Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, November 18, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724204329
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8724204329.2

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba, Školská 118, 059
38 Štrba, IČO: 42 380 022, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Miloš Čičmanec s. r. o., Petra
Jilemnického 5778/43, 058 01 Poprad, IČO: 53 530 926, proti žalovanému: HIGH TATRAS CAFE s. r. o.,
Sobotské námestie 1733/12, 058 01 Poprad – Spišská Sobota, IČO: 50 706 683, právne zastúpenému:
SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 o návrhu žalobcu na

nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 21.10.2024 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
nasledujúceho znenia:
„1. Súd nariaďuje žalovanému HIGH TATRAS CAFE s.r.o., so sídlom: Sobotské námestie 1733/12, 058
01 Poprad, IČO: 50 706 683, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia vypratal a odovzdal
žalobcovi Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba, so sídlom: Školská 118, 059 38 Štrba, IČO: 42 380 022
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území A., obec: A., okres B., a to konkrétne:

a. stavbu – zariadenie technickej vybavenosti so súp. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX postavenej na
pozemku parc. C. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 248 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
b. pozemok parc. registra „C“, p. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 248 m2, zapísanej
na LV č. XXXX a
c. pozemok parc. registra „C“, p. C. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 642 m2 zapísanej
na LV C. XXXX.

2. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami. Žalobca ako
prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 24.11.2017 nájomnú zmluvu (ďalej len „Nájomná
zmluva“), predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území A.,
obec: Štrba, okres Poprad:

a. stavba – zariadenie technickej vybavenosti so súp. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX postavenej na
pozemku parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 248 m2,
b. pozemok parc. registra „C“, p. C. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 248 m2, zapísanej
na LV č. XXXX a
c. pozemok parc. registra „C“, p. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 642 m2 zapísanej
na LV č. XXXX (ďalej len „Nehnuteľnosti“).

Žalobca je výlučným vlastníkom stavby uvedenej v písm. a) vyššie a pozemky uvedené v písm. b) a c)
vyššie tvoria spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, kuktorej vykonáva žalobca správu, resp. zabezpečuje spoločné obhospodarovanie a užívanie. Uvedená
skutočnosť je zapísaná na LV č. XXXX. Z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou nájomného ( okrem
iného aj služieb spojených s nájmom) z Nájomnej zmluvy a neuhradenia nájomného ani v dodatočnej

lehote napriek písomnému upozorneniu žalobcu, pristúpil žalobca k vypovedaniu Nájomnej zmluvy
v zmysle čl. VII ods. 4 písm. a) Nájomnej zmluvy. Výpoveď bola žalovanému doručená v mesiaci
august 2024. Vzhľadom na znenie čl. VII ods. 5 Nájomnej zmluvy výpovedná doba uplynula dňa
30.09.2024. Keďže nájom Nehnuteľností podľa Nájomnej zmluvy skončil uplynutím výpovednej doby
a po uplynutí výpovednej doby neprišlo k vyprataniu a odovzdaniu Nehnuteľností žalovaným, vyzval

žalobcažalovanéhonavypratanieaodovzdanieNehnuteľnostínajneskôrdo5kalendárnychdníododňa
doručenia výzvy na vypratanie. Výzva bola odoslaná žalovanému dňa 04.10.2024. V zmysle čl. IX ods.
4 Nájomnej zmluvy platí: „Akákoľvek písomnosť zaslaná doporučene, resp. kuriérskou službou, bude
považovaná za doručenú 4 (štyri) dni po jej preukázanom odovzdaní na prepravu. Účinky doručenia
nastanú aj vtedy, ak príslušná zmluvná strana odmietne písomnosť prevziať alebo ak pošta vráti
písomnosť ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie písomnosti bude zmarené konaním alebo opomenutím

druhej zmluvnej strany.“ Výzva na vypratanie sa tak v zmysle vyššie uvedeného pokladá za doručenú
dňa 08.10.2024. Pre vylúčenie pochybnosti žalobca ďalej čakal na reakciu žalovaného, uvedenie dňa
protokolárneho odovzdania Nehnuteľností, vypratania, avšak žiadna reakcia neprišla. Napriek riadnemu
vypovedaniu Zmluvy a vyzvania žalovaného na vypratanie Nehnuteľností žalobcom, žalovaný svoju
povinnosť odovzdať Nehnuteľnosti v stanovenej lehote nesplnil. Žalovaný, ktorý nemá v súčasnosti k

Nehnuteľnostiam žiaden právny vzťah, naďalej Nehnuteľnosti nerušene užíva bez právneho dôvodu i
napriek skutočnosti, že Nájomná zmluva bola riadne ukončená. Navyše za akéto užívane neplatí žiadne
nájomné či neznáša náklady na spotrebované energie. Žalobca sa snažil vec vyriešiť zmierlivo avšak
bezúspešne. Keďže ani v dodatočnom čase po doručení výpovede a výzvy na vypratanie Nehnuteľností
sa situácia nezmenila a na strane žalobcu len narastá škoda (ušlý zisk, úhrada energií) sa uvedená

situácia stáva neznesiteľnou. Žalovaný neuskutočnil žiadne kroky smerujúce k vyprataniu a riadnemu
odovzdaniu Nehnuteľností či k zmierlivému riešeniu danej situácie.
Konaním žalovaného dochádza k porušovaniu základného Ústavou SR garantovaného práva žalobcu
vlastniť majetok/Nehnuteľnosti a z toho vyplývajúce právo Nehnuteľnosti držať, užívať a disponovať s
nimi. Žalobca zároveň ako správca spoločnej nehnuteľnosti sa zodpovedá vlastníkom pozemkov za ich

riadne obhospodarovanie a užívanie. Avšak aktuálne je len formálnym vlastníkom/správcom, ktorý síce
platí všetky náklady, poplatky, dane spojené s Nehnuteľnosťami, ale z ich užívania je vylúčený. Nad
Nehnuteľnosťaminemážiadnufaktickúkontrolu,nakoľkomuniejeumožnenývstupna/doNehnuteľností
zo strany žalovaného. Uvedená situácia predstavuje pre žalobcu stres spojený s povinnosťami voči
vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti a najmä finančnú záťaž. Žalobca povinne uhrádza mesačné úhrady

vo výške cca 400 EUR bez DPH (energie) a zároveň prichádza o ušlý zisk z nájomného ( nájomné
v zmysle čl. IV ods. 1 Nájomnej zmluvy bolo dohodnuté ešte v roku 2017 na 51.000 EUR bez DPH/
ročne, dnes by daná suma bola podstatne vyššia). Mesačne je mu tak generovaná strata minimálne
vo výške cca 4.250 EUR bez DPH/nájom/mesiac + energie/mesiac, t. j. spolu vo výške cca 4.650
EUR bez DPH/mesačne, 5.580 EUR s DPH/mesačne. Súčasne, keďže žalobca nemá zabezpečený

prístup k Nehnuteľnostiam, nevie ani v akom stave sa v súčasnej dobe nachádzajú a obáva sa aj v
dôsledku ukončenia Nájomnej zmluvy vzniku ďalších škôd a nákladov, ktoré mu s tým môžu vzniknúť.
Žalovaný je neoprávnený držiteľ Nehnuteľností, porušuje svojim konaním práva žalobcu a na jeho úkor
sa obohacuje. Žalovaný napriek skutočnosti, že Nehnuteľnosti naďalej bez právneho dôvodu užíva,
neuhrádza žalobcovi primeranú náhradu za ich užívanie. Žalobcovi tak neustále narastá škoda.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalobca domnieva, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť
pomery medzi žalobcom a žalovaným. Práve neodkladným opatrením je možné upraviť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami bez ďalšieho zbytočného zaťažovania oboch sporových strán. Nárok žalobcu
je nesporný a preukázaný priloženými listinnými dôkazmi. Nehnuteľnosti vlastní, resp. je ich oprávneným
správcomzapísanýmnaLV,avšakjezichužívaniavylúčenýbeználežitejkompenzácie,vystavenýriziku

ich znehodnocovania zo strany žalovaného. Na jednej strane tak žalobca ako subjekt ktorému právo
svedčí nemôže užívať vlastnú nehnuteľnosť a na druhej stane žalovaný bez právneho základu/ titulu
užíva Nehnuteľnosti, zarába na ich prevádzke a neprejavil záujem o riešenie danej situácie. Žalobca
sa ďalej domnieva, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému žiadna ujma, resp.
nebudú neprimerane dotknuté jeho práva a oprávnené záujmy v porovnaní s ochranou poskytnutou

žalobcovineodkladnýmopatrenímupravujúcimpomeryvtejtoveci.Nariadenímneodkladnéhoopatrenia
je možné dosiahnuť v zmysle § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku trvalú úpravu pomerov čo
výrazne prispeje k zjednaniu nápravy v súlade s rýchlosťou a hospodárnosťou konania. Zároveň sa
poskytne ochrana Nehnuteľnostiam vo vlastníctve/správe žalobcu pred ich ďalším znehodnocovaním.Žalobca je preto toho názoru, že sú naplnené všetky hmotnoprávne ako aj procesnoprávne predpoklady
pre vydanie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku.

3. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 23.10.2024, doručenom
súdu 25.10.2024 uviedol, že nadobudol po nahliadnutí do príslušného elektronického súdneho spisu
vedomosť, že žalobca podal na tunajší súd predmetný návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ku
ktorému sa vyjadruje nasledovne.
Žalobca vo svojom návrhu neuvádza všetky skutočnosti, ktoré sú vo vzťahu žalobcu ako prenajímateľa

a žalovaného ako nájomcu v zmysle Nájomnej zmluvy zo dňa 24.11.2017 (ďalej len „Nájomná zmluva“)
podstatné. Žalobca predkladá súdu ako najrelevantnejšie dôkazy len Nájomnú zmluvu, Výpoveď z
Nájomnej zmluvy zo dňa 29.7.2024 + podací lístok, Výzvu na vypratanie Nehnuteľností zo dňa 3.10.2024
+ podací lístok. Žalobca však vedome neuviedol celý skutkový stav, ktorý je rozhodný pre danú vec, a
ten nie je taký jednoduchý a jednostranný, ako tvrdí žalobca. Žalovaný ho dopĺňa nasledovne.
Na základe dokumentu „Oznámenie o čiastočnom postúpení pohľadávky“ zo dňa 4.4.2024 bolo

žalobcovi oznámené, že došlo k postúpeniu časti pohľadávky vo výške 200.000,- eur, ktorú mala voči
žalobcovi (voči Pozemkovému spoločenstvu Urbár Štrba) spoločnosť NAVAJA, s. r. o., toho času so
sídlom Sobotské námestie 1733/12, Poprad 058 01 (v súčasnosti Beskydská 5680/11, Banská Bystrica
974 11), IČO: 45 865 264 na žalovaného (na spoločnosť HIGH TATRAS CAFE s. r. o.) a následne na
základe dokumentu „Jednostranné započítanie pohľadávok“ zo dňa 8.4.2024 došlo k jednostrannému

započítaniu pohľadávok žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 70.424,64,- eur, čím zanikli všetky
a akékoľvek pohľadávky žalobcu voči žalovanému z titulu Nájomnej zmluvy ku dňu vykonania zápočtu.
Doručenie dokumentov „Oznámenie o čiastočnom postúpení pohľadávky“ a „Jednostranné započítanie
pohľadávok“ žalobcovi nie je sporné, pretože žalobca na tieto dokumenty sám poukazuje v komunikácii
medzi žalobcom a žalovaným (napr. „Výzva na dodatočné uhradenie nájomného“ zo dňa 6.5.2024

posledný odsek). Žalobca hoci rozporuje platnosť postúpenia časti pohľadávky zo spoločnosti NAVAJA,
s. r. o. na žalovaného a platnosť jednostranného zápočtu, ich platnosť doposiaľ nenapadol súdnou
cestou (Žalovaný nemá vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní ohľadom platnosti/neplatnosti
úkonov).
Na základe vyššie uvedeného žalovaný tvrdí a preukazuje, že nemá žiadne nezaplatené pohľadávky na

nájomnom v zmysle Nájomnej zmluvy za rok 2023. Ďalej v zmysle článku IV. bod 2. Nájomnej zmluvy
platí, že nájomné v zmysle Nájomnej zmluvy je splatné raz ročne, na základe vystavenej a doručenej
faktúry najneskôr do 30.10. príslušného kalendárneho roka so splatnosťou do 30.11. kalendárneho roka,
čo znamená, že žalovaný nie je (a nemôže byť) v omeškaní s nájomným za rok 2024. Z tohto dôvodu
neexistujú, a ku dňu podania návrhu žalobcu neexistovali žiadne pohľadávky žalobcu voči žalovanému.

Naopak, ku dňu podania návrhu žalobcu preukázateľne existuje pohľadávka žalovaného voči nemu vo
výške 129.575,36 eur. Preto neexistoval žiaden dôvod na výpoveď Nájomnej zmluvy zo strany žalobcu,
a teda Výpoveď z Nájomnej zmluvy zo dňa 29.7.2024 je neplatná.
Zjednodušene je možné uviesť, že návrhom sa žalobca domáha vypratania nehnuteľností. Takéto
vymedzenie žalobného návrhu v prípade neodkladných opatrení je v zmysle ustálenej rozhodovacej

praxe slovenských súdov neprípustné. Pred nariadením neodkladného opatrenia je potrebné, aby súd
skúmal, či navrhovateľ dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil. Súd neodkladným
opatrením poskytuje strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia
aj za cenu, že skutočný stav nie je ešte náležite zistený, a teda že jeho subjektívne právo, ani
tomu zodpovedajúca subjektívna povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Vzhľadom na vyššie uvedené

možno teda konštatovať, že neodkladné opatrenie nie je vždy konečným rozhodnutím vo veci samej
a keďže jeho účelom je vždy len dočasná úprava pomerov strán, podmienkou pre jeho nariadenie je
predovšetkým osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené.
Z charakteru tohto právneho inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd síce zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak je nevyhnutné, aby boli

osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana.
Žalobca sa domáha vypratania nehnuteľnosti, ktorú má užívať žalovaný aj napriek tomu, že právny
dôvod na užívanie tejto nehnuteľnosti mal údajne zaniknúť na základe výpovede Nájomnej zmluvy
žalobcom. Žalovaný považuje výpoveď za neplatnú. Aby súd mohol vydať neodkladné opatrenie, ktorým

by nariadil vypratanie nehnuteľností, musel by predbežne vyriešiť otázku, či výpoveď Nájomnej zmluvy
zo strany žalobcu bola platná, keďže to žalovaný namieta objektívnymi námietkami (neexistencia
pohľadávok žalobcu voči žalovanému). V prípade, ak by súd dospel k záveru, že Nájomná zmluva
nebola platne vypovedaná, právo na užívanie nehnuteľnosti žalovaným musí ostať zachované. Účelomneodkladného opatrenia, resp. konania o ňom, však nie je skúmanie predbežných otázok, ale
rozhodnutie na základe predložených listinných dôkazov a skutkových tvrdení.
Ak by aj súd vychádzal z toho, že v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia stačí, že

žalobca preukáže svoje pravdepodobné právo, problémovým je obsah samotného návrhu, a teda čo
ním žalobca žiada. Z charakteru neodkladného opatrenia totiž vyplýva, že sa ním nemôže rozhodnúť
tak, že sa vytvorí nenávratný stav. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa
13.04.2023 spis. zn.: 6Co/21/2023. Žalobca však navrhuje, aby súd nariadil žalovanému povinnosť
vypratať nehnuteľnosť, teda ide o konečné, nenávratné rozhodnutie, inými slovami aj o neodkladné

opatrenie, ktoré konzumuje žalobu vo veci samej. Takéto neodkladné opatrenie, ktorým sa navrhuje
vypratanie nehnuteľností tak predstavuje konečnú a nie dočasnú úpravu pomerov účastníkov, čo je
vzhľadom na povahu veci (na charakter existujúceho právneho vzťahu založeného medzi žalobcom
a žalovaným predmetnou Nájomnou zmluvou), neprípustné. Ďalej poukázal na Uznesenie Okresného
súdu Prešov zo dňa 18.07.2022 spis. zn.: 21Cb/53/2022 a uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa
24.04.2018 spis. zn.: 3Co/48/2018.

Žalobca sa v návrhu domnieva, že „že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému
žiadna ujma, resp. nebudú neprimerane dotknuté jeho práva a oprávnené záujmy v porovnaní s
ochranou poskytnutou žalobcovi neodkladným opatrením upravujúcim pomery v tejto veci. Nariadenie
neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť v zmysle § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku trvalú
úpravu pomerov čo výrazne prispeje k zjednaniu nápravy v súlade s rýchlosťou a hospodárnosťou

konania.“ Uvedené domnienky žalobcu sú nepravdivé. Po prvé, ako môže žalobca tvrdiť, že žalovanému
nevznikne žiadna ujma, resp. že nebudú neprimerane dotknuté jeho práva a oprávnené záujmy?
Predsa ak by bol povinný predmetné nehnuteľnosti vypratať, vytvorí sa nezvratný stav, ktorý kruciálne
zasiahne do práv žalovaného, navyše celkom zrejme dôjde v tejto súvislosti k vzniku rozsiahlych škôd
na strane žalovaného. Po druhé, prečo žalobca neinicioval riadne konanie o vypratanie nehnuteľností,

alebokonanieozaplatenieúdajnenezaplatenéhonájomného,aleboneplatnosťjednostrannéhozápočtu
žalovaného, v ktorom by sa o. i. riadne vykonávali dôkazy? Z dôvodu rýchlosti neodkladného opatrenia
ako tvrdí žalobca? Samotná skutočnosť, že konanie vo veci samej by trvalo dlhšie, nemôže iniciovať
(a ospravedlňovať) podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Potom by riadne konanie
vo veci samej nebolo v žiadnom spore potrebné, rovnako tak by nebolo potrebné žiadne riadne

dokazovanie. Po tretie, „spor“ medzi žalobcom a žalovaným ohľadom užívania dotknutých nehnuteľností
prebieha počas takmer celého jedného roka (minimálne od uplynutia splatnosti posledného nájomného,
t. j. od 1.12.2023) – prečo teda čakal žalobca až do októbra 2024 tvrdiac, že je okamžitá/bezodkladná
potreba (po uplynutí roka) úpravy pomerov a okamžitý zásah súdu? V tejto časti poukázal žalovaný na
uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.04.2023 spis. zn.: 6Co/49/2023.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, vzhľadom na jednoznačnú a ustálenú rozhodovaciu
prax súdov, je možné dospieť len k jedinému záveru, a to že návrhu žalobcu nemožno v žiadnom prípade
vyhovieť, keďže nepreukázal bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu, ani obavu,
že exekúcia bude ohrozená a najmä to, že povinnosť, o ktorej žalobca navrhol rozhodnúť a zaviazať
žalovaného nie je možné poňať v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto žalovaný

navrhol, aby súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcichdôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11.Podľa§330ods.2CSP,aktopovahavecipripúšťa,súdmôženariadiťneodkladnéopatrenie,ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

12. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

13. Žalobca predložil súdu na preukázanie svojho vlastníckeho práva a práva správy k predmetným
nehnuteľnostiam čiastočné výpisy z listov vlastníctva č. XXXX, C. XXXX D. C. XXXX; ďalej Nájomnú
zmluvu zo dňa 24.11.2017, Výpoveď z nájomnej zmluvy s podacím lístkom, Výzvu na vypratanie
nehnuteľností s podacím lístkom.

14. Žalovaný predložil súdu Oznámenie o čiastočnom postúpení pohľadávky zo dňa 4.4.2024,
Jednostranné započítanie pohľadávok zo dňa 8.4.2024, Výzvu na dodatočné uhradenie nájomného zo
dňa 6.5.2024.

15. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je potrebné
upraviť pomery medzi sporovými stranami s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo
veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie, vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký
stav právnych a faktických vzťahov medzi sporovými stranami, ktorý bezprostredne vyžaduje rýchlu
súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený

a či je neodkladné opatrenie potrebné. Keďže súd je povinný rozhodnúť v lehote 30 dní odo dňa
doručenianávrhu,vkonaníonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasarozhodujebeznariadenia
pojednávania, bez vyjadrenia protistrany, bez vykonávania dôkazov. Preto je možné vychádzať iba zo
skutočností vyplývajúcich zo spisového materiálu. V dôsledku uvedeného je nevyhnutné, aby žalobca
v samotnom návrhu osvedčil potrebu nariadenia tohto opatrenia a špecifikoval ohrozenie, ktoré strane

hrozí v prípade, ak by pomery strán neboli neodkladným opatrením upravené. Ide o zákonný predpoklad
na nariadenie neodkladného opatrenia, preto ak z návrhu nevyplýva neodkladná potreba upraviť pomery
strán, súd je povinný návrh zamietnuť. Potreba bezodkladnej úpravy právnych vzťahov musí spĺňať
podmienky naliehavosti a nevyhnutnosti, pričom musí byť odôvodnená a to napríklad tým, že žalobcovi
hrozí vznik škody, inej ujmy, dochádza k porušovaniu, či ohrozovaniu jeho práv, prípadne hrozí zhoršenie

jeho právneho postavenia.

16. Žalobca musí osvedčiť, či je obava z ohrozenia reálna, teda že subjekt, ktorému navrhuje uložiť
nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením koná tak (robí faktické a právne úkony), že v
konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania alebo rozhodovania

vo veci samej, resp. zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku
žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a sporová strana ho musí vždy
osvedčiť. Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv sporovej strany. Chýbajúce
osvedčenie ohrozenia jej práva nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery sporových strán, pritom je

povinnýposkytnúťochranutomu,ktosavydanianeodkladnéhoopatreniadomáha,alevrámciústavných
pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenie s ohľadom na jeho charakter
nemôže spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd sporových strán, lebo rozhodnutia o nich
nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

17. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/65/2010, z ktorého vyplýva, že
preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia
(teraz neodkladného opatrenia) sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených prípadne
dodatočne predložených listín. Takýmto postupom súdu sa sleduje dosiahnutie účelu právneho inštitútupredbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
Ak by sa v konaní o nariadení predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania
a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený. V zmysle rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/147/2011 osvedčenie (na rozdiel od dokázania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality ako je to
pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí nanajvýš
pravdepodobná. Obdobne Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp.zn. 6M Cdo/5/2012 konštatoval, že

osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní
neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom
dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na
všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné.

18. Z vyššie uvedeného a zároveň aj z ustanovení upravujúcich neodkladné opatrenia v Civilnom
sporovom poriadku je zrejmé, že dokazovanie má v konaní o nariadení neodkladného opatrenia
povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí byť dodržaný formalizovaný postup ako v
prípade štandardného procesného dokazovania.

19. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie
obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Všetkytietozákonnépodmienkymusiabyťsplnenékumulatívneajepovinnosťousúdudôsledneskúmať

ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. t.j. či ide o zásah primeraný a posúdiť,
či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do práv strán sporu nad nevyhnutnú mieru. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej
strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.

20. Na základe horeuvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že
žalobca nepreukázal hrozbu bezprostrednej ujmy, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným sa jedná
o dlhodobý právny vzťah založený nájomnou zmluvou, pričom spornými sú medzi nimi zjavne viaceré
otázky – minimálne platnosť výpovede z nájomnej zmluvy (žalovaný namieta jej neplatnosť); postúpenie

pohľadávky z obchodnej spoločnosti NAVAJA, s. r. o., toho času so sídlom Sobotské námestie 1733/12,
Poprad 058 01 (v súčasnosti Beskydská 5680/11, Banská Bystrica 974 11), IČO: 45 865 264 na
žalovaného a následné „Jednostranné započítanie pohľadávok“ zo dňa 8.4.2024 žalovaného vo vzťahu
k žalobcovi (čo zjavne namieta žalobca, ako vyplýva zo samotným žalobcom predloženého listinného
dôkazu – Výpovede z nájomnej zmluvy zo dňa 29.07.2024 a žalovaným predloženého listinného

dôkazu – Výzvy na dodatočné uhradenie nájomného zo dňa 06.05.2024); spôsob platenia nájomného a
jeho splatnosť. Vyriešenie týchto sporných otázok presahuj rámec osvedčovania pre účely rozhodnutia
o neodkladnom opatrení, sú tu naplnené atribúty typického sporového konania, v rámci ktorého je
možné riešiť aj prejudiciálne otázky. Vo vzťahu k nájomnému súd uvádza, že žalobca neosvedčil vznik
alebo hrozbu vzniku škody alebo ušlého zisku, môže sa jednať potencionálne len o dlžné nájomné,

ktoré zaplatenia sa žalobca doposiaľ nedomáhal súdnou cestou; žalovaný sa zas nedomáhal súdnou
cestou neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy. Žalobca neosvedčil ani tvrdené znehodnocovanie zo
strany žalovaného. Nežiada umožnenie vstupu na nehnuteľnosti, hoci tvrdí, že tento mu je znemožnený,
ale ich vypratanie.V prípade nariadenie neodkladného opatrenia by nebola zachovaná ani zásada
proporcionality, nakoľko žalobca je vlastníkom a správcom predmetných nehnuteľností, výkon týchto

jeho práv bol aj v minulosti modifikovaný uzavretím predmetnej nájomnej zmluvy, pričom žalovanému
by bol nariadením neodkladného opatrenia znemožnený výkon podnikateľskej činnosti, vytvoril by sa
nenávratný stav.

21. V predmetnej veci je vzhľadom na uvedené zrejmé, že nie sú splnené vyššie uvedené zákonné

predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne
upraviťpomerymedzižalobcomažalovaným,aniobavu,žeexekúciabudeohrozená(§325ods.1CSP).
Súd síce môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej,
ale len ak to povaha veci pripúšťa (§330 ods. 2 CSP). V tomto konkrétnom prípade to však povahaveci nepripúšťa, nakoľko spornou je otázka ukončenia samotného nájomného vzťahu – t.j. či a akým
spôsobom bol ukončený ako aj ďalších potencionálnych nárokov spojených s právnym vzťahom žalobcu
a žalovaného založeného predmetnou nájomnou zmluvou. Súd preto návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol (výrok I.).

22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko vydaním predmetného uznesenia sa konanie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia končí, súd zároveň rozhodol o náhrade trov konania

a úspešnému žalovanému priznal ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100% (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Krajský súd
Prešov prostredníctvom Okresného súdu Poprad v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

V Poprade, dňa 18. novembra 2024

Mgr. Nina Kollárová
sudca