Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Miroslava Štefčeková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Odmietajúce podanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 14Sas/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200055
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Miroslava Štefčeková
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200055.3

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/
XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti, so sídlom Račianska č. 71 81311
Bratislava - mestská časť Nové Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-
d-17103/14-2022 zo dňa 20.12.2022, takto

r o z h o d o l :

Súd podanie žalobkyne zo dňa 20.02.2023 o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.02.2023 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia
Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia (ďalej „GR
ZVJS“) č. GR ZVJS-d-17103/14-2022 zo dňa 20.12.2022 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým GR

ZVJS zastavilo konanie o žiadosti žalobkyne zo dňa 11.12.2022 o priznanie vdovského výsluhového
dôchodku za aplikácie § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 30 ods. 1 písm. f) zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (ďalej „Správny poriadok“), z dôvodu, že vo veci začal konať iný príslušný správny
orgán dňa 12.08.2022.
2. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. ZA-33Sa/2/2023-49 zo dňa 24.01.2024 žalobu

žalobkyne odmietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že pri posúdení napadnutého
rozhodnutia v zmysle výnimiek uvedených v § 7 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej „SSP“) dospel k záveru, že v predmetnej veci bol daný dôvod na odmietnutie žaloby ako
neprípustnej podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP z dôvodu, že v prejedávanej veci
neboli splnené procesné podmienky konania, nakoľko žalobkyňa sa domáhala prieskumu rozhodnutia,
ktoré nebolo spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, pretože nebolo spôsobilé zakladať, meniť

alebo rušiť oprávnenia a povinnosti žalobcu, a teda nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach
žalobkyne.
3. Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. 7Ssk/28/2024 zo dňa 31.07.2024 uznesenie Správneho
súdu v Banskej Bystrici č.k. ZA-33Sa/2/2023-49 zo dňa 24.01.2024 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že na odmietnutie žaloby žalobkyne nebol daný
zákonný dôvod. Poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej zastavenie konania predstavuje jednu

z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára končeným spôsobom skôr, než sa dospeje k rozhodnutiu
vovecisamej,idesíceoprocesnérozhodnutie,ktoréaleukončujekonaniebezmeritórnehorozhodnutia.
Uviedol, že rozhodnutie, ktorým sa končí konanie bez meritórneho rozhodnutia o účastníkovom nároku,
je rozhodnutím, ktorým môžu byť práva účastníka konania dotknuté. Okolnosť, že dôvodom zastavenia
konania v predmetnej veci bola litispendencia, podľa Najvyššieho správneho súdu SR na veci nič
nemenila, pretože nebolo možné vylúčiť, že orgán verejnej správy nesprávneho vyhodnotil totožnosť

oboch konaní a zastavil konanie o veci, o ktorej v skutočnosti žiadne iné konanie neprebiehalo.
Predmetom meritórneho súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia potom je práve to, či orgán verejnejsprávy správne dospel k záveru, že sú dané dôvody zastavenia konania. Najvyšší správny súd SR
v závere rozhodnutia uviedol, že správny súd je viazaný jeho právnym názorom o tom, že preskúmavané
rozhodnutie nie je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, pričom sa zameria na

skúmanie, či sú splnené ďalšie podmienky konania.
4. GR ZVJS sa v reakcii na výzvu Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.09.2024 na
vyjadrenie sa k žalobe a predloženie administratívnych spisov vo vyjadrení zo dňa 03.10.2024 vyjadrilo
k žalobe a zároveň vznieslo námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky. Poukázalo na to, že ministerstvo nevydalo napadnuté rozhodnutie zo dňa

20.12.2022,ktoréjepredmetomprieskumupredsprávnymsúdom.VtejtosúvislostiGRZVJSzdôraznilo,
že v predmetnej veci nie je splnená procesná podmienka konania v zmysle druhej vety ustanovenia §
180 ods. 1 SSP, a to, že žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie.
5. Vzhľadom na uvedené, správny súd v rámci skúmania existencie a danosti podmienok správneho
súdneho konania po preskúmaní žaloby zistil, že žalobkyňa nesprávne označila žalovaného, t. j. orgán
verejnej správy voči ktorému sa žalobkyňa domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov

v oblasti verejnej správy, keď z obsahu žaloby vyplynulo, že žalobkyňa ako žalovaného označila
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré však nie je orgánom verejnej správy, ktorý vydal
žalobou napadnuté rozhodnutie č. GR ZVJS-d-17103/14-2022 zo dňa 20.12.2022
6. Správny súd uznesením sp. zn. 14Sas/5/2024 zo dňa 16.12.2024 žalobkyňu podľa § 59 SSP vyzval,
aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnila svoju žalobu o presné označenie žalovaného.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa nesprávne označila žalovaného, t. j. orgán verejnej
správy voči ktorému sa žalobkyňa domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v oblasti
verejnej správy a pre ďalšie konanie je nutné, aby žalobkyňa správne označila žalovaného, nakoľko z
obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa ako žalovaného označila Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ktoré však nie je orgánom verejnej správy, ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutie č.

GR ZVJS-d-17103/14-2022 zo dňa 20.12.2022. Žalobkyňu správny súd poučil, že uvedený nedostatok
odstráni tak, že správne označí žalovaného (t. j. orgán verejnej správy, ktorý vydal žalobou napadnuté
rozhodnutie) v súlade s § 180 ods. 1 SSP, a to jeho názvom, sídlom a identifikačným číslom, ak je
pridelené. Zároveň žalobkyňu podľa § 59 ods. 3 SSP poučil, že ak v lehote určenej správnym súdom
svoje podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd jej podanie odmietne uznesením v prípade, ak pre

uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať. Zároveň žalobkyňu poučil o možnosti obrátiť
sa so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na Centrum právnej pomoci podľa § 26 ods. 2 SSP.
7. V podaní zo dňa 27.12.2024 žalobkyňa v reakcii na uznesenie správneho súdu sp. zn. 14Sas/5/2024
zo dňa 16.12.2024 uviedla, že za žalovaného označuje Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
Račianska č. 71, 813 11 Bratislava. Poukázala na znenie § 180 ods. 1 SSP. Zdôraznila, že skutočnosť,

že v danej veci je žalovaným Ministerstvo spravodlivosti SR potvrdzuje aj právny názor Najvyššieho
súdu SR uvedený v uznesení sp. zn. 7Sžsk/54/2019 zo dňa 25.09.2019.
8. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“), správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred

nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 55 ods. 3 SSP, každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.
10. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
11. Podľa § 202 ods. 1 SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa

§ 57 uviesť:
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy,
d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi,

e) opísanie rozhodujúcich skutočností,
f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva,
g) žalobný návrh.
12. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny

opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
13. Podľa § 59 ods. 1 a 2 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka
a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve
toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. V uznesení podľaodseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo
opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
14. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví,

správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.
15. V zmysle § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach správny súd
posudzuje neformálne. Neformálne posudzovanie znamená, že správny súd o nej ďalej koná aj
bez toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania v zmysle § 57 SSP alebo osobitné

náležitosti správnej žaloby podľa § 202 ods. 1 SSP. Predpokladom je však „ustálenie“ toho, aké
rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané.
16. Správny súd po preskúmaní obsahu podania žalobkyne zo dňa 20.02.2023 posúdil toto podanie
ako správnu žalobu v sociálnych veciach a zistil, že žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutia č. GR ZVJS-d-17103/14-2022 zo dňa 20.12.2022, ktorým GR ZVJS zastavilo konanie
o žiadosti žalobkyne zo dňa 11.12.2022 o priznanie vdovského výsluhového dôchodku za aplikácie §

84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v spojení s § 30 ods. 1 písm. f) Správneho poriadku, z dôvodu, že vo veci začal
konať iný príslušný správny orgán dňa 12.08.2022. Proti rozhodnutiu o zastavení konania z tohto dôvodu
osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok (§ 30 ods. 2 Správneho poriadku), preto ide
o jednostupňové administratívne konanie a prípadné podanie riadneho opravného prostriedku je pre

nadobudnutie právoplatnosti vydaného rozhodnutia právne irelevantné. V danom prípade je predmetom
súdneho prieskumu jednostupňové rozhodnutie vydané Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej
a justičnej stráže - útvar sociálneho zabezpečenia č. GR ZVJS-d-17103/14-2022 zo 20.12.2022, pričom
v tomto prípade je žalovaným subjektom ten orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, teda Generálne
riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (§ 180 ods. 1 druhá veta SSP

v spojení s § 199 ods. 3 SSP).
17. Správny súd po preskúmaní žaloby žalobkyne zistil, že žalobkyňa nesprávne označila žalovaného,
teda orgán verejnej správy, voči ktorému sa domáha ochrany svojich práv a právom chránených
záujmov v oblasti verejnej správy, keď za žalovaného označila Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré
však nie je orgánom verejnej správy, ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutie č. GR ZVJS-

d-17103/14-2022 zo 20.12.2022, keďže toto bolo vydané Generálnym riaditeľstvo Zboru väzenskej
a justičnej stráže. Uznesením sp. zn. 14Sas/5/2024 zo dňa 16.12.2024 správny súd z dôvodu rozporu
medzi označením žalovaného a žalobou napadnutého rozhodnutia preto žalobkyňu v súlade s §
180 ods. 1 SSP vyzval, aby správne označila žalovaného, teda orgán verejnej správy, ktorý vydal
žalobou napadnuté rozhodnutie, ktoré podlieha súdnemu prieskumu, pretože označenie rozhodnutia,

ktoré žalobkyňa žiadala preskúmať, musí korešpondovať s označením žalovaného. Žalobkyňa napriek
poučeniu správneho súdu o tom, že za žalovaného má byť v predmetnej veci označený orgán verejnej
správy, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, teda Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej
stráže vo svojom podaní zo dňa 27.12.2024 zotrvala na tom, že žalovaným orgánom je Ministerstvo
spravodlivosti SR. V tomto konkrétnom prípade je tak označenie základných náležitostí správnej žaloby

v sociálnych veci spočívajúcich v označení žalovaného a žalobou napadnutého rozhodnutia správnemu
súdu z podaní žalobkyne zrejmé, avšak je žalobkyňou opakovane uvádzané v takom rozpore, že
nie je možné ďalej pokračovať v konaní, keďže napadnuté rozhodnutie označené žalobkyňou nebolo
vydané ňou označeným žalovaným. Pokiaľ žalobkyňa odmieta neformálne nazeranie súdu na náležitosti
správnej žaloby ohľadom označenia žalovaného a výslovne a jasne prejavila svoju vôľu tak, že trvá na

označení žalovaného,ktorý nevydal žalobounapadnutérozhodnutiepodliehajúcesúdnemuprieskumu,
správny súd proti vôli žalobkyne za žalovaného nemôže označiť iný orgán verejnej správy, preto je
možné uzavrieť, že na základe takejto žaloby nie je možné meritórne vec prejednať. Úlohou
správneho súdu ani v prípade správnej žaloby podanej fyzickou osobou v sociálnych veciach totiž nie je
presviedčať žalobkyňu o mylnosti jej právneho názoru dovtedy, kým žalobkyňa správnu žalobu nedoplní

tak, aby bolo o nej možné rozhodnúť inak ako jej odmietnutím (uznesenie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Ssk 5/2022 zo dňa 30.03.2022).
18. Nad rámec uvedeného správny súd zdôrazňuje, že žalobkyňa v priebehu konania (vedeného
pôvodne Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 33Sa/2/2023) na výzvu súdu zo dňa 11.04.2023 na
vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného reagovala podaním zo dňa 19.04.2023 tak, súdu vrátila zaslané

vyjadrenie GR ZVJS s odôvodnením, že za žalovaného označila Ministerstvo spravodlivosti SR a až
potom, ako jej bude súdom zaslané vyjadrenie žalovaného – Ministerstva spravodlivosti SR, vyjadrí sa
k jeho vyjadreniu k jej správnej žalobe zo dňa 22.02.2023.19. Pokiaľ žalobkyňa výslovne v správnej žalobe uviedla ako žalovaného iný orgán verejnej správy ako
ten, ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutie (t. j. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej
stráže), správny súd to vzhľadom na vyššie uvedené vychádzajúc zo znenia § 180 ods. 1 SSP vyhodnotil

ako nesprávne a zmätočné označenie. Táto skutočnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok
procesnej podmienky konania, spočívajúci v nezrozumiteľnosti podanej žaloby, preto správny súd
nemal inú možnosť, ako žalobu odmietnuť podľa § 59 ods. 3 SSP, nakoľko v konaní pre tento
nedostatok správnej žaloby nebolo možné pokračovať.
20. Nad rámec uvedeného správny súd uvádza, že nespochybňuje žalobkyňou prezentovaný záver

uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/54/2019 zo dňa 25.09.2019, tento sa však týka
inej procesnej situácie ako v predmetnej veci (predmetom súdneho prieskumu bolo druhostupňové
rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR) a zároveň poukazuje na to, že v prípade označenia
správneho orgánu v postavení žalovaného nemá byť žalovaným minister, ale samotné Ministerstvo
spravodlivosti SR.
21. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov

konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko správna žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

P o u č e n i e : Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP).
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3, 4 SSP a
contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v
lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.