Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, November 11, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/36/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201432

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8224201432.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

6Csp/36/2024

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX B., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom
Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 500,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III.Žalovaný jepovinnýnahradiťžalobkynitrovykonaniavrozsahu 100%,oktorýchvýškerozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

6Csp/36/2024

1. Žalobou doručenou súdu 23.5.2024 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.539,68
eur predstavujúcej primerané finančné zadosťučinenie a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2Csp/21/2022 o určenie,
že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti
troch zmluvných podmienok, bola ako žalovaná v postavení spotrebiteľky úspešnou. Ako spotrebiteľka
si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená
brániť v základnom konaní. Vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru si uplatňujeprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu si
uplatňuje vo výške 339,68 eura, to je vo výške, o ktorú sa zˇalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil.
Vo vzťahu k trom, v základnom konaní judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, si uplatňuje

za kazˇdú vo výške 300 eur, spolu vo výške 900 eur.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že popiera uplatnený nárok ako nedôvodný pre
absenciu skutkových okolností, ktoré by preskúmateľným (a teda aj vecne prejednateľným) spôsobom
odôvodnili základ nároku a jeho výšku, a tiež ako zjavne neprimeraný. Žalobca na zdôvodnenie

tvrdeného nároku neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zodpovedali právnej povahe uplatňovaného
nároku a ktoré by zdôvodnili primeranosť žalovanej sumy. Poukazuje na to, že požiadavka žalobcu,
ak by bolo oprávnená, je zjavne neprimeranou. Žalobca nárok na primerané zadosťučinenie nemá, a
ak áno tak len v symbolickej výške 1,-EUR. Ďalej žalovaný poukázal na to, že zmluvné ustanovenia v
bodoch 8.1 a 8.4 vyplývajú z jedného právneho úkonu - dohody o poskytnutí služby, ktoré spolu súvisia.
Pre účely konania by preto nemala byť vec posudzovaná tak, že ide o separátne zmluvné ustanovenia.

Ustanovenie čl.8 bod 8.1 a 8.4 boli vzájomne previazané, kde čl.8 bod 8.1 stanovil poplatok a bod 8.4.
stanovoval splatnosť tohto poplatku. Významovo išlo o jednu zmluvnú podmienku bez ohľadu, že bola
rozdelená do viacerých bodov. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

4.Žalobkyňavreplikezodňa10.7.2024uviedla,žeprávoplatnýrozsudoksúduprvejinštancievydanýmv

základnomkonaníjeprílohoužaloby,pričomjasnedeklaruje,ževprávnomvzťahuzaloženýmZmluvouo
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX došlo k porušeniu noriem spotrebiteľského
práva. Tvrdenia žalovaného o neexistencii a nepreukázaní porušenia práv a povinností, len odzrkadľujú
jeho prístup k rešpektovaniu príslušných noriem spotrebiteľského práva a princípu ochrany spotrebiteľa.
V žiadnom prípade nemožno určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydanie bezdôvodného

obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok považovať za satisfakciu, nakoľko ide o
zákonný nárok majúci základ v primárnom právnom vzťahu, ktorý zavinením žalovaného nebol perfektný
a privodil spotrebiteľovi nielen ekonomickú ujmu. Judikované určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru s následnou povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie a určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok vo výroku rozhodnutia súdu je následkom porušenia povinnosti zo strany žalovaného. V

žiadnom prípade nemožno výsledok základného konania vnímať ako sankciu v zmysle § 3 ods. 5 zákona
o ochrane spotrebiteľa. Uplatnená výška zodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné toto finančné
zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu.

5. V duplike žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru žalobkyňa netvrdí a nepreukazuje žiadne

skutočnosti, ktoré by odôvodnili výšku sumy 1.539,68 eur na základe skutočností, ktoré charakterizujú
a vymedzujú primerané finančné zadosťučinenie. Primeranosť sa neurčuje s odkazom na majetkový
nárok, ale s ohľadom na okolnosti, ktoré by nárok mali odôvodniť. Žalobca neuvádza žiadne individuálne
okolnosti, ktoré by odôvodnili žalovanú sumu nielen v žalobe, ale ani v replike.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 11.11.2024. Na nariadené pojednávanie sa
nedostavil žalovaný a jeho právny zástupca, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnili podaním doručeným
súdu dňa 22.10.2024 s tým, že súhlasil s uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd
postupom podľa § 180 CSP prejednal vec v ich neprítomnosti.

7. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, jej
prílohami, ďalej: rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 2Csp/21/2022 zo dňa 23.9.2022, rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/13/2023 zo dňa 20.2.2024, vyjadrenie žalovaného na č.l.
38-39, vyjadrenie žalobkyne na č.l. 49-51, vyjadrenie žalovaného na č.l. 57-58 a ďalším obsahom spisu,
pričom zistil nasledovné:

8. Okresný súd Bardejov rozsudkom sp. zn. 2Csp/21/2022 zo dňa 23.9.2022
a) určil, zˇe úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, je bezúročný
a bez poplatkov,
b) ulozˇil zˇalovanému povinnosť vydať mi bezdôvodné obohatenie vo výške 339,68 eura s prísl.,

c) určil, zˇe zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa
XX.XX.XXXX, uvedená v článku 8, bod 8.1., v znení: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnuti´ sluzˇby
je za´va¨zok Veritelˇa poskytnu´tˇ Dlzˇni´kovi na jeho zˇiadostˇ a po splneni´ nizˇsˇie uvedeny´ch
podmienok sluzˇbu spocˇi´vaju´cu v mozˇnosti odkladu maxima´lne troch aky´chkolˇvek spla´tok u´veruresp. revolvingu poskytnute´ho na za´klade Zˇiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veritelˇom a Dlzˇni´kom
(dˇalej ako „u´ver/revolving“) a za´va¨zok Dlzˇni´ka zaplatitˇ Veritelˇovi odplatu a) za poskytnutie sluzˇby
spocˇi´vaju´cej v mozˇnosti odkladu splatnosti spla´tok u´veru vo vy´sˇke 129,82 EUR a b) za poskytnutie

sluzˇby spocˇi´vaju´cej v mozˇnosti odkladu splatnosti spla´tok revolvingu vo vy´sˇke 67,44 EUR v pri
´pade ak bude Dlzˇni´kovi revolving poskytnuty´. Odplatu je veritelˇ opra´vneny´ na za´klade vlastne´ho
uva´zˇenia jednostranne zni´zˇitˇ k cˇomu Dlzˇni´k udelˇuje Veritelˇovi svoj su´hlas. Veritelˇ je povinny
´ pi´somne ozna´mitˇ Dlzˇni´kovi stanovenu´ zni´zˇenu´ vy´sˇku odplaty, pricˇom pi´somne´ ozna´menie
bude tvoritˇ pri´lohu tejto Dohody o poskytnuti´ sluzˇby.“, je neprijateľnou zmluvou podmienkou,

d) určil, zˇe zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa
XX.XX.XXXX, uvedená v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti spla
´tok u´veru je splatna´ dnˇom uzavretia tejto Dohody o poskytnuti´ sluzˇby. Veritelˇ a Dlzˇni´k sa dohodli
na zapocˇi´tani´ vza´jomny´ch pohlˇada´vok a to pohlˇada´vky Dlzˇni´ka vocˇi Veritelˇovi na poskytnutie
schva´lenej vy´sˇky u´veru podlˇa cˇla´nku 2.3. Zmluvny´ch dojednani´ Zˇiadosti/Zmluvy oproti pohlˇada
´vke Veritelˇa vocˇi Dlzˇni´kovi na zaplatenie odplaty podlˇa ods. 8.1. pi´sm. a) tejto Dohody o poskytnuti´

sluzˇby (resp. zni´zˇenej vy´sˇky odplaty) a to ku dnˇu poskytnutia u´veru Dlzˇni´kovi podlˇa cˇla´nku 2.3.
Zmluvny´ch dojednani´ Zˇiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti spla´tok revolvingu
je splatna´ dnˇom poskytnutia revolvingu Dlzˇni´kovi. Veritelˇ a Dlzˇni´k sa dohodli na zapocˇi´tani´ vza
´jomny´ch pohlˇada´vok a to pohlˇada´vky Dlzˇni´ka vocˇi Veritelˇovi na poskytnutie schva´lenej vy´sˇky
revolvingu podlˇa cˇla´nku 4.1. Zmluvny´ch dojednani´ Zˇiadosti/Zmluvy oproti pohlˇada´vke Veritelˇa

vocˇi Dlzˇni´kovi na zaplatenie odplaty podlˇa ods. 8.1. pi´sm. b) tejto Dohody o poskytnuti´ sluzˇby
(resp. zni´zˇenej vy´sˇky odplaty) a to ku dnˇu uskutocˇnenia revolvingu podlˇa cˇla´nku 4.3. Zmluvny
´ch dojednani´ Zˇiadosti/ Zmluvy. Rozdiel bude uhradeny´ na u´cˇet Dlzˇni´ka uvedeny´ v cˇl. 2 Zˇiadosti/
Zmluvy.“, je neprijateľnou zmluvou podmienkou.
e) určil, zˇe zmluvná podmienka v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa
XX.XX.XXXX, uvedená v článku 14. Sankcie, bod 14.1., v znení: „V pri´pade omesˇkania Dlzˇni´ka
(Spoludlzˇni´ka 1, Spoludlzˇni´ka 2) s u´hradou spla´tky u´veru alebo jej cˇasti je Dlzˇni´k (Spoludlzˇni
´k 1, Spoludlzˇni´k 2) povinny´ zaplatitˇ Veritelˇovi zmluvnu´ pokutu vo vy´sˇke 0,065 % dlzˇnej sumy za
kazˇdy´ denˇ omesˇkania (t. j. 23,725 % p.a.)“, uvedená v článku 14. Sankcie, bod 14.2., v znení: „Okrem

zmluvnej pokuty podlˇa cˇl. 14 ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlzˇni´k (Spoludlzˇni´k 1, Spoludlzˇni´k 2)
povinny´zaplatitˇVeritelˇoviu´rokzmesˇkaniaurcˇeny´podlˇa§517ods.2Obcˇianskehoza´konni´kavo
vy´sˇke stanovenej nariadeni´m vla´dy cˇ. 87/1995 Z. z., ktory´m sa vykona´vaju´ niektore´ ustanovenia
Obcˇianskeho za´konni´ka v platnom zneni´ k prve´mu dnˇu omesˇkania s u´hradou penˇazˇne´ho za
´va¨zku. Vy´sˇka u´rokov z omesˇkania bude urcˇena´ tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podlˇa ods.

14.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maxima´lnu vy´sˇku podlˇa ods. 14.3. tejto Zmluvy o RÚ “,
uvedenávčlánku14.Sankcie,bod14.5.,vznení:„Ake´kolˇvekdojednaniaozmluvnejpokuteobsiahnute
´ v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkolˇvek zmluvnej pokuty podlˇa tejto Zmluvy o RÚ nema´ vplyv
na pra´vo posˇkodenej strany pozˇadovatˇ na´hradu sˇkody vzniknutej porusˇeni´m povinnosti´, pre
ktoru´ bola pokuta dojednana´, alebo iny´m porusˇeni´m tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej vy´sˇke.“, je

neprijateľnou zmluvou podmienkou.

9. V odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 2Csp/21/2022 zo dňa 23.9.2022 Okresný súd Bardejov
okrem iného uviedol: „66. Súd konštatuje, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu nespĺňa konkrétne náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje v zmysle § 9

ods. 2 písm. f), i) a j). 67. Jeden z nedostatkov zmluvy spočíva v absencii náležitosti podľa § 9
ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. V zmluve je uvedený údaj o výške splátky, počte splátok a periodicite splátok.
Absentuje údaj o dobe trvania zmluvy. Uvedenie údaju o termíne prvej a poslednej splátky v listine

označenej ako oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa XX.XX.XXXX nie je postačujúce, pretože
predstavuje jednostranné oznámenie žalovaného ako veriteľa. Je zjavné, že predmetné oznámenie je
súčasťou kontraktačného procesu medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalobkyňa zmluvu podpísala dňa
XX.XX.XXXX a žalovaný dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný vyhotovil oznámenie. Súd
nemal preukázané, kedy sa predmetné oznámenie dostalo do dispozičnej sféry žalobkyne a či táto mala

o ňom vedomosť v čase uzavretia zmluvy. Ak sa v tejto súvislosti žalovaný odvolával na všeobecné
zmluvné dojednania, takýto argument neobstojí, a to s poukazom na zistenie, že zmluvné dojednania sú
individuálne nedojednané a formulované všeobecne bez uvedenia konkrétnych kritérií. 2Csp/21/2022
19 68. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že v zmluve absentuje aj ďalšia podstatná náležitosťpodľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a
to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
69. Súd mal preukázané, že v zmluve o revolvingovom úvere nie je uvedený údaj o splatnosti prvej

splátky, ani poslednej splátky. Pritom jedným z predpokladov, ktoré sa použijú pri výpočte RPMN, je
aj doba splácania úveru. V zmluve je uvedený len počet splátok 42. Zo zmluvy však nevyplýva kedy
nastáva splatnosť prvej splátky, a teda od ktorého okamihu má spotrebiteľ počítať dobu splácania
úveru. V konaní bolo preukázané, že doba splácania úveru nadobudla pre žalobkyňu ako spotrebiteľa
zreteľné kontúry až Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere

č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V danom prípade ide o samostatný dokument, ktorý zjavne
prináleží k spotrebiteľskej zmluve. Je podpísaný žalovaným a v tomto ohľade je z neho zjavný dátum
vyhotovenia. Nevyplýva z neho skutočnosť, kedy sa žalobkyňa s jeho obsahom oboznámila, keďže na
dokumente absentuje jej podpis. Nie je zrejmé či a kedy sa uvedená listina dostala do dispozičnej sféry
žalobkyne. 70. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm.
j) zákona o spotrebiteľských úveroch, Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa

11.05.2017 vyslovil názor: „Ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. (...) Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky
RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN.
(...) obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých

pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g) cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase
uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ Obdobný právny
názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016 zo dňa 03.11.2016,

sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017. 71. Súd mal ďalej preukázané, že v zmluve je uvedená RPMN
v nesprávnej výške. Totiž tá podľa zmluvy predstavuje 67,96 % ročne, avšak ročná úroková sadzba je
vyjadrená vo výške 70,06 % ročne. Pritom na účely výpočtu RPMN sa v zmysle § 19 ods. 2 zákona o
spotrebiteľskýchúverochpoužijúcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom,ktoré
sú tvorené aj úrokmi [§ 2 písm. g) citovaného zákona], čo znamená, že ročná úroková sadzba nemôže

byť vyjadrená v širšom rozsahu ako RPMN. Keďže RPMN je uvedená v nižšom rozsahu, je jednoznačne
uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo znamená, že veriteľ - žalovaný spotrebiteľa mylne
informoval o výhodnejšom úvere, než mu v skutočnosti poskytol. 72. Pokiaľ ide o údaj o ročnej úrokovej
sadzbe v rozsahu 70,06 %, súd poukazuje na to, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov
podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia

judikatúra súdov 2Csp/21/2022 20 nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami
správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový
poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti
a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou, a
preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v

dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto
úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a

odporuje dobrým mravom (k tomu pozri rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/312/2015
zo dňa 24.05.2016, sp. zn. 2Co/140/2017 zo dňa 18.04.2018). 73. Vychádzajúc zo štatistických údajov
zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby mier z
úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody), v tabuľke Nové obchody,
Domácnosti S.14 + S.15“, za obdobie 06/11, spotrebiteľské a ostatné úvery, so začiatočnou fixáciou

ročnej úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov, vo výške 10,36 %. Zmluva o revolvingovom úvere bola medzi
žalobkyňou a žalovaným uzavretá dňa XX.XX.XXXX s počtom splátok 42, čo znamená so splatnosťou
necelé 4 roky. Úroková sadzba predmetného úveru vo výške 70,06 % p. a. je takmer 7 - násobkom
priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období, a preto je s ohľadom na toto zistenie
neprimerane vysoká. Súd konštatuje, že navýšenie priemernej úrokovej sadzby úverov poskytovaných

v rovnakom období bankami o viac ako 100 %, je jednoznačne a nespochybniteľne neprijateľné. 74. Vo
vzťahukuvedenémusasúdopieraajoprávnezáveryNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyjudikované
v rozsudku sp. zn. 1 MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, z ktorého vyplýva, že hoci maximálna výška
úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úverochnie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie
je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne

neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. 75. Súd má za to, že úrok bol v zmluve dohodnutý neplatne,
pretože je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď jeho výška predstavuje
takmer sedemnásobok priemernej úrokovej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období bankami.
Žalovaný v tejto súvislosti tvrdil, že najvyššia prípustná výška odplaty bola v rozhodnom období 45,56

%, a teda táto nebola v zmluve podstatným spôsobom prevýšená. Tiež poukázal na súhrnné informácie
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2011, z ktorých, a to
z riadku 4, ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 3 vo výške do 1.500,00 Eur vrátane,
pri zmluvnej splatnosti od 1 do 5 rokov, vyplýva, že RPMN predstavovala 46,56 %. Na účely výpočtu
RPMN sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vrátane úrokov.
Úrok je súčasťou výpočtu RPMN a ak bol v zmluve pri RPMN 46,56 % ročne dojednaný vo výške

2Csp/21/2022 21 70,06 % ročne, bol dojednaný absolútne neplatne. 76. Vzhľadom na to, že zmluva o
poskytnutí revolvingového úveru zo dňa XX.XX.XXXX nemá všetky náležitosti predpísané zákonom o
spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), i) a j) a tiež obsahuje nesprávne uvedenú výšku
RPMNvneprospechspotrebiteľa,súdspoukazomna§11ods.1písm.a)ab)zákonaospotrebiteľských
úveroch vyhodnotil úver poskytnutý na základe takejto zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov. 77. Na

základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že žalovaný mal na základe tejto zmluvy nárok len na
rozdiel medzi tým, čo žalobkyni skutočne poskytol v podobe úveru po odpočítaní toho, čo mu žalobkyňa
titulom splátok uhradila. Žalobkyňa v danej veci čerpala reálne úver v sume 257,03 Eur (300,00 Eur -
42,97 Eur) a uhradila sumu 596,71 Eur, ktorej výška nebola medzi stranami sporná. Žalobkyňa teda
žalovanému zaplatila o sumu 339,68 Eur viac, ako mu patrilo, a preto žalovaný s poukazom na § 451

Občianskeho zákonníka je povinný zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 339,68
Eur s prísl. (výrok II. rozsudku). 78. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania od druhého dňa po
doručení žaloby žalovanému. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 11.05.2022, a teda žalobkyňa ňou
vyzvala žalovaného na plnenie, pričom v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka mal žalovaný plniť dňa
12.05.2022. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil, dňom 13.05.2022 sa dostal do omeškania so splnením

svojho dlhu, a preto súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 339,68 Eur
od 13.05.2022 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z., keďže základná úroková sadzba ECB k 13.05.2022 predstavovala 0,00 %, čo pri navýšení o 5
percentuálnych bodov predstavuje 5,00 % ročne. 79. Na určenie bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru
postačí, ak v zmluve o úvere absentuje čo len jeden predpoklad podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), písm.

r) a písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade súd vzhliadol tri takéto nedostatky
vyplývajúce z § 9 ods. 2 písm. f), i) a j) citovaného zákona. S poukazom na to, že spotrebiteľ má podľa §
11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch právo domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru, súd s poukazom na to, že určovaciu žalobu uplatnenú v zmysle osobitnej právnej
úpravy a žalobu na plnenie v spotrebiteľských veciach možno kumulovať bez toho, aby nastala procesná

neprípustnosť naznačených výrokov rozsudku, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
80. V spojení s vyššie uvedeným súd dodáva, že určovací petit je relevantný a znamená odstránenie
spornosti práva žalobkyne vo vzťahu k žalovanému a hoci žalobkyňa uplatnila aj žalobu na plnenie, jej
právo ako právo spotrebiteľa domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru
vyplýva priamo z citovaných právnych predpisov. V záujme zabezpečenia právnej istoty žalobkyne súd

pojal do výrokovej časti tohto rozsudku aj určujúci výrok o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
úveru. 81. Žalobkyňa v žalobe požadovala aj určenie neprijateľných zmluvných podmienok uvedených
v článku 8., bod 8.1. a bod 8.4. Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
2Csp/21/2022 22 82. Súd zastáva názor, že uvedené zmluvné podmienky sú súčasťou formulárovej
zmluvy, ktorú žalovaný ako veriteľ predkladal v rozhodnom období neurčitému množstvu klientov. Je

nepochybné, že žalobkyňa zmluvné podmienky individuálne nevyjednala. Bolo na žalovanom, aby
preukázal, že zmluvné podmienky so žalobkyňou individuálne dohodol. Súd zastáva názor, že taká
okolnosť v konaní preukázaná nebola. Pritom základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou

absolútnej neplatnosti takejto podmienky. 83. V súvislosti s uvedenými súdom určenými neprijateľnými
podmienkami súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19CoCsp/48/2021 zo
dňa 20.01.2022, v ktorom odvolací súd konštatoval, že neprijateľnosťou naznačených zmluvných
podmienok obsiahnutých v článku 8 ods. 8.1 a ods. 8.4 rovnakých typizovaných zmlúv o úvere, saKrajský súd v Prešove zaoberal aj v rozhodnutiach napr. sp. zn. 2Co 38/2017 zo dňa 30.11.2017,
sp. zn. 9Co 117/2017 zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 23 Co 84/2017 zo dňa 16.04.2018, sp. zn. 24Co
61/2018 zo dňa 16.10.2018. V poslednom uvedenom rozsudku odvolací súd vyslovil právny záver

o neprijateľnosti uvedených zmluvných podmienok a v bode 10. odôvodnenia rozsudku poukázal na
nespochybniteľnú notorietu a s tým spojené právoplatné rozsudky o určení neprijateľnosti predmetnej
zmluvnej podmienky. 84. Súd v tejto súvislosti dodáva, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú
v článku 8, bod 8.1. zmluvy, táto spočívala v povinnosti spotrebiteľa zaplatiť žalovanému poplatok
za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 42,97 Eur. Dohoda o poskytnutí

tejto služby je zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná. Súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že v čase vzniku zmluvného vzťahu bolo využitie služby zo strany spotrebiteľa otázne, možné
a predpokladané, nie však určité. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie obsiahnuté v článku 8., bod 8.4.,
toto nadväzuje na predchádzajúce dojednanie v bode 8.1. a znamená primätie spotrebiteľa zaplatiť
za službu formou započítania pohľadávky oproti zmluvnej povinnosti veriteľa poskytnúť schválenú
výšku úveru. Uvedené zmluvné podmienky spôsobujú značnú materiálnu disproporciu v právach a

povinnostiach zmluvných strán. 85. Individuálnosť tejto dohody nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že
dohoda o poskytnutí predmetnej služby je síce formálne osobitne podpísaná, ale je zakomponovaná do
formulára samotnej zmluvy o úvere takým spôsobom, že ani obozretný spotrebiteľ si nemusí uvedomiť,
že nepodpisuje len zmluvu o úvere, ale aj akúsi ďalšiu osobitnú dohodu. Táto dohoda nemôže byť
vylúčená zo súdnej kontroly. Ide o akcesorickú dohodu nadväzujúcu na spotrebiteľskú zmluvu o úvere.

Spätosť oboch predmetných zmlúv je daná tým, že v prípade neuzavretia zmluvy o úvere by bolo
bezpredmetné uzatvárať dohodu o poskytnutí služby, keďže bez poskytnutia úveru by ani neexistovala
povinnosť žalobkyne plniť dlh zo zmluvy o úvere v splátkach, a bolo by tak bezpredmetné dojednávať
možnosť odkladu splatnosti splátok úveru. Dohoda o poskytnutí služby preto podlieha prieskumu súdu
podľa § 53 Občianskeho zákonníka, keďže táto „služba“ nie je hlavným predmetom plnenia. Cieľom

zákonodarcu nebolo vylúčiť z preskúmavania z hľadiska neprijateľnosti vedľajšie zmluvné cenové
dojednania, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že nie je výnimočnou situácia, keď 2Csp/21/2022 23
sa dodávatelia práve ich netransparentným zakomponovaním do formulárových spotrebiteľských zmlúv
snažia získať neprimeraný majetkový prospech od spotrebiteľov. Dohoda v čase vzniku zmluvného
vzťahu nepredstavovala pre žalobkyňu ako spotrebiteľa žiadny benefit, keďže zaplatila za v tom čase

neexistujúce protiplnenie zo strany veriteľa. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím
úveru a predstavuje poplatok. Poplatok je tak dojednaný netransparentne a je aj neprimerane vysoký.
Dojednanie pritom garantuje dodávateľovi inkasovanie odplaty bez vynaloženia nákladov na službu,
a to aj za situácie, že k odkladu splátok nedôjde. Predmetná dohoda o službe je tak s ohľadom
na jej koncepciu, ako aj samotnú výšku odplaty, dojednaná v neprospech spotrebiteľa, a preto je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou (k tomu pozri už zmienený rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 19CoCsp/48/2021 zo dňa 20.01.2022). 86. Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, v
tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/133/2017 zo dňa
23.04.2018 v ktorom odvolací súd konštatoval aj toto: „26. (...) Právo na zmluvnú pokutu vznikne
samotným porušením povinnosti dlžníka v okamihu jeho porušenia povinnosti, pričom toto právo nie

je podmienené vykonaným žiadneho úkonu zo strany veriteľa. Dlžník je povinný uhradiť veriteľovi
aj náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu bude
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá dlžníkovi zostávala do zaplatenia
úveru. Text je súčasťou formulárových zmluvných dojednaní, písaných malým, ťažko voľným okom
čitateľným písmom, bez možnosti, aby do nej spotrebiteľ nejakým spôsobom zasiahol. Medzi zmluvnými

stranami tak nemohlo prísť v bode 14.1/, 14.2./, 14.5/ k individuálnemu dojednaniu a tieto ustanovenia
sú neprijateľné a neplatné. Aj dojednania v bode 14.2./ sú neplatné, lebo sa viaže maximálna výška
úroku z omeškania so zmluvnou pokutou a dojednanie o zmluvnej pokute je vyhlásené za neplatné,
pre prepojenosť bodov 14.1/ a 14.2./ bolo treba vyhlásiť aj bod 14.2./ za neplatný.“ 87. V naznačených
súvislostiach súd dodáva, že je potrebné dbať na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty

ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Ak bola v
spotrebiteľskej zmluve dojednaná zmluvná pokuta, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci
súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah
a všetky osobitosti právneho úkonu. 88. Súd konštrukciu takéhoto dojednania hodnotí ako neurčitú.
Jednou stránkou veci je zistenie, že pôjde o omeškanie spotrebiteľa s úhradou dlhu. V danom prípade

však veriteľ vôbec nezohľadnil v akom okamihu omeškania nastáva účtovanie zmluvnej pokuty. Toto
dojednanie vôbec nereflektuje na platobnú disciplínu spotrebiteľa, ktorý sa môže dostať do omeškania
s poslednou splátkou a neodlišuje ho od prípadov nedisciplinovaného spotrebiteľa, ktorý je v omeškaní
napríklad s každou splátkou. Súd zastáva názor, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty postihuje aspektneurčitosti. Ide o dojednanie, ktoré je súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy, obsah ktorej
nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Označené dojednanie o zmluvnej pokute súd preto vyhodnotil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.“

10.Krajskýsúd vPrešoverozsudkomsp.zn.5CoCsp/13/2023z20.2.2024potvrdilrozsudokOkresného
súdu Bardejov sp. zn. 2Csp/21/2022 zo dňa 23.9.2022 vo výrokoch V. a VI. a priznal žalobkyni náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

11. Podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Súd poukazuje na interpretačné pravidlo obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Obdo/45/2012 zo dňa 24.06.2013, podľa ktorého pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje

záujem spotrebiteľa. Preto v predmetnom prípade právoplatným ukončením konania vo veci sp. zn.
5Csp/122/2018, bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia práva alebo povinnosti umožňujúci
žalobcovi požadovať od žalovaného primerané finančné zadosťučinenie. (viď tiež uznesenie Krajského
súdu v Prešove č. k. 12Co/63/2019-113 zo dňa 07.11.2019).

13. Súd odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, v
ktorom tento súd v bode 18. odôvodnenia (odvolávajúc sa na svoje skoršie rozhodnutie vo veci sp.
zn. 6Cdo/389/2015) konštatoval: „Pod úspešným uplatnením práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva
alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku

rozsudku určí neprijateľnosť konkrétnej vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,
t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.“

14. Aj použitím doslovného gramatického výkladu vo vzťahu k vyslovenému právnemu názoru
Najvyššieho súdu SR súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené predpoklady pre uplatnenie
práva žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Totiž pojem „judikovať“ neznamená vysloviť
právny záver len vo výroku rozhodnutia a dokonca neznamená len „ratio decidendi“, teda nosný dôvod
rozhodnutia, ale za judikovanie je potrebné považovať aj „obiter dictum“, teda marginálne závery

rozhodnutia súdu. Je nepochybné, že v základnom konaní sp. zn. 2Csp/21/2022 súd vyhovel žalobe
žalobkyneaurčil,žeúverjebezúročnýabezpoplatkov,uložilžalovanémuvydaťbezdôvodnéobohatenie
vo výške 339,68 eur a o určil neprijateľnosť troch zmluvných podmienok, teda, že bola ako žalovaná v
postavení spotrebiteľky úspešnou.

15. Z uvedeného rozhodnutia nemožno vyvodiť iný záver než ten, že žalobkyňa bola v postavení
ako spotrebiteľ v pôvodnom konaní voči žalovanému (dodávateľovi) úspešnou. Preto sú splnené
predpoklady podľa tretej vety § 3 ods. 5 zákona š. 250/2007 Z. z.

16. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom,

ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne
vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.17. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax

spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi

a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.
Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady
škody, teda funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva „odradzujúci“). Inštitút relutárnej
náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred
diskrimináciou. Sankcie za diskriminačné správanie musia byť „účinné, primerané a odradzujúce“ (k

tomu pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/101/2017 zo dňa 7.12.2017).

18. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je v zákone explicitne definovaná, ale je
ponechaná na úvahu súdu, ktorý vyhodnocuje jej primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci.

19. Súd žalobkyni priznal titulom primeraného finančného zadosťučinenia spolu sumu 500 eur. V
tejto súvislosti mal na pamäti satisfakčnú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia, ale vzal
zreteľ aj na sankčnú a odradzujúcu zložku primeraného finančného zadosťučinenia, pričom aj z tohto
pohľadu sa suma priznaná žalobkyni javí ako primeraná. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorá nemôže byť svojvoľná, je potrebné vychádzať zo závažnosti porušenia práv,

povinností, z okolností tak na strane žalobkyne ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k
porušeniu práv, povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné
obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo
funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť najmä
okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako

aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí
zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti. Odôvodnenie priznanej
výšky musí byť presvedčivé, lebo výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa spočíva na voľnej úvahe súdu (k tomu pozri rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 17CoCsp/24/2020 zo dňa 18.08.2020).

20. Keďže výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, súd
v rámci voľnej úvahy vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci. Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z hypotézy
právnej normy v časti, na základe ktorej možno priznať spotrebiteľovi právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
(zákonom č. 250/2007Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka
úspešného uplatnenia porušenia práva, alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z.

z., alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká konkrétna majetková ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu
práva alebo povinnosti dôjde. Vyhodnotiac všetky okolnosti prípadu súd považoval za primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 500,00 eur v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., a to za
určenieúveruzabezúročnýa bez poplatkov vo výške 100eur, zapriznaniebezdôvodnéhoobohatenia

spôsobené bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru 100 eur a za každé určenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky vo výške 100,00 eur (t.j. 5 x 100). Súd bral do úvahy tú skutočnosť, že
dodávateľ pripravil zmluvu ospotrebiteľskom úvere, ktorá nemala všetky náležitosti v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch a zároveň obsahovala neprijateľné podmienky ohľadne dojednania o
poskytnutí služby spočívajúcu v odklade splátok za odplatu, dojednania o započítaní pohľadávok,

dojednania o zmluvnej pokute, dojednania o rozhodcovskej doložke a to napriek predchádzajúcim
rozhodnutiam súdov Slovenskej republiky, ktoré vyhlasovali tieto zmluvné podmienky za neprijateľné.
Žalobkyňa sa v základnom konaní súdnou cestou domohla voči žalovanému ochrany svojich práv a
to jednak určením, že úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva o úvere neobsahovala všetkyzákonom vyžadované náležitosti, tiež z tohto plynúceho vzniknutého bezdôvodného obohatenia a ďalej
určenia štyroch neprijateľných zmluvných podmienok. Preto pri určení výšky primeraného finančného
zadosťučinenia ako nemajetkovej ujmy súd považoval za dôvodné zohľadňovať satisfakčnú, ale hlavne

tiež sankčnú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorej podstatou je odradiť
dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči spotrebiteľovi. Súd je tak toho názoru, že
celková suma 500 eur ako finančné zadosťučinenie (t.j. 100,00 eur za určenie úveru za bezúročný a
bezpoplatkov, 100 eur za bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a 100 Eur za každý z troch určených neprijateľných zmluvných podmienok), je primeraná pre

dovŕšenie satisfakcie porušených práv žalobkyne ako spotrebiteľa tak, že svojím účinkom prispieva k
upusteniuoduplatňovaniaobdobnýchnekalýchpraktíkvočiinýmspotrebiteľom.Vzhľadomnakonkrétne
okolnosti súdenej veci tak priznaná suma 500 eur, zodpovedá zákonom akcentovanej ochrane
spotrebiteľa, a má aj dostatočnú sankčnú funkciu, aby žalovaný od obdobného konania v budúcnosti
upustil. S poukazom na uvedené súd prvým výrokom rozsudku uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 500 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a v prevyšujúcej

časti žalobu II. výrokom ako nedôvodnú zamietol.

21. Záverom súd uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Súd vychádzal zo
zásady úspechu zakotvenej v § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorej súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobkyňa bola, čo sa týka základu nároku, úspešnou v konaní v plnom
rozsahu (len výška závisela od úvahy súdu). Súd teda rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému
nárok na plnú náhradu trov konania z prisúdenej sumy. O výške trov konania rozhodne súd samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

6Csp/36/2024

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany aleboďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,

dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo

ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.