Uznesenie Judgement was issued on Thursday, January 15, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624010572
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624010572.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Františka Ševčoviča a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. januára
2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. f) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 30.10.2024 sp.zn. 2T/82/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom
treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. u k l a d á obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v B. C. D., trvale bytom B.
C. D., adresa na doručovanie: B. C. D., ul, Levočská 16 podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 56 ods.
1, ods. 2 Tr.zák. účinného do 6.8.2024 peňažný trest vo výmere 300,- (tristo) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. účinného do 6.8.2024 ustanovuje pre prípad úmyselného zmarenia peňažného
trestu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 23. mája 2024 v čase okolo 16.00 h. svojvoľne, bez vedomia a súhlasu personálu, počas osobného
voľna s možnosťou vychádzky po areáli liečebne, preskočil plot a opustil areál Psychiatrickej liečebne
Samuela Bluma v Plešivci, okres E., kde bol umiestnený na základe trestného rozkazu Okresného súdu

Spišská Nová Ves sp.zn. 4T/115/2022 zo dňa 10. januára 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.
februára 2023, ktorým mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, na ktoré
nastúpil podľa určenia liečebne dňa 22. apríla 2024, pričom dňa 24. mája 2024 v čase o 06.45 hod. bol
vypátraný na ulici Elektrárenskej v Spišskej Novej Vsi za obchodným domom COOP.

Za to prvostupňový súd uložil obžalovanému A. B. podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l)

Tr.zák., § 37 písm. m) Tr.zák. a § 38 ods. 2 Tr.zák. účinného do 6.8.2024 trest odňatia slobody v trvaní
2 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie,
čo do výroku o treste.V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s rozsudkom súdu, pretože sa na hlavnom
pojednávaní priznal ku skutku a aj keď bol už 8-x súdne trestaný, tak je potrebné skúmať, či neprichádza

do úvahy uloženie iného alternatívneho trestu.
V tejto súvislosti poukázal na to, že sa nejedná o závažný skutok a preto v nadväznosti na
novelu Trestného zákona navrhol, aby súd zvážil pri zohľadnení všetkých okolností uloženie aj iného
alternatívneho trestu, a to peňažného trestu, alebo trestu povinnej práce.

V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že v jeho prípade nie je namieste uložiť iný alternatívny
trest, ale iba trest odňatia slobody, tak navrhuje jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.
Odsúdený má za to, že prvostupňový súd nesprávne rozhodol a preto navrhuje, aby Krajský súd
v Košiciach zrušil rozsudok vo výroku o treste a aby vec vrátil súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 315 Tr.por.) skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr.por., zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a oprávnenou osobou a či nedošlo
k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z obsahu
spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné ( § 315 ods.1 Tr.por.), bolo podané včas - v zákonom
stanovenej lehote a na mieste, kde je možné tento opravný prostriedok podať ( § 309 ods.1 Tr.por.),

oprávnenou osobou (§ 307 ods.1, ods.2 Tr.por. ) a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania
alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

Krajský súd potom pri rozhodovaní o odvolaní postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.por. a
preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, s tým, že na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr.por.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd

preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania,
predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj
na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali
(po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle
ustanovenia § 371 ods.1 Tr.por.

Krajskýsúdnapodkladeodvolaniapodľa§317ods.1Tr.por.popreskúmanízákonnostiaodôvodnenosti
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosti postupu
konania, ktoré im predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Krajský súd v uvedenom prípade nepreskúmaval správnosť a zákonnosť výroku o vine napadnutého
rozsudku, pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o možnosti vykonať jedno
z vyhlásení prehlásil, že je vinný. Na základe tohto prehlásenia prvostupňový súd prijal jeho vyhlásenie
o uznaní viny v rozsahu priznania sa s tým, že v ďalšej časti hlavného pojednávania nevykonával
dokazovanie o výroku o vine.

Z dôvodu podaného odvolania zo strany obžalovaného, čo do výroku o treste preto krajský súd
preskúmaval len správnosť a zákonnosť tohto výroku v napadnutom rozsudku.

Krajský súd preskúmaním spisu zistil, že prvostupňový súd postupoval v konaní, ktoré predchádzalo

napadnutému rozsudku v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, keďže vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o výroku o treste.

Prvostupňový súd však pri rozhodovaní o treste nepostupoval dôsledne v zmysle ustanovení §§
34,36,37,38Tr.zák.,pretoženedostatočnezohľadnil všetkyskutočnosti,ktorémajúvýznampriurčovaní

druhu a výmery trestu. V zmysle týchto ustanovení súd pri rozhodovaní o výroku o treste prihliadne na
spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.Prvostupňový súd odôvodnil uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému
poukázaním na jeho odpis z registra trestov, v ktorom má uvedených deväť záznamov o odsúdeniach od
roku 2003 doposiaľ pre rôznu úmyselnú trestnú činnosť s tým, že naposledy bol odsúdený rozsudkom

Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 0T/59/2023 zo dňa 22.11.2023 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/113/2023 z 13.2.2024 pre prečin podľa § 212 ods. 1 písm.
g), ods. 2 písm. b) Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, na
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a ktorý vykonal
20.2.2024, pričom predtým bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.

4T/115/2022 zo dňa 10.1.2023, právoplatným dňa 22.2.2023 pre prečin podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona
a iné, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, výkon ktorého mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 26 mesiacov do 15.12.2024.

Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo možné podľa názoru prvostupňového súdu uložiť obžalovanému
len nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže sa jedná o páchateľa, ktorý sa opakovane dopúšťa

úmyselnej trestnej činnosti a pre nižšiu typovú závažnosť trestnej činnosti mu súd uložil trest odňatia
slobody v trvaní dvoch mesiacov.

Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že prvostupňový súd správne zohľadnil pri ukladaní trestu
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď obžalovaný sa na jednej strane priznal ku spáchaniu

trestnej činnosti a na druhej strane už bol v minulosti súdne trestaný (§ 36 písm. l, resp. § 37 písm. m Tr.
zák.), avšak nedostatočne zohľadnil nižší stupeň protiprávnosti konania skutku, ktorého sa obžalovaný
dopustil a na ktorý poukázal aj samotný prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku.

Prvostupňový súd pri ukladaní trestu taktiež nepostupoval v súlade s ust. § 34 ods.3 Tr. zák., podľa

ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby. Prvostupňový súd pri ukladaní trestu nedostatočne prihliadol na skutočnosť, že
obžalovaný je otcom maloletej dcéry a podľa jeho výpovede v súčasnosti pracuje, pričom uložením
nepodmienečného trestu by samozrejme o prácu prišiel a táto skutočnosť by mala vplyv na jeho plnenie,
resp. neplnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletej dcére.

Krajský súd v nadväznosti na vyššie uvedené zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu z dôvodu jeho neprimeranosti a sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 348 ods. 1 Tr.zák.
spoužitím§56ods.1,ods.2Tr.zák.účinnéhodo6.8.2024uložilobžalovanémupeňažnýtrestvovýmere
300,- (tristo) eur.

Krajský súd zároveň podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. účinného do 6.8.2024 ustanovil pre prípad úmyselného
zmarenia peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.

Krajský súd pri ukladaní trestu postupoval v zmysle tých istých zásad, ako prvostupňový súd, t.j. §§

34,36,37,38 Tr. zák., pričom taktiež zohľadnil rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa, jeho
pomery, možnosti jeho nápravy.

Krajský súd na rozdiel od prvostupňového súdu však dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné

podmienky pre uloženie alternatívneho trestu obžalovanému, a to peňažného trestu, pretože obžalovaný
je schopný tento trest zaplatiť, je zamestnaný, má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére a uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo pre neho neprimeraným trestom aj vzhľadom na nižšiu
závažnosť spáchaného trestného činu a zároveň by malo negatívny vplyv na jemu blízku osobu.

Krajský súd zastáva názor, že v prípade splnenia zákonných podmienok pre uloženie alternatívneho
trestu je potrebné uprednostniť uloženie takéhoto trestu pred nepodmienečným trestom odňatia slobody
a aj preto zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku a uložil obžalovanému peňažný trest podľa
Trestného zákona, úč. do 6.8.2024.

Krajskýsúdzastávanázor,žetakýtoalternatívnytrestbudespĺňaťúčeltrestutakzhľadiskaindividuálnej,
ako aj generálnej prevencie s tým, že bude dostatočne výchovne pôsobiť na obžalovaného, aby viedol
v budúcnosti riadny život, aby sa nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti a zároveň takýto trest odradí iných
od páchania trestnej činnosti.S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.