Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 11Sas/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100289
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100289.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu:

A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, XXX XX B. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 22354 - 2/2023 - BA zo dňa 30.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen (ďalej len „prvostupňový orgán
verejnej správy“) dňa 02.01.2023 vo forme Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej
aj „DPN“) č. W 250374, diel II., požiadal o úrazový príplatok za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti

ododňa19.12.2022,pričomvprílohepredložilnímvypísanéHlásenieúrazuzodňa10.01.2023,vktorom
uviedol, že sa jedná o pracovný úraz zo dňa 13.09.2021, ktorý utrpel u zamestnávateľa CS SERVICE
s.r.o. Zvolen (ďalej aj „zamestnávateľ“). Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti bolo vystavené
A. D. E. F., všeobecnou lekárkou pre dospelých, Zvolen, pričom ako dôvod vzniku dočasnej pracovnej
neschopnosti v ňom bol uvedený „pracovný úraz“, bez vyznačenia dátumu vzniku choroby/úrazu.
Prvostupňový orgán verejnej správy požiadal v súlade s § 153 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003

Z. z.“) svojho posudkového lekára (ďalej aj „posudkový lekár pobočky“) o vyjadrenie k súvislosti DPN
s pracovným úrazom žalobcu zo dňa 13.09.2021. Posudkový lekár pobočky požiadal o vyjadrenie A.
E. F., ktorá vystavila predmetnú DPN a z jej e-mailového vyjadrenia zo dňa 11.01.2023 zistil, že táto
ako zastupujúca lekárka ošetrujúcej lekárky žalobcu omylom ako dôvod vzniku DPN uviedla „pracovný
úraz“, pričom z dôvodu, že išlo o chorobu a nie o pracovný úraz uviedla, že opravila potvrdenie o DPN
tak, že dôvodom vzniku DPN je „choroba“. Posudkový lekár následne opätovne kontaktoval A. E. F.
so žiadosťou o preverenie, na ktorú diagnózu bola žalobcovi vystavená DPN. A. E. F. e-mailom zo dňa

18.01.2022 posudkovému lekárovi oznámila, že po osobnom stretnutí so žalobcom a preštudovaním
jeho zdravotnej dokumentácie skonštatovala, že tento odo dňa 30.09.2022 „rieši bolesť ruky a tŕpnutie
prstov danej poškodenej končatiny“ predmetným pracovným úrazom, a to prostredníctvom chirurgickej
ambulancie. Žalobca bol odoslaný na vyšetrenie do neurologickej ambulancie, kde mu bola dňa
03.11.2022 realizovaná elektromyografia (ďalej len „EMG“) a následná rehabilitácia. Vo vyjadrení tiež
uviedla, že ani v jednom závere špecialistov nie je popisované, že daná diagnóza je následok úrazu,
pričom ako dôvod vzniku DPN aj naďalej ponechala „chorobu“. Posudkový lekár sa následne obrátil

na ošetrujúcu lekárku žalobcu A. G. C., ktorá v e-mailovom vyjadrení zo dňa 05.02.2023 uviedla,
že druhá DPN nemá toho času „preukázanú príčinnú súvislosť s pracovným úrazom zo dňa 13.09.2021,
to znamená, že toho času sa jedná o chorobu“. Posudkový lekár pobočky následne vo vyjadrení zo
dňa 06.02.2023 uviedol, že predmetná DPN nesúvisí s pracovným úrazom.2. Prvostupňový orgán verejnej správy následne vydal rozhodnutie č. 12801 16/2023 - ZV zo dňa
28.02.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej

správy“), ktorým rozhodol, že „podľa § 85 až 87 Zákona o sociálnom poistení žalobca v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa 13.09.2021, počas trvania dočasnej práceneschopnosti č. W 250374 odo dňa
19.12.2022 do pokračuje, nemá nárok na úrazový príplatok.“ V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový
orgán verejnej správy poukázal na žiadosť žalobcu, ktorou si uplatnil nárok na úrazový príplatok
počas dočasnej pracovnej neschopnosti od 19.12.2022, poukázal na relevantné ustanovenia Zákona

osociálnompoisteníanadoklady,zktorýchvychádzalpriposudzovanípredmetnéhonároku:Potvrdenie
o DPN č. W 250374 - žiadosť o úrazový príplatok - vystavené 19.12.2022, Oznámenie poistnej
udalosti vystavené 20.09.2021 zodpovedným zamestnávateľom CS SERVICE s.r.o. Zvolen, Záznam
o registrovanom pracovnom úraze z 21.09.2021, Zápisnica z prejednania pracovného úrazu spísaná
zamestnávateľom dňa 20.09.2021, Hlásenie úrazu vypísané poškodeným (žalobcom) dňa 10.01.2023,
dožiadania adresované posudkovému lekárovi vykonávajúcemu posudkovú činnosť pobočky, e-mailová

komunikácia prvostupňového orgánu verejnej správy s posudkovým lekárom ohľadne šetrenia súvisu
DPN s pracovným úrazom žalobcu, vyjadrenie posudkového lekára pobočky zo dňa 06.02.2023
na základe komunikácie s ošetrujúcou lekárkou s výsledkom, že predmetná DPN č. W 250374
nesúvisí s pracovným úrazom zo dňa 13.09.2021, Trvanie DPN k 31.01.2023 vystavené z dôvodu
„choroba“, doručené prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 06.02.2023. Ďalej v odôvodnení

konštatoval, že poškodený (žalobca) utrpel pracovný úraz dňa 13.09.2021 u zamestnávateľa CS
SERVICE s.r.o. Zvolen, pričom na tlačive DPN č. W 250374, II. diel od 19.12.2022 bol dôvod DPN A. E.
F. vyznačený „pracovný úraz“, ale nebol vyznačený dátum vzniku choroby/úrazu. V tlačive Hlásenie
úrazu žalobca uviedol, že sa jedná o pracovný úraz zo dňa 13.09.2021, ktorý utrpel u zamestnávateľa.
Vzhľadom k uvedenému prvostupňový orgán verejnej správy dňa 10.01.2023, v súlade s § 153 Zákona

o sociálnom poistení, požiadal posudkového lekára pobočky o vyjadrenie k súvislosti DPN s pracovným
úrazom zo dňa 13.09.2021. Posudkový lekár pobočky po prešetrení u A. C., ošetrujúcej lekárky
žalobcu zistil, že predmetná DPN od 19.12.2022 nesúvisí s pracovným úrazom zo dňa 13.09.2021,
ale s chorobou. Uvedenú skutočnosť posudkový lekár pobočky oznámil dňa 06.02.2023. Na tlačive
DPN k 31.01.2023 je vyznačený dôvod práceneschopnosti „choroba“. Prvostupňový orgán verejnej

správy uzavrel, že podľa vyjadrenia posudkového lekára pobočky poškodený (žalobca) nebol uznaný
za dočasne práceneschopného v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 13.09.2021, a preto nemá nárok
na úrazový príplatok. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal
žalobca odvolanie.

3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 22354 - 2/2023 - BA zo dňa
30.05.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) tak, že zmenil výrok rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, pobočka Zvolen tak, že slová „do pokračuje“, mení za slová „do ukončenia dočasnej
pracovnej neschopnosti“, v ostatnom odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že podľa Oznámenia

poistnej udalosti zo dňa 20.09.2021 žalobca utrpel pracovný úraz dňa 13.09.2021 o 21,00 hod. u
zamestnávateľa CS SERVICE s.r.o. Zvolen pri manipulácii s paletami, kedy mu paleta pri ukladaní
zachytila rukavicu, pričom jej pád spôsobil pritlačenie zápästia a následne jeho vyvrtnutie - natiahnutie.
Na základe žiadosti žalobcu vo forme Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č.W 579972, diel
II, doručenej prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 23.09.2021 o úrazový príplatok za obdobie

dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa 14.09.2021, v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 13.09.2021
(ďalej aj „prvá žiadosť“), vydal prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutie č. 7649 - 4/2021 – ZV
zo dňa 14.10.2021 (ďalej aj „rozhodnutie zo dňa 14.10.2021“), ktorým žalobcovi priznal nárok na úrazový
príplatok od prvého do tretieho dňa DPN v sume 16,30524500 eur za každý deň a od štvrtého dňa
DPN v sume 7,41147500 eur za každý deň DPN, v ktorom trvá nárok na náhradu príjmu pri DPN

podľa Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný poukázal na ďalšiu žiadosť poškodeného (žalobcu) vo
forme Potvrdenia o DPN č. W 250374, II. diel zo dňa 19.12.2022 o úrazový príplatok za obdobie DPN
odo dňa 19.12.2022 (ďalej aj „druhá žiadosť“) v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 13.09.2021, ktorú
vystavila A. E. F., v ktorej ako dôvod vzniku DPN označila „pracovný úraz“. Žalovaný ďalej poukázal
napriebehadministratívnehokonania,tak,akojeuvedenévbode1.tohtorozsudku,pričombolozistené,

že druhá DPN žalobcu deklarovaná Potvrdením zo dňa 19.12.2022 nesúvisí s pracovným úrazom
žalobcu zo dňa 13.09.2021. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na vydané rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy, proti ktorému podal odvolanie žalobca, v ktorom tvrdil, že jeho
druhá DPN priamo súvisí s predmetným pracovným úrazom, pričom k odvolaniu predložil lekárskesprávy z chirurgickej ambulancie (zo dňa 30.09.2022 a 11.11.2022, zo dňa 08.01.2023, 13.01.2023,
02.02.2023, 09.02.2023, 20.02.2023, 09.03.2023 a 30.03.2023), z fyziatricko - rehabilitačnej ambulancie
zo dňa 13.03.2023 a 20.12.2022, z neurologickej ambulancie zo dňa 03.11.2022 a z ambulancia

všeobecného lekárstva zo dňa 19.12.2022. Posudkový lekár pobočky vec opätovne posúdil a po e-
mailovej konzultácii s ošetrujúcou lekárkou v stanovisku zo dňa 25.04.2023 uviedol, že zotrváva
na svojom pôvodnom stanovisku zo dňa 06.02.2023, že predmetná DPN nesúvisí s pracovným úrazom
zo dňa 13.09.2021. Následne posudkový lekár pobočky postúpil kompletnú spisovú dokumentáciu
žalobcu na ďalšie konanie posudkovej lekárke žalovaného, ktorá po preštudovaní dostupnej spisovej

dokumentácie a lekárskych nálezov v e-mailovej správe zo dňa 09.05.2023 uviedla, že sa stotožňuje
s hodnotením posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy, že druhá DPN žalobcu
nesúvisí s pracovným úrazom zo dňa 13.09.2021.

4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia s poukazom na § 85 Zákona o sociálnom poistení uviedol,
že základným predpokladom priznania nároku na úrazový príplatok je, že DPN žiadateľa o úrazový

príplatok vznikla následkom pracovného úrazu, resp. choroby z povolania, a teda existencia príčinnej
súvislosti medzi DPN a v tomto prípade s pracovným úrazom zo dňa 13.09.2021. Pokiaľ ide o DPN
a dôvody jej trvania, je kompetencia posudkových lekárov daná aj prostredníctvom inštitútu kontroly
posudzovania spôsobilosti na prácu, ktorého výkon zákon zveruje do kompetencie posudkových lekárov
(§ 154 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení), a ktorá v zmysle § 154 ods. 1 písm. a) cit. zákona

zahŕňa aj kontrolu odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom. To
znamená, že uznanie za DPN je síce v plnej kompetencii ošetrujúcej lekárky, avšak pokiaľ ide o dávky
poskytované Sociálnou poisťovňou, z hľadiska účelného vynakladania prostriedkov na tieto dávky, sú
posudkoví lekári Sociálnej poisťovne v zmysle § 154 Zákona o sociálnom poistení povinní v prípade
DPN kontrolovať u ošetrujúceho lekára, či bola spôsobilosť na prácu žiadateľa o dávku posúdená

odborne, t. j. či skutočnosti zaznamenané o žiadateľovi v jeho zdravotnej dokumentácii vedenej u
ošetrujúceho lekára naozaj odôvodňujú jeho uznanie za DPN, ako aj ošetrujúcim lekárom vyznačený
dôvod DPN. Posudkový lekár pobočky bol na účely úrazového príplatku teda oprávnený skúmať,
či je dôvodom druhej DPN žalobcu predmetný pracovný úraz. Posudkový lekár pobočky komunikoval
prostredníctvom e-mailu v súlade s § 153 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení s A. E. F., ktorá dňa

19.12.2012 zastupovala ošetrujúcu lekárku poškodeného a vystavila DPN, a tiež s ošetrujúcou lekárkou
žalobcu A. C.. Žalovaný poukázal na zistenia vyplývajúce z komunikácie s uvedenými ošetrujúcimi
lekárkami, podľa ktorej A. E. F. ako dôvod vystavenia DPN omylom uviedla „pracovný úraz“, pričom
následne svoju chybu opravila a uviedla ako dôvod vystavenia DPM „choroba“. Obdobne ošetrujúca
lekárka žalobcu ako dôvod vzniku predmetnej DPN žalobcu uviedla „choroba“, pričom posudková

lekárka žalovaného sa s uvedenými závermi (po preštudovaní spisového materiálu, súčasťou ktorého
sú lekárske správy) stotožnila vo svojom e-mailovom stanovisku zo dňa 09.05.2023. Žalovaný poukázal
na to, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu na úrazovú dávku (úrazový príplatok) sa ako jedna
z hlavných podmienok pre priznanie nároku na úrazovú dávku skúma príčinná súvislosť poškodenia
zdravia s pracovným úrazom, ktorý žalobca utrpel dňa 13.09.2021. O vzťah príčinnej súvislosti ide

vtedy, ak je medzi pracovným úrazom a zdravotným stavom poškodeného po utrpení pracovného
úrazu vzťah príčiny a následku. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
je treba poškodenie zdravia oddeliť od všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala,
pričom je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať

s časovou nadväznosťou a súvislosťou. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. R 21/1992. K námietke poškodeného, že jeho druhá DPN súvisí s pracovným
úrazom žalovaný uviedol, že v e-mailovom stanovisku jeho ošetrujúcej lekárky zo dňa 25.04.2023
je uvedené, že pre konštatovanie priamej súvislosti medzi jeho druhou DPN a pracovným úrazom
je potrebné jednoznačné vyjadrenie niektorého odborného pracoviska. Vo vzťahu k Lekárskej správe

z chirurgickej ambulancie zo dňa 30.03.2023 predloženej žalobcom v odvolacom konaní žalovaný
poukázal na vyjadrenie ošetrujúcej lekárky (na podnet posudkového lekára), ktorá v e-maile zo
dňa 25.04.2023 uviedla, že „žalobca v minulosti utrpel úraz, ale v správe nie je konštatované,
že diagnostikovaný syndróm karpálneho tunela je priamo spôsobený následkom úrazu v roku 2021“.
Ošetrujúca lekárka tiež uviedla, že zotrváva na stanovisku, že uvedená DPN nesúvisí s pracovným

úrazom. Zo zhodných stanovísk ošetrujúcej lekárky, posudkového lekára pobočky a posudkovej lekárky
žalovaného podľa žalovaného vyplýva, že v prípade žalobcu druhá DPN nebola v príčinnej súvislosti
s jeho pracovným úrazom zo dňa 13.09.2021. Skutočnosť, že žalobca utrpel pracovný úraz neznamená,
že predmetná pracovná neschopnosť (druhá DPN) bola na následky tohto pracovného úrazu a toani za situácie, ak mal poškodený problémy s časťami organizmu poškodenými pracovným úrazom.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 126/2009 zo dňa
30.06.2010, v zmysle ktorého je atribútom príčinnej súvislosti priamosť pôsobenia príčiny na následok,

pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Žalovaný mal
za to, že príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom žalobcu zo dňa 13. septembra 2021 a jeho druhej
DPN nebola preukázaná. Konštatoval, že žalobca nepredložil ani v odvolacom konaní dôkazy, ktoré
by potvrdzovali správnosť jeho argumentácie a túto nepreukazujú ani dôkazy obstarané žalovaným.

Z uvedeného dôvodu prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako zákonné a vecne správne a z dôvodu
formálneho nedostatku jeho výroku, spočívajúceho v absencii vyznačenia, do kedy trvá DPN, žalovaný
považoval za potrebné doplniť jeho výrok.

Žaloba

5. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 27.07.2023 domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového
orgánu verejnej správy o nepriznaní nároku na úrazový príplatok počas dočasnej práceneschopnosti.
V správnej žalobe uviedol, že si uplatňuje aj nárok na vyplatenie úrazového príplatku na základe

pracovného úrazu zo dňa 13.09.2021 a následných komplikácií spôsobených týmto pracovným úrazom
počas DPN v čase 19.12.2022 až 09.05.2023 v plnej výške. Zároveň uviedol, že si uplatňuje nárok
na vyplatenie bolestného za operačný zákrok zo dňa 02.02.2023, ktorý bol vykonaný na následky
pracovného úrazu zo dňa 13.09.2021, vyplatenie trvalých následkov - sťaženie spoločenského
uplatnenia po roku od ukončenia liečby na následky pracovného úrazu podľa hodnotenia odborného

lekára a nárok na vyplatenie nemajetkovej ujmy a diskreditácie jeho osoby vo výške 3 000,- eur. Správny
súdUznesenímsp.zn.11Sas/2/2023-42zodňa05.09.2023vyzvalžalobcunaodstránenievádsprávnej
žaloby v zmysle § 59 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Žalobca podaním doručeným správnemu súdu 22.09.2023 doplnil správnu žalobu
tak, že žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.05.2023, ktorým bolo rozhodnuté

o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy o nepriznaní nároku
na úrazový príplatok v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 13.09.2021 (predmet preskúmavacieho
konania). Uviedol, že prvý úrazový príplatok mu bol priznaný na základe jeho žiadosti vo forme
Potvrdenia o DPN rozhodnutím č. 7649 - 4/2021 – ZV zo dňa 14.10.2021. Následne doručil ďalšiu
žiadosť vo forme Potvrdenia o DPN zo dňa 19.12.2022, spolu so žiadosťou o úrazový príplatok, v

dôsledku pracovného úrazu zo dňa 13.09.2021, ktoré vystavila A. D. E. F., v ktorej bol jasne ako dôvod
vzniku DPN uvedený pracovný úraz. Žalobca poukázal na to, že uvedená lekárka na základe žiadosti
Sociálnej poisťovne opravila uvedené potvrdenie, ako dôvod vzniku DPN uviedla chorobu a uviedla,
že omylom v rýchlosti uviedla nesprávny dôvod vzniku DPN. Žalobca uviedol, že ide o diagnózu
syndróm karpálneho tunela a s lekárkou v predmetnom období riešil bolesť ruky a tŕpnutie prstov

danej poškodenej končatiny. Uvedený postup lekárky, ktorý bol následne aj jedným z podkladov
pre rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu zarážajúci, nakoľko bol v rozpore so závermi iných lekárov,
ktoré sú súčasťou žalobcovej zdravotnej dokumentácie. Zarážajúce je aj tvrdenie lekárky, že omylom
uviedla nesprávny dôvod DPN, nakoľko v čase vyšetrenia musela byť uzrozumená, za akým účelom
k nej prišiel a toto vedela aj pri vypisovaní Potvrdenia o DPN. Žalobca poukázal na to, že v jeho

zdravotnej dokumentácii bolo už vyšetrenie z Chirurgickej úrazovej ambulancie zo dňa 30.09.2022,
kde sa uvádzali diagnózy 1/ vyvrtnutie a natiahnutie zápästia a 2/ syndróm karpálneho tunela a lekári
sa pri popise zdravotného stavu jasne vyjadrovali, že tieto dve diagnózy spolu súvisia. Uvedené
vyplýva priamo z mechanizmu vzniku pracovného úrazu a jeho následkov - masívny opuch a hematóm
v oblasti zápästia, ktoré spôsobili všetky príznaky syndrómu karpálneho tunela - útlakový syndróm

periférneho nervu. Posudkový lekár vychádzal zo zmeneného posúdenia ošetrujúcej lekárky, táto zmena
však podľa žalobcu nemá oporu v záveroch iných lekárov uvedených v jeho zdravotnej dokumentácii
a nie je jasné, prečo ošetrujúca lekárka zrazu zmenila svoje závery. Mal za to, že existuje súvislosť
pracovného úrazu so vznikom syndrómu karpálneho tunela, táto je daná už len na základe logického
posúdenia veci, bez ďalšieho hlbšieho lekárskeho skúmania. Toto tvrdenie bolo následne preukázané

aj odborníkmi v danej oblasti, ktorí sa jasne vyjadrili, že daná diagnóza súvisí s pracovným úrazom
zo dňa 13.09.2021. O tejto skutočnosti priložil žalobca správu zo dňa 06.07.2022 z Ambulancie chirurgie
ruky, v ktorej sa jasne uvádza, že syndróm karpálneho tunela priamo súvisí s pracovným úrazom. Toto
potvrdzuje aj správa zo dňa 30.06.2023 z Chirurgickej úrazovej ambulancie, v ktorej sa jasne hovorí,že nemal symptomatológiu syndróm karp. tunela a je daný jednoznačne súvis vzniku tohto syndrómu
s úrazom. Táto príčinná súvislosť DPN s pracovným úrazom bola podľa žalobcu jasne daná a vyplývala
aj zo záverov lekárov uvedených v jeho zdravotnej dokumentácii v čase vydania Potvrdenia o DPN

zo dňa 19.12.2022, avšak žalovaný skutkový stav pri vydávaní napadnutého rozhodnutia neposúdil
riadne. Žalobca súhlasil s tým, že posúdenie príčinnej súvislosti DPN s pracovným úrazom spadá
do kompetencie posudkových lekárov, avšak aj títo musia postupovať s odbornou starostlivosťou
a akceptovať závery špecialistov, nemôžu svojvoľne nakladať s dostupnými informáciami. Žalobca
namietal, že nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci v časti jeho zdravotného stavu a predmetné

rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy teda vychádzajú z neúplne zisteného
skutkového stavu a považuje ich za vecne nesprávne. Žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie
žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a vec vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu
podľa § 190 SSP zamietol a aby žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Poukázal na priebeh
administratívneho konania, na zistený skutkový stav a na dôvody vydaných rozhodnutí. Žalovaný
zopakoval skutkové zistenia vyplývajúce z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného tak, ako je uvedené
v bode 3 tohto rozsudku a zdôraznil, že posudková lekárka ústredia sa stotožnila s názorom

posudkového lekára pobočky, že druhá DPN žalobcu nesúvisí s pracovným úrazom zo dňa 13.09.2021.
Poukázal na ustanovenia Zákona o sociálnom poistení (§ 83, § 85, § 153 ods. 8, § 154 ods. 1 písm. a),
ods. 2) a na § 12a ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. a následne sa vyjadril k námietkam
žalobcu: K žalobcom uplatnenému nároku na výplatu úrazového príplatku v dôsledku pracovného úrazu
zo dňa 13.09.2021 a následných komplikácií spôsobených predmetným pracovným úrazom v plnej

výške, počas trvania DPN odo dňa 19.12.2022 do 09.05.2022 žalovaný uviedol, že žalobcovi sa stal dňa
13.09.2021 pracovný úraz, pričom žalobcovi nebol nárok na úrazový príplatok na základe druhej žiadosti
žalobcu priznaný, keď rozhodujúcou skutočnosťou je skutočnosť, že druhá DPN žalobcovi nevznikla
následkom pracovného úrazu zo dňa 13.09.2021, a teda neexistuje príčinná súvislosť medzi druhou
DPN žalobcu a týmto pracovným úrazom. Uznanie za dočasne pracovne neschopného je síce v plnej

kompetenciiošetrujúcejlekárky(§12aods.1písm.a)zákonač.576/2004Z.z.),avšakpokiaľideodávky
poskytované Sociálnou poisťovňou, z hľadiska účelného vynakladania prostriedkov na tieto dávky, sú
posudkoví lekári Sociálnej poisťovne v zmysle § 154 Zákona o sociálnom poistení povinní v prípade DPN
kontrolovať u ošetrujúceho lekára, či bola spôsobilosť na prácu žiadateľa o dávku posúdená odborne, t.
j. aj či skutočnosti zaznamenané o žiadateľovi v jeho zdravotnej dokumentácii vedenej u ošetrujúceho

lekára naozaj odôvodňujú jeho uznanie za DPN, ako aj ošetrujúcim lekárom vyznačený dôvod DPN.
Žalovaný poukázal na predloženú Lekársku správu zo dňa 19.12.2022, kde A. E. uviedla „neschopný
práce od 19.12.2022 s diagnózou G56.0 číslo PN: W250374.“ Diagnóza G56.0 je podľa Medzinárodnej
klasifikácie chorôb vedená v časti G00 - G99 - choroby nervovej sústavy, konkrétne syndróm karpálneho
tunela. Nakoľko však A. E. na potvrdení o druhej DPN označila ako dôvod vzniku druhej DPN žalobcu

„pracovný úraz“, posudkový lekár pobočky e-mailom zo dňa 11.01.2023 požiadal A. E. o stanovisko,
či druhá DPN žalobcu, deklarovaná potvrdením, je skutočne vystavená v súvislosti s pracovným úrazom
žalobcu zo dňa 13.09.2021. A. E. v mailovom v stanovisku zo dňa 11.01.2023 uviedla, že 19.12.2022
zastupovala ošetrujúcu lekárku žalobcu, pričom omylom (preklikla) zaškrtla ako dôvod vzniku druhej
DPN žalobcu „pracovný úraz“. Uviedla, že ide o chorobu a nie o pracovný úraz. Následne v mailovom

stanovisku zo dňa 18.01.2023 uviedla, že po pozvaní pacienta a preštudovaní dokumentácie „žalobca
od 30.09.2022 rieši bolesť ruky a tŕpnutie prstov končatiny, poškodenej pracovným úrazom zo dňa
13.09.2021. Žalobca absolvoval 03.11.2022 EMG vyšetrenie a následné rehabilitácie, pričom je „všade
popisovaný v terajšom ochorení po úraze v roku 2021, ale ani v jednom závere u špecialistov nie je
popisované, že daná diagnóza je následok úrazu“. Z uvedeného dôvodu ponechala A. E. ako dôvod

vzniku druhej DPN žalobcu „chorobu“. Následne posudkový lekár pobočky e- mailom zo dňa 31.01.2023
požiadal ošetrujúcu lekárku žalobcu o preverenie, s ktorou diagnózou bola žalobcovi vystavená druhá
DPN. Ošetrujúca lekárka žalobcu, v ktorej kompetencii je určovanie dôvodu vzniku a trvania DPN
žalobcu, v maile zo dňa 05.02.2023 uviedla, že druhá DPN žalobcu t. č. nemá preukázanú príčinnú
súvislosť s predmetným pracovným úrazom žalobcu, pričom ako dôvod vzniku druhej DPN žalobcu

ponechala chorobu. Žalovaný zdôraznil, že so závermi ošetrujúcej lekárky, že druhá DPN podľa žalobcu
nesúvisí s pracovným úrazom zo dňa 13.09.2021, sa v odvolacom konaní po preskúmaní zdravotnej
dokumentáciežalobcustotožnilposudkovýlekárpobočkyiposudkoválekárkažalovaného.Zuvedeného
vyplýva, že druhá DPN žalobcu nevznikla na následky pracovného úrazu zo dňa 13.09.2021, ale vzniklaz dôvodu choroby, a preto žalobca nesplnil podmienku stanovenú v § 85 Zákona o sociálnom
poistení. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu na úrazovú dávku, a aj v rámci konania pred posudkovými
lekármi sa ako jedna z hlavných podmienok pre priznanie nároku skúma príčinná súvislosť poškodenia

zdravia s pracovným úrazom. Ak bola príčinou poškodenia zdravia žalobcu iná skutočnosť, nárok
na úrazovú dávku mu nevznikne. Vo vzťahu k posudzovaniu príčinnej súvislosti žalovaný poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. R 21/1992. Žalovaný sa tiež vyjadril k námietke
žalobcu, ktorý si v správnej žalobe uplatnil nárok na vyplatenie bolestného za operačný zákrok zo
dňa 02.02.2023, ktorý bol vykonaný na následky pracovného úrazu z 13.09.2021 a nárok na vyplatenie

trvalých následkov za sťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že orgány verejnej správy rozhodovali
len o nároku žalobcu na úrazový príplatok počas trvania druhej DPN, pričom ostatné žalobcom
uplatnené nároky si musí žalobca uplatniť v samostatnom konaní. K uplatnenému nároku žalobcu
na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozhodovanie o tomto nároku
nepatrí do právomoci Sociálnej poisťovne, takúto žalobu môže žalovaný podať na príslušnom okresnom
súde. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že vzhľadom na úpravu/doplnenie správnej žaloby podaním

žalobcu zo dňa 21.09.2023, zostalo predmetom správnej žaloby len preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorými bola zamietnutá žiadosť žalobcu o
priznanie úrazového príplatku.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnej argumentácie

7. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP prejednal vec na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia verejnej správy a konania, ktoré týmto
rozhodnutiam predchádzalo, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Vzhľadom na to, že ide

o správnu žalobu v sociálnych veciach a žalobca je fyzická osoba, správny súd nie je viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d) SSP). Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej
osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu, pričom podľa ods.
2 cit. ustanovenia § 203 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že zotrváva na dôvodoch žaloby. Poukázal na lekárske správy,
ktoré boli doručené Sociálnej poisťovni i správnemu súdu, v ktorých boli uvedené diagnózy počas
obdobia dočasnej práceneschopnosti, ktorá trvala od 14.09.2021 do 22.11.2021 (S63.51 - vyvrtnutie
a natiahnutie zápästia), pričom takéto diagnózy boli uvedené aj v lekárskych správach predložených

k druhému potvrdeniu o dočasnej práceneschopnosti zo dňa 30.09.2022, kde je uvedená aj diagnóza
S63.51 aj G56.0 (syndróm karpálneho tunela) a táto lekárska správa podľa žalobcu preukazuje súvis
uvedenej dočasnej práceneschopnosti s pracovným úrazom z 13.09.2021. Na základe uvedeného
vyšetrenia na chirurgii bol žalobca poslaný na EMG vyšetrenie, kde bol potvrdený syndróm karpálneho
tunela. Žalobca tiež poukázal na Lekársku správu vystavenú A. E. z 19.12.2022, ktorá zastupovala jeho

všeobecnú obvodnú lekárku A. C., pričom zastupujúca lekárka na základe lekárskych správ vypísala
dočasnú práceneschopnosť, kde uviedla diagnózu G56.0 - syndróm karpálneho tunela. Žalobca jej
mal povedať, že uvedený syndróm karpálneho tunela je v dôsledku pracovného úrazu, o čom mal
doklady v jeho dokumentácii. Dňa 20.12.2022 žalobca začal rehabilitáciu, pričom rehabilitačná lekárka
vo svojej správe tiež uviedla okrem diagnózy G56.0 aj diagnózu S63.51. Z uvedených lekárskych

správ podľa žalobcu vyplýva súvis dočasnej práceneschopnosti s pracovným úrazom z 13.09.2021.
Žalobca uviedol, že nesúhlasí so závermi všeobecných lekárov ani so záverom posudkových lekárov,
že táto dočasná práceneschopnosť nie je v dôsledku pracovného úrazu. Nad rámec dôvodov uvedených
v správnej žalobe namietal, že posudkový lekár ho nepredvolal na osobné vyšetrenie, kde by sa
podľa neho bolo vysvetlilo, resp. upresnilo, že táto dočasná práceneschopnosť je naozaj v súvislosti

s pracovným úrazom. Žalobca potvrdil, že písomne nepožiadal ani posudkového lekára, ani Sociálnu
poisťovňu o predvolanie na osobné vyšetrenie. Žalobca na pojednávaní poukázal aj na Lekársku správu
z 30.03.2023 z kontroly po operácii karpálneho tunela, (ktorá bola vykonaná 02.02.2023), v ktorej
je uvedená diagnóza G56.0 - syndróm karpálneho tunela, pričom je v nej uvedené, že „pacient bol
po pracovnom úraze v septembri 2021, s následným opuchom a rozvojom útlaku nervus medianus

v zmysle syndrómu karpálneho kanála, pričom EMG potvrdilo diagnózu“. Poukázal tiež na dve nové
lekárske správy, ktoré sú síce vydané až po vydaní druhostupňového rozhodnutia žalovaného, pričom
vysvetlil dôvody, pre ktoré nemohol predložiť lekárske správy skôr (problémy s objednaním sa k
špecialistovi). Žalobca mal za to, že došlo k pochybeniu zo strany všeobecných lekárok, ktoré nesprávneurčili diagnózu, ktorá podľa jeho názoru súvisí s predchádzajúcim pracovným úrazom a navrhol, aby
správny súd rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil. Náhradu trov
konania si neuplatnil.

9. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na vyjadrení k správnej žalobe
i na dôvodoch preskúmavaných rozhodnutí, ktoré považuje za vydané v súlade so zákonom. Zdôraznila,
že pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na úrazový príplatok je dôležité ustanovenie § 85 Zákona
o sociálnom poistení, ktoré upravuje podmienky pre priznanie takéhoto nároku. Na základe vykonaného

šetrenia prostredníctvom ošetrujúcich lekárov i posudkových lekárov Sociálnej poisťovne bolo zistené,
že predmetná dočasná pracovná neschopnosť bola vystavená z dôvodu „choroby“, nie z dôvodu
„pracovného úrazu“, a preto navrhla správnu žalobu zamietnuť. Náhradu trov konania si neuplatnila. K
vyjadreniu žalobcu na pojednávaní, že nebol osobne predvolaný na vyšetrenie posudkovým lekárom
uviedla, že zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení nevyplýva povinnosť posudkového
lekára komunikovať so žiadateľom o dávku, naopak, z § 153 ods. 8 cit. zákona vyplýva povinnosť

posudkového lekára pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracovať so všeobecným lekárom,
resp. revíznym lekárom a takto aj posudkoví lekári žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy
postupovali. Žalobca nepožiadal o vyšetrenie posudkovým lekárom písomne. K obsahu žalobcom
označených lekárskych správ uviedla, že žalovanému neprislúcha vyjadrovať sa k medicínskym
otázkam, vyjadrila sa však ku kompetencii posudkových lekárov i ošetrujúcich lekárok, ktoré sú

oprávnené uviesť na základe posúdenia zdravotného stavu žalobcu dôvod dočasnej práceneschopnosti,
pričom zodpovednosť za vystavenie potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti a aj za správnosť údajov
v tomto doklade uvedených má ošetrujúci lekár žalobcu, ktorý má k dispozícii celú jeho zdravotnú
dokumentáciu. Tak z vyjadrenia a posúdenia ošetrujúcich lekárok žalobcu, ako aj posudkových lekárov
Sociálnej poisťovne vyplýva jednoznačný záver, že v tomto prípade nejde o dočasnú pracovnú

neschopnosť vystavenú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom žalobcu.

10. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

12. Podľa § 134 ods. 1, 2 písm. d) SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie
je ďalej ustanovené inak.

(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak
je žalobcom fyzická osoba.

13. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu

verejnej správy.

14. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej soby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1
a § 182 ods. 1.

15. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

16. Podľa § 8 ods. 1, 4, 5, 6 a 7 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení úč. do 30.05.2023

(ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť
fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších
vplyvov, ktoréa) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh
alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných
úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,

b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v
priamej súvislosti s týmito činnosťami.
(4) Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je
a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností
vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,

b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a
c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.
(5) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa odsekov
1 a 2 je
a) úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce
alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej

s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, 27) stravovanie, ošetrenie alebo
vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b),
b) vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo
ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,
c) účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa

zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného
odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov
výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa,
d) povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou.
(6) V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v § 17 ods. 2 sú úkony potrebné na výkon

tejto činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti; odsek 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou platí
rovnako.
(7) Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba z povolania, ktoré vznikli pri
výkone služby policajta a profesionálneho vojaka alebo v súvislosti s nimi.

17.Podľa§83zák.č.461/2003Z.z.,poškodenýnaúčelyposkytovaniaúrazovýchdávokjezamestnanec
zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa
u nich zistila choroba z povolania.

18. Podľa § 85 zák. č. 461/2003 Z.z. zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku

pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na
úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu 51) alebo nárok na výplatu nemocenského
z nemocenského poistenia.

19. Podľa § 153 ods. 1, 4, 5, 6, 8, 9 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

(4) Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa
a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti,
b)posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo
rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu,
c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť

a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,
d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady
na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s
liečením.
(5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár

sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len
„posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak;
podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.(6) Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach
zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a
poškodeného

a) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné
skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky,
b) na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
(8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom,
ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia

ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára
so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
(9) Posudkový lekár kontroluje zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia, vykoná za vykazované
pobočke zdravotníckymi zariadeniami, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov sociálneho
poistenia.

20. Podľa § 154 ods. 1, 2, 3 písm. d), 4,5 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Kontrola posudzovania spôsobilosti
na prácu zahŕňa kontrolu
a) odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b) diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti,
c) potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti na

poskytovanie ošetrovného v sporných prípadoch,
d) potreby preradenia na inú prácu na poskytovanie vyrovnávacej dávky v sporných prípadoch.
(2) Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár.
(3) Na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúci lekár je povinný najmä
d) predvolať posudzovanú fyzickú osobu na kontrolu, ak posudkový lekár neurčí inak.

(4) Posudzované fyzické osoby podľa odseku 3 sú
a) poistenec uznaný za dočasne práceneschopného,
b) poistenec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie,
c) fyzická osoba, ktorá vyžaduje ošetrovanie alebo starostlivosť poistenca,
d) zamestnankyňa preradená na inú prácu na účely vyrovnávacej dávky.

(5) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva na pracovisku ošetrujúceho lekára. V
odôvodnených prípadoch sa môže vykonať na inom mieste určenom dohodou medzi posudkovým
lekárom a ošetrujúcim lekárom.

21. Podľa § 109 ods.1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku,

úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká
odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok
na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na
nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové
poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok

na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.
(2) Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku
na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie
dávky.

22. Podľa § 172 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na
konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

23. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred

vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.
(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej
poisťovne z jej činnosti.

(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúceskutočnostibezohľadunato,čisvedčiavprospech,alebovneprospechúčastníkakonania.24. Podľa § 196 ods. 1, 3, 6, 7 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických

osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.
(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, 96a) ak
je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
(6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka

Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je
povinnávykonaťajinédôkazy,ktoréúčastnícikonanianenavrhli,aksúpotrebnénazistenieaobjasnenie
skutočného stavu veci.
(7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

25. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je

potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého
sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

26. Podľa § 218 ods. 1, 2, 3 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

(2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.
(3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá
rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti
alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho

orgánu.

27. Podľa § 1 zák. č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení úč. od 01.01.2023 (ďalej len „zák. č. 462/2003
Z.z.“) tento zákon upravuje podmienky nároku a poskytovanie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti zamestnanca (ďalej len "náhrada príjmu").

28. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 462/2003 Z.z. (1) Zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
je zamestnancom na účely nemocenského poistenia podľa osobitného predpisu.1)

29. Podľa § 4 zák. č. 462/2003 Z. z. nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo
úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené
karanténne opatrenie alebo izolácia 4)(ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“) a nemá príjem, ktorý
sa považuje za vymeriavací základ podľa osobitného predpisu 5) okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z
iného dôvodu než za vykonanú prácu, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu

dočasnej pracovnej neschopnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo rozhodnutie
prvostupňovéhoorgánuverejnejsprávyformálnezmenenévovýroku(slová„dopokračuje“bolizmenené
na „do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti“), v ostatnom bolo odvolanie žalobcu zamietnuté

v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola zamietnutá
žiadosť žalobcu o úrazový príplatok, bolo potvrdené, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí
predchádzalo.31. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Z obsahu
správnej žaloby (v znení jej doplnku) správny súd zistil, že žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia
žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré mu predchádzalo. Vyjadril

nesúhlas s nepriznaním úrazového príplatku za obdobie v poradí druhej DPN počnúc od 19.12.2022.
Predovšetkým namietal závery žalovaného, posudkových lekárov žalovaného i prvostupňového orgánu
verejnej správy, ako aj ošetrujúcich lekárok, ktorí po posúdení jeho zdravotného stavu konštatovali, že
druhá DPN nebola v dôsledku pracovného úrazu a tvrdil, že toto posúdenie nezodpovedá obsahu ním
predložených lekárskych správ a diagnózam v nich uvedených. Podľa žalobcu syndróm karpálneho

tunela (diagnóza G 56.0) je v dôsledku pracovného úrazu, a teda druhá DPN je v súvislosti s pracovným
úrazom. Žalobca namietal, že posudkový lekár vychádzal zo zmeneného posúdenia ošetrujúcej lekárky,
ktorá zmena nemá oporu v záveroch iných lekárov uvedených v jeho zdravotnej dokumentácii. Mal za
to, že nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci vo vzťahu k jeho zdravotnému stavu a vydané
rozhodnutia sú vecne nesprávne.
32. Priznanie úrazového príplatku podľa ust. § 85 zák. č. 461/2003 Z. z. predpokladá kumulatívne

splnenie troch podmienok, a to status zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz, uznanie zamestnanca
za dočasne práceneschopného v dôsledku pracovného úrazu a súbeh nároku na úrazový príplatok
s nárokom na náhradu príjmu alebo s nárokom na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.
Správny súd zistil, že žalobca splnil v prípade prvej dočasnej práceneschopnosti všetky tri zákonné
podmienky. Preukázal, že dňa 13.09.2021 pri plnení pracovných úloh utrpel pracovný úraz, v dôsledku

ktorého došlo k poškodeniu jeho zdravia. V čase, kedy žalobca utrpel úraz, bol zamestnancom
zamestnávateľa CS SERVICE s.r.o. Zvolen. K úrazu došlo dňa 13.09.2021 o 21,00 hod. pri manipulácii
s paletami, kedy mu paleta pri ukladaní zachytila rukavicu, pričom jej pád spôsobil pritlačenie
zápästia a následne jeho vyvrtnutia - natiahnutie. Predmetný úraz bol kvalifikovaný ako pracovný
úraz s poukazom na § 8 ods. 1 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého, pracovný úraz je

poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a
násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení
pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo
služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej
zamestnávateľovi.

33. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca dňa 13.09.2021 utrpel pracovný úraz, pričom
z listín nachádzajúcich sa v administratívnom spise (Záznam o registrovanom pracovnom úraze zo
dňa 20.09.2021, Zápisnica z prejednania pracovného úrazu zo dňa 20.09.2021 a Oznámenie poistnej
udalosti zo dňa 20.09.2021, ktoré boli Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen doručené dňa 23.09.2021)

o.i. vyplýva, že žalobca utrpel pracovný úraz dňa 13.09.2021 o 21.00 hod vo výrobnej hale Decor
et Jardin, Belgicko, keď pri manipulácii s paletami mu pri ukladaní paleta zachytil rukavicu. Jej pád
spôsobil pritlačenie zápästia a následne jeho vyvrtnutie – natiahnutie. Nebola sporná ani skutočnosť,
že žalobca bol v dôsledku pracovného úrazu uznaný dočasne práceneschopným, pričom jeho dočasná
práceneschopnosť trvala v období od 14.09.2021 do 22.11.2021 (ďalej aj „prvá DPN“). Na základe

žiadosti žalobcu o úrazový príplatok (vo forme Potvrdenia o DPN č. W579972, diel II., doručeného
pobočke Sociálnej poisťovne dňa 23.09.2021) bol žalobcovi počas vyššie uvedeného obdobia priznaný
nárok na úrazový príplatok (rozhodnutie č. 7649 - 4/2021 – ZV zo dňa 14.09.2021). O nároku žalobcu na
požadovanú dávku – úrazový príplatok v súvislosti s prvou DPN bolo v samostatnom konaní právoplatne
rozhodnuté a predmetné rozhodnutie orgánu verejnej správy nebolo predmetom preskúmavacieho

konania postupom podľa SSP. V preskúmavanom prípade žalobcovi úrazový príplatok na základe jeho
žiadosti (vo forme Potvrdenia o DPN č. W250374, diel II., doručeného pobočke Sociálnej poisťovne
dňa 02.01.2023, pričom jeho dočasná práceneschopnosť trvala v období od 19.12.2022 do 10.05.2023,
ďalej aj „druhá DPN“) priznaný nebol. Konanie o každej žiadosti o dávku – v tomto prípade o nároku na
úrazový príplatok je samostatné, začína sa na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila

nárok na dávku (v preskúmavanom prípade žiadosť žalobcu vo forme doručenia Potvrdenia o dočasnej
práceneschopnosti č. W250374 zo dňa 19.12.2022 prvostupňovému orgánu verejnej správy) a končí sa
vydaním rozhodnutia o takejto žiadosti. Každá žiadosť sa pritom posudzuje individuálne, s prihliadnutím
na konkrétne skutkové okolnosti toho ktorého prípadu.

34. V preskúmavanom prípade bolo začaté administratívne konanie o uplatnenej dávke – úrazovom
príplatkunazákladežiadostižalobcudoručenejprvostupňovémuorgánuverejnejsprávydňa02.01.2023
vo forme Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č. W250374, diel II., vystaveného dňa 19.12.2022
A. D. E. F., všeobecnou lekárkou pre dospelých, LeMedical, s.r.o., Zvolen, na ktorom bola vyznačenápráceneschopnosť žalobcu od 19.12.2022 a súčasne bola vyznačená kolónka „Pracovný úraz“, avšak
bez toho, aby bol na predmetnom potvrdení vyplnený/označený predtlačený údaj o dátume vzniku
pracovného úrazu. Žalobca dňa 10.01.2023 prvostupňovému orgánu verejnej správy predložil ním

vypísané tlačivo Hlásenie úrazu, ktoré poistenec predkladá v prípade, ak sa stal práceneschopným
z dôvodu úrazu alebo pracovného úrazu, v ktorom uviedol dátum vzniku úrazu 13.09.2021. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti prvostupňový orgán verejnej správy požiadal e-mailom zo dňa 10.01.2023
posudkového lekára o došetrenie predmetnej DPN, či táto DPN súvisí s pracovným úrazom, ktorý
poškodený (žalobca) utrpel dňa 13.09.2021 a v súvislosti s ktorým bol poškodený prvýkrát DPN

od 14.09.2021 do 21.11.2021, pretože v tomto prípade sa dátum pracovného úrazu (13.09.2021)
nezhoduje s dátumom vzniku DPN (19.12.2022). Na Potvrdení o DPN č. W250374 zamestnávateľ (CS
SERVICE s.r.o. Zvolen) vyznačil údaj o tom, že zamestnanec (žalobca) má nárok na náhradu príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca za obdobie od 19.12.2022 do 28.12.2022, pričom
pred vznikom DPN naposledy pracoval dňa 16.12.2022. Na základe predmetnej žiadosti posudkový
lekár prvostupňového orgánu verejnej správy požiadal e-mailom zo dňa 11.01.2023 ošetrujúca lekárka

A. D. E. F. o vyjadrenie k vyššie uvedeným skutočnostiam, ktorá mailom dňa 11.01.2023 posudkovému
lekárovi oznámila: „19.12.2022 sme zastupovali A. C., v ambulancii bolo veľa pacientov a v rýchlosti,
vzhľadom k tomu, že pracovný úraz mám kolónku hneď pod chorobou, som sa preklikla na pracovný
úraz. Zároveň v papierovej PN pri nátlaku pacientov som to zabudla zaškrtnúť a sestrička písala podľa
počítača. Ide o chorobu, nie o pracovný úraz. Opravujem 1. a 4. diel na chorobu“. Prvostupňový orgán

verejnej správy následne dňa 12.01.2023 doručil posudkovému lekárovi požiadavku, že pred vydaním
rozhodnutia o úrazovom príplatku je potrebné jeho vyjadrenie ako posudkového lekára, či DPN č.
W250374 súvisí/nesúvisí (pracovný úraz bol všeobecnou lekárkou vyznačený omylom) s pracovným
úrazom zo dňa 13.09.2021. Posudkový lekár následne dňa 12.01.2023 opätovne požiadal A. D. E. F.
„o preverenie Dg, na ktorú bola predmetná DPN vystavená, či sa predsa len nejedná o pracovný úraz.“

V odpovedi zo dňa 18.01.2023 A. E. F. uviedla: „... píšem za p. A., po pozvaní pacienta a preštudovaní
dokumentácie od 30.9.22 rieši bolesť ruky a tŕpnutie prstov danej poškodenej končatiny pracovným
úrazom spôsobeným v roku 2021 cestou chir. amb., odoslaný bol na neurolog. amb., kde 3.11.22
realizované EMG a následná RHB. Všade popisovaný v terajšom ochorení po úraze v roku 2021,
ale ani v jednom závere u špecialistov nie je popisované, že daná diagnóza je následok úrazu. Preto

pri vystavení PN zatiaľ ponechávam ako choroba - vzhľadom k tomu, že som pacienta videla 1x a ďalšiu
terapiu menežuje jeho OL a ako pracovný úraz ponechávam na došetrenie cestou jeho ošetrujúceho
lekára a špecialistu v následnom liečebnom procese a šetrení.“ Po doručení uvedeného vyjadrenia
prvostupňovému orgánu verejnej správy (prostredníctvom posudkového lekára) bol posudkový lekár
dňa 18.01.2023 požiadaný o zabezpečenie vyjadrenia ošetrujúceho lekára (A. C.), ako aj o zaslanie

svojho záverečného stanoviska. Posudkový lekár dňa 31.01.2023 požiadal o došetrenie DPN (či súvisí
s pracovným úrazom žalobcu) ošetrujúcu lekárku A. G. C., ktorá dňa 05.02.2023 posudkovému lekárovi
oznámila, že „DPN č. W250370 toho času nemá preukázanú príčinnú súvislosť s pracovným úrazom
zo dňa 13.09.2021, to znamená, že toho času sa jedná o chorobu.“ Posudkový lekár následne dňa
06.02.2023 prvostupňovému orgánu verejnej správy oznámil svoje stanovisko, že „predmetná DPN

nesúvisí s pracovným úrazom“. Na základe vyššie vykonaného dokazovania prvostupňový orgán
verejnej správy vydal dňa 28.02.2023 rozhodnutie, ktorým rozhodol, že žalobca podľa § 85 až 87
Zákona o sociálnom poistení v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 13.09.2021 počas trvania dočasnej
práceneschopnosti č. W250374 odo dňa 19.12.2022 do pokračuje nemá nárok na úrazový príplatok,
s odôvodnením, že predmetná DPN od 19.12.2022 nesúvisí s pracovným úrazom zo dňa 13.09.2021,

ale s chorobou, keď podľa vyjadrenia posudkového lekára pobočky žalobca nebol uznaný za dočasne
práceneschopného v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 13.09.2021.

35. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom tvrdil, že jeho druhá
DPN (od 19.12.2022) priamo súvisí s pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 13.09.2021, ku ktorému

pripojil lekárske správy špecifikované v bode 3. tohto rozsudku. Z administratívneho spisu vyplýva,
že predmetné odvolanie s prílohami bolo predložené posudkovému lekárovi prvostupňového orgánu
verejnej správy s výzvou, či naďalej trvá na svojom stanovisku zo dňa 06.02.2023 (že druhá DPN
žalobcu nesúvisí s pracovným úrazom zo dňa 13.09.2021) a so žiadosťou o overenie skutočností
u ošetrujúcej lekárky žalobcu. Posudkový lekár dňa 25.04.2023 opakovane požiadal ošetrujúcu

lekárku žalobcu (A. C.) o jednoznačné vyjadrenie, či predmetná DPN súvisí s pracovným úrazom.
Ošetrujúca lekárka žalobcu vo vyjadrení zo dňa 25.042023 uviedla nasledovné stanovisko k uvedenej
DPN žalobcu: „V LS A. G. (A. G., pozn. správneho súdu) z 30.3.2023 sa uvádza, že menovaný
v minulosti utrpel úraz, ale nie je konštatované, že diagnostikovaný syndróm karpálneho tunela jepriamo spôsobený následkom úrazu v roku 2021. Pre konštatovanie priamej súvislosti je potrebné
jednoznačné vyjadrenie niektorého odborného pracoviska - neurológia, chirurgia, pracovné lekárstvo.
Preto v súčasnosti zotrvávam na stanovisku, že uvedená DPN nesúvisí s PÚ.“ Posudkový lekár

prvostupňového orgánu verejnej správy vo vyjadrení zo dňa 25.04.2023 uviedol, že uvedená DPN
nesúvisí s PÚ, t. j. zotrval na svojom stanovisku zo dňa 06.02.2023. Z administratívneho spisu
vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy dňa 25.04.2023 odstúpil podané odvolanie žalobcu
s prílohami žalovanému a následne posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy dňa
27.04.2023 zaslal posudkovú spisovú dokumentáciu žalobcu posudkovej lekárke žalovaného, ktorá

sa dňa 09. mája 2023 po posúdení predmetného spisu žalobcu vo veci rozhodnutia o úrazovom
príplatku vyjadrila, že uvedená DPN nesúvisí s PÚ. Žalovaný následne na základe zhodných stanovísk
ošetrujúcej lekárky, posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy a posudkovej lekárky
žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že druhá DPN nebola v príčinnej súvislosti
s pracovným úrazom zo dňa 13.09.2021, pričom ošetrujúcou lekárkou, v ktorej kompetencii je určovanie
dôvodu vzniku a trvania DPN poškodeného, bola po preskúmaní zdravotnej dokumentácie poškodeného

(žalobcu) ako dôvod vzniku predmetnej DPN uvedená „choroba“.

36. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvostupňovému orgánu verejnej správy boli
doručené nasledovné preukazy o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej aj „Preukaz o trvaní
DPN“), ktoré boli podpísané žalobcom: Preukaz o trvaní DPN ku dňu 31.01.2023, datovaný dňa

23.01.2023 a opatrený pečiatkou A. H. G., všeobecnej lekárky pre dospelých, MEDI- ČK s.r.o. Zvolen
(ďalej len „A. G.“), Preukaz o trvaní DPN ku dňu 28.02.2023, datovaný dňa 28.02.2023 a opatrený
pečiatkou A. G., Preukaz o trvaní DPN ku dňu 31.03.2023, datovaný dňa 29.03.2023 a opatrený
pečiatkou A. G., Preukaz o trvaní DPN ku dňu 30.04.2023, datovaný dňa 18.04.2023 a opatrený
pečiatkou A. G., pričom vo všetkých potvrdeniach je označený ako dôvod trvania DPN „choroba“.

Súčasťou administratívneho spisu je tiež Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. W250374,
diel IV. Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej
neschopnosti (doručené prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 11.05.2023), v ktorom sú uvedené
nasledujúce údaje týkajúce sa DPN žalobcu: neschopný práce od 19.12.2022, choroba, poznámka
„oprava“, schopný práce od 10.05.2023, potvrdenie je opatrené pečiatkami A. H. G. i A. D. E. F., ako

aj potvrdením zamestnávateľa (CS SERVICE s.r.o. Zvolen), že žalobca do zamestnania nastúpil dňa
10.05.2023 a Vyhlásením žalobcu datovaným dňa 09.05.2023 opatreným jeho podpisom.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, vyplývajúce z obsahu komunikácie posudkového lekára
prvostupňového orgánu verejnej správy s ošetrujúcimi lekárkami žalobcu, (ktoré po vyšetrení žalobcu

a po preštudovaní dostupnej zdravotnej dokumentácie a lekárskych nálezov uviedli, že druhá
DPN žalobcu nesúvisí s pracovným úrazom žalobcu, ktorý utrpel dňa 13.09.2021), zo stanoviska
posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 06.02.2023, ako aj z obsahu
žalobcom predloženého Potvrdenia o DPN zo dňa 19.12.2022 (následne opraveného ošetrujúcou
lekárkou, ktorá toto potvrdenie vystavila), z obsahu Potvrdení o trvaní DPN a Potvrdenia - Hlásenia

o skončení DPN zo dňa 10.05.2023, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobca bol uznaný
za dočasne práceneschopného (druhá DPN) z dôvodu „choroby“ (t. j. nie v dôsledku pracovného
úrazu), zo stanoviska ošetrujúcej lekárky žalobcu zo dňa 25.04.2023 v odvolacom konaní, v ktorom
zotrvala na stanovisku, že uvedená DPN nesúvisí s PÚ (pracovným úrazom, pozn. správneho súdu),
následného stanoviska posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy v odvolacom

konaní zo dňa 25.04.2023, v ktorom uviedol, že uvedená DPN nesúvisí s PÚ (pracovným úrazom,
pozn. správneho súdu), ako aj z vyjadrenia posudkovej lekárky žalovaného zo dňa 09.05.2023, v ktorom
uviedla, že uvedená DPN nesúvisí s PÚ (pracovným úrazom, pozn. správneho súdu), správny súd
dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) svoje rozhodnutia vo veci
uplatneného nároku žalobcu na úrazový príplatok (v súvislosti s druhou DPN od 19.12.2022) založili

na tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok stanovených v § 85 Zákona o sociálnom poistení,
pretože nebol uznaný za dočasne práceneschopného v dôsledku pracovného úrazu, a preto mu nárok
na úrazový príplatok pri dočasnej pracovnej neschopnosti (druhá DPN) nevznikol, takýto záver je
výsledkom dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci.

38. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol spoľahlivo zistený skutkový stav (a to zdravotný stav žalobcu) na
vyvodenie záveru, že žalobca nesplnil podmienky na priznanie nároku na úrazový príplatok, správny
súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia
o nepriznaní nároku na úrazový príplatok žalobcu je, že neboli splnené podmienky stanovené v §85 Zákona o sociálnom poistení, a to konkrétne podmienka, že žalobca v prípade druhej DPN nebol
uznaný za práceneschopného v dôsledku pracovného úrazu, resp. že dočasná práceneschopnosť
(druhá DPN) žalobcu nesúvisela s pracovným úrazom, dôvodom druhej DPN bola „choroba“ (syndróm

karpálneho tunela). Záver, že (druhá) dočasná práceneschopnosť žalobcu nie je v príčinnej súvislosti
s pracovným úrazom žalobcu zo dňa 13.09.2021, žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy vyvodili
z predložených podkladov – Potvrdenia o DPN č. W250374 zo dňa 19.12.2022 v spojení s e-mailovou
komunikáciou medzi posudkovými lekármi a ošetrujúcimi lekárkami žalobcu, z Potvrdení o trvaní DPN
zo dňa 28.02.3023, zo dňa 29.03.2023 a zo dňa 18.04.2023, v ktorých je ako dôvod trvania DPN

uvedená „choroba“, z Hlásenia o skončení DPN zo dňa 09.05.2023, v ktorom je ako dôvod DPN uvedená
„choroba“, z vyhodnotenia, resp. posúdenia príčin/dôvodu DPN žalobcu ošetrujúcimi lekárkami žalobcu i
posudkovýmilekármiorganizačnýchzložiekSociálnejpoisťovne,akoajzlekárskychsprávpredložených
žalobcom. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že z vyjadrení odborných lekárov (pričom tieto
vyjadrenia v správnej žalobe nekonkretizoval) má vyplývať, resp. že títo sa jasne vyjadrili, že diagnóza
(choroba) syndróm karpálneho tunela súvisí s pracovným úrazom z 13.09.2021, takéto tvrdenie nemá

oporu v predložených lekárskych správach vyhotovených do dňa vydania preskúmavaného rozhodnutia
žalovaného(apredloženýchžalobcom).Takétojednoznačnévyjadrenie odbornýchlekárovsanachádza
až v lekárskych správach, ktoré boli vyhotovené po vydaní rozhodnutia žalovaného t. j. po 30.05.2023
(Lekárska správa z Chirurgickej ambulancie, Nemocnica AGEL Zvolen a. s. zo dňa 30.06.2023 - A. A.
a Lekárska správa z Ambulancie chirurgie ruky, Univerzitná nemocnica Bratislava – A. G. zo dňa

06.07.2023), ku ktorým však správny súd nemohol vzhľadom na ust. § 135 ods. 1 SSP prihliadať
(bližšie bod 43 tohto rozsudku). Žalobca na pojednávaní poukázal na lekárske správy predložené
Sociálnej poisťovni i správnemu súdu, tvrdiac, že v nich bola uvedená diagnóza S63.51 – vyvrtnutie
a natiahnutie zápästia, a to v období dočasnej práceneschopnosti žalobcu, ktorá trvala od 14.09.2021
(prvá DPN, pozn. správneho súdu), pričom takáto diagnóza bola uvedená aj v lekárskych správach,

ktoré boli predložené k Potvrdeniu o DPN trvajúcej od 19.12.2022 (druhá DPN, pozn. správneho súdu).
Žalobca konkrétne poukázal na Lekársku správu z Chirurgickej ambulancie Nemocnica AGEL Zvolen
a.s. (A. A.) zo dňa 30.09.2022, v ktorej je uvedená aj diagnóza S63.51, aj diagnóza G56.0 (syndróm
karpálneho tunela), z čoho vyvodil, že táto lekárska správa preukazuje súvis druhej DPN v dôsledku
pracovného úrazu z 13.09.2021. Správny súd po oboznámení sa s obsahom predmetnej lekárskej

správy konštatuje, že z nej nie je možné vyvodiť záver tak, ako ho prezentoval žalobca. V predmetnej
správe vystavenej A. A. sa len konštatuje, že „pacient je rok po úraze ľ. karpu, teraz asi 4 - 5 mesiacov
bolesti, neudrží pohár, tŕpnutie prstov hlavne v noci. Obj. nález: klinické známky útlaku n. medianus,
Tinnel pozit., Záver: sy canalis carpi 1.sin susp.“ Správa obsahuje doporučenie a žiadosť o neurologické
vyšetrenie pacienta a verifikovanie útlakového sy. a následne je uvedená DG: S 63.51 Vyvrtnutie a

natiahnutie zápästia, karpový kĺb, G 56.0 Syndróm karpálneho tunela. Z uvedeného textu však nie je
možné vyvodiť jednoznačný záver, že zistené klinické známky útlaku n. medianus, diagnostikované ako
syndróm karpálneho tunela, sú dôsledkom, resp. v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom žalobcu
z 13.09.2021. Napokon, až na základe doporučenia A. A. bol žalobca poslaný na EMG vyšetrenie
(vykonané 03.11.2022), kde bol potvrdený syndróm karpálneho tunela.

39. Žalobca ďalej poukázal na Lekársku správu vystavenú A. E. F. dňa 19.12.2022, (ktorá zastupovala
všeobecnú obvodnú lekárku žalobcu A. C., ktorá bola na PN), ktorá vypísala Potvrdenie o DPN, v ktorom
uviedla diagnózu G 56.0 - syndróm karpálneho tunela. Pokiaľ žalobca tvrdil, že A. E. hovoril, že „uvedený
syndróm karpálneho tunela je v dôsledku pracovného úrazu“, toto tvrdenie jednak nepreukázal a jednak

posúdenie zdravotného stavu, určenie diagnózy a stanovenie dôvodu DPN neprislúcha žalobcovi,
ale je plne v kompetencii ošetrujúcej lekárky na základe vyšetrenia žalobcu a po vyhodnotení jeho
zdravotnej dokumentácie, vrátane následného stanoviska, že syndróm karpálneho tunela u žalobcu
nesúvisí s pracovným úrazom. Skutočnosť, že žalobca sa domnieva, že uvedená choroba a druhá DPN
súvisísjehopracovnýmúrazom,jezaloženálennazákladejehosubjektívnehohodnotenia.Zosamotnej

Lekárskej správy z vyšetrenia žalobcu v Ambulancii všeobecného lekára pre dospelých, A. D. E. F. zo
dňa 19.12.2022 vyplýva, že ošetrujúca lekárka v nej uvádza, že „žalobca mal pracovný úraz pred rokom,
od zajtra má RHB, potrebuje PN, RHB 20.12.2022; DG: sy karpálneho tunela, dopor PN, prechodka, KO
P 09.01.2023, v pláne chir. kontrola po RHB, DG: G56.0. Neschopný práce od 19.12. 2022 s diagnózou
G56.0, číslo PN: W250374“. Z obsahu uvedenej lekárskej správy nie je možné vyvodiť, že predmetná

diagnóza (G56.0 syndróm karpálneho tunela) je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom žalobcu, ktorý
malpredrokom.Takémutozáveruzodpovedáajobsahnáslednýchpísomnýchvyjadrení,resp.stanovísk
ošetrujúcej lekárky A. E. F. (v rámci komunikácie s posudkovým lekárom prvostupňového orgánu
verejnej správy), v ktorých uviedla, že (druhá) DPN nesúvisí s pracovným úrazom žalobcu, ale dôvodom(druhej) DPN je „choroba“, ako aj obsah Potvrdení o trvaní (druhej) DPN a Hlásenia o skončení (druhej)
DPN zo dňa 09.05.2023, v ktorých je ako dôvod (druhej) DPN uvedená „choroba“ (po oprave dôvodu
druhej DPN ošetrujúcou lekárkou). Obdobne ani z obsahu žalobcom na pojednávaní označenej správy

z vyšetrenia žalobcu vo FRO ambulancii zo dňa 20.12.2022 (A. I. J., rehabilitačný lekár), nemožno
vyvodiť záver, že syndróm karpálneho tunela je v dôsledku pracovného úrazu žalobcu len z toho,
že sa v nej konštatuje, že „žalobca mal v septembri 2021 úraz“ a sú v nej uvedené „diag: G56.0;
S63.51“. V správe rehabilitačná lekárka konštatuje zistený zdravotný stav (v čase vyšetrenia): „Teraz
bolesti ľ. zápästia hlavne v noci, n. medianus 1.dx ľahké demyel. poškodenie n. medianus 1.sin:

poškodenie karpal. unela stred. ťaž. st, Obj: ľ. ARC bez opuchu, hybnosť primeraná, prsty voľné, parest.
3 a 4 prsta v noci. pal. citl. uln. epikondyl.“ Rehabilitačná lekárka sa v správe nevyjadruje k príčinnej
súvislosti syndrómu karpálneho tunela s pracovným úrazom žalobcu, ktorý mal v sept. 2021. Pokiaľ
žalobca poukázal na Lekársku správu z Univerzitnej nemocnice Bratislava, Ambulancia chirurgie ruky
zo dňa 30.03.2023 (A. G.), ktorá bola vyhotovená po vykonanej operácii karpálneho tunela u žalobcu
(02.02.2023), ani z obsahu uvedenej lekárskej správy, (v ktorej sa konštatuje, že „pacient po pracovnom

úraze v septembri 2021, pád palety na ľavú ruku. S následným opuchom a rozvojom útlaku nervus
medianus v zmysle syndrómu karpálneho kanála. EMG potvrdilo diagnózu. Následne sme realizovali
operačné riešenie discízia ligamentum transversum s uvoľnením nervus medianus. Pacient po operácii
podstupuje rehabilitačnú liečbu ...“) nie je možné jednoznačne vyvodiť, že syndróm karpálneho tunela
je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom žalobcu v septembri 2021.

40. Správny súd konštatuje, že záver ošetrujúcich lekárok žalobcu i posudkových lekárov organizačných
zložiek Sociálnej poisťovne o tom, že zo žalobcom predložených lekárskych správ nebola potvrdená,
resp. nevyplýva súvislosť druhej DPN (z dôvodu „choroby“ – syndróm karpálneho tunela) s pracovným
úrazom z 13.09.2021, zodpovedá obsahu predložených lekárskych správ.

41. Správny súd má za to, že žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy, resp. posudkoví
lekári organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, mali k dispozícii všetky lekárske správy a nálezy,
ktoré žalobca predložil v administratívnom konaní a ktoré boli vystavené na základe lekárskych
vyšetrení, resp. lekárskych úkonov vykonaných do dňa vydania rozhodnutia žalovaného a tieto boli

vyhodnotené v súlade s ich obsahom. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy si zadovážili
dostatok podkladov pre zistenie skutkového stavu potrebného na vydanie rozhodnutia o žalobcom
uplatnenej dávke – úrazovom príplatku. Na základe týchto podkladov (žiadosť žalobcu o priznanie
úrazového príplatku vo forme Potvrdenia o DPN z 19.12.2022 – „druhá DPN“, po oprave údaja o dôvode
DPN všeobecnou lekárkou, lekárske správy a nálezy, vyjadrenia posudkových lekárov prvostupňového

orgánu verejnej správy i žalovaného), žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy správne vyvodili
záver, že druhá dočasná práceneschopnosť žalobcu nebola v príčinnej súvislosti, resp. v dôsledku
pracovného úrazu z 13.09.2021 a následne vec správne právne posúdili, keď konštatovali, že neboli
splnené podmienky stanovené v § 85 zák. č. 461/2003 Z. z. na priznanie úrazového príplatku, keďže
nebolo preukázané, že žalobca bol uznaný za dočasne práceneschopného v dôsledku pracovného

úrazu. Žalovaný vyhodnotil podklady v súlade s ich obsahom a správna úvaha orgánu verejnej správy
nevybočuje z medzí zákona ani z medzí logického uvažovania. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí
s vyhodnotením predložených dokladov tak, ako to vykonal orgán verejnej správy, nespôsobuje
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

42. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti tak vo výroku, ako aj
v odôvodnení. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodoval. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že

Zákon o sociálnom poistení obsahuje osobitné ustanovenia upravujúce konanie podľa tohto zákona
avrámcitejtoosobitnejúpravykonaniaobsahujeajosobitnúúpravu(vust.§209)náležitostírozhodnutia
vydaného v takomto konaní. Tieto náležitosti rozhodnutia v konaní podľa zák. č. 461/2003 Z. z. nie
sú ustanovené tak podrobne ako v Správnom poriadku (§ 47), pričom v zmysle § 172 ods. 1 zák.
č. 461/2003 Z. z. sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia všeobecný predpis o správnom

konaní, teda Správny poriadok, nevzťahuje. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľnosťou
z dôvodu nedostatku, resp. absencie zákonom (v § 209 zák. č 461/2003 Z. z.) predpísaných náležitostí
rozhodnutia netrpí. Nie je úlohou a ani povinnosťou orgánu verejnej správy, aby „prepisoval“ do
odôvodnenia rozhodnutia podrobne obsah všetkých podkladov, na základe ktorých rozhodoval, a tedauvádzal ich obsah (vrátane citácie v tomto prípade lekárskych nálezov obsahujúcich o.i. latinské názvy).
V prípade, ak by rozhodnutie obsahovalo takéto údaje, spôsobilo by to jeho popisnosť, rozsiahlosť,
neprehľadnosť a nezrozumiteľnosť. Zákonodarca v ust. § 209 Zákona o sociálnom poistení stanovil,

že má byť jasne a zrozumiteľne uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený orgán verejnej správy pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov,
na ktorých základe rozhodoval. Napadnuté rozhodnutie žalovaného zákonom požadované náležitosti
obsahuje. Je v ňom uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, pričom z napadnutého
rozhodnutia je zrejmé, na základe akej žiadosti a akých dokladov požiadal žalobca o príslušnú dávku

úrazového poistenia, v rozhodnutí sú opísané skutkové okolnosti, z ktorých žalobca vychádzal pri
podaní uvedenej žiadosti (okolnosti súvisiace s pracovným úrazom, pričom skutočnosť, že žalobca dňa
13.09.2021 utrpel pracovný úraz medzi účastníkmi konania nebola sporná). Žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia opísal priebeh administratívneho konania, uviedol podstatné skutočnosti,
ktorétvorilipodkladrozhodnutiaarozhodnutieobsahujeúvahy,ktorýmibolorgánverejnejsprávyvedený
pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Skutočnosť,

že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie sú doslovne uvedené a konkretizované jednotlivé
lekárske nálezy, ktoré boli hodnotené posudkovými lekármi tak prvostupňového orgánu verejnej správy
i žalovaného, nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože z neho jednoznačne
vyplýva, akým spôsobom a z akých konkrétnych skutočností bol vyvodený záver, že druhá DPN
žalobcu nie je, resp. nebola vystavená v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom žalobcu, resp. že

žalobca nebol dňa 19.12.2022 uznaný za dočasne pracovne neschopného v dôsledku pracovného
úrazu z 13.09.2021. Následne žalovaný správne právne posúdil zistený skutkový stav so záverom, že
neboli splnené podmienky stanovené v § 85 zák. č. 461/2003 Z. z., za ktorých by bolo možné žalobcovi
priznaťnároknauplatnenýúrazovýpríplatok.Odôvodnenienapadnutéhorozhodnutiaobsahujeajúvahu
o posúdení rozhodnej skutočnosti pre vyvodenie záveru o nesplnení podmienok podľa § 85 Zákona

o sociálnom poistení a to podmienky, že druhá DPN nebola vystavená v dôsledku, resp. v príčinnej
súvislosti s pracovným úrazom. Skutočnosť, že žalobca s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí
žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje jeho nezákonnosť.

43. Žalobca v správnej žalobe (v znení jej doplnku) tvrdil, že existencia súvislosti pracovného úrazu

so vznikom syndrómu karpálneho tunela je na základe logického posúdenia veci daná aj bez ďalšieho
hlbšieho lekárskeho skúmania a preukazujú to aj vyjadrenia lekárov - odborníkov v danej oblasti,
o čom predložil nové lekárske správy: Lekárska správa z Chirurgickej úrazovej ambulancie, Nemocnica
AGEL Zvolen a. s., zo dňa 30.06.2023 (A. A.) a Lekárska správa z Ambulancie chirurgie ruky,
Univerzitná nemocnica Bratislava, (A. G.) zo dňa 06.07.2023, v ktorých sa uvádza, že syndróm

karpálneho tunela priamo súvisí s pracovným úrazom. Správny súd vo vzťahu k vyššie uvedeným novo
predloženým lekárskym správam uvádza, že tieto boli vyhotovené na základe lekárskych vyšetrení
vykonaných po vydaní rozhodnutia žalovaného (t. j. po 30.05.2023), a teda uvedené lekárske správy
neboli predmetom hodnotenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci posudkovej činnosti,
výsledkom ktorého posúdenia boli vydané odborné lekárske posudky posudkových lekárov sociálneho

poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré tvorili podklad rozhodnutia prvostupňového
orgánu verejnej správy, resp. rozhodnutia žalovaného a nemali ich k dispozícii ani ošetrujúce lekárky
žalobcu, ktoré vystavili DPN a vyjadrili sa, že druhá DPN nesúvisí s pracovným úrazom. Správny súd
na takéto novo predložené správy nemohol prihliadať pri svojom rozhodovaní, keďže v zmysle § 135
ods. 1 SSP je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vydania alebo vyhlásenia

rozhodnutia orgánu verejnej správy (v tomto prípade v čase vydania rozhodnutia žalovaného). Na
žalobcom uvedené dôvody, pre ktoré nemohol podľa svojho tvrdenia uvedeného na pojednávaní takéto
jednoznačné lekárske správy predložiť skôr, správny súd rovnako nemohol prihliadať.

44. Pokiaľ žalobca na pojednávaní spochybnil odbornosť, resp. spôsobilosť všeobecných lekárok

pri vystavení druhej DPN na základe lekárskych správ a v nich vyslovených diagnóz riadne posúdiť,
či druhá DPN žalobcu súvisí alebo je dôsledkom pracovného úrazu, správny súd uvádza, že toto
spochybnenie predstavuje len vyjadrenie subjektívneho názoru žalobcu, ktoré nemôže mať vplyv
na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

45. Žalobca na pojednávaní (nad rámec dôvodov uvedených v správnej žalobe) namietal, že posudkový
lekár ho nepredvolal na osobné vyšetrenie, kde by sa bolo podľa žalobcu vysvetlilo, že táto druhá
DPN je v súvislosti s pracovným úrazom. Žalobca výslovne uviedol, že nepožiadal ani Sociálnu
poisťovňu, ani posudkového lekára o predvolanie na osobné vyšetrenie. Neuviedol však, ktoréustanovenie Zákona o sociálnom poistení alebo iného zákona, posudkový lekár svojím postupom,
keď žalobcu osobne nevyšetril, resp. keď ho nepredvolal na vyšetrenie, porušil. Z ust. § 154 ods. 1
Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa o. i. a)

kontrolu odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom a b) diagnostického
a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti. Kontrolu posudzovania
spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár (§ 154 ods. 2 cit. zákona). Z uvedeného vyplýva, že
pokiaľ ide o dočasnú práceneschopnosť a dôvody jej trvania [v tomto prípade pre účely posúdenia
splnenia podmienok pre priznanie nároku žalobcu na úrazový príplatok, t. j. že druhá DPN žalobcu

ako žiadateľa o úrazový príplatok vznikla následkom pracovného úrazu (existencia príčinnej súvislosti
medzi druhou DPN a pracovným úrazom žalobcu zo dňa 13.09.2021)], je kompetencia posudkových
lekárov daná prostredníctvom inštitútu kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu, ktorá kontrola
v zmysle § 154 ods. 1 písm. a) cit. zákona zahŕňa aj kontrolu odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti
na prácu ošetrujúcim lekárom. Z ust. § 12a ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. vyplýva,
že dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým

je všeobecný lekár, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa
§ 12, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní
všeobecnej ambulantnej starostlivosti, t. j. o dočasnej pracovnej neschopnosti má kompetenciu
rozhodovať ošetrujúci lekár žalobcu, pokiaľ však ide o dávky poskytované Sociálnou poisťovňou
(z hľadiska účelného vynakladania finančných prostriedkov na uplatnené dávky) sú posudkoví lekári

Sociálnej poisťovne v zmysle § 154 Zákona o sociálnom poistení povinní v prípade DPN kontrolovať
u ošetrujúceho lekára, či bola spôsobilosť na prácu žiadateľa o dávku (žalobcu) posúdená odborne,
t. j. či skutočnosti zaznamenané v zdravotnej dokumentácii žalobcu, vedenej u ošetrujúceho lekára,
naozaj odôvodňujú jeho uznanie za DPN, ako aj ošetrujúcim lekárom vyznačený dôvod DPN. Pokiaľ
žalobca namietal, že posudkový lekár ho osobne nevyšetril, správny súd uvádza, že zo žiadneho

ustanovenia Zákona o sociálnom poistení nevyplýva povinnosť posudkového lekára pri vykonávaní
kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu predvolať posudzovanú fyzickú osobu na kontrolu, resp.
navyšetreniejehozdravotnéhostavuzajehoosobnejúčasti.Zust.§154ods.3písm.d/zák.č.461/2003
Z. z. vyplýva, že na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu je povinný predvolať
posudzovanú fyzickú osobu na kontrolu ošetrujúci lekár, ak posudkový lekár neurčí inak. V prípadoch

kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu je teda povinný vykonať kontrolu ošetrujúci lekár (ak
posudkový lekár neurčí inak), nie posudkový lekár. Z ustanovení Zákona o sociálnom poistení teda
nevyplýva povinnosť pre posudkového lekára osobne vyšetriť fyzickú osobu. Z administratívneho spisu
vyplýva, že (zastupujúca) ošetrujúca lekárka A. E. F. opravila dôvod dočasnej pracovnej neschopnosti
žalobcu (s odôvodnením, že omylom uviedla ako dôvod vzniku DPN „pracovný úraz“, pričom dôvodom

vzniku DPN je „choroba“) a na tomto dôvode zotrvala aj po doručení opakovanej žiadosti posudkového
lekára prvostupňového orgánu verejnej správy o preverenie dôvodu vystavenia DPN, keď mu e-
mailom zo dňa 18.01.2022 oznámila, že po osobnom stretnutí so žalobcom a preštudovaním jeho
zdravotnej dokumentácie ako dôvod vzniku DPN naďalej ponecháva „chorobu“. Pre úplnosť správny
súd poukazuje aj na ust. § 153 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého posudkový

lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia spolupracuje s praktickým lekárom,
ošetrujúcim lekárom a revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Z uvedeného dôvodu správny súd
vyhodnotil uvedenú námietku žalobcu ako nemajúcu vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol,

pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho konania
a rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy dospel k záveru, že rozhodnutie je v súlade so
zákonom.

47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého

správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní
nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny sú pre úplnosť uvádza,
že ani žalobca ani žalovaný si náhradu trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (145 ods. 1 SSP).Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho

súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súd, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym z súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c)

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.