Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/201/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201247
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej

a členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Barbory Vrbovej v právnej veci žalobcu: Aliancia Fair-
play, občianske združenie, so sídlom Hubeného 2491/7, Bratislava, IČO: 31 810 195, zastúpeného:
Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, IČO: 30 865 077,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO:
00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SL-OLVS-2021/003398-002 zo dňa
22.06.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 30.3.2021 požiadal žalovaného o sprístupnenie informácií:
„1. počet vydaných povolení na používanie zvláštnych výstražných znamení v zmysle § 40 ods. 3 zákona
č. 8/2009 Z.z. v roku 2020

2. vydané povolenie na používanie zvláštnych výstražných znamení v zmysle § 40 ods. 3 zákona č.
8/2009 Z.z. (používané bývalým predsedom Správy štátnych hmotných rezerv Kajetánom Kičurom)“.

2. O predmetnej žiadosti žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KM-TO-2021/002118-007 zo dňa
9.4.2021 tak, že jej čiastočne nevyhovel, a to v rozsahu informácií požadovaných na sprístupnenie
v bode č. 2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších

predpisov (ďalej len ZSI alebo zákon o slobodnom prístupe k informáciám) a uviedol, že informácie
požadované na sprístupnenie v bode č. 2 tvoria utajovanú skutočnosť, ku ktorej je prístup v zmysle § 8
ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám obmedzený.

3. Proti rozhodnutiu č. KM-TO-2021/002118-007 zo dňa 9.4.2021 podal žalobca v zákonnej lehote
rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SL-OLVS-2021/003398-002 zo dňa 22.06.2021
(ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie

potvrdil.

4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že informácie požadované žalobcom nie je možné
sprístupniť, pretože agenda vydávania povolení na zvláštne výstražné znamenia je evidovanáv osobitnej evidencii, ktorá obsahuje utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane
utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 215/2004 Z.z. alebo zákon
o ochrane utajovaných skutočností). Ide o oblasť uvedenú v § 1 písm. b) nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. 216/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností (ďalej len nariadenie
vlády č. 216/2004 Z.z.), a podľa bodu 111 prílohy k nariadeniu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. 87/2015 o zozname utajovaných skutočností (ďalej len nariadenie ministerstva vnútra č. 87/2015)
je utajovanou skutočnosťou. Neoprávnená manipulácia s touto utajovanou skutočnosťou by mohla
zapríčiniť vážny zásah do právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby a zároveň

by mohla ohroziť záujmy Slovenskej republiky.

II.
Žaloba

5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. SL-OLVS-2021/003398-002 zo dňa 22.06.2021

vzákonnejlehotesprávnužalobu,ktorousadomáhalpreskúmaniazákonnostinapadnutéhorozhodnutia
žalovaného a jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

6. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a nebolo dostatočne odôvodnené.

7. Žalobca uviedol, že žalovaný nevysvetlil potreby utajovania požadovanej informácie v záujme SR
a prečo by jej sprístupnenie malo spôsobiť ujmu na záujmoch SR. Neexistuje žiaden záujem štátu,
ktorý by odôvodňoval utajenie. Poukázal na skutočnosť, že utajovaná informácia musí spĺňať materiálnu
a formálnu podmienku jej utajenia. Označením informácie za utajenú sa nestáva automaticky utajovanou

skutočnosťou. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú konkrétne dôvody, ktoré by sa
týkali splnenia materiálnej podmienky utajenia. Žalobca v prípade povolenia vydaného Štátnym
hmotnýmrezervámvidelverejnýzáujemnaumožneníverejnejkontrolyjehovydania.Poukázalpritomna
skutočnosť, že utajenou informáciou nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe
alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci.

8. Žalobca poukázal na snahu zatajiť pred verejnosťou zneužívanie zákonnej výnimky na poskytovanie
určitých výsad predmetným osobám, pričom v zaradení agendy vydávania povolení na zvláštne
výstražné znamenia do zoznamu utajovaných skutočností videl snahu zamedziť verejnej kontrole a nie
ochranu záujmu Slovenskej republiky.

9. Taktiež poukázal na skutočnosť, že minister vnútra na facebookom profile dňa 18.08.2020 zverejnil
všetky podstatné informácie, ktoré povolenie na používanie zvláštnych výstražných znamení obsahuje,
a preto nevidí dôvod, aby mu informácia nebola sprístupnená.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.09.2021 a navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Žalovaný uviedol, že agenda vydávania povolení na zvláštne výstražné znamenia patrí

do kategórie utajovaných informácií, ktoré nie je možné nepovolanej osobe sprístupniť. Neoprávnená
manipulácia s touto utajovanou informáciou by mohla zapríčiniť vážny zásah do právom chránených
záujmov fyzickej alebo právnickej osoby a ohroziť záujmy Slovenskej republiky.

IV.

Replika

11. Žalobca v replike zo dňa 05.10.2021 uviedol, že minister vnútra o vydanom povolení verejne
informoval na facebooku dňa 18.8.2020, z ktorého dôvodu poskytnutie žiadaných informácií nemôže
ohroziť záujmy Slovenskej republiky. Správny orgán je povinný posúdiť, či je naplnená aj materiálna

podmienka pre utajenie informácie. Vydané povolenie využívajú rôzne osoby, ktoré nie sú preverené na
stupeň utajenia vyhradené, žiadaná informácia je utajovaná výlučne pred verejnou kontrolou, nie pred
nebezpečnou cudzou mocnosťou alebo domácimi nepriateľmi.12. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V.

Verejné vyhlásenie rozsudku

13. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel
výkonsúdnictvaod1.júna2023zkrajskýchsúdovnasprávnesúdyvovšetkýchveciach,atozKrajského

súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/201/2021 vedený na Správnom
súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/201/2021.

14. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona
č. 151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý
verejne vyhlásil dňa 20.11.2024, keďže žalobca ani žalovaný nežiadali nariadenie pojednávania vo veci.

15. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,

v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné
pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne
orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti
Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č.
2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen

proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne
otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci
sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa
správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda
jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej

otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám a Správneho
poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie
citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

VI.

Relevantná právna úprava

16. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

19. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26
ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie
o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon.

20. Podľa § 2 ods. 2 ZSI osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len
povinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby,
ktorýmzákonzverujeprávomocrozhodovaťoprávachapovinnostiachfyzickýchosôbaleboprávnických
osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

21. Podľa § 3 ods. 1 ZSI každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k
dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä
na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických
stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.22. Podľa § 8 ods. 1 ZSI ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného
zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného

zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu
na príslušný právny predpis.

23. Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní
požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to

ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod
nesprístupnenia.

24. Podľa § 16 ods. 1 ZSI informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane
možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením
kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak

informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom
iný spôsob sprístupnenia informácie.

25. Podľa § 18 ods. 2 ZSI ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom
stanovenej lehote písomné rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§14 ods. 3).

26. Podľa § 19 ods. 1 ZSI proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno
podaťodvolanievlehote15dníoddoručeniarozhodnutiaalebomárnehouplynutialehotynarozhodnutie
o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

27. Podľa § 19 ods. 2 ZSI o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej
osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní
rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať
rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného štátneho orgánu.

28. Podľa § 22 ods. 1 ZSI ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto
zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

29. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať náležitosti uvedené v § 47 správneho poriadku.

30. Podľa § 47 ods. 3 SSP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu

pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

31. Podľa § 61 ods. 1 SSP proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom
stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dni odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas

podaný rozklad má odkladný účinok.

32. Podľa § 61 ods. 2 SSP o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe
návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

33. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 215/2004 Z.z. utajovanou skutočnosťou je informácia alebo vec
určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba
chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo
odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví
vláda Slovenskej republiky svojím nariadením

34. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. ak pominula potreba ochrany informácie alebo veci
obsahujúcej utajované skutočnosti v určenom stupni utajenia, pôvodca utajovanej skutočnosti rozhodne
ozmenestupňautajeniaalebozrušeníutajenia.Akuplynulaustanovenálehotautajeniainformáciealeboveci obsahujúcej utajované skutočnosti, pôvodca rozhodne o predĺžení lehoty alebo o zmene stupňa
utajenia, alebo o zrušení stupňa utajenia.

35. Podľa § 1 písm. b) nariadenia vlády č. 216/2004 Z.z. utajovaná skutočnosť môže vzniknúť v oblasti
zabezpečenia vnútorného poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky.

36. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády č. 216/2004 Z.z. vedúci vymedzí podľa § 1 tohto
nariadenia utajované skutočnosti vznikajúce v právnickej osobe v rámci pôsobnosti ustanovenej

podľa osobitného predpisu. Určené utajované skutočnosti vedúci zaraďuje do zoznamu utajovaných
skutočností právnickej osoby.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

37. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia
(§ 135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

38. Právo na informácie je základné ústavné právo, ktoré upravuje Ústava SR a tiež Listina základných
práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.). Podľa článku 26 Ústavy SR je zaručená sloboda prejavu a
právo na informácie. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR z článku 26 ústavy vyplýva každému
právo na prístup k informáciám, ktoré sú k dispozícii štátnym orgánom a orgánom verejnej moci. Orgán

verejnej moci je povinný strpieť právo na informácie, pokiaľ je riadne uplatnené, a to na základe žiadosti.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám vymedzuje subjekty, ktoré sú povinné sprístupňovať
informácie, ide o povinné osoby. Základným pilierom, na ktorom je zákon o slobodnom prístupe k
informáciám založený, je princíp, podľa ktorého musia byť sprístupnené všetky požadované informácie
okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje (§ 8 až § 11 ZSI). Medzi také informácie patria aj

utajované skutočnosti. Utajovanými skutočnosťami sú informácie, ktorých sprístupnenie by mohlo štátu
spôsobiť ujmu. Utajovaná skutočnosť musí spĺňať dve základné podmienky, a to materiálnu a formálnu.
Materiálnou podmienkou sa rozumie charakter požadovanej informácie, pri ktorej existuje potreba jej
ochrany v záujme Slovenskej republiky. To znamená, že jej sprístupnením by došlo alebo mohlo dôjsť k
ujme na záujmoch štátu. Formálnou podmienkou sa rozumie zákonný rámec utajovaných skutočností.

To znamená, že oblasti, do ktorých môžu spadať jednotlivé utajované skutočnosti, stanovuje všeobecne
záväzný právny predpis. V tomto prípade sa jedná o zákon o ochrane utajovaných skutočností a
nariadenie vlády č. 216/2004 Z.z. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. ochranu utajovaných
skutočností je povinný zabezpečiť v štátnom orgáne štatutárny orgán. Inými slovami, štatutárny orgán
štátneho orgánu zabezpečuje označenie informácie za utajovanú. Iba samotné označenie informácie za

utajovanú však samo o sebe nie je dôvodom na jej nesprístupnenie podľa zákona o slobodnom prístupe
k informáciám. Aby utajovanú informáciu nebolo možné sprístupniť, musia byť splnené vyššie uvedené
materiálne a formálne predpoklady. Okrem toho takáto informácia nesmie spadať do kategórie zákazu
utajovania informácií a zároveň pri nej nesmie uplynúť lehota utajenia.

39. Rozhodnutie, ktorým by povinná osoba nesprístupnila požadovanú informáciu z dôvodu jej utajenia,
musí spĺňať prísne požiadavky. Jeho odôvodnenie musí obsahovať zdôvodnenie, prečo je naplnená
materiálna podmienka (prečo skutočne existuje potreba chrániť požadovanú informáciu v záujme
Slovenskej republiky) a tiež formálna podmienka (zaradenie tejto informácie pod konkrétnu položku
oblastí utajenia).

40. V danom prípade bola žalobcovi nesprístupnená informácia v bode č. 2 jeho žiadosti z dôvodu,
že požadované informácie povinná osoba (prvostupňový orgán) zaradila, resp. určila do kategórie
utajovaných informácií – agenda vydávania povolení na zvláštne výstražné znamenia je evidovaná
v osobitnej evidencii, ktorá obsahuje utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z.z. Neoprávnená

manipulácia s touto utajovanou skutočnosťou by mohla zapríčiniť vážny zásah do právom chránených
záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby a zároveň by mohla ohroziť záujmy Slovenskej republiky.41. Súd správneho súdnictva nemá kompetenciu preskúmavať opodstatnenosť zaradenia určitej
informácie do skupiny utajovaných a zároveň posudzovať, či potreba utajenia určitej informácie
pominula, pretože nie je pôvodcom takej informácie. Zaradenie do skupiny utajovaných informácií

zabezpečuje ich pôvodca (povinná osoba, resp. jej štatutár). Vyplýva to z jeho zákonnej povinnosti
chrániť utajovanú skutočnosť. To znamená, že ak pôvodca požadovaných informácií zaradil
žalobcom požadované informácie do skupiny utajovaných, správny súd v rámci preskúmavania
rozhodnutia povinnej osoby nie je oprávnený spochybňovať takéto zaradenie. Môže však skúmať, či
rozhodnutie, ktorým došlo k nesprístupneniu požadovaných informácií, spĺňa predpoklady uvedené v

predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

42. K námietke žalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia a následnej nepreskúmateľnosti
rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia správny súd preskúmal obe rozhodnutia
správnych orgánov a tejto námietke žalobcu neprisvedčil. Žalobca tvrdí, že odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia je paušálne (abstraktné), zaoberajúce sa iba citovaním zákonných ustanovení a podobne.

43. Odôvodnenie rozhodnutia o nesprístupnení informácií z dôvodu ochrany utajovaných skutočností
musí obsahovať odôvodnenie, prečo je splnená formálna podmienka utajenia – t.j. zaradenie
predmetných informácií pod konkrétnu položku oblastí utajovaných skutočností (ale aj pod konkrétnu
formuláciu resp. slovné spojenie tejto položky), ako aj materiálna podmienka – t. j. prečo naozaj existuje

potreba chrániť predmetné informácie v záujme Slovenskej republiky.

44. V danom prípade súd konštatuje, že námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
neobstojí, keďže vzhľadom na dôvod, pre ktorý nebola žalobcom požadovaná informácia sprístupnená
(§ 8 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám), by postačovalo v rozhodnutí povinnej osoby,

(žalovaného)uvedeniedôvodunesprístupneniainformáciespoukázanímnaprávnypredpisbeznutnosti
ďalšieho odôvodnenia svojho postupu. V danom prípade je z rozhodnutí prvostupňového orgánu ako aj
žalovaného (keďže správne konanie tvorí jeden celok) celkom zrejmý dôvod nesprístupnenia žiadaných
informácií, ako aj uvedenie právnych predpisov, na základe ktorých bol takýto postup správnymi orgánmi
zvolený. Správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach však v odôvodnení svojich rozhodnutí zvolili

postup nad rámec vyplývajúci z § 8 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a uviedli
okrem odkazu na právny predpis, ktorý vyžaduje citované ustanovenie § 8 ods. 1, podali k svojmu
postupu (nesprístupneniu informácie) aj podrobné odôvodnenie, z ktorého bol nado všetku pochybnosť
zrejmý dôvod nesprístupnenia požadovanej informácie. V oboch preskúmavaných rozhodnutiach bol
v dostatočnom rozsahu a primeraným spôsobom odôvodnený prijatý záver správnych orgánov.

45. Prvostupňový orgán teda splnil materiálnu podmienku na nesprístupnenie požadovaných informácií.
Zároveň prvostupňový orgán a žalovaný splnili aj formálny predpoklad na nesprístupnenie žalobcom
požadovaných informácií, keďže vo svojich rozhodnutiach odkázali na príslušné zákonné ustanovenia
týkajúce sa utajovaných skutočností (konkrétne na § 2 písm. a/, § 3 a § 6 zákona č. 215/2004

Z.z., nariadenie ministerstva vnútra č. 87/2015 a na 1 § písm. b/ nariadenia vlády č. 216/2004 Z.z.),
ktoré upravujú oblasti žalobcom požadovaných utajovaných informácií. Nariadením ministerstva vnútra
č. 87/2015 bol vydaný zoznam utajovaných skutočností v pôsobnosti žalovaného, ktorý v prílohe
pod poradovým číslom 111 stanovuje, že utajovanou skutočnosťou je agenda vydávania povolenia
na zvláštne výstražné znamenia, pričom ide o skutočnosť so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“.

Pritom nariadenie ministerstva vnútra č. 87/2015, nariadenie vlády č. 216/2004 Z.z. ani zákon č.
215/2004 Z.z. neboli v tejto oblasti novelizované, prípadne zrušené a sú naďalej účinné. Postup
prvostupňového orgánu i rozsah jeho odôvodnenia bol teda vyvolaný relevantnou potrebou chrániť
utajovanú skutočnosť pred vyzradením, čo vyplýva z citovaných právnych noriem. Z uvedeného vyplýva,
že prvostupňový orgán pri nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií konal v súlade s § 8 ods. 1

zákona o slobodnom prístupe k informáciám a napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodnutie
prvostupňového orgánu potvrdil, je z vecného hľadiska správne a zákonné.

46. Žalobcovi možno prisvedčiť, keď tvrdí, že povinná osoba musí v zmysle § 7 ods.1 zákona
o slobodnom prístupe k informáciám skúmať potrebu ďalšieho ich utajenia počas celej ich existencie.

Povinná osoba v predmetnom konaní zistila skutkový stav v tom zmysle, že žiadateľom požadované
informácie stále predstavujú utajované skutočnosti, nedošlo k zrušenia utajenia zo strany pôvodcu,
je teda potrebné vychádzať z prezumpcie zákonnosti jej postupu, pokiaľ ide o posúdenie existencie
dôvodov ich ochrany.47. Správny súd sa nestotožňuje so závermi žalobcu, že minister vnútra na facebookom profile dňa
18.08.2020 zverejnil všetky podstatné informácie, ktoré povolenie na používanie zvláštnych výstražných

znamení obsahuje, keďže zo samotného statusu ministra predloženého žalobcom (č.l. 7 súdneho spisu)
vyplýva len záver, že žalovaný má v správe od 18.08.2020 vozidlo vyhlásené Štátnymi hmotnými
rezervami za prebytočné, ktoré sa žalovanému podarilo získať bezplatne, bude ho využívať Úrad na
ochranu ústavných činiteľov a súčasťou jeho výbavy je aj výstražná svetelná a zvuková signalizácia.
Obsah povolenia na používanie zvláštnych výstražných znamení, vrátane skutočnosti, či vôbec bolo

vydané a komu však z uvedeného statusu, nie je možné zistiť a nebolo ani predmetom žiadosti žalobcu
podanej podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

48. Zároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že povolenie na používanie
zvláštnych výstražných znamení je vydávané inštitúcii, subjektu, a nie konkrétnej osobe. Z toho vyplýva,
že žiadosť žalobcu by nemohla byť sprístupnená ani z tohto dôvodu (odhliadnuc od § 8 ods. 1 zákona

o slobodnom prístupe k informáciám).

49. Sumarizujúc správny súd uvádza, že nezistil žiadne namietané porušenia ustanovení Správneho
poriadku a zákona o slobodnom prístupe k informáciám, správne orgány vykonali riadne dokazovanie
v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí

prihliadol na všetko, čo vyšlo v administratívnom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutia obsahujú
všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal
so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v rozklade žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené
dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
prvostupňového orgánu, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

50. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, a to
na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho

na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).