Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 21, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123013662
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kurucová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123013662.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Andreou Kurucovou, PhD. v trestnej veci obžalovaného Š.

C. pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného účinného
od 6. augusta 2024 s použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
21. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Š. C., nar. XX. K. XXXX v R., trvale bytom O. XA, R.

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v období od mesiaca marec 2020 do 21. októbra 2024 v F., U. T. XX ani inde na území Slovenskej
republiky úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svojho maloletého syna K. C., nar. XX. K. XXXX,
trvale bytom u matky C. V. v F., U. T. XX, i keď mu vyživovacia povinnosť vyplývala priamo zo Zákona
o rodine a výška vyživovacej povinnosti mu bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k.
20P/66/2009-39 zo dňa 24. júna 2009, právoplatným dňa 23. júla 2009 tak, že s účinnosťou od 1.
júla 2009 je povinný platiť výživné na svojho maloletého syna K. v sume 100,- eur mesačne, vždy do

15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky C. V., nejavil vážny záujem nájsť a udržať si
stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého by mohol výživné uhrádzať a o
sprostredkovanie zamestnania nepožiadal ani úrad práce, pričom na výživu svojho syna neprispieval
ani v období, keď pracoval, čím mu za obdobie marec 2020 do 21. októbra 2024, s výnimkou obdobia
výkonu trestu odňatia slobody od 31. marca 2023 do 29.6.2023 a od 29. januára 2024 do 26. marca
2024, vznikol dlh na výživnom vo výške 5.100,- eur,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á ch a l

prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného účinného od 6.

augusta 2024 s použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 s použitím § 36 písmeno l), §
37 písmeno m), § 38 odsek 2 Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 trest odňatia slobody vo
výmere 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 21. decembra 2023 obžalobu pod číslom
1Pv/152/22/2207 na obvineného Š.K. C. pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1,
odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona na skutkovom
základe uvedenom v obžalobe. Súd dňa 10. januára 2024 rozhodol vo veci trestným rozkazom, voči
ktorému prokurátorka podala odpor.

Súd vykonal 21. októbra 2024 hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko obžalovaný
sa na hlavné pojednávanie osobne nedostavil, včas a riadne svoju neprítomnosť neospravedlnil
zákonom predpokladaným spôsobom. Obžalovanému bola obžaloba doručená do vlastných rúk dňa
25. júla 2024, predvolanie na hlavné pojednávanie prevzal rovnako dňa 25. júla 2024. Obžalovaný bol
upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, lehotu na prípravu mal

zachovanú, o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, bol vyšetrovateľom v prípravnom konaní vypočutý
dňa 1. novembra 2023 ako obvinený. Bolo dodržané ustanovenie o vznesení obvinenia, ktoré mu bolo
doručené dňa 6. júna 2023. Obžalovaný bol o preštudovaní vyšetrovacieho spisu upovedomený dňa 11.
novembra 2023. V danom prípade nejde o konanie, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody
s hornou hranicou viac ako desať rokov, v čase konania hlavného pojednávania obžalovaný nebol vo

výkone trestu odňatia slobody ani vo výkone väzby, nešlo ani o prípad povinnej obhajoby a tiež nemal
zvoleného obhajcu. O práve na obhajobu bol riadne poučený a obhajcu si nezvolil. Súčasne súd dospel
k záveru, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti
obžalovaného.

Súd na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky prečítal podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku
výpoveď obžalovaného z prípravného konania, bol vykonaný výsluch poškodenej C. V., a boli prečítané
listinné dôkazy vzťahujúce sa na predmetnú trestnú vec, ako aj osobu obžalovaného.

Zo zápisnice o výsluchu obvineného vyplynulo, že obžalovaný s tým, čo sa mu kladie za vinu súhlasí,

cíti sa byť vinný. Na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava, ale preberá si tam poštu. Je závislý na
alkohole, z tejto závislosti sa liečil už asi štrnásťkrát na D., vo H., naposledy minulý rok v R. na T.. Alkohol
požíva každý deň, pije iba tvrdý alkohol. Drogy neberie, ani nikdy nebral, fajčí. Lieči sa v psychiatrickej
ambulancii v R. na Hraničnej ulici, ale nechce uviesť u koho a na čo, berie antidepresíva Chlorprothixen,
Stilnox, a potom berie nejaké lieky na srdce, je nezamestnaný. Naposledy pracoval v spoločnosti K.

ako automechanik. Je si vedomý toho, že spáchal trestný čin zanedbanie povinnej výživy, ale bolo to
na úkor toho, že nemal financie, bol veľmi dlho PN, zadĺžil sa, počas PN mal 120,- eur mesačne, čo
nepostačovalo ani na jeho živobytie, trvalo mu dlho, kým sa finančne spamätal, matka jeho syna o
všetkom vedela, aj peniaze jej poslal, aby mu verila, a že keď sa dá do poriadku, všetko jej splatí, svoj
sľub porušila a dala na neho trestné oznámenie, kontaktovať sa s ním nechce, má ho zablokovaného,

nevie, ani kde býva, kde sa zdržuje jeho syn, syn má na neho číslo, vie mu zavolať. So synom sa
stretávajú,terazbolnapsychiatrii,takspolunebolivkontakte,onvtedysedel.Prečomuskončilpracovný
pomer v K. hovoriť nebude, pes ho stojí denne 5,- eur. Má kopu kamarátov, ktorí mu finančne pomáhajú,
má aj psa, o ktorého sa musí postarať. O vyživovacej povinnosti na K. má vedomosť, rozsudok si prevzal
na súde. Vedomosť o výške vyživovacej povinnosti má, ale matka jeho syna si neplní povinnosti, tak

začal porušovať povinnosti aj on, má právo stretávať sa so synom, čo mu matka neumožňuje. Naposledy
poslal poštou 200,- eur v roku 2019, od toho dátumu mu už nebolo umožnené stretávať sa so synom, tri
roky ho nevidel, naposledy ho videl v roku 2021, stretol ho pri základnej škole, ktorú navštevoval, aby to
jeho matka nevedela. On teraz študuje na stavebnej v F.. Keby bola normálna, on by jej to výživné dával,
keby mal možnosť byť so synom, tak by peniaze zohnal, prestal by piť. Exekúciu má od dopravného

podniku, cestoval načierno. Ku svojím majetkovým pomerom uviedol, že nič nevlastní, všetkého sa vzdal
v prospech sestry pri dedičských konaniach. V roku 2019 bol zamestnaný v D., potom v G. V., potom v K..
Z dôvodu neplatenia výživného bol stíhaný už trikrát, ale do súdu to vždy celé vyplatil. Nie je majiteľom
žiadneho bankového účtu. Nie sú mu vyplácané žiadne dávky alebo iné formy pomoci, od nikoho nič
nepotrebuje. Nie je vedený ani na úrade práce, prácu si hľadal, ale tým že nemá čistý register, niktoho nechce prijať, iné ako automechanika robiť nevie. Trestne stíhaný bol v minulosti za alimenty, aj za
ublíženie na zdraví, čo si aj odsedel, ešte za marenie výkonu úradného rozhodnutia.

Z výpovede C. V. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný jej od marca 2020 nezaplatil z
výživného ku dnešnému dňu nič. Do decembra je jeho dlh 4300,- eur. Na výživu a starostlivosť o syna
neprispieva ani inak, naposledy bol u nich v roku 2009, to spával v aute a chodil tam piť. Spravil v Bille
nejaký nákup. Syn je školopovinný, je na súkromnej škole, odbor špeditérstvo. Bol aj na psychiatrii, mal
problémy, zo zdravotných dôvodov nemohol chodiť do školy. Tak našli súkromnú školu, kde navštevuje

prvý ročník, ale sú tam nejaké dotácie zo školstva, takže nedoplácajú.

ZrodnéholistuK.C.vyplynulo,žetentosanarodilXX.K.XXXX,jehootcomjeobžalovanýŠ.C.amatkou
je C. V.. Z potvrdenia o návšteve školy Stredná priemyselná škola stavebná N. E. C., F. zo 16. januára
2023 vyplynulo, že študent K. C., nar. XX. K. XXXX je v školskom roku 2022/2023 študentom školy.

Z rovnopisu rozsudku Okresného súdu Trnava z 24. júna 2009, sp. zn. 20P/66/2009, právoplatného
23. júla 2009 vyplynulo, že súd maloletého K. C. zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach do dňa jeho plnoletosti. Súd s
účinnosťou od 1. júla 2009 zaväzuje otca platiť na výživu maloletého mesačne sumu 100,- eur, ktoré
výživné bude otec povinný prispievať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Súd

upravuje stretnutia otca s maloletým K. C. tak, že otec sa bude stretávať s maloletým každý nepárny
víkend v tom ktorom mesiaci počínajúc sobotou 9.00 hod., kedy si maloletého prevezme spred bytu
matky a vráti maloletého matke späť v nedeľu o 18.00 hod. Matka je povinná maloletého na stretnutie s
otcom riadne pripraviť a otec je povinný dodržiavať presný začiatok i koniec stretnutia s maloletým.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj ďalšie listinné dôkazy, z ktorých vyplynuli nasledovné
skutočnosti:

- zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. z 25. januára 2023 vyplynulo, že od roku 2019 bol
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 14. novembra 2019 do 29. februára 2020,

dôvod vyradenia z evidencie - zistenie pracovného pomeru od 1. marca 2020 u zamestnávateľa W.-F.
R., s. r. o., v období evidencie mu boli ponúknuté pracovné miesta na základe jeho požiadavky z ponuky
databázy voľných pracovných miest,

- z výpisu zo živnostenského registra z 23. januára 2023 vyplynulo, že podnikateľ Š. C. dňa 21. marca

2018 osobne oznámil Okresnému úradu R., odboru živnostenského podnikania ukončenie podnikania
v celom rozsahu ku dňu 22. marec 2018,

- zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. zo 6. októbra 2023 vyplynulo, že Š. C. bol vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 14. novembra 2019 do 29. februára 2020, pričom dôvodom

vyradenia z evidencie bolo začatie pracovného pomeru od 1. marca 2020,

- z potvrdenia Sociálnej poisťovne a pripojeného prehľadu vyplynulo, že Š. C. bol vedený ako
zamestnanec s pravidelným príjmom:
- od 1. marca 2020 do 30. júna 2021 odvádzateľa W.-F. R.,

- od 6. júla 2021 do 31. januára 2022 odvádzateľa G. D., s. r. o.,
- od 1. februára 2022 do 16. mája 2022 odvádzateľa K., s. r. o.,
- od 25. mája 2023 do 29. júna 2023 odvádzateľa Ústav na výkon väzby,

- z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou zo 4. augusta 2023

vyplynulo, že za obdobie od 1. januára 2019 do 7. februára 2023 boli obžalovanému vyplatené
nemocenské dávky v sume 3.739,20 eur,

- z oznámenia Sociálnej poisťovne z 27. júla 2023 vyplynulo, že Š. C. nie je evidovaný ako zamestnanec
od 29. júna 2023,

- z oznámenia spoločnosti V. G. D. z 23. mája 2022 vyplynulo, že obžalovaný bol zamestnaný v
spoločnosti od 6. júla 2021 do 31. januára 2022 v trvalom pracovnom pomere, v jednotlivých mesiacoch
poberal čistú mzdu v celkovej výške 1.557,64 eur, nakoľko od 11. októbra 2021 do 18. októbra 2021nenastúpil do práce a neoznámil dôvod neprítomnosti, mal evidovanú neospravedlnenú absenciu, po
ktorej nasledovala práceneschopnosť od 19. októbra 2021 do 30. novembra 2021, následne od 1.
decembra 2021 opäť neoznámil dôvod neprítomnosti a dňom 31. januára 2022 bol s menovaným

okamžite ukončený pracovný pomer,

- z oznámenia spoločnosti K. s. r. o. z 23. mája 2022 vyplynulo, že obžalovaný bol v spoločnosti
zamestnaný do 30. apríla 2022 na polovičný úväzok, za mesiac mu posielali na účet 311,- eur, pracoval
iba príležitostne a preto mal polovičný úväzok ako automechanik,

- z oznámenia spoločnosti W.-F. R. s. r. o. z 10. júna 2022 vyplynulo, že obžalovaný bol v spoločnosti
zamestnaný od 1. februára 2020 do 30. júna 2021 na trvalý pracovný pomer, pracovný pomer bol
ukončený z dôvodu skončenia pracovnej zmluvy, pracovné zaradenie bolo automechanik a dosahoval
priemerné pracovné výsledky, boli oblasti, v ktorých bol expertom, ale bolo ťažké spoľahnúť sa na
jeho nasadenie a zodpovednosť, disciplinárne bol riešený iba v jednom prípade, kedy mu bolo udelené

pokarhanie z dôvodu prítomnosti alkoholu na pracovisku, zrážky za rok 2020 a za rok 2021 nemal,
nebola nahlásená žiadna vyživovacia povinnosť, z pripojeného mzdového listu za rok 2020 vyplynulo,
že menovanému bola vyplatená čistá mzda v celkovej výške 5.644,26 eur a z pripojeného mzdového
listu za rok 2021 vyplynulo, že menovanému bola vyplatená čistá mzda vo výške 4.930,41 eur,

- z oznámenia spoločnosti O. V. z 21. októbra 2022 vyplynulo, že obžalovaný v spoločnosti robil na
dohodu o pracovnej činnosti od 1. do 30. septembra 2018 a od 1. októbra 2019 do 15. marca 2019
na skrátený pracovný pomer, bol zamestnaný ako pomocník, bol zodpovedný, učenlivý, pracovitý,
nekonfliktný, nebol s ním žiadny problém, pracovný pomer musel byť ukončený, nakoľko sa podrobil
pravidelnej dychovej skúške pri vstupe do areálu a táto skúška zistila prítomnosť alkoholu, čo je

pre spoločnosť prečin, na základe ktorého je dotyčnej osobe okamžite odobratá osobná karta od
vstupu a pridelený zákaz vstupu na určitý čas, príkaz na zrážky zo mzdy týkajúce sa výživného neboli
registrované,

- z oznámenia VÚB banky zo 14. septembra 2022 vyplynulo, že obžalovaný nie je/nebol majiteľom účtu,

bol disponentom na účte iného majiteľa. Z predložených výpisov od 1. mája 2019 do 14. septembra
2022 (č. l. 141 - 176) nevyplynulo uskutočnenie žiadnej platby za účelom úhrady výživného, rovnaké
vyplynulo z výpisov z účtov do 26. apríla 2023 (č. l. 178 - 186),

- z lustrácie v databáze súdov vyplynulo, že voči obžalovanému je vedených sedem exekučných konaní,

a to:
- vo veci Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B5-54Er/586/2016 oprávneného R. F. N., s. r. o.,
- vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 50Ek/204/2018 oprávneného H. Q. D., a. s.,
- vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/3302/2022 oprávneného B. s. r. o.,
- vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/3115/2021 oprávneného B. s. r. o.,

- vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Ek/4339/2021 oprávneného B. s. r. o.,
- vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 56Ek/321/2022 oprávneného B. s. r. o.,
- vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 76Ek /2837/2023 oprávneného H. Q. D., a. s..

Z lustrácie v Registri obyvateľov vyplynulo, že obžalovaný má trvalý pobyt na adrese R. - D., O.É. X/A.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni z 21. októbra 2024 vyplynulo, že obžalovaný bol naposledy vedený ako
zamestnanec od 25. mája 2023 do 29. júna 2023 v Ústave na výkon väzby Bratislava a od 22. februára
2024 do 26. marca 2024 v Ústave na výkon väzby Bratislava.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má tri záznamy. Trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava II zo 17. septembra 2016, sp. zn. 0T/363/2016, právoplatným 17. septembra 2016 bol uznaný
zavinnéhozprečinuohrozeniepodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289odsek1Trestnéhozákonaabol
mu uložený podmienečný trest odňatia slobody na štyri mesiace so skúšobnou dobu na 18 (osemnásť)
mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na 2 (dva) roky.

Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 8. augusta 2022, sp. zn. 0T/164/2022, právoplatným
8. augusta 2022 bol uznaný za vinného z prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
odsek 1 písmeno i) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiaces podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok, pričom mu výkon trestu bol nariadený
so zaradením na výkon trestu do minimálneho stupňa stráženia.

Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 19. augusta 2022, sp. zn. 0T/168/2022,
právoplatným 19. augusta 2022 bol uznaný za vinného z prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 odsek 1 písmeno i) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) mesiace so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo
aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody
až na dva roky.
Podľa § 207 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písmeno b) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie
trestného činu po dlhší čas.

V konaní pred súdom na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu tak, ako to navrhli
procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 odsek 19 Trestného poriadku a § 278 odsek 1,

odsek 2 Trestného poriadku, vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 odsek 12 Trestného
poriadku, teda jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy
navrhla či obstarala, súd mal za preukázané, že skutok uvedený v obžalobe, po jeho modifikácii ku dňu
vyhlásenia rozsudku sa stal, a že tento skutok spáchal obžalovaný.

Obžalovanýsizákonnúvyživovaciupovinnosťvyplývajúcuzozákonač.36/2005Z.z.orodineaozmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov voči synovi Alexovi v období od mesiaca
marec 2020 až do 21. októbra 2024 riadne (v súdom určenej výške 100,- eur), a včas (mesačne do
15. dňa mesiaca vopred k rukám matky) neplnil, a to napriek tomu, že táto povinnosť mu vyplýva zo
zákona a bola mu deklarovaná a určená rozsudkom Okresného súdu Trnava z 24. júna 2009, sp. zn.

20P/66/2009, právoplatným 23. júla 2009. Obžalovaného zo skutku usvedčuje predovšetkým výpoveď
poškodenej C. V., z ktorej jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť vôbec
neplní,osynasanezaujímaaničmunekupuje.Poškodenávýslovneuviedla,žeodmarca2020doposiaľ
nezaplatil na syna vôbec nič. Naopak, z prečítanej výpovede obvineného vyplynulo, že obžalovaný si je
svojej vyživovacej povinnosti vedomý, rovnako si je vedomý trestnoprávnych následkov jej neplnenia.

Narodením dieťaťa berie rodič na seba povinnosť a zodpovednosť za jeho výživu, ktorá ho sprevádza
po celý jeho život a niekedy až do jeho smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa choval tak, aby svoje záväzky
a povinnosti dokázal vždy a za všetkých okolností splniť. Častá argumentácia obžalovaných, že výživné
neplatia, lebo sú v zlej finančnej situácii neobstojí, pretože matiek, ktoré sa o deti starajú a vychovávajú

ich sa nikto nepýta, či majú peniaze na výživu detí. Vyživovaciu povinnosť k maloletému K. majú obaja
rodičia, ktorá im nezanikla, pričom matka si ju okrem hmotného zabezpečenia plní aj výkonom osobnej
starostlivosti o maloletého.

Obžalovaný neuviedol na svoju obranu žiadne skutočnosti, ktoré by ho po subjektívnej alebo objektívnej

stránke zbavovali trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok. V prípravnom konaní sa bránil
tvrdením,ženemalvýživnézčohoplatiť,bolveľmidlhoPN,aktuálnejenezamestnaný.Nadruhejstrane,
v rozpore s uvedenými skutočnosťami vyznelo jeho tvrdenie, že nepoberá žiadne dávky, ani iné formy
pomoci a nie je evidovaný na úrade práce, keďže mu finančne pomáhajú kamaráti, a od nikoho nič
nepotrebuje. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá

má prednosť pred akýmikoľvek inými jeho výdavkami neplnil, a to i napriek tomu, že počas rozhodného
obdobia bol po istý čas riadne zamestnaný a mal preukázateľný príjem z pracovných pomerov (v dvoch
prípadoch išlo o trvalý pracovný pomer), konkrétne od 1. marca 2020 do 30. júna 2021 (W.-F. R.), od
6. júla 2021 do 31. januára 2022 (G. D., s. r. o.) a od 1. februára 2022 do 16. mája 2022 (K., s. r.
o.), v poslednom prípade išlo zamestnanie na polovičný úväzok. K rozviazaniu pracovných pomerov

dochádzalo spravidla zo strany zamestnávateľa pre neospravedlnenú absenciu zamestnanca, prípadne
v dôsledku disciplinárneho previnenia v súvislosti s alkoholom.Vykonané dokazovanie preukázalo, že obžalovaný si v F. a ani na iných miestach na území Slovenskej
republiky neplnil vyživovaciu povinnosť na svojho maloletého syna K., pričom vedel o jej existencii, v
nezamestnanosti sa nezaevidoval ako uchádzač o zamestnanie, napriek relatívne kladnému hodnoteniu

zo strany zamestnávateľov nevyužil všetky svoje možnosti a schopnosti na nájdenie si pracovného
miesta s vhodným príjmom, rovnako nevyvinul dostatočné úsilie na udržanie si dlhodobejšieho
pracovného miesta, nepodieľal sa na výchove syna a na jeho výživu neprispieval ani iným spôsobom.
Jeho prístup k plneniu si zákonnej povinnosti vyživovať iného možno v tomto kontexte označiť za
flagrantný. Obžalovaný rovnako neprejavil záujem zúčastniť sa hlavného pojednávania, na ktoré sa

nedostavil, svoju neprítomnosť riadne a včas neospravedlnil, pričom bol poučený aj o účinkoch účinnej
ľútosti podľa § 86 Trestného zákona o zániku trestnosti trestného činu zanedbania povinnej výživy, o
ktorejmáajsubjektívnuvedomosť(privýsluchuuviedol,žeužbolprevýživustíhanýtrikrát,aledosúduto
vždy celé vyplatil). V priebehu prípravného konania, a ani konania pred súdom nedoložil žiadne doklady
preukazujúce splnenie vyživovacej povinnosti, a to ani sčasti, hoci bol na to súdom osobitne vyzvaný.

Obžalovaným deklarovaný nedostatok finančných prostriedkov ho nijako nezbavuje vyživovacej
povinnosti, ani trestnoprávnej zodpovednosti za žalovaný skutok, keďže si trestnoprávnu rovinu svojho
konania plne uvedomuje, podľa vlastných slov má kopec známych, ktorí mu pomáhajú, nie je odkázaný
na štátne sociálne dávky a živí aj psa. Súd podotýka, že obžalovaný nemá inú vyživovaciu povinnosť
a vo vzťahu k výživnému neprebieha voči obžalovanému exekučné konanie. Od začiatku neplnenia

vyživovacej povinnosti (marec 2020) do vyhlásenia tohto rozsudku dlhuje obžalovaný na výživnom s
výnimkou období, počas ktorých bol vo výkone trestu odňatia slobody, spolu sumu 5.100,- eur.

Po dôkladnom vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, a s poukazom na vyššie
uvedené úvahy, ktorými sa súd spravoval pri ich hodnotení, je skutkový stav veci preukázaný tak ako

je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by trestnoprávnu
zodpovednosť obžalovaného vylučovali alebo zmierňovali. Vykonané dôkazy spolu korešpondujú,
dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané dôkazy vytvárajú spolu ucelenú
reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver o vine obžalovaného. Súd po právnej
stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek

1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej dva mesiace v období dvoch
rokov si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného - vlastné dieťa, obžalovaný riadne a včas
neplní zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť po dobu viac ako štyri roky, čím naplnil kvalifikačný
znak po dlhší čas. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené
podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný úmyselne, keď obžalovaný chcel

spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Závažnosť konania
obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na riadnom plnení si
vyživovacej povinnosti rodiča voči svojmu synovi.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 33a a 34 Trestného zákona

účinného od 6. augusta 2024, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody
a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Súd zistil na strane obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť, keďže sa priznal ku skutku a
jednu priťažujúcu okolnosť, keďže už bol za trestný čin odsúdený. Nakoľko súd vyhodnotil konanie
obžalovaného ako konanie v priamom úmysle, časť protiprávneho konania spadá do skúšobnej
doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, neprichádza u obžalovaného do úvahy uloženie

ďalšieho podmienečného trestu, nakoľko ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona sprísňuje
sankcionovanie páchateľa trestného činu. Obžalovanému boli v minulosti uložené podmienečné tresty,
ako aj nepodmienečný trest, žiadny z nich však nesplnil výchovnú funkciu vo vzťahu k tomu,
aby motivoval obžalovaného vyhnúť sa ďalšej trestnej činnosti. Súd zistil, že z rovnakých dôvodov
neprichádza u obžalovaného do úvahy uloženie alternatívneho trestu. Nie sú splnené podmienky pre

uloženie peňažného trestu, nakoľko obžalovaný sám deklaruje, že je nezamestnaný a nepoberá žiadne
sociálne dávky ani dávky v hmotnej núdzi, finančne mu vypomáhajú kamaráti a prípadný peňažný
trest by bol na úkor plnenia vyživovacej povinnosti na maloletého syna, pričom peňažný trest by
za týchto okolností bol zjavne nevymožiteľný (voči obžalovanému je vedených sedem exekučnýchkonaní) a nenaplnil by účel trestu. Aj keď obžalovaný dal súhlas na prípadné uloženie trestu povinnej
práce, tento druh trestu súd nevyhodnotil ako vhodný s poukazom na z dokazovania plynúcu pracovnú
nedisciplinovanosťapožívaniealkoholuajnapracovisku.Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúdukladal

obžalovanému nepodmienečný trest vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, teda na samej spodnej hranici
zákonnej výmery zohľadniac jeho priznanie a oľutovanie skutku, ako aj skutočnosť, že sa jedná o jeho
prvé odsúdenie za nesplnenie vyživovacej povinnosti.

Obžalovaného súd zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom

stráženia, pretože bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním činu vo výkone trestu odňatia
slobody za úmyselný trestný čin (vo veciach Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/164/2022 a
0T/168/2022).

Takýto trest považuje súd za spravodlivý a zákonný.

Na záver považuje súd za potrebné upozorniť obžalovaného na ustanovenie o účinnej ľútosti podľa §
86 písmeno a) Trestného zákona, o ktorej bol v priebehu trestného konania niekoľkokrát poučovaný.
Podľa § 86 písmeno a) Trestného zákona, trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ
svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámeniacestoupodpísanéhosúduna
Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a
to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného

poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh
(pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308
odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak

je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného
poriadku),
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného

poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za
právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.