Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200026
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3023200026.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: P.S.R.
consulting s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 145/21, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 52 609 740, zast.:
Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája 1455, 020 01 Púchov, IČO: 54 286 611,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 103358708/2022 zo dňa
14. 12. 2022, č. 103359155/2022 zo dňa 14. 12. 2022, č. 100557199/2023 zo dňa 10. 02. 2023 a č.
100556912/2023 zo dňa 10. 02. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103358708/2022 zo dňa 14. 12. 2022
z a m i e t a .

II. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103359155/2022 zo dňa 14. 12. 2022
z a m i e t a .

III. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100557199/2023 zo dňa 10. 02. 2023

z a m i e t a .

IV. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100556912/2023 zo dňa 10. 02. 2023
z a m i e t a .

V. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a preskúmavané rozhodnutia

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu
daňové kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia apríl, júl, september
a október 2020. O výsledku daňových kontrol vyhotovil správca dane protokoly, v rámci ktorých zhodne
neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z jednotlivých dodávateľských faktúr od dodávateľa
smartdesign eu s. r. o., naposledy so sídlom Rázusova 12, 949 01 Nitra, IČO: 52 061 001 (ďalej
len „smartdesign eu s.r.o.“), pretože počas výkonu daňovej kontroly žalobca nepreukázal reálne
uskutočnenie deklarovaných prijatých zdaniteľných plnení a nedisponoval materiálnou existenciou

plnenia od deklarovaného dodávateľa smartdesign s.r.o.

2. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal štyri rozhodnutia
(ďalej spolu aj „prvostupňové rozhodnutia“), ktorými žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)
určil rozdiel na DPH, nepriznal nadmerný odpočet a vyrubil daň alebo vyrubil rozdiel dane, a to
za zdaňovacie obdobie apríl 2020 rozhodnutím č. 102357287/2022 zo dňa 24. 08. 2022 (ďalej aj

„prvostupňové rozhodnutie apríl“), za zdaňovacie obdobie júl 2020 rozhodnutím č. 102357908/2022
zo dňa 24. 08. 2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie júl“), za zdaňovacie obdobie september
2020 rozhodnutím č. 102855532/2022 zo dňa 21. 10. 2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie
september“)azazdaňovacieobdobieoktóber2020rozhodnutímč.102870977/2022zodňa24.10.2022
(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie október“). Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach dospel

k zhodnému záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre odpočet DPH uvedené
v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. o
dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). V odôvodnení prvostupňových rozhodnutí správca
dane zhodne uviedol, že z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v kontrolovaných zdaňovacích
obdobiach nedošlo zo strany dodávateľa smartdesign eu s. r. o. k reálnemu dodaniu fakturovaných
reklamných a marketingových služieb žalobcovi. Žalobca nepredložil správcovi dane také dôkazy a

doklady,ktorébypotvrdzovalireálneuskutočneniefakturovanéhoplnenia,ktorémaldodávateľžalobcovi
poskytnúť na základe Zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 01. 03. 2020 (ďalej aj ako „Zmluva
o reklame“), t. j. poskytovanie reklamných služieb prostredníctvom internetu (najmä na webovej stránky
A. a sociálnej sieti facebook a na „YOUTUBE“) na zviditeľnenie rally teamu žalobcu s názvom P.S.R. rally
team (ďalej aj len „Team“) a Zmluvy o poskytnutí marketingových služieb zo dňa 28. 02. 2020 (ďalej aj

ako „Zmluva o marketingu“), t. j. poskytovanie marketingových služieb na propagáciu Teamu a získanie
nových partnerov priamym oslovovaním potencionálnych partnerov.

3.1 Voči prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodol
žalovaný tak, že prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil, konkrétne prvostupňové rozhodnutie

apríl potvrdil rozhodnutím č. 103358708/2022 zo dňa 14. 12. 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie
apríl“), prvostupňové rozhodnutie júl potvrdil rozhodnutím č. 103359155/2022 zo dňa 14. 12. 2022
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie júl“), prvostupňové rozhodnutie september potvrdil rozhodnutím č.
100556912/2023 zo dňa 10. 02. 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie september“), prvostupňové
rozhodnutie október potvrdil rozhodnutím č. 100557199/2023 zo dňa 10. 02. 2023 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie október“; všetky napadnuté rozhodnutia žalovaného spolu aj „napadnuté rozhodnutia“).
3.2 Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí skonštatoval, že správca dane svojimi zisteniami
dôvodne spochybnil, že deklarované zdaniteľné plnenia (reklamné a marketingové služby) boli
realizované tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach. Žalobca nepreukázal prijatie
predmetných služieb od deklarovaného dodávateľa, ani od iného platiteľa dane. Predloženie zmlúv a

faktúr, ani spolu s výpoveďou konateľa dodávateľskej spoločnosti p. B., bez ďalších dôkazov o realizácii
deklarovaných obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľom, nemajú s ohľadom na zistené okolnosti
prakticky žiadnu dôkaznú hodnotu. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe,
aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť
zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím

naskutočnostiadôkazyvyplývajúcezozistení,ktoréužmásprávcadanevpriebehukonaniakdispozícii.
Dôkazy, ktoré žalobca predložil do podateľne a poukazuje na ne v odvolaní, dokumentujú preteky, ale
neobjasňujú okolnosti realizácie obchodnej spolupráce, keďže nesúviseli so spornými faktúrami. V apríli,
júli, septembri 2020 sa nekonali preteky z dôvodu prijatých opatrení v dôsledku vyhlásenia pandémie
ochorenia COVID – 19 a v októbri 2020 sa konali preteky v Poľsku (nie na území SR).

3.3 Žalobca bol vlastníkom závodnej licencie súťažiaceho až od 11. 06. 2020. Reklamná kampaň P.S.R
rally teamu na sociálnych sieťach, youtube a web stránke v roku 2020 neexistovala. V roku 2020
spoločnosť smartdesign eu s.r.o. nepridávala na webovú a facebookovú stránku články, videá z pretekov
a ani nesťahovala fotografie a videá z youtube (dôkazy o tom sú zdokumentované úradnými záznamami
správcu dane a prílohami k nim). Facebooková stránka vznikla až dňa 16. 04. 2021, stránka A. bola

nefunkčnáanebolipridanéžiadnevideá.NafacebookovomkontepodnázvomC.B.C.D.E.sadokonca
júla 2020 nenachádzal žiadny príspevok, prvý príspevok bol pridaný dňa 02. 08. 2020. Žalobca predložil
do podateľne listinné dôkazy v podobe DVD záznamov z pretekov konaných od augusta 2020 v Poľsku a
neskôr, vrátane fotodokumentácie zo závodov a štartovej a výsledkovej listiny, podpisové karty, plagáty,
kalendár. Podklady potrebné k realizácii kampane, a to najmä fotografie a videá Teamu z pretekov bol

v zmysle zmlúv (Zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 01. 03. 2020 a Zmluvy o poskytovaní
marketingových služieb zo dňa 28. 02. 2020) povinný poskytnúť žalobca, a teda nebolo spochybnené,
že žalobca takouto dokumentáciou z pretekov, ktoré sa konali od augusta 2020 a neskôr, disponoval.
Svedok F. B. uviedol, že žiadne videá nenatáčal ani nič nefotil, keď sa nekonali preteky, nedával vyrábaťletáky, letáky a podpisové karty, kalendár dal svedkovi p. G. len po závode. Marketingové služby, ktoré
mali byť o osobných stretnutiach, nekonkretizoval svedok ani žalobca, napr. kde, v akom počte, za
účasti koho sa uskutočnili. Spoločnosť smartdesign eu s.r.o. mala len virtuálne sídlo, nemala históriu

ani podnikateľské zázemie, nemala materiálno - technické vybavenie, nemala majetok ani prevádzkové
priestory, kanceláriu, účtovníctvo si konateľ viedol sám za pomoci rodinnej známej, účtovníctvom ale
nedisponuje. Kontrola plnenia žalobcom mala spočívať v tom, že sa často s p. B. stretávali, p. B.
odprezentoval konateľovi žalobcu čo je nové, aké nové príspevky a videá sa pridávajú, často stretávali
a vyhodnocovali, akých parterov sa podarilo zohnať (svedok nevedel názvy nových partnerov a konateľ

žalobcu si nepamätal „s odstupom času“, či fakturoval v roku 2020 novým partnerom). Konateľ žalobcu
nemal dostatočné informácie o obsahu zdaniteľných obchodov.
3.4 Žalobca založil svoju argumentáciu v odvolaniach len na ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu
vo vyrubovacích konaniach a na opakovaných výpovediach svedka p. B., ktoré však obsahovali
protichodné vyjadrenia oproti pôvodným vyjadreniam v prvých výpovediach. Žalobca neposkytol žiaden
relevantný dôkaz a správcovi dane sa napriek vykonanému dokazovaniu nepodarilo zaobstarať také

dôkazy, ktoré by preukázali, že služby boli žalobcovi vôbec poskytnuté. Žalobca ani nedisponuje
faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od
určitého dodávateľa, tak ako tvrdí v odvolaní, s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
3Sžf1/2011 zo dňa 15. 03. 2011.
3.5 Správca dane zistil, že o dodaní zdaniteľného plnenia neexistujú žiadne dôkazy, nepredložil

ich žalobca a nepodarilo sa ich zistiť ani správcovi dane. Správca dane nie je povinný dokazovať
neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho
existenciu. Dôkazná povinnosť i dôkazné bremeno daňového subjektu vyplýva z § 24 ods. 1 Daňového
poriadku. Bol to práve správca dane, ktorý v súlade s § 46 ods. 5 a 24 ods. 2 Daňového poriadku
vlastným aktívnym preverovaním a dokazovaním spochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, čím

sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý preukázané pochybnosti o skutočnom dodaní služieb
neodstránil ani odpoveďou na výzvu správcu dane, vyjadrením konateľa, ani opätovnou výpoveďou
svedka p. B..
3.6 Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly konateľovi žalobcu opakovane zaslal predvolanie
na ústne pojednávanie, C. G. sa na ústne pojednávania s ospravedlnením nedostavil. Tvrdenie

v odvolaniach o nedoručení ani len jedného predvolania, nie je pravdivé. Námietka obsiahnutá
v odvolaniach týkajúcich sa prvostupňových rozhodnutí apríl a júl, že správca dane nevykonal výsluch
konateľa žalobcu C. G. v rámci daňovej kontroly a z toho dôvodu žalobca protokol v časti neuznania
faktúr na vstupe od spoločnosti smartdesign eu s.r.o., považuje za nezákonne získaný dôkaz, nie je
dôvodná. Z úradného záznamu zo dňa 22. 07. 2021 vyplýva, že splnomocnený zástupca telefonicky

uviedol, za akých podmienok sa môže p. G. dostaviť na ústne pojednávanie dňa 21. 07. 2021
alebo 22. 07. 2021, pričom bolo dohodnuté, že za účelom spresnenia termínu ústneho pojednávania
sa správca dane skontaktuje so zástupcom žalobcu, čo sa správcovi dane v dňoch 19. 07. 2021
a 20. 07. 2021 nepodarilo. V kontraste s pasivitou vytýkanou správcovi dane ohľadne nemožnosti
sa telefonicky skontaktovať so žalobcom je skutočnosť, že splnomocnený zástupca termín ústneho

pojednávania navrhol, takže s ním počítal, avšak správcu dane za účelom spresnenia termínu
nekontaktoval. Nie je zrejmé, čo bránilo žalobcovi, aby dokumenty, ktorými si mienil plniť svoju
dôkaznú povinnosť, priniesol vzhľadom na veľký objem do podateľne kedykoľvek. Žalobca nepredkladal
požadované doklady na výzvu správcu dane zo dňa 19. 05. 2021 ani v predĺženej lehote na žiadosť
daňového subjektu. Daňový subjekt predložil stručné vyjadrenie až dňa 23. 07. 2021, kedy už v rámci

daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2020 bola odoslaná žiadosť o medzinárodnú
výmenu daňových informácií (následne došlo k prerušeniu daňovej kontroly za apríl aj za júl 2020).
Následne (dňa 28. 10. 2021 v daňových kontrol za apríl a dňa 29. 10. 2021 v daňovej kontrole za júl)
správca dane zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov, v ktorej podrobne uviedol, aké dôkazy
má žalobca predložiť a oznámil mu pochybnosti o oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie dane

z faktúr od dodávateľa smartdesign eu s.r.o. Správca dane predvolával žalobcu na ústne pojednávanie
(predvolanie zo dňa 29. 04. 2021, zo dňa 21. 06. 2021, zo dňa 03. 03. 2022 v daňovej kontrole za apríl
2020 a predvolanie zo dňa 27. 04. 2021, zo dňa 21. 06. 2021, 03. 03. 2022 v daňovej kontrole za júl
2020), zasielal výzvy žalobcovi na predloženie dokladov a dôkazov (zo dňa 12. 01. 2022, zo dňa 23. 02.
2022, zo dňa 19. 05. 2021, zo dňa 28. 10. 2021 v daňovej kontrole za apríl 2020 a zo dňa 11. 01. 2022, zo

dňa 22. 02. 2022, zo dňa 19. 05. 2021, zo dňa 29. 10. 2021 v daňovej kontrole za júl 2020), žalobca mal
právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, klásť svedkoviotázky pri ústnom pojednávaní, vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k
spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
3.7 Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom vysloveným správcom dane v prvostupňových

rozhodnutiach, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a správca dane vykonaným dokazovaním
dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach. Skutočnosti, vymedzené v
§ 49 ods. 1, ods. 2 a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového
subjektu. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH
sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Pokiaľ ide

o dôkazné bremeno žalobcu, bolo jeho povinnosťou v prípade kvalifikovaných pochybností správcu
dane predložiť ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Ak takéto dôkazy predložiť nevie,
alebo neexistujú, dostáva sa žalobca do stavu dôkaznej núdze. Dôkazné bremeno daňového subjektu
je možné vnímať aj ako jeho zodpovednosť za výsledok daňového konania s tým, že môžu obstáť len
tie daňové doklady, ktoré dokazujú skutočný stav veci. Správcom dane zistený skutkový stav, ktorý bol
podkladom pre napadnuté rozhodnutia, je jednoznačný, aby na jeho základe mohlo byť voči daňovému

subjektu vyvodené oprávnené nepriznanie uplatneného nároku na odpočítanie dane.

Správne žaloby – žalobné body

4. Žalobca sa štyrmi správnymi žalobami, doručenými Krajskému súdu v Trenčíne ako správnemu súdu

v zákonnej lehote, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. c, d), e),
f) a g) SSP štyroch rozhodnutí žalovaného č. 103358708/2022 zo dňa 14. 12. 2022 (konanie sp. zn.
11S/6/2023), č. 103359155/2022 zo dňa 14. 12. 2022 (konanie sp. zn. 11S/7/2023), č. 100557199/2023
zo dňa 10. 02. 2023 (konanie sp. zn. 13S/27/2023) a č. 100556912/2023 zo dňa 10. 02. 2023 (konanie
sp. zn. 11S/38/2023), ako aj štyroch prvostupňových rozhodnutí správcu dane. Zákonom č. 151/2022

Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01. 06. 2023
výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 01. 06. 2023
daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Trenčíne na Správny súd v Banskej
Bystrici, v dôsledku čoho sú predmetné veci žalobcu vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici
pod sp. zn. TN-11S/6/2023, sp. zn. TN-11S/7/2023, sp. zn. TN-13S/27/2023, sp. zn. TN-11S/38/2023.

Uznesením sp. zn. TN-11S/6/2023 zo dňa 17. 10. 2024 správny súd spojil na spoločné konanie veci
vedené Správnym súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-11S/6/2023, sp. zn. TN-11S/7/2023, sp.
zn. TN-13S/27/2023, sp. zn. TN-11S/38/2023 s tým, že sa budú viesť pod sp. zn. TN-11S/6/2023.
Žalobca vo všetkých správnych žalobách argumentoval rovnako, preto pri zhrnutí žalobných bodov
ide o argumentáciu obsiahnutú vo všetkých štyroch správnych žalobách, pokiaľ nie je uvedené, že sa

konkrétna námietka týka len niektorej správnej žaloby.

5. Žalobca namietal záver správcu dane i žalovaného, že nepreukázal, že splnil zákonné predpoklady
preodpočetDPH,konkrétnedodaniezdaniteľnéhoplneniazostranydodávateľa-obchodnejspoločnosti
smartdesign eu s. r. o. Žalobca tvrdil, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, keď predložil všetky

nevyhnutné dôkazy k tomu, aby presvedčil žalovaného a správcu dane, že disponuje všetkými
náležitosťami vo vzťahu k riadnemu odpočtu DPH. V zdaňovacích obdobiach apríl, júl, september a
október 2020 boli predmetom daňovej kontroly zdaniteľné plnenia vykonané zo strany smartdesign eu
s.r.o. na základe Zmluvy o reklame zo dňa 01. 03. 2020 a Zmluvy o marketingu zo dňa 28. 02. 2020,
ktoré boli uzavreté medzi žalobcom a smartdesign eu s.r.o. Následne bola v každom kontrolovanom

zdaňovacom období vystavená faktúra za služby v oblasti sociálnych sietí a internetového prehliadača
„YOUTUBE“ a faktúra za marketing. Predmetom Zmluvy o reklame bolo spravovanie najmä webovej
stránky a sociálnych sietí, predovšetkým facebooku, na ktoré mala spoločnosť smartdesign eu s.r.o.
v priebehu roka 2020 pridávať fotky a videá z automobilových pretekov, teda podujatí. Rovnako tak
mal p. B., vtedajší konateľ smartdesign eu s.r.o., sťahovať pridané videá z youtube a tie mal následne

pridávať.PredmetomZmluvyomarketingubolopredovšetkýmroznášanieplagátovapodpisovýchkariet
po území Slovenskej republiky. Smartdesign eu s.r.o. mal tieto letáky a podpisové karty roznášať po
schránkach panelákov a rovnako tak sa mali tieto karty a plagáty roznášať pred konaním pretekov v
mieste konania pretekov. V správnych žalobách sp. zn. TN-11S/7/2023, sp. zn. TN-13S/27/2023, sp.
zn. TN-11S/38/2023 žalobca tvrdil, že predmetom Zmluvy o marketingu bolo aj zabezpečenie nových

reklamných partnerov, pričom dodanie zdaniteľných plnení mohol smartdesign eu s.r.o. realizovať aj
prostredníctvom subdodávateľa (obchodnej spoločnosti ANIMA LMS, s.r.o.).6. Žalobca vo všetkých štyroch správnych žalobách argumentoval, že obidve zmluvy boli uzavreté
na dobu určitú do 31. 12. 2020 a bola pevne stanovená suma odmeny, na ktorú mal smartdesign
eu s.r.o. nárok počas celého trvania doby zmluvy, pričom na základe zmlúv mal nárok vystavovať

faktúry počas trvania zmluvy. Tento fakt prvostupňový orgán a žalovaný opomínajú, pretože ťažiskovým
argumentom vydania prvostupňových rozhodnutí a aj napadnutých rozhodnutí je názor, že v apríli,
júli, septembri a októbri 2020 nemalo dôjsť k dodaniu zdaniteľného plnenia zo strany smartdesign
eu s.r.o. v zmysle uzavretých zmlúv. V správnych žalobách sp. zn. TN-13S/27/2023 a sp. zn.
TN-11S/38/2023 žalobca navyše zdôraznil, že smartdesign eu s.r.o. dodával zdaniteľné plnenia počas

trvania jednotlivých zmluvných vzťahov, pretože dodávanie zdaniteľných plnení bolo viazané na platnosť
a trvanie zmluvného vzťahu. Aj v prípade, ak by smartdesign eu s.r.o. v mesiaci september alebo
október 2020 nepridal na facebookovú stránku fotografie a nevykonával by pre žalobcu optimalizáciu a
správu stránky a facebookového konta, ale ak by toto zdaniteľné plnenie dodal kedykoľvek počas trvania
zmluvného vzťahu tak platí, že smartdesign eu s.r.o. dodal zdaniteľné plnenia.

7. V správnych žalobách sp. zn. TN-11S/6/2023 a sp. zn. TN-11S/7/2023 žalobca dôvodil, že
prvostupňový orgán aj žalovaný niekoľko krát uviedli, že smartdesign eu s.r.o. dodal zdaniteľné plnenie
až od mesiaca august 2020 (prvý príspevok bol pridaný 02. 08. 2020), konkrétne že v roku 2020 boli
na facebookovom konte C. B. C. D. E. pridávané príspevky v mesiacoch august 2020, október 2020,
november 2020. Z rozhodnutí správcu dane aj žalovaného je zrejmé, že smartdesign eu s.r.o. v súlade

so Zmluvou o reklame dodával zdaniteľné plnenia a logicky nemohol v apríli a júli 2020 pridávať žiadne
fotky a videá z podujatí, pretože sa žiadne preteky z objektívnych príčin nekonali. V momente, keď sa
uskutočnili najbližšie preteky, tak smartdesign eu s.r.o. bez zbytočného odkladu splnil zmluvnú povinnosť
zo Zmluvy o reklame a pridával z týchto podujatí fotografie a videá.

8. V správnych žalobách sp. zn. TN-13S/27/2023 a sp. zn. TN-11S/38/2023 žalobca argumentoval, že
žalovaný opomenul uviesť, resp. zistiť, že na facebookovej stránke C. B., vtedajšieho veľmi známeho
jazdca PSR rally teamu, boli pridané fotky v mnohých mesiacoch trvania zmluvného vzťahu tak, že
v r. 2020 boli na facebookovom konte pridávané príspevky v mesiacoch august 2020, október 2020,
november 2020, pričom v mesiaci október bola aj zmenená titulná fotka a pridaných 6 fotografií a v

novembri 2020 bolo pridané 1 video a 4 fotografie. Tieto príspevky všetky v zmysle Zmluvy o reklame
pridal smartdesign eu s.r.o., čím preukázateľne dodal zdaniteľné plnenie, pričom prístupové kódy a heslá
boli dodané p. B. zo strany p. G..

9. Je preto nesporné, že žalobca preukázal dodanie zdaniteľného plnenia zo Zmluvy o reklame

(spravovanie konta a pridávanie fotografií a videí zo strany smartdesign eu s.r.o.), pričom toto je
potvrdené aj vo výpovedi konateľa žalobcu p. G., ale aj hlavného dodávateľa zdaniteľného plnenia p.
B., vtedajšieho konateľa smartdesign eu s.r.o., ktorý vo svedeckých výpovediach potvrdil, že pridával
fotografie už skôr, avšak vplyvom chyby softvéru došlo k vymazaniu obsahu stránky. K dodaniu
zdaniteľných plnení na základe Zmluvy o reklame došlo podľa žalobcu tým, že smartdesign eu

s.r.o. pridával aj fotky a videá na jednotlivé druhy sietí a stránok (a podľa správnych žalôb sp. zn.
TN-13S/27/2023 a sp. zn. TN-11S/38/2023 smartdesign eu s.r.o. spravoval a optimalizoval facebookové
konto a stránku, ktorá propagovala žalobcu). V zmysle Zmluvy o marketingu došlo k zdaniteľnému
plneniu tým spôsobom, že smartdesign eu s.r.o. roznášal letáky a podpisové karty, napríklad aj v
septembri a októbri 2020 a v apríli a júli 2020 na východe Slovenska. Zároveň smartdesign eu

s.r.o. rozdával podpisové karty a plagáty v miestach konania pretekov, čo bolo potvrdené svedeckými
výpoveďami p. B.. Žalobca konal s odbornou starostlivosťou, keď si počas existencie a trvania zmlúv
preveroval, či zdaniteľné plnenia smartdesign eu s.r.o. reálne dodával, napríklad aj prostredníctvom
osobných stretnutí p. G. a p. B., keď p. B. jasne uviedol a preukázal, že dodal zdaniteľné plnenia.
Prvostupňovýorgánajžalovanývecnesprávneprávneposúdili,pričomdospeliknesprávnymskutkovým

zisteniam, resp. nedostatočne zistili skutkový stav a vydali prvostupňové rozhodnutia a napadnuté
rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemajú v spise oporu.

10. V správnych žalobách sp. zn. TN-11S/6/2023 a sp. zn. TN-11S/7/2023 žalobca skonštatoval, že je
uvedené a preukázané ekonomické opodstatnenie uzatvorenia zmlúv a dodania zdaniteľných plnení,

čo potvrdil a ozrejmil aj p. G.. V správnych žalobách sp. zn. TN-13S/27/2023 a sp. zn. TN-11S/38/2023
žalobca uviedol, že z výpovede žalobcu jasne vyplýva, že spolupráca so smartdesign eu s.r.o. a
zviditeľnenie mena žalobcu prinieslo aj žalobcovi nových partnerov, a to MGM s.r.o., JINEX, s.r.o.,
INNOMA s.r.o. a T D Weld s.r.o. Z výpovedí p. G. a B. taktiež vyplýva, že sa pravidelne osobne stretávaliza účelom najmä dohodnutia sa o miestach roznášania, spôsobu roznášania, ako aj o množstve
roznášania letákov a kariet zo strany smartdesign. Tieto skutočnosti potvrdzujú, že žalobca dokázal
uniesť vlastné dôkazné bremeno vo všetkých podstatných skutočnostiach potrebných pre zákonný

odpočet DPH.

11. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že nemohlo dôjsť k zdaniteľným plneniam v mesiacoch
apríl, júl, september a október 2020 z toho dôvodu, že žalobca v čase uzavretia zmlúv nebol
držiteľom medzinárodnej licencie pre jeho pretekársky tím. Táto skutočnosť je selektívne vyhodnotená

v neprospech žalobcu, pretože podstatou uzavretia zmlúv bolo dodávanie zdaniteľného plnenia počas
roka, a teda zdaniteľné plnenia boli naviazané na trvanie pretekárskej sezóny, a nie na ten ktorý mesiac.
C. G. v jeho výpovedi okrem iného spoľahlivo vysvetlil, že cena za dodanie zdaniteľných plnení bola
vypracovaná v súlade s marketingovou stratégiou a že sa vyplácala smartdesign eu s.r.o. v čiastkových
plneniach, čo je v obchodnom styku úplne bežné. PSR rally team a žalobca potrebovali reklamu a
zviditeľnenie aj pred konaním pretekov. Žalobca bol zviditeľnený aj tým, že jeho meno obchodnej

spoločnosti je súčasťou názvu jeho rally tímu a zviditeľnený bol aj konateľ žalobcu.

12.Žalobcanamietal,žežalovanývneúnosnejmiereuprednostnilfiškálnezáujmyštátunaúkoržalobcu,
čím došlo k porušeniu zásady zákonnosti pri správe daní. Žalovaný porušil zásadu voľného hodnotenia
dôkazov, keď vyhodnotil v neprospech žalobcu takmer všetky dôkazy, bez akéhokoľvek odôvodnenia.

Žalobca vyjadril presvedčenie, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 Daňového
poriadku, keď predložil správcovi dane platne uzavretú Zmluvu o reklame, riadne vystavené faktúry,
materiálne plnenie aj stratégiu marketingu, ktorú vypracoval smartdesign eu s.r.o. Prvostupňovému
orgánu a žalovanému tieto dôkazy nepostačovali a nezákonne rozširovali dôkazné bremeno žalobcu,
ktoré však nie je absolútne. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3 Sžf 1/2011 zo dňa 15. 03. 2011 a sp. zn. 8 Sžf 92/2014 zo dňa 30. 04. 2015 a rozsudok Najvyššieho
správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 131/2004-45 zo dňa 25. 03. 2005.

13. V správnych žalobách sp. zn. TN-13S/27/2023 a sp. zn. TN-11S/38/2023 žalobca poukázal
na právne závery vyslovené v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS. 259/2022 zo dňa 12.

10. 2022 a namietal, že žalovaný a prvostupňový orgán nezákonne preniesli na žalobcu dôkazné
bremeno, keď vo vzťahu k spochybneniu predložených dôkazov a svedeckých výpovedí svedčiacich
v prospech žalobcu nedokázali predložiť dôkazy minimálne rovnakej dôkaznej hodnoty za účelom
spochybnenia dôkazov predložených žalobcom. Žalovaný nedokázal uniesť jeho dôkazné bremeno,
keď nedokázal kvalifikovane spochybniť tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom, čím došlo zo strany

žalovaného k porušeniu ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku, keď žalovaný nezákonne
rozšíril dôkazné povinnosti žalobcu. Žalovaný nesprávne právne vec posúdil, keď uviedol, že odkazy
žalobcu na relevantnú judikatúru v jeho jednotlivých podaniach v rámci daňovej kontroly a následného
vyrubovacieho konania sú neopodstatnené, pretože mali byť v posledných rokoch prekonané, avšak
prekonané sú jedine tie súdne rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalovaný, a to na základe citovaného

nálezu.

14. Podľa názoru žalobcu vyjadreného v správnych žalobách sp. zn. TN-11S/6/2023 a sp. zn.
TN-11S/7/2023 správca dane aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach v rozpore so zisteným skutkovým
stavom uviedli, že žalobca si nepreveroval pred uzavretím zmluvných vzťahov obchodnú spoločnosť

smartdesign eu s.r.o. Avšak zo svedeckých výpovedí p. G. aj p. B. vyplýva, akým spôsobom došlo
k nadviazaniu obchodnej spolupráce. Z výpovede p. G. taktiež vyplýva, že si obchodnú spoločnosť
smartdesign eu s.r.o. a p. B. preveroval viac než obozretne, keď sa napríklad dopytoval iných subjektov
na referencie a množstvo iných skutočností. Podľa žalobcu žalovaný pokladal smartdesign eu s.r.o.
pravdepodobne za nespoľahlivý subjekt z toho dôvodu, že smartdesign eu s.r.o. mal mať len virtuálne

sídlo. Avšak skutočnosť, že má obchodná spoločnosť virtuálne sídlo, nie je v obchodnom styku skutočne
nič nezvyčajné, dokonca je voľba virtuálneho sídla výhodná, kvôli prestíži obchodnej spoločnosti, keďže
spoločnosti so sídlom v hlavnom meste disponujú vyššou pravdepodobnosťou oslovenia vo vzťahu
k možnej obchodnej spolupráci s novými partnermi. Napríklad aj z týchto dôvodov virtuálne sídlo
smartdesign eu s.r.o. nepotvrdzuje, že išlo o nespoľahlivý subjekt v čase uzavretia zmlúv. Žalobca pri

overovaní smartdesign eu s.r.o. v predzmluvných vzťahoch vychádzal len zo skutočností, ktoré mu mohli
byť objektívne známe. Žalovaný však vychádzal zo skutočností, ku ktorým dospel až na základe výkonu
celého administratívneho konania, no nevzal do úvahy, že množstvo skutočností nemohlo byť žalobcovipri uzatváraní zmlúv známych. Žalobca si pred uzatvorením zmlúv dostatočne preveril smartdesign eu
s.r.o.

15. V správnych žalobách sp. zn. TN-11S/7/2023, sp. zn. TN-13S/27/2023 a sp. zn. TN-11S/38/2023
žalobca namietal záver žalovaného i prvostupňového orgánu, že spoločnosť ANIMA LMS s.r.o. nemohla
dodať za smartdesign eu s.r.o. zdaniteľné plnenie, pričom žalobca nemal predložiť žiadne dôkazy, ktoré
by toto potvrdzovali. Nie je možné pričítať skutočnosti ohľadom ANIMA LMS s.r.o. na ťarchu žalobcovi,
pretože tieto sa odohrali na inom stupni obchodných vzťahov a zároveň o skutočnostiach ohľadom

konateľa ANIMA LMS s.r.o. a o okolnostiach ohľadom obchodných praktík ANIMA LMS s.r.o. nemohol
mať žalobca v čase uzavretia zmlúv žiadnu vedomosť. Žalovaný a prvostupňový orgán bezdôvodne
nerešpektovali dobromyseľnosť žalobcu a zároveň vychádzali pri posudzovaní veci z informácií, ktoré
vyšli najavo až počas daňovej kontroly, prípadne vyrubovacieho konania, teda nemohli byť žalobcovi v
čase uzavretia zmlúv zrejmé. Objektívne k takým skutočnostiam ani prístup mať nemohol, pretože boli
predmetom obchodného tajomstva, a teda legálnym spôsobom o nich žalobca nemohol mať vedomosť.

16.Vsprávnychžalobáchsp.zn.TN-13S/27/2023asp.zn.TN-11S/38/2023žalobcavyčítalžalovanému
poukázanie na to, že smartdesign eu s.r.o. nedisponoval žiadnym materiálno – technickým vybavením,
nemal majetok, ani prevádzkové priestory, kanceláriu, nemal webstránku a podnikateľské zázemie.
Na základe týchto okolností sa snažil taktiež žalovaný poukázať, že smartdesign nemohol dodať

zdaniteľné plnenie. Skutočnosť, že ak určitý subjekt nemá materiálno - technické vybavenie, prípadne
zamestnancov alebo iné osoby, nemôže kvalifikovane spochybňovať, že by smartdesign eu s.r.o. nemal
dodať zdaniteľné plnenie. Smartdesign eu s.r.o. pridával fotografie na facebookovú stránku C. B., ktorý
bol veľmi známou osobou v tomto odvetví a ktorý pretekal za PSR rally team. Podľa žalobcu sa žalovaný
chytal nepresností vo svedeckých výpovediach p. B. a p. G., ktoré boli vyslovené len z toho dôvodu,

že od realizácie dodania zdaniteľného ubehlo už množstvo času. Zároveň p. G. je vyťažený obchodný
subjekt a nie je možné od týchto osôb spravodlivo očakávať, že si budú spomínať po takom dlhom čase
na všetky konkrétne skutkové okolnosti. Žalovaný nesprávne a nezákonne vyhodnotil obsah výpovedí
p. G. a p. B., pretože ich neposudzoval s ohľadom na časový odstup od dodania zdaniteľného plnenia,
čím porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov.

17. Žalobca vo všetkých štyroch správnych žalobách napadnutým rozhodnutiam vytýkal
nepreskúmateľnosť, pretože sú len súhrnom názorov žalovaného, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal. Nosným argumentom žalovaného bolo, že žalobca nemal preukázať dodanie zdaniteľných
plnení, a to aj napriek tomu, že žalovaný sám dokonca potvrdil, že zo strany smartdesign eu s.r.o. došlo

k pridaniu fotografií a videí na facebook v roku 2020. Žalovaný zároveň neakceptoval dôkazy predložené
žalobcom, avšak ani neuviedol odôvodnenie, prečo by mali byť takéto dôkazy nedostatočné. V dôsledku
toho je každé napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. V správnych žalobách sp. zn. TN-11S/7/2023,
sp. zn. TN-13S/27/2023 a sp. zn. TN-11S/38/2023 žalobca ďalej dôvodil, že napadnuté rozhodnutia
obsahujú vnútorné logické rozpory a vyjadrenia žalovaného, ktoré si v podstatných skutočnostiach

odporujú. Zmätočná je argumentácia žalovaného, keď v napadnutom rozhodnutí uviedol: ,,Reklamná
kampaň Teamu na sociálnych sieťach, youtube a web stránke v roku 2020 neexistovala. V roku 2020
spoločnosť smartdesign nepridávala na webovú stránku a facebookovú stránku články, videá z pretekov
a ani nesťahovala fotografie a videá z youtube.“ a zároveň v tom istom rozhodnutí konštatoval: ,,Na
facebookovom konte pod názvom C. B. C. D. E. sa do konca júla 2020 nenachádzal žiadny príspevok,

prvýpríspevokbolpridanýdňa02.08.2020.“.Tietodvevyjadreniažalovanéhosúvrozpore,keďžalovaný
na jednej strane de facto uviedol, že smartdesign eu s.r.o. nerealizoval zdaniteľné plnenie v roku 2020
vôbec, no o pár viet neskôr uviedol, že smartdesign pridal fotografie a príspevky a videá v roku 2020
(toto potvrdil aj prvostupňový orgán v prvostupňových rozhodnutiach).

18. Ďalej žalobca vo vzťahu k nepreskúmateľnosti všetkých štyroch napadnutých rozhodnutí
argumentoval, že žalovaný neuviedol, ktorými rozhodujúcimi myšlienkovými postupmi sa pri vydaní
napadnutého rozhodnutia riadil, keď na jednej strane síce uviedol, že podľa jeho názoru žalobca
nepreukázal naplnenie hmotnoprávnych predpokladov pre odpočet DPH, ale na druhej strane neuviedol
(a kvalifikovane nespochybnil), prečo dôkazy predložené zo strany žalobcu považoval za nedostatočné.

Žalovaný zároveň neuviedol a neargumentoval, prečo považuje za sporné dodanie služby zo strany
smartdesign eu s.r.o., keď ten roznášal letáky a podpisové karty (hoci aj za pomoci subdodávateľa)
a zároveň v mesiacoch júl, september a október 2020 zabezpečoval aj oslovovanie potencionálnych
klientov. Rovnako tak došlo vplyvom konania smartdesign eu s.r.o. k zviditeľneniu žalobcu, pričompreteky sa odvysielali aj v televízii, napríklad na stanici Šport 5 a Digi šport. Všetky tieto skutočnosti
potvrdzujú dodanie zdaniteľných plnení v zmysle Zmluvy o marketingu. Žalovaný však len stroho
bez akéhokoľvek odôvodnenia uviedol, že podľa jeho názoru tieto dodania zdaniteľných plnení

nemajú povahu potvrdzujúcu také dodanie zo strany smartdesign eu s.r.o. Toto zakladá vadu
nepreskúmateľnosti, pretože žalobcovi nie je z obsahu odôvodnenia zrejmé, prečo nepovažoval
žalovaný tieto dôkazy za dostatočné, keďže neuviedol logické argumenty preukazujúce tieto tvrdenia.
Žalovaný uviedol len všeobecné konštatovania, čo je neprípustné, pretože odôvodnenie každého
rozhodnutia musí obsahovať zrozumiteľné odôvodnenie bez vzájomných rozporov, ktoré napĺňa nielen

formálne, ale aj materiálne predpoklady, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž
27/1999 zo dňa 18. 09. 1999 a nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2012 zo dňa 17. 01. 2013.

19. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo a na základe čoho žalovaný dôvodí, že predloženie dôkazov a obsahu
svedeckých výpovedí nemá žiadnu dôkaznú hodnotu. Žalovaný nemôže umelo naplniť predpoklady pre
odôvodnenie rozhodnutia len formálnym odkazom, že predložené dôkazy nie sú relevantné a nemajú

dôkaznú hodnotu. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku dôkazom počas správy daní je všetko, čo
môže prispieť k skutočnému objasneniu skutočností. Zákonodarca svedecké výpovede zaradil na v
poradí druhé miesto výpočtu dôkazných prostriedkov, čím zdôraznil obrovský význam výpovedí svedkov.
Svedecké výpovede p. B. je potrebné posudzovať vo vzájomných súvislostiach a najmä s ohľadom
na časový odstup. Nie je možné spravodlivo očakávať, že p. B. si bude pamätať presne na všetky

konkrétne detaily. Výpoveď p. B. bola výpoveďou priameho dodávateľa služieb, ktorý potvrdil dodanie
zdaniteľných plnení, pričom podrobne a vyčerpávajúco vysvetlil celý postup dodávania zdaniteľných
plnení. Skutočnosť, že žalovanému tieto fakty nevyhovujú, nemôže byť dôvodom pre strohú konštatáciu
žalovaného, že výpoveď p. B. je bez dôkaznej hodnoty. V správnej žalobe sp. zn. TN-11S/6/2023
žalobca uviedol, že nemožno akceptovať ani ničím nepodložené tvrdenia žalovaného a prvostupňového

orgánu, že p. B. mal údajne zmeniť názov facebookovej stránky a vytvoriť webstránku len po doručení
predvolania na výsluch počas priebehu daňovej kontroly.

20. V správnych žalobách sp. zn. TN-11S/6/2023 a sp. zn. TN-11S/7/2023 žalobca ako ďalší dôvod
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia označil argument žalovaného v napadnutom rozhodnutí,

že pokiaľ sa žalobca odvoláva na rozsudky najvyšších súdnych autorít, tak je povinný preukázať, že
skutkový stav má prvky niektorého z týchto rozsudkov. Žalobca nevie, odkiaľ žalovaný vyvodzuje toto
nesprávne tvrdenie, keďže v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku žalobcu zaťažuje len dôkazné
bremeno týkajúce sa preukázania hmotnoprávnych podmienok pre riadny odpočet DPH, ktoré žalobca
uniesol. Preto je dôkazné bremeno na strane žalovaného a prvostupňového orgánu, ktorí sú povinní

preukázať, prečo a z akého dôvodu považujú dôkazy predložené žalobcom za nedostatočné. Dôkazné
bremeno nebolo z ich strany unesené, a teda napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezákonné.

21. V správnych žalobách sp. zn. TN-11S/6/2023 a sp. zn. TN-11S/7/2023 žalobca namietal, že vplyvom
nezákonného procesného postupu prvostupňového orgánu došlo k podstatnému porušeniu procesných

práv žalobcu, keď mu bolo znemožnené sa vyjadriť k jednotlivým skutkovým zisteniam. Dňa 21. 07.
2021 sa mal uskutočniť výsluch p. G.. Prvostupňový orgán tvrdil, že sa viac krát pokúšal telefonicky
kontaktovať právneho zástupcu žalobcu, ale v spise sa o tom nachádza len jeden úradný záznam zo
dňa 22. 07. 2021. Ak prvostupňový orgán tvrdil, že sa opakovane pokúšal skontaktovať s právnym
zástupcom žalobcu, tak mal o takýchto pokusoch vyhotoviť aj úradný záznam. Je otázne, koľko krát

sa snažil prvostupňový orgán kontaktovať právneho zástupcu žalobcu, no zo spisu vyplýva, že ho
kontaktoval len raz. Prvostupňový orgán mal byť aktívnejší a mal zaslať písomné predvolanie na
výsluchžalobcovi,resp.právnemuzástupcovižalobcu.Vdôsledkutýchtoskutočnostíbolopopretéprávo
žalobcu vyjadriť sa k skutkovým tvrdeniam prvostupňového orgánu a tým došlo k nezákonne získanému
dôkazu. Žalobca sa vyjadril, že chce predložiť ďalšie písomné dôkazy, no pre veľkosť obsahu nemohol

tieto dokumenty doručiť elektronicky, prípadne emailom. Toto mu počas výkonu daňovej kontroly nebolo
umožnené, a teda daňová kontrola prebehla nezákonným spôsobom a zároveň protokol z daňovej
kontrolyvčastineuznaniafaktúrnavstupejezískanýnezákonnýmspôsobom.Došlokporušeniuzásady
zákonnosti, pretože protokol bol z uvedených dôvodov nezákonný, a teda nemohol slúžiť ako podklad
prevydanieprvostupňovéhorozhodnutiavovyrubovacomkonaní.Žalovanývovzťahuktejtoskutočnosti

argumentoval, že žalobca mohol tieto skutočnosti uviesť aj kedykoľvek neskôr, avšak aj pri pripustení
takéhoto výkladu sa nezmení fakt, že časť protokolu je získaná nezákonným spôsobom, ako aj to,
že počas daňovej kontroly bolo popreté žalobcovi právo vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným počastejto kontroly. Podľa názoru žalobcu je prvostupňové rozhodnutie aj napadnuté rozhodnutie nezákonné,
pretože podkladom pre vydanie týchto správnych aktov je nezákonný protokol z daňovej kontroly.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

22. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť.
Argumentoval obdobne ako v napadnutých rozhodnutiach. Žalovaný zdôraznil, že daňové orgány vo
svojich rozhodnutiach neuviedli, ako uvádza žalobca v žalobách, že spoločnosť smartdesign eu s.r.o.

dodala zdaniteľné plnenie od mesiaca august 2020. Žalobca sa na základe úryvkov z prvostupňových
a napadnutých rozhodnutí, ktoré boli vytrhnuté z kontextu, nesprávne domnieva, že prvostupňový orgán
a aj žalovaný uviedli, že spoločnosť smartdesign eu s.r.o. dodala zdaniteľné plnenie až od mesiaca
august 2020. O pridávaní príspevkov spoločnosťou smartdesign eu s.r.o v roku 2020 sa v rozhodnutiach
nezmienil prvostupňový orgán ani žalovaný.

23. Podľa žalovaného ani žalobná námietka, že v momente, keď sa uskutočnili najbližšie preteky,
tak spoločnosť smartdesign eu s.r.o. bez zbytočného odkladu splnila zmluvnú povinnosť zo zmluvy o
reklame a pridávala z týchto podujatí fotografie a videá, nie je dôvodná. Internetová reklamná kampaň
Teamu na sociálnych sieťach, youtube a web stránke v roku 2020 neexistovala. V roku 2020 spoločnosť
smartdesign eu s.r.o. nepridávala na webovú a facebookovú stránku články, videá z pretekov a ani

nesťahovala fotografie a videá z youtube (dôkazy o tom sú zdokumentované úradnými záznamami
správcu dane a prílohami k nim). Facebooková stránka C. D. E. vznikla až dňa 16. 04. 2021, stránka
A. bola v roku 2020 nefunkčná, na youtube neboli pridané spoločnosťou smartdesign eu s. r. o. ani
p. B. žiadne videá, a na instagrame bol prvý príspevok pridaný dňa 21. 04. 2021, teda nesúvisel s
plnením zmluvy zo dňa 01. 03. 2020, ktorá bola uzatvorená do 31. 12. 2020. Z verejne dostupných

zdrojov správca dane zistil, že konto „C. B. C. D. E.“ bolo vytvorené 09. 04. 2010 pod názvom C. B.
a následne až dňa 01. 07. 2021 sa názov stránky zmenil na „C. B. C. D. E.“. Správca dane vykonal
rozsiahle dokazovanie, náležite zistil skutkový stav a vôbec nie je namieste námietka, že skutkový stav
je v rozpore s administratívnym spisom. Takýto nedostatok žalovaný po preskúmaní administratívneho
spisu nezistil.

24. V súvislosti s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 žalovaný poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/62/2020 zo dňa 29. 11. 2022, bod 42.
Žalovaný konštatoval, že správca dane nijakým spôsobom dôkazné bremeno žalobcu nerozširoval.
Správca dane za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu v prvom rade vyzýval žalobcu na

preukázanie jeho tvrdení, a to aj opakovane, vypočul ako svedka bývalého konateľa dodávateľa (aj
opätovne na návrh žalobcu), verifikoval doklady predložené žalobcom a teda vykonával dokazovanie
objektívne. Úvahy správcu dane odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale
naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom
dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené. Keďže žalobca už mal mať

dôkazy k dispozícii v čase vystavenia sporných faktúr, mohol tieto doručiť kedykoľvek v priebehu
výkonu daňovej kontroly (napr. už po doručení výzvy výzva na predloženie dôkazov). Žalobca je
zaťažený dôkazným bremenom na ten druh obsahu daňovej transakcie, ktorú deklaruje, pričom počas
výkonu daňovej kontroly, vo vyrubovacom a ani v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými
by preukázal svoje tvrdenia, že k dodaniu služieb skutočne došlo tak, ako deklaruje na základe

dodávateľských faktúr od spoločnosti smartdesign eu s.r.o. a že jeho nárok na odpočítanie dane je
oprávnený.

25. K vade nepreskúmateľnosti rozhodnutí (že žalovaný sám potvrdil, že zo strany spoločnosti
smartdesign eu s.r.o. došlo k pridaniu fotografií a videí na facebook v roku 2020) žalovaný uviedol, že

v napadnutých rozhodnutiach sa žiadne takéto „potvrdenie“ nenachádza. Žalovaný jasne uviedol, že
správca dane spochybnil, že deklarovaný dodávateľ smartdesign eu s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom
období, resp. do konca roka 2020, pridával videá a fotky na facebook a na internetovú stránku, nakoľko
kontá PSR rally teamu na facebooku v tom čase neexistovali. Text v žalobe, že „na facebookovom konte
pod názvom C. B. C. D. E. sa do konca júla 2020 nenachádzal žiadny príspevok, prvý príspevok bol

pridaný dňa 02. 08. 2020“ je potrebné čítať v kontexte s tým, že pôvodné facebookové konto C. B. bolo
vytvorené dňa 09. 04. 2010. Toto konto C. B. (vytvorené dňa 09. 04. 2010) zmenilo názov na „C. B.
C. D. E.“ až dňa 01. 07. 2021. To znamená, že v roku 2020 a ani do 30. 06. 2021 konto „C. B. C. D.
E.“ neexistovalo, a teda F. B. naň nemohol pridávať videá ani fotografie. V rozhodnutí žalovaného jesíce uvedené, že v roku 2020 bol prvý príspevok na facebookovú stránku ,,C. B. C. D. E.“ pridaný až
02. 08. 2020 (zmena titulnej fotky), avšak to z toho dôvodu, že na facebooku sa po zmene názvu konta
odo dňa 01. 07. 2021 objaví už len zmenený názov, a nie konto C. B., na ktorom bola dňa 02. 08. 2020

zmenená fotka. To, že na facebooku sa objavuje od zmeny názvu facebookového konta odo dňa 01.
07. 2021 už len názov „C. B. C. D. E.“ neznamená, že svedok, resp. spoločnosť smartdesign eu s.r.o.
pridala videá a fotky v roku 2020. Žalovaný ani správca dane v rozhodnutiach neuviedli, že spoločnosť
smartdesign eu s.r.o. pridala fotografie, príspevky a videá. Práve naopak, žalovaný v napadnutých
rozhodnutiach uviedol, že na facebooku bolo založené konto pod názvom C. D. E. (športový tím) až dňa

16. 04. 2021. Príspevky (fotografie) boli pridané na stránku až dňa 17. 04. 2021 a dňa 20. 04. 2021,
týkajúce sa pretekov konaných v r. 2020. Prvý príspevok na stránku (instagram) bol pridaný dňa 21.
04. 202l (zmluvy so spoločnosťou smartdesign eu s. r. o. boli uzatvorené do 31. 12. 2020). Na stránke
žalobcu sa nenachádzali žiadne fotografie ani príspevky pridané v roku 2020.

26.Kžalobnejnámietke,žežalovanýneuviedol,prečodôkazyohľadomkontrolydodávaniazdaniteľných

plnení a overenia spoločnosti smartdesign eu s.r.o. považoval za nedostatočné, sa nie je možné
vyjadriť, keďže žalobca žiadne dôkazy k tvrdeniam o kontrole dodávania zdaniteľných plnení ani k
roznášaniu letákov a podpisových kariet, nepredložil. Z poukázania na to, že sa preteky odvysielali aj
v televízii, nie je zrejmý súvis odvysielania pretekov v televízii s marketingom, ktorý mala uskutočniť
spoločnosť smartdesign eu s.r.o. podľa zmluvy zo dňa 28. 02. 2020. Marketingové služby, ktoré mali

byť o osobných stretnutiach, nekonkretizoval žalobca ani svedok. Úvaha žalobcu, že dodanie týchto
služieb mohol realizovať dodávateľ aj prostredníctvom subdodávateľa by bola relevantná v prípade,
ak by bolo preukázané reálne dodanie služieb, čo však preukázané nebolo. Žalobca o tom, že získal
nových obchodných partnerov MGM partners s.r.o., JINEX, s.r.o., INNOMA s.r.o. a T D Weld s.r.o.
nepredložil dôkazy a navyše svedok F. B. nevedel uviesť konkrétne, akých obchodných partnerov

získal, ani nevedel, či ich získal na pretekoch, na pracovných stretnutiach (svedkovi p. G. spomínal,
že mu troch získal). K žalobnej námietke, že žalobcovi nie je zrejmé, prečo predloženie zmlúv a
faktúr ani spolu s výpoveďou pána B. nemá žiadnu dôkaznú hodnotu, žalovaný poukázal na rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/47/2020 zo dňa 21. 09. 2022 a zdôraznil, že daňové
doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné

plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by
tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná
existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti (čo v predmetných veciach
ani nebolo splnené, keď faktúry nespĺňali náležitosti podľa § 71 ods. 1 a 2 a § 74 zákona o DPH). Správca
dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním

odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena
na žalobcu. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že si
uplatnil odpočítanie dane oprávnene, čo sa v danom prípade nestalo. Správca dane požadoval od
žalobcu preukazovanie len tých skutočností, ktoré mohol reálne ovplyvniť, lebo boli v jeho sfére vplyvu.

Žalobca mal vedieť špecifikovať služby a preukázať ich dodanie, keďže ho dodávateľ mal o stave
poskytovaných služieb informovať ústne alebo e-mailom. Svedecké výpovede p. B. boli vyhodnotené
v rozhodnutiach. Žalobná námietka, že nie je možné spravodlivo očakávať, že pán B. si bude pamätať
presne na všetky konkrétne detaily, si vzájomne odporuje s požiadavkou žalobcu na opakované
vypočutie svedka p. B..

27. K žalobnej námietke, že žalovaný sa nevysporiadal so súdnymi rozhodnutiami, na ktoré
žalobca odkazoval, žalovaný poukázal na právne názory kasačného súdu uvedené napr. v rozsudku
1Sžfk/73/2019 zo dňa 25. 08. 2020, bod 59., v zmysle ktorých povinnosťou sťažovateľa, pokiaľ sa
v predchádzajúcom daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré

rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej
transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré právne závery
v týchto rozsudkoch uvedené.

28. K bodu žaloby, že skutočnosti ohľadne spoločnosti ANIMA LMS s.r.o. nie je možné pričítať na ťarchu

žalobcovi, žalovaný uviedol, že pre úplné zistenie skutkového stavu bolo potrebné zistiť, či svedok
F. B. poskytol rozporuplnú výpoveď len čo sa týka toho, čo údajne zabezpečil vo vzťahu k žalobcovi
sám, alebo aj toho, ,,či na niektoré veci mal dodávateľa ANIMA LMS s.r.o. p. H.“, tak ako tvrdil. F. B.
previedol obchodný podiel dňa 28. 04. 2021 na spoločnosť ANIMA LMS s.r.o. a F. H. , ktorý je súčasnezapísaný ako jediný konateľa spoločník spoločnosti ANIMA LMS s.r.o. Účtovné doklady dodávateľa
sa nepodarilo správcovi dane získať, naviac bolo zistené, že osoba, ktorej identita je zapísaná ako
nový konateľ F. H. v obchodnom registri (ide zároveň o tú istú osobu, s ktorou mal F. B. konať),

neexistuje. Skutočnosť ohľadne spoločnosti ANIMA LMS s.r.o. nie je možné vyhodnotiť priamo na ťarchu
žalobcu, ale nepochybne mu nepomáha pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok, konkrétne pri
preukazovaní dodania služby ako takej.

29. Žalovaný skonštatoval, že mu nie je zrejmé ako z vyjadrenia žalobcu „že vplyvom chyby softvéru

došlo k vymazaniu obsahu stránky“, má vyplývať, že spoločnosť smartdesign eu s.r.o. v rámci trvania
zmlúv dodala preukázateľne zdaniteľné plnenia (za 140 000,00 eur). Žalobca uvádza nejednoznačné
dôvody, keď na jednej strane argumentuje príspevkami zverejnenými na stránke C. B. (túto dal do
pozornosti správcovi dane až vo vyrubovacom konaní po spochybnení existencie facebookovej stránky
C. D. E. v roku 2020), na strane druhej uvádza, že „vplyvom softvéru došlo k vymazaniu obsahu stránky“.

30. Podľa žalovaného žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022
zo dňa 12. 10. 2022 bez konkretizovania spoločných znakov skutkového stavu daňovej transakcie
žalobcu a skutkového stavu vo veci riešenej Ústavným súdom SR. Nález sa týka inej situácie, kedy
dôvodom zamietnutia práva na odpočítanie DPH orgánmi finančnej správy bol záver, že sťažovateľ -
daňový subjekt nepreukázal, že k dodaniu tovaru zo strany konkrétneho dodávateľa došlo, pričom bola

preukázaná existencia materiálneho plnenia, čo nie je prípad žalobcu.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

31. V replikách vo veciach sp. zn. TN-11S/6/2023 a TN-11S/7/2023 žalobca poukázal na právne závery

vyslovené v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS. 259/2022 zo dňa 12. 10. 2022 a opakovane
namietal, že daňové orgány naňho nezákonne preniesli dôkazné bremeno, keď nespochybnili dôkazy
predložené žalobcom kvalifikovane, pričom žalobca podľa svojho názoru dostatočne preukázal, že
smartdesign eu s.r.o. mu dodal fakturované zdaniteľné plnenia (poznámka súdu: rovnaká argumentácia
bola obsahom správnych žalôb sp. zn. TN-13S/27/2023 a sp. zn. TN-11S/38/2023). Ďalej žalobca

namietal tvrdenie žalovaného, že pridávaním fotiek a príspevkov na facebookovú stránku C. B. nemohlo
dôjsť k zviditeľneniu žalobcu, keďže sa nepridávali príspevky na stránku s jeho názvom. Toto tvrdenie
je vyhodnotené len v neprospech žalobcu bez akýchkoľvek dôkazov, pretože nie je vylúčené, aby sa
zviditeľnilžalobcaprostredníctvomjazdcap.C.B.,ktorývtomčasepretekalzažalobcovTeam.Samotná
skutočnosť, že sa pridávali príspevky na facebookovú stránku s názvom C. B. vôbec nevylučuje, že by

smartdesign eu s.r.o. nedodal zdaniteľné plnenie. Podstatné bolo, či došlo k pridávaniu príspevkov z
vykonaných pretekov a podujatí a či tieto príspevky pridával smartdesign eu s.r.o., čo objektívne mohlo
byť (a aj bolo) potvrdené len svedeckými výpoveďami p. G. a p. B.. Pokiaľ žalovaný a prvostupňový
orgán mali za to, že na facebookové konto C. B. boli pridávané fotografie od 08/2020 C. B., čím mal
prezentovať jeho vlastnú účasť na pretekoch, tak je to potrebné preukázať, napríklad prostredníctvom

výsluchu p. B..Toto sa však vrámci daňového konania nestalo, a teda správca dane sa snažil neúčinným
spôsobom spochybniť dôkazy predložené zo strany žalobcu. Opätovne k tomuto tvrdeniu žalovaný
neuniesol jeho dôkazné bremeno. Práve naopak, zo svedeckých výpovedí je zrejmé, že p. G. odovzdal
prístupové kódy smartdesign eu s.r.o., a ten následne pridával príspevky, čím naplnil jeho zmluvné
povinnosti. Žalovaný a prvostupňový orgán potvrdili, že 02. 08. 2020 došlo k pridaniu príspevkov na

facebookovú stránku, ale následne selektívne vyhodnotili bez akéhokoľvek dôkazu, že tieto príspevky
musel pridať len p. C. B. za účelom jeho vlastného zviditeľnenia, čím porušil správca dane zásadu
voľného hodnotenia dôkazov, keď tieto dôkazy vyhodnotil svojvoľne. Podľa názoru žalobcu o logických
rozporoch preskúmavaných rozhodnutí a o ich nepreskúmateľnosti svedčí aj to, že žalovaný vo svojich
vyjadreniach k správnym žalobám sa snažil tieto rozpory vysvetliť, avšak uvedenú vadu napadnutých

rozhodnutí nemožno konvalidovať vyjadrením žalovaného.

32. Vo veci sp. zn. TN-11S/38/2023 žalobca repliku nepodal. V replike vo veci sp. zn. TN-11S/7/2023
žalobca s poukazom na § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka a § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka
argumentoval, že predmet Zmluvy o marketingu bol špecifikovaný dostatočne určito a nemožno ho

vykladať len gramatickým výkladom, ale aj prostredníctvom teleologického výkladu, t. j. výkladu podľa
účelu uzavretia zmluvného záväzku, ako aj podľa následného konania zmluvných strán. Zmluvné strany
sa dohodli, že oslovovanie klientov bude prebiehať aj formou roznášania letákov a podpisových kariet,
pričom táto okolnosť nebola medzi zmluvnými stranami nikdy sporná, a zároveň sa aj zmluvné stranypodľa tohto dojednania správali, keď smartdesign eu s.r.o. roznášal letáky a podpisové karty. Práve
roznášaním podpisových kariet, letákov a plagátov prebiehalo zviditeľňovanie žalobcu, pretože na
týchto kartách a letákoch figurovalo meno žalobcu spojené s Teamom. Tieto podpisové karty a letáky

žalobca predložil ako dôkaz v priebehu daňovej kontroly, čím preukázal dodávanie zdaniteľného plnenia
a zároveň z výpovedí p. G. a p. B. bolo potvrdené, že bolo zo strany smartdesign eu s.r.o. presne
toto materiálne plnenie roznášané a tým došlo k zviditeľneniu žalobcu. Ďalším dôkazom o dodaní
zdaniteľného plnenia je aj to, že žalobca uzavrel nové kontrakty s novými obchodnými partnermi, a
to konkrétne s MGM partners s.r.o., JINEX, s.r.o, INNOMA s.r.o. a TD Weld s.r.o. Žalobca poprel

názor žalovaného, že by vystavené faktúry nemali všetky podstatné náležitosti, pretože na faktúrach je
jasne uvedené, na základe čoho boli vystavené, pričom v zmysle uzavretej zmluvy bol aj dostatočne
zrejme špecifikovaný druh dodaného zdaniteľného plnenia. Podľa názoru žalobcu okolnosti týkajúce sa
iného stupňa obchodných záväzkov (dodávateľa smartdesign eu s.r.o. a subdodávateľa ANIMA LMS
s.r.o.) nie je možné vôbec vyhodnotiť v neprospech žalobcu. Z napadnutého rozhodnutia október a
prvostupňového rozhodnutia október vyplýva, že žalovaný vyhodnotil prevod obchodného podielu zo

smartdesign eu s.r.o. na ANIMA LMS s.r.o., respektíve zmeny v riadiacej štruktúre smartdesign eu
s.r.o. (ako aj skutočnosť, že smartdesign eu s.r.o. nemala materiálno-technické vybavenie, majetok,
prevádzkové priestory kanceláriu ani webovú stránku) v neprospech žalobcu, teda žalovaný konal v
rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou a judikatúrou najvyšších súdnych autorít (napr. nález ÚS SR
sp. zn. IV. ÚS 601 /2022 zo dňa 09. 03. 2023) a aj týmto nezákonne rozšíril dôkazné bremeno na žalobcu

vo vzťahu k okolnostiam, ktoré nie sú v sfére dispozície žalobcu. Žalovaný sa snažil poprieť a spochybniť
dôkaznú hodnotu marketingovej stratégie z toho dôvodu, že obsahovala číselné označenie smartdesign
eu 2019, pričom žalovanému prišlo podozrivé, že smartdesign ani v roku 2019 nemohol existovať, keď
bol zapísaný do obchodného registra až 28. 02. 2020. Toto skutkové tvrdenie žalovaného preukazuje
len to, že žalovaný a prvostupňový orgán všetky okolnosti, ktoré mohol, posúdil v neprospech žalobcu,

a to bez akéhokoľvek odôvodnenia, pretože žalovaný zrejme neporozumel, že spoločnosť smartdesign
eu s.r.o. už dávno existovala od 05. 12. 2018, avšak pod iným menom. Keďže vykonanie zápisu zmeny
obchodného mena spoločnosti na registrovom súde trvá určitý čas, je možné, že zmenu obchodného
mena schválilo valné zhromaždenie, resp. jediný spoločník už v roku 2019, a teda smartdesign eu s.r.o.
mohol používať v obchodnom styku toto obchodné meno aj napriek tomu, že ešte nebolo zapísané v

obchodnom registri.

33. Žalovaný v duplikách reagoval na argumenty žalobcu prezentované v replikách obsahovo zhodne
so skutkovými a právnymi závermi uvedenými v napadnutých rozhodnutiach a vyjadreniach k žalobám.

34. Na pojednávaní žalobca argumentoval rovnako ako v správnych žalobách a replikách.

Posúdenie veci správnym súdom

35. Správny súd preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj

prvostupňových rozhodnutí správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu
azdôvodovsprávnejžaloby(§134SSP),napojednávanídňa27.11.2024adospelkzáveru,žesprávne
žaloby žalobcu nie sú dôvodné. Všetky správne žaloby žalobcu obsahovali niektoré totožné žalobné
body, aj napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňové rozhodnutia správcu dane boli odôvodnené
obsahovo rovnako, preto odôvodnenie tohto rozsudku bude smerovať ku všetkým štyrom správnym

žalobám, pokiaľ nebude uvedené, že sa odôvodnenie týka len konkrétnej žaloby, resp. konkrétneho
zdaňovacieho obdobia.

36. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť obmedzené
v prípadoch, ak 1/ zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak 2/ došlo

k daňovému podvodu alebo 3/ k zneužitiu práva. Splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V zmysle § 19 ods. 1 a 2, § 49 ods.
1,§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,akoajčl.168písm.a)SmerniceRady2006/112/ESz28.11.2006o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ako aj v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ,
hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane, resp. pre uznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty

sú: a) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo
poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde
o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia), c) zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby
následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávnepodmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na
odpočítaniedaneuplatňuje,právonaodpočítaniedanemôžebyťodopreté.Účelomdaňovéhokonaniaje
zistenie, či si daňové subjekty splnili svoje zákonné povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Je nepochybné,

ženeoddeliteľnousúčasťoumechanizmuDPHjeprávodaňovéhosubjektunajejodpočítanie,čojejedna
zo zásad fungovania systému DPH a vyplýva zo smernice Rady 2006/112/ES, ktorá bola transponovaná
do nášho vnútroštátneho právneho poriadku. Právo daňového subjektu na odpočet DPH ale nemožno
chápať ako absolútne právo bez preukazovania splnenia zákonom stanovených podmienok, ktoré sú
jednak hmotnoprávne – stanovené zákonom o DPH, a jednak procesnoprávne – stanovené Daňovým

poriadkom. Zákon o DPH vychádza z predpokladu, že obchod reálne prebehol a povinnosť preukázania
reálneho dodania tovaru alebo služby vyplýva pre daňový subjekt z Daňového poriadku.

37. Žalobca namietal nedôvodnosť odopretia odpočtu DPH vzhľadom na podľa neho nespornú
existenciu zdaniteľného plnenia (fakturovaných reklamných služieb a marketingových služieb), uvedenú
aj v preskúmavaných rozhodnutiach, teda preukázané reálne dodanie zdaniteľného plnenia žalobcovi.

Dôvodil, že poskytol všetky dôkazy preukazujúce splnenie podmienok práva na odpočítanie DPH
podľa zákona o DPH, teda predložil okrem faktúr aj doklady, z ktorých vyplýva konkretizácia
jemu poskytnutých služieb, a že jeho konateľ aj svedok p. B. (konateľ dodávateľa smrtdesign eu
s.r.o.) služby podrobne opísali. Správny súd sa s uvedenou argumentáciou žalobcu nestotožnil.
V prvostupňových rozhodnutiach ani v napadnutých rozhodnutiach sa nenachádza záver o reálnej

existencii zdaniteľných plnení. Správca dane i žalovaný dospeli k záveru, že žalobca reálne dodanie
reklamných a marketingových služieb fakturovaných dodávateľom smartdesign eu s.r.o. nepreukázal.
Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach zosumarizoval skutočnosti zistené v priebehu daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania a podrobne popísal zistenia aj svoje pochybnosti z nich vyplývajúce.
S týmito zistenými skutočnosťami bol žalobca oboznámený počas daňovej kontroly a vyplývali aj

z protokolu. Správny súd všetky tieto skutočnosti nebude opakovať, keďže sú obom účastníkom konania
známe. Na niektoré však poukáže, keďže žalobca namietal, že reálnu existenciu fakturovaných služieb
preukázal, s čím sa správny súd nestotožnil.

38. Správca dane zistil, že žalobca nebol vlastníkom závodnej licencie na prevádzkovanie rally teamu

s názvom C. D. E. v čase uzatvorenia Zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 01. 03. 2020
a Zmluvy o poskytovaní marketingových služieb zo dňa 28. 02. 2020, hoci v texte týchto zmlúv je
uvedené,žeobjednávateľ-žalobcajeobchodnouspoločnosťou,ktorájevlastníkomzávodnejlicenciena
prevádzkovanie rally teamu s názvom C. D. E., ktorý sa zúčastňuje pretekov v rally v rámci Majstrovstiev
SR a ČR. Žalobcovi bola vystavená medzinárodná licencia súťažiaceho č. S0153/A s názvom P.S.R.

rally team až dňa 11. 06. 2020 s platnosťou do 31. 12. 2020, a teda v kontrolovanom zdaňovacom
období apríl 2020 ani nebol vlastníkom závodnej licencie. Tvrdenia žalobcu, že licencia bola vystavená
s platnosťou na celý rok 2020 sa neukázali ako pravdivé, keďže licencia bola platná od jej vystavenia
dňa 11. 06. 2020 do konca roka 2020 (teda jej vystavenie dňa 11. 06. 2020 nemalo za následok jej
spätnú platnosť od 01. 01. 2020, ako tvrdil žalobca).

39. Zmluva o reklame aj Zmluva o marketingu bola uzatvorená na dobu určitú, dodávateľ smartdesign eu
s.r.o. mal realizovať reklamné kampane pre objednávateľa - žalobcu v období od 01. 03. 2020 do 31. 12.
2020. Zmluvné strany sa dohodli, že dodávateľ má nárok na odplatu za realizáciu reklamnej kampane v
celkovej výške 140 000,00 EUR bez DPH a za realizáciu marketingových služieb 225 000,00 EUR bez

DPH. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že objednávateľ zaplatí odplatu mesačnými čiastkovými platbami
na základe vystavených faktúr zo strany dodávateľa. Žalobca dôvodil, že dodávateľ smartdesign eu
s.r.o. mal nárok na celú odplatu, ktorá sa vyplácala mesačnými čiastkovými platbami, avšak stačilo, že
poskytol plnenie v hociktorom období od uzavretia zmlúv do 31. 12. 2020, teda že nemusel poskytnúť
reklamné a marketingové služby v každom mesiaci platnosti zmluvy. Správca dane a žalobca vo svojich

rozhodnutiach uzavreli, že sa nepreukázalo dodanie reklamných ani marketingových služieb žalobcovi,
teda dodávateľ smartdesign eu s.r.o. nemal nárok na odplatu. Pokiaľ v konkrétnom preverovanom
zdaňovacom období nebola dodaná služba, nevznikla daňová povinnosť (§ 19 ods. 2 zákona o DPH),
teda nevzniklo ani právo daň zo služby odpočítať (§ 49 ods. 1, 2 zákona o DPH).

40. Ďalej správca dane v prvostupňových rozhodnutiach opísal svoje zisťovanie, či boli žalobcovi
dodávateľom smartdesign s.r.o. zabezpečené reklamné služby na facebooku, youtube a webovej
stránke A., a to aj s ohľadom na prvú svedeckú výpoveď pána F. B., vtedajšieho konateľa smartdesign
eu s.r.o., poskytnutú počas daňovej kontroly. Podľa vyjadrenia svedka p. B. mal tento zabezpečovaťplnenia formou uverejňovania videí a fotografií zo závodov C. D. E. na facebooku, instagrame, youtube
a web stránke A.. Správca dane z verejne dostupných zdrojov zistil, že na youtube boli zverejnené
len dve videá týkajúce sa PSR rally teamu, tie však neboli pridané užívateľom C. D. E., p. B. ani

spoločnosťou smartdesign eu s.r.o. (jedno bolo pridané osobou I. J. a druhé užívateľom NWK Movies).
Prvé príspevky na facebook a instagram boli pridané až v apríli 2021, t. j. viac ako rok po uzatvorení
Zmluvy o reklame. Na facebooku bolo založené konto pod názvom C. D. E. (športový tím), pričom ku
dňu 17. 05. 2021 mala stránka len 22 sledovateľov a 19 „páči sa mi to“ a prvý príspevok na stránku bol
pridaný dňa 17. 04. 2021 (3 dni po tom, čo p. B. prevzal predvolanie na výsluch svedka). Na stránke sa

nenachádzali žiadne fotografie ani príspevky z roku 2020. Príspevky (fotografie) týkajúce sa pretekov
konaných v r. 2020 boli pridané na stránku až dňa 20. 04. 2021. Na instagrame bolo založené konto
pod názvom C. D., ktoré ku dňu 26. 07. 2021 malo 14 sledovateľov a obsahovalo len 7 príspevkov,
pričom prvý príspevok bol pridaný dňa 21. 04. 2021 (7 dní po tom, ako p. B. prevzal predvolanie na
výsluch svedka). Na webovej stránke A. sa ku dňu 17. 05. 2021 nachádzala len jedna titulná fotografia
závodného motorového vozidla. Na stránke sa nenachádzali žiadne informácie o žalobcovi, C. D. teame,

žiadne informácie o konaní pretekov, o výsledkoch pretekov, o plánovaných pretekoch, žiadne videá a
fotogalérie z konaných pretekov, ani žiadne články o C. D. E.. V ľavej časti webovej stránky sa nachádzali
„položky – aktuálne, C. D. E., foto, partneri teamu“, avšak neobsahovali žiadne informácie a po kliknutí
na položky sa buď nič nezobrazovalo, alebo sa zobrazovala informácia „nič nenájdené“. Web stránka
mala dňa 26. 07. 2021 úplne iný dizajn a iné sekcie, než mala pôvodná web stránka ku dňu 17. 05. 2021.

Žalobca vo vyjadrení doručenom správcovi dane dňa 23. 07. 2021 tvrdil, že v apríli 2020 na stránku
pridával dodávateľ smartdesign eu s.r.o. fotografie a videá do sekcie „história“. Správca dane poukázal
na skutočnosť, že na web stránke A. sa nenachádzala žiadna sekcia „história“, ale len sekcie „novinky,
o nás, partneri, viac – sekcia viac obsahuje kontakty“. Web stránka mala dňa 26. 07. 2021 úplne iný
dizajn a iné sekcie, než mala pôvodná web stránka ku dňu 17. 05. 2021.

41. S ohľadom na druhú svedeckú výpoveď p. B. a výpoveď konateľa žalobcu (počas vyrubovacieho
konania) správca dane overoval existenciu facebookovej stránky C. B. P.S.R. rally team a zverejňovanie
príspevkovnatejtostránkevkontrolovanýchzdaňovacíchobdobiachroka2020.Facebookovékontopod
názvom „C. B. C. D. E.“ bolo vytvorené 09. 04. 2010 pod názvom C. B. a následne až dňa 01. 07. 2021 sa

názovstránkyzmenilna„C.B.C.D.E.“.Vpreverovanýchzdaňovacíchobdobiachnázovfacebookového
konta neobsahoval dodatok C. D. E., tak ako tvrdil konateľ žalobcu C. G. a svedok F. B. pri opakovanom
výsluchu, a teda konto „C. B. C. D. E.“ z dôvodu svojej neexistencie v roku 2020 nemohlo obsahovať
žiadne príspevky. Z facebookového konta pod názvom „C. B. C. D. E.“ bolo zistené, že v r. 2020 bol
prvý príspevok na facebookovú stránku pridaný až 02. 08. 2020 (zmena titulnej fotky) a pred dátumom

02. 08. 2020 neboli na facebookové konto pridané žiadne fotky ani príspevky v r. 2020. V kontrolovaných
zdaňovacích obdobiach apríl, júl a september 2020 neboli ani na facebookové konto „C. B. C. D. E.“
pridané žiadne príspevky, ktoré by prezentovali C. D. tam, resp. žalobcu. V r. 2020 boli na facebookovom
konte pridávané len príspevky v mesiacoch august 2020, október 2020, november 2020, pričom v
mesiaci október 2020 bola len zmenená titulná fotka a pridaných 6 fotografií a v novembri 2020 bolo

pridané 1 video a 4 fotografie. Nakoľko názov facebookového konta bol do 01. 07. 2021 len „C. B.“, mal
správca dane za to, že facebooková stránka bola stránkou jazdca C. B., pričom príspevky na stránku
v r. 2020 boli pridávané len z toho dôvodu, že C. B. bol jazdcom Teamu a prezentoval svoju účasť na
pretekoch.

42. Svedok p. B. sa rozporuplne vyjadroval k tomu, aký názov malo facebookové konto, na ktoré mal
podľa svojich tvrdení pridávať príspevky (v prvých výpovediach uviedol názov C. D. E. a v druhých
výpovediach názov C. B. C. D. E.), aj k realizácii plnenia, keď pri prvých výpovediach tvrdil, že mal
založenú stránku o tíme na facebooku a instagrame, názov bol vždy PSR rally team; no v druhých
výpovediach uviedol, že facebooková stránka sa volá „C. B. C. D. E.“, ktorej vlastníkom je C. B. a C.

G. mu dal prístupové heslá, aby mohol pridávať príspevky, až neskôr sa vytvorila stránka C. D. E. na
facebooku. Najprv svedok tvrdil, že mal založené konto na facebooku a instagrame, pri opakovaných
výpovediach uvádzal, že podľa zmluvy mal pridávať príspevky na facebook a web stránku a instagram
nebol pre žalobcu podstatný. Ani tvrdenia svedka p. B. z prvých výpovedí v daňových kontrolách, že
„na stránkach boli tisíce sledovateľov“ sa neukázali ako pravdivé, keď správca dane zistil, že ku dňu 17.

05. 2021 malo facebookové konto pod názvom C. D. E. (športový tím) 22 sledovateľov a instagramové
konto pod názvom p.s.r. rallyteam ku dňu 26. 07. 2021 malo 14 sledovateľov. Svedok p. B. pri prvých
výpovediach tiež uviedol, že žalobca propagovaný nebol a nemá vedomosť o tom, čím sa zaoberá, žepríspevky mali zviditeľňovať Team; pri opakovaných výpovediach tvrdil, že zviditeľňoval aj žalobcu a že
po kliknutí na stránku A. sa zistí, že je to stavebná firma.

43. Správca dane vyhodnotil, že svedok p. B. formálne potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom, ktorej
predmetom mala byť reklama, ale preverovaním bolo preukázané, že dodávateľ smartdesign eu s. r. o.
nedodalžalobcovižiadneplneniadeklarovanénaspornýchfaktúrachavZmluveoreklame.Správnysúd
záver správcu dane a žalovaného prezentovaný v ich rozhodnutiach, že z preverovania sa nepreukázalo
reálne dodanie reklamných služieb žalobcovi, považoval za logický a dostatočne podložený zistenými

skutočnosťami. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach potvrdili,
že dodávateľ smartdesign eu s.r.o. dodal žalobcovi reklamné plnenia, takýto záver správny súd
v prvostupňových ani napadnutých rozhodnutiach nevzhliadol. Správca dane vo svojich rozhodnutiach
uviedol vyššie uvedené zistenia týkajúce sa facebookového konta pod názvom „C. B. C. D. E.“, na
ktorom sa nachádzali príspevky z mesiacov august 2020, október 2020, november 2020, avšak zároveň
uviedol, že názov tohto konta do 01. 07. 2021 bol „C. B.“, teda v preverovaných zdaňovacích obdobiach

neobsahoval dodatok „C. D. E.“, ako tvrdil konateľ žalobcu a svedok p. B.. Teda konto „C. B. C. D.
E.“ z dôvodu svojej neexistencie v roku 2020 nemohlo obsahovať žiadne príspevky. Nemožno preto
vyvodiť, ako to tvrdil žalobca, že by správca dane potvrdil, že dodávateľ smartdesign eu s.r.o. na
facebookové konto s názvom „C. B. C. D. E.“ pridával príspevky v roku 2020, teda že sa preukázalo
reálne poskytnutie fakturovaných reklamných služieb žalobcovi týmto spôsobom. Žalobca poukazoval

aj na to, že svedok p. B. uviedol, že videá tam z toho času nebudú, lebo mu padol softvér v decembri
po poslednom preteku; dostal fotky, videá od p. G., keď ich išiel pridať, padol mu softvér a vymazalo
celú históriu stránky. Správny súd uvádza, že hoci správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach
tomuto tvrdeniu nevenovali osobitnú pozornosť, vzali ho do úvahy v rámci vyhodnocovania svedeckých
výpovedíp.B.prihodnotenídôkazov.Dospelipritomkzáveru,žesvedoksavopakovanýchvýpovediach

protirečivo vyjadroval v podstate ku všetkým skutočnostiam, ktoré uviedol v prvých výpovediach počas
daňovej kontroly. Výpovede svedka daňové orgány vyhodnotili ako nevierohodné a neodstraňujúce
pochybnostisprávcudaneoreálnomdodanífakturovanýchreklamnýchslužieb.Daňovéorgányvzmysle
§ 63 ods. 5 Daňového poriadku majú povinnosť v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti
boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy

ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Je však
potrebné si uvedomiť, že daňové orgány nemajú povinnosť detailne sa zaoberať každým jednotlivým
tvrdením svedka. V preskúmavaných rozhodnutiach daňové orgány uviedli vyhodnotenie svedeckých
výpovedí p. B. jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, čo správny súd považoval za postačujúce.
Navyše správny súd poukazuje, že svedok p. B. v prvej výpovedi počas daňovej kontroly za zdaňovacie

obdobie apríl 2020 uviedol, že „videá tam z toho času nebudú, lebo mu padol softvér v decembri po
poslednom preteku. Dostal fotky, videá od p. G., keď ich išiel pridať, padol mu softvér a vymazalo celú
históriu stránky. Na youtube a facebooku určite všetko zostalo.“, avšak z preverovania správcu dane
popísaného v prvostupňovom rozhodnutí apríl 2020 vyplynulo, že ani na youtube a facebooku neboli
príspevky pridané v apríli 2020.

44. K dodaniu plnení vyplývajúcich zo Zmluvy o marketingu správca dane zistil, že marketing mal
prebiehať formou oslovovania potenciálnych reklamných partnerov pri osobných stretnutiach, na
závodoch a formou letákov a podpisových kariet. Svedok p. B. pri prvých výpovediach uviedol, že nebola
vypracovaná marketingová stratégia, ale pri opakovaných výpovediach tvrdil, že k dohode došlo na

základe marketingovej stratégie. Podľa vyjadrení svedka p. B. v prvých výpovediach počas daňových
kontrol sa letáky mali roznášať v okolí konania závodov, dodávateľ smartdesign eu s.r.o. mal na to
ľudí, ktorí letáky roznášali, ale využíval aj služby subdodávateľa (v období apríl 2020 subdodávateľ
CORP STAV s.r.o., v obdobiach júl, september a október 2020 subdodávateľ ANIMA LMS s.r.o.).
Svedok p. B. sa vyjadril, že keď sa nekonali preteky, tak sa letáky a podpisové karty nevyrábali a

neroznášali, lebo tam nebolo čo uviesť, keď nemohol uviesť termín konania závodov. V apríli, júli,
septembri2020pretekynebolizdôvodupandemickejsituácie,pretožalobcoviničneodovzdával.Svedok
sa zmätočne vyjadroval k rozdávaniu letákov, keď tvrdil, že letáky sa rozdávali v mieste konania závodov
(ktoré v apríli, júli, septembri 2020 ani neboli), ale zároveň tvrdil, že letáky sa rozdávali po celom
Slovensku, resp. sa rozdávali len na východe Slovenska. Pri opakovaných výpovediach uvádzal, že

aj keď preteky neboli, podpisové karty a letáky sa rozdávali každý mesiac do rodinných domov, do
bytoviek, do schránok, a to aj počas pandemickej situácie bez ohľadu na konanie závodov; tlačilo
sa pár tisíc letákov mesačne. K oslovovaniu potenciálnych reklamných partnerov svedok uviedol, že
oslovoval väčšinou slovenských partnerov; začal od svojich známych, keď mal obchodné stretnutie, takspomenul PSR team a aj keď to niekoho nezaujímalo, tak sa snažil o tom niečo porozprávať a urobiť
marketing Teamu. Svedok F. B. nevedel identifikovať žiadneho partnera, ktorého mal žalobcovi získať.
Svedok sa pri prvých výpovediach vyjadril, že nevie, čím sa žalobca zaoberá, že zviditeľňovaný mal

byť len Team, pričom nemal vedomosť o tom, že žalobca v čase uzatvárania zmlúv nebol majiteľom
závodnej licencie na prevádzkovanie rally teamu s názvom C. D. E.. Svedok uviedol, že konateľ
žalobcu chcel dostať do povedomia závody, aby tam prišli ľudia a tak získal nových obchodných
partnerov, zároveň však z vyjadrení vyplynulo, že sa uskutočnili len 4 závody a len jeden závod v r.
2020 bol za prítomnosti divákov. Správca dane dospel k záveru, že svedecké výpovede p. B., ktorý

bol v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach konateľom dodávateľa smartdesign eu s.r.o., neodstránili
pochybnosti správcu dane o reálnosti dodania fakturovaných marketingových služieb žalobcovi. Svedok
sa vyjadroval rozporne ohľadom realizácie týchto plnení (či sa letáky a podpis karty vyrábali a roznášali,
v akom počte, kde a kedy; nevedel identifikovať ani jedného úspešne osloveného obchodného partnera,
ani konkretizovať kde, v akom počte, za účasti koho sa uskutočnili), s odstupom času (v opakovaných
výpovediach) uvádzal úplne odlišné skutočnosti ako tie, ktoré uviedol pri prvých výpovediach a taktiež

mal vedomosť o skutočnostiach, o ktorých nevedel pri prvých výpovediach.

45. Žalobca počas vyrubovacieho konania predložil správcovi dane dôkazy - DVD záznamy z pretekov,
fotodokumentáciu zo všetkých závodov vrátane štartovej a výsledkovej listiny, podpisové karty, kalendár,
plagáty a marketingovú stratégiu od smartdesign eu s.r.o. Správca dane po vyhodnotení týchto dôkazov

dospel k záveru, že obsah týchto dôkazov žiadnym spôsobom nepreukázal dodanie služieb v oblasti
sociálnych sietí a internetového prehliadača „YOUTUBE“, ani marketingové služby pre žalobcu, teda
ani nepotvrdil dodanie služieb dodávateľom smartdesign eu s.r.o. Obchodné meno ani predmet činnosti
žalobcu nebol v predložených dôkazoch vôbec žiadnym spôsobom označovaný. Bol označovaný len
P.S.R. rally team, a to bez akejkoľvek jeho ďalšej a bližšej špecifikácie. Z predložených DVD zo

záznamov z pretekov sa ani jeden neuskutočnil v zdaňovacom období apríl, júl, september 2020
a v októbri 2020 sa uskutočnili len mimo územia SR, čo svedčí v neprospech tvrdení prezentovaných
žalobcom a svedkom o roznášaní letákov na území Slovenska. Podklady potrebné k realizácii kampane,
a to najmä fotografie a videá Teamu z pretekov bol v zmysle zmlúv povinný poskytnúť žalobca, teda
nebolo spochybnené, že žalobca takouto dokumentáciou z pretekov, ktoré sa konali od augusta 2020

a neskôr, disponoval. Pokiaľ ide o marketingovú stratégiu predloženú žalobcom, svedok p. B. najprv
tvrdil, že žiadna marketingová stratégia vypracovaná nebola a následne svoju výpoveď zmenil a tvrdil,
že táto existovala, čo bolo daňovými orgánmi vyhodnotené tak, že žalobcom predložený dokument nie
je vierohodný a nepreukazuje, kto ho vyhotovil a kedy.

46. Správca dane za účelom čo najúplnejšie zistiť skutočný stav veci preveroval tvrdenia svedka
p. B., že realizoval časť marketingových služieb (výrobu a roznášanie letákov a podpisových kariet)
prostredníctvom subdodávateľa, konkrétne v období apríl 2020 malo ísť o subdodávateľa CORP STAV
s.r.o. a v mesiacoch júl, september a október 2020 malo ísť o subdodávateľa ANIMA LMS s.r.o. K
dodávateľovi CORP STAV s.r.o., IČO: 36 580 201, sa svedok F. B. pri prvej výpovedi v daňovej kontrole

za zdaňovacie obdobie apríl 2020 vyjadril, že spolupráca začala 01. 03. 2020 a skončila 31. 05. 2020.
V čase, keď brigádoval v Rakúsku, dostal kontakt od známeho na konateľa COPR STAV s.r.o., na
meno konateľa si nevedel spomenúť. Na otázku, v akom jazyku komunikoval s konateľom spoločnosti
COPR STAV s.r.o., keďže nešlo o občana Slovenskej republiky, svedok uviedol, že lámanou slovenčinou
a pri tlmočení mu pomáhala jeho priateľka. Spoločnosť COPR STAV s.r.o. mala zamestnancov a

aj materiálno-technické vybavenie. Výstupy spoločnosti CORP STAV s.r.o. neboli odovzdané v apríli
žiadne, keďže závody neboli kvôli pandémii. V opakovanej výpovedi počas vyrubovacieho konania
svedok uvádzal odlišné skutočnosti. Tvrdil, že výrobu letákov a roznášanie zabezpečovala spoločnosť
CORP STAV s.r.o. a zrejme sa v apríli (2020) rozdávali na východe Slovenska. Správca dane
z informačného systému finančnej správy zistil, že spoločnosť CORP STAV s.r.o. bola štvrťročným

platiteľom DPH a podala daňové priznanie DPH a kontrolný výkaz DPH naposledy za prvý štvrťrok
2020. Za zdaňovacie obdobie apríl 2020 spoločnosť CORP STAV s. r.o. nepodala daňové priznanie
DPH ani kontrolný výkaz DPH. Od 05. 06. 2020 je spoločnosť vymazaná z obchodného registra z
dôvodu prenesenia sídla spoločnosti do iného členského štátu - CORP STAV L.L.C., 14/B Naseby
Read, B83HE, Birmingham, Veľká Británia. Správca dane uzavrel, že sa nepotvrdilo tvrdenie svedka

v neskoršej výpovedi, že výroba letákov v apríli 2020 mala byť realizovaná spoločnosťou CORP STAV
s.r.o.47. Správca dane zistil, že svedkom označený subdodávateľ ANIMA LMS s.r.o., Agátová 3406/7A,
841 01 Bratislava - mestská čast' Dúbravka, IČO: 50 713 213 bol nekontaktný, na výzvy správcu
dane nereagoval a požadované daňové a účtovné doklady nepredložil. Konateľom bola osoba F.

H., ktorá podľa informácií slovinskej finančnej správy je neexistujúcou osobou. Z kontrolného výkazu
DPH deklarovaného subdodávateľa ANIMA LMS s.r.o. za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2020 bolo
zistené, že daňový subjekt ANIMA LMS s.r.o. si uplatňoval odpočítanie dane len z nepreskúmateľných
pokladničných dokladov v celkovej sume DPH 87 758,19 EUR v súhrnných hodnotách od dodávateľov
LIDL Slovenská republika, OBI SLOVAKIA, Mobelix, BEKWOODCOTE, TESCO STORES, IKEA

Bratislava, Kaufland, BAUHAUS a DECATHLON SK, pričom uvedené spoločnosti sa nezaoberajú
výrobou letákov a podpisových kariet, poskytovaním marketingových služieb, ani poskytovaním IT
služieb v oblasti sociálnych sietí a internetového prehliadača youtube. Správcovi dane sa teda ani
preverovaním subdodávateľa ANIMA LMS s.r.o. nepreukázali tvrdenia o dodaní časti marketingových
služieb prostredníctvom subdodávateľa.

48. Správny súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu formulovanými v správnych žalobách sp. zn.
TN-11S/6/2023 a sp. zn. TN-11S/7/2023, že správca dane a žalovaný mu na ťarchu pričítali skutočnosti
zistené ohľadne dodávateľa smartdesign eu s.r.o., a to nespoľahlivosť dodávateľa z dôvodu, že mal
virtuálne sídlo, ako aj skutočnosti zistené až na základe výkonu celého administratívneho konania,
ktoré nemohli byť žalobcovi pri uzatváraní zmlúv známe (bez ich konkretizácie). Správny súd takéto

pochybenie daňových orgánov nezistil. Správca dane pri preverovaní tvrdení žalobcu a svedka p. B.
zisťoval aj skutočnosti týkajúce sa dodávateľa smartdesign eu s.r.o. a konštatoval, že tento mal virtuálne
sídlo, nemal prevádzkové a skladové priestory, mal asi 7-8 zamestnancov. Tieto skutočnosti žalovaný
(ani správca dane) nepričítal na ťarchu žalobcu, ale vyhodnotil ich ako sťažujúce dôkaznú situáciu
žalobcovi pri preukazovaní reálneho dodania služieb, keď zhodnotil, že žalobca vstúpil do obchodného

vzťahu so spoločnosťou, ktorú si nepreveroval a ktorá nemala históriu ani podnikateľské zázemie.
Žalobca nekonkretizoval skutočnosti, ktoré mu nemali a nemohli byť známe pred uzavretím zmlúv
s dodávateľom a ktoré mu mali byť pričítané na ťarchu.

49. V správnych žalobách sp. zn. TN-11S/7/2023, sp. zn. TN 13S/27/2023 a sp. zn. TN-11S/38/2023

žalobca namietal, že mu nie je možné pričítať na ťarchu skutočnosti ohľadom ANIMA LMS s.r.o., pretože
tieto sa odohrali na inom stupni obchodných vzťahov, a zároveň o skutočnostiach ohľadom konateľa
ANIMA LMS s.r.o. a o okolnostiach ohľadom obchodných praktík ANIMA LMS s.r.o. nemohol mať
žalobca v čase uzavretia zmlúv žiadnu vedomosť. Správny súd nezistil, že by daňové orgány skutočnosti
zistené o subdodávateľovi ANIMA LMS s.r.o. pričítali na ťarchu žalobcu. Správca dane je oprávnený

preverovať celý dodávateľský reťazec až po jeho začiatok, nakoľko až takýmto preverovaním môže zistiť
skutočnosti relevantné pre posúdenie oprávnenosti nároku daňového subjektu na odpočítanie DPH.
Skutočnosti týkajúce sa subdodávateľa ANIMA LMS s.r.o. slúžili len na potvrdenie pochybností správcu
dane o dodaní marketingových služieb žalobcovi.

50. V správnych žalobách sp. zn. TN-13S/27/2023 a sp. zn. TN-11S/38/2023 žalobca vyčítal
žalovanému, že záver o tom, že smartdesign eu s.r.o. nemohol dodať zdaniteľné plnenie, založil na tom,
že smartdesign eu s.r.o. nedisponoval žiadnym materiálno – technickým vybavením, nemal majetok, ani
prevádzkové priestory, kanceláriu, nemal webstránku a podnikateľské zázemie. Správny súd sa s touto
argumentáciou žalobcu nestotožnil. Žalovaný tieto skutočnosti o dodávateľovi uviedol v napadnutých

rozhodnutiach september a október s poukazom, že žalobca pri vstupovaní do obchodného vzťahu
s dodávateľom smartdesign eu s.r.o. mal myslieť na to, že daný obchod je potrebné zdokumentovať
do tej miery, aby v budúcnosti pri uplatnení práva na odpočet DPH sa neocitol v dôkaznej núdzi.
Pochybnosti správcu dane ani žalovaného o reálnom dodaní služieb žalobcovi neboli založené na
žalobcom uvedených skutočnostiach týkajúcich sa dodávateľa.

51. Žalobca tvrdil, že vďaka reklamnej a marketingovej kampani realizovanej dodávateľom smartdesign
eu s.r.o. získal nových obchodných partnerov INNOMA s. r. o., IČO: 52 830 021, MGM & partners s. r.
o., IČO: 36 225 738, T D Weld s. r. o., IČO: 36 343 935, JINEX, s. r. o., IČO: 36 382 671. Správca dane
zistil, že spoločnosti MGM & partners s.r.o., JINEX s.r.o., INNOMA, s.r.o. a T.D. Weld s.r.o. neboli v r.

2020 odberateľmi žalobcu a žalobca ani nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci pravdivosť tvrdení, že
menované spoločnosti získal ako obchodných partnerov v rámci reklamnej kampane a marketingových
služieb.52. K faktúram predloženým žalobcom (v každom kontrolovanom zdaňovacom období bola predložená
jedna faktúra za služby v oblasti sociálnych sietí a internetového prehliadača „YOUTUBE“ podľa zmluvy
z 01. 03. 2020 a jedna faktúra za marketing) správca dane uviedol, že v ich predmete chýbala náležitosť

podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH - rozsah a druh dodanej služby. Žalovaný skonštatoval, že
žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfl/2011 zo dňa 15. 03. 2011, ale sám
nedisponoval faktúrami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov
od určitého dodávateľa, tak ako tvrdil v odvolaní. Vo faktúrach je odkaz na konkrétne zmluvy, ktoré sú k
dispozícii, avšak predmet zmlúv je uvedený rovnako všeobecne. Žalobca predložil správcovi dane len

faktúry od spoločnosti smartdesign eu s.r.o, ktoré nespĺňali náležitosti faktúry v zmysle § 71 ods. 1 a
ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti na§ 74 zákona o DPH a nebola preukázaná ani reálnosť dodania
služby.

53. Správca dane ďalej uviedol, že konateľ žalobcu potvrdil, že obchodná spolupráca so spoločnosťou
smartdesign eu s.r.o začala podpisom Zmluvy o nájme reklamnej plochy zo dňa 27. 02. 2020, na

základe ktorej dal spoločnosti smartdesign eu s.r.o. do prenájmu celkovú reklamnú plochu na závodnom
automobile, kombinézach jazdcov a reklamných banneroch, v servisom zázemí tímu P.S.R rally team,
zúčastňujúceho sa na pretekoch v rally v období od 01. 03. 2020 do 31. 12. 2020, hoci podľa zistení
správcu dane v čase podpísania zmluvy žalobca nebol držiteľom medzinárodnej licencie súťažiaceho s
názvom P.S.R. rally team a bez tejto licencie sa nemohol zúčastňovať na pretekoch v rally. Správca dane

výpočtom a porovnaním z predložených dokladov zistil, že žalobca prijal od odberateľa smartdesign
eu s.r.o. za obdobie od 01. 03. 2020 do 31. 12. 2020 za prenájom 100 % reklamnej plochy na
závodnom automobile Škoda Fabia R5 trieda 2 sumu 75 000,00 EUR a zároveň vyplatil deklarovanému
dodávateľovi smartdesign eu s. r. o. za 9 mesiacov deklarovaného plnenia od 01. 04. 2020 do 31. 12.
2020 spolu 365 000,00 EUR bez DPH. Na základe týchto údajov sa výška sumy v zmluvách javí

ako nereálna, nakoľko celková fakturácia za deväť mesiacov za marketingové a reklamné služby od
dodávateľa smartdesign eu s. r. o. má vyššiu hodnotu rádovo v tisíckach EUR, ako výnosy žalobcu
za prenájom 100% celkovej plochy závodného automobilu od odberateľa smartdesign eu s. r. o., kde
prijal sumu celkom iba 75 000,00 EUR bez DPH. Správca dane skonštatoval, že nebolo preukázané
žiadne logické ani ekonomické opodstatnenie na uzatvorenie Zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo

dňa 01. 03. 2020 a Zmluvy o poskytovaní marketingových služieb zo dňa 28. 02. 2020. Žalobca síce
namietal uvedený záver správcu dane, ale nerozporoval konkrétne uvedené a vyhodnotené zistenia
správcu dane. Námietku spojil s tým, že získal na základe reklamných a marketingových služieb 4
nových obchodných partnerov, čo správca dane taktiež spochybnil (ako je uvedené vyššie). Preto
námietka žalobcu, že ekonomické opodstatnenie zmlúv bolo preukázané, bola len vyjadrením nesúhlasu

so záverom správcu dane.

54. Správny súd sa stotožnil so záverom správcu dane i žalovaného, vychádzajúcim zo skutočností
zistených v priebehu daňových kontrol a vyrubovacích konaní, že žalobca nepreukázal, že mu
vznikol nárok na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa smartdesign eu s.r.o., keďže nepreukázal

reálne dodanie dodávateľom fakturovaných reklamných a marketingových služieb, t. j. vznik daňových
povinností v zmysle § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

55. Vo vzťahu k námietke nesprávneho posúdenia rozloženia dôkazného bremena správny súd uvádza,
že správca dane je v procese dokazovania splnenia alebo nesplnenia hmotnoprávnych podmienok

odpočtu zaťažený povinnosťou preukázateľne spochybniť vierohodnosť dokladov predložených
daňovým subjektom a súčasne povinnosťou tieto skutočnosti uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia.
V predmetnej veci žalobca predložil formálne doklady (faktúry a ďalšie doklady uvedené a podrobne
opísané v prvostupňových a napadnutých rozhodnutiach), ktorými preukazoval reálne uskutočnenie
zdaniteľných plnení, teda dodanie služieb fakturovaných deklarovaným dodávateľom. Žalobca dôkazy

predkladal až na základe ich opakovaného vyžiadania správcom dane. Správca dane vo vzťahu
k žalobcovi formuloval pochybnosti o reálnom dodaní služieb fakturovaných dodávateľom smartdesign
eu s.r.o., a to pri oboznámení žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly. Keďže
žalobca, na ktorého sa prenieslo zo správcu dane dôkazné bremeno v okamihu, kedy správca dane
relevantne spochybnil žalobcom tvrdené skutočnosti, nenavrhol na preukázanie svojich tvrdení žiadne

také dôkazy, ktoré by potvrdili reálne dodanie fakturovaných služieb v kontrolovaných zdaňovacích
obdobiach, správca dane vyhotovil protokoly, v ktorých podrobne zhrnul zistené skutočnosti a z nich
vyplývajúce závery. Žalobca sa k protokolom vyjadril a taktiež navrhol vykonanie výsluchu konateľa
žalobcu a opakovaného výsluchu konateľa dodávateľa smartdesign eu s.r.o. vo vyrubovacom konaní,čo správca dane aj vykonal. Pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní služieb žalobcovi však
vyvrátené neboli. Následne správca dane vydal prvostupňové rozhodnutia. Ak na strane žalobcu došlo
k vyčerpaniu dôkazných prostriedkov tým, že predložil formálne doklady o obchodnej transakcii, ktorá

podľa tvrdení žalobcu prebehla medzi jeho priamym dodávateľom a žalobcom, ešte to neznamená, že
žalobca uniesol dôkazné bremeno, keď správca dane dostatočne spochybnil skutočnosť, že fakturované
služby boli dodané. Zo skutočností podrobne uvedených v prvostupňových rozhodnutiach, ktoré
vyplývajú zo správcom dane zisteného skutkového stavu, je zrejmé, že konateľ dodávateľa uvádzal
protichodné vyjadrenia ohľadne uskutočnenia fakturovaných a reklamných služieb a konateľ žalobcu vo

svojich vyjadreniach poskytol len veľmi nekonkrétne odpovede, v písomných vyjadreniach opakoval, že
pri ústnom pojednávaní poskytne konkrétne odpovede a predloží dôkazy, čo sa však nestalo. Konateľ
žalobcu ani na opakované výzvy správcu dane, v ktorých boli uvedené konkrétne skutočnosti, ktoré
je potrebné preukázať, aj s uvedením konkrétnych dôkazov, neuviedol konkrétne okolnosti realizácie
obchodných transakcií ani ich nepreukázal listinnými dokladmi, ani iným spôsobom. Dôkazná situácia
nenasvedčuje splneniu hmotnoprávnych podmienok uplatnenia odpočtu dane tak, ako tvrdil žalobca.

56. Pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami
(i) preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu
alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní materiálnych
podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte. V uvedenom prípade

bol žalobcovi odopretý odpočet dane práve z dôvodu, že nebola preukázaná jedna z hmotnoprávnych
podmienok – reálne dodanie služieb žalobcovi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti záver
žalovaného i správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok, je správny a pochybnosti vyjadrené správcom dane sú dostatočnej
intenzity na to, aby dôvodne spochybnili vierohodnosť dokladov predložených žalobcom pri uplatnení

odpočtu DPH. Správca dane teda v preskúmavaných veciach splnil svoju povinnosť relevantne
spochybniť žalobcom deklarované skutočnosti a v takomto prípade došlo k opätovnému prechodu
dôkazného bremena na žalobcu. Námietka žalobcu, že správca dane nesprávne posúdil rozloženie
dôkazného bremena a že ho neuniesol, je preto nedôvodná. Správca dane postupoval v súlade
s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS. 259/2022 zo dňa 12. 10. 2022, na ktorý žalobca

poukazoval. Správca dane kvalifikovane spochybnil tvrdenia žalobcu, ako bolo popísané aj vyššie
v odôvodnení tohto rozhodnutia. Pochybnosti správcu dane boli dostatočne jasne formulované a taktiež
boli podložené konkrétnymi dôkazmi a z nich vyvodenými skutočnosťami. Správca dane opakovane
vyzval žalobcu, aby predložil konkrétne dôkazy preukazujúce reálne dodanie fakturovaných služieb
a zároveň využitie fakturovaných služieb na účely podnikania. Žalobca poskytol správcovi dane

vyjadrenia, avšak jednoznačne sa nevyjadril k primárnym otázkam správcu dane a požadované dôkazy
nepredložil.

57. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri

dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Pri správe daní platí prejednávacia zásada,
preto správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Uskutočňovanie
zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to,
daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia

preukázateľnosť určitej daňovej transakcie správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Správca dane nepreberá na seba dôkazné bremeno
daňového subjektu, ale preveruje skutočnosti deklarované daňovým subjektom. Žalobca nemôže
očakávať, že správca dane bude vyhľadávať dôkazy, ktoré by prípadne mohli nasvedčovať v jeho
prospech, resp. že bude a musí čakať, kým si žalobca také dôkazy zabezpečí. Správca dane nie

je povinný vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia žalobcu. Ním vykonávané
dokazovanie slúži len na verifikáciu žalobcom tvrdených skutočností. Žalobca je tým subjektom, ktorý
musí preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, z ktorého si uplatňuje právo na odpočet DPH.

58. V súvislosti s vyššie uvedenými požiadavkami správny súd poukazuje aj na závery Najvyššieho

súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16. 01. 2018, v zmysle ktorých je
rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch vzhľadom na nevylúčenie možnosti vykonania
daňovej kontroly v relatívne dlhom časovom úseku si daňový subjekt zabezpečí dostatok hodnoverných
dôkazných prostriedkov ohľadom priebehu zdaniteľného obchodu tak, aby za každých okolností vedelpreukázať zrealizovanie zdaniteľného obchodu spôsobom opísaným vo faktúre a aby bol schopný za
každých okolností odstrániť pochybnosti daňových orgánov o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného
obchodu. Najvyšší súd SR v uvedenom vidí nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne

vytváranie zmluvných vzťahov, ktoré boli v minulosti pod vplyvom najmä a iba súkromného práva.

59. Námietka žalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov v neprospech žalobcu podľa správneho súdu nebola
dôvodná. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach podrobne popísal vykonané dokazovanie
aj skutočnosti, ktoré z neho vyvodil a tieto nevykazujú vadu namietanú žalobcom. Správny súd

vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia venoval priestor zhrnutiu najpodstatnejších zistení správcu
dane aj s popísaním dôkazov vykonaných v priebehu daňových kontrol a vyrubovacích konaní, preto
nebude tieto zistenia duplikovať. Navyše, žalobca nekonkretizoval, v čom vo vyhodnocovaní a ktorých
konkrétnych vykonaných dôkazov je podľa neho logická chyba.

60. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu formulovanou v správnych žalobách sp. zn.

TN-13S/27/2023 a sp. zn. TN-11S/38/2023, že správca dane pri vyhodnocovaní svedeckých výpovedí
p. B. nebral do úvahy čas, ktorý uplynul od dodania fakturovaných služieb. Správca dane vyhodnocoval
výpovedesvedkap.B.vsúladestoutopožiadavkou,keďvyhodnotil,ževýpovedesvedkasúrozporuplné
v podstatných skutočnostiach a že sú nevierohodné, keďže svedok si po dlhšom čase (v opakovaných
výpovediach počas vyrubovacích konaní) spomenul na skutočnosti, na ktoré si nespomínal pri prvých

výpovediach (počas daňových kontrol) a že je nepravdepodobné, aby sa po dlhšej dobe rozpamätal na
to, o čom skôr nemal vedomosť.

61. Žalobca vo všetkých správnych žalobách vytýkal preskúmavaným napadnutým i prvostupňovým
rozhodnutiam nepreskúmateľnosť, keď žalovaný uviedol len všeobecné konštatovania, z ktorých

žalobcovi nie je zrejmé, prečo žalobcom predložené dôkazy a svedecké výpovede nepreukázali
dodanie reklamných a marketingových služieb a prečo podľa žalovaného nemali žiadnu výpovednú
hodnotu. Správny súd takúto vadu napadnutých rozhodnutí nevzhliadol. Žalovaný sa v napadnutých
rozhodnutiach neobmedzil na všeobecné konštatovania, ale konkretizoval, prečo žalobcom predložené
dôkazy ani výpovede svedka p. B. pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní služieb žalobcovi

nerozptýlili, a to v súvislosti so všetkými zisteniami správcu dane (str. 13-16 napadnutého rozhodnutia
apríl, str. 12-15 napadnutého rozhodnutia júl, str. 12-15 napadnutého rozhodnutia september, str. 11-14
napadnutého rozhodnutia október). Žalovaný uviedol, akými myšlienkovými postupmi sa pri vydaní
napadnutých rozhodnutí riadil aj ako vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom.

62. Žalobca napadnutým rozhodnutiam vytýkal, že obsahujú vnútorné logické rozpory, keď žalovaný
sám potvrdil, že zo strany smartdesign eu s.r.o. došlo k pridaniu príspevkov, fotografií a videí na
facebook v roku 2020, ale zároveň uviedol, že smartdesign eu s.r.o. nerealizoval zdaniteľné plnenie
v roku 2020 vôbec. Správny súd konštatuje, že v napadnutých rozhodnutiach žalovaný neuviedol (a
neuviedol to ani správca dane v prvostupňových rozhodnutiach), že dodávateľ smartdesign eu s.r.o.

pridal na facebook príspevok, fotografiu alebo video. Správca dane i žalovaný vo svojich rozhodnutiach
konštatovali, že na facebookovom konte pod názvom C. B. C. D. team bol prvý príspevok pridaný
02. 08. 2020, avšak neuviedli, že by to realizoval smartdesign eu s.r.o., ani že by išlo o reklamnú
kampaň na zviditeľnenie žalobcu a jeho Teamu. Žalobca v správnych žalobách (sp. zn. TN-11S/7/2023,
sp. zn. TN-13S/27/2023 a sp. zn. TN-11S/38/2023) prezentovanú a údajne zmätočnú argumentáciu

žalovaného vytrhol z kontextu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Správny súd nezistil, že by
napadnuté rozhodnutia trpeli vnútornými logickými rozpormi tak, ako dôvodil žalobca.

63. V správnych žalobách sp. zn. TN-11S/6/2023 a sp. zn. TN-11S/7/2023 žalobca ako ďalší dôvod
nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí označil argument žalovaného, že pokiaľ sa žalobca

odvoláva na rozsudky najvyšších súdnych autorít, tak je povinný preukázať, že skutkový stav má
prvky niektorého z týchto rozsudkov. Žalovaný vo vyjadreniach k uvedeným správnym žalobám v tejto
súvislosti poukázal na záver vyslovený v bode 59. rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/73/2019
zo dňa 25. 08. 2020. Správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutých
rozhodnutiach nevysporiadal so súdnymi rozhodnutiami, na ktoré poukazoval, takáto námietka nebola

sama osebe spôsobilá privodiť zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalobca nekonkretizoval, prečo sú
závery z ním poukazovaných rozhodnutí (ktoré ani neoznačil) aplikovateľné na prejednávanú vec, ani
ako bol na svojich právach ukrátený tým, že žalovaný sa nezaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia
s poukazom na tieto rozhodnutia. Žalobca aj v správnych žalobách a v replikách všeobecne odkazovalna závery viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu ČR a Ústavného
súdu SR bez toho, aby v konkrétnostiach rozviedol súvislosti s prejednávanou vecou. Žalobca uviedol
časť argumentácie z týchto rozhodnutí, avšak bez toho, aby konkretizoval, ako bol v prejednávanej veci

ukrátený na svojich právach v súvislosti s uvedenými závermi vyplývajúcimi z iných súdnych rozhodnutí.
Takáto žalobná argumentácia je všeobecná a nie je spôsobilá preukázať nezákonnosť napadnutých
rozhodnutí.

64. V správnych žalobách sp. zn. TN-11S/6/2023 a sp. zn. TN-11S/7/2023 žalobca namietal, že vplyvom

nezákonného procesného postupu správcu dane došlo k podstatnému porušeniu procesných práv
žalobcu, keď mu bolo znemožnené sa vyjadriť k jednotlivým skutkovým zisteniam, a to v dôsledku
nevykonania výsluchu konateľa žalobcu počas daňovej kontroly. K tejto žalobnej námietke správny súd
uvádza, že z administratívnych spisov týkajúcich sa preverovaných zdaňovacích období apríl a júl 2020
bolo zistené, že správca dane počas daňovej kontroly za apríl a júl 2020 konateľa žalobcu opakovane
predvolal na ústne pojednávanie, ale konateľ žalobcu sa opakovane s ospravedlnením nedostavil.

Správca dane žalobcovi (ktorý konal prostredníctvom svojho konateľa) dal možnosť sa vyjadriť písomne
a predložiť dôkazy na preukázanie jeho tvrdení o dodaní deklarovaných reklamných a marketingových
služieb. Konateľ žalobcu doručil správcovi dane vyjadrenia, ktoré neposkytli konkrétne odpovede na
otázky správcu dane ohľadne realizácie preverovaných obchodov, ani nepredložil dôkazy, ktoré od neho
správca dane žiadal na preukázanie jasne uvedených skutočností. Konateľovi žalobcu nič nebránilo

v tom, aby dôkazy, ktoré nebolo možné správcovi dane doručiť elektronickými prostriedkami, doručil
do podateľne správcu dane (a navyše žalobca ani nekonkretizoval o aké dôkazy malo ísť). To, že
konateľ žalobcu počas daňových kontrol za apríl a júl 2020 nebol vyslúchnutý na ústnom pojednávaní
neznamená, že s ním správca dane nekonal a nedal mu možnosť sa vyjadriť. Správca dane vykonal
výsluch konateľa žalobcu v následných vyrubovacích konaniach a skutočnosti zistené z týchto výsluchov

vyhodnotil v prvostupňových rozhodnutiach apríl a júl. Nemožno konštatovať, že protokoly z daňových
kontrol boli z dôvodu nevypočutia konateľa žalobcu na ústnom pojednávaní nezákonné a že by preto
nemohli byť podkladom pre vydanie prvostupňových rozhodnutí apríl a júl. Je potrebné si uvedomiť,
že protokol je len jedným z podkladov prvostupňového rozhodnutia, pričom na základe dokazovania
vykonaného vo vyrubovacom konaní môže správca dane zmeniť svoj záver, čo sa v danom prípade

nestalo, keďže ani dokazovaním vykonaným vo vyrubovacích konaniach nedošlo k vyvráteniu správcom
dane formulovaných pochybností o dodaní žalobcom deklarovaných reklamných a marketingových
služieb.

65. Pokiaľ ide o námietky žalobcu v replikách (odseky 32. a 33. odôvodnenia tohto rozsudku), správny

súd uvádza, že tieto žalobca predostrel až po lehote na rozšírenie žalobných bodov, ktorá je v zmysle
§ 183 SSP v spojení s § 181 ods. 1 SSP totožná s lehotou na podanie správnej žaloby, teda 2 mesiace
od oznámenia napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi boli napadnuté rozhodnutia apríl a júl doručené dňa
31. 12. 2022, a teda lehota na podanie správnej žaloby aj rozšírenie žalobných bodov uplynula dňa 28.
02. 2023. Žalobca podal vo veciach sp. zn. TN-11S/6/2023 a sp. zn. TN-11S/7/2023 repliky po tomto

dátume, dňa 14. 04. 2023. Napadnuté rozhodnutie október bolo žalobcovi doručené dňa 24. 02. 2023
a lehota na rozšírenie žalobných bodov uplynula dňa 24. 04. 2023. Žalobca podal repliku vo veci sp.
zn. TN-13S/27/2023 dňa 22. 02. 2024, teda po uplynutí uvedenej lehoty. V predmetnej veci je správny
súd viazaný žalobnými bodmi, nakoľko nejde o žiaden z prípadov vymenovaných v § 134 ods. 2 SSP,
a preto na argumentáciu uvedenú v replikách neprihliadal.

66. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom
stave veci správcom dane, nakoľko správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie podrobne
popísané v prvostupňových rozhodnutiach za účelom preverenia, či reálne došlo k dodaniu plnení
(reklamných a marketingových služieb) v zmysle dokladov predložených žalobcom. Z administratívnych

spisov nevyplynulo, že by správca dane nezohľadňoval dôkazy, ktoré by svedčili v prospech
žalobcom tvrdených skutočností, ani že by účelovo dôkazy vyhodnocoval v neprospech žalobcu.
Správcovi dane ani žalovanému nemožno vytknúť rozpor medzi skutkovým stavom vyplývajúcim
z obsahu administratívnych spisov a skutkovým stavom opísaným v preskúmavaných rozhodnutiach.
Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu na prijatie záveru vysloveného v preskúmavaných

rozhodnutiach. Z obsahu administratívnych spisu nemožno vyvodiť, že by správca dane zaťažil žalobcu
znášaním dôkazného bremena vo väčšom rozsahu, než vyplýva z § 24 ods. 1 Daňového poriadku.
Správca dane aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach identifikovali také konkrétne zistenia vyplývajúce
z vykonaných dôkazov, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že žalobcomdeklarované obchody sa reálne neuskutočnili, tak ako to žalobca tvrdil. Správca dane ako aj žalovaný
v danom prípade vychádzali zo zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z administratívnych spisov
a vec správne právne posúdili. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní

napadnutých rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane, ako aj
postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnych
žalobách dospel k záveru, že správne žaloby nie sú dôvodné.

67. Správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný,

nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň správny súd nezistil, že by boli splnené podmienky
na priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému podľa § 168 SSP, preto mu nepriznal právo
na náhradu trov konania.

68. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote 30 dní od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.