Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 19Sas/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106163
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,

v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/XXX, XXX XX D. E., zast.:
JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát, so sídlom Bernolákova 18, 028 01 Trstená, IČO: 47 441 798, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej č. 720 515 7674 0 zo dňa
16.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. 720 515 7674 0 zo dňa 16.06.2023
z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie – generálny riaditeľ na ďalšie konanie.

II. Žalovaná j e p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Orgán verejnej správy prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, ústredie, na základe žiadosti žalobcu
o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 06.08.2019 rozhodol rozhodnutím č. 720 515 7674 0 zo dňa
21.02.2023 tak, že podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dq, § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) priznal žalobcovi od
26.04.2017 invalidný dôchodok v sume 249,30 EUR mesačne (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
Prvostupňovým rozhodnutím orgán verejnej správy prvého stupňa realizoval Rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 28Sa/31/2020 zo dňa 27.10.2022, ktorým Krajský súd v Žiline zrušil predchádzajúce
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.10.2019 a rozhodnutie
Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. 720 515 7674 0 zo dňa 25.08.2020 a vrátil vec
späť žalovanej na ďalšie konanie.

2. Invalidný dôchodok bol žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím priznaný orgánom verejnej správy
prvého stupňa podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.
883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 988/2009. Podľa § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom poistení od 01. januára 2018 bol
zvýšený žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 253,40 EUR mesačne, podľa § 82 a § 293dx Zákona o
sociálnom poistení od 01. januára 2019 bol zvýšený invalidný dôchodok na sumu 260,00 EUR mesačne,

podľa § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom poistení od 01. januára 2020 bol zvýšený invalidný dôchodok
na sumu 267,60 EUR mesačne, podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom poistení od
26. augusta 2020 bol zvýšený invalidný dôchodok na sumu 353,80 EUR mesačne, podľa § 82 a § 293dx
Zákona o sociálnom poistení od 01. januára 2021 bol zvýšený invalidný dôchodok na sumu 363,00 EURmesačne, podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení od 01. januára 2022 bol zvýšený invalidný dôchodok
na sumu 367,80 EUR mesačne a podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení od 01. januára 2023 bol
zvýšený invalidný dôchodok na sumu 411,30 EUR mesačne.

3.Vprvostupňovomrozhodnutíorgánverejnejsprávyprvéhostupňapoukázalnato,žepodľa§70ods.1
Zákona o sociálnom poistení nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal
potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 Zákona o sociálnom poistení a ku dňu
vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný

starobný dôchodok. Za invalidného bol žalobca uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosťo60%vporovnanísozdravoufyzickouosobou,jehodlhodobonepriaznivýzdravotný
stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín a výsledok jeho posúdenia bol uvedený v Lekárskej
správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 24.01.2023. Posudkový záver posudkového lekára
sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie

invalidného dôchodku. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov a zisťuje sa
z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity pred 26.04.2017 získal žalobca 9 789 dní
obdobia dôchodkového poistenia. Presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového
poistenia (ďalej aj len „osobný list“). Boli zhodnotené pri určení sumy všetky preukázané obdobia

dôchodkového poistenia vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona
o sociálnom poistení považujú. Zároveň bolo konštatované, že bola splnená podmienka potrebného
počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku
invalidity splnil žalobca aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na
invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení 26.04.2017. Suma invalidného

dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Prehľad hodnôt osobných
mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste.
Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích
základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné
mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia a je

jeho neoddeliteľnou súčasťou. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej poukázal na to, že pokles
schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť od 26.08.2020 je 70%. Suma invalidného dôchodku
sa zvýšila, pretože z dôvodu zmeny zdravotného stavu došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti
žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, ktorá bola 60%. Výsledok posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu

a pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedený v Lekárskej správe - odbornom
posudku o invalidite zo dňa 24.01.2023. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia
vychádzal zo skutočnosti, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku.
Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia tiež uviedol, že ak
by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie

vyššejmierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťalebozmenurozhodujúcehozdravotného
postihnutia, môže žalobca požiadať o opätovné posúdenie jeho invalidity a zvýšenie sumy invalidného
dôchodku. Súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je aj Odborný posudok o invalidite
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín, ktorý tvorí časť
Lekárskej správy zo 24.01.2023.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 11.04.2023, o ktorom rozhodol
Generálny riaditeľ žalovanej (Sociálnej poisťovne, ústredie) (ďalej len „žalovaná“) Rozhodnutím č.
720 515 7674 0 zo dňa 16.06.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol
v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla,

že na základe podaného odvolania žalobcu bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín dňa 02.05.2023, ktorý zotrval
na doterajšom zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a vzhľadom na to,
že odvolaniu nevyhovel, predložil posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,

ústredie posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti na základe dostupnej dokumentácie
dňa 19.05.2023 a uviedol nasledovné: „Účastník konania je v liečbe reumatológa pre ankylozujúcu
spondylitídu št. štádium V, cl. b, HLA B 27 pozitivita. Ochorenie sa začalo bolestivým opuchom pravého
lakťa, s obmedzením funkcie predovšetkým do extenzie, ale i flexie. Neskôr zápalové bolesti v dolnejčasti chrbta, progresia na vyššie úseky s postupným obmedzovaním pohyblivosti chrbtice. Spočiatku bol
sledovaný pre obojstrannú sakroiliitídu štádium II, HLA B-27 pozit., neskôr ako ankylozujúca spondylitída
II-III štádium. Anamnesticky rezistencia na konvenčnú bazálnu liečbu, nedostatočný efekt nesteroidných

antireumatík, alergia na sulfasalazín. Pri vyšetrení reumatológom v apríli 2017 je hodnotené štádium
V cl. b, aktivita ochorenia je vyššia. Od júla 2017 je ochorenie v biologickej liečbe s priaznivým
terapeutickým efektom (v júni a októbri 2019 je hodnotený výborný terapeutický efekt biologickej
liečby). Objektívny artrologický nález je pri reumatologických vyšetreniach v roku 2019 bez aktívnej
artritídy alebo entezitídy, predklon v driekovej oblasti bol mierne redukovaný - vzdialenosť prstov

od podložky pri predklone – Thomayer 23 cm, redukované pohyby v krčnom i driekovom úseku chrbtice,
dokumentované je pri vyšetrení reumatológom v decembri 2019, periférne postihnutie pravého lakťa
s extenčným deficitom do 40 stupňov. Od reumatologického vyšetrenia zo dňa 26. augusta 2020 je
dokumentovaná progresia ochorenia, zhoršenie dynamiky v driekovom úseku (predklon redukovaný
na vzdialenosť 43 cm od podložky, v roku 2019 to bolo 23 cm od podložky), periférne kĺby sú bez aktívnej
artritídy a entezitídy, vyššia aktivita ochorenia, periférne postihnutie - lakeť s funkčným deficitom.

Súbežne s základným ochorením je zdravotný stav prechodne zhoršený v roku 2020 úrazom - v marci
2020 došlo k zlomenine hlavičky vretennej kosti vpravo bez dislokácie, stav bol riešený sadrovou dlahou.
Došlo k zhojeniu zlomeniny, čo je potvrdené zobrazovacím RTG vyšetrením a po rehabilitačnej liečbe
došlo k zlepšeniu hybnosti pravého lakťa, čo je potvrdené vyšetrením rehabilitačným lekárom dňa 29.
apríla 2020. Pri tomto vyšetrení objektívne lakeť flektuje s miernou asistenciou do normy, existenčný

deficit v pravom lakti je asi 25 stupňov, mal obmedzený pohyb v pravom lakti aj v minulosti. Rehabilitačná
liečba bola ukončená. Aj v roku 2022 pretrváva vyššia aktivita ochorenia, hodnotené je v novembri
2022 štádium V, cl. b, periférne postihnutie - lakeť s funkčným deficitom. V decembri 2021 bola
zmenená biologická liečba pre hypertenziu, už po mesiaci s priaznivým efektom. V konaní o odvolaní
bolo doložené aktuálne reumatologické vyšetrenie zo dňa 8. marca 2023, kde je dokumentovaný

podrobne artrologický nález: v pravom lakti extenčný aj flekčný deficit do 30 stupňov, flexia do 70 až 75
stupňov,jeobmedzenáhybnosťľavéhoramenavšetkýmismermi,zápästiasúbezsynovitídy,zachovaná
dorzálna a plantárna flexia, drobné kĺby prstov rúk sú bez synovitídy, do päste dá, štipku urobí,
periférne kĺby na horných končatinách sú bez aktívnej artritídy, na dolných končatinách sú drobné kĺby
nôh, kolená, bedrové kĺby bez obmedzenia rozsahu pohybov, bez jednoznačných známok synovitídy,

entezitídy, predklon nebol pre bolestivosť vyšetrený, brada - hrudná kosť doťahuje, rotácie v krčnom
úseku sú terminálne, lateroflexie v krčnom úseku sú redukované na tretinu, poklopovo nebolestivá,
tuhšia šija. Pretrváva vyššia aktivita ochorenia, štádium V, prvý krát hodnotené cl. b-c., periférne
postihnutie lakťa s funkčným deficitom skôr poúrazovým. Porucha pľúcnych funkcií pri základnom
ochorení nie je dokumentovaná. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené v kapitole XV, oddiel

E, položka 7, pod písm. c), pretože je hodnotené V. štádium ochorenia. Od 26. augusta 2020 je
dokumentované zhoršenie základného ochorenia v zmysle zhoršenia funkčného nálezu na driekovej
chrbtici. Preto je odôvodnené zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá
bola pred týmto dátumom určená na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t.j. 60%. Zo zákonného
rozpätia 60 % až 80 % je od 26. augusta 2020 odôvodnené určenie miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť uprostred percentuálneho rozpätia, t.j. 70%, berúc do úvahy dokumentovaný rozsah
obmedzenia pohybového aparátu - predovšetkým driekovej chrbtice, kde je dokladované odbornými
vyšetreniami zhoršenie funkčného nálezu, ako aj vyššej aktivity ochorenia. Určenie vyššej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je opodstatnené z nasledujúcich dôvodov: v krčnom úseku
chrbtice sa nejedná o ťažké funkčné postihnutie: brada - hrudná kosť doťahuje, rotácie v krčnom úseku

sú terminálne, lateroflexie v krčnom úseku sú redukované na tretinu, čo sa týka postihnutia periférnych
kĺbov, v objektívnom náleze je dokumentované obmedzenie hybnosti ľavého ramena všetkými smermi
a ide tiež o postihnutie pravého lakťa, kde je funkčný deficit. Iné periférne kĺby nie sú postihnuté: drobné
kĺby prstov rúk sú bez synovitídy, urobí päsť aj štipku, na dolných končatinách sú drobné kĺby nôh,
kolená, bedrové kĺby bez obmedzenia rozsahu pohybov. Ďalším dôvodom, prečo nie je odôvodnené

určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je aj skutočnosť, že nie sú
prítomné poruchy ventilácie. Až do reumatologického vyšetrenia v marci 2023 bolo opakovane dlhodobo
hodnotené ochorenie štádiom V., cl. b. ochorenia. Pri aktuálnom vyšetrení v marci 2023 je prvý krát
hodnotené štádium V., cl. b-c. pokračuje liečba bez zmeny, kontrola je plánovaná v júni 2023. Uvedená
skutočnosť (zhoršenia zo štádia V., cl. b na štádium V., cl. b-c), nie je v súčasnosti posudkovo hodnotená

pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu z dôvodu, že ide o nález zatiaľ pri jednom,
doteraz poslednom vyšetrení reumatológom. Z uvedených dôvodov nie je z posudkového hľadiska
odôvodnené určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie. Nie sú dokumentované iné posudkovo významné ochorenia. Zraková ostrosťpriľahkejkrátkozrakostizastigmatizmomjekorigovaná,syndrómsuchéhooka,chronickákonjunktivitída
suchá vyžaduje lokálnu aplikáciu podľa odporučenia oftalmológa. Uvedené nálezy nie sú posudkovo
významné pri osobitnom hodnotení, neovplyvňujú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Inhalačná

a potravinová alergia vyžadujú režim a liečbu podľa odporučenia imunoalergológa, uvedené ťažkosti
pri dodržiavaní režimových opatrení a liečby podľa odporučenia neovplyvňujú schopnosť vykonávať
zárobkovú činnosť, nie sú dokumentované v súvislosti s uvedeným časté klinické prejavy. V roku
2021 je popri základnom ochorení dokumentovaný úraz - pri vyšetrení reumatológom dňa 5. mája
2021 sa uvádza, že pred tromi týždňami spadol z strojschodíkového rebríka. Udrel si ľavé rameno

– na RTG vyšetrení bez zlomeniny, bez traumatických zmien. V objektívnom náleze je od vyšetrenia
v máji 2021 opakovane uvádzané až doteraz obmedzenie hybnosti ľavého ramena všetkými smermi,
čo však nekoreluje s nálezmi rehabilitačného lekára, kde bola v súvislosti s uvedeným absolvovaná
od apríla 2021 rehabilitačná liečba. Pri vyšetrení rehabilitačným lekárom na konci októbra 2021 je
rozsah pohyblivosti v ľavom pleci do normy vo všetkých rovinách, konzistencia ramenného pletenca
je obojstranne rovnaká. Aj pri vyšetrení posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka dňa

24. januára 2023 je uvádzaný voľný pohyb v ľavom ramene. Bolesti hlavy po prekonaní infekcie
Covid - 19 vo februári 2022 sú na chronickej úrovni, opakovane popisované na diferenciálne doriešenie,
zobrazovacie CT vyšetrenie mozgu v auguste 2022 bolo v norme, v objektívnom neurologickom náleze
okrem funkčného obmedzenia chrbtice nie je po opisovaný patologický nález. V marci 2020 utrpel
navrhovateľ úraz - došlo k zlomenine hlavičky vretennej kosti vpravo bez dislokácie so sadrovou

dlahou a následnou rehabilitačnou liečbou. Pri ukončení rehabilitácie v apríli 2020 je objektívny nález
bez zateplenia, opuchu, flektuje s miernou asistenciou do normy, extenčný deficit (t.j. deficit do vystretia)
v pravom lakti asi 25 stupňov. Účastník konania mal obmedzený pohyb v pravom lakti aj v minulosti,
pri reumatologických vyšetreniach v roku 2019 (t.j. pred úrazom) bol extenčný deficit pravého lakťa
výraznejší - do 40 stupňov. Ako už bolo uvedené vyššie, základné ochorenie začalo ako monoartritída

pravého lakťa s opuchom, bolesťami, s obmedzením funkcie predovšetkým do extenzie, ale i flexie
(viď vyšetrenie reumatológom zo dňa 30. mája 1990). Pri vyšetrení reumatológom dňa 11. júla 2007
sa v závere vyšetrenia uvádza, že v začiatku bola recidívujúca artritída (t.j. opakovane zápal) pravého
lakťa s vývojom sekundárnych artrotických zmien a extenčného deficitu. Postihnutie pravého lakťa je
v priebehu rokov opakovane uvádzané v záveroch reumatologických vyšetrení ako periférne postihnutie

pri základnom ochorení. Rehabilitačnou liečbou po úraze pravého lakťa v roku 2020 sa podarilo zlepšiť
funkčný nález na pravom lakti, ktorý, ale nie je bez obmedzenia, keďže už pred samotným úrazom je
opakovane od roku 1990 popisovaný funkčný deficit pri základnom ochorení (aj v samotnom vyšetrení
rehabilitačným lekárom zo dňa 29. apríla 2020 sa uvádza, že mal obmedzený pohyb v pravom lakti
aj v minulosti). Z tohto dôvodu nie je odôvodnené zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť pre ťažkosti s pravým lakťom, aj keď sa jedná v tomto prípade o postihnutie
dominantnej končatiny. Len pri jednom, doteraz poslednom reumatologickom vyšetrení zo dňa 8. marca
2023 sa uvádza v závere „..periférne postihnutie lakeť s funkčným deficitom skôr poúrazová...“. Berúc
do úvahy doterajší priebeh a všetky predchádzajúce lekárske vyšetrenia - nález na pravom lakti
pri ukončení rehabilitačnej liečby v súvislosti s úrazom (vyšetrenie zo dňa 29. apríla 2020) ako aj funkčný

nález na pravom lakti pri vyšetreniach pred úrazom (už od roku 1990), je z posudkového hľadiska
hodnotený funkčný nález na pravom lakti v súvislosti s základným ochorením a je zahrnutý v určenej
miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Chrbticové ťažkosti súvisiace so základným
ochorením, objektívny neurologický nález je bez prejavov nervového dráždenia. Hypertenzia je
bez zdokumentovaných objektívnych orgánových zmien, na liečbe jedným antihypertenzívom. Pri

osobitnom hodnotení zdravotnému postihnutiu zodpovedá zaradenie v kapitole IX, oddiel A, položka
10, písmeno a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10%. Samotná hypertenzia
v uvedenom rozsahu, bez objektívnych orgánových zmien a pri danej liečbe neodôvodňuje zvýšenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť - pri dobrej kontrole krvného tlaku a liečbe
samotná hypertenzia nespôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70%.“

5. Zároveň bolo konštatované, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po posúdení
zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania
je naďalej určená na 60% od 26.04.2017 a zvýšená od 26.08.2020 na 70%. Súčasťou odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia je aj Odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline, ktorý tvorí časť Lekárskej správy zo dňa 19.05.2023.
Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby
vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poisteniaje dokazovanie zverené v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pričom v odvolacom konaní žalobca neuviedol také nové
skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov

sociálneho poistenia.

Správna žaloba

6. Proti uvedenému rozhodnutiu podal elektronicky dňa 06.09.2023 žalobca správnu žalobu, ktorou
navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom Generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne a prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), d),
e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) a žalobcovi priznal náhradu trov konania. V správnej žalobe citoval právnu úpravu §

2 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, § 13 ods. 3, § 27 ods. 1, § 23 ods. 2 písm. b), § 199 ods. 1 písm. a),
ods. 2 a 3, § 204, § 191 ods. 1, 3, § 195 SSP (§ 195 SSP sa týka žaloby vo veciach správneho
trestania, nie správnej žaloby v sociálnych veciach – pozn. správneho súdu). Žalobca mal za to, že
napadnutým rozhodnutím postupom žalovanej bol ukrátený na svojich právach, pretože napadnuté
rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovanou
a orgánom verejnej správy prvého stupňa je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový
stav, ktorý vzala žalovaná so základná padnutého rozhodnutia a orgán verejnej správy prvého stupňa
za základ prvostupňového rozhodnutia je v rozpore so skutočným skutkovým stavom veci a nemá v ňom
oporu, teda v konaní žalovanej a orgánu verejnej správy prvého stupňa sú vady, ktoré majú vplyv

na zákonnosť orgánov verejnej správy.

7. Žalobca poukázal na jednu zo zákonných podmienok nároku na invalidný dôchodok, ktorou je
invalidita občana. Citoval znenie § 1 ods. 1, § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, § 153 ods. 5 Zákona
o sociálnom poistení. Žalobca namietal vo väzbe na rozhodujúce zdravotné postihnutie, že z rozhodnutí

orgánov verejnej správy a ani z Odborných posudkov o invalidite zo dňa 24.01.2023 a zo dňa 19.05.2023
nevyplýva, že by sa orgány verejnej správy zaoberali všetkými zákonom stanovenými parametrami
majúcimi vplyv na posudkové hľadisko pri posúdení percenta v rámci percentuálneho rozpätia, a to
najmä priebehu poruchy chrbtice žalobcu. Hoci posudkový lekár v Odbornom posudku o invalidite zo dňa
24.01.2023 konštatuje vyššiu aktivitu ochorenia, nezohľadňuje jeho zhoršujúci sa priebeh v krátkom

časovom úseku. V roku 2022 nastala u žalobcu zmena v tom smere, že má už tuhý celý chrbát
ako to vyplýva z neurologickej lekárskej správy zo dňa 02.11.2022, teda v rámci V. stupňa ochorenia
sa jedná o prípad stuhnutia celej chrbtice. Zhoršujúci sa priebeh nezohľadňuje ani posudkový lekár
v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 19.05.2023. Zhoršujúci sa priebeh odôvodňuje percentuálne
určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobcu väčšej, než žalovanou určených 70%.

V rámci odôvodnenia miery poklesu pri žalobcovom ochorení sa orgány verejnej správy nezaoberali
objasnením toho, aké prípady priebehu ochorenia považujú za dôvodné klasifikovať na hornej hranici
rozpätia vyjadrenej mierou 80% a z akých dôvodov v prípade žalobcu považujú za dôvodné určiť
mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v polovici rozpätia. Žalobca poukázal na to, že dňa
08.03.2023 bol na kontrolnom vyšetrení v Poliklinike NOVAMED Banskej Bystrici, pričom v závere

lekárskej správy je preklasifikovaný stupeň jeho ochorenia zo štádia V. b na V. b-c. Žalobca tiež
poukázal na odstupňovanie klasifikácie z reumatického hľadiska, a to: a - ochorenie bez zásadného
funkčného obmedzenia, b - mierne funkčné obmedzenie, c - ťažké funkčné obmedzenie, d - najťažšie
ažfatálnefunkčnéobmedzenie.žalobcauviedol,žeunehodošlokzmenezdravotnéhostavuzmierneho
na mierne až ťažké funkčné obmedzenie, čo je nevyhnutné brať na zreteľ pri klasifikácii rozpätia určenej

miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Predmetné reumatologické vyšetrenie nie je
bez podstatnej zmeny, na ktorú by nebolo potrebné prihliadnuť. Uvedené odôvodňuje určenie miery
poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu o 80%.

8. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy nezohľadňujú ostatné

ochorenia žalobcu, ktoré sú mierneho stupňa a ktoré indikujú zvýšenie miery poklesu schopnosti
zárobkovej činnosti žalobcu s ohľadom na § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Zdravotný stav
žalobcu odôvodňuje kumulatívnu aplikáciu § 71 ods. 6 a § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení,
t.j. zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenej podľa § 71 ods. 6 Zákonao sociálnom poistení o 10%. Žalobca poukázal na ochorenie pravého lakťového kĺbu, hypertenziu,
inhalačnú a potravinovú alergiu, alergiu na Sulfasalazin a na syndróm suchého oka, ktoré u neho
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Závažnosť týchto ostatných zdravotných

postihnutí a porúch orgány verejnej správy nezohľadnili a neuplatnenie § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom
poistení neodôvodnili vo svojich rozhodnutiach. Ani posudkoví lekári sociálneho poistenia v odborných
posudkoch o invalidite zo dňa 24.01.2023 a 19.05.2023 neodôvodnili, ako posúdili tieto ostatné
ochorenia žalobcu v súvislosti s § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Žalobca poukázal na priznanie
nároku na poistné plnenie zo strany poisťovne Allianz v súvislosti s následkami úrazu lakťa zo dňa

02.03.2020 a prehodnotenie stavu trvalých následkov na základe lekárskej správy ohľadom aktuálneho
zdravotného stavu žalobcu súvisiaceho s trvalým poúrazovým telesným poškodením.

9. Vo vzťahu k artritíde pravého lakťového kĺbu žalobca poukázal na kategorizáciu predmetného
ochorenia v kapitole XV, oddiel G, položka 12, písm. a) s tým, že žalobca je pravák, čo z posudkového
hľadiskaznamená,žeideopostihnutiejehodominantnejhornejkončatiny.Žalobcasadomáhalpriznania

právnej relevancie tejto posudkovo významnej choroby a nestotožnil sa s tým, že jeho ochorenie pravej
ruky bolo vyhodnotené ako ochorenie mierneho stupňa. Vo vzťahu k hypertenzii žalobca poukázal
na kategorizáciu predmetného ochoreniam v kapitole IX, oddiel A, položka 10, písm. a), pričom mal
za to, že i toto zdravotné postihnutie malo byť u neho zohľadnené aplikáciou § 71 ods. 8 Zákona
o sociálnom poistení. Vo vzťahu k inhalačnej a potravinovej alergii, alergii na Sulfasalazin uviedol,

že okrem obmedzenia ťažkostí vyplývajúcich z týchto ochorení, musel niekoľko krát vyhľadať okamžitú
lekársku pomoc kvôli akútnej alergickej reakcii. Vo vzťahu k syndrómu suchého oka uviedol, že máva
časté zápaly spojiviek a pociťuje rýchlu únavu a pálenie očí pri bežnej práci a pri práci so zobrazovacími
zariadeniami, kedy po každej odpracovanej hodine potrebuje mať minimálne polhodinovú prestávku
na ošetrenie očí a odpočinok, čo mu spôsobuje značné obmedzenia pri výkone práce.

10. Žalobca tiež namietal, že posudkový lekár v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 24.01.2023
v časti „Pracovná rekomandácia“ nedefinoval a ani nevysvetlil, čo vyjadruje pojem vynútená poloha.
Žalobca uviedol, že má byť v zásade úplne obmedzený vo výkone manuálnej práce, pričom sa
opomína skutočnosť, že žalobca nemôže riadne vykonávať ani inú činnosť. Vynútenou polohou je

podľa jeho názoru aj sedenie pri práci s počítačom, ktorú má ako konštruktér výrazne obmedzenú.
Ochorenie žalobcu je chronické zápalové ochorenie chrbtice, ktoré sa rapídne zhoršuje v prípade
tzv. „sedavých zamestnaní.“ Pre žalobcu je vzhľadom na jeho základné ochorenie ako i ostatné
ochorenia fyzicky náročnou prácou aj práca v kancelárii, pričom túto skutočnosť potvrdzuje aj zhoršujúci
sa priebeh ochorenia a jeho vyššia progresia. U žalobcu neexistuje žiadna zostávajúcu schopnosť

vykonávaťzárobkovúčinnosťaspoukazomnapovahujehoochorenianeexistujeanimožnosťpracovnej
rehabilitácie a rekvalifikácie. V tejto spojitosti žalobca poukázal na závery Rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/214/2011 zo dňa 30.01.2013. Žalobca nespochybňoval,
že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je Ankolyzujúca spondylitída - Bechterevova choroba (kapitola
XV, oddiel E, položka 7, písm. c/), avšak nesúhlasil s určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti

v rozsahu 70%. Ochorenie žalobcu je klasifikované ako morbus Bechterev, ťažký stupeň V. jedná
sa o ochorenie s ťažším priebehom a aktivitou ako aj s predpokladom zhoršovania do budúcnosti,
čo napokon skonštatovali aj posudkoví lekári, avšak na podklade týchto zistení podľa žalobcu prijali
nesprávny záver o miere poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 70%. Napadnuté rozhodnutia
orgánov verejnej správy podľa žalobcu vychádzajú z nedostatočných podkladov, a to z dôvodu

nedostatočného posúdenia a zohľadnenia ďalších zdravotných postihnutí a ochorení žalobcu. Podľa
žalobcu jeho zdravotný stav odôvodňuje titulom rozhodujúceho zdravotného postihnutia vyššiu mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to v miere poklesu o 80%, resp. minimálne v hornej
polovici rozpätia, t.j. v miere nad 71%. Skutočnosť, že u žalobcu nie sú prítomné poruchy ventilácie
nanajvýš odôvodňuje neurčenie miery na 80%. Zdravotný stav žalobcu odôvodňuje kumulatívnu

aplikáciu § 71 ods. 6 a ods. 8 Zákona o sociálnom poistení, teda zvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % vzhľadom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí žalobcu.
Orgány verejnej správy bez náležitého zdôvodnenia zistili, že miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u žalobcu je od 26.04.2017 naďalej určená na 60 % a od 26.08.2020 zvýšená na 70%.
Žalobca podaním zo dňa 18.12.2023, ktoré bolo doručené Správnemu súdu v Banskej Bystrici toho

istého dňa oznámil správnemu súdu, že žiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.

Vyjadrenie žalovanej11. Žalovaná sa k správnej žalobe žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 15.11.2023. Pochybnosti
žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený považovala za nedôvodné,
vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových

zistení a záverov prijatých v konaní. Žalovaná poukázala na povinnosť žalobcu preukázať skutočnosti
rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, keďže žalobca je povinný navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalobca je podľa žalovanej povinný predložiť odborné lekárske
nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstúpil. Žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil také listinné
dôkazy, ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov

sociálneho poistenia zadovážených v konaní. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu
a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske
znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie zverené v § 153 Zákona o sociálnom poistení
posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej,
ústredie sa v posudku zo dňa 19.05.2023 dôsledne vysporiadal so zaradením rozhodujúceho ochorenia
žalobcudopríslušnejpoložkyprílohyč.4kZákonuosociálnompoisteníariadneodôvodnilprečourčenie

vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je u žalobcu opodstatnené. Zdravotný
stav žalobcu bol posúdený objektívnym a nestranným spôsobom, komplexne, a to na základe doloženej
zdravotnej dokumentácie ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Posudok o invalidite
žalobcu, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie žalovanej je presvedčivý a úplný a zodpovedá
kritériám upraveným v Zákone o sociálnom poistení. Posudková medicína sa vo všeobecnosti

zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou a zhodnocuje najmä z nich
vyplývajúci funkčný postih, a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého stavu. V ostatnom sa žalovaná
pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré je vecne
totožné s prvostupňovým rozhodnutím a zotrvala na ich správnosti a zákonnosti. Žalovaná nežiadala vo
veci nariadiť pojednávanie. Navrhla správnemu súdu, aby správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

Replika žalobcu

12. K doručenému vyjadreniu žalovanej sa písomne podaním zo dňa 27.12.2023 vyjadril žalobca, ktorý
zotrval na argumentácii uvedenej v správnej žalobe a zdôraznil, že žalovaná sa riadne nevysporiadala

so záverom lekárky B. B. F. vo vzťahu k ochoreniu pravého lakťového kĺbu. Žalovaná sa tiež riadne
nevysporiadala so závermi o trvalých následkoch úrazu vyplývajúcich z Oznámenia Allianz - Slovenská
poisťovňa,a.s.zodňa03.11.2021opriznanínárokunapoistnéplneniezpoistnejudalostič.2050142470
a z Oznámenia Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 03.11.2021 o priznaní nároku na poistné
plnenie z poistnej udalosti č. 2050142480. Žalobca opätovne poukázal na to, že jeho zdravotný

stav odôvodňoval kumulatívnu aplikáciu § 71 ods. 6 a 8 Zákona o sociálnom poistení. V ďalšom
uviedol, že žalovaná sa vo vyjadrení k správnej žalobe riadne nevysporiadala s argumentmi žalobcu
uvedenými v správnej žalobe, a to síce s argumentom, že zdravotný stav žalobcu titulom rozhodujúceho
zdravotného postihnutia odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a tiež s argumentom o kumulatívnej aplikácii § 71 ods. 6 a 8 Zákona o sociálnom poistení, t.j. o zvýšení

miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Žalobca v závere repliky navrhol,
abysprávnysúdustanovilznalca,ktoréhoúlohoubudepreskúmaťOdbornýlekárskyposudokoinvalidite
zo dňa 19.05.2023, ktorý je podkladom napadnutého rozhodnutia ako i Odborný lekársky posudok
o invalidite zo dňa 24.01.2023, ktorý je podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, t.j. či bol
zdravotný stav žalobcu posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom

poistení. Vykonanie znaleckého dokazovania považoval žalobca za nevyhnutné z dôvodu, že napadnuté
rozhodnutia orgánu verejnej správy sú odôvodnené odbornými lekárskymi posudkami o invalidite.

13. Žalovaná možnosť podať dupliku nevyužila.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

14. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd

preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie, priebeh administratívneho konania
predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu veci v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej
správy (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom od 01.07.2023), súc neviazaný rozsahom a dôvodmi
správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 SSP).15. Správny súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 14.01.2025, na ktoré boli účastníci
konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP, pričom účastníci konania vo

svojich prednesoch zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch prednesených
v písomných podaniach. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia
vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal v zmysle § 203 ods. 2 SSP, dospel
správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

16. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrenia orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy. Poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách o
sociálnych veciach.

19. Podľa § 134 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené

inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci
podľa § 192,d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa
§ 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak e) zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

23. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

24. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť

alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny
súd viazaný žalobnými bodmi.

25. Podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov

dôchodkového poistenia uvedených v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienku nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

26. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 10 Zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom v čase
vydania napadnutého rozhodnutia) (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať
dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnanímtelesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri
posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia,

ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo
zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení
a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu

schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5)
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia,
ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa
posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť.

27. Podľa § 195 ods. 1, 2 a 4 Zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby
presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej
poisťovne z jej činnosti. (4) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje
rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v
neprospech účastníka konania.

28. Podľa § 196 ods. 1 až 7 Zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia) (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických

osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne. (2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov,
ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych
následkoch nepravdivej výpovede. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca
podľa osobitného predpisu,96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie

potrebný znalecký posudok. (4) Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na
konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej
poisťovnetietolistinypredložiť.(5)Akodôkazmožnopoužiťtlačenéproduktyalebofotograficképrodukty
výpočtovej techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa
ktorého boli vyhotovené. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné
na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

29. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovanej vydané
prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie žalovanej o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi, keď žalovaná určila, že miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je od 26.04.2017 v miere 60%
a od 26.08.2020 v miere 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri rozhodujúcom

zdravotnom postihnutí zaradeným podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení do kapitoly XV.
(CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU), oddiel E (DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA
DORZOPATIAASPONDYLOPATIA),položka7(Bechterevovachoroba(ankylozujúcaspondylartritída)),
písm. c) – ťažký stupeň – V. stupeň, choroba: Kód MKCH-10: M45.30.

30. V danom prípade je správna žaloba správnou žalobou v sociálnych veciach (§ 199 ods. 1 písm. a)
SSP). Podľa § 203 ods. 2 SSP tak správny súd pri prerokúvaní nebol viazaný žalobnými bodmi. Prakticky
tak správny súd v týchto veciach musí sám preskúmať zákonnosť rozhodnutia zo všetkých hľadísk, ktoré
by podľa § 191 ods. 1 SSP mohli opodstatňovať jeho zrušenie. To, samozrejme, neznamená, že bysprávnysúdmalnahrádzaťčinnosťžalovanejprizisťovanískutkovéhostavu,musívšaksámpreskúmať,
či skutkový stav, z ktorého žalovaná vychádzala, má oporu v administratívnych spisoch a či jednotlivé
skutkové zistenia postačujú na to, aby na nich bolo založené rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho

prieskumu.

31. Úvodom správny súd považuje za potrebné uviesť, že Zákon o sociálnom poistení zveruje posúdenie
zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Podľa § 153 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení sa lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia člení na lekársku posudkovú

činnosť nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia. Podľa § 153 ods. 3
Zákonaosociálnompoistenílekárskaposudkováčinnosťdôchodkovéhopoisteniazahŕňaposudzovanie
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného
dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Z uvedeného je zrejmé, že posudzovanie dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zákonodarca

zveril posudkovým lekárom sociálneho poistenia, nakoľko ide o odborné otázky, na posúdenie ktorých
je potrebné odborné medicínske vzdelanie (posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky
a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia). Z toho potom možno vyvodiť, že podstatným
dôkazom pre posúdenie vzniku invalidity, ako jednej z podmienok pre vznik nároku na invalidný
dôchodok stanovenej v § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení alebo pre zmenu ohľadne nároku

na invalidný dôchodok (zvýšenie alebo zníženie, resp. aj odňatie), je lekársky posudok posudkového
lekára sociálneho poistenia. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na závery Rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/8/2021 zo dňa 02.07.2021, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej
republiky uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového
pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou – medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné

znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje
Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods.
1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver

posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú
zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,

v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky zásadné skutočnosti, na základe ktorých
pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým
dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej – medicínskej erudovanosti) odkázaný, a
preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však
spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre

danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam
a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

32. Žalobca v správnej žalobe namietal, že z napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy ani
z Odborných lekárskych posudkov o invalidite posudkových lekárov sociálneho poistenia nevyplýva,

že by sa zaoberali zhoršujúcim sa priebehom poruchy chrbtice v krátkom čase, hoci posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky v Odbornom lekárskom posudku o invalidite zo dňa 24.01.2023
konštatoval vyššiu aktivitu ochorenia. V tejto spojitosti žalobca odkázal na Lekársku správu zo dňa
02.11.2022. Žalobca ďalej s odkazom na Lekársku správu B. B. F. z Reumatologickej ambulancie
Polikliniky NOVAMED zo dňa 08.03.2023, ktorú pripojil k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu

a z ktorej má vyplývať preklasifikovanie stupňa ochorenia žalobcu zo štádia V. b na štádium V. b-
c. namietal, že posudkový lekár sociálneho poistenia v Odbornom lekárskom posudku o invalidite zo
dňa 19.05.2023 nezohľadnil zhoršujúci sa priebeh ochorenia žalobcu. Predmetnú žalobnú námietku
vyhodnotil správny súd ako dôvodnú.

33. Správny súd uvádza, že z obsahu Odborného lekárskeho posudku o invalidite zo dňa 19.05.2023
vyplýva, že aj keď je hodnotenie ochorenia žalobcu v štádiu V., cl. b-c (t.j. zhoršenie zo štádia V.,
cl. b na štádium V., cl. b-c) v zmysle reumatologického vyšetrenia zo dňa 08.03.2023 konštatované,
nebolo posudkovo hodnotené pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu z dôvodu,že ide o nález zatiaľ pri jednom, doteraz poslednom vyšetrení reumatológom, a preto z uvedených
dôvodov nie je z posudkového hľadiska odôvodnené určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie. Správny súd z obsahu Lekárskej správy

MUDr. Miroslavy Šalkovej z Reumatologickej ambulancie Polikliniky NOVAMED zo dňa 08.03.2023,
ktorá je súčasťou lekárskeho dokumentačného materiálu predloženého žalovanou ako i súčasťou
súdneho spisu (č.l. 27) zistil, že v závere predmetnej lekárskej správy reumatologička B. B.
F. uviedla: „Ankylozujúca spondylitída št. V., cl. b-c (1999), HLA B 27 pozitivita, vyššia aktivita
ochorenia periférne postihnutie lakeť s funkčným deficitom skôr pourázová, rezistencia na konv.

bazálnu liečbu, nedostatočný efekt NSA, alergia na SSZ. Od 26.7.2017 zahájená liečba infliximab
s priazn. Th efektom terapeutickým efektom, deficit vitaminu D., hypofosfatémia, infekcia COVID-19
02/2022 s postcovid sy. Hepatopathia v teréne steatozy heparu s lahkou bioch. aktivitou (do 3nas
HHN).“ Kontrola u reumatológa bola stanovená na 07.06.2023, vrátane odberu krvi a rannej moči.
Dátum kontroly zdravotného stavu žalobcu na Reumatologickej ambulancii B. B. F. v Poliklinike
NOVAMED dňa 07.06.2023 predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia dňa 16.06.2023. Od

posledne dokumentovaného vyšetrenia zo dňa 08.03.2023 v Reumatologickej ambulancii pripojeného
k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu po vydanie napadnutého rozhodnutia dňom 16.06.2023
malo dôjsť ku kontrolnému vyšetreniu žalobcu na Reumatologickej ambulancii dňa 07.06.2023 a tým
k eventuálnemu potvrdeniu nálezu reumatológa zo dňa 08.03.2023 o zhoršení štádia ochorenia
žalobcu zo štádia V., cl. b na štádium V., cl. b-c a tým prípadne aj k vzniku potreby posudkovo

hodnotiť uvedenú skutočnosť pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, nakoľko by sa
nejednalo o „jeden, doteraz posledný nález“, ale už o potvrdenie prvotného nálezu zo dňa 08.03.2023,
a to ešte pred vydaním samotného napadnutého rozhodnutia. Zdravotný stav žiadateľa o invalidný
dôchodok musí byť posúdený tak, aby bez pochybností umožňoval vysloviť záver, že sú alebo nie
sú splnené medicínske podmienky pre priznanie invalidnej dávky vrátane určenia miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Orgán verejnej správy, ktorý rozhoduje vo veci, je povinný
zadovážiť si potrebné podklady pre rozhodnutie v súlade s § 195 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom
poistení, ako aj vykonať dokazovanie podľa § 196 tohto zákona. Správny súd v tejto spojitosti súčasne
uvádza, že podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení kapitola XV., oddiel E, položka 7, písm.
c) – ťažký stupeň – V. stupeň je posudkovým hľadiskom vo väzbe na mieru poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť priebeh, aktivita a funkčné poruchy chrbtice potvrdené röntgenovou
diagnostikou chrbtice. V Odbornom lekárskom posudku o invalidite zo dňa 19.05.2023 je konštatované
röntgenologické vyšetrenie len vo vzťahu k úrazu utrpenom žalobcom v marci 2020, a to síce vo vzťahu
k zhojeniu zlomeniny vretennej kosti, čo bolo potvrdené zobrazovacím RTG vyšetrením. Za situácie,
kedy sa v Lekárskej správe B. B. F. z Reumatologickej ambulancie Polikliniky NOVAMED zo dňa

08.03.2023 konštatuje vývoj ochorenia žalobcu (štádium V., cl. b-c) s následnou kontrolou o 3 mesiace
dňa 07.06.2023 (t.j. ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia dňom 16.06.2023) a pri súčasnej
absencii aktuálnej RTG. diagnostiky chrbtice potvrdzujúcej priebeh, aktivitu a funkčné poruchy chrbtice
v lekárskom dokumentačnom materiáli, má správny súd za to, že nie je presvedčivý záver posudkového
lekára sociálneho poistenia v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 19.05.2023, že zhoršenie zo štádia

V., cl. b na štádium V., cl. b-c nie je potrebné posudkovo hodnotiť pri posúdení dlhodobo nepriaznivého
stavu.

34. V konaní nie je sporné, že kontrolné vyšetrenie u reumatológa mal žalobca absolvovať dňa
07.06.2023, t.j. až po vypracovaní Odborného lekárskeho posudku o invalidite zo dňa 19.05.2023, z

Lekárskej správy B. B. F. z Reumatologickej ambulancie Polikliniky NOVAMED zo dňa 08.03.2023
vyplýva, že kontrola je plánovaná cca o 3 mesiace na deň 07.06.2023, a teda kontrola u reumatológa
spadala do obdobia po podaní odvolania pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Uvedené konštatuje
aj príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia, ktorý v Odbornom lekárskom posudku o invalidite zo
dňa 19.05.2023 uviedol, že „kontrola je plánovaná v júni 2023.“ Správny súd v tejto spojitosti poukazuje

na to, že v dávkovom konaní je posudok posudkového lekára sociálneho poistenia síce podstatným
podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, avšak je potrebné
posudzovať jeho presvedčivosť s prihliadnutím na všetky okolnosti, a to aj s prihliadnutím na námietky
žiadateľa o invalidný dôchodok, ktorý v podanom odvolaní poukazoval na zmenu jeho zdravotného
stavu z mierneho na mierne až ťažké funkčné obmedzenie s odkazom na doložené reumatologické

vyšetrenie z 08.03.2023, pričom podľa § 71 ods. 4 písm. a) a b) Zákona o sociálnom poistení sa
„pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov
zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrenía ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu
schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.“

35. Vnútorne rozporným sa javí stanovisko, ktorým na jednej strane príslušný posudkový lekár
sociálneho poistenia (Sociálnej poisťovne, pobočky Dolný Kubín) jednak zohľadnil Lekársku správu
- Záznam o priebehu rehabilitačnej starostlivosti B. D. G., lekárky fyziatrie, balneológie a liečebnej
rehabilitácie zo dňa 02.11.2022, keď v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 24.01.2023 súčasne
konštatoval, že: „Posudkový lekár mení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 %

na 70 % podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 7, písmeno c) od 26. 8. 2020, kedy už reumatológ
a rehabilitačný lekár popisujú progresiu ochorenia, pretože je hodnotené V. štádium ochorenia,
z percentuálnej miery rozpätia 60 - 80%, v strednom percentuálnom rozpätí vzhľadom na priaznivý efekt
biologickej liečby, kde už po mesiaci uvedenej liečby boli zápalové parametre opakovane v norme.“
a na druhej strane súčasne príslušný posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline
odmietol posudkovo hodnotiť zhoršenie zo štádia V., cl. b na štádium V., cl. b-c vyplývajúce z posledného

reumatologického vyšetrenia z marca 2023.

36. Správny súd uvádza, že posudkový lekár sa má v posudku riadne vysporiadať so všetkými
rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, pričom pritom prihliadne k účastníkom konania
udávaným ťažkostiam – v danom prípade zhoršenie štádia ochorenia. Generálny riaditeľ žalovanej ako

odvolací orgán bez vykonania ďalšieho dokazovania prevzal záver príslušného posudkového lekára
konštatovaný v Odbornom lekárskom posudku o invalidite vypracovanom k 19.05.2023, že: „zhoršenie
ochorenia žalobcu zo štádia V., cl. b na štádium V., cl. b-c nie je v súčasnosti posudkovo hodnotené
pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu z dôvodu, že ide o nález zatiaľ pri jednom,
doteraz poslednom vyšetrení reumatológom.“, hoci žalobca mal absolvovať kontrolné vyšetrenie

u reumatológa s eventuálnym potvrdením zmeny jeho zdravotného stavu k horšiemu ešte do vydania
napadnutého rozhodnutia a hoci aktuálna RTG. diagnostika chrbtice v lekárskom dokumentačnom
materiáli absentovala. Správny súd zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie má vychádzať z dostatočne
zisteného skutkového stavu. Aj Odborný lekársky posudok o invalidite (ktorý je rozhodujúcim podkladom
pre rozhodnutie) musí vychádzať z náležite zisteného skutkového stavu, t. j. z aktuálnych lekárskych

správ a vyšetrení týkajúcich sa posudzovanej osoby a v danom prípade s poukazom na posudkové
hľadisko v zmysle kapitoly XV., oddiel E, položka 7, písm. c) – ťažký stupeň – V. stupeň aj z röntgenovej
diagnostiky chrbtice. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne sú
výsledkom príslušného administratívneho konania a musia vychádzať zo skutkového stavu zisteného
dokazovaním. V súlade s § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej

poisťovne postupuje tak, aby v dávkovom konaní presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel si
obstaralapotrebnépodkladynarozhodnutie.Takýmtopodkladomsúnajmäpodania,návrhyavyjadrenia
účastníkov konania, ale aj dôkazy (§ 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení). V súlade s § 196 ods. 1
Zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné

posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. V súlade s § 196 ods. 6 citovaného zákona účastník konania je síce povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení, avšak organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné
dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu
veci. Dôkazy potom Sociálna poisťovňa hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky

dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Je to teda Sociálna poisťovňa, ktorá v rámci vykonávaného dokazovania
zisťuje skutočný stav veci, na základe ktorého rozhodne o tom, či vznikol nárok na dávku. Rozhodnutie
nezávisí výlučne len od dôkazov predložených žiadateľom o dávku, zákon nepredpokladá z jeho strany
pre úspech v dávkovom konaní unesenie dôkazného bremena. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní
veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti, a to bez ohľadu na to, či svedčia v

prospech, alebo v neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení). Účastník
konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť
dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť (§ 196 ods.
4 Zákona o sociálnom poistení).

37. Správny súd pre absenciu vyhodnotenia zhoršenia ochorenia žalobcu zo štádia V., cl. b
na štádium V., cl. b-c nemôže preskúmať napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k žalobnej námietke,
ktorá sa týka nezvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu v miere
nad 71% vzhľadom na zhoršujúci sa priebeh rozhodujúceho zdravotného postihnutia, pretožebez preskúmateľného vyhodnotenia štádia ochorenia, vychádzajúceho v prvom rade z vykonaného
dokazovania vo vzťahu ku skutočnosti, či ochorenie ostalo stabilizované v určitom štádiu, resp. jeho
priebeh, aktivita a funkčné poruchy chrbtice predstavujú zhoršenie, zo strany posudkového lekára, ktorý

disponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami na posúdenie zdravotného stavu, nemôže
správny súd sám vyhodnotiť, či závery v lekárskom posudku, ktoré boli podkladom pre napadnuté
rozhodnutie sú správne a či zhoršenie štádia ochorenia je alebo nie je posudkovo významné a či
by prípadne nemohlo odôvodňovať vyššiu percentuálnu mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať
zárobkovú činnosť. Úlohou správneho súdu v správnom súdnom konaní nie je nahrádzať činnosť

orgánov verejnej správy (najmä Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21 alebo
Rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp.
zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009). Žalobca v správnej žalobe namietal s poukazom na ťažší
priebeh ochorenia a jeho aktivitu s predpokladom zhoršovania sa, že jeho zdravotný stav odôvodňuje
titulom rozhodujúceho zdravotného postihnutia vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť minimálne v hornej polovici rozpätia (60 – 80%), a to nad 71%. Správny súd pre nedostatočné

zistený skutkový stav vo vzťahu k priebehu, aktivite a funkčným poruchám chrbtice žalobcu a pre
absenciumedicínskejodbornostinevieaaninemôžeposúdiť,čibytakétovyhodnotenieštádiaochorenia
žalobcu (štádium V., b – c) pripadalo do úvahy, a preto týmto správny súd nezaväzuje žalovanú v rámci
ďalšieho konania vo vzťahu k vyhodnoteniu zdravotného stavu žalobcu, pretože na to nemá odbornú
kompetenciu. Nemožno vylúčiť, že v ďalšom konaní po doplnení dokazovania v naznačenom smere

budú zistené rozhodujúce skutočnosti, ktorých vyhodnotením za využitia potrebnej odbornej medicínskej
kapacity môže žalovaná dospieť k rovnakému, prípadne inému záveru o miere poklesu schopnosti
žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť.

38. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal nezohľadnenie pridružených zdravotných postihnutí

(ochorenie pravého lakťového kĺbu, hypertenzia, inhalačná a potravinová alergia, alergia na
Sulfasalazin, syndróm suchého oka), ktoré mali podľa neho odôvodňovať kumulatívnu aplikáciu §
71 ods. 6 a 8 Zákona o sociálnom poistení, správny súd uvádza, že predmetnú žalobnú námietku
vyhodnotilakonedôvodnú.PosudkovílekárisociálnehopoisteniasavOdbornýchlekárskychposudkoch
vysporiadali s tým, prečo ďalšie pridružené zdravotné postihnutia žalobcu nie sú posudkovo významné.

Vo vzťahu k postihnutiu pravého lakťa príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol, že
zdravotný stav žalobcu bol súbežne so základným ochorením prechodne zhoršený v roku 2020 (marec)
úrazom (zlomeninou hlavičky vretennej kosti vpravo bez dislokácie), avšak funkčný nález na pravom
lakti je hodnotený v súvislosti so základným ochorením a je zahrnutý v určenej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár pritom odkázal na objektívny nález v zmysle Záznamu

opriebehurehabilitačnejstarostlivostizodňa29.04.2020,vktoromB.D.G.,lekárkafyziatrie,balneológie
a liečebnej rehabilitácie uviedla: „Obj. bez zateplenia, opuchu, flektuje s miernou asistenciou do
normy, extenčný deficit v pravom lakti asi 25 st. Mal obmedzený pohyb v pravom lakti aj v minulosti.
Th ukončujem ambulantnú FRo liečbu, ind. LTV doma ďalej.“ V konaní nebolo sporné, že žalobca
utrpel v marci 2020 úraz. Pokiaľ sa však v Lekárskej správe B. B. F. z Reumatologickej ambulancie

Polikliniky NOVAMED zo dňa 08.03.2023 uvádza „..periférne postihnutie lakeť s funkčným deficitom skôr
poúrazová...“, správny súd uvádza, že predmetný záver je formulovaný viac ako domnienka, než fakt
(„skôr poúrazová“), ktorá však nijako nespochybňuje záver príslušného posudkového lekára podporený
jednak objektívnym nálezom lekárky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie ako i objektívnym
nálezom z chirurgického vyšetrenia B. G. zo dňa 24.03.2020, v ktorom sa konštatuje zhojenie kosti

potvrdené RTG. kontrolou s tým, že na zhojenie zlomeniny a na zlepšenie hybnosti pravého lakťa po
rehabilitačnej liečbe poukazuje i príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia v Odbornom lekárskom
posudku o invalidite zo dňa 19.05.2023, ktorý je podkladom napadnutého rozhodnutia.

39. Vo vzťahu k hypertenzii príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia v Odbornom lekárskom

posudku o invalidite zo dňa 19.05.2023 uviedol, že hypertenzia je bez zdokumentovaných objektívnych
orgánových zmien, na liečbe jedným antihypertenzívom s tým, že pri dobrej kontrole krvného tlaku
a liečbe samotná hypertenzia nespôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uvedený
záver vyplýva z objektívneho nálezu praktického lekára B. B. zo dňa 26.01.2022 predstavujúceho
podklad pre Odborný lekársky posudok o invalidite zo dňa 19.05.2023, ktorá konštatovala Artériovú

hypertenziu I. stupňa, pričom žalobca užíva antihypertenzívum (Rilmenidin), vrátane priebežných kontrol
tlaku bez toho, aby konštatovala čo i len minimálne orgánové postihnutie. Súčasne pre úplnosť
správny súd uvádza, že hoci artériová hypertenzia bola v zmysle lekárskych nálezov z Reumatologickej
ambulancie príčinou ukončenia liečby liečivom infliximab, došlo k zmene liečby na adalimumab, pričomtáto mala už po mesiaci u žalobcu priaznivý terapeutický efekt. Na uvedené poukazuje i posudkový lekár
v Odbornom lekárskom posudku o invalidite zo dňa 19.05.2023, keď uviedol, že pre hypertenziu bola
u žalobcu zmenená biologická liečba už po mesiaci s priaznivým efektom.

40. Vo vzťahu k inhalačnej a potravinovej alergii posudkový lekár sociálneho poistenia (Sociálnej
poisťovne, ústredie) v Odbornom lekárskom posudku o invalidite zo dňa 19.05.2023 uviedol, že:
„inhalačná a potravinová alergia vyžadujú režim a liečbu podľa odporučenia imunoalergológa, uvedené
ťažkosti pri dodržiavaní režimových opatrení a liečby podľa odporučenia neovplyvňujú schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, nie sú dokumentované v súvislosti s uvedeným časté klinické prejavy.“
Správny súd uvádza, že z lekárskeho nálezu z imunologického vyšetrenia u B. E. zo dňa 19.12.2019
zistil, že žalobca má dodržiavať režim peľára, užívať lieky proti alergii (Cezera, Avamys) a užiť
pohotovostný balíček pri ťažkostiach, a preto možno konštatovať presvedčivosť záveru, že sa nejedná
o posudkovo významné ochorenie. Uvedené možno skonštatovať i vo vzťahu k alergii na Sulfasalazin,
keďže na uvedenú skutočnosť bolo zo strany ošetrujúcej reumatologičky B. F. v zmysle lekárskych

nálezov z Reumatologickej ambulancie reagované zahájením biologickej liečby s pozitívnym efektom.
Súčasne sa správny súd stotožňuje i so záverom o posudkovo nevýznamnom ochorení spočívajúcom
v syndróme suchého oka, keď z objektívneho nálezu oftalmolgičky B. H. F. zo dňa 17.12.2019 (ktorý
je súčasťou lekárskeho dokumentačného materiálu) vyplynulo odporúčanie aplikovať pri ťažkostiach
viackrát denne umelé slzy bez konz. látok, na noc očnú masť (VitA Pos) a prechodne na obdobie týždňa

(10 dní), t.j. prechodne, užívať liek Spersadex.

41. Pokiaľ žalobca poukazoval na priznanie nároku na poistné plnenie zo strany poisťovne Allianz –
Slovenská poisťovňa, a.s. v súvislosti s následkami úrazu lakťa zo dňa 02.03.2020 a prehodnotenie
stavu trvalých následkov na základe lekárskej správy ohľadom aktuálneho zdravotného stavu žalobcu,

uvedená argumentácia je pri posudzovaní invalidity irelevantná. Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. sa
riadi poistnými podmienkami pre úrazové poistenie, pričom sa jedná o poistný vzťah medzi poistiteľom
a poistníkom s tým, že Zákon o sociálnom poistení zveruje posúdenie zdravotného stavu posudkovým
lekárom sociálneho poistenia so získanou príslušnou odbornou spôsobilosťou posudkového lekára
a domáhať sa zohľadnenia hodnotenia stavu zo strany poisťovateľa (Allianz – Slovenská poisťovňa,

a.s.) v rámci poistného vzťahu v dávkovom konaní o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku je preto
nedôvodné.

42. Pokiaľ žalobca namietal, že posudkový lekár v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 24.01.2023
v časti „Pracovná rekomandácia“ nedefinoval a ani nevysvetlil, čo vyjadruje pojem vynútená poloha,

správny súd uvádza, že túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca neozrejmil aký
vplyv by malo mať uvedené tvrdenie spočívajúce v absencii definície „vynútenej polohy“ v Odbornom
posudku o invalidite zo dňa 24.01.2023, ktorý predstavoval podklad pre prvostupňové rozhodnutie, na
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

43. Žalobca v replike požadoval aj nariadenie znaleckého dokazovania a na predmetnom návrhu zotrval
jeho právny zástupca i v priebehu nariadeného pojednávania, pričom úlohou ustanoveného znalca
zo strany správneho súdu, by malo byť preskúmanie Odborného lekárskeho posudku o invalidite zo
dňa 19.05.2023 a zo dňa 24.01.2023, t.j. či bol zdravotný stav žalobcu posúdený správne a v súlade
s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Za situácie, kedy správny súd pre nedostatočné

zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci, pristúpil k zrušeniu rozhodnutia Generálneho
riaditeľa žalovanej a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nevidel správny súd dôvod na nariadenie
znaleckého dokazovania. Navyše lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych

prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca
(§ 153 ods. 5 a 6 Zákona o sociálnom poistení). Lekárska posudková činnosť je teda ex lege
zverená posudkovým lekárom. Nariadenie znaleckého dokazovania znalcom by bolo teda nadbytočné
a nehospodárne, keďže znalecký posudok a lekársky posudok vypracovaný posudkovým lekárom majú
rovnakú „dôkaznú silu“. Správny súd nepreberá na seba vykonávanie dokazovania namiesto orgánu

verejnej správy, najmä ak aj v dávkových veciach sociálneho poistenia bolo zavedené dvojinštančné
administratívne konanie, čím sa vytvára dostatočný priestor na náležité zistenie skutočného stavu
veci samotným orgánom verejnej správy. Z uvedených dôvodov správny súd tomuto návrhu žalobcu
nevyhovel, nakoľko ho nepovažoval za dôvodný.44. Na základe skutočností uvedených v bodoch 30. – 37. rozsudku dospel správny súd k záveru, že
správnou žalobou napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a postup, ktorý

predchádzal jeho vydaniu nie je v súlade so zákonom, a preto z dôvodu nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci na jej riadne posúdenie, zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej podľa
§ 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec mu vrátil podľa § 191 ods. 4 SSP s tým, že Generálny riaditeľ žalovanej
môže v rámci svojej kompetencie v odvolacom administratívnom konaní v súlade s § 218 Zákona
o sociálnom poistení sám odstrániť vytýkané vady, prípadne môže ich odstránenie v rámci odvolacieho

konania zabezpečiť. V ďalšom konaní bude nanovo posúdený zdravotný stav žalobcu, doplnené
dokazovanie v naznačenom smere, ktoré bude dostatočne vyhodnotené a následne zdôvodnené
v rozhodnutí pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne o odvolaní žalobcu opakovane rozhodne na základe nového posudku o invalidite
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pričom svoje rozhodnutie
odôvodní v súlade s § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení. Právnym názorom správneho súdu je

prvostupňový orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd

priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovanú na ich náhradu. Podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.