Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-19C/101/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317214208
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Zapletajová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1317214208.10

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV, v spore žalobcu v 1/ rade: X. W., B.. XX.X.XXXX, X. Š. XXX/XXX, XXX XX
N. L. J., žalobcu v 2/ rade: Y. V., B.. XX.X.XXXX, X. G. XXXX/XX, XXX XX N. L. J., žalobcu v 3/ rade:
Š. V., B.. XX.X.XXXX, X. G.Á. XXXX/XX, XXX XX N. L. J., a žalobcu v 4/ rade: P. V., B.. X.X.XXXX,
X. G. XXXX/XX, XXX XX N. L. J., žalobcovia v 1/ až 4/ rade právne zastúpení: Advokátska kancelária
Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36 857 548 so sídlom Námestie SNP 3, Trnava, proti žalovanému

v 1/ rade: T. X., B.. XX.XX.XXXX, X. P. XX, XXX XX X., právne zastúpenému: Advokátska kancelária
JUDr. Martin Bránik, s.r.o., IČO: 50 412 132, so sídlom K. Marxa 10, 934 01 Levice, žalovanému v 2/
rade: T. W., B.. XX.X.XXXX, X. C. XX, XXX XX X., žalovanému v 3/ rade: DRAŽOBNÍK, s.r.o., IČO: 36
764 281, so sídlom Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, žalovanému v 4/ rade: Ľ. V., B.. X.X.XXXX, X. J.
XX, XXX XX X., žalovanému v 5/ rade: SUBAJ s. r. o., IČO: 47 915 846, so sídlom Pri Šajbách 1, 831
06 Bratislava právne zastúpený JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária spol. s.r.o. IČO: 45 941

815 so sídlom Zelinárska 8, 821 08 Bratislava žalovanému v 6/ rade: Y. W., B.. XX.X.XXXX, X. K. XX,
XXX XX X., žalovanému v 7/ rade: R. W., B.. XX.X.XXXX, X. K. XX, XXX XX X., žalovaný v 6. a 7. rade
právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bránik, s.r.o., IČO: 50 412 132, so sídlom K.
Marxa 10, 934 01 Levice, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j e z m i e r strán sporu v nasledovnom znení:

I. Žalobkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí, vchod: XXX, na
ulici Š. P. N. L. J., bytového domu so súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na parcele registra „C“, parcela
č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 199m2, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného
Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pre Katastrálne územie K., Obec N. L. J., Okres Senec; a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve domu
o veľkosti 10205/41960, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Senec, katastrálny

odbor pre Katastrálne územie K., Obec N. L. J., Okres Senec.

II. Žalobca v 3. a žalobkyňa v 4. rade sú ako manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
výlučnými vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/1 vzhľadom k celku k bytu č. X,
nachádzajúceho sa na adrese G. XXXX/XX, XXX XX N. L. J., vchod č. XX, na prízemí rodinného
domu s tromi byt. jednotkami, súpisné číslo: XXXX, postavenom na parcelách č. XXX/XX H. XXX/XX,

zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom
pre Katastrálne územie K.á, Obec N. L. J., Okres Senec, a spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve domu, a to vo veľkosti 5235/15045, zapísaného
na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre Katastrálne
územie K., Obec N. L. J., Okres Senec, a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 vzhľadom k celku na
zastavanompozemku-parcelaregistra„C“evidovanánakatastrálnejmape,parc.č.XXX/XX,zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 132 m2 a na priľahlých pozemkoch - parcela registra „C“ evidovaná na
katastrálnej mape, parc. č. XXX/XX, ostatná plocha o výmere 161 m2 a parcela registra „C“ evidovaná
na katastrálnej mape, parc. č. XXX/XX, záhrada o výmere 245 m2, zapísanom na liste vlastníctva č.
XXXX, vedeného Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre Katastrálne územie K., Obec N.
L. J., Okres Senec.

III. Súd konanie voči žalovanému v 2. a 4. rade z a s t a v u j e.IV. Súd konanie o žalobe žalobcu v 3. rade z a s t a v u j e.

V. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava III dňa 07.07.2016 sa žalobcovia v 1. až
4. rade domáhali voči žalovanému v 1. rade určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.6.2013
(ďalej len „Zmluva“), určenia neplatnosti Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 28.6.2013 (ďalej
len „Dodatok“), žalobcovia v 3/ až 4/ rade sa zároveň domáhali určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení

záložného práva zo dňa 28.6.2013 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a XXXX vedených
na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, pre katastrálne územie K., obec N. L. J., okres Senec
a žalobca v 1/ rade sa zároveň domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 28.6.2013 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedených na Okresnom úrade Senec,
katastrálny odbor, pre katastrálne územie K., obec N. L. J., okres Senec.

2. Toto konanie je doposiaľ vedené na tunajšom súde teraz pod sp. zn. B3-19C/176/2016.
3. Žalobou doručenou v tomto konaní dňa 13.01.2017 doplnenú dňa 28.03.2017 sa žalobcovia v 1. až 4.
rade domáhali voči žalovaným v 1. až 4. rade určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa
21.12.2016 v Notárskom úrade JUDr. Andrei Rozvadskej v Bratislave, Staré Grunty 24, OC Cubicon,
uvedenej v notárskej zápisnici č. B. XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX, dražobníkom -

žalovaným v 3/ rade, navrhovateľom dražby - žalovaným v 1/ rade a vydražiteľom - žalovaným v 4/ rade,
a určenia, že vlastníčkou v rozsahu 1/1 bytu č. 2 na prízemí bytového domu súp. č. XXX, vchod XXX,
ul. Š. P. N. L. J., kat. úz. K., postavený na pozemku ako parcela registra „C“, evidovaný na katastrálnej
mape pod par. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 199 m2, registrovaný na LV č. XXXX
Okresného úradu Senec, katastrálny odbor, obec N. L. J., kat. úz. K. je žalobkyňa 1/, ako aj náhrady

trov konania.
4. Následne podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 28.03.2017 žalobcovia v 1. až 4.
rade žiadali, aby súd určil, že opakovaná dobrovoľná dražba uskutočnená dňa 09.03.2017 v Notárskom
úrade JUDr. Andrei Rozvadskej v Bratislave, Staré Grunty 24, OC Cubicon, uvedená v notárskych
zápisniciach JUDr. Andrei Rozvadskej N XXX/XXXX B. XXXX/XXXX a N XXX/XXXX Nz XXXX/XXXX, je

neplatná. Za zmenu žaloby je potrebné považovať aj návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna
zmena), teda žalobca v prejednávanej veci žalobcovia v 1. až 4. rade žiadali rozhodnúť o neplatnosti
dobrovoľnej dražby zo dňa 09.03.2017 a nie zo dňa 21.12.2016.
5. Okresný súd Bratislava III uznesením sp. zn. 19C/176/2016-188 zo dňa 05.05.2017 žalobu doručenú
v tomto konaní dňa 13.01.2017 doplnenú dňa 28.03.2017 vylúčil v zmysle § 166 Civilného sporového

poriadku na samostatné konanie.
6. Na pojednávaní pred začatím konania dňa 18.10.2018 žalobcovia v 1. až 4. rade uviedli, že stratili
právny záujem na vyhlásení dobrovoľnej dražby zo dňa 21.12.2016 za neplatnú a v tejto časti berú
žalobu späť, nakoľko dobrovoľná dražba zo dňa 21.12.2016 bola zmarená z dôvodu, že žalovaný v 4.
rade nezaplatil dražobnú cenu a tým predmetnú dražbu zmaril (§ 2 písm. j) zákona č. 527/2002 Z. z.

o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Nakoľko dňa 09.03.2017 bola
vykonaná opakovaná dražba, žalobcovia v 1. až 4. rade sa zmenou žaloby domáhali, aby súd určil, že
opakovaná dobrovoľná dražba uskutočnená dňa 9.3.2017 v Notárskom úrade JUDr. Andrei Rozvadskej
v Bratislave, Staré Grunty 24, OC Cubicon, uvedená v notárskych zápisniciach JUDr. Andrei Rozvadskej

N XXX/XXXX Nz XXXX/XXXX a N XXX/XXXX Nz XXXX/XXXX, je neplatná.
7. Keďže za zmenu žaloby je potrebné považovať aj návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna
zmena), teda, že žalobca žiada rozhodnúť o neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 09.03.2017 a nie zo
dňa21.12.2016súduznesenímsp.zn.:19C/101/2017-158zodňa18.10.2018pripustilzmenužalobného
návrhu v zmysle § 139 a nasl. Civilného sporového poriadku.

8. Súd o späťvzatí žaloby a zastavení konania podanej pôvodne dňa 13.01.2017 nerozhodoval v zmysle
§ 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pretože táto nebola doručovaná žalovaným v 1. až 4. rade
a teda ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez
rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
9. Žalobcovia v 1. až 4. rade podaním zo dňa 04.02.2019 navrhli konanie vedené pod sp. zn.

19C/101/2017 prerušiť do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti právnych úkonovsp.zn. 19C/176/2016 z dôvodu, že v skoršom konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov sa rieši
otázka významná pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, ktoré súd nemôže prejudiciálne vyriešiť pretože
o tejto otázke sa vedie meritórne konanie. Žalobcovia majú za to, že pre určenie dôvodnosti alebo

nedôvodnosti návrhu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností je nevyhnutné
vysporiadať sa s otázkou neplatnosti právnych úkonov.
10. Okresný súd Bratislava III svojim uznesením sp. zn. 19C/101/2017- 422 zo dňa 26.03.2019 podľa
§ 164 Civilného sporového poriadku konanie prerušil do právoplatného skončenia konania sp. zn.
19C/176/2016, nakoľko dospel k záveru, že otázka určenia neplatnosti právnych úkonov, a to zmluvy o

pôžičke, dodatku č. 1 a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v konaní vedenom pod sp.
zn. 19C/176/2016, je otázka majúca podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu v konaní o určenie
neplatnosti dobrovoľných dražieb, keďže dobrovoľné dražby sa uskutočnili na právnom podklade vyššie
uvedených zmlúv.
11. Žalobcovia v 1. až 4. rade dňa 10.04.2024 doručili tunajšiemu súdu návrh na pokračovanie v
konaní a to aj napriek právoplatne neskončenému konaniu vedenom na tunajšom súdu teraz pod sp.

B3-19C/176/2016 z dôvodu, že medzi žalobcami v 1. až 4. rade a žalovaným v 1. 5.6. a 7. rade došlo
dňa 08.04.2024 k uzavretiu Dohody o urovnaní.
12. Podľa žalobcami v 1. až 4. rade predloženej Dohody o urovnaní dňa 08.04.2024 v tomto konaní
žiadalisúdschváliťmedzinimiuzavretýzmieranáslednebyzostranyžalobcovdošlokspäťvzatiužaloby
ourčenieneplatnostiprávnychúkonov,atozmluvyopôžičke,dodatkuč.1azmluvyozriadenízáložného

práva k nehnuteľnostiam v konaní vedenom na tunajšom súde teraz pod sp. zn. B-3/19C/176/2016.
13. Tunajší súd uznesením sp. zn. B3-19C/101/2017- 463 zo dňa 11.04.2024 podľa § 165 ods. 1
Civilného sporového poriadku rozhodol o pokračovaní v konaní.
14. Žalovaní v 1. 5. 6. a 7. rade vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.04.2024 sa
pripojili k návrhu žalobcov na schválenie súdneho zmieru a nežiadali priznať náhradu trov konania.

15. Žalovaný v 3. rade vo svojom písomnom podaní doručenom súdu 06.05.2024 navrhol uzavretý
súdny zmier schváliť.
16. Na pojednávaní pred začatím konania dňa 18.10.2018 žalobcovia v 1/ až 4/ zobrali žalobu späť voči
žalovaným v 2. rade a 4. rade a na pojednávaní dňa 07.05.2024 žalobca v 2. rade zobral žalobu späť
v celosti.

17. Podľa § 144 CSP (Civilného sporového poriadku) žalobca môže vziať žalobu späť.
18. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
19. Podľa § 146 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

20. Vzhľadom na to, že žalobcovia využili svoje dispozičné právo a podanú žalobu vzali v celom rozsahu
účinne späť tak ako je uvedené vyššie, súd v zmysle § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil (výrok III. a
IV.). Pretože bola žaloba vzatá späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu, či pojednávanie
vo veci samej a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného k späťvzatiu s poukazom
na § 146 ods. 1 CSP nie je potrebný.

21. Pred začatím konania strany sporu, v záujme zmierlivého a konečného usporiadania sporného
vzťahu v predmetnej veci dňa 08.04.2024 žalobcovia v 1. a 3. a 4. rade a žalovaní v 1., 5. 6. a 7.
rade uzavreli Dohodu o urovnaní a následne dňa 08.04.2024 zmier, ktorý žiadali podľa § 148 Civilného
sporového poriadku súdom schváliť. Strany sporu sa po podaní žaloby a pred začatím konania dohodli,
že žalobkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí, vchod: XXX,

na ulici Š. P. N. L. J., bytového domu so súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na parcele registra „C“, parcela
č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 199m2, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného
Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pre Katastrálne územie K., Obec N. L. J., Okres Senec; a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve domu
o veľkosti 10205/41960, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Senec, katastrálny

odbor pre Katastrálne územie K., Obec N. L. J., Okres Senec a žalobca v 3. a žalobkyňa v 4. rade sú ako
manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov výlučnými vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o
veľkosti 1/1 vzhľadom k celku k bytu č. X, nachádzajúceho sa na adrese G. XXXX/XX, XXX XX N. L.
J., vchod č. XX, na prízemí rodinného domu s O. X.. Y., U. Č.: XXXX, L. na L. Č.. XXX/XX H. XXX/98,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom

pre Katastrálne územie K., Obec N. L. J., Okres Senec, a spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve domu, a to vo veľkosti 5235/15045, zapísaného
na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre Katastrálne
územie K., Obec N. L. J., Okres Senec, a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 vzhľadom k celku nazastavanompozemku-parcelaregistra„C“evidovanánakatastrálnejmape,parc.č.XXX/XX,zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 132 m2 a na priľahlých pozemkoch - parcela registra „C“ evidovaná na
katastrálnej mape, parc. č. XXX/XX, ostatná plocha o výmere 161 m2 a parcela registra „C“ evidovaná na

katastrálnej mape, parc. č. XXX/XX, záhrada o výmere 245 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX,
vedeného Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre Katastrálne územie K., Obec N. L. J.,
Okres Senec. Súčasťou dohody bola aj dohoda o náhrade tov konania, ktorú si strany sporu neuplatnili.
22. Podľa Čl. 7 ods. 2 na č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku základnou povinnosťou súdu
je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.

23. Podľa § 148 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O
uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
24. Podľa § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje;
neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
25. Strany sporu môžu skončiť konanie zmierom, ktorý predstavuje dohodu strán, ktorou si v rámci
prebiehajúceho konania upravia svoje sporné vzťahy, práva a povinnosti. Samotný obsah zmieru pritom

nemusí byť bezpodmienečne uzatvorený v znení ako predmet sporu, tzn. nemusí úplne vyčerpať
predmet sporu alebo môže prekročiť rámec predmetu konania, no vždy musí byť z neho zrejmé, akým
spôsobom boli vysporiadané sporné nároky, ktoré boli predmetom konania(pozri aj R 16/1987). Platí
však, že znenie zmieru musí byť presne a určito formulované, aby nevznikali pochybnosti pri jeho
výkone (Z IV, str. 717). Právna úprava na rozdiel od predchádzajúcej, explicitne neuvádza, že schválený

zmier má účinky právoplatného rozsudku, ide práve o také rozhodnutie súdu, ktorému zákon priznáva
účinky rozsudku i keď rozhoduje o schválení zmieru účastníkov uznesením a tiež zakladá preukážku
rozhodnutej veci (res iudicatae). Je potrebné doplniť, že významným rozdielom pri uplatnení tohto
druhu rozhodnutia, je najmä prípustnosť odvolania, ktoré je proti rozsudku prípustné vždy, ak to zákon
nevylučuje a naopak pri uznesení je prípustné, len ak to zákon pripúšťa (§ 355 Civilného sporového

poriadku ). Oproti doterajšej právnej úprave, je podľa nových procesných predpisov odo dňa účinnosti
1.7.2016 Civilného sporového poriadku, uzavretie zmieru prípustné bez ohľadu na povahu sporu a
jediným predpokladom pre schválenie zmieru, je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Súd potom vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na preukázanie tohto predpokladu, tzn. že
navrhnutý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov, alebo ich neobchádza

a nie je potrebné vykonať dokazovanie v rozsahu ako pri autoritatívnom rozhodovaní súdu (pozri aj
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. októbra2010, sp. zn. 5 M Cdo 11/2009).
26. Strany sporu predniesli na pojednávaní dňa 07.05.2024 pred začatím konania súdu zmier uzavretý
medzi stranami sporu v znení uvedenom vo výrokovej časti I. a II. tohto uznesenia, pričom súd dospel
k záveru, že táto vec pripúšťa skončenie konania zmierom a uzavretý zmier podľa názoru súdu nie je

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti I. a II. tohto uznesenia, teda zmier uzavretý medzi stranami sporu schválil v súlade s
ust. § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Súd pri posudzovaní otázky súladu uzavretého zmieru
medzi stranami sporu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádzal z tvrdení strán sporu
uvádzaných v ich písomných podaniach a z aktuálneho štádia dokazovania - pred začatím dokazovania.

27. Súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, teda zmier uzavretý
medzi stranami sporu schválil v súlade s ust. § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Súd pri
posudzovaní otázky súladu uzavretého zmieru medzi stranami sporu so všeobecne záväznými právnymi
predpismi vychádzal z tvrdení strán sporu uvádzaných v ich písomných podaniach a z aktuálneho štádia
dokazovania. Súčasťou uzavretého zmieru medzi stranami sporu je aj otázka náhrady trov konania ako

ja skutočnosť, že týmto uzavretým zmierom sú vyriešené všetky vzájomné nároky.
28. Súd preskúmal v zmysle uvedeného, stranami sporu predložený návrh súdneho zmieru, ako prejav
vôle zmierlivo vyriešiť spor a zistil, že nimi uzatvorená dohoda, ktorú žiadajú schváliť, komplexne rieši
ich sporný právny vzťah, ktorý bol predmetom daného súdneho konania, vrátane dohody ohľadom trov
konania a dospel k záveru, že spoločne navrhovaný zmier strán sporu, nie je v rozpore z hmotným

právom a ani ho neobchádza, z ktorého dôvodu ho schválil.
29. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
30. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
32. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia 257 CSP. súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnústranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím
zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na
stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného

ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257
CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto
podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2

MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.Tútonormupretoniejemožnéinterpretovaťtak,žejeaplikovateľnákedykoľvekabezzreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže

dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú,
a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba
skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami a neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia

strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o
vedenie konania a jeho výsledok.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku IV. podľa § 262 ods. 1 CSP a § 257
CSP, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia v prípade zastavenia konania vzniká strane právo na

náhradu trov konania voči protistrane, ak táto procesne zavinila zastavenie konania. Žalobcovia uviedli
ako dôvod späťvzatia žaloby uzatvorenie mimosúdnej dohody. Napokon ani nežiadali priznať náhradu
trov konania a žiadali žiadnej zo sporových strán nepriznať náhradu trov konania, na ktorú majú v zmysle
§ 256 CSP nárok, a to s prihliadnutím na dôvody a charakter sporu, kedy usporiadanie dohodou bolo
v záujme strán sporu. Súd tak vyhovel návrhu žalobcu na aplikáciu § 257 CSP z dôvodu záujmu strán

sporu riešiť vec dohodou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti o schválení zmieru odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení
s § 357 CSP). Žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol
schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval;

to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť (§ 398 CSP).Schválený zmier
má účinky právoplatného rozsudku.
Proti uzneseniu v časti kde konanie bolo zastavené je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).