Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 16, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 19C/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123469173
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:6123469173.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou Mgr. Andreou Novotnou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom

038 52 Sučany, Ulica priemyselná 10, IČO: 50 387 189, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom 036 01 Martin, Kuzmányho 4, IČO: 55 732 453, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom 816 23 Bratislava, Štefanovičova 4,
IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 630,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti ohľadne zaplatenia sumy 315,- eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 315,- eur, ďalej úrok z omeškania vo výške 8,75

% ročne zo sumy 630,- eur od 04.06.2023 do 21.12.2023 a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 315,- eur od 22.12.2023 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica elektronicky dňa 11.12.2023 sa žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 630,- eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 04.06.2023 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod č.
9571270072 došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla

u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230111, ktorú si tento
uplatnil na náhradu u žalovaného. Žalovaný nevybavil poistnú udalosť v zákonnej lehote, preto sa
dostal do omeškania. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky,
ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu
náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil
žalovanému. Žalobca oprel nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods.
1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ.

3. Ako prílohy žaloby žalobca doručil nasledovné listinné dôkazy: Záznam o dopravnej nehode zo dňa
02.11.2022, Zákazka na servis č. 223060090, Faktúra č. 22370037, Oznámenie o poistnom plnení
zo dňa 21.02.2023, Zmluva o prenájme vozidla č. 96/217 zo dňa 07.02.2023, Faktúra č. 230111,Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2023,
Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2023 a Upomienka č. 20230038.

4.Dňa28.12.2023bolOkresnýmsúdomBanskáBystricavydanýplatobnýrozkazsp.zn.1Up/1906/2023,
ktorým vo výroku I. určil, že žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu
zaplatiť žalobcovi sumu 630,- eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 630,- eur od
04.06.2023 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor a vo výroku II. určil, že žalovaný je povinný
do 15 dní odo dňa doručenia uvedeného platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške

144,16 eur, a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.

5. Žalovaný dňa 18.01.2024 doručil na Okresný súd Banská Bystrica odpor voči uvedenému platobnému
rozkazu. V predmetnom odpore žalovaný uviedol, že uplatňovaný nárok žalobcu neuznáva v celom
rozsahu. Hoci oprava poškodeného vozidla je objektívnou relevantnou skutočnosťou, ktorá zakladá
nutnosť prenájmu náhradného vozidla poškodeným, významné sú z hľadiska posudzovania odkázanosti

poškodeného na použitie náhradného vozidla, aj konkrétne okolnosti, za ktorých sa oprava vykonávala.
Nutnosť vynaloženia nákladov na prenájom náhradného vozidla je obmedzená na dobu nevyhnutnej
potreby vykonania opravy, resp. na dobu úkonov potrebných na likvidáciu škodovej udalosti. V prípade,
ak je poškodené vozidlo prevádzky schopné, nie je dôvod, aby nebolo používané v čase, keď sa oprava
reálne nevykonáva. V danom prípade nemôže byť na ťarchu škodcu, aby zodpovedal aj za škodu v

čase, kedy poškodený inak prevádzky spôsobilé vozidlo neužíva lebo čaká na dodanie náhradného
dielu do servisu (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 14. apríla 2020, sp.zn. 8Co/131/2019, bod 7.
odôvodnenia). Medzi škodou a škodovou udalosťou musí existovať príčinná súvislosť. V danom prípade
tátoabsentovala,nakoľkoškoda(nákladynaprenájomnáhradnéhovozidla)žalobcovivzniklavdôsledku
skutočnosti, ktoré nastali náhodne a nezávisle od škodovej udalosti. Riziko, že k týmto skutočnostiam v

súvislosti s odstraňovaním poškodenia vozidla dôjde, znáša žalobca (právny predchodca žalobcu), ktorý
nesie zodpovednosť za výber autoservisu. Žalobca (právny predchodca žalobcu) nebol odkázaný na
použitie náhradného vozidla preto, že jeho poškodené vozidlo nebolo spôsobilé na užívanie a ani preto,
že bola vykonávaná oprava, ale preto, že sa odložila jeho oprava pokiaľ nebude dodaný náhradný diel
(rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 14. apríla 2020, sp.zn. 8Co/131/2019, bod 7. odôvodnenia).

V tejto spojitosti žalovaný poukázal, že samotný rozsah náhrady škody je v zákone č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v platnom znení (§ 442) upravený tak, že neexistuje žiadny zákonný predpoklad
na zvýhodnenie poškodeného alebo škodcu. Samotný rozsah náhrady škody je závislý na objektívnych
skutočnostiach a preto rozsah náhrady škody nemôže byť ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami. Výber
náhradného motorového vozila ako i cenu, za akú si prenajme takéto vozidlo poškodený, keďže ide o

subjektívnu vôľu osoby, ktorá si vozidlo zapožičia, žiadnym spôsobom nemôže škodca ovplyvniť. Preto
je o to viac potrebné skúmať, či náhradné motorové vozidlo bolo zapožičané účelne, čo do dôvodu
zapožičania, tak do výšky nájomného a doby nájmu. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28.06.2016, sp.zn. 3MCdo/3/2015) platí, že „Skutočnú škodu, spočívajúcu
v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného

vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne
a účelne na vypožičania (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania
ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná,
je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na
obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž

daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo)
v akejkoľvek výške, ale o výške čiastky účelne vynaloženej. Otázka, či náklady na nájom náhradného
vozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Dôkazné bremeno
o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej,
než je obvyklá potrebná k prenájmu porovnateľného vozidla, zaťažuje žalobcu.“ Rovnaký názor zaujal

aj Krajský súd v Košiciach sp.zn. 6Co/99/2018. V zmysle judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu ČR,
sp.zn. 25 Cdo 712/2011) „Otázka, zda náklady na nájem náhradního vozidla byly nutné a účelné, závisí
na posouzení konktrétních okolností případu. Jedním, nikoli však jediným hlediskem po posouzení
účelností výše vynaložených nákladú je porovnání nákladú na nájem náhradniho vozidla a škody
zpúsobené na vozidle.“. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že prostredníctvom KOOP

poukázal žalobcovi všetky účelne a dôvodne vynaložené náklady za prenájom náhradného motorového
vozidla v zmysle zákona o PZP v spojitosti s konštantou judikatúrou. Žalovaný zároveň považuje za
nevyhnutné uviesť, že systém povinného zmluvného poistenia má slúžiť na spravodlivé odškodnenie
(materiálne aj nemateriálne) osôb poškodených pri dopravných nehodách, aby boli v zákonnom rozsahuuspokojené ich nároky prostredníctvom poisťovateľov škodcov (vinníkov dopravných nehôd). V tejto
súvislosti odkazuje aj na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 14.02.2018, sp.zn. IV. ÚS 2043/17, pričom
záver tohto súdu je podľa názoru žalovaného aplikovateľný aj na predmetný spor, keďže konanie

žalobcu možno hodnotiť minimálne ako snahu zneužiť systém povinného zmluvného poistenia s cieľom
neoprávnene sa obohatiť na úkor žalovaného, ak už nie priamo ako snahu parazitovať na systéme
povinného zmluvného poistenia. Takéto konanie žalobcu ako lovcu dopravných nehôd (obchodníka s
pohľadávkami voči poisťovniam) nie je možné hodnotiť ako výkon podnikateľskej činnosti , ktorý by bol
v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Takýto výkon činnosti zo strany žalobcu nepožíva

právnu ochranu s odkazom na znenie ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka. K odporu žalovaný
pripojil Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 21.12.2023.

6. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica elektronicky dňa 13.09.2023. Dňa 21.12.2023 pristúpil
žalovaný k čiastočnej úhrade v sume 315,- eur, vzhľadom na uvedené zobral žalobca žalobu v časti

o zaplatenie tejto sumy späť. Aj naďalej však zotrval na zvyšku nároku a žiadal, aby mu žalovaný
zaplatil sumu 315,- eur s príslušenstvom. Uviedol, že prenájom náhradného vozidla je súčasnou
judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť
k uvedeniu veci do predošlého stavu. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady
na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku

svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú
škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992).
Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko
poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní
vlastného vozidla, a to po dobu opravy poškodeného vozidla. Dňa 02.11.2022 došlo v A. B. ku škodovej

udalosti na motorovom vozidle C. D. ev.č. E., spôsobenej poškodenému F. G.. Škodová udalosť
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla C. B. ev.č. A. poisteného v poisťovni žalovaného. V
dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb
- súkromné účely a nákupy v rámci E., a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla zn. H.
I. ev. č. J. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 96/217 zo dňa 07.02.2023. Po ukončení nájmu

žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230111 zo dňa 20.02.2023, s dátumom splatnosti 06.03.2023,
na sumu 630,- eur. Žalovaný po podaní žaloby dňa 21.12.2023 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej
škody v sume 315,- eur, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so
žalobcom dňa 20.02.2023 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu
škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 03.11.2022 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov

na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej
zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu,
v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu
vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej
časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 315,- eur. Listinné

dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní
si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného
o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Poškodený má nárok na náhradu nákladov vynaložených na
prenájomnáhradnéhovozidlaaždodoby,nežbudemôcťpoužívaťsvojevlastnévozidlo,t.j.doreparácie
škody. Zo zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je potrebné protiprávny stav, ktorý v

dôsledku škody vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval následky škôd čo najmenej. Dokiaľ
nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného stavu, protiprávny stav trvá a všetky
náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať
za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou. Dobu opravy vozidla a čas jeho
odovzdania poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu

náhradnéhomotorovéhovozidlanebolasituáciou,žebytuneboladanánutnosťaúčelnosťvynaložených
nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Poškodený
si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise,
pričom dĺžku opravy vozidla a jeho odovzdanie ovplyvniť nemohol. Nutnosť a účelnosť vynaloženia
finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy poškodeného vozidla vyplýva práve zo skutočnosti,

že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej
udalosti bol vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil
nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Uplatnený nárok na náhradu
škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škodyv zmysle ust. § 420 OZ, t.j. okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k dĺžke
opravy poškodeného motorového vozidla považuje za irelevantnú, lebo práve do stavu, do ktorého

sa poškodený dostal a ktorý zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu pripisovať
na ťarchu poškodeného práve neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou
rýchlosťou opravy. V prejedávanej veci je potrebné vychádzať z celkovej dĺžky opravy, ako bola
preukázaná predloženými listinami. Počas opravy poškodeného vozidla bol poškodený nútený si riešiť
túto situáciu zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v tomto konaní žalobca

riadne preukázal. Žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za
požičanie motorového vodila za obdobie po poistnej udalosti, k zapožičaniu ktorého bol poškodený
nútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú sám nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta
žalovaného dostal, v dôsledku čoho vznikla poškodenej škoda. V zmysle ust. § 442 ods. 1 OZ v spojení
s § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj ustálenej judikatúry všeobecných súdov je
skutočnouškodouškodaspočívajúcavtom,žepoškodenámuselavynaložiťvyššienákladynapožičanie

veci, ktorá jej má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v
porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v
nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím
došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode,
a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla (rozsudok Krajského súdu v Košiciach

sp.zn. 3Cob/189/2014). V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu,
zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy
vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle
poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného.
Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, došlo k neoprávnenému kráteniu

poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo
reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy, až do ukončenia
predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické
obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. V súvislosti s otázkou, či bol samotný
prenájom náhradného vozidla nutný, je potrebné uviesť, že poškodený prišiel o možnosť využívať

svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné
motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel, ako svoje vlastné poškodené vozidlo. Nie je
preto možné spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní
svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Uplatnené náklady za
prenájom náhradného vozidla zodpovedajú obmedzeniu poškodeného, a tieto boli účelné a nutné, tj.

vynaloženévpríčinnejsúvislostisovznikomškody(dopravnounehodou).Akbysmeprijaliargumentáciu
žalovaného,potombymuselobyťkrátenékaždépoistnéplnenievsúvislostisozapožičanímnáhradného
vozidla, nakoľko nie je možné v žiadnom servise zabezpečiť opravu vozidiel bez čakania na uvoľnenie
servisného miesta po predchádzajúcej oprave a prípravy servisného miesta na ďalší servisný zásah
ďalšieho vozidla. K námietkam ohľadom neprimeranej dĺžke opravy je možné uviesť len toľko, že

žalovaný si sám svojvoľne určuje, aká dĺžka opravy je primeraná a aká naopak už neprimeraná a to
bez toho aby zohľadňoval individuálne skutkové okolnosti danej veci. Tvrdenia ohľadom dĺžky opravy
považujeme len za ničím nepodložené tvrdenie žalovaného, ktoré nijakým spôsobom nepreukázal -
žalovaný nepreukázal, že dĺžka opravy bola neprimeraná. Nemenej podstatnou skutočnosťou je však
aj to, že nájom náhradného vozidla netrval po celú dobu opravy, tento bol ukončený ešte skôr ako

poškodený disponoval svojim vozidlom. Z predloženej zmluvy o nájme vyplýva, že poškodený mal
zapožičané náhradné vozidlo len v čase, kedy nedisponoval svojim poškodeným vozidlom, ktoré sa
nachádzalo v oprave. Pri lakovaní vozidla sú určené určité technologické postupy, ktoré je potrebné
dodržiavať - pri lakovaní vozidla nejde len o samotné lakovanie, ale povrch vozidla treba na lakovanie
najprv pripraviť, pričom uvádzame, že okrem samotného lakovania je potrebné zohľadniť aj čas, počas

ktorého sa na vozidle nemôže nič vykonávať, nakoľko v tomto čase musí nanesený lak na vozidle
zaschnúť - súčasne v tom čase vozidlo ani nie je prevádzky schopné. V tejto súvislosti poukazujeme aj
na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co/93/2019 zo dňa 30.10.2019. Vozidlo bolo do servisu
za účelom opravy prevzaté dňa 07.02.2023 - v stredu, z opravy bolo vydané opravené vozidlo dňa
20.02.2023 - v utorok. V tejto súvislosti poukazujeme aj na skutočnosť, že servis má cez víkendy

prevádzku zatvorenú a teda sa nemôžu na vozidle vykonávať opravné práce. Na dobu vykonávania
opravy pripadli 2 víkendy, teda 4 dni, kedy sa na vozidle z objektívnych dôvodov nemohli vykonávať
opravné práce. Servis vykonával opravu vozidla podľa technologických postupov, pričom opravu vozidla
sa snažil vykonať v čo najkratšom čase zohľadňujúc technologické postupy. Rovnako tak nie je možnéprijať záver žalovaného, že pokiaľ sa vozidlo nachádza v servise dlhšie, ako je podľa žalovaného
primeraná doba opravy vozidla (žalovaný si totiž sám určuje aká doba opravy je primeraná a aká
neprimeraná bez toho, aby primeranosť, resp. neprimeranosť akokoľvek preukázal) z dôvodu existencie

objektívnych skutočností, nie je možné za túto „dlhšiu dobu“ priznať poškodenému, resp. žalobcovi
poistné plnenie. Prijatím takéhoto záveru, by sme dospeli do štádia, kedy by poisťovne krátili takmer
každé poistné plnenie, nakoľko je len veľmi nepravdepodobné, že pri vykonávaní opravných prác
sa v autoservisoch nevyskytnú také objektívne skutočnosti, ktoré by opravu predĺžili, ako napríklad
čakanie na náhradné diely, víkendy, sviatky, pracovná vyťaženosť servisov. Tvrdenia žalovaného o

neprimeranosti dĺžky opravy tak nič nemenia na faktickom obmedzení poškodeného, ktoré poškodený
nedokázal ovplyvniť. To že poškodené vozidlo bolo spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke
považujeme v danom smere za irelevantné, nakoľko vozidlo sa nenachádzalo v servise hneď odo
dňa nehody ale až od času, kedy bola dojednaná oprava vozidla v servise. Pokiaľ týmto tvrdením,
chcel žalovaný poukázať na to, že poškodený mohol počas vykonávania opravy poškodené vozidlo
riadne užívať, tak musíme uviesť, že tento záver je nereálny, resp. nerealizovateľný. Za týmto účelom je

nevyhnutné zdôrazniť, že keď sa na poškodenom vozidle raz vykonávajú opravné práce, tak jednoducho
nie je fyzicky možné ho počas vykonávania týchto prác súčasne aj používať. V neposlednom rade je
dôležité dať do pozornosti, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby
hľadal najrýchlejšiu opravovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi servismi a požičovňami podľa
podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Rovnaký

záver zaujal Krajský súd v Žiline v rozsudku sp.zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, pričom v
opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia
jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom
pre poškodeného. Aj podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/138/2019 zo dňa 3.12.2019
vo všeobecnosti platí, že náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla sú vynakladané účelne

a nutne do doby trvania nepriaznivého následku dopravnej nehody, spočívajúceho v spôsobenej škode
na motorovom vozidle. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo
3/2015, tento v danej veci nie je aplikovateľný, zároveň tak rozsudok Krajského súdu v Košiciach
sp.zn. 6Co/99/2018 nie je relevantný. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd konanie v časti
o zaplatenie sumy 315,- eur zastavil a žalovaného zaviazal na úhradu sumy 315,- eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9 % ročne od 22.12.2023 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 %
zo sumy 630,- eur od 04.06.2023 do 21.12.2023, ako aj na náhradu trov konania. Žalobca zároveň
navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa § 19 písm. b) CSP, teda na Okresnom súde
Námestovo.

7. Dňa 05.02.2024 bola predmetná vec postúpená Mestskému súdu Bratislava IV, pričom dňa
07.02.2024 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu doručil námietku miestnej príslušnosti, a to
s poukazom na ustanovenie § 19 písm. b) CSP. Predmetná vec tak bola dňa 22.05.2024 postúpená
tunajšiemu súdu na prejednanie a rozhodnutie.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu doručenému Okresnému súdu Banská Bystrica elektronicky dňa
13.09.2023 vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.08.2024. Uviedol, že zo strany žalobcu
nebola preukázaná nutnosť a účelnosť trvania nájmu nad rámec žalovaným priznanej doby nájmu.
Na poškodeného, resp. žalobcu ako právneho nástupcu poškodeného platí generálna preventívna
povinnosť, teda že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na

majetku na prírode a životnom prostredí, teda i poškodený by si mal počínať tak, že aby neprichádzalo
k navyšovaniu škody, rozumným výberom požičovne náhradného vozidla, prevzatia vozidla včas, resp.
výberom autoservisu. Dĺžka nutnej doby sa automaticky nerovná dobe do poskytnutia poistného plnenia.
Vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti sa posudzuje akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného
vozidla nutné a účelné, so zreteľom na postup obvyklý pri riešení následkov obdobných nehôd (rozsudok

Najvyššieho súdu ČR z 28.februára 2013, sp.zn. 25 Cdo 232/2012). Z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. vyplýva povinnosť poškodeného preukázať ním uplatnený nárok na náhradu škody.
V rozhodovanej veci to znamená, že je povinnosťou žalobcu, na ktorého bol nárok na náhradu škody
postúpený poškodeným, tento nárok riadne preukázať. Náhrada nákladov za prenájom náhradného
vozidla predstavuje skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne

vynaloženýchnákladov(R7/1992).„Civilnésporovékonaniejeovládanéprejednacouzásadou,vsúlade
s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a ňou nadväzujúcou dôkaznou
povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena.
Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá stranaje povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá
a ktorej sa domáha.“ (I. ÚS 24/2019). Nakoľko žalovaný považuje žalobný návrh čo do základu za
nedôvodný, žalovaný považuje za nedôvodný aj samotný nárok na úrok z omeškania uplatňovaný

žalobcom. Zároveň z chronológie skutkového stavu je evidentné, že žalovaný si v zákonnej lehote
splnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovení § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., a preto sa nemohol
dostať do omeškania. Žalovaný zároveň v odpore pre konfrontáciu s ohľadom na poukaz žalobcu na
nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS/309/2020 poukázal na tú skutočnosť, že samotný tento súd
v uznesení č.k. I. ÚS 567/2020-21 rozhodol o ústavnej sťažnosti sťažovateľa (iný žalobca), ktorému

všeobecné súdy zamietli žalobu proti poisťovateľovi v časti úrokov z omeškania. Ústavný súd SR
najskôr v bode 25. odôvodnenia predmetného uznesenia poukázal na skutkovo a právne podobné
veci, o ktorých rozhodoval Najvyšší súd SR (sp.zn. 7Cdo/109/2018 3Cdo/145/2017, 1Cdo/212/2017)
ako aj na právnu teóriu. Následne v bode 29. odôvodnenia uznesenia uviedol „ústavný súd dáva do
pozornosti sťažovateľa (v danom spore iný žalobca), že jeho argumentácia o svojvoľnosti a zjavnom
neodôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu vo vzťahu k § 11 ods. 6 a 8 zákona o povinnom

zmluvnom poistení v nadväznosti na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je spôsobilá spochybniť
ústavnú udržateľnosť záverov napadnutého rozsudku krajského súdu, preto pokiaľ by aj sťažovateľ
(v danom spore iný žalobca) uvedený právny prostriedok, ktorý mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd, vyčerpal, ústavný súd by jeho ústavnú sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde“. Ústavný súd SR taktiež

uznesením sp.zn. II. ÚS 184/2019 odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa (iný žalobca), ktorému
všeobecné súdy zamietli žalobu proti poisťovateľovi v časti úrokov z omeškania.

9. Následne dňa 21.08.2024 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu doručil tunajšiemu súdu
vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného doručeného tunajšiemu súdu dňa 19.08.2024. Uviedol, že nutnosť

a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy poškodeného vozidla vyplýva
práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.
V dôsledku škodovej udalosti bol vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a
tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave.
Uplatnený nárok na náhradu škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá

nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 420 OZ, t.j. okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj
kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Podľa rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 14Cob/57/2019 zo dňa 24.10.2019 dôkazné bremeno preukázania
žalovaným tvrdenej neúčelnosti nájomného v rozsahu vyplývajúcom z predmetnej fakturácie bolo
na strane žalovaného. Tento toto dôkazné bremeno neuniesol a jeho procesná obrana v uvedenej

časti zostala iba v rovine tvrdenia, bez prepojenia na konkrétne dôkazy vyplývajúce z jeho vlastnej
dôkaznej iniciatívy. S tvrdením žalovaného, že žalobca do konania nepredložil dôkazy, ktorými by
preukázal nevyhnutnosť doby nájmu nad rámec ním priznanej doby nájmu sa nemožno stotožniť.
Podľa rozsudku Okresného súdu v Žiline sp.zn. 42C/37/2024 zo dňa 28.06.2024 „Nebolo možné
uznať krátenie počtu dní nájmu náhradného motorového vozidla zo strany poškodeného vychádzajúc

z internej kalkulácie žalovaného. Každá jednotlivá oprava má svoje vlastné špecifiká a bez skúmania
jednotlivých presných okolností opravy v predmetnom prípade, bez zohľadnenia všetkých faktorov a
súvislostí opravy nemožno použiť mechanické a jednostranné výpočty pre určenie „adekvátnej“ doby
opravy motorového vozidla. Súd zároveň prihliadol pri priznaní žalovaného nároku na dobu trvania
nájmu náhradného vozidla v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy.“ Pri posudzovaní oprávnenosti dĺžky

nájmu náhradného vozidla treba vychádzať z celkovej dĺžky opravy tak ako bola preukázaná listinnými
dôkazmi. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/77/2019 zo dňa 24.10.2019 nutnosť
a účelnosť vynaložených nákladov v spojení so zabezpečením náhradného motorového vozidla za
dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného,
bola žalobcom preukázaná. Poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu z titulu poistnej udalosti

nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto náklady
spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla patria do oprávneného nároku poškodeného.
Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom
jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti
vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov za nájom

náhradného motorového vozidla. K prenájmu motorového vozidla bol poškodený donútený poistnou
udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Zároveň nie je možné spravodlivo požadovať, aby
si poškodený v takejto situácii robil prieskum trhu o najnižšom nájomnom za poskytnutie náhradného
motorového vozidla. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorýak musel riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla, tak náklady nájomného z takéhoto
stavu vzniknuté sú nákladmi, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti
zaplatiť. Keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období svoje vozidlo po

dobu opravy užívať, po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné. (aj rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/81/2019 zo dňa 30.10.2019) Žalovaný vo vyjadrení ďalej uvádza,
že k úhrade nájomného za náhradné vozidlo zo strany poškodeného nikdy neprišlo. Tieto tvrdenia
žalovaného sú v rozpore so skutočným stavom. K úhrade nájomného poškodeným voči žalobcovi
došlo formou započítania, čo predstavuje jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. jeden zo spôsobov

úhrady peňažnej pohľadávky. Takýmto spôsobom bol preukázaný vznik a existencia škody na strane
poškodeného subjektu, keď zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že sa vzájomné nároky žalobcu
a poškodeného, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu
na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, navzájom započítavajú. Takýmto započítaním došlo k
zmene majetkových pomerov na strane poškodeného v podobe straty jeho pohľadávky na poistné
plnenie voči žalovanému, a teda ku vzniku škody v rozsahu zodpovedajúcom postupovanej pohľadávke

na poistné plnenie. (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/28/2019 zo dňa 01.08.2019).
Pokiaľ žalovaný poukazoval na skutočnosť, že poškodený mal rozumne vybrať požičovňu náhradného
vozidla, resp. autoservis, je dôležité dať do pozornosti, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť
stanovená poškodenému, aby hľadal najrýchlejšiu opravovňu alebo najlacnejšiu auto požičovňu, resp.
robil preukázateľne výber medzi servismi a požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo

možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Rovnaký záver zaujal Krajský súd v Žiline v rozsudku
sp.zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, pričom v opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané
zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako
poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Aj podľa uznesenia Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/138/2019 zo dňa 3.12.2019 vo všeobecnosti platí, že náklady vynaložené na

prenájom náhradného vozidla sú vynakladané účelne a nutne do doby trvania nepriaznivého následku
dopravnej nehody, spočívajúceho v spôsobenej škode na motorovom vozidle. Pokiaľ ide o príčinnú
súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením
pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Žalobca svoj nárok riadne preukázal, o
čom svedčí aj skutočnosť, že žalovaný čiastočne pristúpil k plneniu. Pokiaľ by žalovaný nemal nárok

žalobcu za preukázaný, nepristúpil by predsa k čiastočnej úhrade poistného plnenia. Sporným však
ostala len dĺžka nájmu náhradného vozidla, pri ktorej žalovaný pristúpil k neoprávnenému kráteniu. K
namietanýmúrokomzomeškaniazostranyžalovanéhopoukazujemenazáverynajnovšejrozhodovacej
činnosti Najvyššieho súdu SR vyjadrené v uznesení zo dňa 23.02.2022 sp.zn. 3Obdo/27/2021, ako i na
zhodné závery Ústavného súdu SR vyjadrené v náleze sp.zn. III. ÚS309/2020, III. ÚS 214/2020 a III. ÚS

215/2020, kde Ústavný súd SR ustálil, že výklad ustanovenia §11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s § 517
ods. 1, 2 OZ, ktorý by vylučoval poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z
náhradyškody,jevkonfliktesracionálnymúčelomprávnejúpravy.Malzato,žezožiadnehoustanovenia
zákonanevyplýva,žebyzákonodarcasledovalzvýhodnenieškodcudotakejmiery,žebyjehoomeškanie
a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu.

Zdôraznil, že trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-
dňová lehota na plnenie podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia
poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky. Pokiaľ
by skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia zákona o
PZP) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti

rozsudku (keď by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve
efektívne), potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď
pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom zákona o PZP je však zlepšiť
postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok
poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Preto ak aj súdy v predchádzajúcich

rozhodnutiach pri výklade ust. § 11 ods. 6 a 8 zákona o PZP vychádzali výlučne z gramatického
výkladu ustanovení, ich výklad nebol správny, nakoľko nezohľadnil účel prijatej právnej normy a nebol
uskutočnený eurokonformným spôsobom. Ďalej poukazujeme na rozhodnutie Okresného súdu Žilina
sp. zn. 4C/32/2020,, ktorý sa uvedeným podrobne zaoberal vo svojom rozhodnutí, v ktorom vyslovil
nasledovnézávery:„Pokiaľpoisťovňanesplnísvojzáväzokriadneavčas,t.j.neposkytnepoistnéplnenie

v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo
poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj
úrokyzomeškania,ktorýchzákladjedanýv§517ods.2Občianskehozákonníka.Ustanovenie§11ods.
8 zákona č. 381/2001 Z.z. upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovanéhozákona, t.j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu
povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č.381/2001
Z.z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné

zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného
plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a
účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je
zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému
usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť

poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky
nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného
(a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od
nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 02.01.2020. Ukončenie
poistného šetrenia bolo dňa 16.12.2019, od nasledujúceho dňa, t.j. od 17.12.2019, začala žalovanému
plynúť pätnásťdňová lehota na plnenie v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá uplynula dňa

01.01.2020. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí
lehoty na plnenie - od 02.01.2020, od ktorého dátumu žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z
omeškania. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné, v súlade s
ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a
toúrokyzomeškaniao5percentuálnychbodovvyššieakozákladnáúrokovásadzbaECBplatnák1.dňu

omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez
relevantných dôvodov priznal nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú
o 1.750,- eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného
odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim
dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Súd poukazuje v tomto smere

aj na rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 38Cb/13/2018 zo dňa 05.02.2019 a rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 7 Co/153/2020 zo dňa 10.2.2021.

10. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 16.12.2024, konané v neprítomnosti žalovaného, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby bolo pojednávanie vykonané v jeho neprítomnosti.

Súd sa vo veci oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom ako prílohy k žalobe, ako aj
ďalšími listinami založenými v spise. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca na
podanej žalobe trvá v znení čiastočného späťvzatia žaloby ohľadne sumy 315,- eur, pričom v tomto
čiastočnom späťvzatí žalobca zároveň špecifikoval úrok z omeškania, ktorý po žalovanom požaduje.
Žalobca sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení. Uvádzal, že hoci žalovaný namietal, že dĺžka opravy

bola neprimeraná, túto skutočnosť nijako nepreukázal. Poškodený mal zapožičané náhradné vozidlo v
období od 07.02.2023 do 20.02.2023. Teda toto bola doba nájmu náhradného vozidla, ktorá sa kryje
s obdobím, kedy bolo poškodené vozidlo v servise. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, ktorý si žalobca v
žalobe uplatnil odo dňa 04.06.2023, k tomuto dátumu žalobca dospel uplynutím doby 3 mesiacov plus
15 dní, kedy žalovaný neplnil v zákonnej v lehote, ktorá mu bola žalobcom poskytnutá.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 02.11.2022 došlo v Dolnom Kubíne ku
škodovej udalosti na motorovom vozidle zn. C. D. ev.č. E. spôsobenej poškodenému F. G.. Škodová
udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. C. B. ev.č. A., poisteného v poisťovni
žalovaného. Dňa 20.02.2023 bola ukončená oprava vozidla poškodeného, ktoré bolo prijaté do opravy

dňa 07.02.2023. Celková suma opravy predstavovala 350,92 eur. Uvedené vyplýva jednak zo Zákazky
na servis č. 223060090 zo dňa 07.02.2023 a jednak z faktúry č. 22370037 zo dňa 20.02.2023 (č.l.
8 p.v. a 9 spisu). Oznámením o poistnom plnené zo dňa 21.02.2023 žalovaný (poisťovňa) oznámil
poškodenému, že dňa 21.02.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého poukázala
poškodenému poistné plnenie vo výške 330,92 eur, pričom zároveň oznámil, že z dôvodu poškodenia

nachádzajúceho sa na nárazníku poškodeného vozidla, ktoré nesúvisí s poistnou udalosťou, bolo
poistné plnenie ponížené o sumu 20,- eur. Na základe uvedeného si poškodený prenajal náhradné
motorové vozidlo zn. H. I., ev.č. J. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 96/217 zo dňa 07.02.2023.
Po ukončení nájmu dňa 20.02.2023 (č.l. 11) žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230111 zo dňa
20.02.2023, s dátumom dodania s dátumom splatnosti 06.03.2023 na sumu 630,- eur. Žalovaný po

podaní žaloby dňa 21.12.2023 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 315,- eur, ktorú
poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom dňa 20.02.2023
zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej
udalosti zo dňa 02.11.2022 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradnéhovozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie
odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie
uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.02.2023 vznikla voči

žalovanému pohľadávka vo výške 630,- eur, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému (č.l. 13).
Žalobca vyzval žalovaného na vyrovnanie uvedeného záväzku zaplatením neuhradenej pohľadávky
Upomienkou č. 20230038 zo dňa 19.10.2023. Nakoľko žalovaný dňa 21.12.2023 pristúpil k čiastočnej
úhrade v sume 315,- eur, žalobca zobral žalobu v tejto časti späť.

12. Podľa § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

13. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

14. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

15. Podľa § 581 ods. 1 OZ, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej

na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je
prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

16. Podľa § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa
nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať

pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

17. Podľa § 581 ods. 3 OZ, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené
v odsekoch 1 a 2.

18. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

19. Podľa 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

21. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví, inej ujmy a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo
poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

22. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vrátane inej ujmy
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

23.Podľa§15ods.1zákonaoPZP,náhraduškodyvrátaneinejujmyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať; ak ide o škodu vrátane inej ujmy spôsobenú motorovým vozidlom jazdnej súpravy
tvorenej ťažným vozidlom a prípojným vozidlom, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhraduškody vrátane inej ujmy priamo voči poisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie
je možné identifikovať.

24. Podľa § 186 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd vychádza
zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

25. Z ustanovenia § 4 zákona o PZP je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú
uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo

stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov,
zktorejvyplýva,žeskutočnouškodoujeajškodaspočívajúcavtom,žepoškodenýmusívynaložiťvyššie
náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne
nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj
majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie

do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté
motorovévozidlo.Vkonaníbolapreukázanápríčinnásúvislosť,keďškodováudalosťatopoistnáudalosť
skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za škodu nielen prípady
zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením
škody (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/148/2019 zo dňa 21.08.2019). Poškodený ako

postupca teda mal peňažnú pohľadávku voči žalovanému z titulu jeho nároku na poistné plnenie,
konkrétne nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nútené užívanie náhradného vozidla
v príčinnej súvislosti so škodou, ktorú pohľadávku voči žalovanému poškodený zmluvou o postúpení
pohľadávok postúpil žalobcovi za odplatu. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky bolo preukázané,
že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči žalovanému, súčasťou ktorého bola náhrada

nákladov na prenájom vozidla a tento poistný nárok bol postúpený na žalobcu. Poškodený bol teda
veriteľom,pretožemalpohľadávkuvočižalovanému,ktorúpostúpilžalobcovivsúlades§524anasl.OZ.

26. Žalovaný v konaní namietal nutnosť a účelnosť doby nájmu náhradného vozidla. Žalovaný
nespochybnil, že by poškodený užíval prenajaté motorové vozidlo v príčinnej súvislosti s poistnou

udalosťou, naopak pomernú čiastku predstavujúcu sumu vo výške 315,- eur žalobcovi aj uhradil.
Žalovaný tak uznal opodstatnený nájom motorového vozidla v rozsahu 7 dní. Vzhľadom na rozsah
opravy uvedený vo faktúre č. 22370037 (č.l. 9) je zrejmé, že oprava poškodeného vozidla bola
nevyhnutná a bola realizovaná za účelom odstránenia škody. Vykonaná oprava bola žalovaným okrem
poníženia poistného plnenia v súvislosti so škodou na prednom nárazníku nesúvisiacou s poistnou

udalosťou zo dňa 02.11.2023 v rozsahu 20,- eur akceptovaná. Teda oprava vozidla poškodeného
bola v priamej súvislosti s porušením povinnosti poistenca žalovaného (ktorý vznik škody zavinil)
a s poukazom na ust. § 442 ods. 3 OZ smerovala k navráteniu do predošlého stavu opravou veci.
Zmyslom zákonnej úpravy náhrady škody obsiahnutej v Občianskom zákonníku je kompenzácia ujmy,
ku ktorej došlo na strane poškodeného protiprávnym konaním škodcu. Špeciálna úprava náhrady

škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla zakotvená v zákone o PZP ďalej konkretizuje
ako osobu povinnú poskytnúť príslušnú náhradu škody poisťovňu, v ktorej bolo v čase poistnej
udalosti poistené vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, čím je daná aj pasívna vecná legitimácia
žalovaného. V tomto prípade mal súd preukázané, že na motorovom vozidle právneho predchodcu
žalobcu bola spôsobená škoda vyžadujúca si opravu. V čase, kedy poškodený nemohol disponovať

s vlastným motorovým vozidlom bol preukázateľne ukrátený vo výhodách, ktoré mu poskytovala
možnosť používať vlastné motorové vozidlo, a to komfortné cestovanie do práce, zabezpečenie
životných, kultúrnych, sociálnych a iných potrieb seba, príp. blízkych. V tomto smere je potom logickým
dôsledkom, že na vyváženie nevýhod spôsobených poškodenému stratou dispozície s vlastným
motorovým vozidlom bol poškodený nútený zabezpečiť si náhradné motorové vozidlo jeho prenájmom

a odplata za využívanie náhradného vozidla v čase trvania obmedzenia oprávnení viažucich sa k
vlastníctvu motorového vozidla poškodeného, ako nevyhnutný náklad, zároveň spôsobila škodu v
majetkovej sfére poškodeného. Podľa názoru súdu, ktorý sa opiera i o rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp.zn. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 obmedzenie v používaní vlastného motorového vozidla
spôsobujúce ujmu poškodenému nekončí skôr, ako má poškodený možnosť disponovať s vlastným

motorovým vozidlom, a teda i škoda predstavujúca platby nájomného za používanie náhradného vozidla
narastá do dosiahnutia rovnakému momentu. Pokiaľ právnym predchodcom žalobcu (poškodeným)
došlo k prevzatiu opraveného motorového vozidla dňa 20.02.2023 a v rovnakom dni aj ukončil nájom
náhradného motorového vozidla, bol jeho nárok na náhradu škody oprávnený za celé obdobie nájmunáhradného motorového vozidla, t.j. od dňa odovzdania motorového vozidla do opravy 07.02.2023,
ktorý dátum nebol sporný ani zo strany žalovaného až do dňa 20.02.2023. S tvrdeniami žalovaného o
neopodstatnenosti doby nájmu náhradného motorového vozidla poškodeným v trvaní 14 dní viažucou

sa k neodôvodnene dlhej dobe opravy vozidla poškodeného sa súd nestotožnil z dôvodu, že má za
to, že poškodený žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť proces opravy motorového vozidla tak, aby
opravatrvalačonajkratšie,resp.podľapredstávžalovaného,akoajzdôvodu,žežalovanýsvojetvrdenia
relevantne nepreukázal.

27. Súd sa pri vyhodnotení ďalšieho žalovaným vysloveného argumentu pre nepriznanie náhrady škody
uplatnenej v tomto konaní, spočívajúcom v požiadavke vyhľadávania autoservisu s najkratšou dobou
opravy poškodeným, priklonil k rozhodovacej praxi súdov SR (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn. 27Co/81/2021) a považuje za vylúčené vyžadovať od poškodeného, ktorý nie z vlastnej viny
utrpel škodu, aby bol následne zaťažený a vynakladal ďalšie náklady a úsilie na zisťovanie doby
opráv u rôznych autoservisov. Tu súd považuje za potrebné dodať, že toto konanie by ani nemuselo

byť efektívne vzhľadom na nejasnosť časového a územného rozsahu zisťovania najvhodnejšieho
autoservisu poškodeným, nemožnosti autoservisov určiť presnú dobu opravy bez zohľadnenia všetkých
faktorov vplývajúcich na dĺžku opravy a zároveň by mohlo dôjsť i k presiahnutiu nákladov poškodeného
súvisiacich s poškodením jeho motorového vozidla (doprava do autoservisov, ušlý zisk a iné), ktoré by
si potenciálne mohol uplatňovať ako ďalšiu škodu.

28. Súd sa vzhľadom k vyššie uvedeným záverom uznal opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku
na náhradu škody v podobe náhrady nákladov za poskytnutie náhradného vozidla vo výške 630,- eur
a po zohľadnení späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 315,- eur, ktorú žalovaný dňa 21.12.2023
žalobcovi uhradil (ohľadne ktorej bolo konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavené), žalobe vo zvyšnej

časti o zaplatenie sumy 315,- eur vyhovel.

29. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za
doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako
nedoručené.

30. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
31. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť

poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

32.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania z požadovanej istiny, konštatujúc, že žalovaný
sa s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 6, 7 zákona o PZP dostal do omeškania. Poisťovňa teda
mala poskytnúť poistné plnenie do troch mesiacov a 15 dní, pričom toto v uvedenej lehote neposkytla.Šestnástym dňom sa teda dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia vo výške 630,- eur,
a to až do momentu čiastočnej úhrady vo výške 315,- eur dňa 21.12.2023. Preto pokiaľ žalobca žiadal
úrokyzomeškaniaz neposkytnutéhopoistnéhoplneniavovýške630,-eurod04.06.2023do21.12.2023

a z časti neposkytnutého poistného plnenia vo výške 315,- eur od 22.12.2023 do zaplatenia, žiadal ich
v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ.

35. Žalovaný avšak žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 9 % z uvedených súm, pričom s poukazom
na ust. § 3 Nariadenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko v období od 10.05.2023 do 21.06.2023 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky vo výške 3,75 %, súd žalobcovi priznal predmetný úrok vo výške 8,75 % z uvedených súm a vo
zvyšnej časti žalobu zamietol.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods.
1 CSP tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Čo sa týka
zastavenia konania v časti ohľadne zaplatenia sumy 315,- eur, toto bolo zastavené z dôvodu späťvzatia
žaloby žalobcom, pričom zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, ktorý túto sumu uhradil až v

priebehu tohto konania, takže žaloba bola podaná dôvodne a aj v tejto časti (okrem časti, v ktorej
bolo žalobe vyhovené) sa teda jednalo o úspech žalobcu. Čo sa týka zamietnutia žaloby v časti úroku
prevyšujúceho priznanú výšku 8,75 % (t.j. 0,25 %), súd mal za to, že sa jedná o neúspech žalobcu
len v nepatrnej časti, a teda mu súd priznal plný nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške
priznaných trov súd s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.