Uznesenie Judgement was issued on Thursday, January 15, 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 28C/96/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423203340
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6423203340.2

Uznesenie

-5 - 28C/96/2023

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D.
XXX, XXX XX C. D., proti žalovaným 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. B. XXX, XXX XX G. B.,

2/ H. I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX K. B., 3/ L. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom M. A. XXX/XX, XXX XX N., 4/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. O. P. XXX/XX, XXX XX
N., všetci žalovaní zastúpení: JUDr. Adriána Šebestová, advokátka so sídlom SNP 581/111, 965 01 Žiar
nad Hronom, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva k nehnuteľnostiam, o návrhu
žalovaných na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16.12.2024, takto

r o z h o d o l :

-5 - 28C/96/2023

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

-3 - 28C/96/2023

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 18.12.2023 sa žalobkyňa domáhala
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na liste
vlastníctva č. XXX pre k.ú. C. D., obec C. D., okres N. – rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému na
pozemku CKN parc. č. XXX, a to takým spôsobom, že žalobkyňa prevezme predmetnú nehnuteľnosť

v celosti do svojho výlučného vlastníctva, pričom žalovaným 1/ až 4/ ako ustupujúcim spoluvlastníkom
vyplatí finančnú náhradu vo výške určenej súdom. Žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovanými
sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti s tým, že každý z nich je vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/5 k celku. Na preukázanie všeobecnej hodnoty predmetnej
nehnuteľnosti žalobkyňa predložila znalecký posudok č. XXX/XXXX, dodatok č. X zo dňa XX.XX.XXXX
vyhotovený znalcom Q. R. F. v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. Žalobkyňa

sa pokúsila o dohodu so žalovanými, ku ktorej uzavretiu však nedošlo, nakoľko žalovaní nesúhlasili so
sumou vyrovnávacieho podielu určeného na podklade znaleckého posudku.

2.Žalovaní1/až4/dňa21.06.2024doručilisúduvyjadreniekžalobeasúčasnevzájomnúžalobu,vktorej
navrhli, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu nielen ku stavbe - rodinnému
domu súp. č. XXX v k.ú. C. D., ale aj k jeho príslušenstvu, tiež k stavbe – letnej kuchyni bez súpisného

čísla, ktorá nie je evidovaná v katastri nehnuteľností a ktorá je postavená na pozemku EKN parc. č.
XXX/X, a tiež k pozemkom zapísaným na LV č. XX pre k.ú. C. D., a to CKN parc. č. XXX – záhradao výmere XXX m2, EKN parc. č. XXX/X – záhrada o výmere XXX m2 a EKN parc. č. XXX – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 583 m2.

3.1. Dňa 16.12.2024 bol súdu doručený návrh žalovaných 1/ až 4/ na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalobkyni povinnosť zložiť do úschovy Okresného súdu
Žiar nad Hronom peňažnú sumu 40.000,- Eur za účelom zabezpečenia povinnosti žalobkyne poskytnúť
žalovaným 1/ až 4/ peňažnú náhradu za prikázanie predmetných nehnuteľností v k.ú. C. D. - stavby -
rodinný dom súp. č. XXX s príslušenstvom, stavby – letnej kuchyne postavenej na pozemku EKN parc.

č. XXX/X a pozemkov CKN parc. č. XXX, EKN parc. č. XXX/X a EKN parc. č. XXX.
3.2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že vzhľadom na doteraz preukázané
majetkové pomery žalobkyne majú dôvodnú obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, ak by súd
zrušilavyporiadalpredmetnéspoluvlastníctvostránsporutak,žebynehnuteľnostiprikázaldovýlučného
vlastníctva žalobkyne.

4. Z príslušných listov vlastníctva mal súd preukázanú existenciu vlastníckych vzťahov k predmetným
nehnuteľnostiam tak, ako ich opísala žalobkyňa v žalobe, resp. žalovaní 1/ až 4/ v rámci vyjadrení
k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila
peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na

veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla
účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

6. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po
skončeníkonaniavovecisamejnastať.Podmienkouprevydanieneodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,
že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp.
že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň

ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom
tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by

dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím
a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť ito, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia
ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné
bezodkladne upraviť dané pomery.

7. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy tiež zvážiť, či v dôsledku neodkladného
opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, či zásah
do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmom (zásada tzv. primeranosti zásahu) a napokon aj posúdiť, či neodkladným

opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru (podľa
čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba
v nevyhnutnej miere), čo znamená, že odporca môže byť obmedzený v nakladaní len vo vzťahu k veciam
alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom navrhovateľa (porov. rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/9/2018 zo dňa 14.02.2018).

8. Predmetom konania vo veci samej je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti - rodinnému domu súp. č. XXX v k.ú. C.
D., pričom navrhla, že prevezme predmetnú nehnuteľnosť v celosti do svojho výlučného vlastníctva
a žalovaným ako ustupujúcim spoluvlastníkom vyplatí finančnú náhradu. Žalovaní vo vzájomnej
žalobe navrhli zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu aj k ostatným súvisiacim

nehnuteľnostiam, a to stavbe - letná kuchyňa postavenej na pozemku EKN parc. č. XXX/X a pozemkom
CKN parc. č. XXX, EKN parc. č. XXX/X a EKN parc. č. XXX v k.ú. C. D.. Žalovaní navrhli vyporiadať
spoluvlastníctvotakýmspôsobom,žepredmetnénehnuteľnostibudúprikázanédovýlučnéhovlastníctva
žalobkyne, pričom každému zo žalovaných 1/ až 4/ vyplatí finančnú náhradu vo výške 10.000,- Eur,
eventuálne pokiaľ žalobkyňa nepreukáže, že disponuje peňažnými prostriedkami vo výške potrebnej

na splnenie jej povinnosti poskytnúť žalovaným peňažné vyrovnanie, navrhli prikázať predmetné
nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ až 4/ s tým, že každý z nich vyplatí
žalobkyni sumu 2.500,- Eur. Spornou medzi stranami je predovšetkým výška výplaty ustupujúcich
podielových spoluvlastníkov odvíjajúca sa od spornej hodnoty predmetných nehnuteľností, ako aj
prípadné zohľadnenie žalobkyňou uvádzaných investícií do predmetných nehnuteľností.

9. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatreniaaosvedčenieobavy,žeexekúciabudeohrozená,pričomdospelkzáveru,ženávrhžalovaných
1/ až 4/ nie je dôvodný.

10. S poukazom na vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu
vyjadreným v ustanovení § 324 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého možno neodkladné opatrenie nariadiť len
za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, sa súd prioritne
zaoberal tým, či regulovanie vzťahov strán sporu nemožno dosiahnuť primárne prostredníctvom inštitútu

zabezpečovaciehoopatrenia,nakoľkotútoskutočnosťsúdskúmavždyzúradnejmoci.Vdanejvecivšak
podmienky pre využitie inštitútu zabezpečovacieho opatrenia naplnené nie sú. Jednak návrh žalovaných
1/ až 4/ k jeho využitiu nesmeruje a zároveň sledovaný účel v danom prípade podľa osvedčeného nie
je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. V danej veci ma súd osvedčené, že žalobkyňa spolu so žalovanými sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a LV č. XX pre k.ú. C. D. s tým, že žalobkyňa
je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/5 v pomere k celku a každý zo žalovaných
je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/5 v pomere k celku. Súd mal teda osvedčenú
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorého ochrany sa žalovaní 1/ až 4/ domáhali. Pokiaľ však ide o druhú

z podmienok, a to osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, ak by súd zrušil a vyporiadal
spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam tak, že by tieto nehnuteľnosti prikázal
do výlučného vlastníctva žalobkyne, hoci žalobkyňa podľa názoru žalovaných nedisponuje dostatkom
finančných prostriedkov na prípadné vyplatenie žalovaných za ich ustupujúci spoluvlastnícky podiel,
v konaní nebolo dostatočne osvedčené, že tento nevyhnutný predpoklad pre nariadenie neodkladného

opatrenia by bol splnený. Samotná existencia sporu medzi stranami vyplývajúca z rozdielneho
názoru strán na skutkovú a právnu opodstatnenosť žalobkyňou uplatneného nároku na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nezakladá dôvod pre
nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto fáze konania nebolo žiadnym kvalifikovaným spôsobomosvedčené ohrozenie prípadnej budúcej exekúcie. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna
a musí hroziť bezprostredne, čo v danom prípade naplnené nebolo.

12. Vo veci samej súd koná o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.
Z ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe
vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný záväzným zákonným poradím. Ako prvý spôsob zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy reálne rozdelenie veci s prihliadnutím
na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia

spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú nehnuteľnú vec, a to nielen z technického, ale aj z
právneho hľadiska, a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď jej rozdelením
vzniknú samostatné veci, slúžiace ich vlastníkom aj naďalej spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe
a spoločenskému poslaniu (záujmu) a rozdelenie je možné zapísať vkladom práva do katastra
nehnuteľnosti. Ak rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, prichádza do úvahy
prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, pričom súd je povinný

prihliadnuť na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, a na prípadné násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom (tzv. objektívne predpoklady). Predmetom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel), tento spôsob
vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú
vec záujem; subjektívnym predpokladom tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva je teda súhlas

spoluvlastníka, ktorému má byť vec prikázaná a jeho solventnosť, t. j. má dostatok financií na vyplatenie
svojho podielu (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 22Cdo/1346/2002, rozhodnutie Ústavného súdu ČR
III. ÚS 687/2004). Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to nariadenie
predaja veci a rozdelenie výťažku, prichádza do úvahy len tam, kde vec nemôže byť reálne rozdelená
ani prikázaná spoluvlastníkovi, lebo žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem.

13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd pri druhom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva
je povinný skúmať, či spoluvlastník, ktorému by mala byť vec v podielovom spoluvlastníctve prikázaná
do jeho výlučného vlastníctva, má finančné prostriedky na vyplatenie primeranej náhrady ostatným
spoluvlastníkom. Pokiaľ preto žalovaní spochybňujú solventnosť žalobkyne ako spoluvlastníka, ktorému

by po zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu mohli potenciálne pripadnúť predmetné
nehnuteľnosti, ide o otázku, ktorou sa súd bude zaoberať v rámci dokazovania vo veci samej. V konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný konkrétnymi návrhmi strán
sporu na spôsob vyporiadania, keďže určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu – Občianskeho zákonníka (§ 216 ods. 2 CSP). Až na základe dokazovania

vo veci samej bude môcť súd posúdiť jednotlivé zo zákona vyplývajúce spôsoby vyporiadania
spoluvlastníctva strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam, vrátane toho, ktorej strane sporu prípadne
budú nehnuteľnosti prikázané do (spolu)vlastníctva a za akú náhradu. Ako už bolo uvedené, kritériom
pri rozhodovaní súdu je aj solventnosť jednotlivých strán sporu pre účely prípadného uloženia povinnosti
vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom peňažnú náhradu. V tejto fáze, keď dokazovanie ešte nebolo

začaté a došlo len k zisteniu písomných stanovísk (tvrdení) strán sporu a ich návrhom na vykonanie
dokazovania, je uvažovanie o zložení peňažnej sumy do úschovy súdu pre účely potenciálneho
budúceho vyplatenia peňažnej náhrady ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom predčasné.

14. Na základe uvedených skutočností a právneho posúdenia súd dospel k záveru, že nie sú dané

zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci a návrh žalovaných 1/
až 4/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

-2 - 28C/96/2023

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, vpodaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.