Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124210671
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124210671.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobkyne: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., zast. Weis & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlomPriemyselná1/A,82108Bratislava,IČO:47234776,protižalovaným:1.F.G.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom H. XXXX/XX, XXX XX G. A., 2. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX G. A., 3.

I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX G. A., zastúpení: JUDr. Štefan Mesároš, advokát,
so sídlom Nitra, Štefánikova 84, o zriadenie vecného bremena, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 36C/96/2024-58 zo dňa 5.
novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že n a r i a ď
u j e toto neodkladné opatrenie:

I. Žalovaný 1. je p o v i n n ý umožniť žalobkyni alebo osobám blízkym či povereným žalobkyňou
prechod pešo a autom do 3,5 tony cez pozemok vedený v registri „C“ s par. č. 3902/4 o výmere 386
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie na liste vlastníctva č. XXXX vedený pre katastrálne
územie G. A., J. G. A., J. G. A. a to vo vyznačenom rozsahu dielu 1 v zmysle geometrického plánu č.

18/2024, vyhotovený dňa 05.04.2024, úradne overený dňa 22.05.2024 pod číslom 291/2024 J. K. G. A.,
katastrálnym odborom úradným overovateľom F. L. M., ktorý ako príloha č. 1 tvorí neoddeliteľnú súčasť
tohto uznesenia a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Žalovaný 2. a žalovaný 3. sú p o v i n n í umožniť žalobkyni alebo osobám blízkym či povereným
žalobkyňou prechod pešo a autom do 3,5 tony cez pozemok vedený v registri „C“ s par. č. 3902/1 o

výmere 348 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie na liste vlastníctva č. XXXX vedený pre
katastrálne územie G. A., J. G. A., J. Zlaté Moravce a to vo vyznačenom rozsahu dielu 2 v zmysle
geometrického plánu č. 18/2024, vyhotovený dňa 05.04.2024, úradne overený dňa 22.05.2024 pod
číslom 291/2024 J. K. G. A., D. odborom úradným overovateľom F. L. M., ktorý ako príloha č. 1 tvorí
neoddeliteľnú súčasť tohto uznesenia a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

III. Žalovaní v 1. a 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne odovzdať žalobkyni kľúče k vstupnej
bráne umiestnenej na pozemku vedený v registri „C“ pod par. č. 3902/4 o výmere 386 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie na liste vlastníctva č. XXXX vedený pre katastrálne územie G. A., J. G. A.,
J. G. A. a to do 10 dní od doručenia tohto uznesenia, pričom v prípade, ak by neskôr došlo k výmene
zámku k tejto vstupnej bráne sú títo žalovaní povinní spoločne a nerozdielne odovzdať žalobkyni nový
kľuč k tejto vstupnej bráne a to do 5 dní odkedy bol zámok na tejto bráne vymenený.

IV.Žalovaný1.je povinný zdržaťsaakýchkoľvekúkonov,ktorémôžužalobkynialeboosobámblízkym
či povereným žalobkyňou sťažiť alebo znemožniť prechod pešo a autom do 3,5 tony cez pozemok
vedený v registri „C“ s par. č. 3902/4 o výmere 386 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
na liste vlastníctva č. XXXX vedený pre katastrálne územie G. A., J. Zlaté Moravce, J. G. A. a to vo
vyznačenom rozsahu dielu 1 v zmysle geometrického plánu č. 18/2024, vyhotovený dňa 05.04.2024,

úradne overený dňa 22.05.2024 pod číslom 291/2024 J. K. G. A., katastrálnym odborom úradnýmoverovateľom F. L. M., ktorý ako príloha č. 1 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto uznesenia a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

V. Žalovaný 2. a žalovaný 3. sú p o v i n n í zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobkyni
alebo osobám blízkym či povereným žalobkyňou sťažiť alebo znemožniť prechod pešo a autom do 3,5
tony cez pozemok vedený v registri „C“ s par. č. 3902/1 o výmere 348 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie na liste vlastníctva č. XXXX vedený pre katastrálne územie G. A., J. G. A., J. G.
A. a to vo vyznačenom rozsahu dielu 1 v zmysle geometrického plánu č. 18/2024, vyhotovený dňa

05.04.2024, úradne overený dňa 22.05.2024 pod číslom 291/2024 J. K. G. A., katastrálnym odborom
úradným overovateľom F. L. M., ktorý ako príloha č. 1 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto uznesenia a to
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

VI. Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 11.10.2024 cestou právneho zástupcu žalobu o zriadenie vecného bremena,
ktorou žiadala súd, aby zriadil vecné bremeno - in rem, a to v podobe práva prechodu peši a prejazdu
motorovými vozidlami do 3,5 tony cez zaťažené pozemky v registri "C" s p. č.: 3902/4 o výmere 386
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, p. č. 3902/1
o výmere 348 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný na liste vlastníctva

č. XXXX, ktoré sú evidované J. K. G. A. odbor katastrálny pre k. ú. G. A., J. G. A., J. G. A., ad 1) v
prospech každodobého vlastníka stavby so súpisným číslom XX, druh stavby rodinný dom postavený na
pozemku reg. "C" s p. č. 3899 o výmere 75 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie evidovaný v
katastrálnom území G. A., J. G. A., J. Zlaté Moravce, N. 2) v prospech každodobého vlastníka pozemku
reg. "C" s p. č. 3902/2 o výmere 92 m2 druh pozemku zastavaná plocha, evidovaný v katastrálnom

území G. A., J. G. A., J. G. A., N. 3) v prospech každodobého vlastníka stavby bez označenia súpisného
čísla, druh stavby budova na rekreačné účely, popis stavby letná kuchyňa, ktorá nie je evidovaná na liste
vlastníctva a je postavená na pozemku reg. "C" s p. č. 3904 o výmere 40 m2 druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie v katastrálnom území G. A., J. G. A., J. G. A.. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu
trov konania. Rozsah požadovaného vecného bremena – ako pri návrhu neodkladného opatrenia –

nešpecifikovala.

2. Spolu so žalobným návrhom na zriadenie vecného bremena vo veci samej žalobkyňa podala aj návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil ad 1) žalovanému v 1. rade povinnosť
umožniť navrhovateľke alebo osobám blízkym či povereným navrhovateľkou prechod pešo a autom

do 3,5 tony cez pozemok vedený v registri "C" s par. č. 3902/4 o výmere 386 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie na liste vlastníctva č. XXXX vedený pre katastrálne územie G. A., J.
Zlaté Moravce, J. Zlaté Moravce a to vo vyznačenom rozsahu dielu 1 v zmysle geometrického plánu
č. 18/2024, vyhotovený dňa 05.04.2024, úradne overený dňa 22.05.2024 pod číslom 291/2024 J. K.
G. A., katastrálnym odborom úradným overovateľom F. L. M., ktorý ako prílohu č. 1 tvorí neoddeliteľnú

súčasť tohto uznesenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ad 2) žalovaným
v 2. a 3. rade povinnosť umožniť navrhovateľke alebo osobám blízkym či povereným navrhovateľkou
prechod pešo a autom do 3,5 tony cez pozemok vedený v registri "C" s par. č. 3902/1 o výmere 348
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie na liste vlastníctva č. XXXX vedený pre katastrálne
územie G. A., J. G. A., J. G. A. a to vo vyznačenom rozsahu dielu 2 v zmysle geometrického

plánu č. 18/2024, vyhotovený dňa 05.04.2024, úradne overený dňa 22.05.2024 pod číslom 291/2024 J.
K. G. A., katastrálnym odborom úradným overovateľom F. L. M., ktorý ako prílohu č. 1 tvorí neoddeliteľnú
súčasť tohto uznesenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ad 3) žalovaným
povinnosť spoločne a nerozdielne odovzdať navrhovateľke kľúče k vstupnej bráne umiestnenej na
pozemku vedený v registri "C" pod par. č. 3902/4 o výmere 386 m2, druh pozemku: zastavaná plocha

a nádvorie na liste vlastníctva č. XXXX vedený pre katastrálne územie G. A., J. G. A., J. G. A., a to
do 10 dní od doručenia tohto uznesenia, pričom v prípade ak by neskôr došlo k výmene zámku k tejto
vstupnej bráne, sú žalovaní povinní spoločne a nerozdielne odovzdať navrhovateľke nový kľuč k tejto
vstupnej bráne, a to do 5 dní od kedy bol zámok na tejto bráne vymenený, ad 4) žalovanému v 1.
rade povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu navrhovateľke alebo osobám blízkym či

povereným navrhovateľkou sťažiť alebo znemožniť prechod pešo a autom do 3,5 tony cezpozemok vedený v registri "C" s par. č. 3902/4 o výmere 386 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie na liste vlastníctva č. XXXX vedený pre katastrálne územie G. A., J. G. A., J. G. A. a to vo
vyznačenom rozsahu dielu 1 v zmysle geometrického plánu č. 18/2024, vyhotovený dňa 05.04.2024,

úradne overený dňa 22.05.2024 pod číslom 291/2024 J. K. G. A., katastrálnym odborom úradným
overovateľom F. L. M., ktorý ako prílohu č. 1 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto uznesenia, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, ad 5) žalovaným v 2. a 3. rade povinnosť zdržať sa
akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu navrhovateľke alebo osobám blízkym či povereným navrhovateľkou
sťažiť alebo znemožniť prechod pešo a autom do 3,5 tony cez pozemok vedený v registri "C" s par. č.

3902/1 o výmere 348 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie na liste vlastníctva
č. XXXX vedený pre katastrálne územie G. A., J. G. A., J. G. A. a to vo vyznačenom rozsahu dielu
1 v zmysle geometrického plánu č. 18/2024, vyhotovený dňa 05.04.2024, úradne overený 22.05.2024
pod číslom 291/2024 J. K. G. A., katastrálnym odborom úradným overovateľom F. L. M., ktorý ako
prílohu č. 1 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto uznesenia, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej, ad 6) žalovaným v 2. a 3. rade povinnosť na vlastné náklady vypratať odpad, handry,

krabice alebo iné hnuteľné veci, ktoré vniesli alebo pomohli vniesť do vnútorných priestorov stavby bez
označenia súpisného čísla, druh stavby budova na rekreačné účely, popis stavby letná kuchyňa, ktorá
nie je evidovaná na liste vlastníctva a je postavená na pozemku reg. "C" s p. č. 3904 o výmere 40 m2
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie v katastrálnom území G. A., J. Zlaté Moravce, J.
G. A., a to do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.

3. V spojitosti s tým žalobkyňa uviedla, že potreba neodkladnej úpravy pomerov je daná z dôvodu,
že žalovaní postavili na pozemku 1 bránu, ktorá žalobkyni celkom znemožňuje prechod k jej
nehnuteľnostiam, pričom žalovaní jej odmietli dať kľúče k predmetnej bráne a umožňujú jej vstup len
vtedy, pokiaľ im zavolá a pokiaľ sú žalovaní tiež v okolí. Takéto "právo" prechodu, ktoré je podmienené

iba na svojvôli žalovaných zásadným spôsobom zasahuje a marí výkon vlastníckych práv žalobkyne
k jej nehnuteľnostiam, a to až do takej miery, že toto právo prestalo byť obsahovo právom, ale len
prosbou. Neodkladnú potrebu vidí žalobkyňa aj v tom, že odkedy sa žalovaní stali vlastníkmi pozemkov
a stavieb v danom okolí (čiže susedmi žalobkyne), tak susedské vzťahy medzi stranami sa stali pre
žalobkyňu neznesiteľnými, pričom vyššie uvedené podmieňovanie prechodu cez pozemky žalovaných

k nehnuteľnostiam žalobkyne len na vlastnom uvážení žalovaných je len zlomok toho, čo prispieva
k neznesiteľným susedským pomerom pre žalobkyňu. Podstata a pôvod neznesiteľných susedských
pomerov pre žalobkyňu spočíva v tom, že ona dobromyseľne a nerušene užívala vyše
40 rokov o. i. rekreačnú stavbu. Žalobkyňa žila v presvedčení, že rekreačná stavba bola vo vlastníctve
jej matky (t.j. L. C.), pričom bola rovnako v presvedčení, že jej matka túto rekreačnú stavbu nadobudla

do svojho vlastníctva od jej pôvodného vlastníka (pán O. D.,), ktorý ju mal svojpomocne postaviť ešte
niekedy v tridsiatych rokoch minulého storočia, a to v súvislosti s kúpnou zmluvou zo dňa 15.08.1975.
Matka žalobkyne uzavrela dňa 31.10.2003 so žalobkyňou darovaciu zmluvu. Prevod rekreačnej stavby
nebol nikdy formálne uvedený v prevodných zmluvách, nakoľko rekreačná stavba nebola nikdy formálne
zapísaná v katastri nehnuteľností/pozemnoknižnej vložke. Žalobkyňa si dala v roku 2003 vypracovať

geometrický plán, na základe ktorého mala byť aj rekreačná stavba v katastri zapísaná, ale neobjednala
si okrem samotného vypracovania geometrického plánu aj službu zápisu (aj) rekreačnej stavby do
katastranehnuteľností.Ďalejsitaktonerušenežila,staralasaaužívalanehnuteľnostivrátanerekreačnej
stavby ako svoje obydlie kde, okrem iného, zabezpečila opravu strechy, vybudovanie nového komína
a šachty; o túto rekreačnú stavbu sa starala žalobkyňa ako o vlastnú. Všetky okolité pozemky kúpili

potom žalovaní spolu s ich rodinou, pričom mali záujem kúpiť aj nehnuteľnosti žalobkyne, ktorá ich ale
odmietla žalovaným predať. Odvtedy sa život žalobkyne v danej lokalite postupne stal neznesiteľným.
Žalovaní neskôr postavili bránu na pozemku 1 znemožňujúci prechod k nehnuteľnostiam, potom začali
tvrdiť, okrem iného, že rekreačná stavba je v ich vlastníctve a postupne stupňovali a vyvíjali na žalobkyňu
nátlak, aby sa odtiaľ vypratala a aby tam nechodievala. Nátlakové správanie zo strany žalovaných sa

vystupňovalo až tak, že najneskôr dňa 06.11.2023 neoprávnene vnikli do rekreačnej stavby, z ktorej
zrejme odcudzili/ukradli a zrejme zničili alebo predali starožitný nábytok vo vlastníctve žalobkyne, ako sú
najmä starožitná skriňa, knižnica, obraz, botník, konferenčný stôl a stoličky, čím jej spôsobili minimálne
škoduväčšiehorozsahu.Zároveň,žalovaníaprípadneajďalšiespolupracujúceosobynáslednenavliekli
dorekreačnejstavbyodpadainýnepotrebnýmateriál(rôznekrabiceahandry),čímajfaktickyznemožnili

žalobkyni túto rekreačnú stavbu užívať. Následne sa žalovaní v 2. a 3. rade žalobkyni vyhrážali, že ak si
všetko nevyprace z rekreačnej stavby do 01.12.2023, tak to vynesú von a spália. V súvislosti už s
vyššie uvedeným protiprávnym správaním žalovaných podala žalobkyňa aj trestné oznámenie, pričom
dňa 12.08.2024 Okresné riaditeľstvo PZ v Nitre vydalo uznesenie o začatí trestného stíhania pre možnéspáchanie zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a)
Trestného zákona.

4. Žalobkyňa uviedla, že má strach, že v prípade, ak jej súd vo veci neposkytne ochranu, tak konanie
žalovaných bude naďalej pretrvávať a bude sa ďalej stupňovať, čo môže vyústiť aj spôsobeniu ďalšej
škody a psychickým útrapám na strane žalobkyne, ktorá je nútená sa prizerať, ako jej žalovaní postupne
ničia, čo v dobrej viere budovala aj s jej mamou vyše 40 rokov.

5. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) uznesením Okresný súd Nitra ako súd
prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia (v celom rozsahu) zamietol, čo
s poukazom na citované zákonné ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP – zákon č. 160/2015
Z. z. - § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá
a ods. 2) a všeobecné úvahy k podmienkam vydania neodkladného opatrenia odôvodnil nasledovne:

5.1. Súd preskúmal podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že mu nie
je možné vyhovieť.

5.2. Žalobkyňa v podanom návrhu odôvodňuje neodkladnú potrebu úpravy pomerov tým, že odkedy sa
žalovaní stali vlastníkmi susediacich pozemkov, susedské vzťahy medzi nimi sa stali neznesiteľnými,

prístup k nehnuteľnostiam má možný len po dohode so žalovanými ako aj to, že žalovaní neoprávnene
vnikli do chaty a zrejme jej odcudzili veci.

5.3. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a
osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a

osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno, resp.
bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo
aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia (?) posudzuje súd
len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k
zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

5.4. Súd zistil, že žalobkyňa je výlučnom vlastníčkou nehnuteľností, ktoré nadobudla darovacou zmluvou
od svojej matky (č. V 1214/03). Ide o nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k. ú. G. A., evidované na LV č.
XXXX ako parc. CKN 3899 zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 75 m2, parc. č. 3902/2 zastavaná
plocha a nádvoria vo výmere 92 m2, parc. č. 3908 zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 33 m2, parc.

č. 3909 záhrada vo výmere 288 m2, parc. č. 3913 orná pôda vo výmere 585 m2 a stavby domu so súp.
č. XX, postaveným na parc. č. 3899.

5.5. Žalovaná v 1. rade je výlučným vlastníkom pozemku CKN parc. č. 3902/4 zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 386 m2, LV č. XXXX, vedené pre katastrálne územie G. A., Obec G. A., J. G. A. (ďalej

aj ako "pozemok 1"). Titul nadobudnutia je darovacia zmluva V 1394/2018.

5.6. Žalovaní v 2. a 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku CKN parc. č. 3902/1 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 348 m2, LV č. XXXX, vedené pre katastrálne územie G. A., J. G. A., J. G.
A. (ďalej aj ako "pozemok 2"), Tituly nadobudnutia sú zmluvy V 2292/2016, V 1404/2015, V 1002/2015,

V 1403/2015, ako aj osvedčenie N 225/2017.

5.7. Žalovaní v 2. a 3. rade vlastníkmi pozemku EKN parc. č. 102/1 zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 40 m2, LV č. XXXX, vedené pre katastrálne územie G. A., Obec G. A., J. G. A.. Tituly
nadobudnutia sú zmluvy V 1312/2016, V 1254/2016, V 1255/2016, V 2292/2016, ako aj osvedčenie N

225/2017.

5.8. Geometrický plán č. 877/2003 bol vyhotovený na určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam p.
č. 3902/9 a 3904.

5.9. Geometrický plán č. 18/2024 bol vyhotovený na účely zriadenia vecného bremena k pozemkom
p. č. 3902/1 a 3902/4 s tým, že ide o vecné bremeno práva prechodu pešo a autom do 3,5 tony cez
pozemok p. č. 3902/1 vo vyznačenom rozsahu dielu 2 a p. č. 3902/4 vo vyznačenom rozsahu dielu
1 v prospech vlastníka zapísaného na LV č. XXXX. Ide o geometrický plán č. 18/2024, vyhotovenýdňa 05.04.2024, úradne overený 22.05.2024 pod číslom 291/2024 J. K. G. A., katastrálnym odborom
úradným overovateľom F. L. M..

5.10. Žalobkyňa predložila súdu fotografie (bez dátumu zhotovenia) zariadenia rekreačnej chaty s
popisom, ktoré veci tam chýbajú ako aj fotografie, na ktorých sa nachádzajú v rôznych krabiciach
neidentifikovateľné hnuteľné veci.

5.11. Dňa 30.11.2023 sa žalobkyňa obrátila na orgány činné v trestnom konaní s oznámením o možnom

spáchaní trestných činov, v ktorom ako podozrivého označila žalovaného v 3. rade. Uznesením OP
Nitra z 03.07.2024, č. 2 Pv 287/24/4403-5 prokurátorka zrušila uznesenie vyšetrovateľa OR PZ, ktorým
začal trestné stíhanie za zločin porušovania domovej slobody, pretože je nezákonné pre nesprávne
vymedzenie skutkovej vety. Uznesením OR PZ Nitra z 12.08.2024, ČVS: ORP-6/1-VYS-NR-2024 bolo
začaté trestné stíhanie za zločin porušovania domovej slobody, lebo zistené skutočnosti nasvedčujú
tomu, že vlastník parcely registra "C" č. 3904 nachádzajúcej sa v k. ú. G. A., na ulici H. v presne

nezistenom čase najneskôr od roku 2023 doposiaľ neoprávnene užíva nehnuteľnosť, bez s. č., letný
domček, ktorý je postavený na uvedenej adrese a ktorý dlhodobo užívala a zrekonštruovala poškodená
žalobkyňa, ktorá nehnuteľnosť využívala na rekreačné účely, v nehnuteľnosti sa nachádza elektrina,
voda, kúpeľňa a vybavenia na riadne bývanie, pričom páchateľ vymenil zámok na vstupných dverách
a nehnuteľnosť užíva ako skladový priestor pre vlastné účely, čím bráni poškodenej v užívaní danej

nehnuteľnosti, v ktorej už podľa jej vyjadrenia sa nenachádzajú rôzne veci, ktoré používala, veľká skriňa,
posteľ s úložným priestorom, matrace, botník a ďalšie veci, čím jej bola spôsobená bližšie nevyčíslená
škoda.

5.12. Z predloženej darovacej zmluvy vyplýva, že jej predmetom boli p. č. 3899, 3902/2, 3908 a 3909

ako aj dom súp. č. XX v k. ú. G. A.. Predmetom zmluvy nebola stavba, ktorú užíva žalobkyňa.

5.13. Podľa obsahu žaloby je zrejmé, že v spore bude vo veci samej vykonané rozsiahle dokazovanie,
v rámci ktorého bude v prípade spornosti riešená aj otázka vlastníckeho práva k stavbe. K tomu sa
súd v tomto štádiu nemá oprávnenie vyjadrovať, pretože nepozná názor žalovaných, keďže ešte neboli

realizované úkony vo veci samej.

5.14. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne ohľadne zabezpečenia práva prechodu cez pozemky CKN p. č.
3902/4 a 3902/1, tak súd uvádza, že nezistil dôvod neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.
Z dostupných listín súdu vyplýva, že žalovaná v 1. rade nadobudla p. č. 3902/4 (pozemok 1) v roku

2018 a žalovaní v 2. a 3. rade nadobudli postupne spoluvlastnícke podiely k p. č. 3902/1 (pozemok 2),
pričom posledná zmluva bola z roku 2016 a osvedčenie z roku 2017. Z toho je zrejmé, že žalovaní sú
vlastníkmi pozemkov už viac ako sedem rokov; preto tvrdenie žalobkyne o tom, že jej je znemožňovaný
prístupkpozemkom,odktoréhoodvíjaladôvodvydanianeodkladnéhoopatrenia,súdnemalhodnoverne
preukázané zo strany žalobkyne. Taktiež žalobkyňa neuviedla, od akého obdobia sa nachádza brána na

pozemku 1, pričom z fotografie, predloženej žalobkyňou, vyplýva, že snímka bola vytvorená 10/2022, čo
je už tiež dva roky. Sama žalobkyňa v žalobe, ktorá sa prelína s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia, navrhla vo vzťahu k neodkladnej úprave pomerov vykonať dokazovanie 5 dôkazmi, pričom
okrem listín malo ísť tak o výsluch žalobkyne ako aj výsluch žalovaných. Súd v tomto smere poukazuje
na vyššie uvedené skutočnosti, v ktorých vymedzil podmienky, ktoré musia byť splnené pre vydanie

neodkladného opatrenia. Na základe toho nemožno hovoriť o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.

5.15. Čo sa týka ďalších návrhov žalobkyne ohľadne odovzdania kľúčov k vstupnej bráne, súd je toho
názoru, že žalobkyňa nepreukázala, že by niekedy o tieto kľúče žiadala, keďže ako vyplýva z obsahu
podania, akceptovala stav, kedy pri návšteve nehnuteľností kontaktovala žalovaných a tí jej sprístupnili

prechod k jej nehnuteľnostiam. Podľa toho, ako to žalobkyňa popísala, existuje medzi ňou a žalovanými
akási "dohoda", že potom, ako ich kontaktuje, oni jej umožnia právo prechodu k jej nehnuteľnostiam,
ktoré slúžia ako rekreačná chata a dom. Súd nemal osvedčené, že by žalovaní nejakým spôsobom
žalobkyni znemožňovali prechod cez ich pozemky, k tomuto nároku žalobkyňa neosvedčila potrebu
neodkladnej úpravy pomerov. Z popisu veci tiež vyplýva, že tieto nehnuteľnosti žalobkyňa pravidelne

neobývala, navštevovala ich na rekreáciu.

5.16. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovaným vypratať letnú kuchyňu, tak súd uvádza, že na
jednej strane je pravdou, že OR PZ začalo trestné stíhanie uznesením zo dňa 12.08.2024, ale súdna strane druhej nemá vedomosť o tom (neuviedla to ani žalobkyňa), či bolo vznesené aj obvinenie
voči konkrétnej osobe. Predmetom trestného oznámenia žalobkyne boli skutočnosti ohľadne zmiznutia
vecí z rekreačnej chaty, ku ktorému malo dôjsť dňa 06.11.2023. Z dôkazov, ktoré žalobkyňa predložila

(fotografie vnútorných priestorov chaty), nie je zrejmé, kedy boli fotografie realizované a ak išlo o
fotky z obdobia podania trestného oznámenia, keďže obsah tohto trestného oznámenia korešponduje
s obsahom žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súdu známe, či tento stav
pretrváva aj dodnes. Súdu z návrhu žalobkyne vôbec nie je zrejmé a určité, aký bol stav chaty k podaniu
návrhu ako ani to, na základe akých konkrétnych faktov je žalobkyňa toho názoru, že je nevyhnuté

bezodkladne upraviť pomery strán sporu navrhovanými spôsobmi. Taktiež súd poukazuje na to, že
podľa § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný
čin, priestupok a o tom, kto ich spáchal. To ale nie je tento prípad. Okrem toho súd uvádza, že p. č.
3904, uvedená v uznesení OR PZ Nitra, je parcelou registra "C", pričom podľa verejne dostupných
údajov k tejto parcele nie je založený list vlastníctva a v katastri nehnuteľností neexistujú záznamy o
ich vlastníkoch. V katastri nehnuteľnosti je evidovaná iba parcela registra "E" ako p. č. 102/1, pričom v

prípade parcely EKN ide o evidenciu na mape určeného operátu.

5.17. Napriek tomu, že žalobkyňa poukazovala na to, že konajúci súd nie je viazaný doslovným znením
navrhovaných výrokov súdu a má vychádzať z obsahového hľadiska podania, súd dospel podľa vyššie
uvedeného odôvodnenia k záveru, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť nariadenia neodkladného

opatrenia ani v jednom z ňou navrhovaných výrokov.

5.18. Z uvedených dôvodov, predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala
skutočnosti potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy
pomerov, súd konštatoval nesplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a návrh

žalobkyne ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

5.19. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je
súčasťou žaloby vo veci samej.

6. Uvedené rozhodnutie v celom jeho rozsahu včas podaným odvolaním napadla len žalobkyňa
domáhajúca sa jeho zmeny tak, aby jej návrhu bolo plne vyhovené, keď o nároku na náhradu trov
konania rozhodne súd meritórnym rozhodnutím vo veci samej a keď konajúci súd nie je viazaný
doslovným znením ňou navrhovaných výrokov súdu. Odvolacie dôvody po stručnom opise podstaty veci
špecifikovala nasledovne:

6.1. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v časti rovnosti strán sporu a to
tým, že súd prvej inštancie neprimerane, nerovnomerne a nepresvedčivo v neprospech navrhovateľky
rozdelil dôkazné bremeno, keď ju zaťažil preukázať bez akýchkoľvek pochýb skutočnosti ňou tvrdené a

nie len v rovine ich osvedčenia ako to ukladá zákon

6.2. Súd prvej inštancie svojím Napadnutým rozhodnutím, v rozpore s ústavnou požiadavkou rovnosti
strán a teda aj rovnosti príležitostí, zaťažil navrhovateľku tak vysokým dôkazným bremenom, ktoré jej v
podstate odníma právo reálne sa domáhať ochrany svojich subjektívnych práv, čim súd prvej inštancie

porušil jej základné právo na spravodlivé súdne konanie.

6.3. Vo svojej podstate, súd prvej inštancie nespochybnil právo žalobkyne domáhať sa neodkladného
opatrenia o ktoré žiada avšak mal za to, že žalobkyňa svoje tvrdenia „hodnoverne nepreukázala“ to, že
by jej bol znemožňovaný prístup k jej Nehnuteľnostiam zo strany odporcov a tiež hodnoverne preukázala

(?) to, že by sa domáhala vydania kľúčov od spornej brány. A teda že žalobkyňa mala sama akceptovať
stav kedy ju k jej nehnuteľnostiam odporcovia púšťajú len keď im vopred zavolá. Zároveň, súd odmietol
posudzovať práva žalobkyne k rekreačnej stavbe, nakoľko „potrebuje poznať názory žalovaných“.

6.4. Z obsahu Napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie zamieňa a nenáležite uvádza

v Napadnutom rozhodnutí zákonné pojmy „hodnoverne preukázať“, „preukázať“ a pojem „osvedčiť“.
K týmto zákonným pojmom pritom prináleží úplne iná miera bremena dokazovania, ktorú súd prvej
inštancie nedostatočne rešpektoval a celkom zmätočne a nepresvedčivo uvádzal a zamieňal.6.5. Zároveň vo vzťahu ku kľúčom k bráne ju v podstate súd zaťažil preukázať negatívnu skutočnosť t.j.
preukázať že tie kľúče skutočne nemá. Žalobkyňa sa o kľúče pravidelne slovne domáhala, pričom sa
jedná o skutočnosť ktorú by zodpovedali samy žalovaní že či jej kľúče skutočne poskytli. V tomto prípade

by malo pri dodržaní zákonných pravidiel prerozdeľovania dôkazného bremena zaťažovať primárne
žalovaných a nie žalobkyňu, keďže oni by mali disponovať pozitívnou skutočnosťou o odovzdaní kľúčov
od brány.

6.6. Vovzťahukrekreačnejstavbepritomjecelkomnepochybné,žežalobkyňapredmetnústavbuzvykla

užívať a mala tam zriadené svoje obydlie ako to aj vyplývalo z priloženej fotodokumentácie (posteľ,
kuchyňa, sprcha a pod.) ako aj z priložených 16 čestných vyhlásení osôb znalých miestnych pomerov.
Rovnako to vyplýva aj z priloženého uznesenia o začatí trestného stíhania z možného spáchania
zločinu porušovania domovej slobody kde žalovaná je v postavení poškodenej a žalovaní v postavení
podozrivých. Žalobkyňa je preto presvedčená o tom, že na účely „osvedčenia“ predložila dostatok
dôkazov osvedčujúcich (nie je to potrebné „hodnoverne preukázať“ ako to mylne uvádza súd prvej

inštancie v Napadnutom rozhodnutí) jej vzťah k samotným Nehnuteľnostiam ako aj to že k Rekreačnej
stavbe má Ústavou SR a Dohovorom garantované základné právo na pokojný rodinný a súkromný
život. Rovnako je tiež minimálne osvedčené to, že do týchto základných práv žalobkyne bolo závažne
zasiahnuté a to pravdepodobne zo strany žalovaných.

6.7. Tvrdenie súdu, že žalobkyňa mala vyššie uvedené „akceptovať“ je celkom hypotetické a
špekulatívne tvrdenie, ktoré nemá reálnu oporu v spise. Zároveň sa jedná aj o tvrdenie cynické, keďže
v podsade ním súd tvrdí, že v prípade ak žalobkyňa okamžite nepodala žalobu o zriadenie vecného
bremena keď sa žalovaní stali vlastníkmi okolitých Pozemkov tak sa žalobkyňa v podstate navždy
vzdala svojich základných práv a slobôd a už musí bez ohľadu na aktuálnu situáciu rešpektovať súdom

popísanú ponižujúcu „dohodu“ o tom že k svojmu obydliu a k svojim Nehnuteľnostiam sa môže dostať
len ak jej prosbe vyhovejú žalovaní. Úplne tým súd prvej inštancie nechal bez povšimnutia to, že žalovaní
svoje konania proti žalobkyni (starobnej dôchodkyni, ktorá okrem svojich dvoch bratov nikoho blízkeho
nemá) neustále stupňovali a to až tak, že jej neoprávnene vnikli do obydlia v Rekreačnej stavbe a tam jej
odcudzili jej hnuteľné veci a navliekli jej tam odpad. Vtedy sa táto situácia stala neznesiteľnou a podala

voči tomu trestné oznámenie a následne na podklade predbežných výsledkov trestného konania aj tu
posudzovanú žalobu a návrh na vydanie neodkladného opatrenia.

6.8. Vyššie uvedené dôkazy súd prvej inštancie celkom neprimerane zbagatelizoval, pričom z obsahu
Napadnutého uznesenia má žalobkyňa skôr dojem, že sa jedná zo strany súdu prvej inštancie o

obhajobu žalovaných a nie o nestranné a objektívne posúdenie návrhov a dôkazov žalobkyne. Ako
má žalobkyňa preukázať to, že jej odporcovia nedali kľúče? Ako má žalobkyňa preukázať, že fotky
ktoré založila do spisu sú s konkrétneho dátumu? Sú to v podstate nesplniteľné podmienky ktoré súd
vyžaduje od žalobkyne. Zároveň, sú to celkom selektívne vyhodnotené dôkazy, keďže dátum fotiek ktoré
vyhotovila žalobkyňa celkom korešpondujú s tým s dátumom uznesenia o začatí trestného stíhania

pre zločin porušovanie domovej slobody. Poukazovanie na prezumpciu neviny a na možné formálne
nedostatky uznesenia polície sú celkom špekulatívne a nenáležité, keďže z predložených tvrdení a
listinných dôkazov vzniká celkom legitímne a minimálne osvedčený skutkový obraz o tom, že žalobkyňa
má zásadne znemožnenú možnosť užívať jej nehnuteľnosti a jej obydlie do ktorých pritom žalovaní
pravdepodobne závažným spôsobom zasiahli.

6.9. Súd preto porušil princíp proporcionality a pravidlá delenia a miery dôkazného bremena v
neprospech žalobkyne, pričom odôvodnenie súdu je zároveň nedostatočne presvedčivé, zľahčujúce
konanie žalovaných a až špekulatívne vyložené v neprospech žalobkyne. Nie je pritom ani len podstatné
to,žektojeskutočnýmvlastníkomRekreačnejstavbyaleto,žežalobkyňatammázriadenésvojeobydlie

v ktorom sa pravidelne zvykla zdržiavať, čo je samostatne garantované základné právo, pričom žalovaní
nepodali návrh na určenie vlastníctva k tejto Rekreačnej stavbe ako ani návrh na vypratanie žalobkyne.

6.10. Žalobkyňa na tomto mieste zakladá do súdneho spisu aj ďalší dôkaz, ktorý len umocňuje a
už aj bez akýchkoľvek pochýb preukazuje to, že žalovaní (najmä žalovaný 3) odmietli dať žalobkyni

kľúče od brány. Jedná sa o neskoršie uznesenie dozorujúcej prokurátorky, ktorá zrušila ako nezákonné
rozhodnutie vyšetrovateľa o postúpení trestného oznámenia na priestupkové oddelenie, nakoľko z
obsahuvyšetrovaniajezrejmé,žeminimálnežalovaný3sapravdepodobnedopustilzločinuporušovania
domovej slobody a že uloží vyšetrovateľovi záväzný pokyn obviniť žalovaného 3 z tohto zločinu. Tudozorujúca prokurátorka pritom aj cituje výpoveď žalovaného 3, ktorý výslovne uvádza, že pokiaľ ho
súd k tomu nezaviaže, tak žalobkyni nedá kľúče od brány. Týmto dôkazom sa už celkom úplne vyvracia
inak špekulatívne tvrdenie súdu prvej inštancie o tom že žalobkyňa „hodnoverne nepreukázala“ to, že

by niekedy žiadala od žalovaných kľúče od brány. Žalobkyňa tento dôkaz spolu s návrhom na vydanie
neodkladného opatrenia nedoručovala, nakoľko toto uznesenie bolo žalobkyni doručené až po podaní tu
prejednávaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Jedná sa preto o prípustný nový dôkaz,
keďže žalobkyňa ním disponovala až po podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

6.11. Na podporu vyššie uvedených námietok, žalobkyňa tu nižšie cituje relevantné právne vety
najvyšších súdnych autorít:

6.12.„Pravidládeleniadôkaznéhobremenamajúpovahuprávnychnoriem,apretojenimisudcaviazaný
tak ako zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy); odchýlenie sa od nich, okrem metodologicky odôvodnených
prípadov, je tak vlastne porušením princípu viazanosti sudcu zákonom. Preto neplatí, že dôkazné

bremeno ťaží toho, kto rozhodné skutočnosti tvrdí, ale naopak ten, koho ťaží dôkazné bremeno, musí
rozhodné skutočnosti zodpovedajúce skutkovým znakom jemu priaznivej normy tvrdiť; teda rozdelenie
dôkazného bremena nemôže byť závislé na tom, čo ktorá strana tvrdí, ale na pravidlách delenia
dôkazného bremena podľa analýzy aplikovaných právnych noriem a protinoriem. (...) Najvyšší súd
teda na základe uvedených skutočností konštatuje, že krajský súd k meritórnemu rozhodnutiu viedla

nesprávna predstava, že dôkazné bremeno u žalobkyne vyplývalo z bremena tvrdenia, alebo že
rozdelenie dôkazného bremena bolo závislé na tom, čo ktorá strana sporu tvrdila; dôkazné bremeno
záviselo iba na pravidlách delenia dôkazného bremena zo vzájomného vzťahu základnej normy a
protinormy priaznivej tej ktorej strany sporu.“

6.13. „Ústavný súd uvádza, že samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu
alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť
alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle
platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo

vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu
skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k
jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tohoktorého účastníka treba
rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu

neexistenciu určitej právnej skutočnosti (pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 81/2010 z 31.
mája 2010).”

6.14. „Vo všeobecnosti teda platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto
účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;

ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana
zaťaženádôkaznýmbremenomobjektívnenemáanemôžemaťkdispozíciiinformácieoskutočnostiach,
významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že
strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak
pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany.

6.15. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá
„vysvetľovaciu povinnosť“ nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú „vysvetľovaciu povinnosť“ nemožno
zamieňať s obrátením dôkazného bremena."

6.16. Klauzalita medzi skúmanými javmi určitého skutkového deja predstavuje taký jeho prvok, ktorý
v zásade nie je ani zmyslovo ani bezprostredne a objektívne pozorovateľný, a preto jeho prítomnosť
možno spravidla predpokladať iba na základe určitého kvantitatívneho stupňa pravdepodobnosti, a to
obvykle na základe predchádzajúcich skúseností založených na ustálenom priebehu rozhodujúcich
dejov.

6.17. Problematika spoznávania minulých javov, najmä príčinnej súvislosti, sa prenáša do procesnej
roviny najmä v tom, že základným východiskom pri uvažovaní o rozložení dôkazného bremena medzi
strany sporu je pravidlo, podľa ktorého ten, kto tvrdí, ten aj dokazuje (affirmanti incumbit probatio), čo vsporovom súdnom konaní, pokiaľ ide o otázku preukázania príčinnej súvislosti, zaťažuje žalobcu. Ako
správne N. P. uvádza, v skutkovo a právne zložitých sporoch je tento základný sylogizmus spravidla
nepostačujúci aj preto, že spravodlivé usporiadanie procesných vzťahov vyžaduje, aby bola zohľadnená

skutočnosť, že mnohokrát nie je v možnostiach strany, ktorá určitú skutočnosť tvrdí, tiež svoje tvrdenia
dokázať (porovnaj L. I. N. P., H., a kolektív. Civilní právo procesní. 6. aktualizované vydání. Praha :
Linde, 2011. s. 252).

6.18. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane konštatuje, že zásada rovnosti

účastníkov konania je súčasťou práva na spravodlivé konanie. Pod pojmom rovnosti účastníkov konania
je potrebné rozumieť rovnosť ich príležitostí. To znamená, že každej procesnej strane by mala byť
daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej protistrana. Podľa ESĽP sa rovnosťou zbraní rozumie
požiadavka, aby každá zo strán konania mohla obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju z pohľadu
konania ako celku vzhľadom na protistranu podstatným spôsobom neznevýhodňujú.

6.19. Cieľom zásady rovnosti zbraní je dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi Stranami sporu. Pod
takto definovanú rovnosť strán spadá nielen realizácia ich oprávnení, ale aj otázky dôkazného bremena.
V ústavnoprávnej rovine potom platí, že súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je aj zásada
rovnosti zbraní, čo v civilnom súdnom konaní zahŕňa tiež rovnosť dôkazných bremien, ktoré sú na

strany sporu kladené a ktoré nesmú byť neprimerané, pretože v opačnom prípade nemožno konanie ako
celok považovať za spravodlivé. Obdobne aj ESĽP v rozsudku č. 34976/05 vydanom vo veci Metalco
Bt. proti Maďarsku z 1. 2. 2011 dospel k záveru, že uloženie nesplniteľného dôkazného bremena na
jednu stranu civilného sporu je porušením zásady rovnosti zbraní. Právo na rovnosť účastníkov konania
teda vyžaduje, aby dôkazné bremeno kladené na jedného účastníka konania nebolo neprimerané, čo

vychádza zo všeobecnej požiadavky na dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu.“

6.20. „Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. ...
Takýto postup vyplýva z potreby transparentnosti vysluhovania spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou
súčasťou každého justičného aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti

nie je arbitrárny.“

6.21. „Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j.
jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí
dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,

rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.“

6.22. Z vyššie poukázanej judikatúry pritom vyplýva aj to, že miera preukázania tvrdenej
skutočnosti nemusí byť ( pre unesenie dôkazného bremena ) absolútna, stačí, že sa javí byť ako

najpravdepodobnejšia. Nejedná sa pritom o trestné konanie, kde má byť miera preukázania tvrdenej
skutočnosti „bez rozumných pochýb“ a ani o správne konanie vedeným orgánom verejnej moci kde má
byť miera preukázania tvrdenej skutočnosti „spoľahlivo objasnená“. Jedná sa o civilné sporové konanie,
kde logicky musí byť akceptovaný aj nižší rozsah preukázania tvrdenej skutočnosti oproti trestnému
alebo správnemu konaniu. Zároveň, je nevyhnutné uviesť, že na účely neodkladného opatrenia je

potreba skutočnosti „osvedčiť“ nie preukázať, čím sa miera preukaznosti tvrdenej skutočnosti o to viac
znižuje. S poukazom na vyššie uvedené právne vety súdov má stačiť rozumná miera pravdepodobnosti
tvrdenej skutočnosti.

7. K podanému odvolaniu pripojila uznesenie Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 11.10.2024 č. k. 2PV

287/24/4403-12 (spolu s kópiou obálky o odoslaní uznesenia 15.10.2024), ktorým prokurátorka zrušila
uznesenie ORPZ, OKP Nitra sp. zn. ORP-6/1-Vys-NR-2024 zo dňa 06.09.2024 a uložila vyšetrovateľovi,
aby vo veci znovu konal a rozhodol. Následne tiež zaslala jej vyrozumenie o tom, že dňa 05.11.2024
bolo vznesené obvinenie žalovanému v 3. rade, o ktorého sťažnosti aktuálne koná KP v Nitre.

8. V zmysle ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, odvolací súd umožnil protistrane – žalovaným vyjadriť sa
k odvolaniu žalobkyne proti napadnutému uzneseniu a tiež aj k samotnému jej návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, pričom títo v spoločnom vyjadrení ich zástupcu žiadali napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdiť, keď uviedli nasledovné:8.1. Uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnutý, považujeme za zákonné a správne. Nesúhlasíme s návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia ani s dôvodmi, na základe ktorých sa žalobkyňa nariadenia neodkladného opatrenia domáha.
Žalobkyňa 14.10.2024 podala na OS Nitra žalobu na zriadenie vecného bremena spolu s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia. Základnou skutočnosťou, od ktorej žalobkyňa odvodzuje svoj
návrh je to, že my žalovaní jej máme znemožňovať prechod k jej nehnuteľnostiam. Tieto nehnuteľnosti
vo vzťahu, ku ktorým sa domáha žalobkyňa nariadenia neodkladného opatrenia je možné rozdeliť do

2 skupín. Prvú skupinu tvoria nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým je žalobkyňa vedená a zapísaná
ako vlastníčka, pričom ide o nehnuteľnosti registra C zapísané v LV č. XXXX obec a kat. úz. G. A.
a to rodinný dom s. č. XX postavený na parc. č. 3899 zast. plocha a nádvorie o výmere 75m2, parc.
č. 3902 zast. plocha a nádvorie o výmere 92m2. Druhú skupinu predstavuje nehnuteľnosť označená
ako „rekreačná stavba“ postavená na parc. č. 3904 o výmere 40m2. Vlastníctvo k tejto stavbe však
žalobkyňa iba deklaruje bez toho, že by ako vlastníčka bola zaevidovaná v príslušnom LV. Teda

žalobkyňa sa domáha vydania neodkladného opatrenia aj k nehnuteľnosti, ktorú vo vlastníctve nemá
a teda nedisponuje základným oprávnením, od ktorého možno zriadenie vecného bremena odvodzovať.
Značná časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako i odvolania proti uzneseniu súdu prvej
inštancie je venovaná práve tejto nehnuteľnosti označená ako rekreačná stavba. Poukazuje na tzv.
neznesiteľné susedské pomery práve v súvislosti s užívaním tejto rekreačnej chaty. Podstatný fakt je tá

skutočnosť, že ku dňu podania tejto žaloby žalobkyňa vlastnícke právo k tejto stavbe nemá. K tomuto
považujeme za potrebné uviesť aj to, že žalobkyňa sa vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti ako i k iným
nehnuteľnostiam, cez ktoré v súčasnej dobe žiada zriadiť vecné bremeno práva prechodu, domáhala
určenia vlastníckeho práva. Toto konanie prebiehalo na OS Nitra pod sp. zn. 7C/12/2019, pričom žaloba
žalobkyne bola zamietnutá a toto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené aj rozsudkom KS

Nitra sp. zn. 6Co/80/2019.

8.2. K samotnému odvolaniu žalobkyne považujem za potrebné uviesť to, že táto svoje odvolanie
odôvodňuje ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/ CSP. Podľa nášho názoru tento odvolací dôvod nie je
naplnený a to už aj vzhľadom k tomu, čo sme uviedli v našom vyjadrení vyššie. Dôvodom je skutočnosť,

že súd prvej inštancie podľa nášho názoru žiadnym spôsobom neznemožnil žalobkyni uskutočňovať jej
procesné práva a súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z tvrdení a z listín predložených
žalobkyňou. Súd prvej inštancie správne odôvodnil prečo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nevyhovel. To, prečo tomuto návrhu nevyhovel podľa nášho názoru dostatočne rozviedol v bodoch 20 až
31 napadnutého uznesenia. Toto zdôvodnenie považujeme za dostatočné a presvedčivé pre zamietnutie

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej chcem poukázať na to, že vydaním neodkladného
opatrenia by došlo aj k neúmernému obmedzeniu vlastníckych práv najmä mňa žalovanej v 1. rade ako
vlastníka parc. č. 3902/4.

8.3. Z priloženého GP č. 18/2024 zo dňa 05.04.2024 je zrejmé, že časť prechodu tak ako je navrhovaný,

by mal prechádzať práve stredom parc. č. 3902/4. Ja, žalovaná v 1. rade na uvedenej parcele mám
záujem stavať, pričom ešte v roku 20148 som si podala žiadosť o Mesto G. A. na vydanie stavebného
povolenia. Mesto G. A. ešte dňa 07.11.2018 mi oznámilo začatie stavebného konania s upustení od
súdneho konania a spojenie územného konania spolu s umiestnením stavby a stavebným konaním.

8.4. V dôsledku podania žaloby bolo rozhodnutím A. G. A. toto stavebné konanie prerušené. Na
predmetný dom mám vyhotovenú projektovú dokumentáciu a mám záujem na predmetnej nehnuteľnosti
stavať. Príslušné rozhodnutia Mesta G. A. L. k tomuto vyjadreniu.

8.5. Nariadením neodkladného opatrenia v takom rozsahu ako sa ho domáha žalobkyňa by nepochybne

došlo k ohrozeniu mojich vlastníckych práv oveľa väčšom rozsahu ako sa to týka žalobkyne.

8.6. Už zo samotného odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyni
neznemožňujeme prechod k jej nehnuteľnostiam, tejto však vadí, že tento prechod musí realizovať za
našej súčinnosti ako vlastníkov susediacich pozemkov. Toto však považujeme za prirodzené, keďže

žalobkyňa je právom prechodu viazaná.

8.7. Za úplne vykonateľný a ničím nesúvisiaci vo vzťahu k neodkladnému opatreniu práva prechodu
považujeme bod VI., podľa ktorého máme vypratať nehnuteľnosť zo stavby bez označenia s.č. a tobudovy na rekreačné účely. Tak ako sme to uviedli aj vyššie, žalobkyňa vlastníčkou tejto stavby nie je. To
isté sa nepriamo týka aj uloženia povinnosti ohľadom odovzdania kľúčov. My sme žalobkyňu vždy, keď
nás kontaktovala so záujmom dostať sa ku svojim nehnuteľnostiam, akceptovali, dokonca my žalovaní

v 2. a 3. rade sme jej umožnili prechod k jej nehnuteľnosti aj cez naše pozemky, ktoré sa nachádzajú
v susedstve pozemkov, ku ktorým sa žalobkyňa domáha práva prechodu.

8.8. V neposlednom rade je tu i rozsah zriadenia práva prechodu, ktorý si žalobkyňa nastavila na základe
priloženého GP, ktorý je neprimerane široký a značne obmedzujúci naše vlastnícke práva.

8.9. K vyjadreniu pripojili v texte uvádzané oznámenie (zo 07.11.2018) a rozhodnutie (z 21.12.2018)
o začatí, resp. prerušení stavebného konania od A. G. A.. Označené súdne rozhodnutia nepriložili
(a nežiadali pripojiť ani súdny spis).

8.10. Vyjadrenie bolo následne zaslané žalobkyni na vedomie.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobkyne ako aj stavom veci v čase
vydania napadnutého uznesenia (§ 329 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že vo veci je potrebné rozhodnúť
tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie (vrátane citovaných zákonných ustanovení) a z podaného odvolania
žalobkyne a ňou uvedených odvolacích dôvodov mal odvolací súd za to, že ňou podané odvolanie je,
až na nedôvodne uplatnený nárok v bode 6. (o povinnosti žalovaných v 2. a 3. rade na vlastné náklady
vypratať odpad, handry, krabice ...), dôvodne podané a je mu teda potrebné vyhovieť, keď požadované
neodkladné opatrenie čo do rozsahu prechodu je len v nevyhnutnej miere, vyplývajúcej z označeného

geometrického plánu toto právo prechodu zakresľujúceho. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 388 CSP zmenil pre nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvej inštancie a odvolacím súdom vzhliadnutú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keď v prípade
zamietajúcehovýroku(VI.)savskutočnosti-faktickyjednáovýrokpotvrdzujúcizamietajúcerozhodnutie
súdu prvej inštancie v tejto časti výroku. O trovách konania (o neodkladnom opatrení) rozhodne súd

prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa dôvodne namieta to, že súd prvej inštancie pracuje
vo svojom rozhodnutí s nesprávnymi právnymi pojmami, keď pre vydanie – nariadenie neodkladného
opatrenia je potrebné preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a len osvedčiť (nie teda

preukázať, resp. hodnoverne preukázať) skutočnosti pre jeho vydanie nevyhnutné, teda existenciu
právneho vzťahu žalobkyne k označeným nehnuteľnostiam, trvanie tohto vlastníckeho nároku a jeho
dôvodnosť, resp. zásah zo strany žalovaných do doteraz jej nerušeného užívacieho stavu k predmetným
nehnuteľnostiam. Podľa názoru odvolacieho súdu bez ohľadu na to, kedy k vybudovaniu brány (na
hranici parciel č. 3902/4 a 4782/1) prišlo a či žalobkyňa doteraz bez podania návrhu na neodkladné

opatrenie znášala svoj sťažený prístup k svojim pozemkovým nehnuteľnostiam, ako aj k označeným
stavbám - po sprístupnení jej pozemkov otvorením brány zo strany niektorého zo žalovaných, má táto
žalobkyňa do právoplatného skončenia veci samej právo (aj s ohľadom na vzdialenosť predmetných
nehnuteľností od jej trvalého pobytu a proporcionalitu práv oboch sporových strán) na permanentný
a ničím a nikým nepodmienený (nezmarený) prístup k svojmu (časovo nepremlčateľnému) vlastníctvu,

teda nesporne neodovzdanie kľúčov k vstupnej bráne predstavuje zo strany všetkých žalovaných nimi
vytvorený protiprávny vzťah (neprípustnou svojpomocu) brániaci jej v užívaní jej nehnuteľností (výkone
vlastníckych práv) a tento nie je možný naďalej akceptovať ani v prípade, že nakoniec na základe
požiadavky žalobkyne jej otvorenie brány doposiaľ zabezpečili. Z predložených čestných vyhlásení osôb
pripojených k podanej žalobe, ktoré listiny súd prvej inštancie pominul skutkovo a právne vyhodnotiť,

jednoznačne vyplýva užívací stav žalobkyne i k stavbe na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej
mape č. 3904 (s nezaloženým LV), resp. na parcele registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu
č. 102/1 zapísanej na LV č. XXXX ako vlastníctvo žalovaných v 2. a 3. rade. Odvolací súd súhlasí
so žalobkyňou aj v tom, že súd prvej inštancie neprimerane ňou označené a predložené dôkazy
zbagatelizoval a zľahčil danú situáciu ponechaním súčasného protiprávneho stavu napriek tomu, že

tento celkom zjavne zasahuje do vlastníckych a doterajších užívacích práv žalobkyne k všetkým ňou
označeným nehnuteľnostiam. Ohľadom požadovaného vypratania odpadu žalovanými v 2. a 3. rade
však mal odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že vytvorenie tohto stavu (práve)
označenými žalovanými doposiaľ (im) preukázané nebolo, čo potom bráni vyhoveniu návrhu v tejtočasti. Čo sa týka umožnenia práv, resp. ochrany práv blízkym(ch) a povereným(ch) osobám (osôb),
popri práv samotnej žalobkyne, odvolací súd poukazuje na to, že (svoj) status týchto osôb (ako blízkych
či poverených) – v prípade ich nekonania v prítomnosti a súčinnosti žalobkyne tento ich status ústne

potvrdzujúcej – sú tieto osoby povinné žalovaným preukázať písomným poverením od žalobkyne (bez
nutnosti overenia jej podpisu). Odvolací súd tiež dodáva, že predmetom žalovanými označeného
súdneho sporu nebolo vlastnícke právo k označenej rekreačnej stavbe na parcele registra „C“ č.
3904 a nemožno tak – napriek neevidovanému vlastníctvu k nej – prijať (v tomto štádiu) záver o jej
nevlastníctvežalobkyňou(preúčelytohtokonaniaosvedčeniemožnostijejvzťahuknejmalodvolacísúd

zapreukázaný),žeznemožnenievoľnéhoprístupužalobkynekonanímžalovanýchaanijehopotrebnosť
k iným jej pozemkovým nehnuteľnostiam nebolo žalovanými (v ich vyjadrení) spochybnené a že ani
rozsah zriadeného práva prechodu nemožno (vzhľadom k prístupu aj autom) vzhliadnuť neprimeraným,
pričom pri dočasnosti úpravy a rovnosti (vlastníckych) práv oboch sporových strán je dodržaná aj
zásada proporcionality, keď sa predíde vzniku nezvratného stavu (napr. zastavením parcely č. 3902/4)
a prípadná zodpovednosť žalobkyne zostáva zachovaná (§ 340 CSP).

11. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).