Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 31, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 7Saz/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100041
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100041.1

Rozhodnutie

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Tadžická republika, s cudzineckým pasom vydaným v Slovenskej
republike pod č. CC 0254678, s povolením na trvalý pobyt na Ukrajine č. IH160457 na adrese: C. C. D.
XX, B., toho času: Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce,
Slovenská republika, právne zastúpený: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20,

040 01 Košice, proti žalovanému: Oddelenie azylu Policajného zboru Humenné, so sídlom E. X, XXX XX
F., v konaní o správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO12-22-008/2024-
AV zo dňa 19.12.2024 vo veci zaistenia, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO12-22-008/2024-AV zo dňa 19.12.2024 týkajúce
sa žalobcu - A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Tadžická republika, s cudzineckým pasom č.
G. XXXXXXX, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková

14, Sečovce.

II. N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť:
Tadžická republika, cudzinecký pas č. G. XXXXXXX, toho času umiestnený v Útvare policajného
zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, zo zaistenia.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný rozhodnutím č. HCP-PO12-22-008/2024-AV zo dňa 19.12.2024 (ďalej aj „rozhodnutie o

zaistení“) rozhodol podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“) o zaistení
žalobcu na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by
bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku a podľa § 88a ods. 2 zákona o
pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 19.04.2025.

2. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 19.12.2024 o 18.00 hod. sa žalobca
dostavil na správny orgán s úmyslom požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.
Následne žalovaný zosumarizoval doterajšie skutkové zistenia týkajúce sa žalobcu pričom zistil
z informačného systému, že v prípade žalobcu sa jedná o druhú žiadosť o udelenie azylu na
území Slovenskej republiky, pričom prvýkrát prejavil vôľu udelenie azylu dňa 04.05.2022 počas jeho
umiestnenia v Ústave na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach. Konanie

o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bolo právoplatne ukončené dňa 02.01.2023 tak, že
žalobcovi azyl udelený nebol a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana. Rozhodnutím Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky zo dňa 24.01.2024 bol žalobca prepustený z vydávacej väzby. V ten istý
deň bol následne predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice v súvislosti
s konaním o administratívnom vyhostení. Po predvedení bolo zistené, že žalobca má udelený trvalý

pobyt na území Ukrajiny a po zistení tejto skutočnosti žalobca požiadal o dočasné útočisko na území
Slovenskej republiky, ktoré mu bolo udelené a toho istého dňa bol účastník konania prepustený z
predvedenia. Žalobca nasledujúci deň odišiel z územia Slovenskej republiky do Nemeckej spolkovej
republiky kde sa zdržiaval až do 20. marca 2024, kedy bol v zmysle Dublinského dohovoru transferovaný
späť na územie Slovenskej republiky. V ten istý deň Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru

Košice - letisko rozhodlo o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov na
účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia a začalo konanie vo veci administratívneho vyhostenia
žalobcu. Podľa § 82 ods. 3 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov bol žalobcovi uložený zákaz vstupu
na územie Slovenskej republiky a na území všetkých členských štátov na dobu desiatich rokov.
Medzičasomboložalobcovirozhodnutímmigračnéhoúraduzrušenédočasnéútočiskoadňa18.07.2024
bolo Oddelením hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko žalobcovi predĺžené zaistenie o

dva mesiace a dňa 18.09.2024 bolo rozhodnutím žalobcovi predĺžené zaistenie o šesť mesiacov do 20.
marca 2025. Dňa 19.12.2024 bolo zaistenie žalobcu ukončené, v ten istý deň sa dostavil na správny
orgán s úmyslom požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.

3. Žalovaný následne poukázal na to, že po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov a na základe

vyhodnotenia individuálneho správania sa žalobcu dospel k záveru, že v prípade žalobcu je preukázané,
že existuje riziko jeho úteku a z uvedeného dôvodu začal konanie vo veci zaistenia žalobcu podľa
§ 88 a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Pri tomto vyhodnotení žalovaný vychádzal
predovšetkým zo skutočnosti, že žalobca v minulosti už podal vyhlásenie o tom, že žiada o udelenie
azylu na území Slovenskej republiky, pričom nasledujúci deň po jeho prepustení z väzobného stíhania

opustil územie Slovenskej republiky a odišiel do Nemeckej spolkovej republiky. Žalovaný zdôraznil tú
skutočnosť, že Oddelením hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko bolo vydané rozhodnutie
o administratívnom vyhostení žalobcu a zároveň mu bol udelený zákaz vstupu na územie Slovenskej
republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 10 rokov. Žalovaný mal za to, že žalobca si
túto skutočnosť plne uvedomuje a žiadosťou o udelenie azylu sa snaží eliminovať prípadné negatívne

dôsledky na jeho osobu vo vzťahu k voľnému pohybu na území Európskej únie. Žalovaný tak posúdil
konanie žalobcu za účelové, s cieľom vyhnúť sa realizácii jeho administratívneho vyhostenia, ktoré mu
bezprostredne hrozí s cieľom dostať sa do azylovej procedúry a teda do zariadenia migračného úradu,
v ktorom má zabezpečený relatívne voľný pohyb, ktorý by využil k svojvoľnému odchodu a opätovnému
opusteniu územia Slovenskej republiky, čo už v minulosti učinil.

4. Žalovaný tak vyhodnotil účelnosť zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte
cudzincov tým, že u žalobcu existuje riziko úteku z dôvodu uloženia zákazu vstupu až na 10 rokov,
povinnosti opustiť územie Slovenskej republiky ako aj z toho dôvodu, že predstavuje vážnu hrozbu pre
bezpečnosť štátu. Uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia o zaistení sa opieral o dôkazné prostriedky, ktoré

vyplývali najmä z informácií zo zápisnice o vyjadrení žalobcu zo dňa 19.12.2024, z výsledkov lustráciou v
informačných systémoch Policajného zboru a rozhodnutí oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru
Košice - letisko v konaní o zaistení účastníka konania.

5. Následne sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral na odôvodnenie stanovenej dĺžky

doby zaistenia, ktorú stanovil na dobu štyroch mesiacov a to do dňa 19.04.2025. Uviedol, že dĺžku
doby zaistenia stanovil po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu, jeho doterajšieho správania a s
prihliadnutím k § 20 zákona o azyle, teda že v konaní o azyle sa rozhodne do šiestich mesiacov od
začiatku konania. V odôvodnení ďalej žalovaný pokračoval výpočtom úkonov, ktoré sú nevyhnutné k
posúdeniu žiadosti o udelenie azylu zo strany procedurálneho pracovníka migračného úradu.

6.Vzávereodôvodneniarozhodnutiažalovanýopätovneskonštatovalžekonaniežalobcuavstupovanie
do konania o azyle považoval za účelové a mal za to, že zaistenie žalobcu je v súlade s článkom 5 ods. 1
písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a že účelnosť zaistenia je jednoznačná
vzhľadomnasituáciu,vktorejsažalobcanachádzaažeuprednostnenieverejnéhozáujmujedostatočne

odôvodnené s ohľadom na zásah do práv žalobcu, a teda je preukázaná zákonnosť zaistenia žalobcu.

II. Správna žaloba7. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 16.01.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa
23.01.2024 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. p.:PPZ-HCP-PO12-22-008/2024-AV zo dňa
19.12.2024, ktorým žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písmena b) Zákona o pobyte cudzincov

na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez
zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku a podľa § 88a ods. 2 Zákona o
pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 19.04.2025 a
bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia.

8. V žalobe žalobca namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191
ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) a že skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym
spisom alebo s ňou nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného
predstavuje neprípustný a krajne arbitrárny zásah do základného práva žalobcu na osobnú slobodu,
ktorý bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný ho formálne zakladá na paragrafe 88 a ods. 1 písmena a

Zákona o pobyte cudzincov je zneužitím práva na ujmu žalobcu. Je nepochybné, že v prípade žalobcu
absentujú skutočnosti, ktoré by zásah do jeho osobnej slobody jeho zaistením ako žiadateľa o azyl robili
súladným so základnými právami zakotvenými v ústave a dohovore.

9. Žalobca v správnej žalobe poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a mal za to, že z

odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je celkom zjavné, že tento sa vyhýba podstatnej skutočnosti pre
rozhodnutie, a to či žalobcu možno ako žiadateľa o azyl zaistiť podľa § 88 a ods. 1 písm. b) Zákona o
pobyte cudzincov. Žalobca mal za to, že skutočností uvádzané v odôvodnení rozhodnutia žalovaného
a to aj nepriamo, aj explicitne, tak ako boli uvedené v odôvodnení nasvedčujú tomu, že skutočným
dôvodom zaistenia žalobcu nie je riziko jeho úteku, ale predstava žalovaného o tom, že žalobca podal

žiadosť o azyl výlučne s cieľom oddialiť, alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Žalovaný túto
skutočnosť opakovane v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, aj keď z výroku rozhodnutia vyplýva,
či žalobcu zaistil z dôvodu údajného rizika jeho úteku a nie podľa § 88 a ods. 1 písm. c) Zákona o pobyte
cudzincov.

10. Žalobca mal ďalej za to, že ani dôvod zaistenia žalobcu uvedený vo výroku rozhodnutia žalovaného
a ani skutočný dôvod, ktorý žalovaný priznával v odôvodnení svojho rozhodnutia, nerobí zásah do
osobnej slobody žalobcu napadnutým rozhodnutím zákonným, a teda ani súladným so základným
právom žalobcu na osobnú slobodu. Žalovaný totiž celkom zjavne účelovo obchádza okolnosť kľúčovú
pre zákonnosť zaistenia žalobcu ako žiadateľa o azyl a tou je skutočnosť, že žalobca bol zo zaistenia

prepustený na základe rozhodnutia rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Szak/4/2024 zo dňa 19.12.2024, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Oddelenia hraničnej kontroly
Policajného zboru Košice - letisko zo dňa 18.09.2024, ktorým bolo rozhodnuté o predĺžení lehoty
zaistenia žalobcu o 6 mesiacov do 20. marca 2025, na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia
a zároveň bolo nariadené bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Z uvedeného rozhodnutia

najvyššieho správneho súdu jednak vyplýva, že zaistenie žalobcu na účel realizácie administratívneho
vyhostenia (predĺžení lehoty zaistenia) považovala za nezlučiteľné s jeho základným právom na osobnú
slobodu a že postup správnych orgánov pri realizácii administratívneho vyhostenia žalobcu nebol ani
účelný, ani efektívny, hoci aj keď formálne možno administratívne vyhostenie žalobcu vykonať, môže
sa tak stať len za podmienky, že štát, ktorý by bol ochotný žalobcu prevziať, by sa musel hodnoverne

zaviazať, že žalobcu nevydá na trestné stíhanie do Tadžickej republiky, pričom plynutím času sa zvyšuje
pravdepodobnosť možnej nevyhostiteľnosti žalobcu.

11. Žalobca mal za to, že neexistoval žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné uzavrieť, že jeho žiadosť
o udelenie azylu je prostriedkom, ktorým sa mieni vyhnúť realizácií vyhostenia (opäť je však potrebné

zdôrazniť, že toto nie je dôvod jeho zaistenia ako žiadateľa o azyl). Žalobca bol prepustený na slobodu
dňa 19.12.2024 a podľa potvrdenia o zotrvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej
republiky zo dňa 19.12.2024 bol oprávnený podľa § 61 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov zotrvať na
území Slovenskej republiky. Za tohto stavu neexistuje žiaden zmysluplný predpoklad, ak bol žalobca
oprávnený sa voľne pohybovať na území Slovenskej republiky, že práve po podaní žiadosti o udelenie

azylu v Záchytnom tábore Humenné, kam žalobca sám z vlastnej iniciatívy a dobrovoľne pricestoval,
existovalo riziko jeho úteku.

III. Vyjadrenie žalovaného12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.01.2025, ktoré bolo správnemu súdu spolu s
administratívnym spisom žalovaného doručené dňa 23.01.2025, ktorým navrhol správnu žalobu ako

nedôvodnú zamietnuť a rozhodnutie o zaistení žalobcu potvrdiť.

13. K námietke žalobcu týkajúcej sa dôvodu zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b) Zákona o
pobytecudzincovžalovanýmalzato,žezaisteniežalobcupodľatohtodôvodumáoporunielennárodnej,
ale aj v európskej legislatíve a to konkrétne v článku 8 ods. 3 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu

a Rady 2013/33/EÚ zo dňa 26.06.2013, podľa ktorej možno žiadateľa zaistiť z uvedeného dôvodu.
Zaistenie žalobcu je tak podľa názoru žalovaného v súlade s článkom 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na
ktoré sa žalobca odvolával.

14. K námietke žalobcu ohľadom neexistencie rizika úteku žalobcu žalovaný poukázal na § 88 ods.

2 Zákona o pobyte cudzincov a mal za to, že z tohto ustanovenia je celkom zrejmé, že jedným zo
zákonných dôvodov, ktoré zakladajú domnienku rizika úteku je aj hrozba zákazu vstupu na viac ako
3 roky. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobcovi bolo Oddelením hraničnej kontroly Policajného zboru
Košice - letisko vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a bol mu uložený zákaz vstupu až
na dobu 10 rokov. Nesúhlasil so záverom žalobcu, podľa ktorého žalovaný len konštruoval svojvoľný

záver, že žalobca sa podanou žiadosťou o udelenie azylu a vstupom do azylového konania snaží
vyhnúť realizácii administratívneho vyhostenia a to s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky II. ÚS 147/2013 – 50. Žalovaný má za to, že jedným z podstatných dôvodov domnievať sa,
že v konkrétnom prípade existuje riziko úteku, ako aj hrozba zákazu vstupu na viac ako 3 roky, čo
žalovaný aj náležite v napadnutom rozhodnutí odôvodnil. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že skutočným

dôvodom zaistenia žalobcu nie je riziko jeho úteku. S poukazom na § 88 ods. 1 písm. c) Zákona o
pobyte cudzincov, na ktoré žalobca poukazoval sa týka cudzincov, ktorí sú už zaistení podľa § 88 ods.
1 písm. a) alebo písm. b) Zákona o pobyte cudzincov a sú umiestnení v útvare policajného zaistenia a
počas tohto zaistenia požiadajú o udelenie azylu. To však nie je prípad žalobcu, nakoľko bol tento zo
zaistenia prepustený a vyhlásenie o tom, že žiada o udelenie azylu podal na oddelení azylu Policajného

zboru v Humennom.

15. Žalovaný v ďalšej časti svojho vyjadrenia spochybnil záver žalobcu v čom je pre zákonnosť zaistenia
žalobcu ako žiadateľ o azyl kľúčovou skutočnosťou, že žalobca bol zo zaistenia prepustený na základe
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o

predĺžení lehoty zaistenia žalobcu na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia. V tejto súvislosti
žalovaný uviedol, že predmetné konanie bolo vedené úplne iným správnym orgánom v inom konaní
a žalobca bol v diametrálne odlišnom procesnom postavení. V tomto konaní sa žalobca nachádzal v
postavení cudzinca s neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky, teda v pôsobnosti zákona
o pobyte cudzincov. Tým, že žalobca podal vyhlásenie o tom, že žiada o udelenie azylu sa dostal do

pozíciežiadateľaatedadopôsobnostizákonaoazyle.Narozhodovaniežalovanéhotakpredchádzajúce
konanie vo veci zaistenia, ani následné rozhodnutie o jeho prepustení zo zaistenia nemá žiaden vplyv.

16. Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, zmyslom konania o zaistení
je vytvorenie podmienok pre realizovanie hlavného cieľa, teda zabezpečenia prítomnosti žalobcu počas

azylového konania a teda, aby tento cieľ nebol vopred zmarený jeho úteku alebo skrývania sa.

17. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia poukázal aj na to, že podľa ustanovenie § 61 a Zákona o pobyte
cudzincov bol žalobca oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, avšak toto oprávnenie
patrí iba štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí sa tu zdržiavajú neoprávnene a od doby kedy žalobca

podal vyhlásenie o tom, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky sa v zmysle § 22
ods. 1 Zákona o azyle stal jeho pobyt oprávneným. Žalovaný tak žalobcu nezaistil na účely výkonu
administratívneho vyhostenia, nakoľko ustanovenie § 88a Zákon o pobyte cudzincov zaistenie žiadateľa
o udelenie azylu, takúto možnosť ani nepripúšťa. Pri hodnotení rizika úteku žalovaný vychádzal z
ustanovenia § 88 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov a komplexne vyhodnotil doterajší pobyt žalobcu a

jeho správanie sa počas tejto doby a využil oprávnenie zaistiť žalobcu v zmysle zákona.

18. Vyjadrení žalovaného bolo následne spolu s predvolaním na pojednávanie zaslané na vedomie
žalobcovi.IV. Konanie pred správnym súdom

19. Správny súd bezodkladne po doručení administratívneho spisu žalovaného spolu so správnou
žalobou a vyjadrením žalovaného si dňa 24.01.2025 vyžiadal od žalovaného a Migračného úradu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „Migračný úrad“) správu v akom štádiu konania je
žiadosť o udelenie azylu žalobcu a aké úkony boli doposiaľ vykonané a aké úkony plánujú vykonať v
súvislosti so žiadosťou o udelenie azylu žalobcu.

20. Migračný úrad dňa 27.01.2025 správnemu súdu oznámil, že žalobca po právoplatnom ukončení
predchádzajúceho azylového konania z roku 2022 opätovne dňa 19.12.2024 požiadal o azyl alebo
poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Za účelom posúdenie jeho súčasnej
žiadosti boli k dnešnému dňu vykonané úkony, a to vyžiadanie stanoviska Slovenskej informačnej
služby a Vojenského spravodajstva, žiadosť na národnú ústredňu Siréne o lustráciu v Schengenskom

informačnom systéme, doručenie stanoviska Slovenskej informačnej služby, doručenia informácie z
národnej ústredne Siréne a vstupný pohovor. V súčasnej dobe sa na základe doteraz získaných
informácií analyzuje výpoveď žalobcu a preverujú sa predložené dôkazné prostriedky, vrátane jeho
profilov na sociálne siete a až na základe získaných výsledkov pristúpi Migračný úrad k vykonaniu
ďalších úkonov tak, aby bolo možné žiadosť žalobcu komplexne vyhodnotiť a posúdiť.

21. Žalovaný následne dňa 28.01.2025 súdu oznámil je príslušný procedurálny pracovník Migračného
úradu vykonáva úkony potrebné k zisťovaniu skutočností uvádzaných žalobcom v konaní, ktoré sú
potrebné k rozhodnutiu vo veci, pričom tieto úkony vykonáva nezávisle od žalovaného. Stav konania
Migračného úradu je zo strany žalovaného priebežne monitorovaní nahliadnutím do IS MIGRA, ktorý je

spoločný pre policajný zbor ako aj migračný úrad. Tieto nahliadnutia sú evidované a žalovaný odo dňa
20.12.2024 do 27.01.2025 do IS MIGRA celkovo nahliadol deväť krát.

22. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach azylu (§
206 až § 220 SSP zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „SSP“), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu ako aj pripojeného administratívneho
spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného na pojednávaní konanom dňa
31.01.2025 za účasti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného a dospel k záveru,
že správna žaloba je dôvodná.

23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na podanej správnej žalobe a
navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil ako nezákonné a zároveň nariadil žalovanému
bezodkladne prepustení žalobcu zo zaistenia.

24. Mal za to, že zaistenie žalobcu bolo neúčelné a neefektívne, nakoľko v rozhodnutí žalovaného o

zaistení žalobcu nebolo v žiadnom prípade zo strany žalovaného uvedené za účelom zistenia akých
informácií bol žalobca zaistení a z akého dôvodu je pre zistenie týchto informácií nevyhnutné zaistenie
žalobcu. Zo strany žalovaného nie je v rozhodnutí riadne odôvodnené riziko úteku žalobcu podľa § 88a
ods. 1 písm. b), pretože nemožno blanketne uplatňovať záver o tom, že v prípade, že žalobcovi hrozí
trestzákazuvstupunaúzemieSlovenskejrepublikydlhšíako3roky,jetodôvodomprebezpodmienečné

obmedzenie osobnej slobody žalobcu, nakoľko riziko úteku je nevyhnutné individuálne posudzovať
s ohľadom na okolnosti daného prípadu. Rovnako tak záver žalovaného o tom, že žalobca by sa
mohol podaním žiadosti o azyl snažiť vyhnúť svojmu administratívnemu vyhosteniu z územia Slovenskej
republiky je v rozpore s jednoznačne ustanoveným stavom konania o vyhostení, ktorý opísal Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Szak/4/2024 zo dňa 19.12.2024, ktorým bol

žalobca prepustený zo zaistenia.

25. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní mal za to, že žalovaný postupoval v konaní
zákonným spôsobom a preskúmavané rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco odôvodnil a navrhol, aby
správny súd správnu žalobu zamietol a rozhodnutie žalovaného potvrdil.

26. Poukázal na to, že žalobca bol zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov a
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu, ktorým bol žalobca prepustený zo zaistenia sa týka zaistenia
podľa § 88, a to za účelom výkonu administratívneho vyhostenia. V zmysle stanoviska Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky vo veci II. ÚS 147/2013-50, možno podľa názoru ústavného súdu rozumne
predpokladať, že cudzinec ktorému hrozí vyhostenie, spravidla požiada o udelenie azylu, aby svoje
rozhodnutie oddialil.

V. Relevantná právna úprava

27. Podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o
udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky

na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez
zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.

28. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o
udelenie azylu, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo
písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o

udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

29. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas
nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie
azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas

zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa
§ 88 ods. 4.

30. Podľa § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov Na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa
primerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12.

31. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý
čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

32. Podľa čl. 3 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj

„Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť
neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

33. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý
má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich

prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo
iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti
ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

34. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť

krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

35. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne
orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a

právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

37. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

38. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.39. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí

pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

40. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

41. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

42. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase

vydania jeho rozhodnutia.

43. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

44. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy
za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v
nich nemá oporu.

VI. Právny názor správneho súdu

45. Predmetom konania bola správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení žalobcu
podľa § 88a ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov a nariadenia bezodkladného prepustenia

žalobcu zo zaistenia.

46.Predpokladomzaisteniažalobcupodľa§88aods.1písm.b) Zákonaopobytecudzincovjenaplnenie
účelu zaistenia tým, že počas zaistenia sa majú zistiť skutočnosti, na ktorých je založená jeho žiadosť
o udelenie azylu, ktoré by nebolo možné získať bez zaistenia, pričom musí byť súčasne splnená aj

ďalšia zákonná podmienka a to existencia rizika jeho úteku. Rovnako z obsahu citovaného zákonného
ustanovenia okrem iného vyplýva, že žiadateľa o udelenie azylu možno zaistiť len za predpokladu, ak
na dosiahnutie účelu nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky.

47. Medzi účastníkmi konania nebola spornou skutočnosť, že po prepustení žalobcu zo zaistenia

dňa 19.12.2024 sa žalobca sám dobrovoľne dostavil pred žalovaného a požiadal o udelenie azylu v
záchytnom tábore Humenné. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bola účelnosť zaistenia
žalobcu z dôvodu existencie rizika jeho úteku.

48. Prvým z predpokladov zaistenia žiadateľa o azyl podľa § 88a ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte

cudzincov je skutočnosť, že štátny príslušník tretej krajiny požiadal o udelenie azylu na území SR. Daná
skutočnosť nebola účastníkmi konania spochybňovaná. Žalobca ohľadne danej skutočnosti v Zápisnici
o vyjadrení účastníka konania zo dňa 19.12.2024 uviedol, že žiada o udelenie azylu z dôvodu obavy
o svoj život, nakoľko pre jeho sympatie k politickej strane Strana 24 mu hrozí trest smrti a mučenie.

49. Ďalším predpokladom zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov je
potreba zistenia tých skutočností, na ktorých je založená žiadosť žalobcu o udelenie azylu, ak zároveň
nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia týchto skutočností.

50. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, ktorú žalovaný uviedol aj v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia a to, že v prípade žalobcu sa jedná o druhú žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej
republiky, pričom prvýkrát prejavil vôľu udelenie azylu dňa 04.05.2022 počas jeho umiestnenia v Ústave
navýkonväzbyaústavenavýkontrestuodňatiaslobodyvKošiciach.Konanieoudelenieazylunaúzemí
Slovenskej republiky bolo právoplatne ukončené dňa 02.01.2023 tak, že žalobcovi azyl udelený nebola nebola mu poskytnutá doplnková ochrana. Žalovaný sa však vo svojom rozhodnutí viac nezmieňuje
o tom, nakoľko v administratívnom spise žalovaného nie je pripojený spis z predchádzajúceho konania
o udelenie azylu a ani žiadne listiny z tohto spisu, z ktorých by žalovaný mohol zistiť napríklad, aké úkony

boli v prechádzajúcom konaní vykonané, ktoré zo zistených informácií z predchádzajúceho konania je
možnépoužiťvsúvislostisaktuálnoužiadosťoužalobcuoudelenieazylu,akédôvodyžalobcauviedolvo
vstupnom pohovore, a tak svoje rozhodnutie ohľadom zistenia tých skutočností, na ktorých je založená
súčasná žiadosť žalobcu o udelenie azylu a dôvodnosť zaistenia žalobcu v tomto smere náležite
odôvodniť. Žalovaný vo svojom rozhodnutí len vo všeobecnej rovine uvádza aké úkony je po podaní

žiadosti o udelenie azylu potrebné vykonať, bez zohľadnenia skutočností známych správnym orgánom
z predchádzajúcich konaní vo vzťahu k osobe žalobcu a tak naplniť požiadavku individuálneho prístupu
a reálne posúdiť nevyhnutnosť zaistenia žalobcu. Z vyjadrenia migračného úradu navyše vyplýva, že
dňa 17.01.2025 bol so žalobcom aj v súčasnom konaní o udelenie azylu vykonaný vstupný pohovor
a v súčasnosti sa analyzuje výpoveď žalobcu.

51. Rovnako tak zdôvodnenie žalovaného o nemožnosti využiť iné menej závažné prostriedky na účel
zistenia žalobcom uvádzaných tvrdení súd vyhodnotil ako nedostatočné. Žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia len zjednodušene uviedol, že napriek skutočnosti, že žalobca ako žiadateľ o udelenie azylu
má ubytovanie a všetky ďalšie potreby zabezpečené v azylovom zariadení nemôže uložiť žalobcovi
povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku, nakoľko tu je existencia rizika úteku, čím by

bol v konečnom dôsledku zmarený účel zaistenia. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný mal
dôslednejšie zaoberať touto požiadavkou, nakoľko sa žalobca sám dobrovoľne dostavil pred žalovaného
a požiadal o udelenie azylu potom, čo bol prepustený zo zaistenia.

52. Napokon ďalším predpokladom zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa § 88a ods. 1 písm. b)

Zákona o pobyte cudzincov je riziko úteku. Žalovaný sa podľa názoru správneho súdu touto požiadavkou
zaoberal formalisticky a ako dôvod rizika úteku uviedol, že žalobca v minulosti už podal vyhlásenie
o tom, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pričom nasledujúci deň po jeho
prepustení z väzobného stíhania opustil územie Slovenskej republiky a odišiel do Nemeckej spolkovej
republiky a Oddelením hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko bolo vydané rozhodnutie

o administratívnom vyhostení žalobcu a zároveň mu bol udelený zákaz vstupu na územie Slovenskej
republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 10 rokov.

53. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 24.01.2024 bol žalobca prepustený z vydávacej väzby. V ten istý deň bol následne

predvedený na oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice v súvislosti s konaním o
administratívnom vyhostení. Po predvedení bolo zistené, že žalobca má udelený trvalý pobyt na území
Ukrajiny a po zistení tejto skutočnosti žalobca požiadal o dočasné útočisko na území Slovenskej
republiky, ktorému bolo udelené a toho istého dňa bol účastník konania prepustený z predvedenia.
Žalobca nasledujúci deň odišiel z územia Slovenskej republiky do Nemeckej spolkovej republiky kde

sa zdržiaval až do 20. marca 2024, kedy bol v zmysle Dublinského dohovoru transferovaných späť na
územie Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že žalobca potom čo mu bolo správnym orgánom
udelené dočasné útočisko a bol prepustený z predvedenia sa na území Slovenskej republiky zdržiaval
oprávnene a zároveň aj mohol opustiť územie Slovenskej republiky v zmysle udeleného dočasného
útočiska. Pričom konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bolo právoplatne ukončené

dňa 02.01.2023 tak, že žalobcovi azyl udelený nebol a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana.
A tak v čase, keď žalobca opustil územie Slovenskej republiky (25.01.2024 – nasledujúci deň po jeho
prepustení) a odišiel do Nemeckej spolkovej republiky nie je možné podľa názoru správneho súdu
vyhodnotiť ako existenciu rizika úteku zo strany žalobcu v tomto konaní.

54. Správny súd má zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť o viacerých konaniach vedených voči
osobe žalobcu na Správnom súde v Košiciach. Podľa názoru správneho súdu predchádzajúce konania
týkajúce sa zaistenia osoby žalobcu vo vzťahu k tomuto konaniu nie je možné posudzovať izolovane, a
to najmä vo vzťahu k posudzovaniu účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobcu v tomto konaní.

55. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1 Tost 31/2023 z 24.01.2024 zrušil uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Ntc/5/2022 z 10.11.2023 a vyslovil, že vydanie žalobcu ako
vyžiadanej osoby do Tadžickej republiky nie je prípustné a súčasne žalobcu prepustil z vydávacej väzby.56. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko rozhodnutím č. PPZ-HCP-
PO9-3-019/2024-AV z 20.03.2024 podľa § 125 ods. 2, § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4, 5 zákona č.
404/2011 Z. z. rozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia na nevyhnutne

potrebný čas, najviac do 20.07.2024. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 1Saz/3/2024-47 z
18.04.2024 správnu žalobu žalobcu podanú proti rozhodnutiu o zaistení ako nedôvodnú zamietol. Proti
danému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn. 6Szak/2/2024 z 12.06.2024 ako nedôvodnú zamietol.

57. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko rozhodnutím č. PPZ-HCP-
PO9-3-083/2024-AV z 18.07.2024 podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. predĺžil zaistenie žalobcu,
pričom stanovil dĺžku doby jeho zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 20.09.2024.
Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 15Saz/3/2024-80 z 13.08.2024 správnu žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol. Proti danému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Szak/3/2024 z 11.09.2024 ako nedôvodnú zamietol.

58. Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice – letisko rozhodnutím č. PPZ-HCP-
PO9-3-113/2024-AV zo dňa 18.09.2024 rozhodlo o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu o 6 mesiacov,
do 20.03.2025. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 8Saz/5/2024-126 z 29. októbra 2024
žalobu zamietol. Proti danému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd

Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Szak/4/2024 z 19.12.2024 vyhodnotil ako dôvodnú, zmenil
rozhodnutie správneho súdu a zrušil rozhodnutie správneho orgánu a nariadil bezodkladné prepustenie
žalobcu zo zaistenia z dôvodu neúčelnosti a neefektívnosti postupu správneho orgánu. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že žalobca bol v rámci zaistenia pozbavený na osobnej slobode od 20.03.2024, čo
predstavovalo ku dňu prepustenia žalobcu zo zaistenia dňa 19.12.2024 celkovo 274 dní.

59. Podľa názoru správneho súdu skutočnosť, že bolo Oddelením hraničnej kontroly Policajného
zboru Košice - letisko vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu a že mu zároveň bol
uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu
desiatich rokov, bolo náležite vyhodnotené v predchádzajúcom konaní, ktorým Najvyšší správny súd

zrušil rozhodnutie žalovaného o zaistení žalobcu a nariadil jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia
z dôvodu neúčelnosti a neefektívnosti postupu správneho orgánu, vrátane možnej vážnej hrozby pre
bezpečnosť štátu. Preto ani tento dôvod rizika úteku zo strany žalovaného v tomto konaní, navyše bez
zohľadnenia celkovej dĺžky doby zaistenia žalobcu zo strany žalovaného je podľa názoru správneho
súdu z hľadiska legitímnej požiadavky na individuálny prístup pri hodnotení dôvodov zaistenia žalobcu

nedostatočný a nepresvedčivý, najmä ak je tento záver spochybnený žalobcom a preukázaný tým, že
žalobca sa sám dobrovoľne po jeho prepustení zo zaistenia dostavil k žalovanému a požiadal o udelenie
azylu. Podľa názoru správneho súdu ani v tomto prípade nebol dôvod rizika úteku žalobcu zo strany
žalovaného dostatočne a presvedčivo preukázaný.

60. Správny súd pri posudzovaní predmetnej veci vzal v plnej miere na zreteľ mimoriadny charakter
inštitútu zaistenia, pretože zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších
práv jednotlivca, kedy dochádza k obmedzeniu, prípadne v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch
a spôsobe zaistenia dokonca až k pozbaveniu osobnej slobody (obdobný záver vyplýva z rozsudkov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sza 8/2016 zo dňa 30. marca 2016, sp. zn. 1Sža

23/2014 zo dňa 13. augusta 2014, resp. 1Sža 5/2015 zo dňa 6. februára 2015). Takýto zásah preto
môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných zákonom o pobyte cudzincov
a ústavným poriadkom Slovenskej republiky. Pričom okrem formálnych podmienok musia byť naplnené
aj podmienky materiálne, ktorými sa rozumie, účelnosť zaistenia (zistenie tých skutočností, na ktorých
je založená žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné zistiť, najmä ak existuje

riziko úteku žiadateľa), efektívnosť (zo strany orgánu verejnej správy sú vykonané efektívne úkony
smerujúce k naplneniu účelu zaistenia) a primeranosť (na dosiahnutie účelu zaistenia nebolo možné
využiť iné, menej invazívne prostriedky zásahu do osobnej slobody cudzinca). Podľa ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody cudzinca v zmysle
čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru zákonné, tieto materiálne predpoklady zákonnosti zaistenia cudzinca

musia byť navyše splnené súčasne (kumulatívne), teda pri absencii ktorejkoľvek z nich nemožno
hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody cudzinca a súčasne musia byť splnené tak v čase
vydania rozhodnutia o zaistení, ako aj počas celej doby trvania zaistenia, čomu zodpovedá aj povinnosťžalovaného vyplývajúca z § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov skúmať po celý čas zaistenia
štátneho príslušníka tretej krajiny, či účel zaistenia trvá.

61. Správny súd poukazuje aj na časť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sža/5/2015zodňa06.02.2015vzmyslektorého:„Vzáujmepresvedčivostirozhodnutiaozaistenípodľa
§ 88a ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu nesmie
absentovať zmienka o takých skutočnostiach, ktoré by naplnenie citovaného zákonného účelu zaistenia
dostatočne zrozumiteľne odôvodňovali (napr. na základe čoho vyvstala potreba zisťovania skutočností

týkajúcich sa žiadosti o azyl, či išlo o súčinnosť s migračným úradom, prípadne na aké skutočnosti malo
byť zisťovanie vykonané, resp. aké úkony si takéto zisťovanie ešte vyžiada), najmä ak je zrejmé, že
cudzinec po tom, čo požiadal o azyl, už absolvoval v azylovom konaní vstupný pohovor.“

62.Vtejtosúvislostitrebazdôrazniť,ževytýkanénedostatkyodôvodneniapreskúmavanéhorozhodnutia
nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením alebo doplňujúcim vyjadrením

žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať alebo
absentujúceargumentyžalovanéhonahrádzaťsvojimiavyvodzovaťznichzávery,kuktorýmmaldospieť
žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto
aktivita presahuje rámec preskúmava nej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie
správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov. (obdobný záver vyplýva aj z

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sža 5/2015 zo dňa 6. februára 2015).

63. Súdopätovnepoukazujenamimoriadnosťinštitútuzaistenia.Vpreskúmavanomprípadejepotrebné
trvanie účelu zaistenia skúmať o to prísnejšie, že žalobca je už celkovo obmedzený na osobnej slobode
od20.03.2024svýnimkoučastijednéhodňa(19.12.2024)kedybolvzmyslevyššieuvedenéhorozsudku

Najvyššieho správneho súdu prepustený zo zaistenia a následne potom čo žalobca sám dobrovoľne
pricestoval do Záchytného tábora Humenné, kde požiadal o udelenie azylu pred žalovaným, bol toho
istéhodňaznovuzaistenýateda,kudňurozhodovaniasprávnehosúdujetoužviacakodesaťmesiacov,
kedy je žalobca nedobrovoľne obmedzený na osobnej slobode a to bez ohľadu na to, že bol predtým
zaistený na podklade iného zákonného dôvodu v inom druhu konania a taktiež bez ohľadu na to, že

neboli prekročené zákonné lehoty možného zaistenia.

64. Súd vzhliadol pasivitu žalovaného pokiaľ ide o dôsledné zisťovanie naplnenia účelnosti zaistenia
žalobcu ku dňu rozhodovania správneho súdu, čo vedie správny súd k záveru o tom, že pozbavenie
osobnej slobody žalobcu je samoúčelné a absencia naplnenia zákonnej požiadavky účelnosti a

efektívnosti zaistenia sama osebe odôvodňuje nezákonnosť trvania zaistenia.

65. K námietke žalobcu ohľadom nesprávneho dôvodu zaistenia zo strany žalovaného, keď mal za to, že
skutočnosti uvádzané v odôvodnení rozhodnutia žalovaného a to aj nepriamo, aj explicitne, nasvedčujú
tomu, že skutočným dôvodom zaistenia žalobcu nie je riziko jeho úteku, ale predstava žalovaného o tom,

že žalobca podal žiadosť o azyl výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie,
a tak mal byť zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov, teda ak existuje dôvodné
podozrenie,žepodalžiadosťoudeleniuazyluvýlučnescieľomoddialiťalebozmariťjehoadministratívne
vyhostenie, správny súd poukazuje na to že takýto postup je možný len v prípade žiadateľov o udelenie
azylu, ktorí boli predtým zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákona o pobyte cudzincov, pričom

v čase rozhodovania správneho orgánu o zaistení žiadateľa o udelenie azylu ich zaistenie naďalej trvá.
V tomto prípade však aj v zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca bol v čase rozhodovania
žalovaného o zaistení žalobcu zo zaistenia prepustený, a tak zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm.
c) Zákona o pobyte cudzincov by zo strany žalovaného bolo nezákonné.

66. Správny súd, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnuté rozhodnutie žalovaného
postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP zrušil z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a f)
SSP a v zmysle § 230 ods. 2 písm. a) SSP nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

67. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému

žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v
tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote sedem dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 2 v spojení s §

444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§

440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).