Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 55C/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424210753
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Saxová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424210753.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci navrhovateľa: Y.ř., B.. XX.XX.XXXX, O. X. X. XXX, XXX XX
V., Č. G., zast. AK Kleberc Legal, s.r.o., IČO: 54 741 548, Tbiliská 13, 831 06 Bratislava, proti povinným:
1./ I. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. I. XXXX/XX, XXX XX X., 2./ J. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. I. XXXX/XX,
XXX XX X., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.11.2024 sa navrhovateľ domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd povinným 1./ a 2./ nariadil zdržať sa nakladania s peňažnými
prostriedkami na účtoch povinných do výšky 11.000.000 Čk a 501.000 eur, a to až do úplného splatenia
dlhu voči navrhovateľovi.
2. Návrh odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalobca ako veriteľ dňa 19.09.2016 uzavrel s pánom

T. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. T. XXXX/X, X. (ďalej len ako „ručiteľ 1“) zmluvu o pôžičke vo výške
4.300.000 Kč (zmluva o pôžičke 1). Dňa 07.11.2022 žalobca ako veriteľ a spoločnosť T., U..G..C.., N.C.:
XXXXXXXX, I. XXX/XX, XXX XX X. ako dlžník uzavreli Dohodu, ktorou došlo okrem iného k pristúpeniu
dlžníka k Zmluve o pôžičke, t. j. dlžník sa stal spoludlžníkom zo zmluvy o pôžičke č. 1. Žalobca ako veriteľ
uzavrel s dlžníkom aj nasledujúce zmluvy o pôžičke: zmluva o pôžičke č. 2 zo dňa 24.03.2020 vo výške
3.000.000 Kč, zmluva o pôžičke č. 3 zo dňa 29.07.2020 vo výške 5.400.000 Kč, zmluva o pôžičke č. 4

zo dňa 04.06.2021 vo výške 100.000 eur, zmluva o pôžičke č. 5 zo dňa 01.10.2021 vo výške 20.000 eur,
zmluva o pôžičke č. 6 zo dňa 08.02.2022 vo výške 30.000 eur, zmluva o pôžičke č. 7 zo dňa 07.11.2022
vo výške 116.000 eur, ústna zmluva o pôžičke č. 8 zo dňa 07.12.2023 vo výške 15.000 eur, ústna zmluva
o pôžičke č. 9 zo dňa 31.10.2023 vo výške 5.000 eur, zmluva o pôžičke č. 10 zo dňa 22.07.2024 vo
výške 3.000 eur. Na základe označených zmlúv žalobca poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 12.700.000
Kč a 289.000 eur s tým, že v každej zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 10 % p.a., úrok z omeškania a

zmluvná pokuta. Dohodou zo dňa 07.11.2022 sa povinní a ručiteľ 1 zaviazali ručiť za dlh dlžníka z titulu
uzatvorených zmlúv o pôžičke. Súčasne dlžník a ručiteľ 1 zároveň uznali svoj dlh z nich vyplývajúci a
dohodli si splatnosť celého dlhu na 31.12.2023. Dňa 09.09.2024 uzavrel žalobca s dlžníkom ručiteľom
1 Dohodu o urovnaní v znení dodatku č. 1 zo dňa 09.09.2024, v rámci ktorej bol navrhovateľ
ochotný znížiť celkovú sumu dlhu zo sumy 20.959.982 Kč a 294.564 eur na sumu 28.330.000 Kč pod
podmienkou, že na zaistenie splatenia dlhu sa zriadi záložné právo na nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v okrese X. N., obec X.- J.Í., kat. úz. J., evidované na LV č. XXXX Okresným úradom X., katastrálnym
odborom, a to pozemok parc. č. XXX o výmere 101 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
pozemok parc. č. XXX o výmere 1277 m2, druh pozemku: záhrada, pozemok parc. č. XXXX/XX o
výmere 1 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súp. č. XXXX, popis stavby: chata,
postavená na pozemku parc. č. XXX o výmere 101 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie.
Bezpodielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností boli do 27.10.2024 povinní 1./ a 2./ v podiele

1/1 k celku. Nakoľko povinní 1./ a 2./ odmietli zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam, navrhovateľ v
zmysle č. IV. ods. 2 odstúpil dňa 01.10.2024 od dohody o urovnaní. Vzhľadom k tomu, že povinní odmietlizriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam, navrhovateľ nadobudol dôvodnú obavu, že povinní sa budú
snažiť previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a pokúsia sa tým zmariť jedinú reálnu šancu na
úhraduaspoňčastisvojhodlhunavrhovateľovi.Zuvedenéhodôvodunavrhovateľdňa14.10.2024vyzval

dlžníka a ručiteľa 1 na plnenie, a to do 15.10.2024. Výzvu dlžník a ručiteľ 1./ prevzali dňa 14.10.2024 a
vzhľadom na to, že dlh na výzvu neuhradili, v zmysle § 548 ods. 2 OZ sú ho povinní splniť povinní 1./
a 2./ ako ručitelia. Z aktuálneho LV č. XXXX pritom vyplýva, že obava navrhovateľa je dôvodná, keďže
úspešne prebehol proces prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a na LV je vyznačený nový
vlastník, ktorým je Q. X., B. XXXX/XX, X.. V ďalšom uviedol, že povinní 1./ a 2./, ručiteľ 1 a dlžník nemajú

žiaden iný majetok, z ktorého by boli schopní uhradiť svoj dlh voči navrhovateľovi, čo jednoznačne
osvedčuje aj listy dlžníka zo dňa 26.09.2024 a zo dňa 16.10.2024, podpísané ručiteľom 1 ako konateľom
dlžníka, v ktorých pre zlú finančnú situáciu dlžníka žiadal o odklad splatnosti dlhu, súčasne vyčíslil
jeho zostatok a informoval navrhovateľa o tom, že povinní 1./ a 2./ odmietajú komunikovať ohľadom
úhrady dlhu. V listy dlžník spomína kúpnu cenu za predaj nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX
pre kat. úz. X., ktoré boli zabezpečené záložným právom v prospech navrhovateľa zmluvou o zriadení

záložného práva zo dňa 01.10.2024 a kúpna cena za ne bola dohodnutá na sumu 17.000.000 Kč, ktorú
dlžník uhradil na účet navrhovateľa. V zmysle uvedeného je zostávajúci dlh dlžníka, povinných 1./ a
2./ a ručiteľa 1 vo výške cca 11.000.000 Kč a 501.000 eur, čo vyplýva tak zo zmlúv o pôžičke, ako
aj z listov dlžníka. Vzhľadom na skutočnosť, že na nehnuteľnosti nebolo povinnými 1./ a 2./ zriadené
záložnéprávo,žetítoaktuálnepreviedlivlastníckeprávoknimbezpodaniavysvetlenianavrhovateľovi,z

prijatýchfinančnýchprostriedkovzapredajnehnuteľnostíodmietliuhradiťdlhnavrhovateľoviaodmietajú
akúkoľvek komunikáciu s ním, ako aj s dlžníkom a ručiteľom 1, navrhovateľ nemá inú možnosť ako
požiadaťsúdozriadenieneodkladnéhoopatrenia,abypovinní1./a2./dočasnenenakladalispeňažnými
prostriedkami na ich účte do označenej výšky predstavujúcej zostávajúci dlh povinných 1./ a 2./ voči
navrhovateľovi. Ak by sa povinní 1./ a 2./ zbavili svojich finančných prostriedkov, ktoré získali z predaja

nehnuteľností, ako aj ostatných peňažných prostriedkov, čo majú na účte, navrhovateľ by reálne nemal
možnosť vymôcť žiadne finančné prostriedky, nakoľko dlžník a ručiteľ 1./ nedisponujú žiadnym iným
majetkom. Ich zámer potvrdzuje aj odmietanie komunikácie s dlžníkom, ručiteľom 1./ a navrhovateľom.
Nepoctivý zámer povinných 1./ a 2./ vyplýva aj zo skutočnosti, že nehnuteľnosti sa už znova inzerujú na
predaj na portáli nehnuteľnosti.sk (https:/..B..U.---Q.-C.--X.--S.-pre-U.-G.-O.-X.-U.-O.-O.-J.-U.-W.-P.-na-

V.-J.). Za zaujímavé a podivné označil, že nový vlastník po nadobudnutí nehnuteľností ich chce previesť
na inú osobu. Aby bola zabezpečená vymožiteľnosť pohľadávok navrhovateľa z majetku povinných, skôr
než budú povinní svoje finančné

prostriedky z účtu účelovo prevádzať na iné osoby, resp. vykonávať výbery, je potrebné urýchlene

konať a nariadiť neodkladné opatrenie na zákaz nakladania s peňažnými prostriedkami na účte, do
označenej výšky. Ak by súd nenaradil neodkladné opatrenie na dočasné nenakladanie povinných s
peňažnými prostriedkami na ich účtoch, navrhovateľovi by tým bola odopretá možnosť vymoženia jeho
pohľadávky, keďže povinní sa zbavia svojho majetku. Záverom dodal, že nariadením požadovaného
neodkladnéhoopatrenianedôjdekzásahudoprávpovinnýchvneprimeranejvýške,keďžezabezpečená

bude iba výška nesplateného dlhu povinných voči navrhovateľovi. Pri poctivom riešení podnikateľských
vzťahov by už povinní boli uhradili zostávajúci dlh, namiesto toho sa zbavujú svojho majetku a odmietajú
akúkoľvek komunikáciu s navrhovateľom. Na preukázanie svojich tvrdení k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia pripojil zmluvy o pôžičke v znení dodatkov, dohodu zo dňa 07.11.2022 a z
09.09.2024, odstúpenie od dohody o urovnaní, zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 01.10.2024,

aktuálny výpis z LV č. XXXX, ako aj výpis zo 07.10.2024, výpis z LV č. XXX, listy dlžníka z 26.09.2024
a 16.10.2024, výzvu na úhradu dlhu.
3. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.
6. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie rozhodujúcich skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z nehozrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti

alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
8. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
9. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie

označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh.
10. Neodkladné opatrenie je procesný nástroj, ktorý umožňuje strane sporu buď pred začatím súdneho
konania, počas konania alebo po jeho skončení domáhať sa poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany, ktorá
je vždy posudzovaná vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku
uplatnenému žalobou za predpokladu, že sa nejedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

pred začatím súdneho konania, ktorým sa má zabezpečiť definitívna ochrana ako je tomu napríklad
u zdržovacích nárokov (tzv. neodkladné opatrenie s charakterom podania vo veci samej). Uvedené
predstavuje výraznú zmenu v právnej úprave neodkladných opatrení zavedenú novým Civilným
procesným kódexom, ktorý upustil od výlučne provizórneho charakteru neodkladného opatrenia a od
pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby tohto procesného inštitútu na konanie vo veci samej.

Zákonodarca po novom pripúšťa, že neodkladným opatrením nariadeným pred začatím súdneho
konania bude zabezpečená trvalá, definitívna ochrana bez potreby iniciovania konania vo veci samej
(viď ust. § 336 ods. 1 veta druhá CSP, predovšetkým zdržovacie návrhy), a to na základe tzv. návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia s charakterom podania vo veci samej. Meritórne neodkaldné
opatrenie tak nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti požadovanej ochrany a konzumuje vec

samu, t. j. nie je vo väzbe na žiadne ďalšie rozhodnutie, ktoré má poskytnúť definitívnu ochranu
porušeným alebo ohrozeným právam.
11. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup
pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu,
bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie v zmysle

ust. § 185 a nasl. CSP a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich
skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto procesnej
ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej).
V kontradiktórnom sporovom konaní ovládaným dispozičným princípom sú strany sporu zodpovedné

okrem iného aj za obsah podania, ktorým sa niečoho domáhajú, nakoľko iba úplné, zrozumiteľné a určité
podanie je spôsobilé vymedziť predmet konania. Na to, aby vôbec súd mohol pristúpiť k posudzovaniu
dôvodnosti tohto procesného návrhu je preto nevyhnutné, aby návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia obsahoval osobitné náležitosti (§ 326 CSP), ako aj všeobecné náležitosti (§ 127, § 132
CSP). Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posúdi, či vadný návrh

bráni pokračovaniu v konaní alebo či môže byť vecne prejednaný. Práve v závislosti od charakteru
požadovaného neodkladného opatrenia sa líši aj postup v prípade podania nekvalifikovaného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko odstraňovanie vád postupom podľa § 129 CSP prichádza
do úvahy len v prípade meritórneho neodkladného opatrenia. Uvedené vyplýva z ust. § 327 CSP, ktoré je
podľa ustálenej súdnej praxe potrebné interpretovať práve so zreteľom na diferenciáciu medzi podaním

vo veci samej a nemeritórnym podaním, keď z ust. § 123 ods. 2 CSP vyplýva, že podaním vo veci samej,
ak to vyplýva z povahy veci, je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V prípadoch meritórnych
návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia je odstraňovanie vád regulované osobitným ust. § 129
CSP majúcim prednosť pred všeobecným ust. § 327 CSP, a ktoré v prípade návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia expressis verbis predpisuje povinnosť súdu vyvinúť iniciatívu k odstráneniu vád

podania, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Pri zdanlivom konflikte všeobecného ust. § 327 CSP a
§ 129 CSP, treba dať prednosť lex specialis vyjadrenej v ust. § 129 CSP (viď Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1111). Aplikácia § 327 CSP v procesnom postupe súdu tak dopadá len na
prípady návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie sú podaniami vo veci samej. V prípade

ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemajúci charakter podania vo veci samej trpí takými
nedostatkami, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, súd ho podľa § 327 CSP odmietne, a to bez toho,
aby navrhovateľa vyzýval na odstránenie zistených nedostatkov.12. Elementárnym a obligatórnym predpokladom každého návrhu, ktorým sa iniciuje súdne konanie,
a ktorým je súd viazaný (viazanosť vymedzeným predmetom konania a zásada ne ultra petitum) je
žalobný petit, ktorý musí obsahovať presnú formuláciu výroku súdneho rozhodnutia, ktorého vydania

sa navrhovateľ/žalobca domáha, spĺňajúcu atribúty určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti, ktoré zároveň
determinujú jeho materiálnu vykonateľnosť.
13. V predmetnej veci súd po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
dospel k záveru o neurčitosti a nevykonateľnosti petitu, ktorým sa navrhovateľ voči povinným domáha
uloženiazákazuzdržaťsanakladaniaspeňažnýmiprostriedkaminaichúčtoch,atodovýšky11.000.000

Čk a 501.000 eur, až do úplného splatenia dlhu voči navrhovateľovi. Z takto vymedzeného petitu nie je
zrejmé označenie účtov, ku ktorým sa má ukladaný zákaz vzťahovať a rovnako neurčito je vyjadrený aj
záväzok povinných, do úhrady ktorého má neodkladné opatrenie trvať, resp. k zabezpečeniu ktorého sa
má požadovaný zákaz vzťahovať, keď navrhovateľ nešpecifikoval dlh a právny titul, na základe ktorého
dlh medzi sporovými stranami vznikol a tento je možné bez ďalšieho riadne identifikovať. Pokiaľ by preto
súd prevzal petit v navrhovanom znení, takto formulovaný zákaz by bol materiálne nevykonateľný a

neposkytol by navrhovateľovi požadovanú ochranu. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že z textu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú zrejmé pohľadávky navrhovateľa voči povinným 1./
a 2./ titulom ich ručiteľského záväzku. Za formuláciu petitu zodpovedá navrhovateľ a vychádzajúc zo
zásady rovnosti sporových strán súd nie je oprávnený zásadným spôsobom v neprospech druhej strany
sporu meniť či dopĺňať žalobný petit tak, aby spĺňal podmienky určitosti a materiálnej vykonateľnosti.

14. Súd v danom prípade tiež dospel k záveru, že vzhľadom na nemeritórny charakter navrhovaného
neodkladného opatrenia nie je možné tento nedostatok odstraňovať postupom podľa § 129 CSP. Z
argumentácie navrhovateľa je zrejmé, že ochranu prostredníctvom súdu sa snaží dosiahnuť za účelom
zabránenia prípadného zmarenia uspokojenia, resp. vymoženia pohľadávok vzniknutých zo zmlúv
o pôžičke v spojení s ručiteľským záväzkom povinných 1./ a 2./. Uvedené je nakoniec jedným zo

základných predpokladov pre úspešné uplatnenie tohto procesného inštitútu vyjadrenom v ust. § 325
ods. 1 CSP (obava z ohrozenia exekúcie). Z argumentácie navrhovateľa však nevyplýva, že by v
súčasnosti disponoval voči povinným 1./ a 2./ judikovanou pohľadávkou, t. j. vykonateľným exekučným
titulom. Uvedené síce nie je prekážkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, avšak vzhľadom na
cieľ takéhoto neodkladného opatrenia, ktorým je vždy poskytnutie dočasnej ochrany do času získania

judikovanej pohľadávky, je zrejmé, že sa nemôže jednať o meritórne neodkladné opatrenie, t. j. o
neodkladné opatrenie, ktorým budú definitívne a bez potreby iniciovania ďalšieho súdneho konania
upravené pomery sporových strán. Preto pokiaľ by aj súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel, musel by podľa § 336 ods. 1 CSP navrhovateľovi uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej
voči povinným 1./ a 2./, predmetom ktorej by bolo uloženie splnenia peňažnej povinnosti vyplývajúcej

z označených zmlúv o pôžičke a ručiteľského záväzku povinných 1./ a 2./. V opačnom prípade, t. j.
bez zabezpečenia vykonateľného exekučného titulu ukladajúceho povinnosť na úhradu pohľadávky
navrhovateľa, by požadovaná ochrana nebola spôsobilá naplniť svoj účel (samotný zákaz nenakladať
s peňažnými prostriedkami povinných 1./ a 2./ nemusí viesť k úhrade pohľadávky navrhovateľa). Z
hľadiska povahy požadovanej ochrany tak možno zhrnúť, že navrhovateľovi

by za splnenia zákonných podmienok (ktoré súd vzhľadom na vady návrhu neposudzoval) bolo
možné poskytnúť dočasnú ochranu pre obavu z budúceho možného zmarenia exekúcie, avšak táto
nemôže byť viazaná do úplného splatenia existujúceho dlhu bez zabezpečenia judikovanej pohľadávky,
ako to formuloval navrhovateľ. Bez exekučného titulu navrhovateľ nemôže pristúpiť k vymáhaniu
tvrdeného dlhu od povinných 1./ a 2./ a požadovaným spôsobom (uložením zákazu dispozície s

majetkom povinných 1./ a 2./ do času splnenia dlhu) nie je možné obchádzať základné súdne
konanie, v ktorom by boli povinní 1./ a 2./ právoplatne zaviazaní na splnenie existujúcej peňažnej
povinnosti. Cieľom zabezpečovacích a neodkladných opatrení je posilniť postavenie veriteľa zriadením
záložného práva alebo uložením povinnosti (zákazu) za účelom zabezpečenia pohľadávky, ktorá
by mohla byť neskôr judikovaná, za účelom zabránenia zmarenia jej budúceho uspokojenia alebo

zredukovanianebezpečenstvazneupokojeniapohľadávky.Neodkladnéopatreniezuvedenýchdôvodov
súd kvalifikoval ako nemeritórne neodkladné opatrenie, ktoré by mohlo viesť len k poskytnutiu dočasnej
ochrany do času zabezpečenia judikovanej pohľadávky, na ktoré sa nevzťahuje postup odstraňovania
vád podľa § 129 CSP.
15. Vzhľadom na to, že absencia riadneho, určitého a vykonateľného petitu zakladá prekážku, pre

ktorú nie je možné v konaní ďalej pokračovať, súd podľa § 327 CSP odmietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré podľa obsahu vyhodnotil ako nemeritórne a rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.16. Záverom súd uvádza, že odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevytvára
prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a preto nebráni navrhovateľovi podať riadny a kvalifikovaný
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 a contrario CSP).