Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/251/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201743
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201743.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej v právnej veci žalobcu: TRANSECO a.s., so sídlom
Radlinského 17, Žilina, IČO: 00 632 163, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, so
sídlom Bajkalská 27, Bratislava, IČO: 36 069 841, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
číslo: 009/32780/2019/PR/SD, zo dňa 25.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.
009/32780/2019/PR/SD zo dňa 25.11.2019 spolu s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 0061/2019/K zo dňa 14.8.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej

správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím číslo č. 0061/2019/K zo dňa 14.8.2019 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie)
uložil žalobcovi podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 251/2012 Z.z.) a podľa § 91 ods.
2 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 162/2018 Z. z. úhrnnú pokutu vo výške 63 000,-
eur) za spáchanie správnych deliktov tým, že:
1. podnikal v období od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2018 v energetike podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
251/2012Z.z.,pričomneboldržiteľompovolenianadodávkuadistribúciuelektriny,čímporušilpovinnosť
podľa § 6 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. a dopustil sa správneho deliktu podľa § 91 ods. 2 písm. d)
zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z. a zákona č. 315/2016 Z. z. v období od 01. 01.

2017 do 30. 06. 2018 a podľa § 91 ods. 2 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 102/2014
Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z. a zákona č. 162/2018 Z. z. v období od 01. 07. 2018 do 31. 12. 2018,
2. podnikal v období od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2018 v energetike podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č.
251/2012 Z. z., pričom nebol držiteľom povolenia na dodávku a distribúciu plynu, čím porušil povinnosť
podľa § 6 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. a dopustil sa správneho deliktu podľa § 91 ods. 2 písm. d)
zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z. a zákona č. 315/2016 Z. z. v období od 01. 01.
2017 do 30. 06. 2018 a podľa § 91 ods. 2 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 102/2014

Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z. a zákona č. 162/2018 Z. z. v období od 01. 07. 2018 do 31. 12. 2018.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca vybudoval miestnu distribučnú sústavu elektriny
s prípojkami a začal prostredníctvo tejto sústavy dodávať elektrinu odberateľom elektriny v domácnosti;žalobca podnikal v energetike bez povolenia na dodávku a distribúciu elektriny, čím spáchal správny
delikt uvedený v bode 1. Žalobca podľa všeobecných podmienok fakturoval v rokoch 2017 a 2018
jednotlivým odberateľom za plyn, podnikal v energetike bez povolenia na dodávku a distribúciu plynu,

pri týchto dodávkach však mal postupovať podľa zákona č. 251/2012 Z.z., čím spáchal správny delikt
uvedený v bode 2. výroku rozhodnutia.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol predseda
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím č. 009/32780/2019/PR/SD zo dňa 25.11.2019

(ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
žalovaného potvrdil.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že mal za preukázané, že od žalobcu neboli
zo strany odberateľov neoprávnene odoberané komodity. Žalobca vydal „Všeobecné obchodné
podmienky spoločnosti TRANSECO a.s., Radlinského 17, 010 01 Žilina, IČO: 00 632 163“ (ďalej

len „obchodné podmienky“), ktoré následne rozoslal všetkým odberateľom. Z obchodných podmienok
vyplýva záväzok žalobcu dodávať odberateľom elektrinu, plyn, vodu a zabezpečiť odkanalizovanie
lokality. Uvedené dokazuje, že zo strany žalobcu išlo o dobrovoľnú plánovanú činnosť na dobu
určitú, t. j. do prebratia sietí a sústav regionálnymi prevádzkovateľmi. Odberatelia komodít zároveň
uhrádzali žalobcovi mesačné zálohové platby na základe cien uvedených v obchodných podmienkach,

čo sa nedá považovať za náhradu vzniknutej majetkovej ujmy ako tvrdí žalobca, ale ide o odplatu
za dodávku komodity. Uvedenú skutočnosť nepriamo potvrdil žalobca aj tým, že sa neobrátil na
orgány činné v trestnom konaní, aby prešetrili páchanie trestného činu krádeže a neoprávneného
užívania cudzej veci zo strany neoprávnených odberateľov, ktorí podľa tvrdenia žalobcu mu spôsobovali
majetkovú ujmu. Žiadnym úkonom žalobca neprejavil vôľu riešiť neoprávnený odber komodít zo

strany odberateľov, ani náhradu škody spôsobenej údajne nezákonným konaním z ich strany. Ak mal
žalobca vedomosť o tom, že odberatelia neoprávnene odoberajú komodity, mohol podniknúť kroky
vedúce k odstráneniu protiprávneho stavu, napríklad zastaviť dodávku komodít do odberných miest
neoprávnených odberateľov, čím by prišlo k zastaveniu páchania trestnej činnosti. Žalobca vybudoval
miestnu distribučnú sústavu elektriny s prípojkami, ako aj miestnu distribučnú sieť plynu s prípojkami

a začal uvedené komodity dodávať odberateľom v domácnosti, pričom pri uvedených regulovaných
činnostiach mal postupovať v súlade so zákonom č. 251/2012 Z. z. Žalobca s. vôbec nespochybnil
vlastníctvo a budovanie energetickej infraštruktúry, naopak sám uvádza výšku nákladov vynaložených
na jej vybudovanie.

II. Žaloba

5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.
009/32780/2019/PR/SD zo dňa 25.11.2019 v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č.

0061/2019/K zo dňa 14.8.2019 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Žalobca namietal, že napadnuté opatrenie žalovaného, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie,
je nezákonné z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č.
162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), teda z

dôvodov, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu, a došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej.

7. Žalobca rozsiahlo skutkovo podrobne namietal skutočnosti, že pozemky pod stavby záujemcom
nepredával, so záujemcami uzatváral len zmluvy o dielo na výstavbu rodinných domov, zmluvy
neobsahovali dodávky prípojok ani rozvodov sietí elektriny, plynu, vody, kanalizácie, slaboprúdu a ani

žiaden záväzok na poskytovanie odberov energií. Žalobca nikdy nemal najmenší záujem podnikať
v energetike. Rozvody energií nikdy neboli kalkulované do cien za dodávku stavieb.8. Žalobca záujemcov upozorňoval, že ak aj po ukončení dokončovacích prác na svojich domoch (k
čomu sa im umožnili uvedené dočasné odbery energií zadarmo) budú odoberať energie bez príslušného
zmluvného dojednania, môže sa to posudzovať ako konanie v rozpore so všeobecne záväznými

predpismi.

9. Podľa názoru žalobcu žalovaný vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.
Prvostupňový orgán vedel, že záujemcovia nemajú uzatvorené zmluvy o pripojení a odberoch, a ide
o neoprávnené odbery, avšak považoval ich za správne, nie nezákonné, a to na škodu žalobcu.

Žalovaný svojim rozhodnutím porušuje všeobecný právny princíp „ex iniuria ius non oritur“ (právo sa
nerodí z bezprávia). Na základe porušenia práva zo strany sťažovateľov a ich nezákonného konania
nemôže vzniknúť právo na trestanie žalobcu. Žalobca nespôsobil nezákonnosť tým, že mu záujemcovia
nezákonne odoberajú komodity. Taktiež svojim rozhodnutím žalovaný odmieta spravodlivosť, ktorej sa
žalobca ako investor domáha, čo je porušením právneho princípu „denegatio iustitie“ (zákaz odmietnutia
spravodlivosti).

10. Žalobca tiež namietla, že skutkový stav nebol žalovaným a prvostupňovým orgánom vyhodnotený
úplne a správne z dôvodu zamlčania podstatných skutočností, čo je preukázateľné absenciou listinných
dôkazov v spise.

III. Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí a navrhol žalobu
zamietnuť.

IV. Replika žalobcu

12. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 04.03.2020 zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe, s tým
že mal za to že žalovaný len citoval s ustanovenia príslušného zákona a zopakoval tvrdenia uvedené
v napadnutých rozhodnutiach.

13. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku

14. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 01. 06. 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/251/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.

BA-2S/251/2019.

15. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č.
151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 SSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil dňa 30.10.2024, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez

nariadenia pojednávania,

16. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,
v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné

pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne
orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti
Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č.
2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen
proti Švajčiarsku z 24.06. 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne

otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa
javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny
súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho
právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázkya správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok), preto aj v tomto
konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo

veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

VI. Relevantná právna úprava

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 3 ods. 1 SSP na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu
verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych
správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny

akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej
správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, d) nečinnosťou orgánu verejnej správy
stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo
stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie, e)
iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy,
ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej

osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo
inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

19. Podľa § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

22. Podľa § 46 SSP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti.

23. Podľa § 47 ods. 3 SSP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

24. Podľa § 59 SP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to

nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni (ods. 1). Ak sú pre to dôvody,
odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí (ods. 2).
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie
a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán
je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný (ods. 3). Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o

odvolaní sa nemožno ďalej odvolať (ods. 4).

25. Podľa § 61 SP proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni,
možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podanýrozklad má odkladný účinok (ods. 1). O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy
na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať
(ods. 2). Ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade (ods. 3).

VII. Posúdenie veci správnym súdom

26. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP)

napadnuté opatrenie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu,
vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru,
že správna žaloba je dôvodná.

27. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný prvostupňovým rozhodnutím
uložil žalobcovi podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. a podľa § 91 ods. 2 písm. e) zákona

č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 162/2018 Z. z. úhrnnú pokutu vo výške 63 000,- eur) za spáchanie
správnych deliktov tým, že:
1. podnikal v období od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2018 v energetike podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
251/2012Z.z.,pričomneboldržiteľompovolenianadodávkuadistribúciuelektriny,čímporušilpovinnosť
podľa § 6 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. a dopustil sa správneho deliktu podľa § 91 ods. 2 písm. d)

zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z. a zákona č. 315/2016 Z. z. v období od 01. 01.
2017 do 30. 06. 2018 a podľa § 91 ods. 2 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 102/2014
Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z. a zákona č. 162/2018 Z. z. v období od 01. 07. 2018 do 31.12. 2018,
2. podnikal v období od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2018 v energetike podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č.
251/2012 Z. z., pričom nebol držiteľom povolenia na dodávku a distribúciu plynu, čím porušil povinnosť

podľa § 6 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. a dopustil sa správneho deliktu podľa § 91 ods. 2 písm. d)
zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z. a zákona č. 315/2016 Z. z. v období od 01. 01.
2017 do 30. 06. 2018 a podľa § 91 ods. 2 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 102/2014
Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z. a zákona č. 162/2018 Z. z. v období od 01. 07. 2018 do 31.12. 2018.

28. Druhostupňový správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovaného
potvrdil.

29. Správny súd uvádza, že výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v
ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli

pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej
norme neuvádza, že súčasťou výroku o uložení sankcie je uvedenie skutku (správneho deliktu), na
základe ktorého sa účastníkovi sankcia ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým
sa účastník dopustil správneho deliktu (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/255/2010
zo dňa 22.06.2011).

30. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva
trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a
správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie),
ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa

závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty,
u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu
dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie
práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym
orgánomzaurčiténedovolenékonanie(čiopomenutie).Trebazdôrazniť,žeformálneoznačenieurčitého

typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné
správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o
oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia
názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak
dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe

procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu
delikventa.31. Z týchto hľadísk treba vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku vo výroku
rozhodnutia. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa
trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen

zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta,
času a spôsobu spáchania, poprípade aj iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť
zamenený s iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí
obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a
výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku

rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na Správny poriadok (§ 47 ods. 2 SP), podľa ktorého výrok
rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého
bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí
ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu.

32. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať

v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno
zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od
iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu
vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci

rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až
vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva.
Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie
možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť
úvahuotom,žepostačí,aksútietonáležitostiuvedenélenvodôvodnenírozhodnutia.Významvýrokovej

časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností
účastníkov konania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 06.03.2008, sp. zn. 3Szd/9/2009 zo dňa 05.11.2009).

33. Z uvedeného potom treba vyvodiť, že výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí

obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie
iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán
neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o
správnom konaní (§ 47 ods. 2 SSP).

34. Žalovaný a prvostupňový správny orgán sa vyššie uvedenými východiskami pri formulovaní výroku
napadnutého rozhodnutia pri popise skutku neriadili, keďže tento neobsahuje miesto, spôsob jeho
spáchania a ani žiadne ďalšie skutočnosti nevyhnutné k tomu, aby nemohol byť zameniteľný s iným
skutkom. Správne orgány oboch stupňov sa vo výroku rozhodnutia obmedzili len na konštatovanie,
že žalobca podnikal v určitom období bez toho, aby bol držiteľom povolenia na dodávku a distribúciu

elektrinu resp. plynu. Chýba uvedenie miesta a spôsobu spáchania správnych deliktov vo výroku
rozhodnutia (či išlo napríklad o predaj, distribúciu, výstavbu zo strany žalobcu a v akej lokalite, prípadne
koľkým odberateľom a podobne).

35. Skutky tak, ako sú uvedené v napadnutých administratívnych rozhodnutiach nie sú presne

špecifikovanéasú zameniteľné sinýmiskutkami,čojeneprípustné.Vtakomtoprípadenemožnovylúčiť
zameniteľnosť skutkov, dodržanie zásady ne bis in idem v správnom trestaní a možnosť posúdenia
res iudicatae, čo spôsobuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia v spojení s druhostupňovým
rozhodnutím. Druhostupňovým rozhodnutím nedošlo k odstráneniu pochybení uvedených vo výroku
prvostupňového rozhodnutia.

36. Správny súd preto na základe zistených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k
záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy
je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d/, ods. 3 písm. a/ SSP
a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

37. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnejsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. Úlohou žalovaného bude po vrátení veci,
vo výrokurozhodnutiariadnešpecifikovaťdelikt/delikty,abysankcionovanékonanienebolozameniteľné

s iným konaním. V popise skutku jasne uvedie miesto, čas, spôsob jeho spáchania, prípadne aj iné
skutočnosti, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov

konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny

súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum

právnej pomoci (písm. c/).