Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121209934
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8121209934.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-2- 17Csp/49/2021

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. X.XX.XXXX
a 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XX, XXX XX E., obaja právne zastúpení: JUDr. Ladislav
Riedl, advokát so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 31 335 004, právne zastúpenému:
Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO:
36 860 662, o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody takto

r o z h o d o l :

-13- 17Csp/49/2021

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom sumu 2 829,71 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2 829,71 EUR od 28.01.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 30 % s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

-11- 17Csp/49/2021

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2021 domáhali, aby súd zaviazal žalovaného
vydať im bezdôvodné obohatenie vo výške 6 672,83 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 6 672,83 EUR od 23.08.2019 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Žalobu

odôvodnili tým, že žalovaný doručil dňa 28.11.2011 súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi návrh
na vykonanie exekúcie titulom zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V. sp. zn.
1Zm/152/2011 z 29.7.2011, pričom podstatou uplatneného nároku bolo plnenie z vlastnej blankozmenky
vystavenej žalobcami. Súd poverením z 08.12.2011 poveril exekútora vykonaním exekúcie. Uznesením
Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Er/3252/2011 z 01.07.2019 súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods.
1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do 01.04.2017. Povinnosťou oprávneného bolo podľa
§243f Exekučného poriadku doplniť návrh na vykonanie exekúcie tak, aby nebolo možné pristúpiť

k zastaveniu exekúcie. Zastavenie exekúcie súd odôvodnil tým, že „je zrejmé, že súd vo veci samej
rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu,
a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd
pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod zmenky.“ Exekučný titul bol zjavne nespôsobilýod počiatku, a napriek tomu, že novela Exekučného poriadku nebola v čase vydania zmenkového
platobného rozkazu platná, právne predpisy už v tom čase umožňovali súdu, aby v spotrebiteľskom
spore nerozhodoval výlučne na základe abstraktnosti zmenky. Žalovaný pochybil, keď zjavne ani

na dotaz súdu nedokázal preukázať správnosť vyplnenia zmenky na základe zákonom dovolených
zmluvných podmienok. Exekúcia nemala vôbec prebehnúť. Všetky vymožené finančné prostriedky boli
vymožené neoprávnene, preto suma 6 672,83 EUR odvedená žalovanému mala byť vrátená žalobcom
s poukazom na § 451 OZ a sumu 1 627,82 EUR si žalobcovia uplatnili titulom náhrady spôsobenej
škody, pretože sa jedná o sumu od nich vymoženú, ktorou bola pokrytá odmena súdneho exekútora,

ktorý konal na základe poverenia. Žalobcovia tiež poukázali na to, že v uznesením z 01.07.2019 bolo
exekútorovi priznané právo na trovy exekúcie voči oprávnenému, preto nevzniklo na strane exekútora
bezdôvodné obohatenie, ale oprávnený im svojim nezákonným konaním spôsobil v tejto časti škodu.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.02.2022 namietal, že žalobcovia neuviedli, o akú skutkovú
podstatu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 OZ by sa malo v tomto prípade jednať.

Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká iba za splnenia zákonných predpokladov, ktorými
sú neoprávnené získanie majetkových hodnôt na strane určitej osoby, a to na úkor iného subjektu, v
ktorého majetkových pomeroch sa táto negatívna zmena prejaví a príčinná súvislosť medzi získaním
bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej osoby. Žalovaný tiež namietal, že
žalobcovia neuviedli, kedy a akým spôsobom malo dôjsť k údajnému bezdôvodnému obohateniu zo

strany žalovaného. Za týmto účelom žalovaný navrhoval zaviazať žalobcov na predloženie výpisu z účtu
žalobcov,zktoréhobudezrejmé,akásumaakedybolazichúčtuprevedenánaúčetsúdnehoexekútora.
Ďalej žalovaný uviedol, že zmenkový platobný rozkaz vydaný dňa 29.07.2011 nadobudol právoplatnosť
dňa 12.08.2011 a žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky
zprávoplatnéhosúdnehorozhodnutiadňa22.11.2011.Žalovanýbolvexekučnomkonaníakooprávnený

uspokojovaný čiastočnými platbami od súdneho exekútora. Všetky platby v rámci exekučného konania
žalovaný prijal na základe právoplatného súdneho rozhodnutia – zmenkového platobného rozkazu,
ktorý nebol iným súdnym rozhodnutím zrušený alebo zmenený, preto podľa žalovaného nemohlo
dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Napokon žalovaný namietal, že žalobcovia
neuviedli a ani nepreukázali existenciu predpokladov na náhradu škody tak, ako to predpokladá § 420

a nasl. OZ, t.j. porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, škodu a príčinnú súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou. Podľa žalovaného tak žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
preukázania vzniku nároku na náhradu škody. Žalovaný žiadnu právnu povinnosť neporušil – podal
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Skutočnosť, že
exekúcia bola zastavená s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku ešte neznamená,

že by žalovaný ako oprávnený v rámci exekúcie niečo porušil. Z uznesenia Okresného súdu Prešov
č.k. 1Er/3252/2011-52 zo dňa 01.07.2019 vyplýva, že žalovaný postupoval v zmysle § 243f ods. 1
Exekučného poriadku a doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 EP. Nie je
teda pravdou, že by žalovaný pochybil, kedy ani na dotaz súdu nevedel preukázať správnosť vyplnenia
zmenky. Žalovaný taktiež poprel, že exekúcia nemala vôbec prebehnúť. Zastavenie exekúcie totiž podľa

žalovaného neznamená, že celá exekúcia bola neoprávnená. Ustanovenia § 57 písm. m) EP a § 243f
EP boli do Exekučného poriadku začlenené s účinnosťou od 23.12.2015 a návrh na vykonanie exekúcie
bol podaný dňa 22.11.2011. Podľa žalovaného tak zastavenie exekúcie podľa § 57 písm. m) EP a § 243f
EP nemá za následok, že exekúcia bola od začiatku vykonávaná neoprávnene.

3. Žalobcovia nevyužili možnosť repliky.

4. Súd v súlade s § 295 CSP pripojil k spisu aj spis tunajšieho súdu sp. zn. 1Er/3252/2011 a exekučný
spis sp. zn. EX 3378/11 súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu, Exekútorský úrad Prešov, nakoľko by
z nich mali vyplývať dátumy jednotlivých úhrad zo strany povinných (žalobcov) a predmetnú skutočnosť

oznámil stranám sporu.

5. Na pojednávaní žalovaný okrem iného prostredníctvom právneho zástupcu vzniesol námietku
premlčania tak vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, ako aj vo vzťahu k náhrade škody, dôvodiac,
že už uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba, pre počiatok plynutia ktorej vychádzal

z právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

6. Právny zástupca žalobcov v reakcii na vznesenú námietku premlčania uviedol že pri spotrebiteľských
zmluvách a nárokoch z nich vyplývajúcich je podľa rozhodnutia Súdneho dvora C-698/18 v odseku2. uvedené, že trojročná premlčacia doba začína plynúť od rozhodnutia súdu, na základe ktorého je
možné určiť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Za počiatok plynutia premlčacej lehoty označil
právoplatnosť uznesenia o zastavení konania a tiež dátum udelenia plnej moci, kedy sa žalobcovia

dozvedeliomožnosti,žetakútožalobujemožnépodať.Tožeexekúciabolazastavenáeštesamoosebe
neznamená, že žalobcovia vedeli vyhodnotiť, že im vznikol nejaký nárok. Poukázal na to, že žalobcovia
mu udelili plnú moc v novembri 2021 po tom, čo boli poučení o tom, že je možné na základe uznesenia
o zastavení žiadať vydanie stiahnutých prostriedkov.

7. Súd po prvom pojednávaní rozsudkom (v poradí prvým) č.k. 17Csp/49/2021-127 zo dňa 13.12.2022
žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu (II. výrok). Pri posudzovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd dospel k záveru,
že nie je rozhodujúca skutočnosť, že k plneniu zo zmenky, resp. zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
došlo nútene, rozhodujúcou skutočnosťou je to, či existoval právny dôvod plnenia. Súd považoval
za dôvodnú námietku premlčania vznesenú žalovaným, preto žalobu zamietol. Prvoinštančný súd

mal za to, že keďže uznesenie o zastavení exekúcie bolo právoplatné 22.08.2019 a žalobcovia boli
v exekučnom konaní zastúpení advokátom, tak subjektívna doba v trvaní dvoch rokov pre uplatnenie
nárokov z bezdôvodného obohatenia a náhrady škody uplynula dňa 22.08.2021, t.j. uplynutím dvoch
rokov od právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia
a náhradu škody bola podaná až dňa 22.11.2021, a teda žalobcovia si uplatnili premlčaný nárok.

8. Voči predmetnému prvému rozsudku v danej veci podali žalobcovia odvolanie, o ktorom odvolací
Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením č.k. 13CoCsp/18/2023-165 zo dňa 04.04.2024 tak, že
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to z dôvodu,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd konštatoval,
že prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, ako sa vyporiadal s námietkou žalobcov, že
by sa mala aplikovať trojročná premlčacia doba, začínajúca plynúť od rozhodnutia súdu, na základe
ktorého je možné určiť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Odvolací súd dal do pozornosti súdu
prvej inštancie rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/2019, kde tento uzavrel, že zásada

efektivity bráni vnútroštátnej právnej úprave v reštitučných nárokoch spotrebiteľov aplikovať dokonca
aj trojročnú premlčaciu lehotu začínajúcu plynúť odo dňa, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Odvolací súd ďalej poukázal na to, že túto otázku riešil aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 30.11..2021 sp. zn. 7Cdo/268/2021, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk NS a
rozhodnutí súdov SR pod č. 15 v zošite č. 3 z roku 2022. Právna veta znie: „Analogická aplikácia

desaťročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie
bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe
spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie C-485/19 zo dňa 22. apríla 2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky“. Rovnako aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.09.2021 sp. zn. 5Cdo/29/2021, uverejnené v Zbierke

stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 14 v zošite č. 3 z roku 2022, kde právna veta znie: „Pre
určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného
plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a bez poplatkov je podstatná
skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo
výške dohodnutej v úverovej zmluve.“ Odvolací súd uzavrel, že nastolená právna otázka patrí do

ustálenej praxe dovolacieho súdu (R 71/2018) a rozhodujúca je skutočná vedomosť spotrebiteľa, nie
potencionálna, aj keď bol právne zastúpený. Preto mal za to, že závery súdu prvej inštancie o uplynutí
subjektívnej premlčacej doby sú nesprávne a bude úlohou prvoinštančného súdu posúdiť vznesenú
námietku premlčania vo svetle uvedených rozhodnutí, pričom odvolaciemu súdu sa javí predbežné
námietka premlčania ako nedôvodná. Čo sa týka posúdenia bezdôvodného obohatenia, odvolací súd

dodal že bude úlohou súdu opätovne posúdiť vymoženie akej sumy bolo vykonané zo zmluvnej
podmienky, ktorá svojou povahou sp´ňa náležitosti neprijateľnej zmluvnej podmienky spotrebiteľskej
zmluvy, túto pomenovať a definovať a v súvislosti s právnym záverom Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 299/2019 zo dňa 20.02.2020 posúdiť, či je možné kvantifikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, a
teda oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky tú sumu, ktorá nie je uplatňovaná z neprijateľnej zmluvnej

podmienky (prípadne viacerých). Napokon odvolací súd tiež poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ z 17.05.2022 vo veci C-600/2019, kde dospel k záveru, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice
93/2013 sa má vykladať tak, že spotrebiteľ môže uplatňovať svoje práva v neskoršom konaní s cieľom
získať na základe tejto smernice náhradu finančných dôsledkov vyplývajúcich z uplatnenia nekalýchzmluvnýchpodmienok;spotrebiteľsatedamôžedomáhaťreštitúciefinančnýchprostriedkov,ktorézískal
dodávateľ z nekalých podmienok, a to aj v procese exekúcie. V prejednávanej veci bola exekúcia
zastavená, pričom novela Exekučného poriadku ukladala povinnosť v konaniach, ktoré začali na základe

zmenkového platobného rozkazu veriteľovi predložiť listiny, ktoré by oprávnili súd aj v exekučnom konaní
preskúmať to, či zmenka nebola vydaná na základe nekalých podmienok. Pokiaľ exekučný poriadok
prišiel s možnosťou zastavenia exekúcie v časti vymoženia plnenia z nekalej podmienky, je logickým
pokračovaním tohto postupu možnosť spotrebiteľa domôcť sa toho, čo plnil či už dobrovoľne alebo
nedobrovoľne, na základe nekalých podmienok.

9. Na základe dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi (na čl. 6 uznesenie Okresného súdu Prešov
č.k. 1Er/3252/2011-52 zo dňa 01.07.2019 spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti na čl. 10
spisu, na čl. 11 konečné vyúčtovanie exekučného konania zo dňa 06.12.2019, na čl. 35 zmenkový
platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V č.k. 1Zm/152/2011-14 zo dňa 29.07.2011, na
čl. 36 návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 22.11.2011 spolu s doručenkou nachádzajúcou sa na čl.

37 rubovej strany, na čl. 45 až 113 kópia exekučného spisu sp. zn. Ex/3378/11 z exekučného konania
vedeného pred súdnym exekútorom Mgr. Róbertom Segľom, na čl. 177 až 180 výpis z účtu medziúveru,
na čl. 181 až 183 výpis z účtu stavebného sporenia a na čl. 184 výpis z účtu medziúveru, kde sú
obsiahnuté iba vklady za obdobie od septembra 2012 do júna 2019 a tiež pripojený exekučný spis
Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Er/3252/2011), oboznámil sa s ostatným spisovým materiálom a zistil

nasledujúci skutkový stav:

10. Žalobcovia uzavreli so žalovaným dňa 19.11.2008 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX
X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcom
mimoriadny medziúver vo výške 200 000 Sk (6 638,78 EUR) a po pridelení cieľovej sumy zmluvy

o stavebnom sporení a pri dodržaní zmluvných podmienok sa mal predmetný medziúver zmeniť na
stavebný úver na sumu 110 000 Sk (3 651,33 EUR). Žalobcovia a žalovaný dňa 19.11.2008 taktiež
uzavreli dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky č. XXXXXXX X XX/XXXXXXXX (čl. 20 exekučného
spisu). Poslednou výzvou na úhradu zo dňa 09.08.2010 (čl. 27 exekučného spisu) žalovaný vyzval
žalobcov na úhradu omeškaných splátok mimoriadneho medziúveru i stavebného sporenia, ktoré

za mesiac august 2010 vyčíslil v sume 396,47 EUR – stavebné sporenie a 66,92 EUR – splátka
mimoriadneho medziúveru. Žalobcov upozornil, že v prípade neuhradenia splátok odstúpi od úverovej
zmluvy a bude požadovať zaplatenie celého zostatku úveru. Predmetnú výzvu si žalobca v 1: rade
prevzal dňa 23.08.2010 a žalovaná si ju neprevzala v odbernej lehote. Listom zo dňa 03.12.2010 (čl.
22 exekučného spisu) žalovaný odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere

a žalobcov vyzval na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, pričom dlžnú sumu vyčíslil
k 03.12.2010 vo výške 5 356,41 EUR. Predmetný list sa žalovanému vrátil ako neprevzatý žalobcami
v odbernej lehote, a to dňa 30.12.2010. Listom zo dňa 21.01.2011 (na čl. 26 exekučného spisu) žalovaný
oznámil žalobcom, že vyplnil zmenku vystavenú dňa 19.11.2008 v chýbajúcich náležitostiach, a to
zmenková suma 6 047,69 EUR a splatnosť zmenky 18.02.2011. Súčasne vyzval žalovaných na úhradu

zmenkovej sumy.

11. Okresný súd Bratislava V vydal dňa 29.07.2011 zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm152/2011-14,
ktorým zaviazal žalobcov zaplatiť v lehote do 3 dní spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 6 047,69
EUR spolu so 6 %-ným ročným úrokom zo zmenkovej sumy od 21.02.2011 do zaplatenia, zmenkovú

odmenu 20,16 EUR a náhradu trov konania vo výške 364 EUR, alebo aby v tej istej lehote podali
voči predmetnému zmenkovému platobnému rozkazu námietky. Predmetný zmenkový platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.08.2011.

12. Okresný súd Prešov na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vydal dňa 08.12.2011

poverenie č. XXXX XXXXX *, ktorým súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie na základe
vykonateľného rozhodnutia – zmenkového platobného rozkazu špecifikovaného v bode 14. tohto
odôvodnenia.

13. V priebehu exekúcie bola od žalobcov postupne od 04.09.2012 do 14.06.2019 za účelom

uspokojenia pohľadávky žalovaného vymožená suma 6 672,83 EUR, ktorá bola poukázaná zo strany
exekútora oprávnenému a tiež trovy exekúcie v sume 1 617,82 EUR, ktoré si ponechal exekútor.
V exekučnom konaní bola žalobkyňa v 2. rade od 25.10.2012 právne zastúpená advokátskou
kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.14. Dňa 19.01.2016 súdny exekútor doručil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle §
243f ods. 1 Exekučného poriadku. Dňa 04.12.2014 súdny exekútor doručil súdu návrh žalobcov v 1.

a 2. rade, podaný prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu A. A. A., na odklad a zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

15. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 1Er/3252/2011-52 zo dňa 1.7.2019, právoplatným dňa
22.8.2019, bola predmetná exekúcia voči žalobcom zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku, exekútorovi bola priznaná náhrada trov exekúcie a žalobcom v 1. a 2. rade ako povinným bol
priznaný nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému v rozsahu 100 %.

16. Z výpisu z účtu medziúveru (čl. 177 až 180) a nesporných tvrdení žalovaného vyplýva, že žalobcovia
čerpali dňa 25.11.2008 medziúver vo výške 5 311,03 EUR (160 000 Sk) a žalobcovia zaplatili za účelom
splatenia poskytnutého medziúveru celkom sumu 639,88 EUR (dňa 15.12.2008 sumu 42,89 EUR, dňa

31.12.2008 pri prechode na euro dopočet 0,02 EUR, dňa 13.01.2009 sumu 42,89 EUR, dňa 06.04.2009
sumu 75,16 EUR, dňa 15.04.2009 sumu 42,89 EUR, dňa 11.06.2009 sumu 42,89 EUR, dňa 04.12.2009
sumu 237,58 EUR, dňa 04.12.2009 odpočítanie z vkladu 54,63 EUR, ďalej dňa 11.12.2009 sumu 42,89
EUR a napokon dňa 11.06.2010 započítanie pohľadávky vo výške 167,30 EUR).

17. Z výpisu z účtu stavebného sporenia a nesporných skutkových tvrdení žalovaného vyplýva, že
žalobcovia celkovo realizovali vklady na stavebné sporenie v sume 828,03 EUR. Na konto stavebného
sporenia tiež došla štátna prémia v úhrnnej výške 74,07 EUR.

18. Z tvrdení žalobcov v spojení s plnou mocou zo dňa 01.11.2021 (čl. 22) vyplýva, že žalobcovia

sa dozvedeli o vzniku bezdôvodného obohatenia a škode v súvislosti s plneniami titulom zmluvy
o medziúvere a stavebnom úvere dňa 01.11.2021 pri porade s právnym zástupcom, ktorému následne
udelili plnú moc na zastupovanie v konaní.

19. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

20. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o medziúvere a stavebnom úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

omedziúvereastavebnomúverespotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o

úvere zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.24. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď

došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

26. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

27. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

29. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

32.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

35. Podľa § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základnáúroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

37. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona
sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

38. Podľa § 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení Stavebným sporením sa rozumie
a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov,
b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely

uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len „stavebný úver“).

39. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

40. Súd mal v spore preukázané, že medzi žalobcami a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere,
pričom vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je
vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcami, ktorí sú fyzickými osobami -
nepodnikateľmi (čo vyplýva z označenia žalobcov v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre

nepodnikateľov - menom, priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia, rodným číslom, prípadne číslom
občianskeho preukazu). Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere ani nebol medzi stranami sporný.
Na zmluvný vzťah sporových strán je tak nutné aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako
aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

41. Nárok uplatnený žalobcami žalobou súd právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia a náhradu škody. Pre posúdenie uplatneného nároku na bezdôvodné obohatenie pritom
podľa názoru súdu nie je fundamentálnou skutočnosťou zakladajúcou vznik bezdôvodného obohatenia
skutočnosť, že k plneniu zo zmenky, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo nútene, v priebehu

exekúcie, ktorá bola zastavená. Rozhodujúcou je skutočnosť, či existoval reálny právny dôvod plnenia
na hmotnoprávnom základe, čo je v danom prípade zmenka a následne kauza zmenky – zmluva
o spotrebiteľskom úvere. V danom smere sa žiada poukázať aj na nález Ústavného súdu SR z 9.
februára 2017, sp. zn. II. ÚS 18/2016, ktorý sa síce vzťahuje na zrušené právoplatné rozhodnutie
súdu, avšak pre účely posúdenia vzniku bezdôvodného obohatenia je aplikovateľné i v danom prípade,

kedy exekučný titul doposiaľ ani len nebol zrušený: „Zrušenie právoplatného rozhodnutia deklaratórnej
povahy nezakladá bez ďalšieho právo strany v konaní na vrátenie poskytnutého plnenia, pretože
rozhodujúce je, či právny dôvod plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe.
Zrušenie právoplatného rozsudku by založilo samo osebe právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
iba v prípade právoplatného rozsudku majúceho konštitutívne účinky.“

42. Skôr než sa súd začal zaoberať hmotnoprávnym základom plnení prijatých žalovaným na podklade
zmenky a zmluvy o spotrebiteľskom úvere, opätovne sa vyporiadal so žalovaným vznesenou námietkou
premlčania v intenciách právnych záverov odvolacieho súdu. Súd na základe zisteného skutkového
stavu viazaný právnym názorom odvolacieho súdu konštatuje, že námietka premlčania vznesená

žalovaným nie je dôvodná. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je
ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods.1 Občianskeho zákonníka)
a objektívna (§107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej
doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé.Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti

o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Vyžaduje sa skutočná vedomosť o skutkových
okolnostiach, nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o skutkových okolnostiach zakladajúcich
bezdôvodné obohatenie. Zo skutkových tvrdení žalobcov i predloženej plnej moci vyplýva, že žalobcovia
sa o potenciálnom vzniku bezdôvodného obohatenia mali dozvedieť až dňa 01.11.2021, kedy sa poradili
s právnym zástupcom. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 22.11.2021, teda krátko po udelení

plnej moci právnemu zástupcovi žalobcov, bola podaná ešte pred uplynutím dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby plynúcej odo dňa reálnej vedomosti žalobcov o vzniku bezdôvodného obohatenia.
V tomto smere súd podporne v zhode s odvolacím súdom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn 5Cdo/29/2021 z 28.09.2021, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod
č. 14 v zošite č. 3 z roku 2022, kde je potrebné dodať, že žalobcovia až do porady so svojim právnym
zástupcom podľa ich tvrdení nemali vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.

43. Čo sa týka objektívnej premlčacej lehoty, možno konštatovať, že v danom prípade treba vychádzať
zo záverov o minimálne nepriamom úmysle na strane veriteľa, a teda v zmysle § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka použiť objektívnu premlčaciu lehotu v trvaní desiatich rokov. Pôvodný veriteľ
bol subjektom, ktorý sa dlhodobo zaoberá aj poskytovaním úverov, a teda jeho povinnosťou bolo

poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Rešpektovanie princípu
„ignorantiaiurisnonexcusat“(neznalosťzákonaneospravedlňuje)vspotrebiteľskýchprávnychvzťahoch
zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Žalovaný je taktiež subjektom dlhodobo
pôsobiacim na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je taktiež aj poskytovanie úverov. Ak teda
takýto subjekt pôsobiaci na finančnom trhu ako veriteľ, teda bezpochyby čo sa znalostí a problematiky

náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere týka, silnejšia zmluvná strana v spotrebiteľských vzťahoch, v
rozpore so zákonom prijíma i plnenia, na ktoré v dôsledku zmlúv koncipovaných v rozpore so zákonom
alebo v dôsledku neprijateľných zmluvných podmienok nemal nárok, jeho konanie nemožno hodnotiť
inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu
minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Súd mal tak za to, že od prijatia úhrad

žalobcov, ktoré žalovaný prijal v období vedenia exekúcie (postupne od 04.09.2012 do 14.06.2019 za
účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného vymožená suma 6 672,83 EUR) do podania žaloby dňa
22.11.2021 neuplynula desaťročná objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia
a prípadný nárok žalobcov na bezdôvodné obohatenie do výšky tejto sumy si tak žalobcovia uplatnili
včas.

44. V súvislosti s posúdením námietky premlčania súd v zhode s odvolacím súdom poukazuje na
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 22.04.2021 vo veci C-485/19 LH c/a Profi Credit
Slovakia s.r.o., v ktorom Súdny dvor vyslovil stanovisko o nepostačujúcej prípadnej trojročnej objektívnej
premlčacej dobe, keď uviedol, že „zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej

právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene
zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice 93/13
alebonazákladepodmienok,ktorésúvrozporespožiadavkamismernice2008/48,savzťahujetrojročná
premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu."

45. Obdobne súd dospel k záveru o nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania vo vzťahu k nároku
na náhradu škody, kde je taktiež potrebné aplikovať dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu odo dňa
skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku škody a tom, kto mu ju mal spôsobiť (ktorú teda žalobcovia
nadobudli až pri porade s právnym zástupcom dňa 01.11.2021) a desaťročnú objektívnu premlčaciu
dobu odo dňa vzniku škody (vymoženie nárokov na trovy exekúcie) zabezpečujúc tak i zvýšenú

ochranu spotrebiteľov ako slabšej strany voči dodávateľovi, ktorý je prirodzene silnejšou stranou v tomto
zmluvnom vzťahu.

46. Čo sa však týka náhrady škody súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali naplnenie
hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na náhradu škody voči žalovanému, a to konkrétne

predovšetkým porušenie povinností zo strany žalovaného a príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou
aúdajnýmprotiprávnymkonanímžalovaného.Totižto,akouviedoliodvolacísúdvbode30.odôvodnenia
svojho rozhodnutia, právna úprava zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v určitom časovom
úseku umožňovala v striktne stanovenom rozsahu používať zmenky aj v spotrebiteľských vzťahochdo 01.01.2011, pričom v danom prípade bola zmenka vystavená práve v tomto období, a tak
nemožno jej samotné vystavenie považovať za protiprávne. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie
zo strany žalovaného na podklade exekučného titulu – zmenkového platobného rozkazu vydaného

Okresným súdom Bratislava V. sp. zn. 1Zm/152/2011 zo dňa 29.07.2011, taktiež nemožno hodnotiť ako
protiprávny úkon. Žalovaný totiž navrhoval vykonanie exekúcie na podklade relevantného právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu. K vykonaniu exekúcie nedošlo iba na základe podania návrhu
na vykonanie exekúcie, ale až na základe udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Žalovaný teda
v súvislosti s výkonom exekúcie a vzniknutými trovami nevykonal žiaden úkon, ktorý by bol protiprávnym

konaním a už vôbec nie je preukázané, že by v dôsledku jeho konania vznikli trovy exekúcie – ako už
súd uviedol, exekúcia sa mohla vykonať iba po udelení poverenia na vykonanie exekúcie, a to tiež iba
na základe vykonateľného exekučného titulu. Žiada sa dodať, že žaloba nesmeruje voči potenciálnemu
pasívne vecne legitimovanému subjektu, keďže vzhľadom na všetky okolnosti tohto prípadu sa súdu
javí, že porušenie nastalo v úradnom postupe jednak pri vydaní zmenkového platobného rozkazu
(nezabezpečením zvýšenej ochrany spotrebiteľa a skúmaním kauzy ex offo), resp. pri udelení poverenia

na vykonanie exekúcie. Preto súd žalobu v časti o náhradu škody zamietol ako nedôvodnú.

47. Na základe vykonaného dokazovania súd ale dospel k záveru, že na strane žalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov. Keďže žalovaný vymáhal v exekúcii pohľadávku
vychádzajúcu zo zmluvného vzťahu so žalobcami, súd preskúmal vlastný vzťah sporových strán

a hmotnoprávny základ plnení prijatých žalovaným v exekúcii. Žalobcovia čerpali na základe uzatvorenej
zmluvy medziúver vo výške 160 000 Sk, t.j. 5 311,03 EUR, pričom za účelom jeho splatenia prijal
žalovaný od žalobcov ešte pred vykonaním exekúcie celkom sumu 639,88 EUR. Okrem toho žalovaný
prijal ešte pred vykonaním exekúcie od žalobcov aj úhrnne sumu 828,03 EUR na účet stavebného
sporenia. V rámci exekúcie žalovaný prijal od žalobcov tiež vymoženú sumu 6 672,83 EUR (v období

od 04.09.2012 do 14.06.2019). Keďže žalovaný v dôsledku porušenia povinností zo strany žalobcov
odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2824179 1 02 a stavebnom úvere č. 2824179 4 01
zo dňa 19.11.2008, v zmysle úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 457 OZ) si sú strany
povinné navzájom vrátiť to, čo ktorá strana voči druhej plnila. Tu sa žiada podotknúť, že žalovaný
pôvodne aj v odstúpení od zmluvy zo dňa 03.12.2010 (čl. 22 exekučného spisu) vyzýval žalobcov

na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Žalobcovia v dôsledku predmetného odstúpenia boli
povinnývrátiťčerpanéfinančnéprostriedkyažalovanýbolpovinnývrátiťžalobcomprijatéplnenia.Keďže
celkové plnenia žalobcov po vykonaní exekúcie prevyšujú čerpané finančné prostriedky, na strane
žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, a to v rozsahu predstavujúcom rozdiel medzi plneniami
prijatými žalovaným od žalobcov a finančnými prostriedkami čerpanými žalobcami, t.j. 8 140,74 EUR

mínus 5 311,03 EUR rovná sa 2 829,71 EUR. Iba v tomto rozsahu predstavujú úhrady zo strany
žalobcov plnenia prijaté žalovaným bez právneho titulu. V zvyšnej časti mali plnenia žalobcov v prospech
žalovaného reálny hmotnoprávny základ – predstavovali vrátenie čerpaných finančných prostriedkov
z úveru, a tak nemožno konštatovať, že by došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.

48. Na základe zisteného skutkového stavu a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd čiastočne
vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 829,71
EUR spolu s príslušenstvom. Keďže žalobcovia žalovaného skôr nevyzvali na vydanie bezdôvodného
obohatenia, súd mal za to, že žalovaný sa do omeškania dostal až po tom, čo neplnil na základe
doručenej žaloby. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 26.01.2022, dňa 27.01.2022 ešte mohol

dobrovoľne plniť (v súlade s § 563 OZ) a dňom 28.01.2022 sa dostal do omeškania s vydaním
bezdôvodného obohatenia. Sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola ku dňu omeškania žalovaného vo výške
5 % ročne (vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková

sadzba ECB ku dňu 28.01.2022 bola vo výške 0,00 %). Súd tak žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 829,71 EUR od 28.01.2022 do zaplatenia. V prevyšujúcej
časti súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom zamietol ako nedôvodnú.

49. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.50. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 a 2 CSP
tak, že žalovanému, ktorého úspech v spore (65 %) prevyšoval úspech žalobcov v spore (35 %), priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 30 %. Celkový predmet sporu bol
vo výške 8 300,65 EUR s prísl. (bezdôvodné obohatenie 6 672,83 EUR a náhrada škody 1 627,82 EUR),
pričom žalobcovia boli úspešní iba v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 829,71 EUR,

čo v pomere k celkovému predmetu sporu predstavuje 35 %. Úspech žalovaného v zamietavej časti tak
predstavuje 65 %. Úspech žalovaného prevyšuje úspech žalobcov o 30 %. O výške trov konania bude
v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

-2- 17Csp/49/2021

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.