Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 73Cb/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124229036
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6124229036.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu:

WEMAL s.r.o., Žižkova 1/A, Bratislava, IČO: 35 845 431, zastúpený: Mgr. Martin Čabák, Jesenského
2, Bratislava proti žalovanému: Pasmanta, spol. s r.o., Rezedova 5, Bratislava, IČO: 31 383 840,
zastúpený: JUDr. Dušan Pohovej & partners., Námestie Slobody 10, Bratislava o zaplatenie 2.764,70
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške

náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia istiny 2.764,70 Eur s príslušenstvom. Žalobca vo
svojej žalobe uviedol, že na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom, ako zhotoviteľom, a
žalovaným, ako objednávateľom, vystavil žalobca žalovanému dňa 06.02.2020 faktúru č. 3020027 na
sumu vo výške 2 764,70 Eur s DPH, splatnú dňa 10.02.2020. Fakturovaná suma istiny predstavovala
tretiu časť ceny za dielo - kuchyňu NEXT125-NX620 Natural knotty oak. Žalovaný túto faktúru neuhradil.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 34Up/299/2024 vydal

dňa 22.02.2024 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s
príslušenstvom. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že pohľadávku žalobcu v celom
rozsahu neuznáva a to hlavne z dôvodu, že neboli naplnené ustanovenia článku 6.1 zmluvy o dielo
uzatvorenej medzi zmluvnými stranami a to z dôvodu, že žalobca do dnešného dňa neodovzdal
ukončené a vykonané dielo podľa tejto zmluvy a nedošlo ani k jeho protokolárnemu odovzdaniu a
prevzatiu tak, ako to má na mysli ustanovenie uvedeného článku zmluvy. K ukončeniu diela nedošlo z
dôvodu, že napriek viacerým výhradám zo strany objednávateľa a následným reklamáciám zhotoviteľ

nechcel predmetné dielo upraviť tak, aby vyhovovalo k jeho užívaniu (kuchynská linka). Uvedené
vady znemožňovali užívanie predmetného diela a následne, keďže sa jednalo o dodanie zariadení v
byte, tento nebolo možné prenajímať, čím žalovanému vznikala škoda. Závady diela boli podrobne
fotograficky zdokumentované a zaslané zhotoviteľovi. Tieto vady boli žalobcovi vytýkané aj s priloženou
fotodokumentáciou, ktorá dosvedčovala nekvalitnú prácu žalobcu. Uvedené vady a reklamácia boli
žalobcovi zaslané doporučenou poštou, avšak žalobca, tak, ako to vyplýva z oznámenia pošty si
predmetnú reklamáciu neprevzal a táto sa vrátila späť k žalovanému. Žalobca z celkovej sumy cca

30.000 Eur bezproblémovo uhradil, okrem uvedenej sumy všetko riadne a včas, avšak nebol ochotný
zaplatiť' za nedokončené dielo z dôvodu, že toto bolo bez jeho dokončenia nepoužívateľné. Keďže
napriek viacerým výzvam zhotoviteľ nebol ochotný odstrániť vady diela a uplynul dlhší čas, nemal
žalobca inú možnosť, ako požiadať iného dodávateľa, aby dokončil dielo a toto aj zvlášť zaplatil. To,že žalobca nevykonal dielo tak, ako má a bol si vedomý vád na dodávanom diele, svedčia aj mailové
správy, kde sa pán Y. K. ospravedlňuje, že nereagoval na viaceré reklamácie, s tým, že pošle technika,
aby nedorobky odstránil.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že je nesporné, že k odovzdaniu a prevzatiu diela zo
stranyžalovanéhotak,akotopredpokladáaupravujebod6.1.Zmluvyodielo,nikdynedošlo,atonapriek
tomu, že žalobca žalovaného opakovane vyzýval k protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela, čo
žalovaný opakovane odmietol urobiť. Uvedená skutočnosť, tzn. neodovzdanie a neprevzatie diela, však

má presne opačné následky ako to tvrdí žalovaný vo svojom odpore a naopak, potvrdzuje správnosť
a zákonnosť postupu žalobcu, ako i dôvodnosť jeho žalobou uplatneného nároku. Dňa 20.12.2019
uzatvorilistranysporuzmluvuodielo,predmetomktorejboladodávkaamontážkuchynetypuNEXT125-
NX620 v prevedení Natural knotty oak. Zmluvne dohodnutá cena za dielo bola v celkovej výške 29 327,-
Eur s DPH, pričom zmluvné strany sa dohodli, že táto cena je splatná v štyroch splátkach: prvá časť ceny
za dielo vo výške 16 588,20 Eur (s DPH) bola splatná ku dňu podpisu Zmluvy o dielo, druhá časť ceny za

dielo vo výške 8 294,10 Eur (s DPH) bola splatná v deň dodania častí diela zhotoviteľovi (t.j. žalobcovi)
od ich výrobcu, tretia časť ceny za dielo vo výške 2 764,70 Eur (s DPH) bola splatná v deň dodania častí
diela na miesto plnenia, štvrtá časť ceny za dielo vo výške 1 680,- Eur (s DPH) je splatná nasledujúci deň
po odovzdaní protokolu o odovzdaní a prevzatí. V zmysle zmluvnej dohody strán uhradil žalovaný prvú
časť ceny za dielo vo výške 16.588,20 Eur (s DPH) pri podpise zmluvy dňa 20.12.2019, a to na základe

Proforma faktúry č. 3019254 zo dňa 18.12.2019. Po úhrade tejto proforma faktúry zo strany žalovaného
vystavil žalobca žalovanému v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty (ďalej aj len „Zákon o DPH“) „riadnu“ faktúru k prijatej platbe č. ZAL242 (viď ust. § 19
ods. 4; § 72 ods. 1 písm. f) a g); § 73 písm. b) a § 74 ods. 1 písm. d) Zákona o DPH). po podpise Zmluvy
o dielo a uhradení prvej časti ceny za dielo objednal žalobca (ako zhotoviteľ) predmetnú kuchyňu u jej

nemeckého výrobcu. Zhotovené časti diela (kuchyne) boli žalobcovi dodané dňa 05.02.2020, pričom
žalovaný nasledujúci deň, tzn. dňa 06.02.2020, zabezpečil dodanie týchto častí diela na miesto ich
montáže, do bytu nachádzajúceho sa v Bytovom dome P., K., G.. Dodanie niektorých týchto dielov
muselo byť vzhľadom na ich veľkosť a umiestnenie bytu vykonané žeriavom, ktorý zabezpečil žalobca,
pričom aj náklady na to uhradil žalovaný až po viacnásobných urgenciách a v nižšej sume ako boli

skutočné náklady žalobcu. V ten istý deň po dodaní častí diela začal príslušný pracovník s montážou
predmetného diela pre žalovaného. Vzhľadom na dodanie častí diela žalobcovi od ich výrobcu, ako i
následné dodanie týchto častí diela žalobcom na miesto plnenia, vystavil žalobca žalovanému v súlade s
bodom3.3.písm.b)ac)Zmluvyodieloproformafaktúrynazaplateniedruhejčasticenyzadielovovýške
8 294,10 Eur s DPH. Keďže žalovaný v rozpore so zmluvnou dohodou predmetné (proforma) faktúry za

druhú a tretiu časť ceny za dielo neuhradil v lehote splatnosti, pozastavil žalobca dňa 12.02.2020 montáž
diela v zmysle bodu 3.7. Zmluvy o dielo. Po opakovaných urgenciách žalobcu uhradil žalovaný druhú
časťdohodnutejcenyzadielovovýške8294,10EursDPHdňa12.02.2020,vnadväznostinačovystavil
žalobca žalovanému faktúru k prijatej platbe č. ZAL027. Na základe tejto úhrady pokračoval žalobca od
14.02.2020 v montáži diela, ktorú nasledujúci deň ukončil. Tretia časť dohodnutej ceny za dielo vo výške

2 764,70 Eur, ktorá je predmetom tohto konania, nebola zo strany žalovaného zaplatená. Nezaplatenie
tejto časti ceny za dielo žalovaný v podanom odpore ospravedlňuje údajným nedokončením diela, resp.
jeho vadami. Uvedené skutočnosti však - ak by aj boli pravdivé nemajú absolútne žiadny vplyv na
zmluvnú povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi predmetnú sumu predstavujúcu tretiu časť ceny za
dielo. Zaplatenie tejto tretej časti ceny za dielo totiž nie je podmienené dokončením diela, resp. jeho

protokolárnym odovzdaním a prevzatím, ako to nesprávne a podľa nášho názoru účelovo tvrdí žalovaný.
Jedinou zmluvnou podmienkou pre vznik povinnosti žalovaného zaplatiť túto tretiu časť ceny za dielo
je v zmysle bodu 3.3. písm. c) Zmluvy o dielo skutočnosť, že žalobca dodal časti diela (ktoré mu boli
dodanévýrobcomdanejkuchyne)namiestoichmontáže.Tátozmluvnápodmienkapritombolazostrany
žalobcu nepochybne splnená, keďže žalobca dodal časti diela na miesto plnenia dňa 06.02.2020. Týmto

okamihom vznikla žalovanému v súlade s dohodou strán povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
2.764,70 Eur, ktorú povinnosť si ale žalovaný do dnešného dňa nesplnil. Inými slovami, zaplatenie tretej
časti za dielo vo výške 2 764,70 Eur malo byť v zmysle Zmluvy o dielo žalovaným uhradené ešte pred
samotnoumontážoudiela,tzn.eštepredtýmakovôbecmohlozostranyžalobcučoilenteoretickyvôbec
dôjsť k akémukoľvek vadnému plneniu. Na vznik uvedenej povinnosti pre žalovaného nemá žiadny

vplyv ani skutočnosť, že dielo nebolo protokolárne odovzdané a žalovaným prevzaté, resp. že sa na
diele údajne vyskytovali vady. Odovzdanie a prevzatie diela nebolo podmienkou pre vznik nároku na
zaplatenie tretej časti ceny za dielo. Odovzdanie a prevzatie diela bolo podmienkou pre vznik nároku na
zaplatenieštvrtejčasticenydielavovýške1680,-Eur.Žalobcabolpripravenýaochotnýpredmetnédieložalovanému odovzdať. Bol to žalovaný, ktorý odmietal dielo prevziať a podpísať protokol o odovzdaní
a prevzatí, a to napriek tomu, že ho na to žalobca opakovane vyzýval. Keďže tak nikdy neurobil a k
odovzdaniu diela nedošlo z dôvodov na jeho strane, nie je možné na strane žalobcu hovoriť o žiadnej

zodpovednosti za údajné vady diela. O korektnom prístupe žalobcu svedčí aj skutočnosť, že napriek
omeškaniu žalovaného s úhradou tretej časti ceny za dielo sa snažil vyhovieť všetkým požiadavkám
žalovaného a odstrániť drobné nedostatky diela, ktoré nebránili jeho užívaniu, a to aj napriek tomu,
že žalovaný odmietal toto ukončené a prevádzkyschopné dielo prevziať, tzn. nešlo z jeho strany v
skutočnosti o žiadnu reklamáciu a uplatňovanie si akýchkoľvek nárokov za údajné vady diela. Na túto

skutočnosť žalovaný žalobcu opakovane upozornil, a to napr. v jeho emaile zo dňa 25.02.2020, ako i v
emaile zo dňa 09.03.2020. Vzhľadom na uvedené je tak potom zrejmé, že žalovaný zavádza súd keď
tvrdí, že žalobca si bol vedomý vád na dodávanom diele, resp. že by sa konateľ žalobcu ospravedlňoval,
že nereagoval na viaceré reklamácie. Pri všetkých návštevách montážnika, resp. konateľa žalobcu
v predmetnom byte bol pritom prítomný aj zástupca žalovaného, ktorý kontroloval výkon jednotlivých
prác, pričom priamo počas ich výkonu alebo bezprostredne po ich skončení nikdy tomuto montážnikovi

alebo konateľovi žalobcu nesignalizoval nespokojnosť, príp. vadnosť týchto prác. Napriek tomu vždy v
nasledujúcich dňoch začal tieto práce účelovo spochybňovať a uvádzať ďalšie údajné nedorobky, ktoré
pritom - ak by boli pravdivé - mohli byť odstránené už pri predchádzajúcej návšteve tohto montážnika.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovný
skutkový stav.

5. Zo zmluvy o dielo súd zistil, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili
spolu zmluvu o dielo, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu vykonať pre žalovaného dodávku a
montáž kuchyne do bytového domu P., K. G.. Tomuto záväzku zodpovedal záväzok žalovaného zaplatiť
žalobcovi dohodnutú cenu diela. Splatnosť jednotlivých častí ceny diela bola upravená v čl. 3, bod 33.

zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvy bola tretia časť ceny diela vo výške 10% z ceny rozpočtu vo
výške 2.764,70 Eur s DPH splatná v deň dodania časti diela na miesto plnenia, na základe faktúry
vystavenej zhotoviteľom.

6. Z faktúry č. 3020027 zo dňa 06.02.2020 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 2.764,70

Eur.
7. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.
8. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových
vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

9. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.
10. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

11. Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba
pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane
splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
12. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

13. Podľa § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
14. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

15. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
16. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady

a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.17. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa

obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
18. Podľa § 546 ods. 2 Obchodného zákonníka dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo
sa nedotýka účinkov podľa § 548 a 549.
19. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok

na cenu vykonaním diela.
20. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ
uzatvorili zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie kuchyne NEXT 125-NX620 natural knotty
oak. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia sumy 2.764,70 Eur. Táto suma predstavovala
tretiu časť dohodnutej ceny za dielo. V zmysle ustanovenia § 548 Obchodného zákonníka vzniká
objednávateľovi právo na zaplatenie ceny diela vykonaním diela, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

Zmluva o dielo uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným obsahovala odlišnú dohodu o okamihu vzniku
práva na zaplatenie ceny diela. Platobné podmienky boli v tejto zmluve vymedzené v jej čl. 3 bod
3.3. V zmysle týchto platobných podmienok bola cena za dielo splatná v štyroch splátkach. Tretia časť
ceny diela bola v zmysle čl. 3 bod 3.3 písm. c) zmluvy splatná v deň dodania častí diela na miesto
plnenia. Miestom plnenia, teda miesto, na ktoré mala byť predmetná kuchyňa dodaná, bol Bytový dom

P. polianky, G.. Skutočnosť, že jednotlivé časti kuchyne boli na miesto plnenia dodané dňa 06.02.2020
nebola taktiež medzi stranami sporu sporná.
21. Žalovaná strana vzniesla na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.12.2024, námietku premlčania
žalobcovho nároku. S ohľadom na skutočnosť, že úspešne vznesená námietka premlčania má za
následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, súd sa v prvom rade zaoberal dôvodnosťou tejto

námietky.
22. Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva.
Premlčanie znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva, nakoľko premlčaním síce nárok nezaniká,
nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou
premlčania. Nárok oprávneného trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným.

23. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený
subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej
dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie,

kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do
záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený
bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa
premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o
svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým).

24. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po
neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje
(vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov
záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania.
25. Základnými predpokladmi nemožnosti priznania uplatneného nároku na základe námietky

premlčania je naplnenie nasledovných predpokladov: uplynutie času vymedzeného právnym predpisom,
neuplatnenie práva v priebehu takto vymedzenej doby a účinné vznesenie námietky premlčania.
26. Súd po preskúmaní zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že námietka premlčania bola
žalovaným vznesená dôvodne a žalobe žalobcu z tohto dôvodu nemožno vyhovieť.
27. Obchodný zákonník vymedzuje premlčacej doby v § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého

je premlčacia doba štyri roky. Premlčacia doba na uplatnenie žalobcovho práva na zaplatenie tretej
časti ceny diela tak uplynula dňa 06.02.2024, pričom žalobca doručil svoj návrh na vydanie platobného
rozkazu v upomínacom konaní Okresnému súdu Banská Bystrica až dňa 09.02.2024, teda po uplynutí
premlčacej doby. Za začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné považovať deň dodania kuchyne na
miesto plnenia, t.j. deň 06.02.2020. Začiatok plynutia premlčacej doby bol určený na deň 06.02.2020

v súlade s ustanovením čl. 3 bod 3.3 písm. c) zmluvy o dielo. Súd nemohol akceptovať argumentáciu
žalovaného,podľaktorejbolanárokuplatnenýpreduplynutímsúdnejlehoty,keďževofaktúreč.3020027
bola jej splatnosť určená na deň 10.02.2020. V zmysle zmluvy nebola splatnosť tretej časti diela viazaná
na vystavenie alebo doručenie akéhokoľvek účtovného alebo iného dokladu žalobcom. Meniť alebodopĺňať obsah zmluvy o dielo bolo možné iba na základe písomného dodatku podpísaného oboma
zmluvnými stranami. Žalobca teda nebol oprávnený jednostranne meniť zmluvné podmienky a teda
nebol oprávnený meniť ani podmienky vzniku jej splatnosti. Zmenu splatnosti žalobcovho nároku na

zaplatenie tretej časti diela nespôsobilo ani vystavenie faktúry č. 3020027, ktorá navyše tak, ako to
vyplýva z jej obsahu, nie je ani len účtovným dokladom.
28. Žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcových nárokov po prvý raz na pojednávaní, ktoré sa
konalo dňa 12.12.2024. Podľa žalobcu by preto mal súd na túto námietku premlčania uplatniť sudcovskú
koncentráciu konania, nakoľko žalovaný túto námietku mohol uplatniť už skôr, ak by konal starostlivo s

ohľadom na hospodárnosť a rýchlosť konania.
29. Sporové konanie je vo všeobecnosti ovládané zásadou koncentrácie konania. Jej podstata
spočíva v tom, že strana môže efektívne uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
v konkrétnom štádiu konania, resp. v časovom úseku, ktorý vymedzuje zákon (zákonná koncentrácia
konania) alebo stanoví sudca (sudcovská koncentrácia konania). Tieto obmedzenia strany nútia, aby
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatňovali včas a nespôsobovali prekážky postupu

konania. Koncentrácia konania sa vzťahuje na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
tak, ako súd definované v § 149 Cs.p., teda skutkové tvrdenia, návrhy na vykonanie dôkazov a
hmotnoprávne námietky, medzi ktoré patrí aj námietka premlčania. Sudcovská koncentrácia konania
je založená na diskrečnej právomoci súdu, ktorý sa môže rozhodnúť, či toto pravidlo v danom
prípade aplikuje a akým spôsobom. Jej účelom je zabrániť stranám sporu účelovo zdržiavať postup

súdu a odďaľovať rozhodnutie vo veci. Súd je oprávnený aplikovať sudcovskú koncentráciu, ak by
mal na základe oneskoreného uplatnenia procesného útoku alebo procesnej obrany nariadiť ďalšie
pojednávanie. Úprava sudcovskej koncentrácie konania v civilnom sporovom poriadku neukladá súdu
povinnosť jej obligatórneho plnenia. Sudcovská koncentrácia sa uplatňuje na základe úvahy súdu,
sud ju aplikovať nemusí. Pri svojej úvahe o aplikácii sudcovskej koncentrácie konania súd vychádza

z úpravy vymedzenej v § 153 ods. 2 C.s.p. Súd pri posudzovaní otázky, či na námietku premlčania
vznesenú žalovaným prihliadne vychádzal najmä zo skutočnosti, že pre posúdenie jej dôvodnosti nebolo
potrebné nariaďovať ďalšie pojednávania alebo vykonávať akékoľvek ďalšie úkony. Posúdenie námietky
premlčania nemalo žiaden vplyv na rýchlosť a hospodárnosť samotného konania, konanie nijakým
spôsobom nepredĺžilo, súd preto sudcovskú koncentráciu na žalovaným vznesenú námietku neuplatnil.

30. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je nedôvodná, keďže jeho nárok je premlčaný a žalovaný vzniesol námietku premlčania.

31.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdvsúlades§255ods.1C.s.p.tak,žepriznalžalobcovi
právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,

proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).