitimácia

žalobcu posudzuje podľa § 244 ods. 1 SSP. V súvislosti s tým, bolo potrebné sa vysporiadať s aktívnou
žalobnou legitimáciou žalobcu. Žalobcom je v zmysle § 244 ods. 1 SSP fyzická alebo právnická osoba,
ktorá ako účastník administratívneho konania neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu
alebo podnet na prokuratúre, a teda sa bezúspešne pokúsila dosiahnuť nápravu zákonom stanovenými
prostriedkami. Je teda nevyhnutným predpokladom, aby žalobca bol účastníkom administratívneho

konania a domáhal sa ochrany práv sťažnosťou alebo podnetom na prokuratúre, pokiaľ sa domáha
ochrany svojich práv v režime správnej žaloby proti nečinnosti. Na aktívnu legitimáciu na podanie
žaloby o nečinnosť teda nestačí, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania, ale je súčasne
nevyhnutné, aby neúspešne vyčerpal sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
Z ustanovenia § 246 ods. 2 SSP vyplýva žalobcovi povinnosť pripojiť k správnej žalobe oznámenie o

výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.

25.Nazákladeobsahupodanejsprávnejžalobyanáslednéhovyjadreniažalovanéhosprávnysúdvníma
medzi účastníkmi konania ako spornú, skutočnosť, či žalovaný, ako orgán verejnej správy, je nečinný v
začatom administratívnom konaní, ak svoj záver o ukončení daňovej kontroly mimoriadnym spôsobom

– úradným záznamom č. 102841931/2016 zo dňa 30.03.2016 založil na strate procesnoprávnej
spôsobilosti žalobcu a či mal povinnosť rozhodnúť o sťažnosti na nečinnosť iným spôsobom ako
odložením, z dôvodu, že táto bola podaná neoprávnenou osobou. V prejednávanej veci je zrejmé,
že nešlo o taký prípad, že by žalovaný neurobil žiaden úkon. Zo strany žalovaného došlo k spísaniu
úradného záznamu č. 102841931/2016 zo dňa 30.03.2016 a rovnako aj sťažnosť bola žalovaným

posúdená a následne upovedomením odložená ako podaná neoprávnenou osobou.

26. V tomto konaní správny súd riešil predovšetkým otázku, či v správnej žalobe žalobcom označený
žalovaný orgán verejnej správy – Daňový úrad Košice mal v preskúmavanom prípade povinnosť konať
a rozhodnúť o sťažnosti zo dňa 04.09.2020 podanej žalobcom proti údajnej nečinnosti žalovaného

za dôsledného rešpektovania a aplikovania ústavných princípov podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky v zmysle ktorých štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.27.NazákladevýzvysprávnehosúdubolaMestskýmsúdomKošicedňa02.10.2024predložená Zmluva
o predaji časti podniku ako samostatnej organizačnej zložky zo dňa 10.12.2024, ktorá bola uzavretá
medzi predávajúcim TyBobo tech LLC, so sídlom Barksdale Pro Center 113, Newark 197 11, Spojené

štáty americké, číslo zápisu 090017444 a kupujúcim Treskot.sk s.r.o., so sídlom Diakovce 868, 925 81
Diakovce, IČO: 47 216 158. Z článku II. ( Vymedzenie predmetu predaja) predloženej zmluvy vyplýva,
že predmetom predaja bola celá organizačná zložka podniku, vrátane všetkých práv a povinností, ktoré
sa na ňu vzťahujú, ako aj súbor hmotných, nehmotných a osobných zložiek podniku. S prihliadnutím
na predmetnú zmluvu, predovšetkým jej článok II, sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil s názorom

žalovaného, že momentom predaja organizačnej zložky podniku sa zmenil nositeľ práv a povinností
zo žalobcu na spoločnosť Treskot.sk s.r.o. a že práve táto spoločnosť je od uvedeného momentu tou
osobou, ktorej sa prípadný nezákonný postup ( údajná nečinnosť) týka. Z citovaného článku II. zmluvy
podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva vôľa predávajúceho ( žalobcu) previesť na kupujúceho všetky
práva a povinnosti, ktoré sa vzťahujú na jeho organizačnú zložku podniku a teda aj nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu, alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2013, ktorý si žalobca uplatnil

u správcu dane. Ak žalobca v podanej žalobe tvrdil, že si nie je vedomý, že previedol nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu, alebo jeho časti na inú osobu môže sa konajúci súd iba domnievať, že táto jeho
nevedomosť je spôsobená dlhším obdobím, ktoré uplynulo od podpisu predmetnej zmluvy ( pozn. viac
ako 10 rokov), keďže i napriek výzve súdu neposkytol k zmluve žiadne vyjadrenie.

28. V preskúmavanom prípade považuje správny súd za preukázané, že zákonné podmienky aktívnej
žalobnej legitimácie žalobca nesplnil, keďže vzhľadom na prevod obchodného podielu v súčasnom
období nie je tou osobou, ktorá by bola oprávnená domáhať sa ochrany pred prípadnou nečinnosťou
žalovaného. Účelom správneho súdnictva je poskytnúť ochranu právam a právom chráneným záujmom
účastníkov administratívnych konaní (resp. opomenutých účastníkov) pred nezákonnými individuálnymi

správnymi aktmi orgánov verejnej správy (resp. pred ich nečinnosťou alebo inými zásahmi). V prípade
ochrany subjektívnych práv táto svedčí fyzickej a právnickej osobe tvrdiacej, že na nich bola ukrátená
ako účastník administratívneho konania, pričom pri ochrane iných ako subjektívnych práv majú aktívnu
žalobnú legitimáciu iba prokurátor a zainteresovaná verejnosť. I keď aktívna žalobná legitimácia nemá
formálnepovahuprocesnejpodmienkykonania,jepovinnýjusprávnysúdskúmaťpočasceléhokonania.

Nepreukázanie aktívnej žalobnej legitimácie má za následok rozhodnutie správneho súdu o odmietnutí
žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.

29. Správny súd rovnako odkazuje na komentár k § 98 ods. 1 písm. e) SSP, podľa ktorého je
neoprávnenou osobou na podanie žaloby ten, komu absentuje aktívna žalobná legitimácia. Túto pritom

zákon vymedzuje osobitne pri každom konaní pred správnym súdom upravenom v § 6 ods. 2 (bližšie
pozri komentár k § 32). Dôvodom pre odmietnutie žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) však bude len
jej podanie „zjavne“ neoprávnenou osobou. Slovo „zjavne“ treba vykladať tak, že neoprávnenosť bude
zrejmá okamžite, nesporne, bez ďalšieho, resp. nutnosti meritórne vec skúmať. Za zjavne neoprávnenú
osobu možno preto považovať prvostupňový orgán verejnej správy, niekoho, kto nebol účastníkom

administratívneho konania s normatívne ustanoveným účastníctvom a pritom sa nejedná o žalobu
opomenutého účastníka konania, toho, kto podal žalobu za aktívne žalobne legitimovanú osobu, no bez
príslušného hmotnoprávneho alebo procesného oprávnenia atď. (A., B.. § 98 [Odmietnutie žaloby]. In:
BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1.
vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 535.)

30. Na základe vyššie podaných vysvetlení správny súd uzatvára, že v danom prípade žalobca podal
správnu žalobu ako osoba, ktorá nie je nositeľom práv, do ktorých by mohlo byť prípadnou nečinnosťou
žalovaného zasiahnuté.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že v posudzovanom prípade boli splnené zákonnom
vyžadované podmienky na odmietnutie žaloby, pričom nedostatok žaloby bol tak zásadného charakteru,
že viedol k nemožnosti súdu v predmetnej veci konať a rozhodovať. Uvedené skutočnosti preto nemohli
viesť konajúci súd k inému záveru ako takému, že žalobu zo dňa 31.12.2023 je potrebné v súlade s §
98 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietnuť.

32. Podľa §170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.33. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) v spojení s § 170 ods. 1 SSP
tak, že aj keď žalovanému vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného
zavinenia odmietnutia správnej žaloby deklarovaným žalobcom, ich náhradu mu nepriznal, pretože
nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať.

35. Nad rámec uvedeného správny súd dodáva, že žalobu posudzuje podľa obsahu a z dôvodu, aby
nedošlo k odopretiu spravodlivosti. Správny súd preto dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v
rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým),
teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia
uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž
predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením

či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne
aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných
prostriedkov." Pozornosti správneho súdu neušiel ani dlhý časový odstup medzi jednotlivými úkonmi
žalobcu, či už v administratívnom konaní alebo v súdnom konaní. Konajúci súd zastáva názor, že ak
by bol žalobca presvedčený o svojich právach a mienil vážne ich ochranu, podal by v administratívnom

konaní sťažnosť proti upovedomeniu o odložení sťažnosti, žalobu proti nečinnosti by podal skôr ako
s odstupom viac ako dvoch rokov od doručenia upovedomenia ( pozn. upovedomenie o odložení
sťažnostiboložalobcovidoručenéuždňa28.10.2021)aminimálnebyreagovalnavýzvusúduapredložil
by vyjadrenie k zmluve o predaji časti podniku ako aj k vyjadreniu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na
Správny súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že :
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.