Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, September 16, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201455
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124201455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

28 29Csp/19/2024

Okresný súd Prešov, sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou, v právnej veci žalobcov: 1./ A. B., nar.
XX.X.XXXX, 2./ C. B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom D. E. XX, XXX XX F., obaja právne zastúpení JUDr.
Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie na ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava
- Staré Mesto, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 711 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že úver je bezúročný a bez

poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.147,03 EUR s prísl., o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

2 29Csp/19/2024

I. U r č u j e , že úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX
od 27.02.2015 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcom v 1. a 2. rade bezdôvodné obohatenie vo výške 1.147,03
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 29.02.2023 do zaplatenia, v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

III. U r č u j e , že zmluvná podmienka - Poplatok za poskytnutie úveru: 72 EUR, uvedená v bode 6
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, z 27.2.2015, uzavretej medzi
účastníkmi konania, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v čl. I., bod 7.1. Dohody o poskytnutí služieb č.
XXXXXXXXXX, z 27.2.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č. XXXXXXXXXX,
z 27.2.2015 uzatvorená medzi žalobcom v 1. rade a žalovanou, v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že
za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57 % zo sumy schváleného
úveru zníženej 15 o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v
pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v
Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu,
č. XXXXXXXXXX, z 27.2.2015 uvedená v článku 8. Sankcie, v bode 8.1., 8.2. a 8.4., v znení: „V prípade
omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo
záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník
2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j.
14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej

splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy
o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2)podľa tejto Zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník
2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6
% p.a.).“ „Okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1,

Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného
záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1.
tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RU.“ „Akékoľvek

dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty
podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej
porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to
v plnej výške.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. U r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č.

XXXXXXXXXX,z27.2.2015,uvedenávZmluvnýchdojednaniachvčlánku8.PrávaapovinnostiDlžníka,
Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 v bode 8.2. v časti, v znení: „ Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa
zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo
Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne,
čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej

identifikácii Veriteľom.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. U r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č.
XXXXXXXXXX,z27.2.2015,uvedenávZmluvnýchdojednaniachvčlánku8.PrávaapovinnostiDlžníka,
Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.3. v časti, v znení: „ Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2

je povinný oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť ich záväzky.
Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 zodpovedá za škody, ktoré Veriteľ utrpí v dôsledku nesplnenia tejto
povinnosti.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. U r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č.

XXXXXXXXXX, z 27.2.2015, uvedená v Zmluvných dojednaniach v článku 16. Spracúvanie osobných
údajov, bod 16.5. v znení: „ Veriteľ bude spracúvať osobné údaje Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka
2 podľa ods. 16.1, 16.3. a 16.4. po dobu od podpísania Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluvy o RÚ, počas platnosti Zmluvy o RÚ ako aj po dobu 10 rokov po skončení zmluvného vzťahu
podľa Zmluvy o RÚ.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. P r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnutí v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

25 29Csp/19/2024

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 16.2.2024 sa domáhali určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu uzatvorenej
so žalovaným dňa 27.2.2015, č. zmluvy XXXXXXXXXX, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
1.147,03 EUR, ako aj neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v článku 1, bodu 7.1 Dohody

o poskytnutí služieb, poplatku za poskytnutie úveru uvedeného v bode 6 Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ďalej článku 8, bodu 8.1, 8.2 a 8.4 v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, v článku 8.2, 8.3, 16.1,
16.3 a 16.4 zmluvných dojednaní.

2. Žalobu odôvodnili tým, že v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. zmluvy XXXXXXXXXX

z 27.2.2015 sa so žalovaným dohodli na úvere vo výške 720 EUR. Podľa údajov pod bodom 6 Zmluvy
je poskytnutá čiastka úveru v 720 EUR s informatívnym údajom o mesačnej platbe s platbou podľa
dohody o poskytnutí služby 39,29 EUR. Zmluva neobsahuje dátum splatnosti prvej ani poslednej splátky
a tieto dátumy sú uvedené len v nepodpísanom oznámení veriteľa o schválení úveru. Spolu s úverovou
zmluvou bola žalobcovi v 1. rade predložená na podpis Dohoda o poskytnutí služieb, ktorou ho žalovanýzaviazal na uzatvorenie dohody platiť mesačne odplatu vo výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru.
Žalovaný tak spolu požadoval celkovú sumu 1.722,18 EUR a nie sumu 1.022,88 EUR.

3. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú obligatórne náležitosti zmluvy a to doba
trvania zmluvy, celková výška, ako aj RPMN, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Čo
sa týka celkovej výšky spotrebiteľského úveru, bol poskytnutý úver vo výške 720 EUR, ale v skutočnosti
tento bol vyplatený iba v sume 648 EUR, nakoľko výška úveru sa znížila o sumu poplatku.

4. Súčasne v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje explicitné vyjadrenie predpokladov použitých
na výpočet RPMN a súčasne obsahuje nesprávnu hodnotu RPMN.

5. Domnievajú sa, že zmluva obsahuje aj ďalšie obsahové nedostatky, ktoré môžu mať za následok
neplatnosť celej zmluvy, ktorú uzatvorili ako spoloční dlžníci. Ani zo samotnej úverovej zmluvy, ani zo
zmluvnej dokumentácie však nevyplýva, žeby sa dohodli so žalovaným na solidarite a neexistuje ani

žiaden dôvod na vznik pasívnej solidarity. Úverová zmluva pritom musí mať pod sankciou bezúročnosti
a bezpoplatkovosti písomnú formu, to znamená, že aj všetky jej náležitosti musia mať písomnú formu.
Z procesného hľadiska sú samostatní spoločníci a z hľadiska hmotného práva delení dlžníci a nie
solidárni. Na platnosť dohody o solidarite z povahy veci vyplýva, že súčasťou dohody musí byť
ustanovenie, podľa ktorého sú spoludlžníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.

6. Podľa § 11 ods. 4 Zák. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale aj určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

7. Žalovanému na predmetný úver zaplatili sumu 1.795,03 EUR a pri poskytnutom úvere 648 EUR sa

tak žalovaný na ich úkor bezdôvodne obohatil sumou 1.147,03 EUR. Uvedené bezdôvodné obohatenie
pozostáva zo splátky zo dňa 17.8.2017 vo výške 10 EUR – časť 7,03 EUR a splátok zaplatených od
14.9.2017 do 16.3.2022 vo výške 1.140 EUR.
8. Ďalej sa domáhajú neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere, alebo v zmluvných dojednaniach uvedených v bode 6 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v bode

7.1 Dohody o poskytnutí služieb, v bode 8.1, 8.2 a 8.4 v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a v bode 8.2,
8.3, 16.1, 16.3 a 16.4 zmluvných dojednaní, ktoré boli opakovane rozhodnutiami súdov vyhlásené za
neprijateľné zmluvné podmienky.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v časti určovacieho výroku o bezúročnosti ide o procesne

neprípustnú žalobu, pretože na požadovanom určení nie je právny záujem ani len v zmysle § 137 CSP,
pričom toto ustanovenie vyžaduje právny záujem na každej žalobe.

10. Cieľom zavedenia § 11 ods. 4 Zák. o spotrebiteľských úveroch nebolo zaviesť osobitnú prípustnosť
určovacej žalobe popri žalobe na plnenie z toho istého skutkového základu, ale upraviť predpoklady

výlučne pre situáciu podania samostatnej určovacej žaloby zakotvením tejto možnosti preto, aby bola
splnená podmienka prípustnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Posúdenie predbežnej otázky nemožno
vyjadriť formou výroku, ale sa môže prejaviť len v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej a možno
ho uviesť len v odôvodnení rozhodnutia.

11. Ďalej namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 2. rade vo vzťahu k určovaciemu
výroku, ako aj vo vzťahu k peňažnému plneniu. Postavenie spoludlžníka by legitimovalo žalobcu v 2.
rade domáhať sa len preskúmania a určenia rozsahu jeho záväzku voči veriteľovi. Nikde v žalobe nie je
odôvodnené na základe čoho a ako žalobca v 2. rade preukazuje poskytnutie napr. nejakého plnenia.
Aktívna vecná legitimácia žalobcu v 2. rade nevyplýva ani z toho, že ide o manželku žalobcu v 1. rade.

Za predmet vlastníctva a teda ani predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa nepovažujú
pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Podľa
súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažuje napr. Zmluva o pôžičke
uzatvorená len jedným z manželov.

12. Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že žalobkyňa v 2. rade je spoludlžníkom. Ani Občiansky
zákonník, ani zákon č. 129/2010 a ani iný právny predpis nikdy neurčovali a neurčujú, že spoludlžník
má právne postavenie dlžníka. Spoludlžník je v zmysle Občianskeho zákonníka osoba, ktorá pristupujek záväzku dlžníka a zaväzuje sa ho uhradiť. Jeho právne postavenie vyplýva len z toho, že má povinnosť
uhradiť záväzok popri dlžníkovi.

13. Žalovaný ďalej popiera tvrdenia o neuvedení označených údajov, pretože sú v rozpore so skutkovým
stavom. Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria aj
zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť tejto zmluvy.
Z ustanovenia článku 9 ods. 9.1 Zmluvných dojednaní vyplýva, že Zmluva o revolvingovom úvere je

uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvou
o revolvingovom úvere.

14. Z ustanovenia článku 4, ods. 4.5 vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky je dňom konečnej
splatnosti úveru.
15. Z predloženej zmluvy o úvere ďalej vyplýva, že Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená

na dobu neurčitú. Žalovaný preto popiera tvrdenie žalobcu vo vzťahu k uvedenej náležitosti. Súčasne
popiera aj tvrdenia o nesprávnom výpočte RPMN, pretože podľa žalobcov sa pri výpočte mali
buďzahŕňať položky, ktoré sú v zmysle § 2, písm. g) prílohy č. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. vylúčené, alebo
tieto tvrdenia vychádzajú z iných údajov, ako boli v konkrétnom prípade úverovej zmluvy.

16. V rozpore s pravidlami určenými v § 2 písm. g) zák. č 129/2010 Z. z. je aj tvrdenie žalobcov
o nesprávnosti celkovej čiastky na úhradu, pretože podľa zákona je táto suma tvorená sumou úveru,
úrokmi a poplatkom za úver. V prípade Zmluvy o revolvingovom úvere je to teda čiastka 720 Eur
plus poplatok za poskytnutie úveru 72 eur plus úrok za celú dobu splácania 230,88 Eur. Zároveň je
nesprávne tvrdenie žalobcov, že zákon požaduje, aby Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala

presný výpočet predpokladov pre výpočet RPMN, čo nesporne vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít.

17. Zároveň namietal premlčanie žalovaného nároku s tým, že predložené prehlásenie Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa je preukázateľne nepravdivé. Žalobca v 1. rade v konaní vedenom pred

Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 24Csp/36/2022 v žalobe tvrdil bezúročnosť úveru, pričom daná
žaloba súdu bola podaná 14.3.2022, čiže je zjavne nepravdivé jeho tvrdenie, že sa o tejto skutočnosti
dozvedel až 5.4.2022.

18. Súčasne popiera dôvodnosť žaloby v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zákonným

predpokladom pre záver o neprijateľnej zmluvnej podmienke je, aby išlo o ustanovenie spôsobujúce
protiprávny stav a súčasne o ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od právnej úpravy a zároveň, aby
spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na úkor spotrebiteľa.

19. Poplatok za poskytnutie úveru je a bol štandardne vyžadovaný subjektmi na finančnom trhu

a v žiadnom prípade sa nemožno na tomto základe dovolávať jeho neprijateľnosti. Žalobca bol o danom
poplatku riadne informovaný a súhlasil s ním v čase konania žiadosti.

20. Poplatok za poskytnutie úveru už názvom definuje svoj obsah a význam a teda aj protiplnenie.

21. Ak je poplatok za poskytnutie úveru neprijateľná podmienka, potom postup NBS je celkom nelogický
aj preto, lebo NBS na svojej webovej stránke umožňuje výpočet RPMN s poplatkom za poskytnutie
úveru. Zároveň z prijatej zákonnej úpravy Zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že zákonodarca poplatok za
uzavretie zmluvy nepovažoval za poskytnutie úveru za problematický a neprípustný. Týmto poukazuje
nato,ževrámcipomernepodrobnejarozsiahlejúpravypoplatkovspojenýchsospotrebiteľskýmúverom

by aj v zmysle teórie racionálneho zákonodarcu bolo prirodzené a očakávateľné, žeby sa zakázal aj
sporovaný poplatok ak by bol považovaný za problematický a neprípustný.

22. Pokiaľ ide o bod 7.1 článku 1 Dohody o poskytovaní služieb, z tvrdení žalobcov nevyplýva žiadne
konkrétneskutkovétvrdenie,zktoréhobytvrdenieoneprijateľnostimalovyplývať.Otom,žejejuzavretie

bolo slobodné, individuálne a dobrovoľné, svedčí vlastné konanie žalobcu v 1. rade, pretože takúto
dohodu mal žalobca uzatvorenú aj v súvislosti s iným vzťahom už v roku 2014.23. Na základe tvrdení žalobcu o jeho nezáujme o poskytnutie doplnkových služieb aj vzhľadom na to,
že žalobca v 1. rade nespochybňuje fakt, že dohodu podpísal a že sa s jej obsahom mohol oboznámiť,
je možné prijať záver, že žalobca v 1. rade vedel o obsahu dohody. Vznik dohody nie je ani podmienkou,

ani predpokladom vzniku iného zmluvného vzťahu, čiže nešlo o žiadnu podmienku pre vznik úverovej
zmluvy, či získanie úveru.

24. Dohoda o poskytovaní služieb je individuálne uzavretá. Nejde o predpoklad, ani podmienku pre vznik
Zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o vyjadrenie k žalobe v časti 8.1, 8.2 a 8.4 Zmluvných dojednaní, zmluvná

pokuta 0,065% denne znamená, že je závislá od doby trvania omeškania. Nejde teda o paušálnu
sumu za porušenie povinnosti. V ročnom vyjadrení znamená 23,725 %, čo je hodnota neprevyšujúca
trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Okrem toho, na čo sa v žalobe opomenulo je
obmedzenie v článku 11, ods. 11.3, kedy zmluvná pokuta spolu z úrokom z omeškania nesmú spolu
prevýšiť priemernú hodnotu RPMN, naposledy zverejnenú podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom
omeškania o viac ako 5 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úroku

zomeškaniapodľaNariadeniavládyč.87/1995Z.z..Ustanoveniezmluvyplnekorešpondujescitovanou
právnou úpravou. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu, úrok z omeškania, môžu podľa výslovnej úpravy
dosiahnuťtrojnásobokúrokovejsadzbyúrokuzomeškania.Aksatakstane,takoddanéhodňajemožné
uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca právne aproboval dojednanie rovnaké, aké je
uvedené v Zmluve.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky zo dňa 17.7.2019 pod. sp. zn. 3Obdo/11/2019 uviedol, že za
neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1 % z dlžnej čiastky za každý deň
omeškania resp. zmluvná pokuta vo výške 0,67 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ani zmluvná
pokuta výške 0,23% denne.

26. K bodu 8.2 zmluvných dojednaní uviedol, že Občiansky zákonník v ustanovení § 567, predpokladá
že identifikácia plnenia bude určená medzi zmluvnými stranami. V prípade, že tento variabilný symbol
nebol uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet
veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k identifikácii veriteľa. Žalobcovia v podanej žalobe neoznačili

žiadnezákonnéustanovenie,podľaktoréhobypovinnosťdlžníka plniťzáväzokmalanutneexistovaťbez
povinnosti ho označiť príslušným variabilným symbolom. Čiže ktoré zákonné ustanovenie dáva dlžníkovi
zákonné právo vykonať platbu bez variabilného symbolu.

27. K bodu 16.5 zmluvných dojednaní uviedol, že toto vychádza z právnej úpravy pre spracovanie

osobných údajov a osobitne zákonného režimu ako jedného z právnych titulov pre spracovanie
osobných údajov, pretože ide o informáciu, ktorá vyplýva z povinnosti uchovávať dokumentáciu pre
účely Zákona o účtovníctve a Zákona o DPH, ktoré ukladajú povinnosť uchovávať dokumentáciu desať
rokov. Logickým dôsledkom čoho je fakt, že aj spracovanie osobných údajov bude trvať takúto dobu.
Z podanej žaloby nie je zistiteľné, aké povinnosti spotrebiteľa nad rámec zákona a v jeho neprospech

dané ustanovenie upravuje, čiže v čom spočíva nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Žalobcovia netvrdia žiadne skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali intenzitu značnej
nerovnováhy.

28. Žalobcovia v replike zotrvali na svojej argumentácii o procesnej prípustnosti určovacej žaloby

o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako aj neprijateľnosti zmluvných podmienok.

29. Ako aj o nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania s poukazom na judikatúru Súdneho dvora vo
veci C485/19, C698/18 a C699/18 ako aj v súlade s rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít, konkrétne
rozhodnutia Ústavného súdu SR, I.ÚS51/2020, II.ÚS502/2020, III.ÚS43/2020 ako aj rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, okrem iného 5Cdo/29/2021 a 7Cdo/268/2021.

30. Súčasne zotrvali na argumentácii o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru a to
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
SR 4/2022.

31. Žalovaný v duplike taktiež zotrval na svojich stanoviskách a uviedol, že ohľadne schopnosti splácať
úver, povinnosti posúdenia schopnosti splnil. Žalobcovia v 1. a 2. rade predložili potrebné doklady
o príjme a údaje potrebné na posúdenie toho, aká je suma voľných zdrojov po ich odpočítaní, pričomkópie týchto dokladov predkladá. Na základe nich bolo zistené, že celková suma príjmov žalobcov
je 957,04 Eur, priemerná suma mesačných výdavkov 711,499 Eur, teda suma voľných zdrojov, bola
245,55 Eur. Z overovania v registri údajov o úveroch subjektu Solus zistený žiadny negatívny záznam

o nesplácaní záväzkov.

32. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcov, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením
Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru revolvingového typu, zmluvnými dojednaniami, oznámením
veriteľov schválením úveru ako aj dohodou o poskytovaní služieb zistil tento skutkový stav:

33. Žalobca v 1. rade ako dlžník a žalobkyňa v 2. rade ako spoludlžník uzatvorili so žalovaným
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX dňa 27.2.2015 v predmete
poskytnutiaúverovéholimitu720EUR,suvedenímvýškymesačnejplatbyspolusplatboupodľaDohody
o poskytovaní služieb 39,29 Eur, počtu splátok 42, mesačnej splátky 22,64 EUR, celkovej čiastky
1.022,88 EUR, RPMN 25,54 %, úrokovej sadzby 17,68 %, priemernej hodnoty RPMN 34,42 %, celkovej

čiastky revolvingu 1.022,88 EUR, prepokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu 25,54 %, ako aj ročnej
úrokovej sadzby 17,68 % a úrokov z omeškania 5,05 %.

34. Podľa bodu 6 Zmluvy sa žalobcovia zaviazali okrem iného uhradiť poplatok za poskytnutie úveru
vo výške 72 Eur.

35. Podľa bodu 7 Zmluvy dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2 a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu
obsiahnutú v zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom dlžník ako aj
spoludlžníci sa so zmluvným dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady.

36. Podľa bodu 8.1 v prípade omeškania dlžníka, spoludlžníka 1 a spoludlžníka 2 s úhradou mesačnej
splátky, alebo jej časti, alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, sú títo
povinní zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania. Ak
sa z dôvodu omeškania dlžníka, spoludlžníka 1, 2 s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace
stali podľa článku 13, ods. 13.1 písm. a) Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite

splatnými všetky záväzky podľa tejto zmluvy, alebo dohody o poskytovaní služieb, je dlžník, spoludlžník
1, 2, povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

37. Podľa bodu 8.2 okrem zmluvnej pokuty je dlžník, spoludlžník 1, 2 povinný zaplatiť veriteľovi úrok
z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej Nariadením

vlády č. 87/1995 Z.z. Podľa bodu 8.4, akékoľvek dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto
Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ, nemá vplyv na právo
poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta
dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ. Podľa bodu 6.1 Zmluvných dojednaní podpísaných
oboma žalobcami, spoludlžník 1 a spoludlžník 2 pristupujú na základe § 533 Občianskeho zákonníka

k peňažnému záväzku dlžníka spočívajúcom v úhrade úveru vrátane všetkých dlžníkovi poskytnutých
revolvingov, príslušenstva úveru, prípadne uplatňovaných zmluvných pokút a ďalších prípadných
peňažných záväzkov, ktoré vyplynú zo Zmluvy o revolvingovom úvere aj prípadných dodatkov.

38. Podľa bodu 8.2 zmluvných dojednaní, dlžník, spoludlžník 1, 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky, alebo

iného záväzku podľa Zmluvy o RU uvádzať ako variabilný symbol číslo Zmluvy o RU. V prípade, že tento
variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú
nie pripísaním na účet veriteľa, ale až okamihom kedy dôjde k jej identifikácii veriteľom.

39. Podľa bodu 8.3 zmluvných dojednaní, dlžník, spoludlžník 1, 2 je povinný oznámiť veriteľovi okolnosti,

ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť ich záväzky. Dlžník, spoludlžník 1, 2 zodpovedá za
škody, ktoré veriteľ utrpí v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.

40. Podľa článku 16 zmluvných dojednaní, veriteľ uvedený v bode 16.5 bude spracúvať osobné údaje
dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2, podľa odseku 16.1, 16.3 a 16.4 po dobu od podpísania žiadosti

o poskytnutí revolvingového úveru/ Zmluvy o RÚ počas platnosti Zmluvy o RÚ ako aj po dobu 10 rokov
po skončení Zmluvného vzťahu.41. Podľa bodu 7.1 Dohody o poskytnutí služieb uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom v 1. rade
sa zákazník zaväzuje, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57
% zo sumy schváleného úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje

splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru
a úrokov za úver s oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

42. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 27.02.2015, zmluva o spotrebiteľskom
úvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľaObčianskehozákonníka18)musíobsahovaťtietonáležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

43. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 01.01.2018, spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)

44. Na základe skutkových tvrdení žalobcov, popretí skutkových tvrdení žalovaného ako aj
oboznámením listinných dôkazov bolo nesporne preukázané, že žalobca v 1. rade ako dlžník, žalobkyňa
v 2. rade ako spoludlžník, spolu so žalovaným uzatvorili dňa 27.2.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu, na základe ktorej mal byť dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 720 EUR s uvedením

výšky mesačnej platby spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb 39,29 EUR, ďalej počtu
splátok 42, mesačnej splátky vrátane úrokov 22,64 EUR, celkovej čiastky 1.022,88 EUR s uvedením
výšky ročnej úrokovej sadzby RPMN, priemernej hodnoty RPMN ako aj poplatku za poskytnutie úveru.

45. Podľa názoru súdu prvej inštancie, neobstojí tvrdenie žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobkyne v 2. rade pre konanie o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako aj
vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že tejto ako spoludlžníkovi nebol poskytnutý úver, ale mal
postavenie podľa § 533 Občianskeho zákonníka.

46. Pokiaľ žalobkyňa v 2. rade ako spoludlžník uzatvárala Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru

revolvingového typu vrátane zmluvných dojednaní v rovnaký deň ako žalobca v 1. rade, označeného ako
dlžníkanatútosavzťahovalivšetkyzmluvnédojednaniavyplývajúcenielenzozmluvyospotrebiteľskom
úvere a zmluvných dojednaní, ale aj Dohody o poskytnutí služieb uzatvorenej výlučne so žalobcom v 1.
rade, potom je na strane žalobkyne v 2. rade daná aktívna vecná legitimácia na uplatnenie si nároku
o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. ako aj na

vydanie bezdôvodného obohatenia, pokiaľ táto bola povinná splniť všetky záväzky dlžníka vyplývajúce
zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, zmluvných dojednaní a Dohody o poskytnutí
služieb vrátane príslušenstva ako aj ďalších sankcií vyplývajúcich z nich.

47. Neobstojí námietka žalovaného o nemožnosti domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. z dôvodu, že si žalobcovia uplatňujú aj nárok
z bezdôvodného obohatenia a preto je možné túto otázku riešiť iba ako prejudiciálnu a nie vo výroku
rozhodnutia.

48. Z ustanovenia § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. totižto nevyplýva právo spotrebiteľa domáhať sa

určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru len za predpokladu, že sa súčasne nedomáha práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Prípustnosť uvedenej určovacej žaloby je tak daná ustanovením §
11 ods. 4 Zák. č. 129/2010 Z. z. v spojení s ustanovením § 137 písm. d) CSP.

49. V danom prípade sa súd stotožňuje s tvrdením žalobcov o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru

z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z..

50. Zo stanoviska Najvyššieho súdu SR 16/2022 (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2021 pod
sp. zn. 2Cdo/69/2020) vyplýva, že Zmluva o spotrebiteľských úveroch uzatváraných podľa zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.4.2018, nie je potrebné uvádzať presný termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) zákona
sú splnené, ak zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a údaje, z ktorých možno určiť, dokedy
povinnosť platí, kým úver s príslušenstvom trvá.51. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1Cdo/167/2021 vyplýva, že dobu trvania spotrebiteľského
úveru je potrebné vo všeobecnosti chápať ako celkovú dobu medzi uzatvorením zmluvy a okamihom,

odkedy je spotrebiteľ povinný najneskôr splatiť úver, resp. pokiaľ je tento okamih závislý na ďalších
okolnostiach, okamih konečného splatenia úveru.

52. Súd prvej inštancie sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že uvedená obligatórna náležitosť
zmluvy je splnená uvedením v bode 9 zmluvných dojednaní, teda, že zmluva je uzatvorená na dobu

neurčitú,pokiaľjetentoúdajvrozporesosamotnýmobsahomZmluvyospotrebiteľskomúvere,zktorého
nesporne vyplýva, že predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená na dobu určitú,
keďže žalobcovia v 1. a v 2. rade mali predmetný úver splatiť mesačnými splátkami v rozsahu 42
mesačných splátok. Pokiaľ v predmetnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o termíne
konečnej splatnosti, vrátane údaja o dobe trvania zmluvy, potom sú splnené podmienky pre určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ustanovenia § 11 zák. č. 129/2010 Z.z..

53. Ďalej zo stanoviska Najvyššieho súdu SR 49/2022 (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.6.2022
pod sp. zn. 9Cdo/287/2021) vyplýva, že celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) Zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v čase uzatvorenia zmluvy išlo o ustanovenie § 9 ods. 2
písm. g), predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok

za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy, nemožno zahrnúť do celkovej výšky
spotrebiteľského úveru.

54. Podľa bodu 10.1 zmluvných dojednaní, poplatok za poskytnutie úveru sa uhrádza jeho započítaním
zo sumou úveru a rozdiel bude vyplatený na účet dlžníka; týmto nie je dotknuté ustanovenie

nasledujúcich odsekov.

55. Skutočnosť, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 72 EUR bol zrazený z istiny poskytnutého
úveru, ktorá mala byť vo výške 720 EUR vyplýva priamo z predloženého prehľadu platieb realizovaných
žalobcami na úhradu úveru v prospech ktorých bola vyplatená suma istiny úveru iba vo výške 648 EUR.

56. V zmysle vyššie uvedeného, potom možno konštatovať, že nebola zo strany žalovaného splnená
ani podmienka uvedenia obligatórnej náležitosti zmluvy v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. g)
zák. č. 129/2010 Z.z. a preto aj z tohto dôvodu sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a súčasne
to malo za následok aj nesprávnosť výpočtu RPMN z dôvodu použitia nesprávneho vstupného údaja

celkovej výšky úveru, kedy žalovaný vychádzal zo sumy 720 EUR, pričom samotná výška úveru v súlade
s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, mala byť v sume 648 EUR.

57. Nedôvodná je argumentácia žalobcov o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie
obligatórnej náležitosti zmluvy a to predpokladov použitých na výpočet RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j)

Zák. č. 129/2010 Z.z.. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Cdo/183/2020,
uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí SR č. 7/2021 ako R86/2021 nesporne vyplýva, že
z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010 nevyplýva žeby jednou z náležitostí spotrebiteľskej
úverovej zmluvy, bol konkrétny matematický výpočet RPMN, alebo predpoklady pre jej výpočet.

58. Z ustanovenia § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí
povoleného prečerpania sa za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

59. Vychádzajúc z cit. zák. ustanovenia (§ 7 zák. č. 129/2010 Z. z.) je plne opodstatnené vyžadovať
v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta veriteľom. Pokiaľ si veriteľ uplatňuje právo na
plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené
všetkypovinnostiapodmienky,ktorénatietozmluvnévzťahykladieprávnaúpravazameranánaochranu

spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie.
Bolo na veriteľovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť
vyplývajúcu mu z ustanovenia § 7 zák. č. 129/2010 Z. z. Odborná starostlivosť predpokladá overenie
údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľadlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú
napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa zák. č. 110/2006 Z. z. a o
priemerných výdajoch obyvateľstva a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými

informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (Najvyšší súd ČR pod sp. zn. 33Cdo/2178/2018).

60.Veriteľvzmysleustanovenia§7a11zák.č.129/2010Z.z.jepriposúdeníúverovejschopnostiklienta
povinnýbraťnazreteľakoexistujúcusituáciuklienta,najmäjehopríjmyavýdavky,takiskutočnosti,ktoré
možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti

očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa a posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti
spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna.
Nejde pritom o získanie 100 % istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou
vylúčiť, že spotrebiteľ napr. dostane výpoveď z pracovného pomeru alebo dlhodobo ochorie. Cieľom

zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky
riadne splácať. Z textu zákona vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácie dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava

z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať

si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí

okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu
sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (rozhodnutie KS v Prešove pod sp. zn.
22Co/107/2018).

61. V danom prípade, súd I. inštancie dáva do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/2018,
zo záverov ktorého vyplýva, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES, sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdy ukladajú povinnosť preskúmať ex offo
existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto

povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinností veriteľa posúdiť pred
uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny, v dobe primeranej jeho možnostiam,

uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne.

62. Ustanovenie § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. sa má vykladať tak, že bonita dlžníka musí byť
skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy, pričom
nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 3Co/53/2019, 22Co/107/2018, 7Co/126/2016 a 12Co/107/2019).

63. Z predložených listín nesporne vyplýva, že žalovaný pred poskytnutím predmetného
spotrebiteľského úveru síce zisťoval údaje o výške príjmov žalobcov, ich rodinnom stave a počte
vyživovacích povinností a tieto údaje preveril prostredníctvom verejných registrov, avšak nepreukázal

overenie ich úveryschopnosti prostredníctvom verejne dostupných registrov. Pokiaľ žalovaný v súvislosti
s overením bonity žalobcov nemal k dispozícii všetky relevantné údaje o výške celkového objemu ich
výdavkov, došlo tak k naplneniu hypotézy právnej normy § 11 ods. 2 zák. č.129/2010 Z.z. na základektorého je potrebné konanie posúdiť ako hrubé porušenie jeho povinnosť podľa § 7 ods. 1 v dôsledku
čoho sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov.

64. Na základe uvedeného, preto súd prvej inštancie vyhovel žalobe o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti predmetného úveru.

65. Keďže žalovaný preukázateľne poskytol úver vo výške 648 EUR, pričom žalobcovia v prospech
žalovaného realizovali úhrady vo výške 1.795,03 EUR. Žalovaný sa na ich úkor bezdôvodne obohatil

o sumu 1.147,03 EUR. Výška bezdôvodného obohatenia pozostáva z časti splátky uhradenej dňa
17.8.2017 vo výške 7,03 EUR a ďalších splátok uhradených od 14.9.2017 do 16.3.2020 vo výške 1.140
EUR.

66. Podľa § 107 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka,
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej
dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie

namietať.

67. Podľa názoru súdu prvej inštancie právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia, sa môže
premlčať tak v subjektívnej, ako aj objektívnej dobe. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno
oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň

jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej lehoty je stanovený odlišne a na
sebenezávislýjeajpriebeh ichplynutia,akoajichskončenie.Prezačiatokplynutia2-ročnejsubjektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V

prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia
doba, t.j. subjektívna a objektívna. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - 2-ročná a objektívna
premlčacia doba je buď 3-ročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo
10-ročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade je
rozhodujúcou otázkou kedy začala plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia lehota. Za rozhodujúci pre

začiatok jej plynutia treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie
o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce,
že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. V danom prípade teda nie
je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobca pri riadnej starostlivosti musel alebo mohol
dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce kedy sa o tejto

okolnosti skutočne dozvedel.

68. Podľa predloženého prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, dňa 28.2.2022
žalobcovia predložili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa
27.2.2015. Deň po posúdení zmluvy, týchto informovali, že podľa ich názoru je pravdepodobné, že ide

o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov a taktiež, že je pravdepodobné, že zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. Následne boli informovaní, že ak im veriteľ poskytol úver vo výške 648 EUR
a uhradili sumu 1.795,03 EUR, čiže sumu vyššiu ako im bola veriteľom poskytnutá, pravdepodobne
došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane veriteľa o sumu 1.147,03 EUR a zároveň týmto združenie
odporučilo obrátiť sa ohľadom právnych služieb na advokáta. (č.l. 51)

69. Aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky sa prikláňa ku skutočnej, teda nielen
predpokladanejvedomostioprávnenejosobyovšetkýchskutkovýchokolnostiachodôvodňujúcichzáver,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor a kto toto bezdôvodné obohatenie získal. Ústavný
súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 05.12.2018 pod sp. zn. I ÚS 430/2018 bez akýchkoľvek

pochybnosti podporil úvahy odvolacieho súdu o tom, že žalobkyňa v konaní 22Co/53/2017 Krajského
súdu v Prešove, ktorého rozhodnutie bolo predmetom ústavnej sťažnosti sa o bezdôvodnom obohatení
dozvedela od Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, ktoré túto skutočnosť písomne potvrdilo dňa
08.08.2016. Vo veci 22Co/53/2017 Krajský súd v Prešove uvažoval so začiatkom plynutia subjektívnejpremlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia od momentu konzultácie a poučenia daného
žalobkyni v danej veci združením, a takéto úvahy odvolacieho súdu považoval za ústavne konformné aj
Ústavný súd, nakoľko sťažnosť podanú žalovanou v tejto veci odmietol, ako zjavne neopodstatnenú.

70. Zároveň z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 5Cdo/29/2021 a 7Cdo/79/2021 vyplýva,
že nesprávny je právny názor, že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere začala plynúť odo dňa, kedy žalobcovia
zaplatili jednotlivé plnenia v súvislosti s existujúcou zmluvou o úvere nad rámec toho, na čo boli povinní.

Jepotrebnévychádzaťzmomentu,kedysižalobcoviamuselibyťvedomí,žebezexistujúceho(platného)
dôvodu realizovali platby a týmto momentom je potom porada s právnym zástupcom.

71. Taktiež zo stanoviska Najvyššieho súdu SR 14/2022 (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.09.2021
pod sp. zn. 5Cdo/29/2021) vyplýva, že pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy,

ktorá je bezúročná a bez poplatkov, je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá
(nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Z odôvodnenia
uvedeného stanoviska vyplýva, že momentom skutočnej vedomosti je porada, ktorú absolvoval
spotrebiteľ s právnym zástupcom, kedy sa dozvedel o rozpore konkrétnych dojednaní zmluvy so
zákonnou úpravou.

72. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ žalobcovia boli poučení o vzniku bezdôvodného obohatenia
zo strany občianskeho združenia dňa 28.2.2022 a žalobu súdu doručili 16.2.2024, potom nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
predpokladanej ustanovením § 107 ods. 1, Občianskeho zákonníka.

73. Pokiaľ ide o aplikáciu desaťročnej objektívnej premlčacej doby, súd prvej inštancie poukazuje na
stanovisko Najvyššieho súdu SR R15/2022 (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2022 pod sp. zn.
7Cdo/268/2021), z ktorého vyplýva, že analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby
súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného

plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho
dvora EÚ C 485/2019 zo dňa 22.04.2021 v právnom poriadku SR.

74. Z bodu 18 odôvodnenia stanoviska vyplýva, že vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora
EÚ C - 485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej lehote, je

nevyhnutné na to tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu
na vydanie bezdôvodného obohatenia a to bez skúmania zavinenia. Dovolací súd súčasne poukázal
na vecnú správnosť názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého vo vzťahu aplikovania desaťročnej
alebo trojročnej objektívnej premlčacej doby, odvolací súd poukázal na bod 42 v spojení so záverom
písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C 485/19 zo dňa 07.10.2019, kde Európska komisia

uviedla, že článok VI. ods. 1 a článok VII. ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS sa má vo svetle zásady
efektivity vykladať tak, že mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý
uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia
spotrebiteľa z nekalej zmluvnej podmienky má pre uplatnenie desaťročnej objektívnej premlčacej doby
povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa.

75. Na základe vyššie uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu SR, tak súd prvej inštancie dospel
k záveru, že pokiaľ ide o nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy,
má subsidiárne aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu.

76. Z predloženého prehľadu úhrad tak vyplýva, že žalobcovia si uplatnili nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v rámci desaťročnej objektívnej premlčacej doby, keďže tento si uplatnili
titulom úhrad realizovaných za obdobie od 17.8.2017 do 16.3.2022, preto súd vyhovel žalobe aj
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.147,03 EUR.

77. Zároveň priznal žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne v súlade s ustanovením
§ 563 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. od
29.2.2024 do zaplatenia. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola žalovanému doručená
27.2.2024, preto v zmysle ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka mal požadované bezdôvodnéobohatenie vydať najneskôr do 28.2. 2024 a tak dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania s uvedeným
plnením.

78. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP,
(1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
(2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej
zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu
na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo

výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

79. Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú obchodníkovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu spotrebiteľa,
ak by prevodom mohlo dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť obchodníka za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e)umožňujúobchodníkovi,abyspotrebiteľovinevydalnímposkytnutéplnenieajvprípade,akspotrebiteľ
neuzavrie s obchodníkom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú obchodníkovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú obchodníka, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak obchodník nesplnil záväzky, ktoré
vznikli,

i) umožňujú obchodníkovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo obchodníka oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany obchodníka neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv vrátane práva spotrebiteľa

započítať pohľadávku voči obchodníkovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o)oprávňujúobchodníkarozhodnúťotom,žejehoplneniejevsúladesozmluvou,aleboktorépriznávajú

právo zmluvu vykladať iba obchodníkovi,
p)obmedzujú zodpovednosť obchodníka, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s)požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane

vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie obchodníkom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy

bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré

v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.

80. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

81. Žalobcovia sa ďalej predmetnou žalobou domáhali určenia neprijateľnosti viacerých zmluvných
podmienok uvedených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, zmluvných dojednaniach

a v Dohode o poskytnutí služieb.

82. Podľa názoru súdu prvej inštancie žaloby upravené v ust. § 137 písm. c) a d) CSP nevylučujú žalobný
návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. §
298 CSP. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba

demonštratívny výpočet žalôb.

83. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu
určiť,žezmluvnápodmienkapoužívanádodávateľomvspotrebiteľskejzmluvejeneprijateľnouzmluvnou
podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom

spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného
nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania.

84. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem
žalobcov ako spotrebiteľov na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky ktorá spôsobuje

nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

85. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

86. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie

vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú.

87. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže
byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými

obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

88. Žalobcovia v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čohotaktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou
Európskeho súdneho dvora na ochranu spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany.

89. Aj z rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 6Ndc/20/2016 z 23.1.2017 vyplýva, že právo súdu vysloviť
v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP
zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami
inter partes.

90.Žaloba,ktorousažalobcadomáhavyslovenianeprijateľnostizmluvnýchpodmienok,resp.vyslovenia
ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP.
Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho
práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods.
1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto
žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem (rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR 6Cdo/27/2018, 6Cdo/127/2017).

91. Zároveň z rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. III.ÚS 124/2020 vyplýva, že zmluvnú
podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená za nekalú treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala,
takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym

rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa
spotrebiteľ nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala. Rozsudok o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky prispel k odstráneniu pochybností o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení
neplatnosti zmluvnej podmienky a tieto účinky z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno
v zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov časovo obmedzovať. Žalobu o určenie možno uplatniť už pri

potencionálnej hrozbe vzniku ujmy. Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky
z preventívnych dôvodov bez práva na reštitučné plnenie. Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani
zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a z ktorých by bolo kumulatívne uplatnenie
reštitučnýchprávnaplnenieproblematické,ažnemožné.Členskýmštátompatríprocesnáautonómia,no
špecifiká súdnych konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá

spotrebiteľom musí byť poskytnutá podľa ustanovení Smernice 93/13. Ak spotrebiteľ vyvolá individuálny
súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd ex offo zohľadňuje všetky
okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru a to nielen z dôvodu individuálnej ochrany
spotrebiteľa, ale aj v záujme dôležitého spoločenského cieľa.

92. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú
podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju
povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (uznesenie Najvyššieho súdu SR
7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20).

93. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá
vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Súdu I. inštancie sú
známe rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky vo vzťahu určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky spracovateľského poplatku a poplatku za správu úveru.

94. Z odôvodnení uvedených rozhodnutí nesporne vyplýva, že neprijateľnou podmienkou je aj zmluvné
dojednanie,ktorévyjadrujefinančnýzáväzokspotrebiteľazaplnenie,ktorémupomateriálnejstránkenie
je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Vo vzťahu k poplatku za správu úveru uviedli, že zo
zmluvy ani zo všeobecných obchodných podmienok nie je zrejmé, aké úkony veriteľa v prospech dlžníka
majú byť týmto poplatkom odmeňované. Takéto ustanovenie tak celkom jednoznačne zakladá pre

veriteľa nárok na ďalšiu peňažnú výhodu voči dlžníkovi, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

95. Vo vzťahu k akceptovateľnosti spracovateľského poplatku uviedli, že samotný dodávateľ
opodstatnenosť tohto poplatku odvíja od práva na odplatu za poskytnutie úveru a práve v tom je zásadný

rozpor vedúci k právnemu záveru súdu prvej inštancie o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky.
Z označenia spracovateľský poplatok je jednoznačné, že má ísť o poplatok za spracovanie úveru, teda
za úkony zo strany veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru, ako napr. oslovenie dlžníka, zistenie jeho
údajov, vypracovanie a uzavretie konkrétnej zmluvy, ktoré sú internou záležitosťou veriteľa a súčasťoujeho nákladov. Odplata za poskytnutý úver má byť dojednaná jednoznačne, a to napr. dojednaním úroku
a nie je dôvod odplatu za poskytnutý úver skrývať pod akýsi spracovateľský poplatok.

96. Z čl. 3 CSP nesporne vyplýva, že každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou SR, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnými
záväzkami SR, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
a Súdneho dvora EÚ, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

97. Vznik členstva SR v EÚ tkvie okrem iného aj v dobrovoľnom vzdaní sa časti suverenity štátu
v prospech EÚ. Ide pritom aj o časť suverenity pri všeobecne záväznom regulovaní spoločenských
vzťahov. Za určitých okolností teda slovenské orgány aplikujúce právo (aj súdy) musia skúmať nielen
vôľu zákonodarcu, ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie, ktorá je z hľadiska
právnej relevancie úpravy správania subjektov práva v právnych vzťahoch postavená na roveň, ba
niekedy aj nad vôľu zákonodarcu (uznesenie ÚS SR pod sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11.10.2016).

98. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia ÚS SR vyplýva, že smernice ako typová kategória predpisov
sekundárneho práva sú na rozdiel od nariadení typické absenciou priamej uplatniteľnosti voči fyzickým
osobám a právnickým osobám v jednotlivých členských štátoch. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní
EÚ je smernica záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa

má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.

99. Citované ustanovenie primárneho práva EÚ vysiela zrozumiteľné posolstvo vnútroštátnym orgánom
členských štátov zaväzujúc ich na taký výkon ich vrchnostenských kompetencií, ktorý zabezpečí
dosiahnutie výsledku očakávaného smernicou. Inými slovami, ide tu o povinnosť naplniť vôľu únijného

tvorcu smernice vnútroštátnymi právnymi prostriedkami. Štandardným prostriedkom dosahovania cieľa
stanoveného smernicou je zmena právnej úpravy, ku ktorej pristúpi vnútroštátny zákonodarca. Avšak pre
prípad, že túto svoju povinnosť nesplní, vyvinula rozhodovacia prax Súdneho dvora EÚ teóriu priameho
účinku smerníc a nepriameho účinku smerníc. Priamy účinok dotknutých smerníc v posudzovanom
prípade neprichádza do úvahy, a to vzhľadom na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ C-152/84, podľa

ktorého záväzná podstata smernice, ktorá konštituuje základňu pre možnosť odvolať sa na smernicu
pred vnútroštátnym súdom, existuje len vo vzťahu ku každému členskému štátu, ktorému je určená.
Z tohto vyplýva, že smernica nemôže sama o sebe ukladať povinnosť jednotlivcom a že ustanovenia
smernice ako takej nemožno uplatňovať voči jednotlivcom. Môžu tak uvažovať len o nepriamom účinku
smernice, ktorý zakladá rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-106/89 s odvolaním sa na prejudikatúru

C-14/83. Podľa tohto rozhodnutia pri aplikácii vnútroštátneho práva bez ohľadu na to, či aplikované
ustanovenia boli schválené pred alebo po smernici, vnútroštátny súd povolaný na výklad vnútroštátneho
práva je povinný interpretovať ho, nakoľko je to možné vo svetle dikcie (textu) a účelu smernice, aby sa
dosiahol výsledok sledovaný smernicou, a tým zabezpečil súlad s 3. odsekom čl. 189 Zmluvy o založení
EHS.

100. Je nepochybné, že novelou Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.4.2004 (zák. č.
150/2004 Z. z.), boli prevzaté právne akty Európskych spoločenstiev a EÚ uvedené v prílohe (§
879g Občianskeho zákonníka), medzi inými aj Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

101. Bez ohľadu na doterajšiu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov SR pri posudzovaní zmluvnej
podmienky poplatkov za správu a poskytnutie úveru (spracovateľský poplatok), súd prvej inštancie
považuje za právne významný výklad Smernice 93/13/EHS rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci
C-621/17 z 3.10.2019. Z uvedeného rozhodnutia nesporne vyplýva, že čl. 4 ods. 2 a čl. 5 Smernice

Rady 93/13/EHS, sa majú vykladať v tom zmysle, že z požiadavky, podľa ktorej musí byť zmluvná
podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne, nevyplýva povinnosť, aby také zmluvné podmienky,
o aké ide vo veci samej, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú obsiahnuté v zmluve o úvere
uzatvorenej so spotrebiteľmi, pričom presne určujú sumu poplatkov za správu a za poskytnutie úveru,
ktoré znáša spotrebiteľ, spôsob ich výpočtu a dátum ich splatnosti, tiež podrobne špecifikovali všetky

služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm.

102. Článok 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že taká zmluvná podmienka,
o akú ide vo veci samej, ktorá sa týka poplatkov za správu zmluvy o úvere a ktorá neumožňujejednoznačne určiť konkrétne služby poskytované ako protihodnota, v zásade nespôsobuje v rozpore
s požiadavkou dobrej viery na úkor spotrebiteľa značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
strán, ktoré vyplývajú zo zmluvy.

103. Zo záverov uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EU, teda možno vyvodiť jednoznačný záver,
že nedostatočná individualizácia plnení za poplatky za správu ako aj spracovateľského poplatku v
tomto prípade, ktorých výška, resp. spôsob ich výpočtu a dátum splatnosti sú v zmluve presne určené
nespôsobujú v rozpore s požiadavkou dobrej viery na úkor spotrebiteľa značnú nerovnováhu medzi

právami a povinnosťami strán.

104. Taktiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2022 pod sp. zn.
7Cdo/294/2019 vyplýva, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora vo veci C 621/17 zo dňa 13.10.2019
článok 4 ods. 2 a článok 5 Smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že z požiadavky, podľa ktorej musí

byť zmluvná podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne nevyplýva povinnosť, aby také zmluvné
podmienky, o aké ide vo veci samej, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú obsiahnuté v zmluve
o úvere uzatvorenej so spotrebiteľmi, pričom presne určujú sumu poplatkov za správu a poplatku za
poskytnutie úveru, ktoré znáša spotrebiteľ, spôsoby ich výpočtu a dátum splatnosti, tiež podrobne
špecifikovali všetky služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm.

105. Dovolací súd poukázal na to, že z označenia sporného poplatku vyplýva, že ide o poplatok za
poskytnutie úveru teda za úkony na strane veriteľa, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie zmluvy a ktoré
sú jeho internou záležitosťou a súčasťou jeho nákladov, teda za úkony veriteľa súvisiace s poskytnutím
úveru ako vypracovanie zmluvy a jej uzavretie a pod. Poplatok za poskytnutie úveru teda predstavuje

cenu za poskytovanie služby veriteľom, pričom možnosť jeho uplatňovania pripúšťa zákon č. 129/2010
Z.z. a táto možnosť vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Nemožno teda v súvislosti s dojednaním
poplatku za poskytnutie úveru dospieť k záveru o existencii nekalej zmluvnej podmienky.

106. Nemožno opomenúť tú skutočnosť, že bolo na dovolateľovi, ktorý mohol posúdiť hospodárske

dôsledky vyplývajúce zo zmluvy, či ju uzavrieť, a ak sa mu poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol v
zmluve vyjadrení určito, jasne a zrozumiteľne javil vysoký, nič mu nebránilo obrátiť sa na iný subjekt.
Dovolací súd má za to, že nemožno tolerovať, aby dovolateľ, ktorý vopred vedel, že bude musieť
zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru a zároveň poznal jeho výšku, zmluvu aj napriek tomu uzavrel, teda
s poplatkom a jeho výškou súhlasil, následne zaujal stanovisko, že poplatok predstavuje neprijateľnú

zmluvnú podmienku.

107. Zo záverov vyššie uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ako aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR 7Cdo/294/2019 teda možno vyvodiť jednoznačný záver, že nedostatočná individualizácia
plnení za poplatky za správu, ako aj spracovateľského poplatku v tomto prípade, ktorých výška, resp.

spôsob ich výpočtu a dátum splatnosti sú v zmluve presne určené, nespôsobujú v rozpore s požiadavkou
dobrej viery na úkor spotrebiteľa značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami strán, preto súd
prvej inštancie žalobu o určenie ich neprijateľnosti ako nedôvodnú zamietol.

108. S týmto záverom sa stotožnil vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Prešove v rozsudku pod sp. zn.

23CoCsp/6/2022, ako aj v rozsudku 17CoCsp/46/2020.

109. Zo záverov rozsudku Súdneho dvora zo dňa 03.09.2020 v spojených veciach C84/19, C222/19 a
C252/19vyplýva,žečlánokIVods.2Smernice93/13zmenenejsmernicou2011/83samávykladaťvtom
zmysle, že podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré spotrebiteľovi ukladajú iné poplatky, než je

splatenie istiny a úrokov nespadajú pod výnimku ustanovenú v tomto ustanovení, pokiaľ tieto podmienky
nešpecifikujú ani povahu týchto poplatkov, ani služby, za ktoré stanovujú odmenu a sú formulované
spôsobom spôsobilým uviesť spotrebiteľa do omylu pokiaľ ide o jeho povinnosti a ekonomické dôsledky
týchto podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd.

110. V prejednávanej veci konštatoval, že pokiaľ ide o náklady nazvané poplatok za spracovanie úveru
a provízia si navrhovateľ mohol klásť legitímne otázky tak pokiaľ ide o služby, za ktoré mal tieto poplatky
zaplatiť, ako aj o ich prípadné prekrývanie. Na jednej strane totiž zmluva obsahovala dve ustanoveniaupravujúce správne poplatky nazvané poplatok za spracovanie úveru a provízia, pričom obe naznačujú,
že ide o sumy, ktoré sa majú zaplatiť na účely získania úveru.

111. Na druhej strane prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil či nákladová položka nazvaná
provízia, mohla podľa svojho obvyklého významu v poľskom práve naznačovať, že ide o odmenu
sprostredkovateľov úveru, ktorý pôsobil pri uzavretí zmluvy a či v takej situácii spotrebiteľ nebol schopný
na rozdiel od toho, čo stanovuje článok 21 písm. b) Smernice 2008/48 posúdiť, či platí za služby
predajcu alebo dodávateľa, s ktorým uzavrel zmluvy alebo za služby sprostredkovateľa. Za týchto

okolností by nebolo zabezpečené, že spotrebiteľ celkovo porozumel svojim platobným povinnostiam a
ekonomickým dôsledkom podmienok stanovujúcich tieto poplatky. Po druhé, pokiaľ ide o preskúmanie
primeranosti medzi cenou a odmenu na jednej strane a tovarom a službami na strane druhej, z ustálenej
judikatúry vyplýva, že táto kategória podmienok, ktorých prípadnú nekalú povahu nemožno skúmať, má
obmedzený dosah, keďže sa týka len primeranosti medzi stanovenou cenou alebo odmenou a tovarom
alebo službami. Vzhľadom na tento reštriktívny výklad, Súdny dvor spresnil, že podmienky týkajúce

sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatrí do tejto druhej kategórie podmienok s výnimkou
otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe poskytovanej
ako protiplnenie veriteľov.

112. Pokiaľ ide o posúdenie primeranosti zmluvných podmienok dotknutých v predmetnej veci, teda
vzťahu medzi požadovanými platbami a plnením, ktorému zodpovedajú, z rozhodnutia vnútroštátneho
súdu vyplýva, že uvedené podmienky nespresňovali, na ktorú službu sa vzťahujú poplatky zvané
poplatok za spracovanie úveru a provízia.

113.ZobsahuvyššieuvedenéhorozhodnutiaSúdnehodvoratakvyplýva,žepredmetomprejudiciálneho
konania bolo posudzovanie dvoch správnych poplatkov, nešpecifikujúcich, za ktoré služby je spotrebiteľ
tieto povinný zaplatiť napriek tomu, že obe sumy sa mali zaplatiť za účelom získania úveru s rozdielom,
že poplatok za spracovanie úveru sa uhrádzal dodávateľovi a provízia sprostredkovateľovi úveru.

114. V zmysle vyššie uvedených rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, potom vo všeobecnosti nie je
možné poplatok za poskytnutie úveru, považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

115. Na druhej strane s poukazom na závery vyššie uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora, podľa
ktorého článok 3 ods. 1 smernice 90/13 zmenenej smernicou 2011/83 sa má vykladať v tom zmysle,

že zmluvná podmienka týkajúca sa nákladov na úver bez úrokov, ktorá stanovuje tieto náklady pod
zákonnou hranicou, a ktorá prenáša náklady na ekonomickú činnosť veriteľa za spotrebiteľa, môže
spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy na
úkor spotrebiteľa, ak spotrebiteľovi ukladá povinnosť, aby znášal neprimerané náklady v porovnaní
s poskytnutými službami a výškou úveru, čo musí overiť vnútroštátny súd.

116. Podľa názoru súdu prvej inštancie poplatok za poskytnutie úveru uplatňovaný žalovaným
z predmetnej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže jeho výška je neprimeraná
v porovnaní s poskytnutými službami a samotnou výškou úveru, nakoľko presahuje hodnotu 10%
z hodnoty celkového úveru, ktorý bol poskytnutý v sume 648 EUR. Na porovnanie bankové inštitúcie

požadujú poplatok z poskytnutého úveru maximálne v rozsahu 2 % z hodnoty poskytnutého úveru.

117. Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v Dohode
o poskytovaní služieb uzatvorenej dňa 27.2.2015 č. 8500104830 uvedenej v bode 7.1, ktorou sa
zákazník zaväzuje, že za uzatvorenie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57

% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru.

118. Neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky vidí nielen v samotnom predmete tohto dojednania,
ale aj v jeho cene a v okolnostiach uplatňovania tejto dohody. Je zrejmé, že táto zmluvná podmienka
platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo stany dlžníka k jej využitiu. Nakoľko uvedená

podmienka môže reálne viesť k tomu, že spotrebiteľ poskytne dodávateľovi plnenie bez reálneho
protiplnenia, čo spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.119. Z uvedeného dôvodu mal súd zato, že celá konštrukcia Dohody o poskytovaní služieb odplaty za
ňu tak, ako je uvedená v bode 7.1, je neprijateľná, výrazne zhoršujúca postavenie spotrebiteľa a preto
ako neprijateľná je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Okrem iného,

odplata za poskytnutie uvedených služieb je neprimerane vysoká, keďže je vyššia ako hodnota reálne
poskytnutého úveru po odpočítaní poplatku za jeho poskytnutie. Z uvedeného zmluvného dojednania
totižto vyplýva, že žalobca bol povinný v prospech žalovaného uhrádzať odplatu vo výške 2,57 % zo
sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru vo výške 16,65 EUR mesačne
a teda pri 42 mesačnej splatnosti mal zaplatiť žalovanému celkovú odplatu vo výške 699,30 EUR.

120. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.1, 8.2 a 8.4 článku 8 v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu, táto bola opakovane rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú,
konkrétne rozsudkom Okresného súdu Prešov 20Csp/35/2021, 24Csp/2/2023, Okresným súdom
Bardejov20Csp/21/2022,6Csp/15/2022akoajrozhodnutímKrajskéhosúduvPrešove7CoCsp/52/2021
z 30.5.2023.

121. Z uvedených súdnych rozhodnutí nesporne vyplýva konštatovanie neprijateľnosti uvedenej
zmluvnej podmienky, keďže táto bola zahrnutá do textu zmluvy, ktorý bol predformulovaný žalovaným
a naviac písaný minimalizovaným písmom bez zvýraznenia dôležitých častí v zmluve. Samotná
zmluvná pokuta bola zapracovaná do uvedeného textu zmätočne a nejasne. Z textu zmluvy vyplýva,

že zmluvnú pokutu si mohol veriteľ uplatniť nielen v prípade omeškania tej-ktorej mesačnej splátky,
ale opakovane aj v prípade omeškania trvajúceho viac ako tri mesiace, následkom čoho sa stal
záväzok zo zmluvy v plnom rozsahu splatným, vrátane zákonného úroku z omeškania. Súčasne
z obsahu citovaného zmluvného dojednania nevyplýva, dokedy si bol veriteľ oprávnený takúto
zmluvnú pokutu voči spotrebiteľovi uplatňovať. Na základe vyššie uvedeného, preto súd prvej inštancie

dospel k jednoznačnému záveru, že uvedené zmluvné dojednanie nespĺňa predpoklady individuálneho
dojednania zmluvnej pokuty a tak ako bolo zapracované, rozhodne spôsobovalo značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor žalobcov ako spotrebiteľov.

122. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.2 zmluvných dojednaní, má súd prvej inštancie

zato, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, majúcu charakter neprimeranej sankcie za neuvedenie
správneho variabilného symbolu, ktorý okrem iného, tak ako to vyplýva z bodu 8.3 zmluvných dojednaní,
môže negatívne ovplyvniť aj schopnosť spotrebiteľov splácať záväzky z úverovej zmluvy. Podľa názoru
súdu prvej inštancie, žalovaný ako dodávateľ v prípade existencie iba jedného zmluvného záväzku zo
spotrebiteľom,nemôžemaťproblémspriradenímajspotrebiteľomneidentifikovanejplatbybezuvedenia

variabilnéhosymboluavprípadeexistencieviacerýchzáväzkovspotrebiteľavočijednémudodávateľovi,
nastupuje zákonný predpoklad § 338 Obchodného zákonníka. Teda ak dlžník má voči veriteľovi niekoľko
peňažných záväzkov a neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie
nie je zabezpečené, alebo je najmenej zabezpečené inak záväzku najskôr splatného.

123.Obdobnázmluvnápodmienkaužbolavyhlásenázaneprijateľnúzmluvnúpodmienkuprávoplatnými
rozhodnutiami súdu, napr. Okresného súdu Prešov 7Csp/35/2021, 11C/115/2021, 20Csp/91/2020
a 24Csp/26/2017.

124. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.3 zmluvných dojednaní, obdobná zmluvná

podmienka bola právoplatnými rozhodnutiami súdu vyhlásená za neprijateľnú, konkrétne rozhodnutím
Okresného súdu Prešov 18Csp/111/2022 ako aj Krajským súdom v Prešove 9CoCsp/56/2022
a 2CoCsp/7/2023.

125. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že argumentáciu veriteľa vo vzťahu k neprijateľnosti takejto

zmluvnej podmienky, ktorá mala základ v odkaze na povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, mal odvolací súd za argumentáciu
bez relevancie. Žalovaný totiž mal za náležité vyžadovať od spotrebiteľa informácie o zmenách
v príjmoch, výdavkoch a záväzkov, ktoré prebral spotrebiteľ, alebo o iných zmenách v príjmovej
sfére spotrebiteľa z dôvodu možnej zmeny zmluvy, spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru.

Je možné súhlasiť s tým, že z ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva
povinnosť veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver aj pred zmenou zmluvy
spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru a to s odbornou starostlivosťou. Uvedená povinnosť je
všakvyžadovanávovzťahukmožnejobsahovej,aleboinejzmeneexistujúcehozáväzkovéhovzťahu.Zasituácie, keď ani nie je zrejmé, či k nejakej zmene vzniknutého zmluvného vzťahu dôjde, t.j. hypotetickej
situácie je nezrozumiteľné, z akého dôvodu by sa povinnosť mala vyžadovať od spotrebiteľa. V takomto
prípade nie je právne ani fakticky opodstatnené preskúmavať bonitu spotrebiteľa po uzavretí zmluvy,

naviac pri neurčito konkretizovaných podmienkach, čo všetko by mal spotrebiteľ veriteľovi oznamovať.

126. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v článku 16 zmluvných dojednaní, túto súd považoval
za neprijateľnú. V zmysle spornej podmienky spotrebiteľ totiž udeľuje súhlas na nakladanie s osobnými
údajmi nielen v prípade ak zmluva vznikne, ale aj za stavu, keď k uzavretiu zmluvy nedôjde. Neexistuje

žiaden dôvod, pre ktorý by súhlas mal platiť aj v prípade, že zmluvný vzťah nevznikne. Navyše sa
súdu javí doba 10 rokov od podpisu žiadosti, alebo 10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu
ako neprimeraná, ktorá zasahuje do osobných práv žalobcov. Osobné údaje by mali byť spracované
iba na nevyhnutnú dobu, čo sa v danom prípade nestalo. Súd má zato, že dobu desiatich rokov nie
je možné hodnotiť ako primeranú dobu na uchovávanie osobných údajov. Za neprijateľné považoval
súd aj to, že v zmysle spornej podmienky, spotrebiteľ udeľuje predformulovaný súhlas na poskytnutie

osobných údajov k bližšie neurčenému počtu subjektov, ktoré budú oprávnené spracovávať osobné
údaje žalobcov. Ak chýba individuálne dojednanie takéhoto oprávnenia pre neurčitý počet subjektov,
vytvára sa tu nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Obdobná zmluvná podmienka týkajúca sa osobných vzťahov bola určená za neprijateľnú vo vzťahu
k viacerým veriteľom pôsobiacim na finančnom trhu vo vzťahu ku žalovanému rozsudkom zo dňa

29.9.2023 pod sp. zn. 24Csp/2/2023.

127. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

128. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

129. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom
voči neúspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

130. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

2 29Csp/19/2024

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.